Outubro
Namararu, 1 a Outubro
Miruku sa osulú siri . . . sowiwelela. — Yak. 3:17.
Neereke nyuwo mwa ikwaha ikina, munnoona oxupa okhala mutthu oowiiwelela? Menento mwene Davidi anniisoona hiiho, nto mwaha wa yeeyo, owo anvekela Muluku eeraka: “Mukilipihe ni murima wa nthiti.” (Nsal. 51:14 [51:12, NM]) Davidi annamusivela vantxipale Yehova, nnaamweera vareene hiiho ikwaha ikina owo wannamuxupa omwiiwelela. Menento eyo enneereya ni hiyo. Mwaha wa heeni? Yoopatxera, mwaha wooweera hiyo atthu oohimalela ni mpuwa mwahu nookhalano mukhalelo onneeriha ohiiwelela. Yanaaveli, mwaha wooweera satana onnaneerera onipakiha itthu seiyo simmunanara Yehova ntoko iye ompakaawe. (2 Akor. 11:3) Ni yanaararu, mwaha wooweera hiyo nirukureerinwe ni atthu oohiiwelela a elapo ela ni ‘wa munepa ole onavara muteko variyari va anamwane oohiiwelela.’ (Aef. 2:2) Hiyo nintthuneya wiilipihera vantxipale weera niwaneno mukhalelo ola woohiiwelela ni wiilipihera weera mikhalelo sa elapo ela seiyo simkumiheriwa ni Satana, sihineeriheke okhala atthu oohiiwelela. Nnaapake eyo nimwiiwelelaka Yehova ni atthu aathanlalaawe weera enihooleleke. w23.10 epaax. 6 eparag. 1
Namaxexe, 2 a Outubro
Nto weyo wòsunka evinyu yosiva mpaka vanano vava. — Yoh. 2:10.
Mwiiriira Yesu aapankaawe wootatuxa maahi okhala eviinyu ennixuttiha eheeni? Ninnaxuttera weera nintthuneya okhala oowiiyeviha, Yesu khaihimmwa mwaha wa miiriira aapakaawe, mweekhaikhai owo khatonko wiihima mwaha wa itthu aapakaawe, moovirikana ni eyo, Yesu aari oowiiyeviha ni ovuwa wootheene aavaha Atiithi awe. (Yoh. 5:19, 30; 8:28) Natthara ntakihero na Yesu ni okhalano moonelo woowiiyeviha wa asinneenaahu nnoosuwela weera khiyaavo ninweraahu opaka nihikhaviheriwaka ni Yehova. Ti wa miruku ohitthuna wiisoneiha menento onvaha ottottopeliwa wootheene Yehova Muluku ahu. (Yer. 9:23, 24) Owo onnapwanela ovuwa, neere ha: Etthu heeni neeraahu niwereke opaka nihikhaviheriwaka ni Yehova? (1 Akor. 1:26-31) Nakhala atthu oowiiyeviha khaninkela otthuna ottottopeliwa mwaha wa itthu sooreera nnaapakelaahu atthu akina, mene nto wa hiyo onnanihakalaliha osuwela weera Yehova onnoona itthu nimpaka ahu nave onnavaha mwiitti. (Muwene-tho Matheyo 6:2-4; Aheb. 13:16) Moohihovela, Yehova onnahakalala vantxipale vaavo ninttaraahu ntakihero noowiiyeviha na Yesu. — 1 Ped. 5:6. w23.04 epaax. 4 eparag. 9; epaax. 5 eparag. 11-12
Namathanu, 3 a Outubro
Ahàseke mutthu ti mutthu a nyuwo sawaweru, hoye, koma mutthu ti mutthu àseke sa akw’awe tho. — Afil. 2:4.
Murummwa Paulo aawooperera akristu a eseekulu yoopatxera weera eheleke nipuro noopatxera sootthuna sa atthu akina. Hiyo ninkela ovarela muteko moota heeni miruku iya mpuwa mwa muthukumano? Nnoowera ovarela muteko miruku iya nuupuwelaka weera hiyo, naari atthu akina, annatthuna ovaha ikomentaariyu mmithukumanoni. Neereke nyuwo emaara muntthekulaanyu ni asinthamwene anyu onnoosivelani wuuluma etempu yootheene muhaavahaka eparakha asinkhwiinyu wuuluma? Ekhaikhai weera eyo kheneereya. Nyuwo muntthuna weera awo yuulumeke mootthekulani mmo. Moovirikana niiyo, aneereke wiisoona ohipwatthiwa. Emoha-moharu, hiyo nintthuna weera mmithukumanoni asinna antxipale ekomentariki. Mweekhaikhai, mukhalelo mukina ori waavaha eparakha asinna ni asirokora weera yoonihere soororomela saya emaara ekomentaraaya mmithukumanoni. (1 Akor. 10:24) Etthu- nintthuneyaahu opaka ori ovaha ikomentaariyu sooluluwanya, neera haawo nnimwaavaha eparakha atthu akina yoovaha ikomentaariyu. Naari nvahaka ikomentaariyu sooluluwanya, mwerereke ohakhula ipontu sootheene sa va paragrafuni. Wakhala weera nyuwo munimwaakhula eparagrafu yootheene, sinkela ohala itthu vakhaaneene paahi weera atthu akina ekomentari. w23.04 epaax. 22-23 eparag. 11-13
Esaabadu, 4 a Outubro
Sothesene knnèra nthowa na Evanjelyu, wera kikawaneno. — 1 Akor. 9:23.
Ninnatthuneya wuupuwelelaka etthu yootepa otthuneya, nivirelelaka waakhavihera atthu akina, otepaxa wene ni muteko woolaleera. Mpuwa mwa muteko woolaleera, nintthuneya okhala oowiisaakuviha. Ninnaaphwanya atthu amapuro oovirikana, sookhovelela soovirikana, ni soororomela soovirikana. Murummwa Paulo annasuwela moota woowiikhoveleliha, hiyo pooti otthara ntakihero nawe. Yesu aamuruma Paulo weera akhale “murummwa àmalapo.” (Arom. 11:13) Paulo annaalaleera aYuda, Agrego, atthu oosomaxa, atthu oohisomaxa, anamalamulela, mamwene, weera aavare murima atthu ootheene. Paulo ‘anniipaka soothesene wa ootheene.’ (1 Akor. 9:19-22) Owo annavaha mwiitti wa itthu iye atthu yaaroromelaaya, nto eyo yannamweeriha waakuva wiikhoveleliha weera aalaleere. Hiyo tho pooti opaka eyo wakhala weera ninnahela mwiitti wa ele atthu anhaawelaaya. w23.07 epaax. 23 eparag. 11-12
Edomingu, 5 a Outubro
Kaporo a Muluku khanaphwanela owana ekhotto, mene akhale òpixa murima ni atthu othene. — 2 Tim. 2:24.
Okhala oopixa murima khontaphulela olosowa. Opixa murima mukhalelo wa atthu oolipa. Ontthuneya okhala oolipa mmuupuweloni weera mutthu avirelele okhala oomaala otepaxa wene vaavo onvirihaawe maxupo. Opixa murima mukhalelo onhela mpuwa “sowima sa Munepa.” (Agal. 5:22, 23) Masu eekeereku woohima sa opixa murima, ennavariheliwa muteko weera iiwanyeihiwe kavalu mmoha oowali yoowo aavaraxa muteko ni ohasuliwa. Nnaamweera aahasuliwa ni ovaraxa muteko, kavalu ole onnavirelela okhala oomaaleleya ni okhala a ikuru. Menento hiyo ninrowa owera hayi opaka eyo? Moota heeni ninrowaahu okhala oopixa murima ni mwa etempu ene yeeyo okhala a ikuru? Hiyo khaninrowa owera opaka eyo meekhiihu, hiyo nintthuneya ovekela munepa wootteela weera onikhavihere okhalano mukhalelo owo wooreera. Ni aakhala matakihero mantxipale enoonihera weera onnawereya oxuttera okhalano mukhalelo owo. Asinna ni asirokora antxipale ennavirelela okhala oomaaleleya nnaamweera etannyiwaka, ni awo ennavaha ntakihero nooreera wa atthu akina. — 2 Tim. 2:24, 25. w23.09 epaax. 15 eparag. 3
Norempa, 6 a Outubro
Kàrovekela wera kivahiwe mmiravo ola, ni Yahvéh àhàkhulela nivekelo kanvekenlaka. — 1 Sam. 1:27.
Murummwa Yohani moolohani mwawe aahoona etthu yootikhiniha, owo aawoona asitokweene 24 wiirimu emukokhorelaka Yehova. Awo yannanvuwiha Muluku yeeraka “onapwanela ovuwa ni nttittimiho ni owerya.” (Apok. 4:10, 11) Malaika oororomeleya-tho aakhalano mathowa mantxipale enweeriha onvuwiha ni omuttittimiha Yehova. Awosa aamusuwela ni enkhala vamoha ni amusuwela nnenesene Yehova ni tho malaika ala ennasuwela mikhalelo sa Yehova ni itthu sootheene owo opankaawe, vaavo awosa enwehaya itthu sootheene owo opankaawe ennakhalano nthuno nonvuwiha. (Yobi 38:4-7) Hiyo tho ninnatthuneya onvuwiha Yehova moorweela mwa mavekelo ahu, nimuleelaka mwaha wa heeni nimmutikhinaahu nave nimmuttittimihaahu. Mwarowa omusoma Biblya, mweerere wiiwexexa mikhalelo heeni sa Yehova nyuwo sinoosivelanixa. (Yobi 37:23; Arom. 11:33) Avinyaka, mmuleele Yehova mwaha wa heeni nyuwo sinoosivelayanixa mikhalelo sene seiya. Moota woonvuwiha Yehova, ori omuxukurela mwaha wa itthu sootheene onnipakelaawe ni onaapakelaawe asinnihu. — 1 Sam. 2:1, 2. w23.05 epaax. 3-4 eparag. 6-7
Nanaveli, 7 a Outubro
Wera mwètteleke ephiro yowàphwanela Apwiya. — Akol. 1:10.
Eyaakha ya 1919, Babilonia mutokweene naari neere ittiini soowootha khasaalamulela-tho atthu a Muluku. Eyaakha ene ti yeela aathanlinwaawe “kaporo oororomeleya ni amiruku” yoowo aakhavihera atthu opatxera weettela “musewe wottela.” (Math. 24:45-47; Yes. 35:8) Mwaha wa muteko waavarinwe wooreherera “musewe wottela,” ale yaapatxenre weettela musewe owo yaahantxeerera osuwela waya woohima sa Yehova ni sootthuna sawe. (Mir. 4:18) Awo tho yaapaka matxentxo weera ekhaleke moovarihana ni malamulo a Yehova, menento, Yehova khaanyeserenre weera epake matxentxo awo ekwaha emoha paahi. Opwaha mwa yeeyo, owo aaxuttinhe atthu awe vakhaani-vakhaani. Ni onookela okhala wooreera muhoolo vaavo nneeraahu niwereke omuhakalaliha Yehova mwa itthu sootheene nneeraahu nipakeke! Yoole ori musewe ontthuneya orehereriwa. Ovinyera eyaakha ya 1919, “musewe wottela” waarehereriwa, eyo yaaheriha weera atthu antxipale ekhume mBabilonia mutokweene. w23.05 epaax. 17 eparag. 15; epaax. 19 eparag. 16
Namararu, 8 a Outubro
Nkirwa wònyanyala. — Aheb. 13:5.
Mukuttula Woolamulela onnaaxuttiha asinna ookhavihera a ekomisau ya Mukuttula Woolamulela. Asinna awo ookhavihera aakhalano miritti sintxipale okhuma viinaano, nave eri oolikaneene weera evirelele okosoopa iputtiputthi sa Kristu. Vaavo asinna oothanliwa eneeraaya erowe wiirimu yaawaattamelaka maxupo matokweene, arumeyi a Yehova enoovirelela omukokhorela moororomeleya. Nikhaviheriwaka ni Yesu Kristu, hiyo nnoorowa ovirelela omukokhorela Yehova. Ekhaikhai weera, ehuhu ene yeeyo, hiyo nnoorowa otupheliwa ni Agogi a elapo ya Amagogi, yoowo ori wiiraana wa maloko. (Ez. 38:18-20) Mene otupheliwa nno onrowa okhala wa vakhaani ni khonrowa okhumela nnene, khonrowa okhala otuphela onrowa waahiiha atthu omukokhorela Yehova. Moohihovela, Yehova onoorowa onivuluxa! Murummwa Yohani mwa yoowooniheriwa awe, owo aahoona “muloko wa atthu” wa iputtiputthi sikina sa Kristu. Mene Yohani annasuwela weera “muloko wa atthu” yaari ‘yaawo evulunwe mwa maxupo matokweene.’ (Apok. 7:9, 14) Moohihovela Yehova onoorowa onivuluxa! w24.02 epaax. 5-6 eparag. 13-14
Namaxexe, 9 a Outubro
Muhitxipihe munepa. — 1 Ates. 5:19.
Vano ninthuneya opaka eheeni weera naakhele munepa wootteela? Hiyo pooti ovekela munepa wootteela, omusoma Biblya ni weerela eparte mareherero a Yehova. Opaka eyo nnoorowa okhalano “sowima sa Munepa.”(Agal. 5:22, 23) Yehova onnavaha munepaawe wootteela, atthu ale arinono miyuupuwelo sootteela ni empaka itthu sooreera. Owo khanaavaha munepaawe wootteela ale ammakela wuupuwelaru itthu soonanara naari empaka itthu seiyo owo ohinaakhulelaawe. (1 Ates. 4:7, 8) Opwaha mwa yeeyo, weera nivirelele waakhela munepa wootteela wa Yehova, nintthuneya otthara miruku ‘oohiveha iprofesiya.’ (1 Ates. 5:20) ‘Iprofesiya’ iyo sinhela mpuwa mitthenka Muluku onnivahaawe moorweela mwa munepaawe wootteela woohima sa nihiku na Yehova ni waakuveya waya mahiku oomalihera. Hiyo khannuupuwela weera Harmagedoni onnapisa ophiya. Mene opwaha wuupuwela hiihaawo, hiyo ninnaroromela weera Harmagedoni onoophiya. Ninnapaka eyo nivirelelaka okhalano “makhalelo òttela ni òmuttittimiha Muluku” mahiku ootheene. — 2 Ped. 3:11, 12. w23.06 epaax. 12 eparag. 13-14
Namathanu, 10 a Outubro
Erimarima ya miruku ti omóva Yahvéh. — Mir. 9:10.
Etthu heeni mukristu ontthuneyaawe opaka wakhala weera yookhumelela efootu ya pornográfia mutelefoonini naari mucomputadoreni mwawe? Ontthuneya ohiya oweha moowaakuveya. Onkela okhala wookweya opaka eyo wakhala weera hiyo ninnuupuwelela weera etthu eri yootepa otthuneya mweekumini mwahu onthamwene ahu ni Yehova. Ifootu sikina pooti ohikhala pornográfia, mene ti saatthu oohiwara nnene. Mene ifootu iyo pooti onuupuweleliha yootthuna ya okonihana. Mwaha wa heeni nintthuneyaahu osepaka ifootu ntoko iyo? Mwaha wooweera khanintthuna wuupuwela etthu naari opaka etthu yeera eneerihe opaka yoottheka ya okonihana woohireerela. (Math. 5:28, 29) Mutokweene mmoha a mmulokoni onkhala oTailândia, oneeriwa David, ohimme ha: “Miyo kinuupuwela ha: ‘Nnaamweera ifootu iya sihikhanleene sa pornográfia, neereke Yehova aamuhakalala okoona kiwehaka ifootu sene seiya?’ Wuupuwela moota ola onnakikhavihera opaka soothanla sooreera.” Woova wahu opaka etthu eri poothe yeera emunyoonyihe Yehova onnaneeriha opaka soothanla sooreera. “Erimarima ya miruku ti omoova Yahvéh,” naari neere, omoova Yehova ‘miruku soopatxera.’ w23.06 epaax. 23 eparag. 12-13
Esaabadu, 11 a Outubro
Orowe, muloko aka, okele mpani mwá. — Yes. 26:20.
‘Impa’ sinhimmwa va, pooti okhala Impa sa Omwene. Mpuwa wa maxupo matokweene, nnookela ophwanya okosoopeya Yehova olaihenraawe naavirelelaka othukumana ni asinna. Mwa yeeyo, nintthuneya wiilipihera ohiya paahi weera niiraane ni asinnihu ni asirokorihu, mene nto, waasivela tho. Pooti weeraka ovuluwa wahu onkela olipa ni opaka eyo. ‘Nihiku ntokweene na Yehova’ ninkela okhala noothananiha wa atthu (Sof. 1:14, 15) Atthu a Yehova tho enoorowa oviriha maxupo, mene nto wakhala weera nnimwiireherera viinaano nnoorowa owera okhala oomaaleleya ni waakhavihera akina, nave nnoorowa ovilela maxupo ootheene nneeraahu nikumanekeno. Vaavo asinna envirihaaya maxupo nnoorowa opaka ele ninweraahu weera naakhavihere, niwooniheraka omoriwa ikharari ni naakhaviheraka weerutthuni, ni ninrowa ovirelela okhala ni asinna ni asirokora yaawo nunnuuwaahu naasivelaka. Yehova onookela ontthuvela ni ekumi yoohimala, elapo yeeyo erisa ni ohaawa sinkelaaya ottiwaliwa. — Yes. 65:17. w23.07 epaax. 7 eparag. 16-17
Edomingu, 12 a Outubro
[Yehova] onahala wolipihani, wovahani ikuru ni owèmexani. — 1 Ped. 5:10.
Biblya onnaahima alopwana oororomeleya akhalayi okhala oowera ni oolipa. Nnaamweera yaari oolipa, ikwaha sikina awo khaisoona hiiho. Mwa ntakihero, emaara ekina mwene Davidi anniisoona okhala oolipa ntoko ‘mwaako’ menento ikwaha sikina owo ‘annariipiwa murima.’ (Nsal. 30:8 [30:7 NM]) Woohima sa Sansoni, owo aahikhalano ikuru sintxipale mwaha wooweera aahivahiwa ni munepa wootteela wa Muluku, nto nnaamweera vareene hiiho, owo aasuwela weera, aahikhaviheriwa ni munepa woottela wa Muluku, ‘ikuru sawe sammuhiya, ni aamukhala oolosowa akhalaka ntoko mulopwana piswa.’ (Aph. 14:5, 6; 16:17) Atthu ala yaari oolipa mwaha wooweera Yehova aahaava ikuru. Nave tho murummwa Paulo annahaawela ikuru sa Yehova. (2 Akor. 12:9, 10) Hiihaale ntoko antxipale a hiyo, murummwa Paulo annaviriha maxupo a mweekumini. (Agal. 4:13, 14) Owo annatthuneya wiilipihera vantxipale weera apake ele eri yooreera. (Arom. 7:18, 19) Ni mwa ikwaha sikina owo annoova wa ele yaakela okhumelela. (2 Akor. 1:8, 9) Nnaamweera vareene hiiho, vaavo Paulo aakhalaawe ookhulumuwa, owo anniisoona okhala oolipa. Moota heeni? Yehova annanvaha ikuru aahaawelaawe weera avirihe maxupo. w23.10 epaax. 12 eparag. 1-2
Norempa, 13 a Outubro
Muluku onòna murima. — 1 Sam. 16:7.
Wakhala weera nyuwo ikwaha ikina munniisoona ohivareleya muteko, muupuweleke weera Yehova ohoothanlani nyuwo weera munvareleke, ohiya mutthu. (Yoh. 6:44) Yehova onnoona etthu yooreera ya mutthu ori poothe a hiyo, nave owo oosuwela mirima sahu. Ni moota onnoonelaawe ti woovirikana ni moota hiyo nniisoonelaahu. (2 Sow. 6:30) Nto muroromeleke weera ekhaikhai Yehova aahimaka weera nyuwo ti ootthuneya vamaithoni vawe. (1 Yoh. 3:19, 20) Nihinaayeene oxuttera ekhaikhai, pooti weeraka akina a hiyo naapaka itthu seiyo mpaka olelo va ninniivaha mathowa. (1 Ped. 4:3) Nave pooti weeraka atthu akina epatxenre khalayi onvarela Yehova ennawanano itthu ikina sinaakhulumula. Ankha nyuwo neereke munuupuwela weera Yehova khoolevelenleni? Nto, muupuweleke weera arumeyi akina oororomeleya a Yehova aawanano mukhalelo ene yoowo. Mwa ntakihero, murummwa Paulo emaara uupuwelelaawe ohimalela wawe, owo annaxupeya vantxipale. (Arom. 7:24) Ekhaikhai weera murummwa Paulo aattharuwa soottheka sawe, ni aabatiziwa. Nnaamweera vareene hiiho, owo anniisoona okhala ‘mwaamukhaanixa’ variyari va arummwa nave anniisoona okhala ‘namatthekaxa.’ — 1 Akor. 15:9; 1 Tim. 1:15. w24.03 epaax. 27 eparag. 5-6
Nanaveli, 14 a Outubro
Yawo khayakhapelenle Epewe ya Yahvéh. — 2 Sow. 24:18.
Etthu nixuttenraahu ni soothanla soonanara sa Mwene Yowasi aapankaawe ti yooweera nintthuneya waathanla asinthamwene eneera enikhavihereke, asinthamwene yaawo emmusivela Yehova ni yaawo entthuna omuhakalaliha. Asinthamwene ahu pooti okhala a mannuwelo oovirikana, nuupuweleke weera Yowasi aari mmiravo ni nthamwene awe Yehoyada aari oowunnuwela. Moovarihana ni asinthamwene ahu, niikoheke ha: ‘Awosa ennakikhavihera olipiha nroromelo naka wa Yehova? Neereke awo ennakilipiha okhala moovarihana ni malamulo a Muluku? Neereke awo ennuuluma woohima sa Yehova ni ikhaikhai sa mBiblyani? Awosa ennattittimiha malamulo a Muluku? Neereke awosa enhima itthu weera ekihakalalihe naari aakhalano olipa murima weera ekivaheke miruku vaavo kinhaawelaaka?’ (Mir. 27:5, 6, 17) Ekhaikhai ti yooweera, wakhala weera asinthamwene anyu khammusivela Yehova nyuwo khamuntthuneya okhala ni yaawo. Nto wakhala weera nyuwo mookhalano asinthamwene emmusivela Yehova, nvireleleke okhala ni yaawo ti yaawo eneera yookhavihereni emaara yootheene! — Mir. 13:20. w23.09 epaax. 9-10 eparag. 6-7
Namararu, 15 a Outubro
Miyo kà Alfa ni Omega. — Apok. 1:8.
Masu ooweera alfa, toopatxera va abecedaariyuni a eKereku ni omega toomalihera. Uulumaka weera “miyo kà Alfa ni Omega,” Yehova annoonihera weera vaavo ampatxerihaawe etthu owo annapaka ele anweraawe weera akwanihere nnene sene. Yehova aapakakaru Adamu ni Heva, owo aaweerela: ‘Muyaraneke ni mpuhuwihaneke, musarihe elapo ni nwereke yeeyo.’ (Eph. 1:28) Vaavo Yehova aahimaawe yootthunaawe, waakhala ntoko weera eera “Alfa.” Yootthuna ya Yehova enoorowa okwanela vaavo osuulu wa Adamu ni Heva oneera wiiwelele onrowaaya okhala woomalela, osariha elapo ni otatuxa okhala eparaisu. Vaavo enrowaaya weereya eyo, onrowa okhalaka ntoko Yehova oneera “Omega.” Vaavo Yehova aamalinhaawe opaka erimu, elapo ya vathi ni itthu sootheene sirimomo, owo aaroromeliha etthu. Eyo entaphulela weera, yootthuna ya Yehova wa atthu ni elapo ya vathi, enoorowa okwanela okhwipi wa nihiku nanaathanu naveeli. — Eph. 2:1-3. w23.11 epaax. 5 eparag. 13-14
Namaxexe, 16 a Outubro
Weheweheweni mmulokihereke Yahvéh ephiro. Mmulikanyihere weheweheweni musewe Muluku ahu. — Yes. 40:3.
Ekwaha yooxupa yoovinya oBabilonia okela wIsraeli yaamaliha miyeeri soophiyeraka 4, menento Yehova aalaihera weera etthu eri poothe yaarowa waakhumelela weera ewootxelihe ekwaha ele, amurowa waakhavihera. Wa aYuda ororomeleya mareeliho yeeraaya yaakhele yaphiya wIsraeli yannapwaha wiilipihera wootheene yeeraaya epake weera etthikele wIsraeli, omukokhorela Yehova naari nreeliho nootepa otthuneya opwaha mareeliho ootheene. Menento ana a Israeli khayaakhanleno etemplu nnakhala emoha yoomukokhorela Yehova nnakhala enkuwa weiwo yeeraaya yaavaheke amakeyaaya yoopereriwa munlamuloni mwa Mose ni khiyaakhanleno igrupu saanamakeya soorehereya weera yaavaheke amakeya awo. Opwaha mwa yeeyo, atthu a Yehova yaarukurerinwe ni atthu yahaattittimiha malamulo a Yehova. Mwaha wa yeeyo, aYuda antxipale yannoona opisa otthikela wIsraeli weera yaatthikihere okokhorela weekhaikhai. w23.05 epaax. 14-15 eparag. 3-4
Namathanu, 17 a Outubro
Mwètteke ntoko anamwane a warya. — Aef. 5:8.
Naatthunaka ovirelela weetta “ntoko anamwane a warya,” hiyo nnoorowa ohaawela nikhavihero na munepa wootteela. Mwaha wa heeni? Mwaha wooweera ti wooxupa okhalano mukhalelo wooreera woohima sa okonihana elapo ela. (1 Ates. 4:3-5, 7, 8) Munepa wootteela onoorowa onikhavihera owanano nyuupuwelo sa elapo ntoko iyo, seiyo sinhela mpuwa filosofia, ni nyuupuwelo sihinvarihana ni yootthuna ya Yehova. Nave-tho munepa wootteela onoorowa onikhavihera opaka sootheene ‘mooreera murima ni exariya ni ekhaikhai.’ (Aef. 5:9) Mukhalelo mukina woowaakhela munepa wootteela, ti moorweela mwa nivekelo. Yesu enre weera Yehova ‘aamwaavaha munepa wootteela yaale ananvekela.’ (Luka 11:13) Nave opwaha mwa yeeyo, vaavo nnanvuwihaahu Yehova mmithukumanoni, ninnaakhela-tho munenpa wootteela. (Aef. 5:19, 20) Wakhala weera nnookhalano munepa wootteela wa Yehova, onoorowa onikhavihera okhala moovarihana ni yootthunaawe. w24.03 epaax. 23-24 eparag. 13-15
Esaabadu, 18 a Outubro
Vekani ni muni nvahiwe, àsani ni muni mphwanye, manani nsele ni muni muhuleliwe. — Luka 11:9.
Nyuwo munnatthuna waatxeerera opixa wanyu murima? Mwaakhula weera aani onnathuneya nvekeleke eyo. Opixa murima onneerela eparte soowiima sa munepa. (Agal. 5:22, 23) Nto, nintthuneya onvekela Yehova munepa woottela weera onikhavihere okhalano mikhalelo sineerela eparte soowiima sa munepa. Vaavo ninkelaahu oviriha maxupo a weereriwa opixa wahu murima, nnavirelele ‘oveka’ weera munepa woottela onikhavihere woonihera opixa murima. (Luka 11:13) Opwaha mwa yeeyo, hiyo pooti onvekela Yehova nikhavihero weera nooneke itthu moota owo onoonelaawe. Ohiya paahi ovekela, nintthuneya opaka ele ninweraahu weera nikhaleke oopixa murima mahiku ootheene. Vaavo ninvirelelaahu ovekela weera nikhale oopixa murima ni nnapaka ele ninweraahu weera noonihere opixa murima, mukhalelo owo oneereke wunnuwa mmurimani mwahu ni oneereleke eparte omutthu ahu. Mphimeleleke matakihero a mBiblyani. Biblya onnuuluma sa atthu antxipale yoonihenre opixa murima. Vaavo ninphimelelaahu matakihero a mBiblyani, hiyo pooti oxuttera moota woowoonihera mukhalelo wa opixa murima. w23.08 epaax. 22 eparag. 10-11
Edomingu, 19 a Outubro
Osuserihe ni nvonyere matthavi anyu vowixa, wera nvare. — Luka 5:4.
Yesu aamuroromeliha murummwa Pedru weera Yehova aamurowa omukosoopa. Yesu avinyererihiwakaru, owo aakumana tho ni Pedru vamoha ni oohuseraawe akina ekwaha yanaaveeli ni ekwaha ela Yesu aaheeriha weera Pedru vamoha ni oohusera akina evare ihopa sintxipale mwa miiriira. (Yoh. 21:4-6) Mwiiriira ole, moohihovela, waamweeriha Pedru osuwela weera Yehova aamurowa waavaha itthu sootheene enhaawelaaya sa weerutthuni. Apaale Pedru aahuupuwela masu ale Yesu uulummaawe eeraka aamurowa waakosoopa ale ‘enhela nipuro noopatxera Omwene wa Muluku’. (Math. 6:33) Sootheene iya saamukhavihera Pedru ohela nipuro noopatxera muteko awe woolaleera ohiya muteko woototha. Owo aalipa murima ni aalaleya nihiku na Pentekoste a 33 noomala Kristu owa, aakhaviheraka atthu antxipale waakhulela mitthenka sooreera. (Mit. 2:14, 37-41) Ni noovira etempu, owo aahaakhavihera asamariya ni ale yahaakhanle aYuda okhala atthareli a Kristu. (Mit. 8:14-17; 10:44-48) Moohihovela, Yehova aanvarihela muteko Pedru mwa mikhalelo sootikhiniha weera aapurulele mmulokoni atthu a miloko soovirikana. w23.09 epaax. 20 eparag. 1; epaax. 23 eparag. 11
Norempa, 20 a Outubro
Mòtxelá okisuweliha oloha waka ni etaphulelo aya, munrowa omeyanyiwa. — Dan. 2:5.
Sivinreene iyaakha piili vaavo aBabiloniyu yaamunyaanyalaaya Yerusalemu, mwene oBabilonia Nabukhodonosori, aaloha etthu yaamuvavinhe murima, owo aalonhe sa enenero etokweene yoowoopiha. Nto Nabukhodonosori aawoopopiha owiiva asuweli eeraka, wakhala weera khamukitaphulenle ele kilonhaaka miyo kinoowiivani, eyo yaamuhela mpuwa Daniyeli. (Dan. 2:3-5) Daniyeli moowaakuveya aapaka etthu mwaha wooweera atthu antxipale yaamwiiviwa. Ni owo “àhorwa wa mwene ni ànvekela ehuhu wera amutaphulele mwene oloha wawe.” (Dan. 2:16) Weera apake eyo wannatthuneya okhala oolipa murima ni nroromelo. Khiyaavo yoolepa enoonihera weera Daniyeli aahinto otaphulela sooloha. Moottharelana Daniyeli aahaavekela asinthamwene awe nikhavihero aavekela weera “etxondelele ikharari sa Muluku a wirimu: àtaphulele yawo exiri ele.” (Dan. 2:18) Yehova aahaakhula mavekelo aya. Ni okhaviheriwaka ni Yehova, Daniyeli aawera otaphulela yooloha ya Nabukhodonosori, nto mwaha wa yeeyo ekumi ya Daniyeli, asinthamwene awe ni asuweli akina yaavuluxiwa. w23.08 epaax. 3 eparag. 4
Nanaveli, 21 a Outubro
Nto yole anavilele mpaka emalihero, owo anavuluxiwe. — Math. 24:13.
Muupuwele mareeliho munkelaanyu waakhela wakhala weera munnoonihera mukhalelo woopixa murima. Mutthu oopixa murima toohakalala ni toomaaleleya. Opwaha mwa yeeyo, okhala oopixa murima pooti oniruuhela murettele wa mmuupuweloni ni okhalano ekumi yooreera. Nakhala atthu oopixa murima, ninnakhalano asinthamwene a mikhalelo sooreera ni ninniiraana ni atthu akina. Opwaha mwa yeeyo, muloko ahu onnakhala woowiiraana. Wakhala weera mutthu onnyoonyiha, hiyo ninnasepa onyoonyiwa. (Nsal. 37:8, enoota; Mir. 14:29) Ni etthu yootepa otthuneya, ori omutakiha Tiithi ahu a wiirimu ni ninnalipiha nroromelo nahu ni owo. Moohihovela, opixa murima mukhalelo wooreera, onnivaha mareeliho! Ekhaikhai weera ikwaha ikina khonkhweya woonihera opixa murima, mene nnikhavihero na Yehova nnoovirelela wunnuwihera mukhalelo owo. Ni emaara yeeyo ninwehereraahu elapo enyowani moopixa murima, hiyo ninkela ororomela weera “nitho na Yahvéh nri va yale anamòva Muluku ni anaroromela othunku awe”. (Nsal. 33:18) Vano nto hiyo nilakeleke ovirelela woonihera mukhalelo woopixa murima. w23.08 epaax. 22 eparag. 7; epaax. 25 eparag. 16-17
Namararu, 22 a Outubro
Wiwelela ohikhanle miteko saya, ori wokhwene. — Yak. 2:17.
Yakobe aahiiwanyeiha weera mutthu owo pooti aahima weera ookhalano nroromelo mene miteko sawe khasoonihera eyo. (Yak. 2:1-5, 9) Yakobe aahuuluma woohima sa ‘munna naari murokora ohikhanleno yoowara naari yootxa’ mene mutthu mukina naari arinono ahinwera omukhavihera. Naari mutthu owo ahimaka weera ookhalano nroromelo, miteko sawe sinnoonihera weera owo khaanoono. (Yak. 2:14-16) Yakobe aahimuuluma Rahabi ntoko ntakihero nootepa oreera wa mutthu ole orinono nroromelo ni anoonihera eyo ni miteko. (Yak. 2:25, 26) Rahabi, aahiiwa woohima sa Yehova ni aahisuwela weera Yehova aahaakhavihera ana a Israeli. (Yeh. 2:9-11) Muhoolo mwaya owo ahoonihera nroromelo ni miteko awiipithihaka anamahottela eeli a wIsraeli, yaawo ekumi aya yaari veerisani. Mwa yeeyo, muthiyana ola oohimalela ni ahaakhanle mwisraeli, aahiitthaniwa okhala naxariya ntoko hiihaale Abrahamu iitthaninwaawe okhala naxariya. Ntakihero nna na Rahabi ninnanixuttiha weera nroromelo nahu nintthuneya wooniheraka ni miteko. w23.12 epaax. 5-6 eparag. 12-13
Namaxexe, 23 a Outubro
Ni tho akhale mmurimani mwanyu, mwawiwelela, muthipeliwene ni mutekeliwene mosivelanani. — Aef. 3:17.
Ntoko Akristu, hiyo nintthuneya wiiwexexa nnene sene itthu sootthuneya sa mBiblyani. Nto nikhaviheriwaka ni munepa wootteela wa Yehova, hiyo nnoorowa osuwela itthu ‘sootheene soowiixa sa Muluku.’ (1 Akor. 2:9, 10) Nyuwo munoonela hayi opatxera viinaano vaava opaka yoosomaanyu ya Biblya weera mmwaattamele Yehova? Mwa ntakihero, nyuwo pooti opaka ipesquisa woohima sa Yehova moota aawoonihenraawe nsivelo arumeyi awe a khalayi, ni moota onwooniheraaweni olelo va weera annoosivelani. Nyuwo-tho pooti opaka ipesquisa sa moota okokhorela wa ana Israeli waaraaya woorehereya, ni moota akristu emmukokhorelaaya Yehova olelo va. Apaale nyuwo pooti osoma moowiixera iprofesiya sa Yesu sikwanenle emaara owo aaraawe elapo ela ya vathi. Naari tho nyuwo pooti opaka ipesquisa va Índice das Publicações da Torre de Vigia naari Guia de Pesquisa para Testemunhas de Jeová. Nyuwo munimoona weera mwavarihela muteko ikaruma iya, oneereke woosivelani ni wookhweelani opaka yoosomaanyu. Opaka yoosoma moowiixera, onooweerihani okhalano ‘osuwela wa Muluku.’ — Mir. 2:4, 5. w23.10 epaax. 18-19 eparag. 3-5
Namathanu, 24 a Outubro
Ophwaha sothesene, musivelaneke mukuna ni mukhw’awe vohihiyerereya, niwoko osivelana onnakhunela sottheka sintxipale. — 1 Ped. 4:8.
Masu murummwa Pedru aavarihenlaawe muteko ooweera, “voohihiyerereya,” entaphulela “ekuwo yoonyomowa.” Ni eparte yanaaveeli, ennahima etthu ninrowaahu opaka nakhalano nsivelo noohihiyerereya. Nnoorowa okhuneela naari ohipwattha soottheka sa asinna. Hiyo pooti wuupuwela ha: Onkhala ntoko nsivelo nahu, ninlikana ni ekuwo yoonyomowa, vaavo ninvirelelaahu onyomola, eyo ennakhuneela ‘ohiya paahi yoottheka emoha naari piili, menento soottheka sintxipale.’ Mwa mukhalelo ola, “okhuneela” onlikana ni olevelela. Ntoko hiihaale ekuwo ele yoonyomowa enweraaya okhuneela soottheka sa atthu, nsivelo nahu pooti okhuneela sookhulumula ni ohimalela wa asinna. Nsivelo nahu nintthuneya nikhaleke noolipa ni nneeriheke olevelela soottheka sa asinna, nnaamweera ikwaha ikina oxupaka opaka eyo. (Akol. 3:13) Vaavo nnaalevelelaahu atthu akina, ninnoonihera weera nsivelo nahu ti noolipa nave-tho ninnamuhakalaliha Yehova. w23.11 epaax. 11-12 eparag. 13-15
Esaabadu, 25 a Outubro
Xafani àsoma’mo vamaithoni va mwene. — 2 Sow. 34:18.
Emaara yeeyo Yosiya aaraaweno iyaakha 26, owo aapatxera oreherera etemplu. Ti vaavo yaaphwanyinwaaya ‘ebuukhu ya ikano sa Yehova yaavahererinwe moorweela mwa Mose.’ Mwene iiwakaru ele ebuukhu ele yaahimaaya, moowaakuveya aapaka matxentxo weera iiwelele ele ebuukhu yaahimaaya. (2 Sow. 34:14, 19-21) Neereke nyuwo munneerera omusoma Biblya mahiku ootheene? Waari weera aani, munnakhumela nnene? Nyuwo munnalepa iveersu sikina sineera sookhavihereni? Emaara Yosiya aaraaweno iyaakha 39, owo aapaka yoottheka yeeyo yaamuxumpe mweekumini mwawe. Owo khaasanse miruku sa Yehova, mene iiroromenle meekhaawe. (2 Sow. 35:20-25) Nna ti ntakihero wa hiyo, nihipwatthaka iyaakha ikavi nraahuno naari nivirinhe iyaakha ikavi ninvarelaka Yehova, hiyo nintthuneya ovirelela omwaattamela Yehova. Mwa yeeyo, nintthuneya ovekela wa Yehova nivekaka miruku, ni nintthuneya omusoma Biblya nave tho nitthareke miruku sa asinna oolipa moomunepani. Mwapaka eyo, nyuwo khamunrowa otthekaka veeli-veeli ni munoorowa okhala oohakalala. — Yak. 1:25. w23.09 epaax. 12 eparag. 15-16
Edomingu, 26 a Outubro
Muluku onnàvirikanyiha alipa òwisona, vahera alipa òwiyeviha onnàvaha mahala. — Yak. 4:6.
Biblya onuuluma vantxipale woohima sa asithiyana ammusivela Yehova. Asithiyana awo, ‘yaari oomaala’ ni ‘oowiiwelela mwa soothesene.’ (1 Tim. 3:11) Menento olelo va, mmilokoni aakhala matakihero aasirokora ookhomaala moomunepani yaawo asaaruusi naari asimwali eneeraaya etakiheke. Asirokora, munoonela hayi waasa ntakihero na murokora mmoha oolipa moomunepani weera mutakiheke? Nwehexexeke mikhalelo oraaweno, avinyaka muupuwele moota munkelaanyu otakiha mikhalelo iyo. Mukhalelo wootepa otthuneya mukristu otthuneyaawe okhalano ori wiiyeviha. Wakhala weera muthiyana onimwiiyeviha, owo onookhalano onthamwene woolipa ni Yehova ni aneereke wiiraana ni atthu akina. Mwa ntakihero, muthiyana ommusivela Yehova ni ori oowiiyeviha, onnathanla wiiwelela miruku Yehova onnivahaawe. (1 Akor. 11:3) Miruku iyo sinnaahima ale Yehova aathanliyaawe weera ekosoopeke muloko ni emusi. w23.12 epaax. 18-19 eparag. 3-5
Norempa, 27 a Outubro
Siso anaphwanela alopwana wàsivela asar’aya, ntoko erutthu aya. — Aef. 5:28.
Yehova ontthuna weera mulopwana aasiveleke ni aakosoopeke amwaarawe mwa mukhalelo wa weerutthuni, wa mmuupuweloni ni woomunepani. Miruku, waattittimiha asithiyana ni okhala oororomeleya, sinoorowa wookhaviherani okhala mulopwana ooreera mwathela vale. Nyuwo mwathela vale, pooti weeraka munookhala tiithi. Eheeni nyuwo munxutteraanyu ni ntakihero na Yehova woohima sa okhala tiithi ooreera? (Aef. 6:4) Yehova khoona wuuliha muru omweerela mwanawe Yesu Kristu weera annamusivela ni annamwaakhulela. (Math. 3:17) Wakhala weera nyuwo munookhala tiithi, muhittuwaleke omweerela mwaninyu weera munnamusivela. Nave mmuttottopeleke mwaha wa etthu yooreera apankaawe. Asitiithi entthara ntakihero na Yehova, ennaakhavihera anamwane aya okhala akristu oolipa moomunepani. Nyuwo pooti wiireherera weera mukhale tiithi ooreera murima mwaakosoopaka atthu viinaano vaava amusi anyu, asinna mmulokoni nave mwaaleelaka asinna awo moota nyuwo munaasivelaanyu. — Yoh. 15:9. w23.12 epaax. 28-29 eparag. 17-18
Nanaveli, 28 a Outubro
[Yehova] anakhale nthipelelo nolipa vamahiku vawe. — Yes. 33:6.
Nnaamweera hiyo nreene arumeyi oororomeleya a Yehova, hiyo ninnaviriha maxupo ntoko iretta yaawo atthu ootheene envirihaaya. Opwaha mwa yeeyo, hiyo ninnaviriha maxupo a ovaanyihiwa ni otthara-tthariwa ni atthu ehinsiveliwa ni atthu a Muluku. Mene Yehova khonrowa onikosoopa mwa maxupo mootheene, mene owo oonilaihera weera ikwaha sootheene oneereke onikhavihera. (Yes. 41:10) Nikhaviheriwaka ni Yehova, hiyo pooti okhala oohakalala ni opaka soothanla sooreera, nave ovirelela okhala oororomeleya wa yoowo nnaamweera nikumanakano maxupo. Yehova olaihera weera anoonivaha ele Biblya oniitthanaawe “murettele wa Muluku.” (Afil. 4:6, 7) Murettele owo nimaaliho emphwanyaaya paahi atthu ale emmukokhorela Yehova. Murettele owo ‘onnapwaha nyuupuwelo soothesene’; nave wookhalano owera opwaha ele nnuupuwelelaahu. Neereke nyuwo mootoko ophwanya omaaleleya vaavo mwaapankaanyu nivekelo moomaaleleya wa Yehova? Waari weera aani, nyuwo mwaaphwanya “murettele wa Muluku.” w24.01 epaax. 20 eparag. 2; epaax. 21 eparag. 4
Namararu, 29 a Outubro
Munep’aka, mmurelihe Yahvéh, ni sothesene siri mmirimani mwaka sirelihe nsina nawe nottela. — Nsal. 103:1.
Nsivelo nraahuno ni Yehova, ninnaweeriha atthu oororomeleya otthuna ovuwiha nsina nawe. Mwene Davidi olempe ha: “Munepa’ka, mmurelihe Yahvéh, sothesene siri mmirimani mwaka sirelihe nsina nawe nottela.” Davidi annasuwela weera, ovuwiha nsina na Yehova waari onvuwiha mwaneene. Nsina na Yehova ninhela mpuwa omutthu awe, nave-tho eyo ennaneeriha wuupuwelela mikhalelo sawe sooreera ni soopaka sawe sootikhiniha. Davidi aatthuna ovuwiha nsina na Tiithi awe mwaha wooweera owo tootteela. Owo aatthuna opaka eyo ni ‘soothesene siri mmirimani mwawe’ naari neere, ni murimaawe wootheene. Moolikana ni eyo, Alevi yannalamula envuwihaka Yehova. Awo yannaakhulela moowiiyeviha weera khiyaarowa owera ovuwiha nsina nootteela na Yehova moota nimphwanelelaaya. (Neh. 9:5) Moohihovela, wiiyeviha iwe, waahakalaliha vantxipale murima wa Yehova. w24.02 epaax. 9 eparag. 6
Namaxexe, 30 a Outubro
Vakhalaru siso, yeyo niphiyenrahu’mo, mwemmo ene nètteleke’mo. — Afil. 3:16.
Wakhala weera nyuwo khamuwenre okwanihera yooluluwanyaanyu muhuupuweleke weera Yehova onwoonani nyuwo ntoko khamunvareleya muteko. (2 Akor. 8:12) Nwehe soowereya sinkela wookhaviherani oxuttera etthu yootthuneya. Muupuweleke sooluluwanya muwenraanyu okwanihera. Biblya oneera “khweli Muluku kahi òhiloka mpaka ottuwala yopanka mwènranyu.” (Aheb. 6:10) Tthiri nto mpakeke etthu emoharu, muupuweleke itthu nyuwo nwenraanyu opaka. Mwa ntakihero, okhalano onthamwene ni Yehova, waaleela atthu akina woohima sa Yehova naari obatiziwa. Hiiho ntoko nwenraanyu okwanihera sooluluwanya iyo soomunepani khalayi, nyuwo munoowera okwanihera sooluluwanya muraanyuno viinaano. Mukhaviheriwaka ni Yehova nyuwo munoowera okwanihera sooluluwanya sanyu, hiihaale ntoko mutthu oneetta mukwaha ni barku onhakalala aphiya nipuro onkelaiye. Vaavo nyuwo munvirelelaanyu wiilipihera weera mukwanihere sooluluwanya sanyu mpuhe ohakalala woowoona moota Yehova onreelihaawe wiilipihera wanyu. (2 Akor. 4:7) Mwaahikhulumuweru nyuwo munookela waakhela mareeliho mantxipale. — Agal. 6:9. w23.05 epaax. 31 eparag. 16-18
Namathanu, 31 a Outubro
Atithi yawene annotthunani, vawi mòkitthuna ni mòhìwelela wi miyo kikhumme wa Muluku. — Yoh. 16:27.
Yehova onnaasaasera weera awoonihere arumeyi awe weera onnaasivela nave onnahakalala ni ele empakaaya. Biblya onnuuluma sa ikwaha piili seiyo Yehova aamulenlaawe Mwanawe Yesu Kristu weera annamusivela ni annamwaakhulela. (Math. 3:17; 17:5) Neereke nyuwo waamoosivelani omwiiwa Yehova awuulumelakani masu ala? Olelo va Yehova khanuuluma ni atthu ethoni ni ethoni, mene onnanvarihela muteko Biblya. Hiyo pooti “wiiwa” nsu na Yehova nnaakhulelaka vaavo ninsomaahu masu a Yesu eri mu evanjelyu. Yesu aatakiha moomalela mikhalelo sa Atiithi awe. Nto vaavo ninsomaahu moomaaleleya masu a Yesu vaavo uulumaawe ni atthu oohimalela, hiyo pooti omuupuwelela Yehova mwaneene uulumaka masu awo wa hiyo. (Yoh. 15:9, 15) Mene oviriha maxupo khontaphulela weera khannaakhuleliwa ni Yehova. Opwaha mwa yeeyo, emaara ene ti yeeyo hiyo nintthuneyaahu woonihera nsivelo nraahuno ni Yehova ni weera ninnamuroromela. — Yak. 1:12. w24.03 epaax. 28 eparag. 10-11