Setembro
Edomingu, 1 a Setembro
Ole onùpuwela okhala mulipa a elapelo, ahinasunka nlumi nawe, mene anawoka murim’awe vano elapelo awe ti ya siyo. — Yak. 1:26.
Nuulumaka nnene ninnoonihera weera nimmukokhorela Yehova Muluku eekhaikhai. Nave-tho, ninnaakhavihera atthu woona weera wookhala ovirikana eriyari ya “yole onamukokhorela Muluku ni ole ohinamukokhorela.” (Mal. 3:18) Moone moota etthu eyo yoonihereñyaaya ni murokora oneeriwa Kimberly. Owo aathanliwe weera asomeke ni koleegaawe. Esomakaru wamoha, kolegaawe aahonelela weera Kimberly aari mutthu oovirikana ni anaxikola akina. Owo khaathoriha atthu akina, uuluma masu oolipiha ni khuuluma masu oonanara. Koleega aasomanaawe aatikiniheya mpaka waakhulela omusoma Biblya. Mweekhaikhai, Yehova onnahakalala vaavo nnuulumaahu masu anaalipiha atthu akina! Ootheene hiyo nintthuneya wuuluma masu aninvuwiha Yehova ni annaattameliha asinna. w22.04 epax. 5-6 eparag. 5-7
Norempa, 2 a Setembro
[Asithiyana] . . . yànàrumela yawo ni sorela saya. — Luka 8:3.
Yesu aahinvuluxa muthiyana mmoha oneeriwa Maria Madalena. Oxukurela iwo waamweeriha okhala mutthareli a Yesu, weera akhavihere muteko woolaleera. (Luka 8:1-3) Maria annavaha mwiiti etthu Yesu anpakenlaawe, nto pooti weera owo khaasuwenle itthu ikina Yesu aarowaawe opaka muhoolo mwaya weera owo anvaha ekumi awe “wera yeyo eri yothene enamwìwelela ehiriheye, nto ekhaleno ekumi yohimala.” (Yoh. 3:16) Nnaamweera vareene hiiho, owo annoonihera oxukurela avirelelaka okhala oororomeleya ni vaavo Yesu aahaawaawe vamwirini wa nihaaxero Maria aamwattamela weera amulipihe ni aalipihaka atthu akina. (Yoh. 19:25) Vaavo Yesu aakhwiiyaawe Maria ni athiyana akina yaathuma itthu weera ereherere murutthu wa Yesu. (Mar. 16:1, 2) Maria aakhalano eparakha etokotoko yoowuuluma ni Yesu vaavo aavinyererihinwaawe, eparakha yeeyo arumeyi akina yahakhanlaayano. — Yoh. 20:11-18. w23.01 epax. 27 eparag. 4
Nanaveli, 3 a Setembro
Fatari warí òrirya nari òviha. — Apok. 3:15.
Nnaamweera vareene hiiho, hiyo khanintthuneya ororomela itthu nivanraahu mmutekoni mwa Yehova khalayeene. Nnaamweera nikhalanneene mpika opwaha khalayi, ninnatthuneya okhala oowaatteliwa “mmutekoni mwa Apwiya.” Nivirelelaka okhala ookhunuleene maitho ni oowehaweha mpaka omamaliheroni. (1 Akor. 15:58; Math. 24:13; Mar. 13:33) Nintthuneya okhala a nthiti ni murima ahu wootheene weera omulapela Yehova. Mitthenka Yesu aalenlaawe atthu a Lawodiseya aahima maxupo oovirikana. Awo yaari “ooriira” wa omulapela waya Yehova. Aamorelaka ikharari, Yesu ahaaleela weera awo yaari “ohaawa ni oowuuliwa muru.” Awo yaatthuneya woonihera nthiti naya wa Yehova emulapelaka. (Apok. 3:16, 17, 19) Etthu heeni ninxutteraahu? Wakhala weera nthiti nahu noonimalela, nintthuneya owehaweha moonelo ahu woohima sa mihakhu sahu soomunepani seiyo nikhalannaahu. (Apok. 3:18) Khontthuneya waakhulela itthu ntoko, okhalano ekumi yooreera onanarihaka mukhalelo ahu woomunepani. Kapena oneerihaka ohipwatthela mikhalelo sahu soomunepani naari moota mukina. w22.05 epax. 3-4 eparag. 7-8
Namararu, 4 a Setembro
Oholo wawe yòlempwa ebukhu yowùpuxera yale othene anamòva Yahvéh ni anattittimiha nsina nawe. — Mal. 3:16.
Mwa iyaakha sintxipale sa muttuli Yehova aapatxera omulepa liivuru oothanleya. Mweekhaikhai liivuru owo erimo elista ya masina, nsina na murumeyi ororomeleya opatxera a Yehova, Habeli. (Luka 11:50, 51) Ovinyera vaavo Yehova onaatxeerera masina makina, mahukwaana liivuru owo akhala masina mantxipale. Mbiblyani liivuru owo oneeriwa “liivuru a wuupuwelela,” “liivuru a okumi” ni “eroolu ya ekumi.” (Mal. 3:16; Apok. 3:5; 17:8) Liivuru owo arimo masina mantxipale atthu yaale emmukokhorela Yehova ni murimaaya wootheene ni enttittimiha nsina naawe. Awo akhalano yooweherera yoowaakhela okumi woohimala, nave-tho hiyo, nintthuneya wilipihera weera nsina nahu nilempwe muliivuruni mwa okumi. Tivawonto nintthuneyaahu okhalano onthamwene woolipa ni Yehova ni ororomela yoowopola ya mwanaawe Yesu kristu. (Yoh. 3:16, 36) Nihipwatthaka waari weera yoowehereraahu ya wiirimu naari elapo ya vathi ootheene hiyo nintthuna weera nsina naahu nlempwe muliivuruni mwa okumi. w22.09 epax. 14 eparag. 1-2
Namaxexe, 5 a Setembro
Vano Satana àthwelelinhe yawo, àvonyeriwa muntthiyani mwa moro ni mwa enxofre. — Apok. 20:10.
Eliivuru ya Apokalise ennathaliha woohima sa ‘edragoni etokweene erinono ekoore ya mooro.’ (Apok. 12:3) Edragoni eyo ennawana ni Yesu ni malaika awe. (Apok. 12:7-9) Edragoni eyo, ennawana ni atthu a Muluku ni ennavaha owera enama, yeeyo enthonyera anamalamulela a epoliitika. (Apok. 12:17; 13:4) Edragoni eyo taani? ‘Edragoni eyo ti nikhurapela nle nakhalayi nenlo nnitthaniwa Diabo ni Satana.’ (Apok. 12:9; 20:2) Namootha a elapo yootheene ni tho onnasontta arumeyi ootheene a Yehova.Eheeni enrowa okhumelela ni edragoni? Apokalise 20:1-3 onhima weera, ntxelo onkela onvonyera Satana mowixani. Ovonyeriwa iwo moowixani, onrowa okhala ntoko Satana orotthukeliwa mukateya. Nave Satana, “khanrowa waawoka atthu mpakana ovira iyaakha 1.000.” Okhwipi waya, Satana ni mademonio awe, enoorowa ovonyeriwa mulittini mwa mooro ni enxofre eyo enthonyera weera awo anonyanyiwa “wa mahiku othene.” Neereke munnawera wuupuwelela moota elapo enrowaaya okhala, ahikhanlevo Satana ni mademonio awe? Onrowa okhala woohakalaliha! w22.05 epax. 14 eparag. 19-20
Namathanu, 6 a Setembro
Avaraka sorera ni matat’awe, wera akhaleno etthu yonvaha ole ori mothoiwani. — Aef. 4:28.
Yesu aari mutthu oovara muteko ni emaara aaraawe mmiravo, owo aari kalipinteeru. (Mar. 6:3) Moohihovela, owo annaakhavihera asitithawe yaawo yaakhalanne muritti wookosoopa emusi etokotoko. Mwaha woowera owo aari mutthu oohiyariwa ni yoottheka, annavara muteko nnene nave oweharu, pooti weera, atthu yannawopa weera aavarele muteko. Yesu wannamusivela muteko awe, nnaamweera vaari hiiho, owo annasunka etempu awe weera athokorore itthu soomunepani. (Yoh. 7:15) Yesu apatxerakaru olaleelara, ahaalela atthu yaamwiiwa weera: “Mweteteyeke khaiyene nthowa na eyotxa enariheya, mene, nthowa na eyootxa enavaha ekumi yoohimala.” (Yoh. 6:27) Mwaha yesu aapankaawe va mwaako enre: “Muthukumanye muhakhu wa wirimu.” (Math. 6:20) Osuweela onkhuma wa Yehova onnanikhavihera okhalano moonelo wa eriyari-neeriyari woohima sa muteko. Akristu aasuwela weera, onnatthuneya ovara muteko ni “opaka . . . , muteko worera. w22.05 epax. 22 eparag. 9-10
Esaabadu, 7 a Setembro
Etthape amay’á yòyanre. — Mir. 23:25.
Eunisi aanvaha ntakihero nooreera Timotheyo miteko sa amayawe, seettiihiwa ni nsivelo noolipa yaakhalannaaya ni Yehova. Ni owo, annawera woona weera amayawe yaari oohakalala mwaha wooweera yaannanvarela muteko Yehova. Emoha-moharu, asimaaye antxipale a mahukwaano annaaxuttiha anamwane aya woohima sa Yehova “yaavahaka ntakihero.” (1 Ped. 3:1, 2) Nyuwo pooti opaka etthu emoharu. Moota heeni? Muheleke nipuro noopatxera onthamwene anyu ni Yehova. (Ola. 6:5, 6) Ntoko asimaaye akina, nyuwo munniilipihera weera mukhosoope sootthuna sa weerutthuni sa anamwane anyu. Nyuwo munnawera oleva ikuru sanyu, musurukhu ni ikhove. Naari mwaatteliwaka miteko, nyuwo munnatthuneya wiisunkera ehuhu weera mulipihe onthamwene anyu ni Yehova. Muhihiyerere ovekela, omusoma Biblya ni woonela mithukumano. Mweera haawo, nyuwo munoolipiha onthamwene anyu ni Yehova, ni munoovaha ntakihero nooreera vatthokoni ni atthu akina. w22.04 epax. 16 eparag. 1; epax. 19 eparag. 12-13
Edomingu, 8 a Setembro
Wùke mulattu variyari va arumeyi á: omuthorihe namattheka vomuhokoloxera mmuruni mwawe sonanara ènraiye, vahera omònihere òloka mulipa òhittheka. — 1 Mam. 8:32.
Tiwooreera osuwela weera, khoiyono hiyo ninthanla moota yoole ori mutthu aneeraawe ophukiweke mulattu awe. Yehova mphuki a elapo yootheene ni tiyoowo onkela opaka eyo. (Arom. 14:10-12) Nroromeleke weera, Yehova onkela othoriha mooreerela attharaka mikhalelo sawe sa exariya. (Eph. 18:25) Yehova khonkela opaka etthu eri poothe yoohikhala exariya! Onnanitthimaka murima, vaavo eneeraaya ephiye etempu Yehova onkelaawe omaliha itthu sootheene sinkumiheriwa ni yoottheka ya atthu a mulaponi. Emaara enkelaaya weereya eyo, maxupo ahu ootheene enkela omalihiwa khuluwi. (Nsal. 72:12-14; Apok. 21:3, 4) Hiyo khaninkela ohaawa tho mwaha wa itthu sene seiya sintannyeriwa ni yoottheka. Niwehereraka ophiya nihuku nno, ootheene hiyo ninnamuxukurela Yehova mwaha woonivaha owera woomutakiha nave okhala oolevelela. w22.06 epax. 13 eparag. 18-19
Norempa, 9 a Setembro
Namathoriha a elapo yothene khanrowa wettela yoloka? — Eph. 18:25.
Yehova “namathoriha a elapo yootheene.” (Eph. 18:25) Mphuki ooreera onatthuneya osuwela nnenesene malamulo. Khaavo onsuwela yooreera ni yoonanara ompwaha Yehova. Owo onnasuwela itthu sootheene sinhela mpuwa ahinnakuve opaka yoothanla. Mwaha wa yeeyo, Yehova mphuki a miruku waapwaha atthu ootheene, mwaha wooweera owo onnasuwela itthu sootheene sinhela mpuwa. Ophuki wa Yehova, khonlikana ni waatthu. Owo onnasuwela itthu sootheene sinhela mpuwa. (Eph. 18:20, 21; Nsal. 90:8) Ophuki wa atthu onwehexexa ele anoonaaya ni ele aniwaaya. Moovirikana ni Yehova onniwexexa moomalela mikhalelo sootheene sa mutthu, ntoko egenetika, moota owo opakiwaawe, nipuro onkhalaawe nitho makhalelo awe a mmuupuweloni. Opwaha mwa yeeyo, Yehova onnawera osuwela mirima. Nave onnaiwexexa nnene sene etthu enneeriha opaka etthu eri poothe. Yehova onnawera woona itthu sootheene. (Aheb. 4:13) Vaavo Yehova omulevelelaawe mutthu, owo onnasuwela itthu sootheene sineereya ni mutthu owo. w22.06 epax. 4 eparag. 8-9
Nanaveli, 10 a Setembro
Mutthu onaleva sothesene oraiyeno nthowa na ekum’awe! — Yobi 2:4.
Onnitthuneya owehexexa itthu Satana avarenlaawe muteko weera amweerere Yobi, mwaha woowera onvarela muteko itthu imoha-moharu weera aneerere hiyo olelova Satana ontthuna ohima weera, hiyo khanimmukokhorela Muluku ni nsivelo, mene sanixupa vale nnoohiya omukokhorela. Opwaha mwa yeeyo, owo aatthuna ohima weera, Yehova khannitthuna nave, khampwatthela wiilipihera wootheene nimpakaahu weera nimuhakalalihe. Mene hiyo mwaha woosuwela mikhalelo sa Satana, khaninhiya nootothiwaka. Naakumanaka ni maxupo nooneke okhala eparakha weera niisuwele nneene. Maxupo aakumannawe Yobi, yaamukhavihera woona mikhalelo sawe ni waari weera annatthuneya opaka matxentxo mweekumini mwawe. Mwa ntakihero, owo aahonelela weera annatthuneya okhala owiiyeviha. (Yobi 42:3) Emoha-moharu, hiyo-tho nookhalano eparakha yoowisuwela vaavo ninvirihaahu maxupo. Nasuwela vale mikhalelo saahu soottettheya onnatthuneya wiilipihera weera nrehere. w22.06 epax. 23 eparag. 13-14
Namararu, 11 a Setembro
Nyuwo mwà anamon’aka, [oneera] Yahvéh, nyuwo mwà murumeyi aka kimuthanlalaka. — Yes. 43:10.
Yehova oonilaihera weera onoonikhavihera. Mwa ntakihero, Yehova ahakunveene ohima weera “nyuwo mwa Anamoonaaka,” owo enre: “Walapuwá mahi, miyo kini kikhale ni weyo; walapuwá myoloko, seiyo khasinrowa wòneliha. Wanyikalá moro, khonrowa wòhisa nnakhala nlumi naya wòlaliha.” (Yes. 43:2) Ikwaha ikina naalaleeraka ninnakumana ni maxupo yaawo enlikanxeriwa ni myoloko ni maxupo makina enlikanxeriwa ni mooro. Nnaamweera vareene hiiho, ni nikhavihero na Yehova ninnavirelela olaleera. (Yes. 41:13) Atthu antxipale a mahikwaano tho khentthuna wiiwa mitthenka ninlaleyaahu. Mene nto hiyo noosuwela weera ohiwelela waya atthu awo, khonthonyera weera hiyo khaninwera ohelela onamoona wa Muluku. Etthu ennimaaliha ni onivaha ikuru ori osuwela weera Yehova onnamusivela naavirelelaka ovara muteko moororomeleya. Murummwa Paulo enre: “Nto mutthu ti mutthu onrowa wakhela nlivo nawe sawasawa muteko ènraiye.” — 1 Akor. 3:8; 4:1, 2. w22.11 epax. 4 eparag. 5-6
Namaxexe, 12 a Setembro
Mukhalelo anyu okhale worera nari ewòtherakani. — 1 Ped. 2:12.
Ohiya eyo, yootxa yoomunepani yoorehereriwa moorweela mwa iviidiyu wa atthu ale ehiniiwa ni va ebraili wa atthu ehinoona. “Atthu a maloko othene,” eenavahiwa “eyano yottela,” yoowo ari Biblya. (Zak. 8:23; Sof. 3:9) Atthu oopwaha 8.000.000 a ilapo soopwaha 240 enneerela eparte mareherero a Yehova ni vayaakhani atthu antxipale ennabatiziwa! Numero khanitempe okhala etthu yootthuneya, mene etthu yootthuneya siri “mikhalelo minyowani” iye oohusera enkhalaayano. (Akol. 3:8-10) Wa masu makina, awo aakhalano mikhalelo soomunepani. Awo aahiya mikhalelo ntoko, othanyana, okhala oowali ni mikhalelo mikina. Eprofesiya ya Yesaya 2:4 ennaakhwaniheriwa, ‘atthu a Yehova khenhusera ekhotto.’ Niilipiheraka okhalano mikhalelo minyowani atthu oneereke waasivela ovolowa mmarehereroni mwa Yehova. Neera haawo, ninnoonihera weera ninnamutthara muhoolelaahu ari Yesu Kristu. (Yoh. 13:35) Sootheene iyo khasinwereya mahala. Yesu onnanivaha nikhavihero nootheene nintthunaahu. w22.07 epax. 9 eparag. 7-8
Namathanu, 13 a Setembro
Nivekelo naka niwele oholo wanyu ntoko erupani. — Nsal. 141:2.
Naapakaka nivekelo wa Yehova nintthuneya okhala a nttittimiho. Nkuupuwelani soolohera sootikiniha onnaawe Yesaya, Ezekiyeli, Daniyeli ni Yohani. Soolohera sootheene iya sannamoonihera Yehova okhala mwene Mutokweene. Yesaya aawona “Apwiy’awe [Yehova] ekilanthene vehitxeni yorakama ni yowunuwa.” (Yes. 6:1-3) Ezekiyeli amoona Yehova akilanthene vakaroni vawe wiirimu. ni arukureriwene ni ekamama yotutha elikanaka ni ekhwi [munra] mmahutteni nihiku na epula. (Ez. 1:26-28) Daniyeli aamona ole a ‘mahiku evinre’ awanrene ikuwo soottela ekhumaka malumi a mooro vahitxeni vawe. (Dan. 7:9, 10) Yohani aamona Yehova akilantheene veehitxeni ni ekhwi [munra] yaarukurera ehitxe ni ekhove awe yaaphwanaphwana ni nluku na Esmeralda. (Apok. 4:2-4) Soolohera iya sinnanuupuxera weera Yehova toowera ni toovuwa, ti vawonto nintthuneyaahu ohela mwiitti eparakha nraahuno yoopaka nivekelo nave ninnatthuneya opaka nivekelo ninttittimiho. w22.07 epax. 20 eparag. 3
Esaabadu, 14 a Setembro
[Nikosope] nolokotthela ni nowàwoka atthu. — Aef. 4:14.
Nyuwo amiravo Satana onoopaka ele onweraawe weera muhirowe vahoolo moomunepani. Moota woopaka eyo, ori woohovelihani ikhaikhai Biblya onxuttihaawe. Mwa ntakihero, emaara nyuwo mununnuwanyu pooti ophwanya yooxuttiha ya othatuwa oxikola. Maprofesore anyu pooti woorumani okhavihera nyaha sa othatuwa, mene awo pooti weera khanuupuwele weera ookhala mpattuxa. Ti wooreera wupuwela ele onhimaawe Miruku 18:17: “Ole onattantta wixakiha onkhala ntoko khapahunle onnemela mwittani awe ni onnamuthoriha.” Araya nyuwo pooti woona weera itthu muxuttenranyu ti sekhaikhai, mwisukere etempu weera musome ele Biblya ohimaaweni ilivru sayu. w22.08 epax. 2 eparag. 2; epax. 4 eparag. 8
Edomingu, 15 a Setembro
Otthokelele’mo . . . sothesene silempwe’mo. Vetthwitthuni onoruwerye mphironi mwà, anyi onoreriwe. — Yeh. 1:8.
Hiyo ninnatthuna wiiwexexa itthu silempwale mBiblyani, naaheera hiiho, khaninrowa ottottela mureerelo ele ninsomaahu. Mwa ntakihero, moone mwaha Yesu aakhalannaawe ni “mulipa a ikano.” (Luka 10:25-29) Mulopwana owo aamukoha etthu heeni aatthuneyaawe opaka weera akhaleno ekumi yoohimala, mene nto Yesu aamukoha: “Mukanoni elempwe’mo exeni? Onasoma’mo sai?” Mulopwana ole aahaakhula nnene sene avarihelaka muteko soolepa sinhimaaya weera omutthune Muluku ni mukhw’á. (Onam. 19:18; Ola. 6:5) Mene nto moone etthu aahimmaawe muhoolo mwaya: “Vano mukhw’aka tani?” Eyo enoonihera weera ole khiiwexexa etthu ele aasomaawe. Mwaha wa yeeyo, ole khaasuwela ovarihela muteko mweekumini mwawe ele aasomaawe. Weera niwere wiiwexexe nnene sene masu a Muluku hiyo nintthuna nikhavihero na Yehova weera nimwiiwexexeke Biblya. Ninvekele owo munepaawe wootteela weera ookhavihereni wiiwexexa. Avinyaka nimusomeke moomaaleleya. Opaka eyo, enoonikhavihera wiiwexexa ele ninsomaanyu. w23.02 epax. 9 eparag. 4-5
Norempa, 16 a Setembro
Anamwan’aka annètta mwa ekhaikhai. — 3 Yoh. 4.
“Nyuwo musuwenle hayi ekhaikhai?” Moohihovela, nyuwo mootoko okohiwa nikoho nna ikwaha sintxipale. Nna nikoho noopatxera muniiwaanyu vaavo mumpatxeraanyu omusuwela munna. Tiwooreera osuwela moota munna opatxenraawe omusuwela Yehova. Tiwooreera-tho hiyo othaliha moota nixuttenraahu ekhaikhai. (Arom. 1:11) Otthekula moota ola onnanuupuxera weera ekhaikhai tiyootepa otthuneya wa hiyo. Opwaha mwa yeeyo, ninnathanla ‘ovirelela weetta mweekhaikhaini’ eyo-tiyo okhala moovarihana ni makhalelo ammusivela Yehova. Hiyo nokhalano mathowa mantxipale anneriha osiveliwa ekhaikhai, mene nthowa nootepa otthuneya na mathowa ala nri noowera nintthuna omuhakalaliha Yehova napwipwi a ekhaikhai. Mbiblyani hiyo nohona ikuru sa Yehova ovarihenlawe muteko opakaka itthu sootheene, nave-tho hiyo nihona weera Tiithi ahu a wiirimu onnanithokorora. — 1 Ped. 5:7. w22.08 epax. 14 eparag. 1, 3
Nanaveli, 17 a Setembro
Niwùpuwelele alipa òhawa. — Agal. 2:10.
Murumwa Paulo aahaalipiha asinna awooniheraka nsivelo ni “miteko sooreera.” (Aheb. 10:24) Paulo aahaakhavihera asinna awo ohiya paahi mwa itthu uulumaawe, mene-tho mwa itthu aapakelaawe. Mwa ntakihero, vaavo asinna oYudeiya yaavoliwaaya etala, Paulo aahaakhavihera asinna ale aakawelaka yootxa, ni itthu ikina saathowa. (Mit. 11:27-30) Nnamweera Paulo aatteliwa ni muteko woolaleera ni onxuttiha, murummwa Paulo annaxupeya ni asinna ale yaaviriha maxupo oothoiwa. Moota murummwa Paulo aathokoronraawe asinna, eyo yaahaakhavihera ookhalano nroromelo nooweera Yehova onookosoopa sootthuna saya. Etthu emoharu, hiyo-tho naavarelaka muteko etempu ahu, ikuru sahu weera naakhavihere asinna anhaawa, nnoolipiha nroromelo na asinna awo. Etthu emoha-moharu. Ni-tho pooti waakhavihera asinna awo nivahaka idonativu sa muteko wa elapo yootheene. Naapakaka etthu emoha-moharu, nnimwaakhavihera asinna ni asirokora ororomela weera Yehova khankela waattiwala. w22.08 epax. 24 eparag. 14
Namararu, 18 a Setembro
Masu a maprofeti khatonko oromoliwa n’okhwela wa mutthu, mene atthu yale, yèttihinwe ni munepa wottela, yàhùluma sa Muluku. — 2 Ped. 1:21.
Mbiblyani ninnaphwanya iprofesia sintxipale sikwaniherinwe. Ikina sikwanenle sivinreene iyaakha sintxipale sipakinweene. Ni sooweereya sinoonihera eyo, hiyo khanintikhina mwaha wooweera iprofesia sootheene supuxerinwe ni Yehova. Mwa ntakihero, nkuupuwelani woohima sa eprofesia sinhima sa onyaanyiwa ecidade ya oBabilonia, mwa esekulu 8 A.E.C., mprofeti Yesaya aahupuxeriwa eprofesia emoha yaahima moota yaarowaaya onyaanyiwa ecidade ya oBabilonia. Owo-tho aahima weera mulopwana mmoha onitthaniwa Kiru aamunyaanya ecidade ele ni aahima moota owo, aarowaawe opaka eyo. (Yes. 44:27–45:2) Yesaya tho aalepa weera ecidade ele ya oBabilonia, yaamunyaanyiwa ni ohikhaliwa-tho. (Yes. 13:19, 20) Babilonia aanyanyiwa ni mametopersia ni mapersia eyaakha ya 539 A.E.C. olelo va nipuro naaphwanyaneya ecidade ele noothatuwa mathala. w23.01 epax. 4 eparag. 10
Namaxexe, 19 a Setembro
Muhakalalihaneke mukina ni mukhw’awe. — 1 Ates. 5:11.
Yehova oonithanla weera nipakele eparte emusi awe ya elapo yootheene, mene etthu eyo ennawiiha mareeliho. (Mar. 10:29, 30) Nave-tho, hiyo nookhalano asinna ni asirokora elapo yootheene. Asinna awo annamusivela Yehova ni anniilipihera okhala moovarihana ni malamulo awe. Pooti weera makhalelo ahu, nuulumo nahu, mawarelo ahu okhala oovirikana. Mene hiyo ninnaasivela vantxipale asinna awo naasuwenlaahu ni ti woorera okhala ni asinna awo weera nimukokhorele Yehova Muluku ahu! (Nsal. 133:1) Mahikwaano hiyo ninnatthuneya okhala oowiirana ni asinna ni asirokora, mwa ikwaha ikina awo pooti onikhavihera oviriha maxupo. (Arom. 15:1; Agal. 6:2) Nave-tho asinna awo, pooti onikhavihera opaka ele ninwerahu ni okhala olipa mmunepani. (Aheb. 10:23-25) Nkupuwelani moota oraaya wooxupa ovilela elapo ela enlamuleliwa ni Satana ni ovirelela ni okhavihera ni wakihera muloko. w22.09 epax. 2-3 eparag. 3-4
Namathanu, 20 a Setembro
Olipelela iyano wiphimá. — Mir. 10:19.
Etthu eyo pooti okhala yoovila wakhala weera nri muredes sociais. Naahiikosoope pooti moohitthuna ohima isiiri saatthu akina. Mwahimavale isiiri iyo, nyuwo pooti ohiwera otxipiha muredes sociais, nave khaninwera osuwela moota sinwaaya ovareliwa muteko itthu eyo ni maxupo enrowaaya okumihera. Nave-tho wiihiiha onakhavihera emaara yeeyo anamavaanyiha aneereraaya ohima itthu seiyo inaahela asinna varisani. Etthu eyo pooti weereya elapo muteko ahu onkhottihiwaaya ni asinna annakohiwa ni mapolisiya. Nto vanooreera ovarela muteko miruku sa Nsalmu 39:2 [39:1, MN] yoowo enre: “Kinothokorora eyano aka ni mikhoyi.” Ootheene hiyo ninnaatthuna atthu oororomeleya, pooti okhala amusi ahu, asinthamwene ahu, asinna ni asirokora naari mutthu mukina. Ni nakhala mutthu oororomeleya, nnootthuneya okhala oowiihiiha. w22.09 epax. 13 eparag. 16
Esaabadu, 21 a Setembro
Òreriwa mulopwana . . . onasiveliwa ni ikano sa Yahvéh ni mwa ikano seiyo onatthokolela othana ni ohiyu. — Nsal. 1:1, 2.
Weera niphwanye ohakalala weekhaikhai nintthuneya otxaaka eyootxa ya omunepani. Mene atthu paahi tanwera otxaka yootxa ya omunepani. Ootheene hiyo nintthuneya otxaka yootxa ya omunepani. Ti vaavonto Yesu aahimmaawe weera: “Mutthu khanakhala ni okumi niwoko na mukattheru, mene niwoko na nsu nri nothene ninkhuma mmwanoni mwa Muluku.” (Math. 4:4) Opwaha wa yeeyo, nintthuneya otxaka yootxa ya omunepani mahiku ootheene eri masu a Muluku ari mBiblyani. Mbiblyani, Yehova oonivaha miruku mwa nsivelo sa moota wookhalano ekumi yoohakalaliha. Mwa ntakihero, nooxuttera weera owo tonipattunxe, ni hiyo pooti omwaattamela ni oleveleliwa soottheka sahu. Nooxuttera woohima sa yooweherera yooreera yeeyo owo onivanhawe ya muhoolo. (Yer. 29:11) Etempu nimmusomaahu Biblya ninnaxuttera ikhaikhai iyo, murima ahu onnasareya ohakalala! Emaara nyuwo muntteettheyaanyu mwaha wa maxupo a mweekumini, nviriheke etempu yintxipale musomaka masu a Muluku ni otthokelela. w22.10 epax. 7 eparag. 4-6
Edomingu, 22 a Setembro
Mmoneloni mwanyu muhùpuwele ntoko anamwane. — 1 Akor. 14:20.
Khaiyene ti wa mahala Biblya onoopereraawe weera ‘nikhaleke atokwene moota nniwexexaahu itthu’ Hiyo ninnakhala ookhomaala mmukhalelo wa omunepani naavarelaka muteko malamulo a mBiblyani mweekumini mwahu. Vakhani-vakhani, nnamoonelela mwaneenaahu weera malamulo awo annanikhavihera osepa maxupo ni annanikhavihera opaka soothanla sooreera. Hiyo nnoonela hayi etthu eyo? Naamusomaka Biblya okhuma khalayi ni woonela mithukumano, waamureerela wuupuwela etthu ennikhoottihera opaka matxentxo weera niivaherere wa Yehova ni obatiziwa. Naabatiziweene pooti wiipakela makoho ala: ninnakela vahoolo muteko woolaleera ni wooxuttiha mitthenka sooreera? Soothanla sahu sinnoonihera weera ninnettihiwa ni malamulo a mBiblyani? Ninnoonihera mikhalelo sa ekristu naakhalaka ni atthu akina? Noonelela weera ninatthuneya opaka matxentxo, ninatthuneya wiiwexexa sooxuttiha sa Yehova “simmutatuxa ohisuwela akhala musuweli.” — Nsal. 19:7. w22.10 epax. 20 eparag. 8
Norempa, 23 a Setembro
Mareko yànarowa mmapuroni mothene munepa warowaya. — Ez. 1:20.
Ezekiyeli aahoona moota munepa wootteela oraayano ikuru. Moolohani mwawe, Ezekiyeli aahoona etthu yaamukhavihenre woona weera munepa wootteela wa Muluku wannavaha owera malaika ni weettihaka iroota itokotoko sa wiirimu. (Ez. 1:21) Ezekiyeli oonakaru eyo, oonenle hayi? Owo aalepa etthu yeereñye: “Vano konakaru siso kahuramihela ekhovaka vathi.” Ezekiyeli aatikiniheya ni etthu ele onnaawe mpakana omorela vathi. (Ez. 1:28) Ikwaha sootheene uupuwelaawe itthu sootikiniha onnaawe moolohani mwawe, Ezekiyeli annakhala oolipa mwaha wooweera nnikhavihero na munepa wootteela wa Muluku, anwera okwanihera muteko athanleliwaawe. Yehova aamuleela Ezekiyeli: “Mwana a mutthu wemele niwoko kinrowa wuluma ni weyo.” (Ez. 2:1, 2) Ezekiyeli olempe ha: “Munepa wakivolowa ni wakemexa.” Okhuma nihiku nenne mpaka mpuwa wa muteko awe wootheene, Ezekiyeli anneettihiwa ni “ntata” na Muluku naari neere ni munepa wootteela. Ez. 3:22; 8:1; 33:22; 37:1; 40:1. w22.11 epax. 4 eparag. 7-8
Nanaveli, 24 a Setembro
Maru á anahala wiwa nsu nùlumaka ottuli wá. — Yes. 30:21.
Mprofeti Yesaya onnanleela moota mukina Yehova onnixutihaawe. Owo enre: Maru á anahala wiwa nsu nulumaka ottuli wá neraka: Ephiro t’ila, otthareke! Nave-tho hiyo olelo va ninniiwa nsu na Muluku ottuli wahu. Moota heeni? Mwaha wooweera masu oowuupuxeriwa a Muluku ennaphwanyaneya mBiblyani okhuma khalayi. Nto namusomaka Biblya onkhala ntoko nniwa nsu na Yehova ottuli wahu. (Yes. 51:4) Ninrowa ottottela hayi murerelo miruku sa Yehova nnakhela ahu moorweela mBiblyani ni mmarehereroni? Nereke nyuwo mohoonelela weera Yesaya uulumme itthu piili? Yoopatxera: “Ephiro t’ila,” Yanaaveeli: “Otthareke!” Osuwela “iphiro” paahi khomphiyera. Mene ontthuneya “otthara masu a Yehova” ni miruku nnaakhelaahu mmarehereroni mwawe, hiyo ninnawera opaka ele Yehova onnivekelaawe. Ni Yehova onnanixuttiha moota woovarela muteko ele ninxutteraahu. Weera nivilele moohakalala mmutekoni mwa Yehova nitthuneya osuwela mphiro owo ni otthara. Neera hawo, nroromeleke weera Yehova onoonireeliha. w22.11 epax. 11 eparag. 10-11
Namararu, 25 a Setembro
Vaholo va erowelo aka enevolowe variyari vanyu ahavara òluwa ehiphwatthaka muloko wa iputtiputthi. — Mit. 20:29.
Yesu ni atthareli awe ekhwaakaru, makristu oowootha yaahiivoleihera mmilokoni sa makristu. (Math. 13:24-27, 37-39) Awo yannahima itthu soowootha weera “yaahapuxe arumeyi ale.” (Mit. 20:30) Itthu ikina makristu ale oowootha “yaapatxenraaya oxuttiha,” yaari yooweera Yesu “khavanhe ekumi awe, emaara emoharu paahi weera amalihe soottheka saatthu antxipale,” ntoko Biblya onhimaawe, onnahima weera mukuttho wa Yesu wannatthuneya opakiwa veeli-veeli. (Aheb. 9:27, 28) Atthu antxipale olelo va annaakhulela yoowootha eyo. Awosa ennapwaha okerexa isemana sootheene akina mahiku ootheene weera yuupuwelele okhwa wa Yesu Kristu yeeyo eniithanaaya “emiisa yootteela.” Itiini ikina atthu anoonela ikwaha vakhaaneene paahi, antxipale a yaawo khaniiwexexa eheeni entaphulelaaya mukuttho wa Yesu. w23.01 epax. 21 eparag. 5
Namaxexe, 26 a Setembro
Muhittuwale opaka sorera ni okawana [ni akina]. — Aheb. 13:16.
Mpuwa mwa iyaakha miili Yesu onrowa waavinyereria alipa ookhwa ni waakhavihera ale ammwiiwelela Muluku weera ekhale oomalela. Anaxariya “enrowa ohiyeriwa elapo ni okhala wa mahiku othene.” (Nsal. 37:10, 11, 29) Ni woomaliherani, “mwittani òmalihera onrowa otoloxiwa, ti okhwa.” (1 Akor. 15:26) Yooweherera ahu ya okhalano ekumi yoohimala ti yoolipa mwaha wooweera eri mBiblyani, yooweherera ela ennanikhavihera okhala oororomeleya wa Yehova mahiku ala oomalihera ni ooxupa. Weera nimuhakalalihe Yehova nihinvareleke muteko owo ni yootthuna paahi weera owo anivahe ekumi yoohimala mene nikhaleke nsivelo nraahuno ni Yehova vamoha ni Yesu. (2 Akor. 5:14, 15) Nsivelo nno nnooneeriha otakiha mikhalelo sa Yehova ni Yesu nipakaka ele ninwera ahu mmutekoni woolaleera. (Arom. 10:13-15) Vaavo ninxuttera ahu okhala atthu oohiisoona ni atthu oovaha, Yehova aneereke otthuna okhala nthamwene ahu mahiku ootheene. w22.12 epax. 6-7 eparag. 15-16
Namathanu, 27 a Setembro
Othene ale antthuna okhala n’okumi wa phama mwa Kristu Yesu, eneharahariwe. — 2 Tim. 3:12.
Mwaha wa ottharatthariwa hiyo pooti oyeleela itthu sinniphwanyiha ohakalala. hiyo pooti okhala ookhulumuwa ni oowoova. Wuupuwela ha khaiyene ti voonanara mene nintthuneya wiikosoopa mwaha wooweera Yesu enre weera ottharatthariwa waamuneeriha okwattuliwa. (Yoh. 16:1, 2) Ekhaikhai weera Yesu aahima weera hiyo naamuttharatthariwa, mene Yesu yoola tho anroromeliha weera hiyo pooti ovirelela okhala oororomeleya. (Yoh. 15:20; 16:33) Muteko ahu woolaleera wakhoottihiwa vale, hiyo pooti waakhela miruku sinkhuma oBetheli ni wa asitokweene ammulokoni. Miruku iya sinnanikhavihera okhala oovareleleya ni sinneeriha weera nivireleleke waakhela yootxa ya omunepani ni ovirelela ovara muteko mwemmo ninwerelaahumo. (Yak. 3:17) Nave muhaaleleke itthu sa asinna ni asirokora atthu ehikhanleno edireitu yoosuwela. — Koh. 3:7. w22.12 epax. 20-21 eparag. 14-16
Esaabadu, 28 a Setembro
Mutthu ti mutthu mwa nyuwo ònihe nthiti nolikana. — Aheb. 6:11.
Mahikwaahu ala Yesu onnavirelela oweettiha oohuseraawe vaavo awo enlaleyaaya mitthenka sooreera sa Omwene elapo yootheene. Yesu aahaalaihera oohuseraawe weera aamukhala naawo mpaka emalihero ya elapo. Mahikwaano owo onnakwanihera yoolaihera ela, owo onnaweettiha oohuseraawe vaavo enlaleyaaya mitthenka sa Omwene elapo yootheene. Mareherero a Yehova ennanixuttiha moota woovara muteko ola. (Math. 28:18-20) Hiyo ninnapaka ele Yesu onwehereraawe wa hiyo. Ni hiyo ninnapaka eyo mmutekoni woolaleera ni oxuttiha. Nave ninnakhala ootxentxera ninwehereraka Yehova omaliha elapo ela yoonanara. Navarela muteko miruku nimphwanyaahu va Aheberi 6:11, 12, nnoorowa ovarexexa ele ninwehereraahu “mpaka wokiserani.” Yehova oosuwela nihiku onrowaawe omaliha elepo ela yoonanara ya Satana, nihiku nla naphiya, Yehova onookwanihera sootheene olainhenraawe opaka, ekhaikhai weera ikwaha ikina ninnoona opisa ophiya nihiku na Yehova, mene nto nihiku na Yehova ‘khannootxela.’ (Hab. 2:3) Vano nintthuneya okhala oolikaneene ni ootxentxereene ninwehereraka Yehova, nto khanintthuneya ohiya ‘onweherera Muluku nvuluxaahu.’ — Mik. 7:7. w23.02 epax. 19 eparag. 15-16
Edomingu, 29 a Setembro
Khavo onlikana ni nyuwo. — Nsal. 40:6.
Yootthuna ya alipa enwela mwaako ophiya vasulu va mwaako, naamwi vareene hiiho, awo anneemela mapuro makina enawehexexa oreera waya. Emoha-moharu, mwiivaheke etempu weera muupuwelele moota Yehova onookhaviheraaweni nnaamwera nvirihaka maxupo. Okhwipi wa nihiku, nyuwo mwiikoheke ha: ‘Moota heeni Yehova okireelihaawe nihiku noolelo? Mweekhaikhai maxupo khemanle nto Yehova okikhavihenre moota heeni?’ Mweerereke woona etthu emoha yeeyo Yehova ooreelihaaweni. Moohihovela nyuwo munnavekela weera maxupo anyu evire. (Afil. 4:6) Nave ti wooreera owehexexa mareeliho nnaakhela ahu wa Yehova viinaano, mene nto, noosuwela weera Yehova ooniroromeliha weera onoonikhavihera ni onilipiha weera nivilele. Tivanto muxukureleke itthu soothesene Yehova onoovahaaweni, mweera haawo nyuwo munoowera woona ni maitho anyu weera Yehova onimookhaviherani vaavo munvirihaanyu maxupo. — Eph. 41:51, 52. w23.01 epax. 19 eparag. 17-18
Norempa, 30 a Setembro
Nwehereraka ni mwàkuvihaka orwa wa nihiku na Muluku. — 2 Ped. 3:12.
Nto mwiikoheke ha: ‘Moota miyo kinvarelaaka muteko ekumi aka, keereke miyo kinnuupuwela weera kinkhala mahiku oomalihera? Soothanla saka naari okela waka vahoolo neereke kinnoonihera weera kinnahela nipuro noopatxera Omwene wa Muluku? Keereke kinnaroromela weera Yehova onookithokorora miyo ni amusi aka?’ Mweekhaikhai Yehova onnamusivela vaavo onnoonaawe niilipiheraka weera nipakeke yootthunaawe. (Math. 6:25-27, 33; Afil. 4:12, 13) Hiyo nintthuneya owehexexa moota nnoonelaahu itthu ni opaka matxentxo. Murummwa Paulo olempe ha: “Mwikoheke mekhinyu, mwarino nlelo wiwelela [nroromelo]: moneke asinenanyu!” (2 Akor. 13:5) Ti vawoonto ontthuneyaawe wiilipihera omusoma Biblya weera nrukunuxe murima ahu nave oxuttera wuupuwela ntoko Yehova onuupwelaawe ni wiilipihera opaka ele ninweraahu weera nimuhakalalihe Yehova. — 1 Akor. 2:14-16. w23.01 epax. 9 eparag. 5-6