Junho
Norempa, 1 a Junho
Khweli, Apwiy’aka, mwà òrera murima ni òlevelela. — Nsal. 86:5.
Hiyo ninnattottela mureerelo mukuttho wa yoowoopola wa Kristu. Mwa ntakihero, mwaha wa yoowoopola, Yehova onnanlevelela soottheka sahu. Owo khonkhanyereriwa onlevelela, mene onootthuna. (Nsal. 103:3, 10-13) Atthu akina pooti wiisoonaka weera khemphwanela nlevelelo na Yehova. Ohima ekhaikhai, ootheene hiyo khanimphwanela. Murummwa Paulo uupuwela weera owo ‘khaaphwanela wiitthaneliwa nsina na murummwa.’ Menento aahaatxeerera eeraka: “Nto mwaha wa mahala a Muluku kiri yeyo kiraka.” (1 Akor. 15:9, 10) Emaara ninttharuwaahu soottheka sahu, Yehova onnanlevelela. Mwaha wa heeni? Khaiyene mwaha wooweera ninnaphwanela, mene mwaha wooweera owo onnansivela. Wakhala weera nyuwo munnaxupeya ni miyuupuwelo sooweera khamumphwanelela, muupuweleke weera Yehova ohaavaha yoowoopola, khaiyene atthu oohittheka, mene atthu oottheka ettharunwe. — Luka 5:32; 1 Tim. 1:15. w25.01 epaax. 26-27 eparag. 3-4
Nanaveli, 2 a Junho
Nakharari onnìreriha mwanene, òwuma murima onnahoxa erutthu awe. — Mir. 11:17.
Khontthuneya owehexexa itthu atthu akina enuulumaaya naari empakaaya, mene nintthuneya owehexexa moota nnaakhulaahu. Ni ikwaha sintxipale, waakhula wooreera ti olevelela. Mwaha wa heeni? Mwaha wooweera Yehova ontthuna weera nikhaleke atthu oolevelela. Wakhala weera nnoovirelela onyoonyiwa ni ohilevelela, pooti weera nnoopaka itthu soonanara ni pooti wiikumihera maxupo. (Mir. 14:17, 29, 30) Emaara ninhiyaahu miyuupuwelo soohireerela, hiyo ninnasepa weera murima ahu oxupeyeke mwaha wa onyoonyiwa. Nave-tho hiyo ninnavaha yoovaha. Hiyo ninnavirelela orowa ohoolo, ninnattottela mureerelo veeli ekumi. Moota heeni nyuwo munrowaanyu owina miyuupuwelo soovoreya? Mukhalelo mmoha woopaka eyo, ori wiihiyera etempu weera mulame. Vaavo mutthu onkosoopiwaawe nikhwatta nawe ntokweene ni mameediku, ennatthuneya etempu weera alame. Mwa mukhalelo mmoharu, nintthuneya wiihiyera etempu weera nlame mmuupuweloni nihinaaye okhala oolikaneene weera nimulevelele mutthu ni murima ahu wootheene. (Koh. 3:3; 1 Ped. 1:22) Munvekeleke Yehova weera ookhavihereni olevelela. w25.02 epaax. 16-17 eparag. 8-11
Namararu, 3 a Junho
Yotxa yolipa ti ya alipa òmalela.— Aheb. 5:14.
Sooxuttiha sikina soopatxera ti ottharuwa, nroromelo, obatizo, ni ovinyerera wa alipa ookhwa. (Aheb. 6:1, 2) Iyo sooxuttiha soopatxera mukristu ori ootheene ontthuneyaawe osuwela ni ororomela. Tivawonto murummwa Pedru uulummaawe itthu iyo vaavo aalaleeraawe atthu antxipale nihiku na Pentekoste. (Mit. 2:32-35, 38) Weera nikhale mutthareli a Kristu, nintthuneya waakhulela sooxuttiha iyo. Mwa ntakihero, murummwa Paulo ohiiwanyeiha nnene weera mutthu akhale mutthareli a Kristu onnatthuneya ororomela yooweherera ya ovinyerera wa alipa ookhwa. (1 Akor. 15:12-14) Mene, weera nikhale mukristu oolipa moomunepani nintthuneya opaka itthu ikina ohiya paahi oxuttera sooxuttiha iyo soopatxera. Sooxuttiha soopatxera soovirikana ni yootxa yoolipa yoomunepani, mwaha wooweera eyo enhela mpuwa ohiya paahi malamulo a Yehova, mene tho miruku sawe, seiyo sinnikhavihera osuwela moota owo onuupuwelaawe. Weera nittottele mureerelo yootxa yoomunepani, hiyo onnatthuneya osoma, ophimelela, ovarihela muteko mweekumini mwahu masu a Muluku. Vaavo nimpakaahu eyo, hiyo ninnaxuttera opaka soothanla simmuhakalaliha Yehova. — w24.04 epaax. 5 eparag. 12-13
Namaxexe, 4 a Junho
Atthu a oNinive enoohuhumuwa vamoha ni atthu ala ni enimwaathoriha.— Math. 12:41.
Muluku aamuupuxera Yona weera atthu ale ‘khiyaasuwela etthu yooreera naari yoonanara.’ (Yona 1:1, 2; 3:10; 4:9-11) Muhoolo mwaya, Yesu aavarihela muteko ntakihero nne weera axuttihe woohima sa exariya ni omoriwa ikharari wa Yehova. Yesu aahimme weera atthu a oNinive yaattharunwe, “enevinye nihiku nothorihiwa.” Nihiku heeni ‘noothorihiwa’ atthu a oNinive enrowaaya ‘ovinyererihiwa’? Yesu ooxuttiha woohima sa ‘evinyerero ya othorihiwa’ wa muhoolo. (Yoh. 5:29) Owo aahima olamulelo wa iyaakha 1.000 vaavo “alipa òloka ni òhiloka” enrowaaya ovinyererihiwa. (Mit. 24:15) Wa alipa oohiloka, onrowa okhala ‘ovinyerera wa othorihiwa.’ Naari neere, Yehova ni Yesu enoorowa waawehexexa ni woona moota enkhalaaya ni moota enaakhulelaaya sooxuttiha sa Yehova. Wakhala weera mutthu a oNinive onnakhootta weerela eparte okokhorela weekhaikhai, othorihiwa wawe onrowa okhala wookhwa. (Yes. 65:20) Mene ootheene ale enrowa othanla omukokhorela Yehova moororomeleya, enoorowa othorihiwa mooreerela. Nave enoorowa okhalano eparakha yookhala mahiku ootheene! — Dan. 12:2. w24.05 epaax. 5 eparag. 13-14
Namathanu, 5 a Junho
Mwaana a mutthu, aawenle owaasaasa ni waavuluxa ale yaariheñye. — Luka 19:10.
Yesu ohoonihera moomalela, mukhalelo wa omoriwa ikharari wa Tiithi awe. (Yoh. 14:9) Moorweela mwa masu awe ni miteko sawe, owo ohoonihera weera, Tiithi awe oopixa murima ni oomoriwa ikharari, onnaasivela atthu ni ontthuna waakhavihera ootheene owina yoottheka. Yesu ohaakhavihera atthu oottheka okhala ni ntthuno nootxentxa mweettelo aya ni omutthara. (Luka 5:27, 28) Yesu aasuwela itthu aarowaawe oviriha muhoolo. Ikwaha ikina-tho, owo aahaaleela atthareli awe weera aamurowa oveleeliwa ni okhomeliwa vamwirini. (Math. 17:22; 20:18, 19) Owo aasuwela weera mukuttho awe waamurowa okumiha yoottheka mulaponi. Nave-tho Yesu annaxuttiha weera aveleela ekumi awe vale, ‘aamwaapurulela atthu ootheene wa yoowo.’ (Yoh. 12:32) Atthu oottheka yanwera omuhakalaliha Yehova emwaakhulelaka Yesu ntoko Pwiyaya ni ettharaka iphiro sawe. Wakhala weera yampaka eyo, awo yaamurowa ‘woopoliwa wa yoottheka.’ (Arom. 6:14, 18, 22; Yoh. 8:32) Nto Yesu aahiiveleela moolipa murima weera avirihe okhwa wootepa ovoreya. — Yoh. 10:17, 18. w24.08 epaax. 5 eparag. 11-12
Esaabadu, 6 a Junho
Atthu a maloko ootheene, elaleeriwe toko mitthenka sooreera sa Omwene.— Mar. 13:10.
Muupuwele moota nyuwo mwiisoonenlaanyu ekwaha yoopatxera mwaaxuttenraanyu ekhaikhai. Nyuwo mwaahoonelela weera Tiithi anyu a wiirimu onnoosivelani, ni owo ontthuna weera nyuwo mweereleke eparte emusi awe ya atthu emmukokhorela. Owo oolaihera omaliha ovoreya ni ohaawa, nyuwo pooti oweherera owoona veeli amusi anyu ale ekhwiiye evinyererihiwaka mwa elapo enyowani ni itthu ikina. (Mar. 10:29, 30; Yoh. 5:28, 29; Arom. 8:38, 39; Apok. 21:3, 4) Ikhaikhai iya saahakalaliha murima anyu. (Luka 24:32) Nyuwo mwannasiveliwa vantxipale ni ele mwaaxutteraanyu, ni khamwaatthuna ovitha ikhaikhai iya sootepa oreera vamurimani vanyu. (Munwehe-tho Yeremiya 20:9) Vaavo ikhaikhai sa mBiblyani sinunnuwaaya vamurimani vahu, hiyo khaninwera omaala. (Luka 6:45) Ninniisoona ntoko atthareli a Yesu a eseekulu yoopatxera yaawo yenre: “Hiyo khannawerya ohiya wuluma seiyo nónnahu ni nìwalahu.” (Mit. 4:20) Hiyo ninnasiveliwa vantxipale ni ekhaikhai mpaka otthuna waaleela atthu antxipale. w24.05 epaax. 15 eparag. 5; epaax. 16 eparag. 7
Edomingu, 7 a Junho
Mmurumele Yahvéh n’otteliwa murima.— Nsal. 100:2.
Ntoko atthu a Yehova, hiyo ninnaalaleera atthu akina mwaha wooweera ninnamusivela Tiithi ahu a wiirimu nave nintthuna waakhavihera atthu omusuwela owo. Mene akina onnaaxupa ophwanya ohakalala mmutekoni moolaleera. Mwaha wa heeni? Akina mwaha wooweera onnaaxupa wuuluma ni kheniiroromela mwaneene aya. Akina ennoova orowa vaate ehiwompwaleene. Ni akina ennoova ohaakheliwa nnene. Akina aaxuttihiwa weera esepeke ovaanyihana ni atthu akina. Asinna awo ni asirokora, onnaaxupa owaattamela atthu ehaasuwenlaaya weera yaaleele mitthenka sooreera. Neereke emaara ekina onnooxupani okhala oohakalala vaavo munvaraanyu muteko woolaleera? Eyo yaaweereyaka ni nyuwo, muhikhulumuwe. Apaale eyo enoonihera weera nyuwo mwa mutthu oowiiyeviha ni khamuntthuna wiisunnuwiha naari ovaanyihana ni mutthu. Opwaha mwa yeeyo, khaavo ommusivela ohaakheliwa nnene, otepaxa wene wakhala weera naatthuna opaka etthu yooreera wa mutthu owo. Nto muroromeleke weera Tiithi anyu a wiirimu onnasuwela maxupo munvirihaanyu ni ontthuna wookhaviherani. — Yes. 41:13. w24.04 epaax. 14 eparag. 1-2
Norempa, 8 a Junho
Vari’vo wiyeviha, sinnòneya’vo tho miruku. — Mir. 11:2.
Mwaamusomaka Biblya ohiya weerera opaka matxentxo mootheene emaara emoha, muthanleke nummero nooreerela wa itthu muntthuneyaanyu opaka. Nyuwo pooti opaka ha: Mpakeke eliista ya itthu muntthuneyaanyu opaka matxentxo, avinyaka muthanleke etthu emoha naari piili muntthuneyaanyu opatxera, muhiyaka itthu ikina weera mpakeke emaara ekina. Munrowa opatxera eheeni? Nyuwo pooti othanla opatxera ni etthu munoonaanyu weera onookhala wookhweya okwanihera. Naari nyuwo pooti othanla opaka matxentxo munoonaanyu weera tootepa otthuneya. Moonelela vale matxentxo muntthuneyaanyu opaka, muthola-thole iliivuru sahu. Nvekeleke woohima sa yoolakela anyu, munvekeleke Yehova ‘otthuna ni-tho opaka.’ (Afil. 2:13) Muhoolo mwaya, nvariheleke muteko etthu muxuttenraanyu. Emaara nyuwo munoonelelaanyu weera moowera opaka matxentxo makina, nyuwo munoorowa okhalano ntthuno noovirelela opaka matxentxo. Nave munoorowa woonaka okhala wookhweya opaka matxentxo makina. w24.09 epaax. 6 eparag. 13-14
Nanaveli, 9 a Junho
Mwa sothesene mòhìsoneiha wi nyuwo khampahunle etthu mwa mulattu ola. — 2 Akor. 7:11.
Nyuwo pooti oxupeya mwaha wa itthu mwaapankaanyu khalayi seiyo saanyoonyinhe atthu akina. Eheeni muntthuneyaanyu opaka? Mpake ele munweraanyu weera moone itthu iyo mwaapankaanyu, muhelaka mpuwa ovekela nlevelelo. Munvekeleke Yehova weera aakhavihere atthu awo mwaanyoonyinhaanyu. Owo pooti wookhaviherani nyuwo ni ale mwaanyoonyinhaanyu ovilela ni otthikela okhalano murettele. Muxuttereke ni soottheka sanyu sa khalayi, nave mmuhiyeke Yehova oovarihelekeni muteko mwa mukhalelo owo ontthunaawe. Moone ntakihero na mprofeti Yona. Ohiya orowa oNinive ntoko Muluku aamurummaawe, Yona aatthawela nipuro nikina. Yehova aamuttaruxa Yona ni owo aaxuttera etthu ni etthu ele aapankaawe. (Yona 1:1-4, 15-17; 2:7-10) Yehova khaamunyanyanle Yona. Muluku aahinvaha-tho veeli eparakha yoorowa oNinive, ni ekwaha ela, Yona aahiiwelela. Owo khaahiñye weera oxupeya wawe mwaha wa soottheka sa khalayi omootxeelihe waakhulela yoothanleliwa awe ni Yehova. — Yona 3:1-3. w24.10 epaax. 8-9 eparag. 10-11
Namararu, 10 a Junho
Vanonto ttharuwani ni rukunuxani murima, wera sottheka sanyu sileveleliwe, wowisiso mahiku òmumula erwe wa ekhove ya Apwiya. — Mit. 3:19.
Yehova ohiya paahi onoolevelela soottheka sahu naari sookopha sahu, owo onnatxipiha. Emaara enleveleliwaaya yookopha, hiyo pooti wuupuwelaka alempwaleene X mwa ikontha sootheene. Menento, manummero awo enheliwa X, nlelo ennavirelela wooneya. Mene otxipiha etthu ti woovirikana. Weera niiwexexe ntakihero nna, nintthuneya wuupuwelela weera khalayi etinta yaavariheliwa muteko yannapwexeereriwa ni ecarbono, egooma ni maahi. Mutthu anwera okuxa esponxa onaaniha ni otxipiha etthu elempwale. Mwa mukhalelo ene yoola, emaara “yookopha yaatxipihiwaaya,” eyo yannahiya wooneya. Itthu saalempwale, iyo khasaawera wooneya vamaithoni va atthu, iyo saari soohikhala-tho. Murima ahu onnahakalala vantxipale osuwela weera ohiya paahi Yehova onoolevelela soottheka sahu, mene-tho owo onnatxipiha moomalela! — Nsal. 51:11 [51:9 NM]. w25.02 epaax. 10 eparag. 11
Namaxexe, 11 a Junho
Muhinanarihiwe: sinarwa sonanararu. — Nsal. 37:8.
Vaavo atthu akina ennithokororaaya moohixariya naari onihooxa, ninnaroromela weera Yehova oosuwela ekhaikhai. Nroromelo nno ninnaneeriha ovilela othokororiwa moohixariya mwaha wooweera noosuwela weera woomaliherani Yehova onooreherera itthu iyo. Vaavo ninhiyaahu itthu soothesene mmatatani mwa Yehova, ninnasepa onyoonyiwa ni miyuupuwelo saarowa oneeriha woona ovoreya murima. Miyuupuwelo iyo pooti oneeriha opaka itthu moohireerela ni pooti oneeriha oyeleela ohakalala wahu, ni-tho pooti onanariha onthamwene ahu ni Yehova. Ekhaikhai weera, khaninwera otthara moomalela ntakihero na Yesu. Ikwaha ikina hiyo pooti opaka ni wuuluma itthu seiyo muhoolo mwaya ninrowaahu ottharuwa. (Yak. 3:2) Ni ohixariya okina pooti oneeriha okhala ookhulumuwa mmuupuweloni ni weerutthuni ni pooti okhala wooxupa ovilela. Wakhala weera eyo ekhaikhai wa nyuwo, muroromeleke weera Yehova oosuwela itthu munvirihaanyu. Ni Yesu, yoowo-tho ovirinhe ohixariya, onnasuwela moota muniisoonelaanyu. (Aheb. 4:15, 16) Hiyo ninnahakalala mwaha wa Yehova onnanivaha miruku soovareleya muteko seiyo sinrowa onikhavihera oviriha ohixariya. w24.11 epaax. 6 eparag. 12-13
Namathanu, 12 a Junho
Muteko mukhanlaanyu onvarela Muluku tuula: mmuroromeleke ole omuruminhaawe. — Yoh. 6:29.
Onnatthuneya woonihera nroromelo wa Yesu weera ‘nikhaleno ekumi yoohimala.’ (Yoh. 3:16-18, 36;Yoh. 17:3) Ayuda antxipale khayaakhulenle woohima sa “muteko wa Muluku” munyowani. Yaamukoha yeeraka: “Vano enenero xeni onèrawe wera nòne ni niwìwelele?” (Yoh. 6:30) Awo yaahima weera makholo aya a khalayi emaara ya Mose yaavahiwa Mana, yaawo enlikanxeriwa ni epaawu. (Neh. 9:15; Nsal. 78:24, 25) Onooneya weera, muupuwelo aya nlelo waawehexexa okwanihera itthu sa weerutthuni ntoko epaawu enooneya. Ni emaara yeeyo Yesu uulummaawe veeli woohima sa ‘epaawu ya ekhaikhai ya wiirimu,’ yeeyo moovirikana ni mana, yaarowa waaphwanyiha ekumi yoohimala, awo khayaamukonhe etthu entaphulelaaya. (Yoh. 6:32) Awo paahi yaawehexexa soohaawela saya sa weerutthuni ni yaakhootta ikhaikhai sa mBiblyani Yesu eereraawe waaxuttiha. w24.12 epaax. 5-6 eparag. 10-11
Esaabadu, 13 a Junho
Ole onteka sothesene, ti Muluku.— Aheb. 3:4.
Vaavo mwaninyu onrowaawe oxuttera itthu ikina oxikola, owo onimoonelela weera malamulo teneettiha itthu siri mulaponi. Mwa ntakihero, mwiri onnakumihera itamphi ni itamphi iyo sinnakumihera miri mikhaanini, mukhalelo owo oniitthaniwa fractais. Mikhalelo ntoko iyo sinnaphwanyeya mwa itthu ikina sa mulaponi. Vanonto taani opanke malamulo enkumihera mikhalelo iyo sooreera? Taani opanke itthu iyo soorehereya nnoonaahu mulaponi? Vaavo mwaninyu onrowaawe wuupuwelelaka makoho ala, onooneya weera owo onrowa wunnuwihera nroromelo noolipa weera Muluku topattunxe itthu sootheene. Imaara ikina, nyuwo pooti omukoha, “Wakhala weera Muluku tonipattunxe, neereke khaarowa onivaha miruku seiyo saarowa onikhavihera okhala oohakalala?” Muhoolo mwaya nyuwo pooti omuleela weera, miruku sene seiyo sooreera ninnaphwanya mBiblyani. w24.12 epaax. 16 eparag. 8
Edomingu, 14 a Junho
Ennìwanyeya wi variyari vanyu wòkhala’vo oraruwa, nave tho oraruwa mota ola khonaphwanyaneya hatá variyari va amalapo: wi mutthu onnakona ni mwaara àtith’awe. — 1 Akor. 5:1.
Attharaka miruku soowuupuxeriwa, murummwa Paulo aalepa ekaarta ahimaka weera namattheka ole ahaattharuwa akumihiwe mmulokoni. (1 Akor. 5:13) Moota heeni akristu oororomeleya yaarowaaya omuthokororaka? Paulo aahaaleela weera ‘ehipwexeererane’ ni mutthu owo. Eyo yaataphulela eheeni? Paulo aahiiwanyeiha weera miruku iya saahela mpuwa ‘ohitxa vamoha ni mutthu owo.’ (1 Akor. 5:11) Okilaathi vamoha ni mutthu owo, waamweeriha wiiraana vantxipale nuuwo. Moohihovela, Paulo aatthuna ohima weera muloko khawaatthuneya wiiraana ni mutthu owo. Eyo yaamukosoopa muloko wa mikhalelo soonanara. (1 Akor. 5:5-7) Opwaha mwa yeeyo, osepa wiiraana ni mutthu owo, wammweeriha woonelela weera oohiya otthara miruku sa Yehova, ni aamuuliwa muru ni eyo yammweeriha ottharuwa. w24.08 epaax. 15 eparag. 4-5
Norempa, 15 a Junho
Muluku ootthuna vantxipale elapo ya vathi, mpaka ophiyera onvaha Mwanawe mmoha. — Yoh. 3:16.
Iyaakha sootheene, ana a Israeli yannatthapela nihiku nootxipihiwa soottheka saya. Nihiku nno, namakeya mutokweene annaaveleela amakeya a inama mwaha wa atthu. Ekhaikhai weera amakeya awo a inama khiyaarowa otxipiha soottheka sa mutthu, mwaha wooweera inama khisaarinono mwiitti waapwaha atthu. Mene emaara yeeyo ana a Israeli yaattharuwaaya ni waaveleela amakeya yaawo Yehova aatthunaawe, awo yaaheereke ororomela weera Yehova aamulevelela soottheka saya. (Aheb. 10:1-4) Waaveleela moohihiyerereya amakeya a inama, sannaweeriha ana a Israeli wuupuwelela weera yaari oottheka. Mwa yeeyo, etthu Yehova opankaawe yoheeriha weera soottheka sa atthu sileveleliweke moomalela. Owo oheeriha weera Mwanawe oosiveleyaxa, Yesu, ‘aveleeliwe khuluwi weera ateexe soottheka sa atthu antxipale.’ (Aheb. 9:28) Yesu ooveleela “ekumi awe ntoko nlivo weera aavuluxe atthu antxipale.” — Math. 20:28. w25.02 epaax. 4 eparag. 9-10
Nanaveli, 16 a Junho
Mukhale oowehaweha ni nvirelele ovekela weera muhimorele mooweereriwani. — Math. 26:41.
“Munepa ti wolipa, nto erutthu ti yolosowa.” (Math. 26:41b) Ni masu ala, Yesu ohoonihera weera onnasuwela ohimalela wahu. Nave-tho mwa masu awe ala, Yesu aahaaleela atthareli awe weera: Ehiiroromelekexa. Ohiyu ene yoole, atthareli a Yesu yaahima ni nroromelo weera yaari oolikaneene okhala vakhiviru vawe. (Math. 26:35) Yaakhalano mathowa ooreera yuulumaka etthu ele. Nnaamweera oreene hiiho, awo khiyaawenre wuupuwelela weera yaamurowa omuhiya mwaha woowoova. Tivawonto Yesu aalenlaawe masu emphwanyeya va yoolepa yoolelo. Mooriipiha murima, atthareli ale khiyaawenre okhala ooweha-weha. Emaara Yesu aatthukinwaawe, neereke awo yaavirelela okhala vakhiviru nuuwo, naari yaaheereriwa mpaka otthawa? Ephwanyinweene mootutuxera, atthareli ale yaapaka etthu yaahimmaaya weera khiyaarowa opaka, omutthawa Yesu. — Math. 26:56. w24.07 epaax. 14 eparag. 1-2
Namararu, 17 a Junho
Nìranihiwé ni yowo mwaha wa okhwa wa Mwan’awe. — Arom. 5:10.
Adamu ni Eva, aayeleela onthamwene wooreera yaaraayano ni Tiithi aya Yehova. Woopatxerani, Adamu ni Eva yanneerela eparte emusi ya Muluku. (Luka 3:38) Mene emaara awo yahaamwiiwelenlaaya Yehova, yaahoomoliwa veemusini vale ehinaaye waayara anamwane. (Eph. 3:23, 24; 4:1) Mwaha wa yeeyo, hiyo ntoko osuulu aya, onnatthuneya wiiraanihiwa ni Yehova. (Arom. 5:10, 11) Ni masu makina, hiyo onnatthuneya wunnuwihera onthamwene ahu nuuwo. Masu a ekereku etaphulelinwe ntoko ‘wiiraanihiwa’ entaphulela “mwiittani okhala nthamwene.” Etthu yootepa oreera, ti yooweera, Yehova mwaneene opatxerinhe opaka eyo. Moota heeni? Yehova oheeriha weera atthu oohimalela ekhale asinthamwene awe, Biblya onniitthana eyo okhala otxipihiwa wa soottheka. Otxipiha ontaphulela otxentxaniha itthu sirinono mwiitti mmoharu. Mwa yeeyo, Yehova oheeriha weera owereye otthikihera etthu Adamu ayelenlaawe avahaka etthu ya mwiitti mmoharu. w25.02 epaax. 3-4 eparag. 7-8
Namaxexe, 18 a Junho
Othananihiwa wa Muluku onnakumiha orukunuxa murima, wera aphwanye ovuluxiwa wohittharuwa. — 2 Akor. 7:10.
Murummwa Paulo aahoona weera ‘nttaruxo nne antxipale a yaawo yanvahiyaaya mulopwana ole, naaphiyera.’ (2 Akor. 2:5-8) Ni masu makina, nttaruxo nne naakwanihera yoolakela aya wa mutthu aakonihana ni mwaara aatithawe. (1 Akor. 5:1) Yoolakela heeni? Omweeriha ottharuwa. (Aheb. 12:11) Paulo aahooperera muloko eeraka: ‘Mmulevelele ni mmuhakalalihe’ mulopwana owo, ni ‘mutthikele omoonihera nsivelo.’ Moone weera Paulo aatthuna weera muloko opakeke itthu ikina ohiya paahi weera mulopwana ole atthikele mmulokoni mwa Yehova. Paulo aatthuna weera awo emuroromelihe mulopwana ole aattharunwe weera aamulevelela ni yannamusivela moorweela mwa masu aya, mikhalelo saya ni soopaka saya. Mwa mukhalelo ene yoola, yaamurowa woonihera nnene sene weera yannamwaakhela namattheka ole aatthikenle mmulokoni. w24.08 epaax. 15 eparag. 4; epaax. 16-17 eparag. 6-8
Namathanu, 19 a Junho
Mpuheriwaka ni muhoxiwaka vamaithoni va atthu. — Aheb. 10:33.
Murummwa Paulo anwera wuuluma ni murima wootheene woohima sa itthu saatthuneya weera ewere ovilela. Owo aawuupuxera akristu weera emaara envilelaaya sooweereriwa, ehiiroromeleke mwaneene aya mene emuroromeleke Yehova, ni yaamurowa ohima ni murima wootheene: “Apwiya ti ekhavihero aka, nkinòva etthu.” (Aheb. 13:6) Viinaano va, asinna akina ennaviriha otthara-tthariwa. Hiyo pooti waakhavihera moorweela mwa mavekelo ahu ni ikwaha ikina nipakaka etthu. Biblya oohima moowiiwanyeya, “othene ale antthuna okhala n’okumi wa phama mwa Kristu Yesu, [enootthara-tthariwa].” (2 Tim. 3:12) Mwa yeeyo, ootheene hiyo, ontthuneya wiireherera wa ele ninkelaahu okumanano muhoolo. Nivirelele omuroromela moomalela Yehova, nroromelaka weera owo onoorowa onikhavihera ovilela maxupo ootheene ninrowaahu okumanano. Yaphiya etempu yooreerela, owo onoorowa waavuluxa arumeyi awe ootheene oororomeleya. — 2 Ates. 1:7, 8. w24.09 epaax. 13 eparag. 17-18
Esaabadu, 20 a Junho
Siso tho Akorinto antxipale yìwalaya nsu, yàhìwelela, enabatiziwa. — Mit. 18:8.
Etthu heeni yaakhavihenre atthu oKorinto weera epatisiwe? (2 Akor. 10:4, 5) Masu a Muluku ni ikuru sa munepa awe wootteela, waahaakhavihera atthu awo opaka matxentxo matokweene a mweekumini. (Aheb. 4:12) Atthu ooKorinto yaawo yaakhulenle mitthenka sooreera sa Kristu, yaahiya mikhalelo saya soonanara yaakhovelenlaaya ni soopaka saya soonanara ntoko wiiya, ohapaliwa ni okonihana alopwanaru naari athiyanaru. (1 Akor. 6:9-11) Moone weera nnaamweera atthu akina ooKorinto yaarino sookhovelela soonanara seiyo saari sooxupa otxentxa, awo khayuupuwenle weera waarowa okhala wooxupa okhala akristu. Mwa miruku awo yaahiilipihera ovolowa ephiro yoophureya yeeyo emphwanyiha ekumi yoohimala. (Math. 7:13, 14) Neereke nyuwo munnawanano yookhovelela yoonanara yeeyo enwootxeelihani opatisiwa? Munvekele Yehova munepa awe wootteela weera wookhavihereni owanano ni yootthuna ya opaka etthu yoonanara. w25.03 epaax. 6 eparag. 15-17
Edomingu, 21 a Junho
Vano akhalá mutthu onathoiwa miruku, anvekele Muluku. — Yak. 1:5.
Yehova oonilaihera onivaha osuwela weera niwere wuupuwelela waakhala weera yoothanla ninrowaahu opaka enoomusiveliha. Owo onnaavaha osuwela “othene n’ohakalala ni ahiruwanaka.” Mwapaka nivekelo nvekelaka miruku sa Yehova, nwehexexeke waakhula wawe. Weera nlikanxere: Wakhala weera nyuwo moothweelela mpuwa mwa mukwaha, pooti weeraka munonvekela nikhavihero mutthu onkhala waattamela nipuro nno. Mene neereke mwaamurowa ahinaaye owaakhulani? Moohihovela hooye. Nyuwo mwammwiiwelela moomaaleleya vaavo aarowaawe wooleelakani mphiro wootthara. Mwa mukhalelo mmoharu, vaavo munanvekelaanyu miruku Yehova mweerere woonelela waakhula wawe moorweela mwa malamulo ni miruku sa mBiblyani seiyo sinvareleya muteko ni mwaha owo. Mwa ntakihero, vaavo mumpakaanyu soothanla wakhala weera munoorowa ofeestani, nyuwo pooti othokorora itthu Biblya onhimaawe woohima sa ifesta soohiphwanelela, asinthamwene oohireerela ni otthuneya waya ohela sootthuna sa omwene nipuro noopatxera opwaha soohaawela sahu. — Math. 6:33; Arom. 13:13; 1 Akor. 15:33. w25.01 epaax. 16 eparag. 6-7
Norempa, 22 a Junho
Òná, arumeyi aka animotxa, nyuwo munovoliwa etala. — Yes. 65:13.
Eprofesiya ya Yesaya ennoonihera weera wookhala ovirikana eriyari ya ekumi ya ale enkhala mparaisu yoomunepani ni ale ehikhanle mparaisu yoomunepani. Yehova onnaavaha itthu sootheene arumeyi awe enhaawelaaya weera evirelele omukokhorela owo. Owo onnaavaha munepa awe wootteela, masu awe Biblya ni yootxa yintxipale yoomunepani weera ‘etxeeke, . . . ewureke, . . . ni ehakalaleke.’ (Munwehe-tho Apokalise 22:17) Ti woovirikana vantxipale ni mukhalelo wa ale ehikhanle eparaisu yoomunepani awo ‘ennavoliwa etala . . . , ntthona . . . , ni ennuuliwa muru.’ Awo ennoona weera yoohalela etthu mweekumini mwaya, mwaha wooweera khiyaanoono onthamwene ni Muluku. (Am. 8:11) Yehova toovaha vantxipale, mwaha wa yeeyo, owo onnanivaha itthu sootheene ninhaawelaahu mwa mukhalelo woomunepani. (Yow. 2:21-24) Yehova onnapaka eyo anvarelaka muteko Biblya, iliivuru sahu, esite ahu jw.org, nave-tho mithukumano, assembleya ni akonkreesu. Niilipihera ottottela mureerelo itthu sootheene Yehova onnivahaawe, nnookhalano ekumi yooreera ni otxihiwa moomunepani. w24.04 epaax. 21 eparag. 5-6
Nanaveli, 23 a Junho
Nulumo nanyu nikhaleke kwekwe nosiva. — Akol. 4:6.
Wakhala weera nyuwo muntthuna opatxera onamorari ni mutthu, nyuwo pooti othanla moota wootthekula ni mutthu owo, pooti okhala nipuro noowaatta atthu naari munvarelaka muteko telefooni. Muulume muhikhuwaka etthu itthu muntthunaanyu. (1 Akor. 14:9) Waatthuneyaka vale, nyuwo pooti onvaha mutthu owo etempu weera uupuwelele ahinaaye waakhula. (Mir. 15:28) Wakhala weera mutthu owo khaakhulenle, muttittimihe moonelo awe. Nankha wakhala weera mutthu oosiveliwa ni nyuwo? Moohihovela, mutthu owo wannatthuneya olipa murima weera awaattameleni ni ooleeleni, nto mukhaleke ooreera murima ni oottittimiha. Wakhala weera nyuwo munnatthuna etempu weera moone mwaawaakhulelaka onamorari, muhime. Nave waawereyaka, mmuleele mutthu owo moowaakuveya. (Mir. 13:12) Wakhala weera nyuwo khamunaakhulela, muhime eyo mooreerela ni moowiiwanyeya. wakhala weera nyuwo muntthuna opatxera onamorari, muhime muupuwelo anyu ni yootthuna anyu woohima sa onamorari. Sootthuna sanyu pooti ovirikana ni sootthuna sa mutthu mukina. w24.05 epaax. 23-24 eparag. 12-13
Namararu, 24 a Junho
Miyo kinimorwa wa weyo mwa nsina na Yahvéh ànakhotto. — 1 Sam. 17:45.
Apaale vaavo Davidi aaraawe mmiravo, owo aarowa nipuro nenno yaaraayawo anakhotto a Israeli. Aphiyakaru aahoona weera anakhotto ale yannoova mwaha wooweera nakhotto mutokweene nfilisti eeriwa Goliyathi ‘annaatannya anakhotto a Israeli.’ (1 Sam. 17:10, 11) Anakhotto ale yannoova mwaha wooweera yaaweha wunnuwa wa Goliyathi ni moota aawoopopihaawe. (1 Sam. 17:24, 25) Mene Davidi annanweha mwa mukhalelo woovirikana. Davidi annasuwela weera Goliyathi ohiya paahi waatannya anakhotto a Israeli, owo-tho aatannya “anakhotto a Muluku mukumi.” (1 Sam. 17:26) Davidi annamuroromela Yehova. Owo annasuwela weera Muluku yoowo aamukhavihenre emaara aaraawe mukukhuli, aamurowa-tho omukhavihera mwa etthu ele. Davidi annaroromela weera aamukhaviheriwa ni Yehova, mwaha wa yeeyo Davidi aawera owana ni Goliyathi ni ntoko nisuwenlaahu, owo aawina! — 1 Sam. 17:45-51. w24.06 epaax. 21 eparag. 7
Namaxexe, 25 a Junho
Ohòve, niwoko kiri ni weyo. Ohithwelele, niwoko miyo kà Muluku á, kinnòlipiha, kinnòkhavihera, kinnòvarela ni ntata naka noloka. — Yes. 41:10.
Muupuwele moota ekumi anyu yaarowaaya okhala mwahanvarela Yehova. Wuupuwelela itthu iya onoorowa onikhavihera ovirelela okhala oororomeleya wa Yehova nave hiihaale ntoko nasalmu, hiyo nnoorowa ohima ha: “Nto wa miyo, ti orera okhala vakhiviru va Muluku.” (Nsal. 73:28) Hiyo pooti oviriha maxupo eri poothe enrowa okhumelela mweekumini mwahu mahiku ala oomalihera mwaha wooweera hiyo na ‘arumeyi a Muluku mukumi ni a ekhaikhai.’ (1 Ates. 1:9) Yehova mutthu okhanle ni ikwaha sootheene onoorowa onikhavihera. Owo ikwaha sootheene khalayi, aahaakhavihera arumeyi awe, nave onoorowa opaka etthu emoharu olelo va. Moohipisa va, hiyo nnoorowa oviriha maxupo matokweene, mene khaninrowa okhala meekhaahu, Yehova onoorowa okhala vakhiviru ni hiyo. Tivawonto, ootheene hiyo pooti ‘osareya nroromelo ni weera: ‘Apwiya ti ekhavihero aka, nkinòva etthu.’’ — Aheb. 13:5, 6. w24.06 epaax. 25 eparag. 17-18
Namathanu, 26 a Junho
Vavale munimòna yovirikana naxariya ni mutakhali. — Mal. 3:18.
Biblya onnaahima alopwana 40 yaawo yaalamulela ntoko mamwene wIsraeli. Mamwene ooreera yaapaka itthu ikina soonanara. Nrowe nthokorore woohima sa mwene Davidi. Yehova enre: “Murumeyi aka Davidi . . . akitthanre ni murima wothene, apankaka yeyo pahi eri yoloka vamaithoni vaka.” (1 Mam. 14:8) Menento mulopwana ola aapaka okonihana woohireerela ni muthiyana mmoha aathelinwe ni aaheeriha weera aiyawe yiiviwe okhottoni. (2 Sam. 11:4, 14, 15) Mwa mukhalelo mukina, mamwene makina oohiroromeleya yaapaka itthu ikina sooreera. Moone woohima sa Robowamu. Vamaithoni va Yehova, owo “àhèra sonanara.” (2 Sow. 12:14) Menento Robowamu aahiiwelela nlamulo na Muluku weera maloko 10 emwalanyihiwe mpuwa mwa omwene awe. Owo-tho aakhavihera muloko awe alipihaka isidade. (1 Mam. 12:21-24; 2 Sow. 11:5-12) Moota heeni Yehova aawoonaawe okhala oororomeleya vamaithoni vawe? Onooneya weera, owo aathokorora murima aya, ottharuwa waya ni waakhulela waya ekhaikhai. w24.07 epaax. 20 eparag. 1-3
Esaabadu, 27 a Junho
Mwàleleke yawo orattene, mwàlakaka ni mwàttaruxaka mwa Apwiya. — Aef. 6:4.
Etthu heeni asitokweene a mmulokoni entthuneyaaya opaka wakhala weera mutthu oopatisiwa ohikwaninhe iyaakha 18 oopaka yoottheka etokweene? Ekhurupu ya asitokweene a mmulokoni enimwaavekela asitokweene a mmulokoni eeli weera yuulume ni mutthu owo vamoha ni asitiithi awe. Asitokweene a mmulokoni enimwaasaasa osuwela itthu heeni asitiithi epankaaya weera emukhavihere mwana owo ottharuwa. Wakhala weera mwana owo oottharuwa ni asitiithi aawera omukhavihera, asitokweene a mmulokoni eeli awo pooti othanla ohikeliha vahoolo mwaha owo. Mwaha wooweera Muluku ohaavaha muritti woowaattaruxa anamwane mwa nsivelo asitiithi. (Ola. 6:6, 7; Mir. 6:20; 22:6; Aef. 6:2-4) Asitokweene a mmulokoni enimwaasaasaka osuwela wakhala weera asitiithi ennanvaha ana owo nikhavihero nenno onhaawelaawe. Vano, nankha wakhala weera mwana owo oopatisiwa khanttharuwa ni onnavirelela okhalano mukhalelo woonanara? Yeereya haawo, ekhurupu ya asitokweene a mmulokoni enoothukumana ni owo vamoha ni asitiithi awe. w24.08 epaax. 24 eparag. 18
Edomingu, 28 a Junho
Ovaha ti etthu yorera opwaha wakhela. — Mit. 20:35.
Hiyo ninnahakalala vaavo ninvahiwaahu etthu. Mene hiyo ninnahakalala vantxipale vaavo ninvahaahu. Yehova mwaha woonipaka mwa mukhalelo ene yoola, ninnawera waatxeerera ohakalala wahu. Hiyo pooti waatxeerera ohakalala iwo naasaaseraka iparakha soovaha. Ola khaiyene mukhalelo wootepa oreera wa moota hiyo nipakinwaahu? (Nsal. 139:14) Soolepa sinnahima weera ovaha onnaniphwanyiha ohakalala, mwa yeeyo, khanintikhina vaavo Biblya ommuhimaawe Yehova okhala “Muluku [oohakalala].” (1 Tim. 1:11) Owo opatxerinhe ovaha. Ntoko murummwa Paulo ohimmaawe, mwaha wa yoowo “ninnakhala n’okumi ni ninnètta ni ninnahala.” (Mit. 17:28) Mweekhaikhai, “eparakha eri yothene ni yovaha eri yothene yomalela” enkhuma wa Yehova. (Yak. 1:17) Ootheene hiyo, ninnatthuna woona ohakalala onkhumelela mwaha wa ovaha. Hiyo pooti opaka eyo ntakihaka ovaha wa Yehova. — Aef. 5:1. w24.09 epaax. 26 eparag. 1-4
Norempa, 29 a Junho
Vakhalaru siso, yeyo niphiyenrahu’mo, mwemmo ene nètteleke’mo. — Afil. 3:16.
Vaavo nthokoronraahu itthu sintthuneya weera nvare ntoko mutokweene a mmulokoni, arumeyi akina ookhavihera pooti wuupuwelaka weera khenkela owera okwanihera itthu iya. Mene muupuweleke weera, Yehova ni mareherero awe khenweherera weera asinna yoonihereke mikhalelo iya moomalela. (1 Ped. 2:21) Ni munepa wootteela wa Yehova onkela wookhaviherani wunnuwihera mikhalelo iyo. (Afil. 2:13) Neereke wookhala mukhalelo nyuwo muntthuneyaanyu oreherera? Munvekele Yehova woohima sa mukhalelo owo. Mutholathole woohima sa mukhalelo owo ni munvekele miruku mutokweene a mmulokoni woohima sa moota wooreherera mukhalelo owo. Muheemelele vaavo! Munvekeleke Yehova weera ootxentxeriheni ni ookhavihereni okhala oovareleya muteko mmulokoni. (Yes. 64:8) Moohihovela Yehova onoorowa oreeliha wiilipihera wanyu weera mukhale mutokweene a mmulokoni. w24.11 epaax. 25 eparag. 17-18
Nanaveli, 30 a Junho
Muluku kahi òhiloka mpaka ottuwala yopanka mwènranyu ni otthuna mwathonyenranyu nsina nawe, vavale mwàrumenlanyu Òttela ni munatepanyu wàrumela vanano tho. — Aheb. 6:10.
Khaavo mutthu a hiyo ontthuneya wiisoonaka weera ookhalano edireitu yoowaakhela ikharari sa Yehova nnaamweera ninvarelaka mpuwa mwa iyaakha sintxipale. Ekhaikhai weera Yehova onnavaha mwiitti ororomeleya wahu. Owo oonivaha Mwanawe ntoko yoovaha ya mahala, khaiyene weera anonliva mwaha wa muteko nnanvarelaahu. Wakhala weera hiyo nnuupuwela weera ninnaphwanela ikharari sa Yehova naari nookhalano edireitu yoothanleya, naarowa okhalaka ntoko ninhima weera Kristu okhwiiye vasiiyoni vene. (Mulikanxere ni Agalata 2:21) Murumwa Paulo aasuwela weera khaaphwanela waakhela mahala a Muluku. Vanonto, mwaha wa heeni iilipihenraawe mmutekoni mwa Yehova? Khiilipihenre weera oonihere weera annaphwanelela, hooye, mene weera oonihere oxukurela wawe oreera murima wa Yehova. (Aef. 3:7) Hiihaale ntoko Paulo, hiyo ninnavirelela onvarela Yehova mwa nthiti ohiya weera nintthuna ophwanelela ikharari sa Yehova, hooye, mene weera noonihere omuxukurela wahu. w25.01 epaax. 27 eparag. 5-6