Novembro
Esaabadu, 1 a Novembro
Mmwano mwa asinamwane ni ale anàmwa wòhìreherera nttitimiho ná? — Math. 21:16.
Wakhala weera nyuwo mookhalano anamwane, mwaakhavihere moota wooreherera ni woovaha ikomentaariyu omithukumanoni moovarihana ni mannuwelo aya. Ikwaha ikina, maxupo a vatthokoni naari mwaha mukina sinkela othokororiwa mpuwa mwa yoosoma. Nnaamweera vareene hiiho, pooti okhala eparagrafu emoha naari piili seiyo ekhanlaaya owakhula anamwene. Opwaha mwa yeeyo, mwaakhavihere anamwane anyu osuwela weera khaiyene ikwaha sintxipale eneereke othanliwa. Mwapaka eyo, yathanliwa atthu akina eparagrafu yeeyo yaarehenraaya awosa khankela onyoonyiwa. (1 Tim. 6:18) Ootheene hiyo pooti oreherera ikomentaariyu soolipiha sinanvuwiha Yehova ni waalipiha asinna. (Mir. 25:11) Ikwaha ikina hiyo pooti ovaha ikomentaariyu omuthukumanoni moovarihana ni sookumanano sahu, mene nto ontthuneya wiikosoopa weera nihiittottopeleke. (Mir. 27:2; 2 Akor. 10:18) Opwaha mwa yeeyo, ikomentaariyu sahu sintthuneya sivarihaneke ni yootthuna ya Yehova ni waahela mpuwa atthu awe ootheene. — Apok. 4:11. w23.04 epaax. 24-25 eparag. 17-18
Edomingu, 2 a Novembro
Nihikone ntoko akina anèraya, koma nilipelele ni nikhale òwiphima. — 1 Ates. 5:6.
Weera nivirelele okhala ootxentxera ni oowehexexa onnatthuneya okhalano nsivelo. (Math. 22:37-39) Nsivelo na Muluku ninnanikhavihera ovilela mmutekoni woolaleera nnaamweera nivirihaka maxupo. (2 Tim. 1:7, 8) Hiyo ninnawoonihera nsivelo atthu ale ehinanvarela muteko Yehova naalaleeraka muttetthe ahu mpaka emaara ekina naalaleeraka ni telefoni ni ikaarta. Hiyo khaniñyeleela yooweherera weera nihiku nihinsina atthu awo enootxentxa ni opatxera opaka itthu sooreera. (Ez. 18:27, 28) Omutthuna mukhwiihu onhela mpuwa waasivela asinna, hiyo nnoowera opaka eyo ‘nlipihanaka ni nikhaviheranaka mukina ni mukhwaawe.’ (1 Ates. 5:11) Ntoko nakhotto ommulipihaawe nakhotto mukhwaawe okhottoni, hiyo tho ontthuneya olipihana mukina ni mukhwaawe. Hiyo tho khaninlakela wanyonyiha asinna moolakela naari nihiliveke soonanara ni soonanara. (1 Ates. 5:13, 15) Hiyo tho ninnoonihera weera nookhalano nsivelo naattittimihaka asinna anhoolela miloko. — 1 Ates. 5:12. w23.06 epaax. 10 eparag. 6; 11 eparag. 10-11
Norempa, 3 a Novembro
Apale [Yehova] onnèra etthu òtxelaka opanka? — Nam. 23:19.
Moota mukina woolipiha nroromelo nahu ori ophimelela mukuttho wa Yesu. Mukuttho wa Yesu onnaroromeliha weera Muluku onookwanihera itthu sootheene olaihenraawe. Ophimelela mwaha wa heeni Yehova onivanhaawe mukuttho ni itthu sootheene owo opankaawe weera eyo yeereye, sinoolipiha nroromelo nahu mwa soolaihera sa Muluku, woohima sa ekumi yoohimala ni elapo enyowani sinookwanela. Mwaha wa heeni ninhimaahu hiiho? Weera anivahe mukuttho, Yehova aanirumihela mwanawe oosiveleyaxa weera ayariwe elapo ela ya vathi ntoko mutthu oomalela. Emaara aarawe elapo ela ya vathi, Yesu aaviriha maxupo mantxipale, avinyaka owo aahookhwa, okhwa wawe waari wootepa ovoreyaxa. Mweekhaikhai, nlivo Yehova onithummaweno ti nootepaxa waatta. Muluku ahu ansivelo khaarowa waakhulela weera mwanawe ahaawe mooteene yoole ni okhwa, weera hiyo nakhaleno ekumi mwa iyaakha vakhaaneene paahi. (Yoh. 3:16; 1 Ped. 1:18, 19) Okhala weera ooliva nlivo nootepaxa waatta, Yehova onoopaka sootheene onweraawe weera akwanihere yoolaihera ya onivaha ekumi yoohimala elapo enyowani. w23.04 epaax. 27 eparag. 8-9
Nanaveli, 4 a Novembro
Weyo, okhwa, ori wowi otakhala wá? — Hos. 13:14.
Neereke Yehova ookhalano ntthuno noowaavinyereriha ale akhwiiye? Aani ookhalano. Weera anoonihere eyo, Yehova aahaavarela muteko alipa yaamulepa Biblya weera yuulume woohima ya yooweherera eyo ya muhoolo. (Yes. 26:19; Apok. 20:11-13) Vaavo Yehova ompakaawe soolaihera, owo onnakwanihera. (Yeh. 23:14) Apaale neere, Yehova onnoona opisa ewoora yoowaavinyereriha alipa ookhwa, nave waahokoloxera ekumi aya. Mwa ntakihero, moone ele aalempaawe Yobi. Owo annaroromela weera akhwa vale Yehova aamunkheliwa ni aamutthuna onvinyereriha. (Yobi 14:14, 15) Yehova tho ohinkheliwa ni arumeyi awe ale akhwiiye. Owo onnaweherera waavinyereriha ni waavaha ekumi yoohakalaliha. Ankhanto ibiliyawu sa atthu ale akhwiiye ehikhanleno eparakha woosuwela ekhaikhai woohima sa Yehova? Muluku ahu tho ansivelo, onnatthuna waavinyereriha. (Mit. 24:15) Yehova ontthuna weera, awosa ekhaleno eparakha yookhala asinthamwene awe ni okhala mahiku ootheene valaponi. — Yoh. 3:16. w23.04 epaax. 9 eparag. 5-6
Namararu, 5 a Novembro
Ni ekhavihero anyu, Muluku nniwerye sotikiniha. — Nsal. 108:13.
Nyuwo munrowa olipiha hayi yoowehereraanyu ya muhoolo? Waari weera yoowehereraanyu okhala elapo ya vathi mahiku ootheene, musomeke soolepa sa mBiblyani sinuuluma moota Eparaisu enrowaaya okhala ni mphimeleleke. (Yes. 25:8; 32:16-18) Muupuweleke moota ekumi enrowaaya okhala mparaisu, nave tho nyuwo mureene weiwo. Wakhala weera ninniihiyera etempu weera nuupuweleleke moota ekumi enroowaaya okhala mparaisu, maxupo ahu enrowa okhalaka ‘ookhweya oviriha.’ (2 Akor. 4:17) Yooweherera Yehova onivanhaawe, ennanlipiha. Yehova onnanivaha sootheene ninhaawelaahu weera naakheleke ikuru sawe. Nyuwo mwaahaawelaka nikhavihero weera mukwanihere yoothenleliwaanyu, nwere oviriha maxupo nave ovirelela ohakalala, mmuhulele murimaanyu Yehova moorweela mwa nivekelo ni mwaasaase miruku sawe moorweela mwa yoosoma ya Biblya ya omeekha. Mwaakhulele nikhavihero ni nlipiho asinna enoovahaayani. Mwiihiyereke etempu weera mphimeleleke moota ekumi enrowaaya okhala muhoolo. Mwapaka haawo, nyuwo ‘munoolipihiwa ni owera wootheene wa Yehova, weera nwere ovilela ni opixa murima, ni ohakalala.’ — Akol. 1:11. w23.10 epaax. 17 eparag. 19-20
Namaxexe, 6 a Novembro
Mmuthamale Muluku mwa itthu sothene. — 1 Ates. 5:18.
Hiyo nookhalano mathowa mantxipale enneeriha omuxukhurela Yehova mmavekeloni mwahu. Hiyo pooti omuxukurela Yehova mwaha wa itthu sootheene sooreera nraahuno, mwaha wooweera, yoovaha eri yootheene yoomalela enakhuma wa Yehova. (Yak. 1:17) Mwa ntakihero, hiyo pooti omuxukurela Yehova mwaha wa itthu sootheene sooreera owo opattunxaawe. Hiyo pooti omuxukurela Yehova nimuleelaka moota ninxukurelaahu mwaha wa ekumi ahu, amusi ahu, asinthamwene ahu ni yooweherera ahu ya muhoolo nave tho ninnatthuneya omuxukurela Yehova mwaha wa eparakha onivanhaawe yookhala asinthamwene awe. Mene nto ontthuneya wiilipihera weera nuupuwelele mathowa nraahuno oomuxukurela Yehova. Mwaha wooweera atthu antxipale mahikwaano toohixukurela. Awosa ennaviriha etempu yintxipale weera ephwanye itthu entthunaaya, ehiyaka woonihera oxukurela itthu eraayano. Nahiya mukhalelo owo onivoleelaka pooti opatxera mavekelo ahu okhala elista ya ovekela itthu paahi. Menento weera eyo eheereye, nintthuneya omuxukurela Yehova mwaha wa itthu sootheene owo onipakenlaawe. — Luka 6:45. w23.05 epaax. 4 eparag. 8-9
Namathanu, 7 a Novembro
Anvekeleleke mowiwelelani ni ahihovelaka etthu. — Yak. 1:6.
Ntoko Tiithi ahu a nsivelo, Yehova khommusivela vaavo onnoonaawe hiyo nihaawaka. (Yes. 63:9) Nnaamweera vareene hiiho, Yehova onnakhulela weera nikumanekeno maxupo, yaawo enlikanxeriwa ni miyooloko ni mooro. (Yes. 43:2) Yehova oonilanhera weera ononikhavihera emaara ninvirihaahu maxupo ni owo khonrowa ohiya weera maxupo enkhumeleleke mpaka khalayi. Opwaha mwa yeeyo Yehova onnanivaha munepa awe wootteela weera nihikhulumuwe. (Luka 11:13; Afil. 4:13) Mwa yeeyo, hiyo nroromeleke weera nnookhalano itthu sootheene ninhaawelaahu weera nivirelele okhala oolipa ni oororomeleya wa Yehova. Yehova onweherera weera nimuroromeleke. (Aheb. 11:6) Ikwaha ikina maxupo ahu pooti okhala oolemelaxa, mpaka wuupuwelela weera khaninrowa ovilela. Nave hiyo pooti ohovela wakhala weera Yehova onoonikhavihera, mene Biblya onnanleela weera ni ikuru sa Yehova nnoowera ‘otuphela ixiri soorakama.’ (Nsal. 18:29) Mene ohiya ohovela waari weera Yehova onoonikhavihera, nintthuneya omuvekela ni nroromelo, niroromelaka weera owo onimwaakhula mavekelo ahu. — Yak. 1:6, 7. w23.11 epaax. 22 eparag. 8-9
Esaabadu, 8 a Novembro
[Nsivelo] ittetthere saya siri ittetthere sa moro, nlumi na moro wa Yahvéh. Mirupi soxiha sinnòtxela otxipiha [nsivelo], myoloko tho sinnòtxela oneliha [nsivelo] khuluwi. — Etx. 8:6, 7.
Masu ala, ennaaroromeliha ale ethelanne weera awo pooti owera wooniherana nsivelo neekhaikhai mukina ni mukhwaawe. Nsivelo neekhaikhai ni namahiku ootheene nri variyari va mulopwana ni muthiyana ninlipa mwaha woowiilipihera wayasa. Mwa ntakihero, mooro pooti ovirelela opatta mahiku ootheene, nto weera yeereye eyo, ontthuneya weera nyuwo muhelekevo ikhuuni. Wakhala weera khamunhelavo ikhuuni, mooro owo pooti otxipha. Vamoha-moharu, nsivelo mulopwana ni muthiyana anooniheranaaya mukina ni mukhwaawe pooti okhala noolipa ni okhala na mahiku ootheene. Mene eyo enkela owereya wakhala weera awo ennakosoopa ntheli naya. Ikwaha ikina ale ethelanne pooti woona weera nsivelo naya noopatxera ovukuwa, otepaxawene wakhala weera awo enviriha maxupo a othoiwa musurukhu, eretta naari maxupo oowaahuwa anamwane aya. Ale athelanne weera evirelelihe “nlumi na moro wa Yahvéh” nivarelaka, entthuneya wiilipihera weera ekhaleno onthamwene woolipa ni Yehova. w23.05 epaax. 20-21 eparag. 1-3
Edomingu, 9 a Novembro
Ohòve. — Dan. 10:19.
Etthu heeni nintthuneyaahu opaka weera nikhale atthu oolipa murima? Asitiithi ahu pooti onileela weera hiyo nintthuneya okhalano mukhalelo woolipa murima, menento mukhalelo owo khaninrowa ovalihiwa ni asitiithiihu, mwaha wooweera olipa murima mukhalelo onxutteriwa, ni moota wooxuttera mukhalelo owo ori omuwehexexa muhusiha okhalanne mukhalelo owo ni omutakiha. Emoha-moharu, hiyo nnooxuttera okhala oolipa murima vaavo nnaawehexexaahu atthu akina enoonihera mukhalelo owo. Opwaha mwa yeeyo, hiyo pooti oxuttera okhalano mukhalelo owo nittharaka ntakihero na Daniyeli. Mene nintthuneya osuwela nnene sene masu a Muluku ntoko Daniyeli, opwaha mwa yeeyo nintthuneya okhalano onthamwene woolipa ni Yehova ni omuleela ikwaha sootheene itthu sinnixupa nroromelaka weera owo ikwaha sootheene oneereke onikhavihera. Napaka eyo, nroromelo nahu neereriwaka hiyo nnookhala oolipa murima. Atthu ale enoonihera mukhalelo woolipa murima moohihovela ennatikhiniwa ni atthu akina. Woonihera mukhalelo woolipa murima, onnaweeriha atthu oowiiyeviha, omwaattamela Yehova. Moohihovela hiyo nookhalano mathowa mantxipale weera noonihereke mukhalelo woolipa murima. w23.08 epaax. 2 eparag. 2; epaax. 4 eparag. 8-9
Norempa, 10 a Novembro
Nwehexexe sothesene, sorera musunkeke. — 1 Ates. 5:21.
Masu etaphulelinwe ooweera “nwehexexe” ennavariheliwa tho muteko owehexexa maluku ootthuneya. Tivanto hiyo, nintthuneyaahu owehexexa itthu sootheene nniiwaahu naari ninsomaahu weera noone waari weera ti seekhaikhai. Eyo ti yootthuneya wa hiyo tho olelo va, otepaxawene maxupo matokweene enaattamelaya. Ohiya okhala masikiini naakhulelaka itthu sootheene atthu enhimaaya, ontthuneya weera nivariheleke muteko muupuwelo ahu weera noone waari weera ele ninsomaahu ekhaikhai. Ninrowa opaka eyo nimusomaka Biblya nave niwehaka soohimmwa sa mareherero ni niwehaka ele mareherero a Yehova enhimaaya. Wakhala weera hiyo nnoopaka eyo, khaninrowa owokiwa ni Mademoniyu. (Mir. 14:15; 1 Tim. 4:1) Hiyo noosuwela weera egrupu ya arumeyi a Muluku, enoorowa ovuluwa mmahooxoni matokweene. Mene khanisuwenle enrowa omweerela mutthu ti mutthu a hiyo. (Yak. 4:14) Nihipwatthaka waari weera maxupo matokweene enrowa oniphwanya nikhwiiye naari nreene akumi, navirelela okhala oororomeleya wa Yehova owo onoorowa onivaha ekumi yoohimala. Ti vanto, nintthuneyaahu owehexexaka yoowehereraahu yooreera ni okhala oolikaneene weera nihiku na Yehova nniphwanye oolikaneene! w23.06 epaax. 13 eparag. 15-16
Nanaveli, 11 a Novembro
[Yehova] ahàsuwelihale toko miruku sawe arumeyi awe. — Am. 3:7.
Hiyo khaninsuwela moota iprofesiya ikina sinkelaaya okwanela. (Dan. 12:8, 9) Khaiyene mwaha wooweera khanisuwenle moota sinrowaaya okwanela iprofesiya ikina, eyo khenthonyera weera khasikwanela. hooye, menento niroromeleke weera mwa etempu yooreera Yehova onoonikhavihera wiiwexexa itthu iye nintthunaahu wiiwexexa, ntoko hiihaale aapankaawe khalayi. Olaleiwa wa “murettele ni witthala” onkela weereya. (1 Ates. 5:3) Avinyaka iguvernu sa elapo sinrowa orukunuwela ni otoloxa ittini soowootha. (Apok. 17:16, 17) Avinyaka iguvernu iyo, sinkela waatuphela atthu a Muluku. (Ez. 38:18, 19) Ekhotto enrowa waakuxera wa ekhotto yoomalihera yeeyo eniitthaniwa Harmagedoni. (Apok. 16:14, 16) Nroromeleke weera sootheene iya sinkela okwanela woohipisa va. Nto ehinaaye weereya eyo, ninkela ovirelela omweerela asantte Tiithi ahu ansivelo a wiirimu nivirelelaka osoma moomaaleleya iprofesiya sa mBiblyani ni naakhaviheraka akina opaka etthu emoha-moharu. w23.08 epaax. 13 eparag. 19-20
Namararu, 12 a Novembro
Nisivelaneke mukina ni mukhw’awe, niwoko osivela ori wa Muluku. — 1 Yoh. 4:7.
Vaavo murummwa Paulo uulumaawe woohima sa nroromelo, yooweherera ni nsivelo, nto owo aahima weera ‘etokokweene wa mikhalelo seiya, ti nsivelo.’ (1 Akor. 13:13) Mwaha wa heeni Paulo uulummaawe hiiho? Mwaha wooweera Yehova muhoolo onimwaakwanihera anatiri aamannaawe. Nto mwa etempu ene yeeyo, khonrowa otthuneya okhalano nroromelo ni yooweherera, mene hiyo oneereke otthuneya omusivela Yehova ni atthu. Mweekhaikhai nsivelo nahu ni Yehova ni atthu nneereke ovirelela mpaka khalayi. Vaavo nnooniheranaahu nsivelo mukina ni mukhwaawe, ninnoonihera weera hiyo akristu eekhaikhai. Yesu aaweerela oohuseraawe: ‘Ti mwemmo atthu ootheene eneeraaya esuwele wi muri oohuseraaka mwarino osivelana mukina ni mukhwaawe.’ (Yoh. 13:35) Nsivelo ninnaneeriha okhala oowiiraana. Paulo enre ‘nsivelo mukhalelo onniiraaniha.’ (Akol. 3:14) Murummwa Yohani olempe ha: ‘Ole onamusivela Muluku amusivele mukhwaawe.’ (1 Yoh. 4:21) Vaavo nnooniheranaahu nsivelo mukina ni mukhwaawe, ninnoonihera weera ninnamusivela Muluku. w23.11 epaax. 8 eparag. 1, 3
Namaxexe, 13 a Novembro
Nirihaka muritti woothene. — Aheb. 12:1.
Biblya onnalikanxera ekumi ya makristu ni otthimaka, ale entthimaka wakhala weera enoophiya mpaka okhwipi wa ephiro, enoophwanya ekumi yoohimala. (2 Tim. 4:7, 8) Tivawonto nintthuneyaahu weera nivirelele otthimaka otepaxa wene vaavo nnaattamelaahu okhwipi wa ephiro ela. Murumwa Paulo oohima etthu enkela onikhavihera opaka eyo. Paulo enre “nitthimakele n’ovilela owana ekhotto ele yìyathiwe oholo wahu.” Neereke owo aatthuna ohima weera, mukristu ahiteexeke muritti ori poothe? Hooye. Ophwaha mwa yeeyo, owo oohima weera waatthuneya oriha miritti seiyo siri soohivareleya muteko. Miritti sene seiyo saarowa onttettheiha naari onikhulumula. Nto natthuna weera nivireleleke ontthuneya owehexexa miritti sene seiyo ni ohiya moowaakuveya. Mene sookhala miritti mikina nintthuneyaahu oteexa. Nintthuneya opaka eyo mwaha wooweera, naahiteexa nnaakhaleke ntoko noohiya otthimaka iwo. — 2 Tim. 2:5. w23.08 epaax. 26 eparag. 1-2
Nanaveli, 14 a Novembro
Wìreherera wanyu ohikhale omokoni. — 1 Ped. 3:3.
Okhala oopixa murima, onoonikhavihera-tho ottittimiha moonelo wa atthu akina. Mwa ntakihero, asirokora akina onnaasivela wiihela makeyaxe mene-tho akina khonaasivela. Ni asinna akina annawura vakhaaneene, menento akina khenwura. Ootheene ahu ninnatthuna weera nikhaleno ekumi yooreera. Mene ninnathanla moovirikana moota nneeraahu nikosoopiweke hospitaale. Naamakelaka wuupuwelela weera hiyo moonelo ahu ti wooreera, ni owooperera akina weera epakeke itthu hiyo nimpakaahu, hiyo pooti waakwattuliha. Ni okumihera okawanyeya mmulokoni. (1 Akor. 8:9; 10:23, 24) Mawarelo ni moota ninreheraahu maihi ahu. Yehova khannileela moota hiyo nneeraahu niwareke, mene nto owo onnanivaha miruku weera hiyo nitthareke. Hiyo nintthuneyaka owara weiwo onkela onvuwihaka Yehova, niwaraka mwa nnene sene, ‘moowiiyeviha’ ni moohikhulumula. (1 Tim. 2:9, 10) Hiyo khontthuneya weera mawarelo ahu yaakhulumuleke atthu akina. Miruku sa mBiblyani pooti waakhavihera asitokweene a mmulokoni weera ehikumihere malamulo a moota woowara ni wiirehera. w23.07 epaax. 23-24 eparag. 13-14
Esaabadu, 15 a Novembro
Mwìwe vano, anyi, mukiwiriyaneke, wera mutxeke sosiva ni munep’anyu ovone sonuna. — Yes. 55:2.
Yehova onnavarihela muteko matakihero weera anoonihere moota wookhalano yooweherera yoohakalaliha. Ale enaakhulela nwopelo wa “muthiyana òlolo” enaasaasa soosivela sa erutthu ‘soosiva’ simpakiwa moowiipittiha ntoko okonihana woohireerela. Etthu enkhumelela ti yooweera ekumi moota eyo “emalela mowixani mo Jehena.” (Mir. 9:13, 17, 18) Mene ale enaakhulela nwopelo wa muthiyana a miruku naari neere, ‘miruku seekhaikhai’ etthu enkela waakhumelela ti yoovirikana! (Mir. 9:1) Naapakaka eyo ninoonihera weera ninnasivela ele Yehova onsivelaawe ni wiitta ele owo oniittaawe. (Nsal. 97:10) Ninnahakalala waawopa atthu akina oxuttera tho ‘miruku seekhaikhai’. Onkhala ntoko hiyo ninkhuwela vathokani voorakama va muttetthe neeraka ha: ‘Ohirino miruku arwe wa miyo!’ Mareeliho hiyo nimphwanyaahu ni atthu anaakhulela nwopelo owo khemmala ni ta mahiku ootheene ni ennanikhavihera otthara ephiro yeekhaikhai. — Mir. 9:3, 4, 6. w23.06 epaax. 24 eparag. 17-18
Edomingu, 16 a Novembro
Pixa murima onnampwaha mukhomali; onìsumaliha mwanene, onnampwaha nakhoto onàkamela muttetthe. — Mir. 16:32.
Nyuwo munoona hayi vaavo koleegaanyu onoopakelaaweni makoho woohima sa ele munroromelaanyu? Neereke nyuwo munnanyoonyiwa? Antxipale a hiyo ninnanyoonyiwa. Menento makoho ntoko awo pooti onikhavihera osuwela ele mutthu onuupuwelelaawe, ni ennanivaha eparakha yoomulaleera mitthenka sooreera. Menento ikwaha sikina atthu ennapaka makoho awo ni yootthuna weera naakhulaneke nto eyo ehintikhiniheke mwaha woowera atthu antxipale enniiwa itthu sintxipale soowootha woohima sa ele ninroromelaahu. (Mit. 28:22) Ntoko ninsuwelaahu, hiyo ninkhala “mahiku òmalihera” ehuhu ene yeeyo atthu yaarowaaya okhala “òwuma murima” mpaka “òtakhala.” (2 Tim. 3:1, 3) Apaale nyuwo munnuupuwela, kinrowa okhala hayi oomaala vaavo atthu akina eneereraaya ovaanyihanaka ni miyo woohima sa nyaha sa mBiblyani? Moosuwela etthu enrowa wookhaviherani? Opixa murima. Mutthu oopixa murima, khonnyoonyiwa moowaakuveya, opwaha mwa yeeyo, owo onnawera wiiwehexexa emaara ontannyiwaawe ni atthu akina. w23.09 epaax. 14 eparag. 1-2
Norempa, 17 a Novembro
Annavolowa mpani mwa mwene. — Nsal. 45:16.
Ikwaha ikina, hiyo ninnaakhela miruku mmarehereroni seiyo sinnikosoopa, nave ninnaleeliwa woopiha waya osiveliwa ni itthu sa weerutthuni, ni opaka itthu seera sineerihe ohiiwelela malamulo a Muluku. Vaavo ninttharaahu miruku iyo, hiyo pooti woona moota oraaya wooreera wiiwelela miruku sa Yehova. (Yes. 48:17, 18; 1 Tim. 6:9, 10) Moohihovela, Yehova onoorowa ovirelela waavarihela muteko asilopwana weera enivaheke miruku mpuwa mwa maxupo matokweene ni mpuwa mwa olamulelo wa iyaakha 1.000. Neereke hiyo nnootthuneya otthara miruku iya? Onoorowa okhala wookhweya otthara miruku siri poothe sa Yehova wakhala weera okhumela viinaano, nnootthara miruku onnivahaawe. Tivawonto ontthuneyaaya ottharaka miruku sootheene sa Yehova, ohela mpuwa miruku onnivahaawe aavarihelaka muteko atthu aathanliyaawe weera enikosoopeke. (Yes. 32:1, 2; Aheb. 13:17) Vaavo nimmuttharaahu muhooleli ahu oomalela, Yehova, nroromeleke weera owo onoorowa onivuluxa wa etthu eri poothe yoowoopiha, ni weera nnoovirelela okhala asinthamwene awe, ekumi ahu yootheene mpaka elapo enyowani. w24.02 epaax. 25 eparag. 17-18
Nanaveli, 18 a Novembro
Mòvuluxiwa ni mahal’awe! — Aef. 2:5.
Murummwa Paulo aakhalano ekumi yoohakalala vaavo anvarelaawe muteko Yehova. Menento owo annaviriha maxupo mantxipale. Paulo annapaka ikwaha soorakama, nave opaka ikwaha etempu ele khiwaari wookhweya. Mwa ikwaha sawe sintxipale, Paulo annaviriha “mwa sowopiha sa myolokoni” ni “mwa sowopiha sa anamwiya.” Nave owo annahasuliwa vantxipale ni ale yaamuttharatthara. (2 Akor. 11:23-27) Ni akristu akina khiyaahela mwiitti wiilipihera wawe Paulo weera aakhavihere. (2 Akor. 10:10; Afil. 4:15) Etthu heeni yaamukhavihenre Paulo ovirelela onvarela Yehova? Paulo aaxuttera ni sooweereya sa mweekumini mwawe, nave tho aaxuttera mikhalelo sa Yehova moorweela mwa soolepa. Paulo annaroromela weera Yehova annamusivela vantxipale. (Arom. 8:38, 39; Aef. 2:4, 5) Ni Paulo aavirelela omusivela vantxipale Yehova. Ni owo annoonihera nsivelo nno emaara ‘aarumeelaawe ootteela.’ — Aheb. 6:10. w23.07 epaax. 9 eparag. 5-6
Namararu, 19 a Novembro
Awìwelele atthu anlamula. — Arom. 13:1.
Atthu antxipale ennaakhulelela weera tiwootthuneya okhalano iguverno. Menento tiwooreera tho oliva misonkho sinkumiheriwa ni “atthu anlamulela.” Menento atthu ene yaawo tho, ennakhootta oliva misonkho sihinaasivela enoonaaya weera ti soohixariya. Biblya onnahima weera anamalamulela ennakumihera maxupo yaawo enwehawehiwa ni Satana ni moohilekela enrowa omalihiwa. (Nsal. 110:5, 6; Koh. 8:9; Luka 4:5, 6) Nave tho Biblya onnahima weera ‘yoole onvirikanyiha omwene, onnakhootta nlamulo na Muluku mwaneene.’ Mwa viinaano va, Yehova oheemerera weera ekhale anamalamulela weera ereherereke itthu ikina ni owo onweherera weera hiyo niwiiweleleke. Mwa yeeyo nintthuneya ‘waavaha itthu sootheene awo enhaawelaaya’ ntoko misonkho, nttittimiho ni owiiwelela. (Arom. 13:1-7) Ikwaha ikina hiyo pooti woona weera malamulo enkumiheraaya toohireera nave enonxupa. Mene hiyo ninnamwiiwelela Yehova ni owo ontthuna weera niwiiweleleke ale enlamulela. Ekwaha nihintthuneyaahu oowiiwelela, ori wakhala weera ennanivekela opaka itthu sihinvarihana ni malamulo a Yehova. — Mit. 5:29. w23.10 epaax. 8 eparag. 9-10
Namaxexe, 20 a Novembro
Munepa wa Yahvéh wàmukhuruwela tho. — Aph. 15:14.
Sansoni ayariwakaru, Afilisti yannaahasula ana a Israeli. (Aph. 13:1) Awosa yaari atthu oowali nave mwaha wa yeeyo ana a Israeli yannahaawa mmatatani mwaya. Menento Yehova aahimuthanla Sansoni weera ‘aavuluxe ana a Israeli mmatatani mwa Afilisti.’ (Aph. 13:5) Sansoni annatthuneya omuroromela Yehova. Emaara Afilisti yaaronwaaya oLehi weiwo waari oYuda, weera yanvare Sansoni, asilopwana oYuda yannoova, nto awosa yaalakela onveleela Sansoni mmatatani mwa amwiittani aya. Asilopwana ale oYuda, yaamuvara Sansoni ni yaamutthuka ni mikhoyi inyowani ni yanveleela wa Afilisti. (Aph. 15:9-13) Menento “munepa wa Yahvéh wàmukhuruwela tho” nto Sansoni aataphula mikhoyi iye ni emaara ene yeeyo Sansoni ‘aattotta nikhuva na ebuuru’ ni avarihelaka muteko nikhuva nne, owo aawiiva asilopwana Afilisti oophiyaka miili! — Aph. 15:14-16. w23.09 epaax. 2 eparag. 3-4
Namathanu, 21 a Novembro
Mowiwanana ni okhwela wawe okhuma khalayi ènraiye mwa kristu Yesu Apwiy’ahu. — Aef. 3:11.
Hiyo ninnamuxukurela vantxipale Yehova mwaha woonoonihera vakhaani-vakhaani ‘yootthunaawe’ eri mBiblyani. Yehova onnapaka ele ontthunaawe, weera ‘apake sootheene antthunaawe.’ (Mir. 16:4) Itthu sootheene Yehova ompakaawe, sinnakhala mahiku ootheene. Mene nto yoolakela heeni Yehova oraaweno, ni itthu heeni ompakaawe weera akwanihere yoolakela eyo? Muluku aahaaleela ntheli noopatxera yootthunaawe. Owo enre, ‘Muyaraneke ni mpuhuwihaneke, musarihe elapo ni nwereke yeyo. Mulamuleke . . . ipalame sa wiirimu ni itthu sootheene siniipurula vathi.’ (Eph. 1:28) Mene mwaha wa Adamu ni Heva ohiiwelela, atthu a elapo yootheene, aavalihiwa yoottheka. Mene nnaamweera vareene hiiho, Yehova khatxentxale yootthunaawe. Owo paahi otxentxiye moota onrowaawe okwanihera yootthuna eyo. Ovinyera khalayi, Yehova aalakela opaka omwene wiirimu weera akwanihere yoolakelaawe ya elapo ela ya vathi. — Math. 25:34. w23.10 epaax. 20 eparag. 6-7
Esaabadu, 22 a Novembro
Ahakhanle Yahvéh akikhavihenre, sano munep’aka ohanle vakhani okilathi mokhwani. — Nsal. 94:17.
Yehova pooti onikhavihera weera niwere ovilela. Ekhaikhai weera khaiyene ti wookhweya ikwaha sootheene ovilela, otepaxa wene vaavo ninwanaahuno maxupo mwa etempu yintxipale. Ikwaha sikina, maxupo ahu pooti okhala ooxupa opwaha maxupo a murummwa Pedru ovirinhaawe. Mene Yehova onnanivaha ikuru ninhaawelaahu weera nihitthikele ottuli. (Nsal. 94:18, 19) Mwa ntakihero, moone ntakihero na munna mmoha yoowo mukhalelo awe ahinaaye oxuttera ekhaikhai waari wookonihana alopwanaru ni aapaka eyo mwa iyaakha sintxipale. Menento, aatxentxa moomalela ekumi awe vaavo aaxuttenraawe ikhaikhai sa mBiblyani ni anapatxera okhala moovarihana ni ele aaxuttenraawe. Nnaamweera vareene hiiho, ikwaha sikina owo annawanano miyuupuwelo soonanara. Nto etthu heeni yaamukhavihenre ovilela? Owo ohimme ha: “Yehova onnakilipiha. Ni nikhavihero na munepa wootteela . . . , miyo kooxuttera weera ti woowereya ovirelela weettela ephiro yeekhaikhai. Nnaamweera kireene oohimalela, Yehova onnavirelela okivarihela muteko ni okilipiha.” w23.09 epaax. 23 eparag. 12
Edomingu, 23 a Novembro
Murima wowiyeviha ni omòva Yahvéh sinnìmiha oruwerya, ovuwa ni ekumi. — Mir. 22:4.
Amiravo, weera mukhale akristu oolipa moomunepani, onnatthuneya wiilipihera vantxipale. Nyuwo muntthuneya otthara matakihero ooreera, nave wunnuwihera mikhalelo ntoko, miruku, ororomeleya ni oxuttera ovara miteko sooreera sinrowa wookhaviherani mweekumini mwanyu, nave wiireherera wa miritti munrowaanyu waakhela muhoolo. Apaale vaavo munuupuwelaanyu miritti munrowaanyu waakhela muhoolo, nyuwo munnoova. Mene muroromeleke weera munoowera. Nave muroromeleke weera Yehova onnatthuna wookhaviherani nyuwo. (Yes. 41:10, 13) Nave-tho muroromeleke weera, asinna ni asirokora a mmulokoni, enoorowa wookhaviherani tho. Vaavo nyuwo munkhalaanyu mulopwana Yehova ommutthunaawe, ekumi anyu enoorowa okhala yoohakalala ni yooreera. Hiyo ninnoosivelani vantxipale, nyuwo amiravo! Muroromeleke weera Yehova onoorowa wooreelihani vantxipale vaavo muniilipiheraanyu weera mukhale mukristu oolipa moomunepani. w23.12 epaax. 29 eparag. 19-20
Norempa, 24 a Novembro
T’ottuwala sopahula otthekeliwaiye. — Mir. 19:11.
Nkuupuwelani nyuwo mureene ofeestani vamoha ni asinna. Nyuwo munnahakalala ni okhwipi wa efeesta ele, nyuwo munnatirari ifootu ni asinna ootheene. Nto nyuwo munnatirari ifootu piili wakhala weera efootu yoopatxera, khekhumme nnene. Vanonto nyuwo mookhalano ifootu iraru. Mene mwa ifootu sene seiya nyuwo munnoonelela weera munna mmoha khakhumme nnene. Nyuwo munnatxipiha efootu eyo mwaha wooweera mookhalano ikina piili, seiyo atthu ootheene ekhummaaya etheyaka omuhela mpuwa munna ole. Moohihovela, nyuwo mookhalano nyuupuwelo sooreera, nyuupuwelo seiyo moonihenraanyu vaavo mwaaraanyu ni asinna ni asirokora. Mene pooti weeraka, ekwaha mwaaraanyu ootheene, munna naari murokora aahuuluma etthu yoohireera. Etthu heeni mwaarowaanyu opaka ni yoowuupuwelela eyo? Heeni muhineereraanyu otxipiha yoowuupuwelela eyo ntoko muntxipinhaanyu efootu ehoosivenleni? (Aef. 4:32) Wakhala weera nyuwo munimuupuwelela itthu sooreera mwaavirinhaanyu ni asinna, nyuwo khamunrowa wuupuwelelaka itthu saakhumelenle vaavo mwaaraanyu ni asinna. Mwaha wooweera, sooweereya sooreera tiseiyo muntthuneyaanyu wiiyaathiki mmuupuweloni mwanyu. w23.11 epaax. 12-13 eparag. 16-17
Nanaveli, 25 a Novembro
Athiyana yìreherereke ni ikuwo sophwanelela . . . mene ni miteko sorera, ntoko anaphwanelelaya’vo athiyana anèttela elapelo. — 1 Tim. 2:9, 10.
Masu eKereku evariheliwe muteko va, enoonihera weera muthiyana onnatthuneya owara moophwanelela, ooniheraka weera onnathokorora nyuupuwelo ni nyoonelo sa atthu akina. Asirokora envarihela muteko miruku iya ni enwara moophwanelela, ennatthuneya ottottopeliwa vantxipale. Iseru mukhalelo wootepa otthuneya. Vano iseru eheeni? Mukhalelo onkhavihera ovirikanyiha yooreera ni yoonanara, ni onkhavihera othanla yooreera. Moone ntakihero na Abigayili, aiyawe Abigayili yaapaka yoothanla yootepa onanara, yeeyo yaahela veerisani ekumi ya atthu ootheene yaakhalaayano ni ale yaavarela muteko. Mene Abigayili aapaka etthu moowaakuveya, iiwakaru owo vaanaanoru aapaka etthu yooreera, nto mwaha wa yeeyo owo aavuluxa ikumi sintxipale. (1 Sam. 25:14-23, 32-35) Iseru-tho sinnanikhavihera osuwela ewoora yoowuuluma ni ewoora yoomaala. Nave sinnanikhavihera waapwattha atthu akina nihiivoleiheraka mweekumini mwaya. — 1 Ates. 4:11. w23.12 epaax. 20 eparag. 8-9
Namararu, 26 a Novembro
Mwemmo nikhanlahu’mo ni tho nnìnvuwihahu’mo, niroromelaka ovuwa wa Muluku. — Arom. 5:2.
Murummwa Paulo aalepa masu ala alepelaka muloko wa oRoma, asinna a muloko owo yaakhalano nroromelo ni yaari Akristu. Nto mwaha wa yeeyo ‘aahaakhaliha anaxariya’ ni aahiweettiha ni munepa woottela. (Arom. 5:1) awo yannaweherera mareeliho ooreera, eroromelaka weera ele yaawehereraaya yaamweereya. Murummwa Paulo aahaalepela makristu oothanliwa a w’Aefeso woohima sa yooweherera awo yaaraayano. Yooweherera eyo yaahima sa ‘yoohiyeriwa yootteela.’ (Aef. 1:18) Emaara aalepelaawe Akolosi Paulo aahima woowi yeeraaya ekhalekewo Akristu ale oothanliwa, Paulo enre ‘yoowehereraaya yaahiyeriwe wirimu.’ (Akol. 1:4, 5) Yooweherera ya makristu oothanliwa ti yooweera vaavo enkelaaya ovinyererihiwa enoovahiwa ekumi yoohimala wiirimu, weiwo enkelaaya olamulelaka vamoha ni Yesu. — 1 Ates. 4:13-17; Apok. 20:6. w23.12 epaax. 9 eparag. 4-5
Namaxexe, 27 a Novembro
Murettele wa Muluku onapwaha myupuwelo sothesene, osunke mirima sanyu ni myupuwelo sanyu. — Afil. 4:7.
Masu a ekereku etaphuleliwe “osuka” yaatthuna ohimmwa anakhotto yaawo yaakosoopa ecidade weera ehitupheliwe. Atthu a ecidade ele yaakosoopiwa, yannakona ni murettele mwaha wooweera yannasuwela weera anakhotto yannaweherera milako. Moolikana ni eyo, vaavo murettele wa Muluku onsukaaya mirima sahu ni nyuupuwelo, hiyo ninnakhala oomaaleleya nisuwelaka weera nri oovareleleya. (Nsal. 4:9 [4:8, NM]) Ti yeeyo yeereñye ni Hana, nnaamweera maxupo awe yaahaavinre moowaakuveya, owo aakhala ni murettele. (1 Sam. 1:16-18) Nave vaavo ninkhalaahu oomaaleleya, onnakhala wookhweya wuupuwelela nnene ni opaka soothanla sooreera. Etthu heeni nintthuneyaahu opaka? Wakhala weera nyuwo munviriha itthu sootepa oxupa, mmwiitthane nakhotto. Moota heeni? Munvekeleke Yehova mpaka nyuwo ophwanya murettele awe. (Luka 11:9; 1 Ates. 5:17) Wakhala weera nyuwo munviriha itthu sootepa oxupa mweekumini mwanyu, nvireleleke ovekela, nyuwo munoorowa okhalano murettele wa Yehova, nto murettele owo onoorowa osuka murima anyu ni miyuupuwelo sanyu. — Arom. 12:12. w24.01 epaax. 21 eparag. 5-6
Namathanu, 28 a Novembro
Tithi, ori wirimu, nsina ná nttelihiwe. — Math. 6:9.
Weera atteelihe nsina na Atiithi awe, Yesu aaviriha maxupo ooveehiwa ni oowootheriwa. Owo asuwela weera aahiwiiwelela Atiithi awe mwa itthu soothesene iye; khaakhanleno etthu yaamuulihinhe muru. (Aheb. 12:2) Nave-tho owo asuwela weera Satana annamuhaaxa mwa etempu ele yooxupa. (Luka 22:2-4; 23:33, 34) Satana aatthuna opaka etthu eri poothe weera Yesu akhale oohiroromeleya, mene Satana khaawenre opaka eyo. Yesu aahoonihera weera Satana ti namootha mutokweene ni weera Yehova ookhalano arumeyi awe oororomeleya envirelela ororomeleya nnaamweera evirihaka maxupo ootthara-tthariwa. Nyuwo pooti omuhakalaliha Mwene anyu, Yesu Kristu. Nvireleleke ovuwiha nsina na Yehova mwaakhaviheraka atthu akina oxuttera mikhalelo sootikhiniha sa Muluku ahu. Vaavo nyuwo mumpakaanyu eyo, munnatthara mavalo a Yesu. (1 Ped. 2:21) Hiihaale ntoko Yesu, nyuwo munnamuhakalaliha Yehova, nave munnoonihera weera mwiittani a Muluku yoowo ori Satana ti namootha mutokweene! w24.02 epaax. 11-12 eparag. 11-13
Esaabadu, 29 a Novembro
Kini kimuttikixere xeni Yahvéh nthowa na sorera sawe akèrenlaiye? — Nsal. 116:12.
Mpuwa mwa iyaakha 5 sivinre, atthu ookwana 1 miliyawu aapatisiwa ntoko Anamoona a Yehova. Vaavo muniivahereraanyu wa Yehova, nyuwo munnakhala mutthareli a Yesu, ni mwa etempu ene yeeyo, opaka yootthuna ya Yehova ti etthu yootepa otthuneya mweekumini mwanyu. Menento eheeni enhela mpuwa wiivaherera iwo? Yesu enre: “Yowo ontthuna orwa ottuli waka, aìkhotte.” (Math. 16:24) Masu a eKereku entaphulela “wiikhootta” entaphulela “wiikhoota mutthu mwaneene awe.” Vaavo muniivahereraanyu wa Yehova, onnatthuneya weera hooye etthu eri poothe emmunanara Yehova. (2 Akor. 5:14, 15) Eyo enhela mpuwa okhootta “miteko sa erutthu” ntoko okonihana woohireerela. (Agal. 5:19-21; 1 Akor. 6:18) Neereke omwiiwelela Yehova onooxupiha ekumi anyu? Wakhala weera nyuwo munoomuroromela Yehova ni weera miruku sawe sinimookosoopani, nyuwo khamunrowa oxupeya. — Nsal. 119:97; Yes. 48:17, 18. w24.03 epaax. 2 eparag. 1; epaax. 3 eparag. 4
Edomingu, 30 a Novembro
Mwa yowo kinnahakalala’mo. — Luka 3:22.
Yehova onnaavaha munepa awe wootteela yaale onwaakhulelaawe. (Math. 12:18) Nto niikoheke ha, ‘Neereke kinnawera woonihera mikhalelo sa soowiima sa munepa mweekumini mwaka?’ Neereke nyuwo mohoonelela weera viinaano va nyuwo toopixa murima opwaha muhaakunveene okhala Namoona a Yehova? Vaavo nyuwo mununnuwiheraanyu mikhalelo sa soowiima sa munepa wa Yehova, muneereke ororomela ni murima anyu wootheene weera Yehova onnawaakhulelani! Yehova oonivaha mukuttho weera aakhavihere ale onwaakhulelaawe. (1 Tim. 2:5, 6) Vanonto ankha nyuwo murima anyu waahiroromelaka weera Yehova onnawaakhulelani, nnaamweera muroromelaka mukuttho ni mbatizinwene? Muupuweleke ela, hiyo khanintthuneya ikwaha sootheene ororomelaka miyuupuwelo sahu mene onnatthuneya omuroromelaka Yehova. Ale enroromela mukuttho Yehova onnawoona okhala anaxariya ni onnaalaihera weera onoorowa waareeliha. — Nsal. 5:13 [5:12, NM]; Arom. 3:26. w24.03 epaax. 30 eparag. 15; epaax. 31 eparag. 17