Dezembro
Norempa, 1 a Dezembro
Alipa òkhwa enevinyererihiwe. — Luka 20:37.
Yehova ookhalano owera woowaavinyereriha alipa ookhwa? Moohihovela aani ookhalano! Mwaha wooweera owo “onawerya sothesene.” (Apok. 1:8) Owo ookhalano owera otokotoko woomunyaanya yoole ori mwiittani awe omuhela mpuwa nookhwa. (1 Akor. 15:26) Nookhalano tho mathowa makina anneeriha ororomela weera Muluku, onimwaavinyereriha alipa ookhwa. Muupuwelelo awe ti woosuwelaxa. Weera muupuwelele, owo onniitthana yeele eri ethenyeeri ni nsina naya. (Yes. 40:26) Opwaha mwa yeeyo, owo onnawuupuwelela alipa ookhwa. (Yobi 14:13; Luka 20:38) Wa Yehova ti wookhweya wuupuwelela yeele eri etthu, wa atthu ale onkelaawe waavinyereriha. Ohela mpuwa ethoni aya, omutthu aya ni itthu evirinhaaya mweekumini vamoha ni nyuupuwelelo saya. Nihihovelaka etthu, hiyo pooti ororomela yooweherera Yehova onivanhaawe ya muhoolo yoowaavinyereriha alipa ookhwa. Mwaha wooweera owo ookhalano ntthuno ni owera weera akwanihere eyo. Ni opwaha mwa yeeyo, nrowe noone nthowa nikina ninneeriha omuroromela Muluku woohima sa alipa oovinyererihiwa: Mwaha wooweera Yehova aapaka eyo khalayi. Owo aahaavaha owera arumeyi awe omuhela mpuwa Yesu weera yaavinyererihe alipa ookhwa. w23.04 epaax. 9-10 eparag. 7-9
Nanaveli, 2 a Dezembro
Nulumo nanyu nikhale kwekwe nosivela, nowèleliwa. — Akol. 4:6.
Emoha-moharu vaavo nnuulumaahu mooreerela ni moopixa murima, onnaweeriha atthu okhalano ntthuno nootthuna oniiwelela ni ovirelela otthekula. Ekhaikhai weera, wakhala weera mutthu onnatthuna weera nivaanyihaneke, naari onnuuluma moohireerela woohima sa ele ninroromelaahu, hiyo khaninnyesereriwa ovirelela otthekula ni mutthu owo. (Mir. 26:4) Mene atthu antxipale khenrowa okhala hiihaawo; mweekhaikhai antxipale enoorowa oniiwelela. Moohihovela, okhalano mukhalelo woopixa murima, ti wooreera. Nto munvekeleke Yehova ikuru weera nvirelele okhala oopixa murima otepaxa wene, vaavo munaakhulaanyu makoho a atthu envaanyiha soororomela sanyu. Muupuweleleke weera, waakhula moopixa murima pooti ohikumihera onyakulihana. Waakhula moopixa murima ni nttittimiho, pooti waakhavihera atthu akina okhalano ntthuno noowiiwa ele munxuttihaanyu woohima sa Biblya. Mukhaleke “òlikanela omwàkhula othene ole onokohani nthowa na ororomela wanyu,” mene mpakaka eyo ‘moopixa murima ni nttittimiho.’ (1 Ped. 3:15) Ni mulakeleke ikwaha sootheene opaka itthu moopixa murima ni mooniheraka weera nyuwo mutthu oolipa! w23.09 epaax. 19 eparag. 18-19
Namararu, 3 a Dezembro
Nware . . . opixa murima. — Akol. 3:12.
Nrowe noone mathowa maxexe enrowa onikhavihera woonihera mukhalelo woopixa murima. Nthowa noopatxera, mutthu oopixa murima khonnyoonyiwa moowaakuveya. Ni etempu onnyoonyihiwaawe ni atthu akina owo onnakhala oomaaleleya ni khonammira supi. Owo tho nnaamweera avirihaka maxupo khonaathokorora atthu moohireerela. (Ott. 34:6) Nthowa nanaaveeli, mutthu oopixa murima onnaweherera moomaleleya. Mutthu oopixa murima onniilipihera weera ahinyoonyiwe vaavo anoonaawe opisa ele onwehereraawe. (Math. 18:26, 27) Nthowa nanaararu, mutthu oopixa murima khonpaka etthu ohuupuwelenleene. Mutthu ookhalano mukhalelo woopixa murima, owo khanpaka itthu ahuupuweleleene naari khonpaka itthu moowaakuveya ni yootthuna weera etthu eyo emale. Ohiya opaka eyo, owo onniihiyera etempu weera uupuwelele etthu yoopaka opwaha mwa yeeyo weera apake moomaaleleya. Nthowa nanaaxexe, mutthu oopixa murima onniilipihera weera avilele maxupo ahiikhupanyeraka. Mene nto mutthu oopixa murima oneereke owehexexa itthu sooreera onpakaawe ni oneereke wiilipihera weera amukokhorele Yehova ahiyeleelaka ohakalala wawe. (Akol. 1:11) Arumeyi a Yehova entthuneya woonihera mukhalelo woopixa murima mwa itthu sootheene. w23.08 epaax. 20-21 eparag. 3-6
Namaxexe, 4 a Dezembro
Ti Yahvéh pahi onatholathola mirima. — Mir. 17:3.
Nthowa nootthuneya ninneeriha okosoopa murima ahu, mwaha wooweera Yehova onnawehexexa murima ahu. Eyo entaphulela weera moohiyana ni atthu akina enwera oweha itthu siri omokoni paahi Yehova onnawera oweha etthu eri mpuwa wa murima ahu. Wakhala weera nnoosariha mmurimani mwahu miruku sooreera sa Yehova, owo aneereke onisivela ni onoonivaha ekumi yoohimala. (Yoh. 4:14) Napaka eyo mikhalelo soonanara sa atthu ni soowootha sa Satana khasinrowa onivoleela mwaha wooweera khaninrowa oxikhaka itthu iyo. (1 Yoh. 5:18, 19) Vaavo nimmwaattamelaahu Yehova, omuttittimiha wahu ni omusivela wahu onimwaatxeereya. Hiyo ninnamusivela vantxipale Yehova mpaka nsivelo nno ninnaneeriha osepa opaka yoottheka. Marta murokora mmoha onkhala oCroácia yoowo eererinwe opaka yoottheka ya okonihana woohireerela, ohimme ha: “Wa miyo, waakixupa wuupuwela nnene ni ohiya wuupuwela yootthuna ya opaka yoottheka. Mene omoova waka Yehova waakikosoopa.” Omoova Yehova waamukhavihenre hayi Marta? Marta annaphimelela maxupo yeera ekhumelele wakhala weera anpaka yoottheka eyo. Hiyo nintthuneya wuupuwelela etthu emoha-moharu. w23.06 epaax. 20-21 eparag. 3-4
Namathanu, 5 a Dezembro
Miloko sini sisuwele wi miyo kà Yahvéh: ti Pwiy’aka Yahvéh, vavale kinrowaka ottittimihiwa ni nyuwo vamaithoni vaya. — Ez. 36:23.
Yesu aasuwela weera etthu yootepa otthuneya waari otteeliha nsina na Yehova, nave ovaanyiha soowootha sootheene ootherinwaawe. Tivawonto aaxuttinhaawe atthareli awe ovekela: “Tithi, ori wirimu, nsina ná nttelihiwe.” (Math. 6:9) Yesu annasuwela weera ela yaari etthu yoopattuxiwa eri yootheene entthuneyaaya opaka. Khiyaavo yoopattuxiwa ekina mulaponi epanke etthu weera nteelihiwe nsina na Yehova ompwaha Yesu. Mene emaara Yesu aatthukinwaawe, yoottheka heeni amwiittani awe yaamoothenraaya? Onveeha Muluku! Moohihovela Yesu aasuwela weera ovarihela muteko moohireerela naari woothera nsina na Atiithi awe, yaari yoottheka yootepa onanara mutthu eeraawe apake. Wootheriwa ni othorihiwa mwaha wa itthu ahaapankaawe yaari etthu yaamuxumpe vantxipale. Apaale yaari etthu ene yeeyo yaamweerinhe Yesu ‘osareya othanana’ ahaakunveene otthukiwa. — Luka 22:41-44. w24.02 epaax. 11 eparag. 11
Esaabadu, 6 a Dezembro
Empa ennatekiwa ni miruku ni ennalipihiwa ni oratta. — Mir. 24:3.
Emaara hiyo ninvirelelaahu otthimaka ephiro emphwanyiha ekumi yoohimala, nintthuneya omusivela Yehova ni Yesu waapwaha amusi ahu. (Math. 10:37) Mene eyo khentaphulela weera hiyo nihikosoopeke emusi ahu, mwaha wooweera Yehova onnahakalala vaavo, ninkwaniheraahu miritti sahu sa veemusini naari emaara ninkosoopahu emusi ahu. (1 Tim. 5:4, 8) Napaka haawo, hiyo nnoohakalala vantxipale okhala weera Yehova oosuwela weera imusi sinnaphwanya ohakalala vaavo enttittimihanaaya mukina ni mukhwaawe. Naari emaara enaaxuttihaaya anamwane aya ni awo emaara enwiiwelelaaya asitithaya.(Aef. 5:33; 6:1, 4) Muhixikhaka mwaari weera mwa mulopwana oothela naari muthiyana ootheliwa naari mwaana, etthu yootthuneya ori otthara miruku sa mBiblyani. Muhipakeke itthu munuupuwelelaanyu meekhinyu weera ti sooreera, naari iye simpakiwa muttetthe munkhalaanyu. Muhitthareke itthu anamasoma enhimaaya otepaxa wene seiyo sinvirikanyiha miruku sa mBiblyani. Nvariheleke nnene irevista sahu seiyo sirinono mathipelo a mBiblyani, iyo sinnanikhavihera moota woovarihelaka muteko miruku sa mBiblyani. w23.08 epaax. 28 eparag. 6-7
Edomingu, 7 a Dezembro
Ohirakamelihe mmwanoni mwá ebukhu ya ikano seiya, koma otthokelele’mo othana ni ohiyu ni otthareke sothene silenpwale’mo. Vetthwitthuni onoruwerye mphironi mwá, anyi, onoreriwe. — Yeh. 1:8.
Murokora pooti oxuttera itthu seiyo sinrowa omukhavihera nihiku ti nihiku. Itthu ikina sa seiyo, sinxutteriwa mutthu oreene mwaana, mene sinnawera okhavihera ekumi yootheene. Mwa ntakihero, muxuttere osoma ni olepa nnene sene. Mapuro makina, atthu enuupuwela weera muthiyana khontthuneya oxuttera olepa naari osoma, mene ola mukhalelo wootepa otthuneya akristu ootheene entthuneyaaya okhalano. (1 Tim. 4:13) Nto muhihiye etthu yookhoottiherakani nyuwo oxuttera osoma ni olepa nnene sene. Etthu heeni enrowa okhumelela? Nyuwo oneereke wookhweelani ophwanya muteko ni muneereke omwiiwexexa nnene sene Biblya ni owera waaxuttiha atthu akina. Mene etthu yootepa ooreera nyuwo munoorowa oweera omusoma Biblya ni wuupuwelela ele elempwale, mweera haawo munoorowa omwaattamela vantxipale Yehova. — 1 Tim. 4:15. w23.12 epaax. 20 eparag. 10-11
Norempa, 8 a Dezembro
Apwiya àsuwela wàvuluxa atthu òrera murima mowereriwani. — 2 Ped. 2:9.
Munvekeleke Yehova nikhavihero weera nwere ovilelela weereriwa. Mwaha wookhala atthu oohimalela hiyo nintthuneya wiilipihera weera nihipake etthu yoonanara. Menento Satana oneereke opaka ele onweraawe weera hiyo nimorele mmuraakhoni mmo woopaka itthu soonanara. Etthu emoha onvarelaawe muteko weera animorihele mmuraakhoni mmo, ori otthekula woohirerela. Matthekulelo moota awo pooti osariha mmuupuweloni mwahu itthu soonanara, minyuupuwelo sene ti seiya sinkenla oonipakiha soottheka itokotoko ni oniyeleeliha onthamwene nraahuno ni Yehova. (Mar. 7:21-23; Yak. 1:14, 15) Naatthunaka owina yooweereriwa yoopaka etthu yoonanara nintthuneya okhaviheriwa ni Yehova. Yesu aahela mpuwa munivekeloni mwaha owo eeraka: “Ohinihiye wuwela mowokiwani, mene onivuluxe mwa sotakhala.” (Math. 6:13) Yehova ontthuna onikhavihera, mene hiyo nintthuneya ovekela nikhavihero nawe nave-tho nintthuneya opaka itthu moovarihana ni mavekelo ahu. Nintthuneya opaka ele ninweraahu weera nisepe minyuupuwelelo ni miruku soonanara sa elapo ela ya Satana. w23.05 epaax. 6-7 eparag. 15-17
Nanaveli, 9 a Dezembro
Mukhoyi ni miritho miraru ovila okwaseya. — Koh. 4:12.
Vaavo mulopwana ni muthiyana enhelaaya mwiitti onthamwene aya ni Yehova, awo enniilipihera ovarela muteko miruku sa mBiblyani ni eyo ennaakhavihera osepa ni owera oviriha maxupo yaawo yeera yeerihe nsivelo naya opatxera ovukuwa. Mutthu orinono mikhalelo sooreera sa omunepani, onnapaka ele onweraawe weera alikanxe mikhalelo sa Yehova, ntoko: oreera murima, opixa murima ni olevelela. (Aef. 4:32–5:1) Ale ethelanne, yooniheraka mikhalelo iya, nsivelo anooniheranaaya mukina ni mukhwaawe nnimunnuwa. Murokora mmoha oneeriwa Lena, yoowo ori ootheliwa mwa iyaakha soopwahaka 25, ohimme ha, “Ti wookhweya omusivela ni omuttittimiha mutthu orinono mikhalelo sooreera sa omunepani.” Nrowe noone ntakihero na mBiblyani. Vaavo Yehova aatthunaawe waathanla taani yeera ekhale asipapawe Mesiya, aakhalano atthu antxipale eeraawe aathanle variyari va osuulu wa Davidi, mene owo, aamuthanliye Yosefe ni Maria. Mwaha wa heeni? Mwaha wooweera Maria ni Yosefe yaakhalano onthamwene woolipa ni Yehova, ni Yehova aasuwela weera awo yaaheereke omuhela owo nipuro noopatxera va nthelini vaya. w23.05 epaax. 21 eparag. 3-4
Namararu, 10 a Dezembro
Nwìweleleke aholeli anyu ni muthareke malamulo aya. — Aheb. 13:17.
Niwiiweleleke ale ennihoolela mmulokoni. Nnaamweera muhooleli ahu Yesu areene oomalela, ale onaavarihelaawe muteko weera enihooleleke elapo ela ya vathi, toohimalela. Mwa yeeyo ikwaha ikina hiyo pooti woona okhala wooxupa, owiiwelela otepaxa wene vaavo ennivekelaaya itthu seiyo nihintthunaahu opaka. Ekwaha emoha Pedru waamuxupa wiiwelela. Owo ahaakhela miruku ni nlaikha nimoha weera waatthuneya otxa inama seiyo saari soohiphwanela va nlamulo na Moise, ni Pedru aakhootta wiiwelela, ohiya paahi ekwaha emoha hooye mene ikwaha tthaaru! (Mit. 10:9-16) Menento mwaha wa heeni Pedru aapankaawe eyo? Wa Pedru miruku iye khasaaphwanelela ni saari soovirikana vantxipale ni itthu Pedru aakhovelenlaawe opaka. Mwa yeeyo, murummwa Paulo, aari oolikaneene weera iiwelele akristu yaakhala oYerusalemu, yaamweerela Paulo weera aakuxe alopwana axexe arowe otemplu ni iirapihe vamoha ni yaawo, wa mukhalelo ola Paulo ahoonihera weera annattittimiha nlamulo, mene Paulo annasuwela weera akristu ale khiwaatthuneyaka otthara nlamulo na Mose ni aasuwela weera owo khaapanke etthu yoonanara. owo aahiiwelela ahipakaka makoho. Paulo ‘aahaakuxa alopwana ale ni aahiirapiha vamoha ni yaawo.’ (Mit. 21:23, 24, 26) Wiiwelela wa Paulo, waakumihera wiiraana variyari va asinna. — Arom. 14:19, 21. w23.10 epaax. 10 eparag. 15-16
Namaxexe, 11 a Dezembro
Yahvéh onnàtana ni yale anamòva. — Nsal. 25:14.
Waarowa okhala wooxupa nyuwo weera mukhalelo wootepa otthuneya variyari wa asinthamwene woovana. Mene ntoko ale entthuna okhalano onthamwene woolipa ni Yehova ‘ontthuneya omoova.’ Nihipwatthaka iyaakha ikavi nivirinhaahu nimukokhorelaka Yehova, hiyo nintthuneya omoova owo wa moota wooreerela. Menento omoova Muluku ontaphulela eheeni? Ninrowa oxuttera moota heeni omoova Yehova? Omoova Yehova ontaphulela omusivela ni ohipaka etthu eri poothe enkela onanariha onthamwene ahu nuuwo. Mwa ntakihero, Yesu-tho ‘annamoova Muluku.’ (Aheb. 5:7) Menento owo khaamoova Yehova moohireerela. (Yes. 11:2, 3) Mweekhaikhai, owo annamusivela vantxipale Yehova ni annamwiiwelela. (Yoh. 14:21, 31) Hiihaale ntoko Yesu, hiyo ninnamuttittimiha vantxipale Yehova, mwaha noosuwela weera Yehova taxariya, toosuwela, tansivelo ni toowera. Opwaha mwa yeeyo, hiyo noosuwela weera Yehova onnanisivela vantxipale ni itthu hiyo ninpakaahu pooti omusivela naari omunyoonyiha. — Nsal. 78:41; Mir. 27:11. w23.06 epaax. 14 eparag. 1-2; epaax. 15 eparag. 5
Namathanu, 12 a Dezembro
Koma nthowa na owerya wawe otokotoko, murim’awe wàhìsunnuwiha opwaha mpaka otholowa. Vetthwitthuni àttantta ohimwìwelela Yahvéh Muluku awe. — 2 Sow. 26:16.
Vaavo Mwene Oziya aaraawe mulopwana oowera, owo aattuwala itthu sootheene sooreera Yehova ampakenlaawe. Ninxuttera eheeni? Nintthuneya wuupuwelelaka weera, mareeliho ootheene ni iparakha sootheene sinkhuma wa Yehova. Ohiya wiisoonaka okhala atthu ooweraxa, nintthuneya onvahaka ovuwa wootheene Yehova. (1 Akor. 4:7) Opwaha mwa yeeyo, nintthuneya okhala atthu oowiiyeviha ni osuwela weera khanimalenle nto ikwaha ikina ninnatthuneya ottaruxiwa. Munna mmoha arino iyaakha 60 olempe ha: “Miyo koxuttera ohinyoonyiwa naari ohikhulumuwa vaavo atthu akina enoonelelaaya soottheka saka. Imaara sikina miyo kinnapaka itthu soonanara, kinnakhaviheriwa mwa itthu sene seiyo. Nnaamweera vareene hiiho, miyo kinnavirelela opaka ele kinweraaka wa Yehova.” Vaavo nimmwiiwelelaahu Yehova ni nnakhala atthu oowiiyeviha, ninnakhalano ohakalala weekhaikhai. — Mir. 22:4. w23.09 epaax. 10 eparag. 10-11
Esaabadu, 13 a Dezembro
Nyuwo munnaphwanela ovilela wera, mpakaka otthuna wa Muluku, mumphwanye siso natiri mmaneliwanyu. — Aheb. 10:36.
Akristu oopatxera wannatthuneya ovilela. Ohiya paahi maxupo yaaphwanya atthu ootheene, awo-tho yannaaphwanya maxupo makina. Antxipale a yaawo yannattharatthariwa, ohiya paahi ni aahooleli a ettiini ya aYuda ni anamalamulela oRoma, mene- tho ni amusi aya. (Math. 10:21) Ni mpuwa mwa muloko, ikwaha sikina awo yannatthuneya owanano ni sooxuttiha seiyo saakawanya muloko. (Mit. 20:29, 30) Nto akristu awo yaavilela. (Apok. 2:3) Moota heeni? Awo yaahuupuwela ntakihero na mBiblyani na ovilela wa Yobi. (Yak. 5:10, 11) Awo yannavekela ikuro. (Mit. 4:29-31) Awo yannawehexexa itthu sooreera saakhumelela mwaha wa ovilela. (Mit. 5:41) Hiyo tho pooti ovilela wakhala weera ninnasoma mahiku ootheene matakihero a mBiblyani ni iliivuru sahu, waatthu yaavilenle. w23.07 epaax. 3 eparag. 5-6
Edomingu, 14 a Dezembro
Mwàseke toko omwene wa Muluku ni exariy’awe, ni sothene seiya muni mwàntxereriwe. — Math. 6:33.
Yehova ni Yesu khenrowa oninyanyala. Noomala murummwa Pedru omukhootta Yesu, Pedru annatthuneya opaka yoothanla yootthuneya. Neereke owo aamuhiya okhala mutthareli a Yesu naari aamurowa ovirelela ovilela? Yesu aamutxondelela Yehova weera nroromelo na Pedru nivirelele okhala noolipa. Ni Yesu aamulela Pedru weera aamuvekela Tiithi awe ni aahoonihera weera annaroromela weera Pedru aamurowa waalipiha asinnawe. (Luka 22:31, 32) Moohihovela, Pedru vaavo ikwaha sootheene uupuwelaawe masu a Yesu annakhala oolipa! Emoha-moharu, emaara nimpakaahu yoothanla yootthuneya mweekumini, Yehova pooti onikhavihera ovirelela okhala oororomeleya. (Aef. 4:8, 11) Hiihaale ntoko Yehova aamukosompaawe Pedru ni atthareli akina mwa mukhalelo wa weerutthuni, onoorowa onikhavihera hiyo-tho, wakhala weera nnoohela nipuro noopatxera Omwene wa Muluku. w23.09 epaax. 24-25 eparag. 14-15
Norempa, 15 a Dezembro
Onanvaha esakha muhawi, onamòliha Yahvéh: anamuhokoloxere muteko worera ènraiye. — Mir. 19:17.
Yehova onnoona itthu sootheene ninpakaahu naari nnapakelaahu atthu akina. Owo onnoona eyo okhalano mwiitti, mwaha wooweera onamooliha Yehova onaamuhokoloxere mwaha wa muteko wooreera avanraiye. Wakhala weera mwannavara ntoko murumeyi oorumela naari mutokweene a mmulokoni. Yehova onnuupuwela muteko nyuwo munvarenlaanyu khalayi ni nsivelo moonihenraanyu. (1 Akor. 15:58) Nave owo onnawehexexa nsivelo nyuwo munvirelelaanyu woonihera viinaano. Yehova ontthuna weera nunnuwihereke nsivelo nahu wa yoowo ni atthu akina. Hiyo pooti wunnuwihera nsivelo nahu wa Yehova nimusomaka Biblya, ophimelela ni ntthekulaka ni owo moorweela munivekelo. Pooti wunnuwihera nsivelo nahu wa asinna ni asirokora naakhaviheraka itthu seiyo enhaawelaaya. Emaara nsivelo nahu nnunnuwaaya, ninnamwaattamela Yehova ni emusi ahu yeela yoomunepani. Ninrowa opuha onthamwene ahu yoola woohimala! w23.07 epaax. 10 eparag. 11; epaax. 11 eparag. 13; epaax. 13 eparag. 18
Nanaveli, 16 a Dezembro
Vekhaikhai mutthu ori othene ìreye muritti awe. — Agal. 6:5.
Mukristu ori poothe ontthuneya othanla meekhaawe moota woothokororiwa ekumi awe. Vaavo mukristu onthanlaawe etratamentu eri poothe itthu ontthuneyaawe otthara ti malamulo a mBiblyani woohima sa ephome, ni onamunepani. (Mit. 15:20; Agal. 5:19, 20) Asinna akina anaakhulela paahi otxa mirette sa hospitaale ni akina annaakhulela otxa mirette sa mmawaani. Ni hiyo nintthuneya wuupuwelela ipontu iya: (1) Omwene wa Muluku paahi tonrowa omaliha iretta sootheene. (Yes. 33:24) (2) Mukristu ontthuneya ‘ohihovela’ ele eri yootthuneya wa yoowo. (Arom. 14:5) (3) Muhaathoriheke asinna emaara empakaaya soothanla saya naari muhaakattuliheke. (Arom. 14:13) (4) Akristu ennoonihera nsivelo, mwaha wooweera wiiraana wa mmulokoni teeri etthu yootepa otthuneya opwaha miyoonelo saya. — Arom. 14:15, 19, 20. w23.07 epaax. 24 eparag. 15
Namararu, 17 a Dezembro
Khweli ehuhu yothene ya natiri awe, owo ti Munaziri a Yahvéh. — Nam. 6:8.
Nyuwo munnavaha mwiitti onthamwene anyu ni Yehova? Moohihovela aani! Khalayi yaakhala atthu yiisoonela ntoko nyuwo muniisoonelaanyu. (Nsal. 104:33, 34) Atthu antxipale yaapaka etthu weera emukokhorele Yehova. Nave ti yeeyo Manaziri a wIsraeli akhalayi yaapankaaya, naari neere yiivaherenraaya. Manaziri yaari ana a Israeli oowiilipihera nave yaawo yaapaka etthu weera emukokhorele Yehova mwa mukhalelo wooreera. Nlamulo na Mose naahima weera mulopwana naari muthiyana, emmaneleke natiri oothanleya Yehova ethanlaka okhala Munaziri mwa ehuhu vakhaani. (Nam. 6:1, 2) Vaavo ana a Israeli yampakaaya natiri ola a Munaziri, awo yannatthuneya otthara itthu ikina seiyo ana a Israeli yahaattharaaya. Vanonto, mwaha wa heeni ana a Israeli yaatthuneyaaya othanla ompaka natiri owo? Onooneya weera, mwaha wa nsivelo naya ni Yehova, ni oxukurela waya mareeliho ootheene a Yehova. — Ola. 6:5; 16:17. w24.02 epaax. 14 eparag. 1-2
Namaxexe, 18 a Dezembro
Yahvèh . . . onàsunkera onthamwene ni orera murima yale anòtthuna ni anakhapelela malamulo. — Dan. 9:4.
MBiblyani va soolepa sa eheberi woohima sa masu eneera “ororomeleya” naari “oreera murima” pooti ohimmwaka onthamwene woovareleleya onooniheraniwa mukina ni mukhwaawe, ni ikwaha sintxipale ennavariheliwa masu ala weera nooniheriwe nsivelo Yehova okhalannaawe wa atthu ale emmukokhorela. Masu ala tho ennavariheliwa muteko weera nooniheriwe nsivelo wa atthu a Muluku. (2 Sam. 9:6, 7) Noovira etempu, nroromelo nahu pooti ovirelela okhala noolipa. Ni tiyeeyo yeereñye ni Daniyeli. Nroromelo Daniyeli aaraaweno ni Yehova, naaheereriwa mpuwa mwa ekumi awe yootheene. Weereriwa otokweene waamukhumelenle waari vaavo aaraaweno iyaakha 90, anamahoolela yanvarela mwene khayaasiveliwa ni Daniyeli ni khiyaamuttittimiha Yehova. Nto awosa yaampaka palano woomwiiva Daniyeli ni awosa yaamweeriha mwene olepa nlamulo naakhoottihera waavekela amiluku akina ni yootthuna weera akokhoreliweke yoowo paahi. Etthu yaatthunaayaxa yaari yooweera, Daniyeli ahiye omukokhorela Yehova mpuwa mwa mahiku 30 ni woonihera weera aari oororomeleya wa mwene. Mene nto Daniyeli moolipa murima aakhootta opaka eyo. — Dan. 6:12-15, 20-22. w23.08 epaax. 5 eparag. 10-12
Namathanu, 19 a Dezembro
Nisivelaneke mukina ni mukhw‵awe. — 1 Yoh. 4:7.
Yehova ontthuna weera nivireleleke owoonihera nsivelo asinnihu. Vaavo munna onnithokororaawe mwa mukhalelo yoowo mukristu ahaarowaawe opaka, hiyo nroromeleke weera owo khaatthuna oninyoonyiha moolakela. Ni owo onnapaka ele onweraawe weera apakeke itthu moovarihana ni moonelo wa Yehova. (Mir. 12:18) Yehova onnaasivela arumeyi awe oororomeleya nnaamweera epakaka soottheka. (Nsal. 103:9) Hiyo ninnaxukurela vantxipale mwaha wooweera Yehova onnanilevelela ni mwaha wa yeeyo, hiyo nintthuna omutakiha naalevelelaka atthu akina. (Aef. 4:32–5:1) Ti wootepa otthuneya wuupuwela weera ninkhala okhwipi wa emalihero, mwaha wa yeeyo, ninnatthuneya okhala vakhiviru ni asinna. Onooneya weera otthara-tthariwa onoorowa otepa, nave hiyo pooti otthukiwa mwaha wa nroromelo nahu. Wakhala weera eyo enimweereya, nnoorowa waahaawelaka vantxipale asinna. — Mir. 17:17. w24.03 epaax. 15-16 eparag. 6-7
Esaabadu, 20 a Dezembro
Mavalo a mutthu annèttihiwa ni Yahvéh. — Mir. 20:24.
Biblya onnaahima amiravo yaawo yaamwaattamenle Yehova, ni awo yaaphwanya mareeliho ni yaari oohakalala vantxipale. Mmoha a yaawo aari Davidi. Aaraawe mmiravo, Davidi aahithanla okhala nthamwene a Yehova ni vahoolo vaya aahikhala mwene oororomeleya. (1 Mam. 3:6; 9:4, 5; 14:8) Munoonela hayi opatxera oxuttera ekumi ya Davidi? Mweekhaikhai, nyuwo munkela ottottela mureerelo ni munrowa olipihiwa ni ovirelela onvarela muteko Yehova moororomeleya. Nave tho nyuwo pooti oxuttera ni ntakihero na Marko ni Timotheyo. Awo yaapatxenre onvarela muteko Yehova ereene amiravo, ni yaavirelela onvarela moororomeleya mwa ekumi aya yootheene. Moota munvarelaanyu muteko ekumi anyu viinaano va, ennoonihera moota ekumi anyu enrowaaya okhala muhoolo. Mwamuroromela vale Yehova ohiya wiiroromela mwaneene anyu, owo onoorowa wookhaviherani opaka soothanla sooreera. Aani, nyuwo pooti okhalano ekumi yoohakalaliha ni yoosareya itthu sootepa oreera. Mene muupuweleke weera Yehova onnavaha mwiitti ele nyuwo munampakelaanyu. Ovarihela muteko ekumi anyu weera mmukokhoreleke Tiithi anyu ansivelo Yehova, ti eri yoothanla yootepa oreera. Khiyaavo etthu ekina yootepa oreera opwaha eyo. w23.09 epaax. 13 eparag. 18-19
Edomingu, 21 a Dezembro
Nvilelaneke ni mulevelelaneke mukina ni mukhw’awe. — Akol. 3:13.
Murummwa Paulo aasuwela weera asinna yaari oohimalela. Mwa ntakihero, asinna akina a muloko wa oYerusalemu khiyaakhulela weera owo aari murummwa. (Mit. 9:26) Moovira etempu, atthu akina yannamuuluma moohireerela Paulo etthunaka onanariha mikhalelo sawe. (2 Akor. 10:10) Ekwaha emoha, Paulo aamoona mutokweene a mmulokoni apakaka yoothanla yoohireera, yeeyo yaarowa waakwattuliha atthu akina. (Agal. 2:11, 12) Nave nthamwene mmoha a Paulo a vanikuthani, Marko, aahimunyoonyiha vantxipale. (Mit. 15:37, 38) Paulo anwera ohiya itthu iya simmwalanyihaka ni atthu yanveeha, mene owo khaapanke eyo. Owo aakhalano moonelo wooreera wa asinnawe nave aavirelela okhala oolipa mmutekoni anvarelaawe Yehova. Etthu heeni yamukhavihenre Paulo ovilela? Paulo annaasivela asinnawe. Ni nsivelo nno owo aaraaweno naawo, naamukhavihera owehexexa mikhalelo saya sooreera ohiya owehexexa ohimalela waya. Nsivelo nno-tho naamukhavihera Paulo ovarihela muteko masu eri va yoolepa ya olelo. w24.03 epaax. 15 eparag. 4-5
Norempa, 22 a Dezembro
Kaporo a Muluku khanaphwanela owana ekhotto, mene akhale òpixa murima ni atthu othene. — 2 Tim. 2:24.
MBiblyani sookhalamo itthu sintxipale sinoonihera weera opixa murima mukhalelo wootepa otthuneya. Moone ntakihero na Isakhi. Emaara yeeyo aaronwaawe okhala o Gerari, Afilisti yaawo aawaattamannaaweno, yannamukhalela ehatxe ni yaawala iluusi soothesene arumeyi aatithawe yaathimpaaya. Ohiya owanela iluusi iye saawalinwe, Isakhi ni amusi awe yaathaama ni yaarowa waasa nipuro elapo ekina, iwe tho yaahithipa iluusi sikina. (Eph. 26:12-18) Nnaamweera vareene hiiho, Afilisti yaamutthara-tthara emweerelaka weera maahi a iluusi aathimpaawe, yaari awaya. Menento Isakhi aavirelela okhala oomaaleleya. (Eph. 26:19-25) Menento Isakhi, aawenre moota heeni okhala oomaaleleya nnaamweera aatannyiwa? Moohihovela, owo aaxuttera ntakihero na asitithawe Abrahamu ni Sara. Abrahamu aari amurettele ni Sara aari ‘oomaala ni oopixa murima.’ — 1 Ped. 3:4-6; Eph. 21:22-34. w23.09 epaax. 15 eparag. 4
Nanaveli, 23 a Dezembro
Ntoko kùlummaka, siso kinrowa opanka. — Yes. 46:11.
Yehova aamuruma mwanawe elapo ya vathi, nto mwaha wa yeeyo, Yesu aamurowa waaxuttiha atthu woohima sa Omwene wa Muluku ni ovaha ekumi awe weera anoopole mwa soottheka sahu. Muhoolo mwaya, Yehova anvinyereriha Yesu weera atthikele wiirimu, ni okhala Mwene a Omwene wa Muluku. Mwaha wootepa otthuneya wa Biblya, ti wooweera nsina na Yehova ntteelihiwe. Eyo enkela weereya vaavo Yehova onkelaawe okwanihera yootthunaawe elapo ela ya vathi avarihelaka muteko Omwene awe yoowo onlamuleliwa ni Yesu Kristu. Yootthuna ya Yehova, khetxentxale. Yehova oonroromeliha weera, onoopaka sootheene ntoko ohimmaawe. (Yes. 46:10, enoota; Aheb. 6:17, 18) Moovira etempu, elapo enookhala eparadiisu yooreera, nave osuulu wa Adamu ni Heva, ‘onookhala wa mahiku ootheene.’ (Nsal. 22:27 [22:26, NM]) Mene Yehova, ookhalano itthu sintxipale wa hiyo. Yootthunaawe etokweene, ti yooweera arumeyi awe wiirimu naari elapo ya vathi, emukokhoreleke moowiiraana. Mwa mukhalelo ola, ootheene enoorowa okhala oororomeleya ni omwiiwelela Yehova ntoko mutokweene a elapo yootheene. (Aef. 1:8-11) Nyuwo khamuntikhina vaavo munoonaanyu yootthuna ya Yehova ekwanelaka? w23.10 epaax. 20 eparag. 7-8
Namararu, 24 a Dezembro
[Olipe] murima weyo muloko wothene wa elapo: ti Yahvéh a ànakhotto. — Hag. 2:4
Vaavo aYuda yakhummaya oBabiloniya ni yaaphiñyaaya oYerusalemu awosa yaapatxera oviriha maxupo a epoliitika, a othoiwa musurukhu ni ottharatthariwa. Menento atthu akina wannaaxupa wiikhoveleliha ovara muteko wooteka etemplu. Mwa yeeyo, Yehova aahaarumiha maprofeti eeli weera yaakhavihere atthu a Yehova otthikela wiilipihera waya, Hagayo ni Zakariya, muteko ole wa maprofeti waakhumela nnene. (Hag. 1:1; Zak. 1:1) Sivinreene iyaakha 50 aYuda ale yaatthikenle oYerusalemu, wannatthuneya olipihiwa veeli. Namalepa a malamulo itthaniwa Ezra aakhuma oBabilonia mpaka oYerusalemu weera aalipihe atthu a Muluku, weera ehele nipuro noopatxera mweekumini mwaya omukokhorela Muluku. (Ezra 7:1, 6) Iprofesiya sa Hagayo ni Zakariya, saahaakhavihera atthu a Muluku ovirelela omuroromela Yehova vaavo yaavirihaaya maxupo. Iprofesiya iya, pooti onikhavihera ororomela weera Yehova onoonikhavihera nihipwatthaka maxupo ninvirihaahu. — Mir. 22:19. w23.11 epaax. 14-15 eparag. 2-3
Namaxexe, 25 a Dezembro
Nware murima wosivelana, ori nlutte nomalelihera. — Akol. 3:14.
Nto ninkela olipiha hayi nsivelo nahu ni asinna? Moota woopaka eyo, ori waamaaliha. Omoriwa wahu ikharari, onoorowa onikhavihera ‘omaalihana mukina ni mukhwaawe.’ (1 Ates. 4:18) Mene moota heeni ninkelaahu olipiha nsivelo mukina ni mukhwaawe? Nipakaka ele ninweraahu weera nlevelele soottheka sa asinna, nnaamweera opaka eyo, ohikhanle wookhweya. Mwaha wa heeni olelo va oraaya wootepa otthuneya wooniherana nsivelo mukina ni mukhwaawe? Pedru ohoonihera otthuneya waya oriki: ‘Vano okota wa itthu soothesene woohaattamela. . . . Vanonto . . . musivelaneke mukina ni mukhwaawe voohihiyerereya.’ (1 Ped. 4:7, 8) Okhwipi wa elapo ela yoonanara onnakhuveela. Nsuwelaka eyo, niweherereke eheeni? Yesu aahaaleela oohuseraawe: ‘Muni musondiwe ni amalapo ootheene mwaha wa nsina naka.’ (Math. 24:9) Weera niwere ovilela ohasuliwa iwo, hiyo nintthuneya ovirelela wiiraana. Napaka eyo, Satana khanrowa owera onimwalanyiha mwaha wooweera nri oowiiraana mwa nsivelo nenno nri nlutte noomalelihera. — Afil. 2:1, 2. w23.11 epaax. 13 eparag. 18-19
Namathanu, 26 a Dezembro
Hiyo nri anamuteko a Muluku. — 1 Akor. 3:9.
Ikhaikhai sa masu a Muluku sookhalano owera otokotoko. Vaavo hiyo nnaaxuttihaahu atthu woohima sa Yehova ni moota owo oraawe, hiyo ninnoona etthu yootikhiniha. Itthu soowootha Satana onhelaawe mmuupuweloni mwa atthu sinnamala, ni awo ennuupuwelela mikhalelo sootikhiniha sa Atiithi ahu. Awo ennakhala ootikhiniheya ni owera wa Yehova ohimmala. (Yes. 40:26) Nave ennaxuttera omuroromela owo mwaha wa exariya awe yoomalela. (Ola. 32:4) Nave-tho ennaxuttera vantxipale woohima sa osuwela wawe otokotoko. (Yes. 55:9; Arom. 11:33) Nave-tho awo ennakhala oomaaleleya vaavo enxutteraaya weera Yehova ti nsivelo. (1 Yoh. 4:8) Vaavo awo emmwaattamelaaya Yehova, yoowehereraaya yookhala mahiku ootheene ennakhala ekhaikhai. Tthiri eparakha hiyo nraahuno yoowaakhavihera atthu weera ewaattamele Atiithi ahu. Nto naapakaka eyo, Yehova onnaniitthana ‘anamuteko akhwaawe.’ — 1 Akor. 3:5. w24.02 epaax. 12 eparag. 15
Esaabadu, 27 a Dezembro
Ohimmana natiri ti worera opwaha ommana ni ohimutaphula. — Koh. 5:4.
Wakhala weera nyuwo mwa namasoma a Biblya naari muhuuwale mweekhaikhini, neereke nyuwo munnuupuwelela opatisiwa? Eyo eri yoothanla yooreera! Muhinaaye obatiziwa onnatthuneya wiivaherera wa Yehova. Nyuwo munnapaka nivekelo wa Yehova mmuleelaka weera munrowa onvarelaka yoowo paahi, ni weera opaka yootthuna awe enrowa okhala etthu yootthuneya mweekumini mwanyu. Nyuwo moomulaihera Yehova weera munoorowa omusivela ni ‘murima anyu wootheene, ni munepa anyu wootheene, ni muupuwelo anyu wootheene, ni ikuru sanyu sootheene.’ (Mar. 12:30) Wiivaherera iwo, ompakiwa paahi nyuwo ni Yehova. Nto opatisiwa ti wa vanlakani ni munnawoonihera atthu ootheene weera mohiivaherera. Wiivaherera wanyu etthu yootepa otthuneya, tivawo muntthuneyaanyu opaka ele munweraanyu weera mukwanihere yoolaihera anyu. — Koh. 5:3. w24.03 epaax. 2 eparag. 2; epaax. 3 eparag. 5
Edomingu, 28 a Dezembro
Mutthu ti mutthu amusivele mwariye ntoko mwanene, ni muthiyana amòve iy’awe. — Aef. 5:33.
Ntheli nri nootheene ninnaviriha maxupo. Biblya onnaiwanyeiha weera, anamathelana ‘annaviriha masooso mweekumini mwaya.’ (1 Akor. 7:28) Mwaha wa heeni? Mwaha wooweera ntheli nnaawiiraaniha atthu eeli oohimalela. Mwaha woowera mutthu ti mutthu wa atthu ala eeli, ookhalano mikhalelo sawe, itthu simmusivela, ni moonelo awe. Apaale mutthu ti mutthu vanthelini, ookhalano sookhovelela soovirikana naari ohuuwale mwa mukhalelo woovirikana. Ti vawonto noovira etempu, muthiyana naari mulopwana onnoonelela etthu ahoonalaawe ehinaakuve othelana. Itthu ikina mwa seiyo, pooti oruuhela maxupo. Matheli makina ohiya omaliha maxupo aya, awo annavahana mathowa mukina ni mukhwaawe nnaamweera ikwaha sintxipale ooweeli ekhalakano mathowa. Akina anuupuwela weera, weera emalihe maxupo awo, waamureera wiitthuuwelana naari omwalana. Neereke ti yeeyo entthuneya opaka? Hooye! Yehova onweherera weera mulopwana ni muthiyana evireleleke okhala vamoha nnaamweera mmoha a yaawo akumiheraka maxupo vanthelini vaya. w24.03 epaax. 16 eparag. 8; epaax. 17 eparag. 11
Norempa, 29 a Dezembro
Vano ororomela khonòtxeleya. — Arom. 5:5.
Nyuwo mohiivahererani moopatisiwa, menento weera mukhaleno ekumi yoohimala oparaisu, onnatthuneya ovirelela omusuwela Yehova, ni ovirelela wunnuwa moomunepani. (Aheb. 5:13–6:1) Nave nyuwo munoorowa waakhulela masu eri va Aroma 5:2-4. Apaale nyuwo mooviriha maxupo mantxipale weera mwaakhuleliwe ni Yehova musuwelakaru weera Yehova onnoosivelani. Nyuwo munnaakhulela ni murima anyu wootheene ni weera soolaihera sa Yehova sinookwanela. Vaavo nyuwo musuwenlaanyu ekhaikhai yoowehereraanyu, yoolipa vantxipale. Nave nyuwo munnoona yooweherera eyo okhala ekhaikhai ni yootepa othanleya, yooweherera eyo ennavoleela mikhalelo sahu sa mweekumini, etxentxaka moota munaathokororaanyu amusi anyu ni moota mumpaka anyu soothanla sanyu ni moota munvarihelaanyu muteko etempu anyu. Paulo aahima etthu ekina yootthuneya woohima sa nroromelo hiyo nraahuno naakhuleliwa vale ni Yehova. Owo onroromeliha weera yoowehereraahu enoorowa okwanela moohihovela. — Arom. 15:13. w23.12 epaax. 12-13 eparag. 16-19
Nanaveli, 30 a Dezembro
[Yehova] anakhale nthipelelo nolipa vamahiku vawe. — Yes. 33:6.
Emaara hiyo ninvirihaahu maxupo, hiyo ninnapaka itthu seiyo nahaatthunaahu opaka. Hiihaale ntoko Barco onkakhiwa ni mutekuteku, hiyo pooti woonaka weera ninnakumanano maxupo oovirikana. Moota heeni Yehova onrowaawe onikhavihera emaara nnoonaahu weera nri variyari va ephareya ni mutekuteku? Yehova onnanroromeliha weera onoonivaha nikhavihero na mmuupuweloni ni noomunepani. Mwa ntakihero, yaaviraka epheyo mphareya, navio annakakhiwa ni epheyo eyo. Mwaha wooviriha maxupo ala, anavio antxipale aaheleliwa iyuuma mukhwipi, nave sookhala iyuuma sikina sinneela vathi va maahi. Iyuuma iyo sinnamukhavihera navio oheettihiwa vantxipale ni epheyo, mwaha wa yeeyo, atthu enanwela navio owo ennakhala oovareleleya ni enneetta nnene mukwaha aya. Yoohakalaliha ti yooweera, iyuuma iyo sinnavara muteko emaara yeeyo navio oneettihiwaawe ni epheyo. Emoha-moharu, Yehova onoorowa onivaha nikhavihero na mmuupuweloni ni noomunepani weera nivirelele onvarela owo moororomeleya vaavo ninkumanaahuno maxupo. w24.01 epaax. 22 eparag. 7-8
Namararu, 31 a Dezembro
Wa Muluku nsu nawe kinattottopelaka, anyi, wa Muluku miyo kinnatthawela. — Nsal. 56:5.
Wakhala weera nyuwo munnoova, mwiikoheke ha, ‘Eheeni Yehova apankaawe?’ Mweemele ni muupuwelele soopattuxiwa. Mwa ntakihero, ‘nwehexexeke moomaaleleya’ moota Yehova ankosoopaawe ifilore ni ipalame, nnaamweera ehipakinweene ni ethoni ya Muluku naari omukokhorela mootepaxa wene Yehova onrowa onikosoopaka hiyo. Wuupuwelela etthu ela, enoonikhavihera waatxeerera nroromelo nahu. (Math. 6:25-32) Muupuweleke tho itthu Yehova aapakenlaawe arumeyi awe. Nyuwo pooti osoma yooweereya ya mutthu mmoha a mBiblyani, yoowo aarinono nroromelo noolipa naari nyuwo pooti osomaka sooweereya sa mweekumini sa Anamoona a Yehova, a mahiku ahu ala. Muupuweleke tho moota Yehova anookosoopaaweni nyuwo. Etthu heeni aapankaawe weera nyuwo musuwele ekhaikhai? (Yoh. 6:44) Moota heeni owo aakhunlaawe mavekelo anyu? (1 Yoh. 5:14) Itthu heeni sooreera sineereya mweekumini mwanyu nyuwo munoonaanyu weera paahi Yehova tonkhavihera mwaha wa mukuttho wa Yesu? — Aef. 1:7; Aheb. 4:14-16. w24.01 epaax. 4 eparag. 6; epaax. 7 eparag. 17