Watchtower ONLINE LIBRARY
Watchtower
LIBRARY ONLAINE
Makhuwa-Shirima
Vanipuroni sinkhumelela aya ileetera sikhalanne asento
  • Waasaasa
  • BIBLYA
  • IBUUKHU
  • MITHUKUMANO
  • es26 ipaax. 67-77
  • Julho

Eviidiyu muthanliya anyu khemphwanyaneya

Munlevelele khuvanwereya orumiha eviidiyu

  • Julho
  • Musomeke soolempwa kuta nihiku—2026
  • Miru Mikhaanini
  • Namararu, 1 a Julho
  • Namaxexe, 2 a Julho
  • Namathanu, 3 a Julho
  • Esaabadu, 4 a Julho
  • Edomingu, 5 a Julho
  • Norempa, 6 a Julho
  • Nanaveli, 7 a Julho
  • Namararu, 8 a Julho
  • Namaxexe, 9 a Julho
  • Namathanu, 10 a Julho
  • Esaabadu, 11 a Julho
  • Edomingu, 12 a Julho
  • Norempa, 13 a Julho
  • Nanaveli, 14 a Julho
  • Namararu, 15 a Julho
  • Namaxexe, 16 a Julho
  • Namathanu, 17 a Julho
  • Esaabadu, 18 a Julho
  • Edomingu, 19 a Julho
  • Norempa, 20 a Julho
  • Nanaveli, 21 a Julho
  • Namararu, 22 a Julho
  • Namaxexe, 23 a Julho
  • Namathanu, 24 a Julho
  • Esaabadu, 25 a Julho
  • Edomingu, 26 a Julho
  • Norempa, 27 a Julho
  • Nanaveli, 28 a Julho
  • Namararu, 29 a Julho
  • Namaxexe, 30 a Julho
  • Namathanu, 31 a Julho
Musomeke soolempwa kuta nihiku—2026
es26 ipaax. 67-77

Julho

Namararu, 1 a Julho

Nkitonke omòna naxariya òttuwaliwa. — Nsal. 37:25.

Arumeyi akina a Yehova ennaviriha maxupo oowuuluvala, oovoreiwa, naari mwaha woorakala. Eyo pooti oweerihaka akina woona weera khiyaanoono mwiitti vamaithoni va Yehova. Awo pooti wiikoha ha, ‘Neereke nlelo miyo kinnavareleya muteko wa Yehova?’ Namalepa a Nsalmu 71 aahihima maxupo awe oolikana ni awo. Owo aavekela eeraka: “Ehuhu yomala ikuru saka muhikihiye.” (Nsal. 71:9, 18) Menento, nasalmu aavirelela ororomela weera wakhala weera anonvarela Yehova moororomeleya, owo ammweettiha ni aamurowa omukhavihera. Ntoko nasalmu aaxuttenraawe, Yehova onnahakalala ni atthu ale empaka ele enweraaya mmutekoni mwawe nnaamweera ereeneno maxupo. (Nsal. 37:23-25) Wakhala weera mohuuluvala, nweheke mukhalelo anyu ntoko Yehova onoonaawe. Owo pooti wookhaviherani okhala oolipa moomunepani nnaamweera muhiweraka opaka itthu ntoko mwaapakaanyu khalayi. (Nsal. 92:13-16 [92:12-15, Tradução do Novo Mundo]) Ohiya owehexexa itthu muhinweraanyu opaka, nwehexexeke itthu munweraanyu opaka. w24.10 epaax. 28 eparag. 14-16

Namaxexe, 2 a Julho

Sa sotxa siveleliwe wa miluku, nòsuwela wi miluku seiye khasihiyene etthu vathi vava. — 1 Akor. 8:4.

Akristu oohilipa moomunepani ikwaha ikina onnaaxupa ophimelela moota enrowaaya ovarela muteko miruku sa mBiblyani emaara empakaaya soothanla. Akina enuupuwela weera, mwaha wooweera mBiblyani khanikhanle nlamulo woohima sa etthu entthuneyaaya opaka, awo pooti opaka etthu entthunaaya. Akina entthuna ophwanya nlamulo mBiblyani mene nto ohitthuneyaka eyo. Mwa ntakihero, onooneya ntoko akristu a wAkorinto yaanvekela murummwa Paulo weera akumihere nlamulo woohima sa otxa yootxa yaavahiwa amiluku eethiru. Ohiya waaleela etthu yaatthuneyaaya opaka, Paulo aawoonihera otthuneya waya ovarela muteko yoowuupuxera ya murima, ni aahiiwanyeiha weera mutthu ori poothe ookhalano “eparakha ya othanla.” Paulo aahaakhavihera Akorinto avarelaka muteko miruku sa mBiblyani, mwa yeeyo mutthu ori poothe anwera opaka soothanla avarelaka muteko yoowuupuxeraawe ya murima ni ohaakwattulihaka atthu akina. (1 Akor. 8:7-9) Mwaha woopaka eyo, Paulo aahaakhavihera Akorinto wunnuwa moomunepani. Wa mukhalelo ola, awo yanwera ovarela muteko muupuwelo aya ohiya waaroromela atthu akina ni waasa malamulo mBiblyani. w24.04 epaax. 5 eparag. 14

Namathanu, 3 a Julho

Vano miyo, Yahvéh kinnatokosa murima, . . . wera kimulivele mutthu mwa ephiro awe. — Yer. 17:10.

Mahiku a Yona, atthu a oNinive yaakhalano eparakha yoottharuwa. Opwaha mwa yeeyo, muupuweleke weera Yesu aahuuluma woohima sa ‘ovinyerera wa othorihiwa’ weiwo onaahela mpuwa ‘ale epanke itthu sootepa onanara.’ (Yoh. 5:29) Mwaha wa yeeyo, onnooneya tho weera yookhala yooweherera ya atthu a oSodoma ni oGomora. Pooti weeraka apaale, atthu vakhaaneene a atthu ale enoorowa ovinyererihiwa. Nave hiyo nnoorowa okhalano eparakha yoowaaxuttiha woohima sa Yehova ni Yesu Kristu. Yehova ‘onnatokosa mirima ni onnatholathola miyuupuwelo soowiixera.’ Nuulumaka woohima sa ovinyerera onkela weereya muhoolo, Yehova ‘onoomulivela mutthu moowiiwanana ni ephiro awe.’ Yehova onoorowa okhala oolipa mene a ikharari. Mwaha wa yeeyo, hiyo khontthuneya ohima weera mutthu khokhanleno yooweherera ya ovinyererihiwa, ohikhanle weera noosuwela nnene sene! w24.05 epaax. 5-6 eparag. 15-16

Esaabadu, 4 a Julho

Ohòve, kinimòkhavihera. — Yes. 41:13.

Nave-tho khalayi, mitthenka sa Muluku saahaalipiha arumeyi awe yaawo yaatthuneya opaka yoothanleliwa aya yooxupa. Moone ntakihero na mprofeti Yeremiya. Owo aaxupeya vantxipale vaavo Yehova aamurummaawe olaleya. Yeremiya enre: “Iii, Apwiy’aka Yahvéh! Òná, miyo nkinasuwela wuluma, miyo nlelo ká mwanamwane.” (Yer. 1:6) Eheeni yaamukhavihenre Yeremiya okhala oolipa murima weera alaleere? Etthu Yehova uulummaawe yaahimulipiha. owo enre: “Nto vavale nsu nawe nànavarela ntoko moro mmurimani mwaka, anyi, ntoko moro muhinani mwa makhuv’aka. Kòhèteteya wera kiwerye moro ole, nto kòhòtxela.” (Yer. 20:8, 9) Nnaamweera Yeremiya aarinono muttetthe wootepa oxupa, masu owo aakhenlaawe weera alaleye, yaahinvaha olipa murima aahaawelaawe weera awere ovara muteko awe. Olelo-tho, akristu ennaphwanya olipa murima enhaawelaaya moorweela mwa Biblya. Vaavo murummwa Paulo aahaaleela asinna weera, wakhala weera awo yaamuxuttera vantxipale woohima sa Yehova, eyo yaamurowa waakhavihera weettela “ephiro yowàphwanelela Apwiya” nave ‘wiimiha soowiima mwa miteko sootheene sooreera.’ — Akol. 1:9, 10. w24.04 epaax. 14-15 eparag. 2-4

Edomingu, 5 a Julho

Namakeya Zadoki . . . àmuttikitthela Salomoni. — 1 Mam. 1:39.

Zadoki aavirelela okhala oororomeleya wa Yehova nnaamweera namakeya mutokweene Ebiyatari aathanlale okhala oohiroromeleya wa Yehova ni omurukunuwela Davidi. Davidi annasuwela weera ikwaha sootheene, owo aamurowa omuroromelaka Zadoki. Emaara Davidi oonelenlaawe weera Adoniya aahimurukunuwela, owo aahimuthanla Zadoki, Natani ni Benaya weera emukhalihe Salomoni ntoko mwene. (1 Mam. 1:32-34) Zadoki moohihovela aalipihiwa vantxipale ni ntakihero na Natani ni arumeyi akina a Yehova yaawo yaari oororomeleya ni yaamukhavihenre mwene Davidi. Emaara Salomoni aakhanlaawe mwene, owo “àmurenttela Ebiyatari ni namakeya Zadoki.” (1 Mam. 2:35) Moota heeni nyuwo munrowaanyu otthara ntakihero na Zadoki emaara yeeyo mutthu mummusivelaanyu onlakelaawe omuhiya Yehova? Mmuleeleke Yehova weera nyuwo muri oolikaneene ovirelela ororomeleya wa owo. (Yeh. 24:15) Yehova onimoovahani olipa murima munhaawelaanyu weera nvirelele opaka etthu yooreera. Munvekeleke Yehova ni nvireleleke okhala nthamwene wa ale eri oororomeleya wa Muluku ahu. Yehova onnavaha mwiitti ororomeleya wanyu ni onimootthuvelani mwaha woopaka eyo. — 2 Sam. 22:26. w24.07 epaax. 6-7 eparag. 16-17

Norempa, 6 a Julho

Nihikhulumuwe opanka sorera — Agal. 6:9.

Nsalmu 15:2, ninhima weera nthamwene a Muluku “t’ole onètta ahipahulaka etthu, onèra sa exariya” masu ooweera ‘weetta’ ni ‘weera’ ennoonihera weera nintthuneya ovirelela opaka eyo. Mene neereke ninnawera ‘weetta moororomeleya’? Aani. Ekhaikhai weera, khaavo omalenle, mene wa Yehova hiyo ‘ninneetta moororomeleya’ vaavo nimpakaahu ele ninweraahu weera nimwiiwelele. Vaavo niivaherenraahu wa Muluku ni obatiziwa, hiyo naamweera opatxera paahi weetta ni Muluku. Mene moone weera khalayi, weerela eparte nloko na Israeli khiwaamweeriha mutthu okhala muletto a Yehova. Atthu akina yiihima omukokhorela Muluku mene khiyaapaka eyo ‘mweekhaikhai nnakhala mwa exariya.’ (Yes. 48:1) Ana a Israeli yaatthuna okhala aletto a Yehova yannatthuneya oxuttera itthu Yehova aatthunaawe ni opaka itthu iyo. Moolikana ni eyo, weera naakhuleliwe ni Yehova olelo va, nintthuneya opaka itthu ikina ohiya paahi obatiziwa ni weera miyo ka Namoona a Yehova. Nintthuneya ovirelela ‘opaka itthu sooreera.’ w24.06 epaax. 9 eparag. 4; epaax. 10 eparag. 6

Nanaveli, 7 a Julho

Mukhale òmutakiha Muluku. — Aef. 5:1.

Mikhalelo heeni sinoonihera ovaha wa Yehova? Moone matakihero vakhaani. Yehova onnanivaha itthu sa weerutthuni. Khaiyene ikwaha sootheene hiyo ninnakhalano itthu soorika, mene mwaha wa Yehova, antxipale a hiyo ninnakhalano iye ninhaawelaahu. Mwa ntakihero, owo onnanivaha yootxa, ikuwo ni nipuro nookhala. (Nsal. 4:9 [4:8, Tradução do Novo Mundo]; Math. 6:31-33; 1 Tim. 6:6-8) Neereke Yehova onnivaha itthu sa weerutthuni mwaha wooweera onimwiikhanyerera? Hooye! Moone masu a Yesu emphwanyeya va Matheyo 6:25, 26. Awuulumaka asipalame, Yesu enre: “Khanàla, khanahepha ni khanìyathi mukhwokweni.” Moone ele ohimmaawe moottharelana: “Nto Atith’inyu a wirimu annàtxiha.” Moottharelana onnapaka nikoho: “Vano nyuwo ni asipalame, mutokwene tani?” Yesu aatthuna ohima eheeni? Wakhala weera Yehova onnakosoopa soohaawela sa asinama, nroromeleke weera owo onahala onikhavihera-tho! Ntoko tiithi ookosoopa, Yehova onnakhavihera emusi awe mwa nsivelo. — Nsal. 145:16; Math. 6:32. w24.09 epaax. 26-27 eparag. 4-6

Namararu, 8 a Julho

Yale anrumela orattene, annìsakheliha nttittimiho norera ni ekhavihero yintxipale momwìwelelani. — 1 Tim. 3:13.

Murumeyi ookhavihera munna oopatisiwa yoowo onthanliwa ni munepa woottela weera aakhavihereke asitokweene a mmulokoni okosoopa nyaha ikina sa mmulokoni. Arumeyi ookhavira alopwana oolipa moomunepani, awo ennamusivela Yehova ni ennakhala moovarihana ni malamulo awe. Nave ennaasivela vantxipale asinna ni asirokora. (Math. 22:37-39) Moota heeni munna oopatisiwa onrowaawe wiilipihera weera avare ntoko murumeyi ookhavihera? Biblya onnahima mikhalelo entthuneyaaya wunnuwihera ale entthuna ovara ntoko arumeyi ookhavihera. (1 Tim. 3:8-10, 12) Nyuwo pooti waakhela eparakha ela musomaka mikhalelo sa mBiblyani ni mwiilipiheraka ovarela muteko. Mene muhinaaye, muntthuneya osuwela etthu enweerihani wiivaherera ovara ntoko murumeyi ookhavihera. w24.11 epaax. 15 eparag. 4-5

Namaxexe, 9 a Julho

Khamwàkhenle ntoko nsu na atthu, hoye, mene ntoko nsu na Muluku. — 1 Ates. 2:13.

Atthu akina enhima weera aamusoma Biblya ikwaha sintxipale. Nto neereke awo ennamuroromela Biblya? Neereke ennanvarela muteko ni ennaakhulela weera atxentxe ikumi saya? Mooriipiha murima, ikwaha sintxipale waakhula wa nikoho nno ori hooye. Eyo ti yoovirikana ni atthu a Yehova! Hiyo ninniilipihera woonihera weera owo onneettiha ekumi ahu. Khaiyene ikwaha sootheene ti wookhweya weettela masu a Muluku. Hiyo pooti oviriha maxupo a ophwanya etempu weera nimusome Biblya. Naari emaara ekina hiyo pooti omusoma Biblya moowaakuveya nihinwera ophimelela ele ninsomaahu. Naari hiyo pooti woonaka weera nohaatteliwa ni matxentxo nintthuneyaahu opaka. Muhipwatthaka maxupo munvirihaanyu, nyuwo munoowera. Mukhaviheriwaka ni Yehova, nyuwo munoowera owina maxupo munvirihaanyu. Nintthuneya okhala oolikaneene okhala atthu ooweettela masu. Moohihovela, vaavo ninvirelelaahu osoma masu a Muluku ni ovarela muteko mweekumini mwahu, nnoorowa okhala oohakalala. — Yak. 1:25. w24.09 epaax. 7 eparag. 15-16

Namathanu, 10 a Julho

Mulipihereke oveka, muni nvahiwe — Luka 11:9.

Yehova onnavarihela muteko munepa awe wootteela weera animaalihe vaavo ninvirihaahu maxupo. Wakhala weera nyuwo munnaviriha maxupo ooriipiha murima, nyuwo pooti omuhulela murima anyu Yehova moorweela mwa nivekelo imaara sootheene muntthunaanyu ni etempu eri poothe. (Nsal. 86:3; 88:2 [88:1, NM]) Munvekeleke voohihiyerereya Yehova munepa awe wootteela. Owo onoorowa waakhula mavekelo anyu. Neereke yookhala yooweerera yooxupa yookhulumunleni? Munepa wootteela pooti woovahani ikuru weera nvirelele onvarela Yehova moororomeleya. (Aef. 3:16) Moota heeni munrowaanyu opakaka itthu moovarihana ni yoovekela anyu ya munepa wootteela? Mpakeke itthu sinrowa weeriha munepa wa Muluku okhala ni nyuwo. Eyo enhela mpuwa woonela mithukumano ni ovara muteko woolaleera. Mphimeleleke miyuupuwelo sa Yehova mmusomaka Biblya mahiku ootheene. (Afil. 4:8, 9) Vaavo munsomaanyu, moone etthu munxutteraanyu ni matakihero a mBiblyani a atthu yaavirinhe maxupo, ni mphimelele moota Yehova aakhavihenraawe ovilela. w24.10 epaax. 9 eparag. 12-14

Esaabadu, 11 a Julho

Muluku ootthuna vantxipale elapo ya vathi. — Yoh. 3:16.

Hiihaale ntoko Yehova ni Mwana awe, hiyo ninnaasivela atthu. (Mir. 8:31) Hiyo ninnaamorela ikharari atthu ale ‘ehimusuwenle Muluku’ nave-tho ‘ehikhanleno yooweherera.’ (Aef. 2:12) Awo ennaxupeya vantxipale ni maxupo a ekumi, mene hiyo nookhalano etthu yootepa oreera atthu awo enhaawelaaya yeeyo envuluxa ekumi, siri mitthenka sooreera sa Omwene wa Muluku. Nsivelo nahu ni waamorela wahu ikharari atthu awo onnaneeriha wiilipihera weera naaleele mitthenka sooreera. Mitthenka iya sooreera pooti waavaha yooweherera vamurimani vaya, waakhavihera okhalano ekumi yoohakalaliha viinaano va, nave waavaha yooweherera ya “ekumi yekhaikhai,” yeeyo eri ekumi yoohimala mu elapo enyowani ya Muluku. (1 Tim. 6:19) Nave-tho nsivelo nahu ni atthu ninnaneeriha waaleela woohima sa emalihero enaattamela ya elapo ela yoonanara. (Ez. 33:7, 8) Nintthuna weera atthu awo esuwele ele enrowa weereya mpuwa mwa maxupo matokweene awo weera ettiini yoowootha enoorowa onyaanyiwa. Ni onyaanyiwa wa itthu iyo soonanara onoorowa okumihera ekhotto ya Armagedoni. — Apok. 16:14, 16; 17:16, 17; 19:11, 19, 20. w24.05 epaax. 16-17 eparag. 8-9

Edomingu, 12 a Julho

Muhìsinlele ikukuttula, òsiveleyaxa, mene munvahe Muluku ehuhu ya owali, niwoko yòlempwa: “Winlela ikukuttula ti muteko aka: ti miyo kini kivahe nttaruxo: ti siso anèreya Apwiya. — Arom. 12:19.

Murummwa Paulo aahiwooperera maKristu ‘onvaha Muluku ehuhu ya owali,’ ninanvaha Muluku ehuhu ya owali vaavo nimmuhiyaahu owo opaka exariya mwa etempu awe ni mwa moota owo ontthunaawe. Munna ommoha yoowo aathokororinwe moohixariya ohimme ha: “Miyo kannawanano ni muupuwelo wootthuna oreherera itthu mwa mukhalelo aka mene yoolepa ya Aroma 12:19 yookikhavihera onweherera Yehova.” Ninnattottela mureerelo vaavo nnanwehereraahu Yehova oreherera mulattu. Wakhala weera nnoopaka eyo, nnoosepa wiivaha muritti ni onyoonyiwa mwaha wooweerera oreherera itthu meekhaahu. Yehova onniivaherera weera anikhavihere. Onkhala ntoko owo onhima ha, ‘Mukihiyere miyo ohixariya, kinooreherera itthu iyo.’ Wakhala weera hiyo nnimwaakhulela yoolaihera ya Yehova yeeyo ohimmaawe weera ‘miyo kinootthikiha isukula,’ nnoohiya mwaha owo, nroromelaka weera Yehova onooreherera nnene sene mwaha owo. w24.11 epaax. 6 eparag. 14-15

Norempa, 13 a Julho

Munivahe yootxa ya nihiku ti nihiku, moovarihana ni sootthuna sahu sa vanihikuni. — Luka 11:3.

Hiyo nintthuneya ohiyaka itthu sa weerutthuni nipuro naya. Murummwa Paulo ohuuluma eyo vaavo aalepelaawe akristu yaakhala oYerusalemu ahalelaka onyaanyiwa. Owo aahuuluma itthu seereñye khalayi ni ana a Israeli, ohela mpuwa etthu yeereñye vamwaako Sinayi. Owo aahaaleela akristu weera ‘ehinlele itthu soonanara ntoko ana a Israeli yìnlenlaaya.’ (1 Akor. 10:6, 7, 11) Ana a Israeli mwaha woosiveliwa ni itthu sa weerutthuni, yaaheeriha itthu sooreera Yehova aavahaawe mwa miiriira okhala ‘itthu soonanara.’ (Nam. 11:4-6, 31-34) Ni vaavo yaakokhorelaaya eneneero ya emompe yaapankaaya, awo yannatxa, yannawura ni yannahakalala. (Ott. 32:4-6) Paulo aahuuluma yooweereya ela weera aaleele akristu yaakhala aattamelaka onyaanyiwa Yerusalemu, eyaakha ya 70 Kristu awiiyeene. Vano, hiyo ninkhala okhwipi wa elapo ela yoonanara, nto onookhala wooreera otthara miruku sa Paulo. w24.12 epaax. 6 eparag. 13

Nanaveli, 14 a Julho

Ohakalale ni muthiyana a omiravo á. — Mir. 5:18.

Yehova ‘Muluku oohakalala’ ni owo ontthuna weera hiyo-tho nihakalaleke. (1 Tim. 1:11) Owo oonivaha itthu sintxipale seiyo sinnikhavihera opuha ekumi. (Yak. 1:17) Yoovaha emoha ya soovaha iyo, ti ntheli. Vaavo mulopwana ni muthiyana enthelanaaya, awo ennalaiherana osivelana, ottittimihana ni okosoopana mukina ni mukhwaawe. Okhala oowiiraana onoorowa waakhavihera ophwanya ohakalala weekhaikhai. Mooriipiha murima, matheli mantxipale mahikwaano, ennamuttiwala natiri yammannaaya nihiku yaathelanaaya. Nto yookhumelela aya, awo khenhakalala. Yehova ontthuna weera mulopwana oothela aakosoopeke hayi amwaarawe? Yehova onnaavekela alopwana oothela weera yaattittimiheke asaaraya. Ottittimiha, ontaphulela mukhalelo wa moota nimmuthokororaahu mutthu nimmuttittimihaahu. Mulopwana oothela ommuttittimiha mwaarawe, onnamuthokorora mwa mukhalelo wooreera murima ni wa nsivelo. — 1 Ped. 3:7. w25.01 epaax. 8 eparag. 1-2; epaax. 9 eparag. 4-5

Namararu, 15 a Julho

[Yehova] ti ekhavihero aka, nkinòva etthu. — Aheb. 13:6.

Moohihovela, ekaarta murummwa Paulo aalepenlaawe Aheberi, yaahaakhavihera akristu a eseekulu yoopatxera, wiirehera wa maxupo yaarowa okhumelela muhoolo. Paulo aawooperera asinna weera ekhalekeno osuwela ni wiiwexexa woowiixera wa soolepa. Opaka eyo, waahaakhavihera osuwela ni osepa sooxuttiha soowootha seiyo saarowa otteettheiha nroromelo naya. Owo aawooperera weera elipiheke nroromelo naya ni etthareke moomalela miruku sa Yesu ni sa ale yaahoolela muloko. Nave owo aahaakhavihera akristu ovilela ekhalakano moonelo wooreera woohima sa maxupo yaavirihaaya, yoonaka ntoko eparakha yootxentxerihiwa ni Tiithi aya a nsivelo. Hiyo-tho onnatthuneya ovarihela muteko miruku iya soowuupuxeriwa. Napaka eyo, nnookhala oolikaneene oviriha maxupo moororomeleya mpaka okhwipi. — Aheb. 3:14. w24.09 epaax. 13 eparag. 17, 19

Namaxexe, 16 a Julho

Hiyo nòttelihiwa nthowa na makeya a erutthu awe Yesu Kristu amuhenlaiye emara emosaru mwa imara sothene. — Aheb. 10:10.

Biblya onhima weera Yehova aahoona weera waatthuneya olivela yoowoopola weera soottheka sahu sitxipihiwe ni nikhale asinthamwene awe. Mene yoolivela heeni ya yoowoopola yaatthuneya olivela ele Adamu oyelenlaawe? Muupuwele weera Adamu ni Eva aayeleela ekumi yoomalela ni eparakha yookhalano ekumi yoohimala. Mwa yeeyo, yoolivela ya yoowoopola, yaatthuneya olikanaka ni yeele eyeleelinwe. (1 Tim. 2:6) Yoolivela eyo, yaarowa owera oliviwa paahi ni mutthu mutokweene yoowo (1) eera akhale oomalela; (2) eera akhaleno ekumi yoohimala elapo ya vathi; ni (3) eera akhale oolikaneene ovaherera ekumi awe ntoko mukuttho mwaha wa hiyo. Moone mathowa mararu. (1) Owo aari oomalela, “owo khapankiye sottheka.” (1 Ped. 2:22) (2) Mwaha wooweera owo anwera okhala elapo ela ya vathi mahiku ootheene. (3) Owo aari oolikaneene oveleela ekumi awe mwaha wa hiyo. — Aheb. 10:9. w25.02 epaax. 4-5 eparag. 11-12

Namathanu, 17 a Julho

Muluku khanvaha munepa awe wootteela moophima. — Yoh. 3:34.

Yehova onnoosivelani ni ontthuna weera mweereleke eparte emusi awe. Eyo ekhaikhai woohipwattha maxupo munvirihaanyu weera mpatisiwe. Yesu aahaaleela atthareli awe a eseekulu yoopatxera eeraka: “Wakhala weera munookhalano nroromelo ninlikana ni enuku ya emostarta, munimweerela mwaako, opheleye va weemele vale, ni owo onoopheleya ni khiyaavo etthu eneera yooxupekeni.” (Math. 17:20) Atthu yiiwale masu ale yaari ni Yesu mwa iyaakha vakhaani, mwa yeeyo nroromelo naya naamweera waatxeerereya. Mene Yesu aahaaroromeliha weera, wakhala weera yaamunnuwihera nroromelo, Yehova aamwaakhavihera owina maxupo yaawo enkhala ntoko miyaako. Ni Yehova onimookhaviherani nyuwo-tho opaka etthu emoha-moharu. Wakhala weera nyuwo mohoonelela maxupo enwootxeelihani opatisiwa, mpakevo etthu moowaakuveya weera mmalihe maxupo awo. Mwiivaherere wa Yehova ni opatisiwa. Eyo yoothanla yootepa oreera nyuwo muntthuneyaanyu opaka! w25.03 epaax. 7 eparag. 18-20

Esaabadu, 18 a Julho

Yahvéh ori ni miyo, nkinrowa wova etthu onakèrelaiye matthu. — Nsal. 118:6.

Hiyo pooti oviriha maxupo eri poothe wakhala weera ninnuupuwelela weera Muluku mukumi ikwaha sootheene ori oolikaneene weera anikhavihere. Emaara nnuupuwelelaahu etthu apankaawe khalayi, ninnawera olipiha nroromelo nahu nuuwo. (Yes. 37:17, 33-37) Opwaha mwa yeeyo, nyuwo pooti osoma sooweereya sa asinna ni asirokora va site jw.org. Sooweereya iya sinnoonihera moota Yehova onaakhaviheraawe arumeyi awe olelo. Nave-tho nyuwo pooti wuupuwelela etempu yeeyo Yehova ookhavihenraaweni. Ikwaha ikina apaale khaiyene saari itthu sootikiniha. Mwaha wa heeni? Menento ekhaikhai tiyooweera, Yehova ikwaha sootheene aari ni nyuwo mweekumini mwanyu! Nave tiyoowo oothanliyeni weera mukhale nthamwene awe. (Yoh. 6:44) Munoonela hayi onvekela Yehova weera ookhavihereni wuupuwelela ikwaha aakhunlaawe mavekelo anyu, ookhavihenraaweni mwa etempu yooreerela ni aaraawe vakhiviru vanyu vaavo mwaavirihaanyu maxupo? Wuupuwelela itthu iya onoorowa wookhaviherani nyuwo ororomela weera ikwaha sootheene pooti omuroromela Yehova. w24.06 epaax. 21 eparag. 8

Edomingu, 19 a Julho

Okhwa wòhàphiyera atthu othene . . . wona wi othene aya àttheka. — Arom. 5:12.

Hiyo noolakela ohipaka etthu enrowa onirakamihela ni Yehova. Mene hiyo khanimalenle nto pooti weereriwa. (Arom. 7:21-23) Mootutuxera hiyo pooti okumanano itthu soonanara sinkhala ntoko ti sooreera. Weera nivirelele okhala oororomeleya wa Yehova ni wa Mwanawe, nintthuneya otthara miruku sa Yesu woohima sa wiikosoopa ni sooweerera sa opaka yoottheka. Ootheene hiyo ninneereriwa opaka yoottheka. Mene mutthu ori poothe a hiyo ookhalano itthu simmweerera, opaka soottheka itokweene, wiivoleihera mwa itthu soohireerela naari okhalano muupuwelo wa mulaponi. Mwa ntakihero, pooti weeraka mutthu mukina onnawanano yootthuna ya okonihana woohireerela, mutthu mukina pooti weeraka onnawanano ntthuno noopaka itthu soohireerela ntoko wiivukula naari oweha iviidiyu sinkonihaniwa moohireerela. Atthu akina ennawanano mukhalelo woowoova atthu, miyuupuwelo soowiitthuna, otthuna opaka itthu moowaakuveya naari etthu ekina. w24.07 epaax. 14 eparag. 3; epaax.15 eparag. 5

Norempa, 20 a Julho

Fatari mmulevelele ni mmuhakalalihe, wera mutthu si yole ahìthananihe opwaha ikhomo. — 2 Akor. 2:7.

Nkuupuwelani etthu yaarowa weereya waakhanle weera asitokweene a mmulokoni aakhootta omutthikihera mmulokoni munna mmoha aattharunwe, naari waakhanle weera emutthikiherakaru mmulokoni muloko khiwaamoonihera nsivelo. Owo ‘aamuxupeya vantxipale.’ Pooti weera owo aamuupuwelaka weera khaarowa-tho owera onvarela Yehova. Pooti weeraka-tho owo aamuhiya wiilipihera wawe oreherera onthamwene awe ni Muluku. Opwaha mwa yeeyo, waakhanle weera asinna ni asirokora a mmulokoni aakhootta omulevelela mulopwana ole aattharunwe, awo yaamurowa ohela veerisani onthamwene aya ni Yehova. Mwaha wa heeni? Mwaha wooweera awo khiyaarowa woonihera mukhalelo woolevelela wa Yehova woohima sa anamattheka oottharuwa, mene yaarowa wooniheraka mukhalelo woohimoriwa ikharari wa Satana. Satana aamwaavarihela muteko asinna ale weera amukhulumule moomunepani mulopwana ole. — 2 Akor. 2:10, 11; Aef. 4:27. w24.08 epaax. 17 eparag. 7, 10-11

Nanaveli, 21 a Julho

Awelaka wirimu . . . àhàvaha atthu sovaha. — Aef. 4:8.

Yesu Kristu oovaha muloko “atthu” envara mwa mukhalelo mukina. Owo aahaavarihela asitokweene a mmulokoni a oYerusalemu weera emurumihe Paulo, Barnaba ni atthu akina ntoko asitokweene a esirkwiitu. (Mit. 11:22) Mwaha wa heeni? Weera yapake etthu arumeyi ookhavihera ni asitokweene a mmulokoni ethanlelinwaaya, olipiha miloko. (Mit. 15:40, 41) Asitokweene a esirkwiitu enneetteetta vantxipale. Akina enneetta ikiloomeetru sintxipale ni miloko enxekuraaya. Yeele eri esemana, mutokweene a esirkwiitu onnapaka nyaha sintxipale, onnaaxekura asinna, nave onnahoolela muthukumano wa mapioneiru, muthukumano wa asitokweene a mmulokoni, nave-tho mithukumano sa muteko woolaleera. Onnareherera nyaha ni-tho onnaareherera assembleya ni akongressu. Owo onnaxuttiha ixikola sa mapioneiru, onnareherera muthukumano woothanleya ni mapioneiru a osirkwiitu, nave onnatthuneya okosoopa nyaha ikina seiyo ikwaha ikina ontthuneya opakiwa moowaakuveya, anthanleliwaawe ni efiliyaale. w24.10 epaax. 21 eparag. 12-13

Namararu, 22 a Julho

Kini kilevelele sottheka saya ni nkinrowa wupuwela sopahula saya. — Yer. 31:34.

Profeta Yeremiya ohuuluma woohima sa Yehova ahimaka masu eri va yoolepa yoolelo. Atthunaka ohima masu ene yaala, murummwa Paulo oovarihela muteko masu oolikana eeraka: “Nkinrowa wupuwelela sottheka saya.” (Aheb. 8:12) Mene eyo entaphulela eheeni? MBiblyani, masu ooweera “wupuwelela” khemmuhima emaara yoothene mutthu onuupuwelela etthu. Opwaha mwa yeeyo, onhela mpuwa mutthu opakavo etthu. Nakrime aakhomeliwe vamwirini vamoha ni Yesu aahinvekela: “Yesu, mukuupuwele mwavolowa Moomweneni mwanyu.” (Luka 23:42, 43) Owo khaiyene anvekela Yesu weera amuupuwelele etempu ene yeele. Moota Yesu aamwaakhunlaawe onnoonihera weera ampakavo etthu weera amuhihimuxe nakrime ole. Mwa yeeyo, vaavo Yehova oneeraawe khanuupuwelela soottheka sahu, eyo entthuna ohima weera khanrowa onittaruxa. Owo khankela onittaruxa muhoolo mwaha wa soottheka olevelenlaiye. w25.02 epaax. 10-11 eparag. 14-15

Namaxexe, 23 a Julho

Omusuwela Òttela ti wiwa’mo khuluwi. — Mir. 9:10.

Osuwela weekhaikhai onrweela mwaha woosuwela mikhalelo sa Yehova, yootthunaawe, ni etthu emmusivela naari emmunanara. Mwiikoheke ha, ‘Kisuwelaka etthu kimpakaaka woohima sa Yehova, yoothanla heeni kintthuneyaaka opaka enrowa omuhakalaliha?’ (Aef. 5:17) Imaara ikina, weera nimuhakalalihe Yehova, onootthuneya ohaasiveliha atthu nraahuno. Mwa ntakihero, asitiithi akina etthunaka mureerelo wa mwanaya, pooti onvekela mwanaya owo mutokweene weera atheliwe ni mulopwana orino musurukhu muntxipale ni onrowa waakhaviheraka nnaamweera ahikhanleene oolipa moomunepani. Ekhaikhai weera entthuna weera mwanaya akosoopiweke nnene mwa mukhalelo wa weerutthuni, mene taani enrowa omukhaviheraka okhala oolipa moomunepani? Yehova onoonela hayi mwaha owo? Ninnaphwanya waakhuliwa va Matheyo 6:33. Eversu ela, ennawooperera makristu ovirelela “ohela Omwene wa Muluku nipuro noopatxeera.” Nnaamweera naattittimihaka asitiithi ahu ni atthu a muttetthe ahu, yoolakela ahu etokweene omuhakalaliha Yehova. w25.01 epaax. 17 eparag. 9-10

Namathanu, 24 a Julho

Apwiya t’akàttamenle miyo ni tho t’akivahiye ikuru. — 2 Tim. 4:17.

Hiyo ninnahaawela nikhavihero na Yehova weera nivirelele olaleera moowiilipihera emaara nintthara-tthariwaahu. (Apok. 12:17) Mwaha wa heeni nyuwo muntthuneyaanyu ororomelaka weera Yehova onoorowa wookhaviherani? Muupuwele nivekelo na Yesu nlempwale va Yohani ekapiitulu 17. Yesu aahinvekela Yehova weera aawehexexeke arummwa awe, ni Yehova aahaakhula nivekelo nno. Eliivuru ya Miteko ennahima moota Yehova aakhavihenraawe arummwa olaleera mwa nthiti nnaamweera yaatthara-tthariwa. Nivekelo Yesu aapankaawe, aahinvekela-tho Yehova weera aakosoopeke ale yaakela woonihera nroromelo wa mitthenka seiyo arummwa yaarowaaya olaleyaka, eyo enoohelani mpuwa nyuwo. Yehova khohiñye waakhula nivekelo na Yesu, owo onoorowa wookhaviherani hiihaale ntoko aakhavihenraawe arummwa. (Yoh. 17:11, 15, 20) Nnaamweera okhalaka wooxupa olaleera mwa nthiti mitthenka sooreera mahiku ala oomalihera, ninnaakhela nikhavihero nootheene hiyo ninhaawelaahu. — Luka 21:12-15. w25.03 epaax. 18 eparag. 13-14

Esaabadu, 25 a Julho

Arumeyi aka animòpa elulu. — Yes. 65:14.

Atthu a Muluku ‘ennoopa elulu’ mwaha wooweera ennaxukurela itthu sootheene Yehova ompakaawe. hiyo ‘ninnatteeliwa murima’ mwaha wa ikhaikhai sa mBiblyani seiyo sinnilipiha nave-tho mwaha wa nroromelo nahu noolipa mwaha wa mukuttho wa Yesu. Opwaha mwa yeeyo, onnaneeriha ohakalala! (Nsal. 34:9 [34:8, Tradução do Novo Mundo]; 133:1-3) Eparaisu yoomunepani enhela mpuwa itthu piili sootepa otthuneya, nsivelo ni wiiraana wa atthu a Yehova. ‘Nlutte noowiiraaniha’ ninnoonihera moota enrowaaya okhala ekumi elapo enyowani, vaavo arumeyi ootheene a Yehova enrowaaya okhalano nsivelo ni murettele opwaha olelo va. (Akol. 3:14) Mutthu ontthuna ohakalala ni otteeliwa murima, ontthuneya osuwela eparaisu ahu ya omunepani. Atthu pooti ohima etthu eri poothe woohima sa Anamoona a Yehova, mene hiyo noosuwela weera nookhalano nsina nooreera ni mikhalelo sooreera ni Yehova vamoha ni asinna ni asirokora elapo yootheene. — Yes. 65:15. w24.04 epaax. 21 eparag. 7-8

Edomingu, 26 a Julho

Nyuwo . . . Mùnnuwihaneke mukina ni mukhw’awe. — 1 Ates. 5:11.

Moota heeni ninrowaahu waakhavihera akristu entthuna othela? Moota mmoha woopaka eyo, ti moota nnuulumaahu. (Aef. 4:29) Hiyo pooti wiikoha: ‘Keereke miyo kinnatthekula ni mutthu ontthuna othela? Emaara kinanwehaaka munna oohithela ni murokora oohitheliwa evaanelaka, keereke kinnuupuwela weera awo ennasivelana mukina ni mukhwaawe?’ (1 Tim. 5:13) Opwaha mwa yeeyo, nihipakeke itthu sinrowa oweeriha akristu oohithela wuupuwela weera khenvareleya muteko mwaha wooweera khethenle naari khethelinwe. Etthu yooreera, ori waasaasera eparakha weera naattottopele asinna awo oohithela!Nankha wakhala weera nnuupuwela weera munna ni murokora yaamukhalano ntheli nooreera? Biblya onhima weera nttittimiheke miyuupuwelo sa atthu akina. (Arom. 15:2) Atthu antxipale ehithenle, khentthuna waaseriwa mutthu weera ethelaneno, nto onnatthuneya ottittimiha yoothanla aya eyo. (2 Ates. 3:11) Akina ennatthuna nikhavihero, mene hiyo khontthuneya opaka etthu ehinivekenleene. — Mir. 3:27. w24.05 epaax. 24-25 eparag. 14-15

Norempa, 27 a Julho

Nluku n’amalapo khaninlikana ni nawihu. — Ola. 32:31.

Hiyo ninkhala elapo ela maxupo entxentxaaya ekumi ahu moowaakuveya. Mene hiyo ninnamuxukurela vantxipale Yehova mwaha woonikhavihera. Vaavo Yehova ompakaawe eyo hiyo ninnoonelela weera ‘Yehova ookhala.’ (Nsal. 18:47 [18:46, Tradução do Novo Mundo]) Mene mwene Davidi alepakaru eyo, owo oomwiitthana Yehova ‘Mwala aka.’ Mwaha wa heeni owo aamulikanxenraawe Yehova ni etthu ehikhanle ni ekumi ntoko mwala? Biblya onnamulikanxera Yehova ni ‘mwala’ weera anikhavihere osuwela nnene sene mikhalelo sawe. Imaara sintxipale, vaavo arumeyi a Yehova enanvuwihaaya mwaha wa mikhalelo sawe sootikiniha, awo ennamulikanxera Yehova ni mwala. MBiblyani, emaara yoopatxera Yehova oniitthaniwaawe ‘Mwala’ ti va Olaleya 32:4. Emaara aapakaawe nivekelo, Hana aaheera ‘khaavo ori mwala sawasawa Muluku ahu.’ (1 Sam. 2:2) Habakuki aamwiitthana Yehova “Mwala aka.” (Hab. 1:12) Namalepa a Nsalmu 73 aamwiitthana Yehova “mwala wa murim’aka.” (Nsal. 73:26) Yehova mwaneene ohiilikanxera ni mwala. — Yes. 44:8. w24.06 epaax. 26 eparag. 1, 3

Nanaveli, 28 a Julho

Yosafati . . . Amwànse Yahvéh ni murim’awe wothene. — 2 Sow. 22:9.

Mamwene a wIsraeli yaamuhakalaliha Yehova, yannamukokhorela ni murima aya wootheene. Noolumaka woohima sa Yosiya, soolepa sinhima weera: “Khatonke okhala mwene aphwanaphwanne ni yowo, amurukunuxenle murima Yahvéh ni murim’awe wothene.” (2 Mam. 23:25) Nankha Salomoni yoowo mwa iyaakha sawe soomalihera aapanke itthu soonanara? “Murim’awe khawahakalanle”. (1 Mam. 11:4) Ni woohima sa Abiyami mwene mukina oohiroromeleya, soolepa sa mBiblyani sinhima weera: “Murim’awe khawahakalanle vomalela ni Yahvéh”. (1 Mam. 15:3) Ikwaha sintxipale Biblya onnavarihela muteko masu ooweera “murima” weera ahime omutthu wa mpuwa, ohela mpuwa sootthuna, miyuupuwelo, soopaka, mikhalelo, osuwela wawe, itthu simmweeriha ni soolakela sawe. Vanonto ontaphulela eheeni omukokhorela Yehova ni murima wootheene? Mutthu ommukokhorela Yehova ni murima wootheene, khampaka itthu paahi sinoonihera omukokhorela. Moovirikana ni eyo, owo onnamukokhorela Yehova ni omoova ekumi awe yootheene. w24.07 epaax. 21 eparag. 4-5

Namararu, 29 a Julho

Mutxipihe sotakhala saka sothene — Nsal. 51:11. [51:9, NM]

Yehova onnavarihela muteko matakihero weera iiwanyeihe moota owo ontxipihaawe soottheka. Owo enre: “Kòmwaramwaxa sopahula sá ntoko nihutte, anyi sottheka sá ntoko neku.” (Yes. 44:22) Emaara Yehova onanlevelelaawe, onkhala ntoko onvarihela nihutte ntokweene weera akhuneele soottheka sahu, weera iyo sihooneyeke moomalela vamaithoni vawe. Eyo entaphulela eheeni wa hiyo? Emaara Yehova onlevelelaawe soottheka sahu, hiyo khontthuneya oriipiwa murima mwaha wa soottheka iyo mpuwa mwa ekumi ahu yootheene. Moorweela mwa ephome ya Yesu Kristu, sookopha sahu sootxipihiwa moomalela ni sookopha iyo khasinooneya-tho. Eyo etthu entaphulelaaya nlevelelo na Yehova emaara yeeyo ninttharuwaahu soottheka sahu. Ikharari sa Yehova sinnaneeriha-tho hiyo okhalano onthamwene wooreera nuuwo ni sinnanikhavihera osepa okhalano miyuupuwelo soowiivaha nthowa. w25.02 epaax. 10 eparag. 11-14

Namaxexe, 30 a Julho

[Muluku] orera wawe murima onnawìtthanela orukunuxa murim’á. — Arom. 2:4.

Asitokweene a mmulokoni aakhalano muritti yoowo Yehova onaavekelaawe weera ereherereke muloko. (1 Akor. 5:7) Nave-tho awo ennatthuna weera anamattheka ettharuwe wawereya vale. Weera yeereye eyo, asitokweene a mmulokoni ennakhalano moonelo wooreera ni yooweherera. Mwaha wa heeni? Mwaha wooweera awo emmutakiha Yehova yoowo ori ‘oosareya othunku ni oomorela ikharari.’ (Yak. 5:11) Moone moota murummwa Yohani oonihenraawe eyo. Owo olempe ha: “Asinamwan’aka, kinnolepelani seiya, wera muhittheke. Ni attheká mutthu, nòkhalano namwakiha wa Atithi: ti Yesu Kristu Naxariya.” (1 Yoh. 2:1) Mooriipiha murima, ennakhala emaara ekina mukristu onkhoottaawe ottharuwa. Wakhala weera eyo enimweereya, owo ontthuneya okumihiwa mmulokoni. w24.08 epaax. 25 eparag. 19-20

Namathanu, 31 a Julho

Mulipihereke wiwelela. — 1 Akor. 16:13.

Musepeke olikanxera itthu nyuwo munweraanyu opaka ni itthu atthu akina enweraaya. Mwaha wa heeni? Mwaha wooweera Yehova khanoolikanxerani ni atthu akina woohima sa itthu munweraanyu opaka. (Agal. 6:4) Mwa ntakihero, Maria aamuttikitthela Yesu makhura oowinkhela ni oorika. (Yoh. 12:3-5) Moovirikana ni eyo, naamukhweli oothoiwa aahirowa mutemplu ovaha makhoopiri meeli oohikhala mwiitti. (Luka 21:1-4) Menento, Yesu aahoona soovaha sa asithiyana ala eeli ntoko woonihera wa nroromelo naya. Tiithi awe Yehova, onnavaha mwiiti etthu eri poothe nyuwo mumpakaanyu, yeeyo enoonihera nroromelo nayu ni omusivela wanyu owo nnaamweera nyuwo moonaka weera ti yooyeva. Ootheene hiyo imaara ikina ninnahovela. Masu oororomeleya ni eekhaikhai a Muluku ori Biblya, pooti onikhavihera owiina ohoovela iwo. Ni khamunrowa oxupeya. Yehova onnoosuwelani nyuwo nnene sene. Owo onnavaha mwiitti itthu sootheene mumpakaanyu ni onoorowa wooreelihani. Yehova onnaaweha arumeyi awe ootheene oororomeleya ni weera awo ennaphwanela nsivelo nawe ni okosoopa wawe. w24.10 epaax. 25 eparag. 3; epaax. 29 eparag. 17-18

    Ibuukhu sa Makhuwa-Shirima (2018-2025)
    Okhuma
    Ovolowa
    • Makhuwa-Shirima
    • Okawela
    • Muntthuna Anyu
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Masu Oovarihela muteko
    • Mwaha Woosunka Isiiri
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Ovolowa
    Okawela