Março
Esaabadu, 1 a Março
Vano ororomela khonòtxela. — Arom. 5:5.
Elapo enyowani vaanaano va kheekhanle. Mene nto muupuweleke matakihero a itthu sikhanle. Ntoko ithenyeeri, miri, asinama ni atthu. Khaavo onkela weera itthu iya khasikhanle, mene yaakhala etempu sahaakhanlaaya. Itthu iya sookhala mwaha wooweera Yehova oroopattuxa. (Eph. 1:1, 26, 27) Muluku ahu oolaihera oruha elapo enyowani, ni owo onooruha. Yoolaihera ela yakwanela, atthu ankela okhalano ekumi yoomalela mahiku ootheene. Mwa etempu yoophwanelela ya Yehova, elapo enyowani enookhala ntoko hiiho sinkhanlaaya itthu sootheene sinnirukurera. (Yes. 65:17; Apok. 21:3, 4) Vaavo ninwehereraahu elapo enyowani, hiyo nintthuneya ottottela mureerelo iparakha sootheene nraahuno weera nlipihe nroromelo nahu. Imaara soothesene nimuxukureleke Yehova mwaha wa mukuttho wa Yesu. Ni nuupuweleleke owera Yehova okhanlaaweno. Opwaha mwa yeeyo, mwaatteliweke ovara miteko sa omunepani. Mweera haawo, nyuwo munookhala variyari va atthu ale “mwa wiwelela ni mwa ovilela alipa òwàtakiha yale anavolowa mukalampa wa anatiri Muluku àmanenlaiye.” — Aheb. 6:11, 12. w23.04 epaax. 31 eparag. 18-19
Edomingu, 2 a Março
Nkòlenle wi wìwelelá, onimòna ovuwa wa Muluku? — Yoh. 11:40.
Yesu onnaweha wiirimu ni onnapaka nivekelo ohoolo wa atthu ootheene. Owo aatthuna onvaha ottottopeliwa wootheene Yehova mwa etthu ele aakelaawe opaka. Avinyaka Yesu onnakhuwela ni mmilo wootheene eeraka: “Lazaro okhumele vate!” (Yoh. 11:43) Nto Lazaro onnakhuma eettaka! Mene nto Yesu aapaka etthu yeeyo atthu yuupuwelaaya weera khayaakela owereya. Yohimmwa ela, ennalipiha nroromelo nahu woohima sa ovinyererihiwa. Moota heeni? Muupuwele yoolaihera Yesu ampakenlaawe Marta: “Murokor’á anavinyerere.” (Yoh. 11:23) Ntoko Atithawe, Yesu tho ookhalano ntthuno ni owera wookwanihera yoolaihera ela. Mwaha woowinla, onnoonihera weera Yesu, ookhalano ntthuno ni murimaawe wootheene woommaliha nookhwa ni maxupo ontannyeraawe. Opwaha mwa yeeyo, emaara Lazaro aakhumaawe mmahiyeni, Yesu aahonihera weera ookhalano owera woowavinyereriha alipa ookhwa. Avinyaka muupuwele ele yesu aamwerenlaawe Marta ntoko ohimalaiye va yoolepa ya olelo. Hiyo nookhalano mathowa matokotoko yawo anniroromeliha weera yoolaihera ya Muluku woohima sa ovinyererihiwa enookwanela moohihovela. w23.04 epaax. 11-12 eparag. 15-16
Norempa, 3 a Março
Yahvèh ori vakhiviru ni yale othene anamwìtthana, anyi, ni yale othene anamwìtthana mororomelani. — Nsal. 145:18.
Apaale onnatthuneya otxentxa itthu ninvekelaayu noonelela yootthuna ya Yehova. Menento ontthuneya wuupuwelela weera Yehova onookwanihera yootthuna awe nihiku ni ewoora owo othanliyaawe. Yootthunaawe eyo enhela mpuwa omaliha maxupo ootheene annitannyera ohaawa, ntoko irisa sa ephattu, iretta ni okhwa. Yehova onrowa okwanihera yootthunaawe eyo avarelaka muteko Omwene wa Muluku. (Dan. 2:44; Apok. 21:3, 4) Niwehereraka nihiku nno, Yehova aneereke ovirelela waakhulela weera omwene wa Satana olamuleleke. (Yoh. 12:31; Apok. 12:9) Waari weera Yehova oomaliha maxupo atthu ankumanaayano mahukwaano, eyo yaakela woonihera weera omwene wa Satana onnakhumela nnene. Eyo enoonihera weera ontthuneya onweherera Yehova weera aakwanihere anatiri akina owo aamannaawe. Mene eyo, khentthuna ohima weera Yehova khanrowa onikhaviheraka. Yehova onnanikhavihera, mahukwaano. w23.05 epaax. 8 eparag. 4; epaax. 9-10 eparag. 7-8
Nanaveli, 4 a Março
Musuwele mota xeni munaphwanelanyu omwàkhula mutthu ti mutthu. — Akol. 4:6.
Moota heeni nyuwo munrowaanyu waakhavihera atthu akina ottottela mureerelo muthukumano wa wuupuwelela? Moohihovela, etthu yoopatxera ori waawopa atthu akina. Ohiya paahi waawopa atthu munaaphwanyaanyu mmutekoni moolaleera, nyuwo pooti opaka eliista ya atthu munrowaanyu waawopa. Pooti waawopa amusi ahu, makoleega ahu oomutekoni, makoleega ahu oxikola naari atthu akina. Wakhala weera khimwaano nwopelo woowimprimiriwa mwintxipale, nyuwo pooti owinviyarelaka elink enrowa waakhavihera woona nwopelo owo. Nyuwo munoorowa otikhina owoona atthu mwaawompaanyu ewaaka woonela muthukumano woowuupuwelela! (Koh. 11:6) Musuweleke weera atthu ale nnaawopaahu pooti okhalano makoho, otepaxa wene wakhala weera khayintale ophiya empa ya Omwene. Waamurowa okhala wa miruku wuupuwelela makoho awo enrowaaya opaka ni wiireherera weera naakhule. Nnaamweera ovinreene muthukumano wa wuupuwele pooti ovirelela okhalano makoho. Nintthuneya opaka ele ninweraahu ohinaaye ophiya muthukumano ola, naari ophiñyeene naari ovinreene, weera naakhavihere atthu ale entthuna okhalano ekumi ‘yoohimala’ moota woottottela mureerelo muthukumano ola. — Mit. 13:48. w24.01 epaax. 12 eparag. 13, 15; epaax. 13 eparag. 16
Namararu, 5 a Março
Vekhaikhai muri mwixi onòneya ehuhu vakhani ni vaholo vaya onalakaseya khuluwi. — Yak. 4:14.
MBiblyani ninnaphwanya sooweereya 8 sa atthu yaavinyererihinwe weera ekhaleke elapo ela ya vathi. Nyuwo munoonela hayi wiihiyera etempu weera musome moomaaleleya sooweereya iyo? Emaara munsomaanyu mwaasasereke oxuttera etthu yeele eri yooweereya. Emaara munsomaanyu, muupuweleleke moota enniroromelihaaya weera Yehova, ookhalano ntthuno ni owera woowaahokoloxera ekumi atthu ale akhwiiye. Otepaxa wene mwiihiyereke etempu weera musome ni wuupuwelela ovinyererihiwa wootepa otthuneya wa Yesu. Ovinyererihiwa wa Yesu, waahooniwa ni atthu antxipale, nave ennalipiha nroromelo nahu. Nihittiwaleke eyo. (1 Akor. 15:3-6, 20-22) Hiyo ninnamuxukurela vantxipale Yehova, mwaha wa yooweherera ya ovinyererihiwa. Nave hiyo khaninhovela weera owo onookwanihera mwaha wooweera owo ookhalano ntthuno ni owera wookwanihera eyo. Ti yeeyo nlakenlaahu olipiha nroromelo nahu mwa yooweherera ahu yootepaxa oreera. Opaka eyo onoonaattamelihaxa wa Muluku yoowo onlaihenre. ‘Ale nyuwo munasivelaanyu anoorowa ovinyerera.’ — Yoh. 11:23. w23.04 epaax. 8 eparag. 2; epaax. 12 eparag. 17; epaax. 13 eparag. 20
Namaxexe, 6 a Março
Wetta mowiyeviha vamaithoni va Muluku á. — Mik. 6:8.
Osuwela etthu ninweraahu ni nihinweraahu opaka ni wiiyeviha mikhalelo soolikana. Mutthu onsuwela weera yookhala etthu ohinweraawe khaniisoona okhala ootthuneya waapwaha atthu akina nave onnasuwela weera sookhala itthu ohinweraawe opaka. Biblya onnuuluma sa wiiyeviha wa mmuupuweloni atthunaka woonihera weera wiiyeviha onpatxera mmuupuweloni. (Afil. 2:3) Tthiri mutthu onsuwela weera sookhala itthu ohinweraawe opaka, mutthu owo toowiiyeviha. Yedeyoni aari mulopwana oowiiyeviha ni oosuwela ele ahaaweraawe opaka. Nlaika na Yehova nimuleelakaru weera owo aathanliwa weera aavuluxe ana a Israeli, mmatatani mwa amwiittani ooweraxa oMadiyani owo aahaakhula moowiiyeviha eraaka: “Pwiy’aka, erukulu aka tiyoyevaxa ompwaha Manase ni miyo kiri mwamukhanixa mpani mwa atith’aka.” (Aph. 6:15) Owo khaisoona okhala oophwanelela weera avare muteko ole, menento Yehova oosuwela itthu sootheene ni ammukhavihera okwanihera yoothanleliwa awe. Asitokweene a mmulokoni enniilipihera weera ekhale oowiiyeviha ni atthu oosuwela ele enweraaya ni ehinweraaya opaka. (Mit. 20:18, 19) Awosa khemmakela ohima paahi moota enkhumelaaya nnene mwaha wa mikhalelo saya ni itthu sootheene epankaaya. w23.06 epaax. 3 eparag. 4-5
Namathanu, 7 a Março
Ole wònyikalaka weyo vamuru. — Eph. 3:15.
Satana onrowa onyikaliwa muru awe okhwipi wa iyakha 1.000. (Apok. 20:7-10) Menento ehinaaye weereya Biblya aahima, muupuwele sooweereya iya sootikiniha sa mBiblyani. Yoopatxera ti yooweera, anamalamulela enkela olaleyaka ‘murettele ni wiitthala!’ (1 Ates. 5:2, 3) Vaavo ‘moowaakuveya,’ mahooxo matokweene enoopatxera, ni emaareene yeeyo, anamalamulela enoorowa onyaanya ittiini soowootha. (Apok. 17:16) Opwaha mwa yeeyo, Yesu onoorowa okawanya iputtiputthi ni ipuri. (Math. 25:31-33, 46) Nnaamweera vareene hiiho, Satana khonrowa okhulumuwa. Anyoonyinweene vantxipale, animweeriha weera anamalamulela, yaawo Biblya onwiitthanaawe Gogi a elapo ya Magogi, yaatuphele arumeyi a Yehova. (Ez. 38:2, 10, 11) Emaara ene yeeyo, Akristu oothanliwa eri elapo ya vathi, enookuxiwa weera yakhale wiirimu weera yakhale vamoha ni Yesu ni malaika makina weera yawane ekhotto ya Harmagedoni, okhwipi wa mahooxo matokweene. (Math. 24:31; Apok. 16:14, 16) Yamala mahooxo ala, onookela opatxera olamulelo wa Yesu Kristu, yoowo onkela okhala mwa iyaakha 1.000. — Apok. 20:6. w23.10 epaax. 20-21 eparag. 9-10
Esaabadu, 8 a Março
Murumeyi à onamòva Yahvéh okhuma womiravoni wawe. — 1 Mam. 18:12.
Hiihaale ntoko Obadiya, olelo va asinna antxipale enkhala ilapo muteko ahu onkhoottihiwaaya. Asinna awo oosiveleya ennavirelela waattittimiha anamalamulela, menento awo ennanvaha Yehova ele omphwanelaawe ori omukokhorela yooworu! (Math. 22:21) Awosa ennoonihera weera ennamoova Muluku emaara emmwiiwelelaya owo ohiya atthu. (Mit. 5:29) Ni ennavirelela ovara muteko woolaleera ni woonela mithukumano moowiipitheya. (Math. 10:16, 28) Opwaha mwa yeeyo, asinna awo ennapaka ele enweraaya weera yaavahe asinna eyootxa yoomunepani. Nwehe ntakihero na Henri, yoowo onkhala wAfrica weiwo miteko sahu saakhoottihiwaaya khalayi, Henri aahiivelela weera aavaherere asinna iliivuru sahu. Owo ohimme ha: “Miyo mutthu oolosowa, nto mwaha wa yeeyo etthu yaakikhavihenre waakhulela waari nttittimiho ni omoova waka Yehova.” Neereke nyuwo munoowera okhala oolipa murima ntoko Henri? Moohihovela aani, wakhala weera munnamoova Yehova mooreerela. w23.06 epaax. 16 eparag. 9, 11
Edomingu, 9 a Março
Vanonto, ntoko mwaha wa mutthu mmosaru yottheka evolonwaya mwelaponi. — Arom. 5:12.
Vaavo Adamu ni Heva yaahiñyaaya omwiiwelela Yehova, Waakhala ntoko Satana aawera omootxeeliha Yehova okwanihera yootthunaawe ya waasariha atthu oomalela ni oowiiwelela elapo ela ya vathi. Apaale Satana uupuwela weera vano Yehova khaarowa owera okwanihera yootthunaawe. Apaale tho owo annuupuwela weera Yehova anwiiva Adamu ni Heva ni waapaka atthu akina oomalela weera akwanihere yootthunaawe. Mene Yehova aapanke eyo, Satana aamurowa ohima weera Yehova namootha. Mwaha wa heeni? Mwaha wooweera, moovarihana ni Ephattuwelo 1:28, Yehova aahaaleela Adamu ni Heva weera anamwane aya yaamusareya mulaponi. Apaale owo uupuwela weera Yehova aamwaakhulela weera Adamu ni Heva ekhaleno anamwane, mene khiyaarowa okhala oomalela. (Koh. 7:20; Arom. 3:23) Mwa mukhalelo ola, moohihovela, Satana ammweerela weera Yehova khaanono owera. Mwaha wa heeni? Mwaha wooweera, Muluku khaarowa owera okwanihera yootthunaawe ya elapo ya vathi okhala eparaisu yoosareya atthu oowiiwelela ni oomalela. w23.11 epaax. 6 eparag. 15-16
Norempa, 10 a Março
Muhusere opwaha seiye silempwe. — 1 Akor. 4:6.
Yehova onvarihela muteko mareherero awe ni masu awe weera oneettiheke. Khanaano mathowa yaawo enkela onneeriha waatxerera malamulo owo onnivahaawe. (Mir. 3:5-7) Mene nto, khanintthuneya ohiya otthariha masu elenpwale mBiblyani naari waantxeerera miruku sahu. Satana onnavarihela muteko “miruku ni masu a ethiru” ni “makhovelelo àtthu ni ikano sitokotoko sa velaponi” weera aawoke atthu ni waakawanya. (Akol. 2:8) Mpuwa mwa eseekulu yoopatxera, miruku sa ethiru iyo saahela mpuwa miruku sa filosofia, myuupuwelo saatthu ni sooxuttiha sa aYuda sahaavarihana ni Biblya ni yooxuttiha yooweera ettittimiheke vantxipale nlamulo na Mose. Nto iwo waari wootha mwaha wooweera yannaakhoottihera atthu oxuttera ekhaikhai ni miruku sa Yehova. Olelo tho, Satana onnanvarihela muteko redes sociais weera amwaramware soowootha ntoko iyo ni mitthenka soohireerela seiyo enkumiheraaya ahooleli a ipoliitika. w23.07 epaax. 16 eparag. 11-12
Nanaveli, 11 a Março
Nkònani ovuwa sinèraya miteko sanyu ni wixa sinèraya myupuwelo sanyu. — Nsal. 92:6.
Menento Satana khintale wuupuwelela etthu Yehova aarowaawe opaka. Yehova ooreherera itthu mwa mukhalelo wooreera weera akwanihere yootthunaawe. Yehova aahaakhulela wera Adamu ni Heva ekhaleno anamwane. Mwa mukhalelo ola, owo ohoonihera weera khahiyene namootha. Owotho aahima weera ‘osuulu’ awe waamurowa waavuluxa anamwane oowiiwelela a Adamu ni Heva, ooniheraka weera aamurowa okwanihera yootthunaawe. (Eph. 3:15; 22:18) Mwa mukhalelo ola, Yehova khaarowa wiitthaniwa okhala Muluku oohiwera. Osuulu Yehova aalaihenraawe, waamurowa ovaha ekumi awe weera owoopole atthu. Satana khuupuwelenle weera Yehova aamurowa opaka etthu ela. Mwaha wa heeni? Mwaha wooweera mukuttho, onhela mpuwa nsivelo ntokweene na Yehova. (Math. 20:28; Yoh. 3:16) Menento Satana khaanono mukhalelo ola wa nsivelo mwaha wooweera owo toowiikuxa. Vanonto, eheeni enrowa weereya mwaha wa yoowoopola? Okhwipi wa iyaakha 1.000 wa olamulelo wa Yesu, osuulu woowiiwelela ni woomalela wa Adamu ni Heva, onoorowa osariha elapo enrowa okhala eparaisu hiiha ntoko Yehova aahimmaawe weera yaamweereya. w23.11 epaax. 6 eparag. 17
Namararu, 12 a Março
Muluku anàthorihe. — Aheb. 13:4.
Ninnaakihera nlamulo na Yehova woohima sa ottittimiha waara wa ekumi ni ephome. Mwaha wa heeni? Mwaha wooweera wa Yehova ephome entaphulela ekumi ni eyo ti yootepa otthuneya wa yoowo. (Onam. 17:14) Emaara Yehova aawaakhulenlaawe atthu okhuura inama, owo aawooperera weera ehikhureke ni ephome aya. (Eph. 9:4) Owo aavirelela ovaha nlamulo na Mose wa Ana Israeli woohima sa yeeyo. (Onam. 17:10) Ni owo aavarihela muteko Mukuttula Woolamulela wa eseekulu yoopatxera weera awooperere makristu ovirelela “ohitxa ephome.” (Mit. 15:28, 29) Moohihovela, hiyo ninniiwelela nlamulo nna vaavo ninthanlaahu moota wookosoopiwa hospitaale. Hiyo ninneettela malamulo a Yehova. Nivarihelaka masu a murummwa Paulo aahimmaawe eeraka “muttaruxe” sootthuna sa weerutthuni, eyo tiiyo, okhala oolipa weera nimalamalihe sootthuna soonanara sa weerutthuni. Opwaha mwa yeeyo, hiyo ninnasepa oweha itthu saakela oneeriha okonihana woohireerela. — Akol. 3:5; Yobi 31:1. w23.07 epaax. 15 eparag. 5-6
Namaxexe, 13 a Março
Àmuhulela yowo murim’awe. — Aph. 16:17.
Mwaha woomusivela vantxipale Dalila, Sansoni khaawenre woona etthu Dalila aarowaawe opaka. Dalila annamukhanyerera Sansoni weera amuleele esiiri ya olipa wawe. Ni muhoolo mwaya Sansoni aamuleela esiiri ele Dalila. Mooriipiha murima, Sansoni teerinhe weera owo avirihe maxupo ale, mwaha wooweera mwa etempu vakhaani owo aayeleela ikuru sawe ni mahala a Yehova. (Aph. 16:16-20) Sansoni aahihaawa vantxipale mwaha woomuroromela Dalila ohiya Yehova. Afilisti yaamukuxa enamusola maitho avinyaka yaamukuruxela oGaza. Aalamuliwa opirikixa ixilo mukalipooso. Ekwaha ekina Sansoni aahiwuulihiha muru atthu amuttetthe ole, mene ekwaha ele owo ti uulihinwe muru apakiwaka ntoko kaporo. Ni Sansoni, aavirelela wuulihihiwa muru vaavo Afilisti yaamukunxaaya ofestani waya weiwo yaamutthapelaaya muluku aya Dagoni. Awo yuupuwela weera muluku aya taakhavihenre weera envare Sansoni. Afilisti yaapaka etthu emaara ele ni awo yaamukumiha Sansoni mukadeya, “wera emutheye oholo waya.” — Aph. 16:21-25. w23.09 epaax. 5-6 eparag. 13-14
Namathanu, 14 a Março
Mwètteleke sorera vamaithoni va atthu othene. — Arom. 12:17.
Apaale koleegaahu oomutekoni naari oxikola, pooti onikoha mwaha wa heeni ninroromelaahu miruku sa mBilyani. Emaara nnaakhulaahu hiyo ontthuneya opaka ele ninweraahu weera naakihere ele ninroromelaahu ni emaara emoha-moharu woonihera weera ninnattittimiha moonelo wa atthu akina. (1 Ped. 3:15) Ohiya oweha makoho awo ntoko mutthu owo ontthuna weera nivaanyihaneke, waamukhala wooreera oweha makoho awo ntoko eparakha yoosuwela etthu eri yootthuneya wa mutthu owo. Nihipwatthaka etthu emweerinhe mutthu owo opaka nikoho, hiyo nintthuneya omwaakhulaka mutthu owo mooreerela ni moomaaleleya. Apaale koleegaanyu mmoha oomutekoni ontthuna osuwela mwaha wa heeni nyuwo muhintthapelaanyu nihiku nooyariwa, muupuwele ha: Neereke owo onuupuwela weera hiyo khanintthuna otthekula? Hiyo pooti omuxukhurela koleegaahu oomutekoni mwaha woowaapwattha atthu akina. Neera haawo ninrowa ovukula maxupo a makoleegaahu ni opatxeriha otthekula naawo woohima sa ele Biblya onhimaawe woohima sa mahiku ooyariwa. w23.09 epaax. 17 eparag. 10-11
Esaabadu, 15 a Março
Mwìkhapeleleke wera mukuxiwaka ni owoka wa atakhali, muhiye olipa wanyu. — 2 Ped. 3:17.
Eparakha etokweene nrahuno ovarihela muteko etempu ehanle weera nalaleere atthu oothene. Murummwa Pedru aanooperera hiyo ‘wuupuwelela’ nihiku na Yehova. (2 Ped. 3:11, 12) Ninrowa opaka hayi eyo? Ti wooreera wuupuwelelaka mahiku ootheene mareeliho ninrowaahu okhalano elapo enyowani. Muupuweleleke mureene nipuro nooreera, envira epheyo yooreera, moonaka winkhela eyootxa yooreera, ni nwaakhelaka amusi anyu ni asinthamwene anyu yaakhwiiye, nave-tho mwaaxuttihaka atthu ale yaakhanle khalayi moota sikwanenlaaya iprofesiya sa mBiblyani. Wuupuwelela itthu iya onoorowa wookhaviherani ovirelela okhala oolipa ni ororomela weera omala wa itthu soonanara ori vakhiviru. Wakhala weera hiyo ‘ninnasuwela itthu iya’ ni osuwela sihinaaye weereya, hiyo ‘khaninrowa ohapuxiwa’ ni soowootha sa elapo ela. w23.09 epaax. 27 eparag. 5-6
Edomingu, 16 a Março
Nwiweleleke asinamuyari anyu mwa Apwiya, wona wi ela ti ya exariya. — Aef. 6:1.
Amiravo antxipale, aarukureriwa ni asinkhwaaya ‘ehinwiiwelela asinamuyari.’ (2 Tim. 3:1, 2) Mwaha wa heeni amiravo antxipale eraaya oohiiwelela? Amiravo akina enuupuwela weera asitiithi aya ennaavekela opaka itthu asitiithi awo ehimpakaaya. Nave akina, enuupuwela weera elapo yootxentxa vantxipale ni miruku asitiithi aya awo enaavahaaya khasinvareleya muteko mahikwaano naari ti sootepa oxupa. Neereke nyuwo munuupuwela hiiho? Amiravo antxipale, enuupuwela weera tiwooxupa ovarihela miruku sa Yehova siri va yoolepa ya olelo. Mwa Yoosoma ya olelo eheeni enrowa wookhaviherani nyuwo opaka eyo? Nyuwo pooti oxuttera okhala mutthu oowiiwelela. Ni ntakihero nootepaxa oreera na mutthu oowiiwelela ori Yesu. (1 Ped. 2:21-24) Owo aari mutthu oomalela menento asitiithi awe yaari oohimalela, nnaamweera vareene hiiho, Yesu annaattittimiha asitithi awe nnaamweera yaapaka itthu soohireera naari etempu yahaamwiiwexexaaya. — Ott. 20:12. w23.10 epaax. 7 eparag. 4-5
Norempa, 17 a Março
Ikano sipankiwe khalai sinnamala niwoko nolosowa waya ni nohimuteko aya. — Aheb. 7:18.
Mene murummwa Paulo aahaaleela weera, amakeya yaavahaaya khayaavareleya muteko weera etxipihe soottheka. Mwaha wa yeeyo, nlamulo nno ‘naatxipihiwa.’ Vanonto Paulo aaxuttiha ikhaikhai moowiixera. Owo aahiwuupuxera ‘yooweherera yootepa oreera’ nraahuno moorweela wa mukuttho wa Yesu Kristu, weera yaarowa okhala etthu yeera ‘yaakhavihere omwaattamela Muluku.’ (Aheb. 7:19) Paulo aahaaleela akristu oYuda weera okokhorela wa ekristu, waari wa vasuluxa opwaha okokhorela yaaraayano khalayi. Ele yaapakaaya weera emukokhorele Yehova moovarihana ni nlamulo na Mose, ‘waari muutusi wa itthu sa muhoolo, mene nto ekhaikhai eri ni Kristu.’ (Akol. 2:17) Muutuusi wa etthu, onoonihera mukhalelo aya ohiya etthu ene. Emoha-moharu, moota aYuda yaamukokhorelaaya Muluku khalayi, waari muutuusi, vano yaarowa omukokhorelaka wa mukhalelo wootepa oreera. Nintthuneya wiiwexexa nnene itthu Yehova opankaawe weera owereye otxipihiwa soottheka sahu, ni weera nimukokhoreleke ntoko owo ontthunaawe. w23.10 epaax. 25 eparag. 4-5
Nanaveli, 18 a Março
Mahiku òmalihera anavolowe mukhottoni ni yowo mwene a elapo yohittò. Vano mwene a elapo yotá onahala omutuphela. — Dan. 11:40.
Ekapiitulu 11 ya Daniyeli ennahima woohima sa mamwene meeli yaawo enaakanela olamulela. Nilikanxeraka eprofesiya ela ni sikina sa mBiblyani, ninnawera woona weera “mwene a elapo yotá” ti Rússia ni ale emmukhavihera, ni “mwene a elapo yohittó” ti Potência Mundial Anglo-Americana. Arumeyi a Yehova yaawo enkhala mpuwa mwa olamulelo wa “mwene a elapo yotá” ennaviriha ottharatthariwa. Asinna ni asirokorihu akina yaamaniwa ni otthukiwa mukadeya mwaha wa nroromelo naya, mene, ottharatthariwa iwo khonttettheiha nroromelo naya, opwaha mwa yeeyo, onimweera olipiha nroromelo naasinna awo. Mwaha wa heeni? Asinnihu yaasuwela weera ottharatthariwa iwe, onkwanihera iprofesiya sintxipale sa eliivuru ya Daniyeli. (Dan. 11:41) Osuwela eyo tho, pooti onikhavihera hiyo olipiha yoowehereraahu ya muhoolo ni ovirelela okhala oororomeleya wa Yehova. w23.08 epaax. 11 eparag. 15-16
Namararu, 19 a Março
Ole onòtavani, onnamutava mwali a maitho aka. — Zak. 2:12.
Yehova onnanilikanxera ni erima ya niitho. Niitho etthu yootepa otthuneya veerutthuni. Nto onkhala ntoko Yehova oneera, ole onkela ompakela mutthu etthu yoonanara, ompakela etthu yootepa otthuneya wa miyo. Mwaha wa nsivelo araaweno ni hiyo, Yehova oosuwela maxupo ahu ni onnatthuna onikosoopa. Vaavo hiyo ninvirihaahu maxupo, owo-tho onnaxupeya. Mwaha wa yeeyo, hiyo pooti onvekelaka nroromelaka weera annaniiwa: “Mukisunke ntoko erima ya nitho.” (Nsal. 17:8) Yehova ontthuna weera nyuwo muroromeleke weera annoosivelani. Mene owo oosuwela weera mwaha wa itthu ikina mpankaanyu khalayi, nyuwo pooti ohovela waari weera annoosivelani naari hooye. Apaale nyuwo munviriha maxupo viinaano vaava yaawo enweerihani ohovela waari weera Yehova annoosivelani naari hooye. Nto eheeni enrowa olipiha nroromelo nanyu? Muupuweleke moota Yehova onooniheraawe nsivelo nawe wa Yesu, asinna oothanliwa ni atthu ootheene. w24.01 epaax. 27 eparag. 6-7
Namaxexe, 20 a Março
Ntata na Muluku ahu nàri ni hiyo, siso yowo ànàkiha mwa sotupheliwa sa anamwiya ni sa alavilavi mphironi. — Ezra 8:31.
Ezra aahoona moota Yehova onaakosoopawe atthu awe emaara yeeyo envirihaaya maxupo. Eyaakha ya 484 sa muttuli, onooneya weera Ezra aakhala oBabiloniya vaavo mwene Asuero aakumihenraawe nlamulo nooweera aYuda ootheene waatthuneya wiiviwa. (Esth. 3:7, 13-15) Ezra ni aYuda ootheene yaari veerisani, vaavo awosa yaasuwenlaaya etthu yereñye, yaaxupeya vantxipale ni yaapatxera otthuka ni wiikhupanyera envekelaka Yehova nikhavihero. (Esth. 4:3) Muupuwele moota Ezra ni aYuda akina yoonenlaaya vaavo itthu saatxentxalaaya ni ale yaatthuna owiiva aYuda yaahikhwa! (Esth. 9:1, 2) Itthu iya saamweeriha Ezra wiireherera wa maxupo yaawo yeera ekhumelele muhoolo, nave sannamuroromeliha weera Yehova pooti waakosoopa atthu awe nave saamweeriha ororomela weera Yehova onimwaakosoopa atthu awe. w23.11 epaax. 17 eparag. 12-13
Namathanu, 21 a Março
Òreriwa ti mutthu okhalihiwe naxariya ni Muluku, sihikhanle sopanka. — Arom. 4:6.
Murummwa Paulo aahima vantxipalexa “miteko seiyo sa nlamulo,” Nlamulo na Mose nenno aavahinwaawe omwaako Sinayi. (Arom 3:21, 28) Onkhala ntoko etempu ya Paulo, makristu akina ayuda khayiiwexexa nnene sene weera Nlamulo na Mose ni miteko saya khasaavarela tho muteko. Ti vawonto Paulo aahimmaawe ntakihero na Abrahamu weera oonihere weera ti waxariya wa Yehova weera khasintthuneya “miteko sa nlamulo” menento nintthuneya nroromelo. Osuwela eyo ti woohakalaliha vantxipale okhala weera ennanixuttiha otthuneya waya okhalano nroromelo ni Muluku ni Yesu weera nikhale anaxariya ohoolo wa Muluku. Mwa eparte ekina, “miteko” Yakobe uulummaawe va ekapiitulu 2 khaiyene “miteko soopereriwa ni nlamulo” seiyo Paulo ohimmaawe. Yakobe uuluma sa miteko seiyo akristu entthuneyaaya ovara kata nihiku. (Yak. 2:24) Miteko sene seiyo sinrowa wooniheraka weera mukristu ookhalano nroromelo neekhaikhai ni Muluku naari hooye. w23.12 epaax. 3 eparag. 8; epaax. 4-5 eparag. 10-11
Esaabadu, 22 a Março
Mulopwana ti muru wa muthiyana. — Aef. 5:23.
Wakhala weera munnupuwela otheliwa, nyuwo muntthuneya omuthanla nnene sene mulopwana munrowaanyu othelanano. Muhittiwaleke weera, muneereke otthuneya wiiwelela soothanla sa mulopwana munrowaanyu othelanano onrowaawe opakaka. (Arom. 7:2; Aef. 5:33) Vanonto mwiikoheke makoho ala: ‘Keereke ola mukristu oolipa moomunepani? Keereke onnahela nipuro noopatxera mweekumini mwawe itthu soomunepani? Keereke onnapaka soothanla sooreera? Keereke onnaakhulela soottheka sawe? Onnaattittimiha asithiyana? Keereke onoowera okikosoopa miyo wa mukhalelo wa omunepani, wa weerutthuni ni wa mmuupuweloni? Mene ekhaikhai weera, wakhala weera nyuwo muntthuna omphwanya mulopwana oolipa moomunepani, onnatthuneya-tho nyuwo wiireherera weera mukhale muthiyana oolipa moomunepani. Muthiyana ootheliwa “ekhavihero” ya aiyawe ni “ekwanihero aya.” (Eph. 2:18) Ni mwaha woomusivela Yehova owo onnapaka ele onweraawe weera atthu akina yooneke mikhalelo sooreera sa aiyawe. (Mir. 31:11, 12; 1 Tim. 3:11) Nyuwo pooti wiireherera mwaatxeereraka nsivelo nanyu ni Yehova ni mukhalaka ekhavihero wa atthu akina veemusini vanyu naari mmulokoni. w23.12 epaax. 22-23 eparag. 18-19
Edomingu, 23 a Março
Vano akhalà mutthu onathoiwa miruku, anvekeleke Muluku, owo onàvaha atthu othene n’ohakalala ni ahiruwanaka, ni anavahiwe. — Yak. 1:5.
Yehova oolaihera weera onoonivaha miruku weera niwereke opaka soothanla sooreera. Ni hiyo ninnahaawela vantxipale miruku sa Yehova weera niwereke opaka soothanla sootepa otthuneya sa mweekumini. Yehova onnanivaha ikuru weera nivilele. Ntoko hiihaale Yehova enraawe ni murummwa Paulo, Yehova pooti onivaha ikuru ninhawelaahu weera niwere ovilela maxupo ahu. (Afil. 4:13) Owo annavarihela emosaahu yoomunepani. Ohiyu Yesu ahinaaye oveleela ekumi awe, owo ahivekela vantxipale. Ohiyu ahinaaye okhwa Yesu aavekela woohihiyerereya. Yesu khaatthuna weera atthu yuupuweleke weera owo khattittimihe nsina na Apapawe. Mwaha wa yeeyo, owo aanvekela Yehova weera etthu ele eheereye. Mene Yehova ohiya opaka etthu ele Yesu aavekenlaawe, owo aaruminhe nlaika weera nimulipihe. (Luka 22:42, 43) Yehova tho mahikwaano pooti waavarihela muteko asinna weera enlikarele naari enixekure ni yootthuna weera enlipihe. Mweekhaikhai, ootheene hiyo ontthuneya waasaasera ehuhu weera nuulume “nsu noosiva” naari neere ha, weera naalipihe asinna. — Mir. 12:25. w23.05 epaax. 10-11 eparag. 9-11
Norempa, 24 a Março
Muhakalalihaneke mukina ni mukhw’awe ni mùnnuwihaneke mukina ni mukhw’awe. — 1 Ates. 5:11.
Atthu yaale yaahinye omukokhorela Yehova yaarowelaka muthukumano wa wuupuwelela, apaale awo ennoova yuupuwelelaka weera khayaarowa waakheliwa nnene. Muhuulume etthu enrowa owuulihiha muru naari waahiya ooxupeya. Asinna ni arokora awo ennamusivela Yehova ntoko hiyo. Hiyo ninnahakalala vantxipale vaavo nimmukokhorelaahu Yehova vamoha naawo! (Nsal. 119:176; Mit. 20:35) Ti wa miruku Yesu oniruma wuupuwelela okhwa wawe iyaakha sootheene, ekhaikhai weera ootheene hiyo ninnattottela mureerelo naarowelaka muthukumano wa wuupuwelela. (Yes. 48:17, 18) Mwa ntakihero, nsivelo nahu ni Yehova ni Yesu ninnalipa. Nookhalano eparakha yoowoonihera oxukurela wahu mwaha wa etthu enipakenlaaya. Ninnakhala vakhiviru ni asinna ni opwaha mwa yeeyo, ninnakhalano eparakha yoowaaxuttiha atthu woohima sa mukuttho ni weera ekhaleno eparakha yoowaakhela mareeliho Yehova alaihenraawe. Nto nintthuneya opaka ele ninweraahu weera niireherere wa nihiku nno nootepa otthuneya na vayaakhani, ori wuupuwelela okhwa wa Yesu Kristu! w24.01 epaax. 14 eparag. 18-19
Nanaveli, 25 a Março
Miyo kà Yahvéh, . . . yowo onòhusiha. — Yes. 48:17.
Moota heeni Yehova onnihoolelaawe? Onnanihoolela moorweela mwa nuulumo nawe, Biblya. Menento, owo onnaavarela muteko atthu weera enihooleleke. Mwa ntakihero, owo onnanvarela muteko “kaporo òroromeleya ni a miruku” weera anivaheke yootxa ya omunepani ni onikhavihera opaka soothanla sooreera. (Math. 24:45) Nave-tho, Yehova onnaavarela muteko alopwana weera eneettiheke. Mwa ntakihero, asitokweene a esirkwiitu ni asitokweene a mmulokoni yaawo ennivaha miruku weera enikhavihereke oviriha maxupo. Hiyo ninneera asantte vantxipale wa Yehova mwaha woonihoolela nnene mwa etempu ela yooxupa! Ehaakunveene ophiya emalihero, miruku iya sinnanikhavihera okhala nthamwene a Yehova ni ovirelela weettela ephiro ya ekumi yoohimala. Nnaamweera nsuwenleene eyo, ikwaha ikina pooti okhala wooxupa otthara miruku sa Yehova, otepaxa wene, vaavo miruku iyo sinvahiwaaya ni atthu oohimalela. Menento, etempu ene tiyeeyo nintthuneyaahu weemereraka weera Yehova toneettiha muloko awe, ni weera otthara miruku sawe ti wooreera wa hiyo. w24.02 epaax. 20 eparag. 2-3
Namararu, 26 a Março
Nihimutthune mukhw’ihu ni eyanoru nari ni masuru, koma ni sopanka ni ekhaikhai. — 1 Yoh. 3:18.
Nnoowera wunnuwihera nsivelo nahu wa Muluku nixutteraka masu awe moohihiyerereya. Emaara mummusomaanyu Biblya, mweerere wuupuwelela ele munsomaanyu woohima sa Yehova. Mwiikoheke ha: ‘Yoosoma ela enoonihera hayi nsivelo na Yehova wa miyo? Mathowa heeni enkeeriha miyo omusivela Yehova?’ Mukhalelo mukina onrowa onikhavihera wunnuwihera nsivelo nahu wa Yehova, ori omuhulela murimaahu moorweela mmavekeloni. (Nsal. 25:4, 5) Nto Yehova onkela waakhula mavekelo awo. (1 Yoh. 3:21, 22) Ninnatthuneya tho wunnuwihera nsivelo nahu ni atthu akina. Sivirakaru iyaakha vakhani murummwa Paulo abatizinweene aamusuwela mmiravo mmoha iitthaniwa Timotheyo. Timotheyo annamusivela vantxipale Yehova ni atthu akina. Paulo aahaaleela akristu a wAfilipi eeraka: “Vekhaikhai nkinono mutthu mukina ni murima onlikana ni [Timotheyo], owo anakhapelele sawinyu ni murima worera.” (Afil. 2:20) Paulo aatikhina vantxipale ni nsivelo na Timotheyo aawooniheraawe asinna ni asirokora. Moohihovela, miloko sannaweherera oxekuriwa ni Timotheyo. — 1 Akor. 4:17. w23.07 epaax. 9 eparag. 7-10
Namaxexe, 27 a Março
Nkirwa wòhiya. — Aheb. 13:5.
Ana a Israeli ehinaaye ovolowa elapo yoolaiheriwa, Mose aahikhwa. Neereke ehikhaviheriwaka ni Mose atthu a Muluku khayaarowa osuwela etthu yoopaka? Hooye. Vaavo awo yeeraaya evireleleke okhala oororomeleya wa Yehova, owo aamurowa waakhaviheraka. Mose ahinaakuve okhwa, Yehova aahimuleela weera amuthanle Yehoxuwa weera ahooleleke muloko. Mwa iyaakha sintxipale Mose aahimuxuttiha Yehoxuwa. (Ott. 33:11; Ola. 34:9) Opwaha mwa yeeyo, asilopwana antxipale, yaari oolikaneene weera ehoolele muloko, ahooleli a 1.000, ahooleli a 100, ahooleli a 50 ni ahooleli a 10. (Ola. 1:15) Atthu a Muluku yannakosoopiwa nnene. Ntakihero nikina nraahuno, ti na Eliya. Mpuwa mwa iyaakha sintxipale owo aahaakhavihera ana a Israeli opaka okokhorela weekhaikhai. Mene ekwaha emoha Yehova aahinvaha yoothanleliwa enyowani, weera arowe osuuli wa oYuda. (2 Mam. 2:1; 2 Sow. 21:12) Neereke ana a Israeli oororomeleya a mahimo 10 yaahiisoona okhala oonyanyaliwa? Hooye. Eliya aahimuxuttiha Eliseyo mwa iyaakha sintxipale. Yehova aavirelela okwanihera yootthuna awe, nave annaakosoopa nnene arumeyi awe. w24.02 epaax. 5 eparag. 12
Namathanu, 28 a Março
Mwètteke ntoko anamwane a warya. — Aef. 5:8.
Akristu a wEfeso yaahithanla okhala moovarihana ni malamulo a Yehova, yaawo yaari muthuko waamwaleela. (Nsal. 119:105) Aefeso awo yaahihiya itthu sootheene saavarihana ni ittiini soowootha. Awo yaahikhala atthu “òmutakiha Muluku” ni yaahipaka ele yaaweraaya weera emukokhoreleke Yehova ni murima aya wootheene ni omuhakalaliha. (Aef. 5:1) Moolikana ni eyo, nihaakunveene oxuttera ekhaikhai, hiyo naari mweepiphini mwa mukhalelo wookonihana ni wa ittiini. Akina a hiyo nanneerela eparte ifeesta sa ittiini soowootha, nave akina wannaasivela okonihana woohireerela. Nto vaavo nixuttenraahu malamulo a Yehova woohima sa ele eri yooreera ni yoonanara, hiyo noopaka matxentxo. Nave noopatxera okhala mwa mukhalelo ommusivela Yehova. Nto etthu eyo, ennaniphwanyiha itthu sooreera. (Yes. 48:17) Nto vano hiyo nnoorowa oviriha maxupo makina. Onnatthuneya opaka ele ninweraahu weera nihiye epiphi ottuli, ni ovirelela weetta “ntoko anamwane a warya.” w24.03 epaax. 21 eparag. 6-7
Esaabadu, 29 a Março
Yeyo niphiyenrahu’mo, mwemmo ene nètteleke’mo. — Afil. 3:16.
Pooti weeraka nyuwo munuupuwela weera nlelo khamwiireherenre weera mwiivaherere ni obatiziwa. Apaale nyuwo muntthuneya opaka matxentxo mweekumini mwanyu weera mukhaleke moovarihana ni malamulo a Yehova, naari apaale munnatthuneya etempu vakhaaniini weera mulipihe nroromelo nanyu ni Yehova. (Akol. 2:6, 7) Anamasoma a Biblya ennakela vahoolo moovirikana, nave awo khembatiziwa eyaakha emoharu. Onnatthuneya oweha matxentxo nyuwo muntthuneyaanyu opaka mweekumini mwanyu, ni opaka ele munweraanyu muhiilikanxeraka ni atthu akina. (Agal. 6:4, 5) Nnaamweera nyuwo musuwelaka weera khamwiireherenre weera mwiivaherere wa Yehova, nvireleleke okhalano yooluluwanya eyo. Nave munvekeleke Yehova nikhavihero wa matxentxo muntthuneyaanyu opaka. (Afil. 2:13) Muroromeleke weera Yehova onimwiiwa mavekelo anyu ni onimwaakhula. — 1 Yoh. 5:14. w24.03 epaax. 5 eparag. 9-10
Edomingu, 30 a Março
Alopwana, mwètteleke ekumi anyu vamosà ni asar’inyu. — 1 Ped. 3:7.
Ekwaha tiiyo, Sara aanyoonyiwa ni ahuuluma ni Abrahamu itthu sootheene saamunyoonya, mpaka owo aaphiyera ohima weera Abrahamu aakhalano nthowa mwaha wa itthu sootheene iye seereya. Abrahamu aasuwela weera Sara aari muthiyana oowiiwelela ni aakhavihera miruku sawe. Owo anwiriyana Sara ni aahaasaasa moota eeraawe areherere maxupo ale. (Eph. 16:5, 6) Etthu heeni ninxutteraahu? Nyuwo alopwana oothela, ekhaikhai weera nyuwo mookhalano owera woopaka soothanla sa veemusini. (1 Akor. 11:3) Nnaamweera vareene hiiho, waamukhala va miruku wiiwa moomaaleleya miruku sa amwaarinyu muhinaayeene opaka yoothanla, otepaxawene wakhala weera yoothanla eyo muntthunaayu opaka ennaatapha amwaarinyu. (1 Akor. 13:4, 5) Nihiku tinno, yaahoowa aletto owannyawe Abrahamu moohilaiha ni Abrahamu ahaawopa awo otxa yootxa. Ni owo anvekela Sara weera ahiye muteko aavaraawe weera aapeye yootxa yintxipale. (Eph. 18:6) Sara aakhavihera miruku iye sa Abrahamu ni ewooreene yeele owo aahiya ovara etthu aapakaawe anarowa ovara ele Abrahamu anvekenlaawe opaka. Nyuwo athiyana ootheliwa, pooti omulikanxa Sara mukhaviheraka soothanla sa asiiyanyu. Opaka eyo, enoolipiha ntheli nanyu. — 1 Ped. 3:5, 6. w23.05 epaax. 24-25 eparag. 16-17
Norempa, 31 a Março
Miruku sa osulú siri . . . sowiwelela. — Yak. 3:17.
Yedeyoni athanliwakaru weera okhale mphuki ana a Israeli owo aatthuneya okhala oowiiwelela ni oolipa murima. Menento eyo khayaakhanle yookhweya. Owo aathanleliwa etthu yootepa woopiha, omunyaanya altari apapawe yoowo yaamukokhorelaaya Bayali. (Aph. 6:25, 26) Muhoolo mwaya Yehova aamuruma Yedeyoni waavukula anakhotto aathukumannyaawe. (Aph. 7:2-7) Owo tho aathanleliwa onyaanya mikottha sa amwiittani awe ohiyu. (Aph. 7:9-11) Asitokweene a mmulokoni ontthuneya okhala oolikaneene weera ‘yiiwelele ikwaha sootheene.’ Mutokweene oowiiwelela khampisa ootthara miruku sa mBiblyani ni sa mmarehereroni mwa Yehova. Nto mwaha woopaka eyo awo ennavaha ntakihero nooreera, menento ikwaha ikina onnakhala wooxupa okhala oowiiwelela. Mwa ntakihero, mwa ikwaha ikina asitokweene ennaakhela miruku seiyo sintxentxa moowaakuveya ni awosa pooti okhala ehovelaka wakhala weera miruku iyo sinookhumela nnene. Apaale pooti wuupuwelela weera yaakhulela yoothanleliwa emoha awo pooti ohela ekumi aya veerisani. Vanonto asitokweene enkela otthara hayi ntakihero noowiiwelela na Yedeyoni mwa soothanleliwa iyo soowoopiha? Mwiiweleleke moomaaleleya ni mwaakuveyeke otthara miruku. w23.06 epaax. 4-5 eparag. 9-11