Watchtower ONLINE LIBRARY
Watchtower
LIBRARY ONLAINE
Makhuwa-Shirima
Vanipuroni sinkhumelela aya ileetera sikhalanne asento
  • Waasaasa
  • BIBLYA
  • IBUUKHU
  • MITHUKUMANO
  • es26 ipaax. 88-97
  • Setembro

Eviidiyu muthanliya anyu khemphwanyaneya

Munlevelele khuvanwereya orumiha eviidiyu

  • Setembro
  • Musomeke soolempwa kuta nihiku—2026
  • Miru Mikhaanini
  • Nanaveli, 1 a Setembro
  • Namararu, 2 a Setembro
  • Namaxexe, 3 a Setembro
  • Namathanu, 4 a Setembro
  • Esaabadu, 5 a Setembro
  • Edomingu, 6 a Setembro
  • Norempa, 7 a Setembro
  • Nanaveli, 8 a Setembro
  • Namararu, 9 a Setembro
  • Namaxexe, 10 a Setembro
  • Namathanu, 11 a Setembro
  • Esaabadu, 12 a Setembro
  • Edomingu, 13 a Setembro
  • Norempa, 14 a Setembro
  • Nanaveli, 15 a Setembro
  • Namararu, 16 a Setembro
  • Namaxexe, 17 a Setembro
  • Namathanu, 18 a Setembro
  • Esaabadu, 19 a Setembro
  • Edomingu, 20 a Setembro
  • Norempa, 21 a Setembro
  • Nanaveli, 22 a Setembro
  • Namararu, 23 a Setembro
  • Namaxexe, 24 a Setembro
  • Namathanu, 25 a Setembro
  • Esaabadu, 26 a Setembro
  • Edomingu, 27 a Setembro
  • Norempa, 28 a Setembro
  • Nanaveli, 29 a Setembro
  • Namararu, 30 a Setembro
Musomeke soolempwa kuta nihiku—2026
es26 ipaax. 88-97

Setembro

Nanaveli, 1 a Setembro

Mwìkoheke mekhinyu, mwarino nlelo wiwelela. — 2 Akor. 13:5.

Hiyo ninnatthuneya wiilipihera ohiya paahi weera nikhale oolipa mene ovirelela okhala oolipa. Eyo entaphulela weera nintthuneya osepa wiiroromela mwaneene ahu. (1 Akor. 10:12) Nave hiyo onnatthuneya ‘wiikohaka mwaneene ahu’ weera noone wakhala weera ninnarowa vahoolo. Ekaarta aalepenlaawe Akolosi, murummwa Paulo aahuuluma woohima sa otthuneya waya ovirelela okhala oolipa. Akolosi yaari akristu oolipa moomunepani, nnaamweera vareene hiiho, Paulo aawooperera otthuneya waya osepa wuupuwela ntoko atthu a mulaponi. (Akol. 2:6-10) Ni Epafra aahaasuwela nnene sene asinna a muloko ole, ni annaavekelela weera ‘ekhale oomalela’ naari neere, oolipa moomunepani. (Akol. 4:12) Ninxuttera eheeni? Paulo ni Epafra yannasuwela weera, weera mutthu okhale oolipa moomunepani ontthuneya wiilipihera vantxipale ni okhaviheriwa ni Muluku. Awo yaatthuna weera akristu a wAkolosi evirelele okhala oolipa moomunepani nnaamweera yaakumana ni maxupo. w24.04 epaax. 6-7 eparag. 16-17

Namararu, 2 a Setembro

Yahvéh ori ni hiyo: muhòve etthu!— Nam. 14:9.

Vaavo nninnuwiheraahu omoova Yehova mooreerela, hiyo ninnamusivela vantxipale ni khanintthuna opaka etthu eri yootheene enkela omunyoonyiha. Hiyo ninnatthuna oxuttera woohima sa yooreera ni yoonanara, ekhaikhai ni yoowootha weera niwere waakhuleliwa ni Yehova. (Mir. 2:3-6; Aheb. 5:14) Waakhanle weera hiyo ninnawoova vantxipale atthu ompwaha Muluku, hiyo naamurowa ohiya ekhaikhai. Moone ntakihero na anamahottela 12 yaawo yaaronwe ohottela elapo yeeyo Yehova aalaihenraawe waavaha ana a Israeli. Wa anamahottela ale 10 yannawoova vantxipale aKanani opwaha nsivelo yaaraayano ni Yehova. Awosa yaahaaleela ana a Israeli yeeraka: “Hoye, hiyo nòyevela otuphela muloko ole, wona wi ori wolipa wonipwaha.” (Nam. 13:27-31) Vamaithoni va atthu, aKanani yaari oolipa vantxipale. Ni eyo ekhaikhai. Menento ohima weera ana a Israeli khiyaarowa owera waatuphela amwiittanaaya, enoonihera weera khiyaamuhenle mpuwa Yehova. w24.07 epaax. 9 eparag. 5-6

Namaxexe, 3 a Setembro

Namathoriha a elapo yothene khanrowa wettela yoloka? — Eph. 18:25.

Neereke nookhalano mathowa ooreera enniroromeliha weera ikwaha sootheene Yehova onthorihaawe onnapaka yoothanla yooreera? Aani! Ntoko Abrahamu iiwexenxaawe, Yehova toomalela, a miruku, a ikharari ni “namathoriha a elapo yothene.” Owo oomuxuttiha Mwanawe ni oomuhiyera mathorihelo ootheene. (Yoh. 5:22) Yehova ni Mwanawe ennoona murima wa mutthu ori poothe. (Math. 9:4) Nto vaavo awo emmuthorihaaya mutthu, ennapaka ele “eri yòloka”! Nikhaleke oolikaneene ororomela weera Yehova toosuwelaxa. Nsuweleke weera hiyo khaniphwanenle othoriha, mene Yehova tophwanenle! (Yes. 55:8, 9) Nto onnatthuneya ohiya mathorihelo ootheene nimuhiyeraka Yehova ni Mwanawe, Mwene yoowo ontthara moomalela exariya ni ikharari sa Tiithi awe. — Yes. 11:3, 4. w24.05 epaax. 7 eparag. 18-19

Namathanu, 4 a Setembro

Yahvéh onnamuthanya mutakhali, vahera onthamwen’awe ti wa anaxariya — Mir. 3:32.

Hiyo pooti oxuttera itthu ikina woohima sa otthuneya waya okhala atthu eekhaikhai noonaka etthu yeereñye emaara yeeyo Yesu aamusuwenlaawe Natanayeli ekwaha yoopatxera. Vaavo Filipe aamusuwelinhaawe nthamwene awe Natanayeli wa Yesu, yaaheereya etthu yootikiniha. Nnaamweera Yesu ahaamusuwenle Natanayeli, owo enre: “Mmòne vá mwisraeli a ekhaikhai: mwa yowo khawamomo wotha.” (Yoh. 1:47) Yesu aahoona wa Natanayeli etthu yootikiniha. Hiiha ntoko hiyo, Natanayeli aari oohimalela-tho. Mene owo khaiyene aari mutthu oowootha, owo aari oororomeleya mwa itthu sootheene. Yesu aatikiniheya ni eyo, ni aamuttottopela Natanayeli. Malamulo mantxipale nimphwanyaahu va Nsalmu 15, weera nimuhakalalihe Yehova envarihana ni moota nnaathokororaahu atthu akina. Yoolepa ya Nsalmu 15:3 enhima weera muletto onkhala mu ehema ya Yehova “t’ole ohinòtha ni nlumi nawe nari ohinamwèrela sonanara mukhw’awe, nari ohinamwàluxa namwattaman’awe.” Wakhala weera hiyo nnimootha woohima sa mutthu mukina, eyo pooti omuxupa mutthu owo. — Yak. 1:26. w24.06 epaax. 10 eparag. 7, 9; epaax. 11 eparag. 10

Esaabadu, 5 a Setembro

Pwiya, mwaha woovarela muteko nsina nanyu mpaka mademoniyu ennaniiwelela. — Luka 10:17.

Wakhala weera nyuwo munniireherera nnene muhinaaye orowa olaleera, onoorowa okhala wookhweya wuuluma ni atthu. Yesu aahaareherera nnene sene oohuseraawe ahinaaye waaruma orowa olaleera. (Luka 10:1-11) Awo yaavarihela muteko itthu Yesu aaxuttinhaawe, mwaha wa yeeyo awo yaahakalala vantxipale mwaha wa itthu sootheene yaawenraaya opaka. Moota heeni ninrowaahu wiireherera weera nalaleere? Hiyo onnatthuneya wuupuwela etthu ninrowaahu ohima, avinyaka woona moota ninrowaahu wuuluma moowiiwanyeya nivarihelaka muteko masu ahu. Nave ti wootepa otthuneya wuupuwela itthu iraru woohima sa muttetthe ahu nave ophwanya waakhuliwa wa etthu eri poothe. Avinyaka, vaavo ninrowaahu wuulumaka ni atthu, hiyo nikhaleke oohakalala, ootheya, ni asinthamwene. w24.04 epaax. 16 eparag. 6-7

Edomingu, 6 a Setembro

Weyo, Pwiya ni Muluku ahu, onnaphwanela wakhela ovuwa ni nttittimiho ni owerya, nowoko wòpattuxa sothesene — Apok. 4:11.

Etthu etokweene enneeriha olaleya mitthenka sooreera, mwaha wooweera ninnamusivela Yehova Muluku ni nsina nawe nootteela. Muteko woolaleera onnanivaha eparakha yonvuwiha Muluku yoowo nimmusivelaahu. Hiyo ninnaakhulela ni murima ahu wootheene weera Yehova Muluku onnaphwanela waakhela ovuwa, nttittimiho, ni owera wa arumeyi awe oororomeleya. Hiyo ninnanvaha Yehova ovuwa ni nttittimiho vaavo nnaaleelaahu atthu akina weera Yehova ‘oopattuxa soothesene’ ni weera hiyo nookhala mwaha wooweera owo oonipattuxa. Hiyo ninnanvaha owera, aani owera wahu vaavo ninvarihelaahu muteko etempu ahu, ikuru sahu, ni itthu nraahuno weera naaleele atthu akina mitthenka sooreera wakhala weera makhalelo ahu ennaneemerera. (Math. 6:33; Luka 13:24; Akol. 3:23) Mwa masu vakhaani, hiyo onnanisivela wuuluma woohima sa Muluku yoowo nimmusivela ahu. Nave hiyo ninnatthuna vantxipale waaleela atthu akina woohima sa nsina na Muluku ni ele nintaphulelaaya nsina nno. w24.05 epaax. 17 eparag. 11

Norempa, 7 a Setembro

[Owo] onnàlivela yale anamwàsa — Aheb. 11:6.

Yehova onnanivaha murettele ni omaaleleya viinaano va ni onoorowa onivaha ekumi yoohimala muhoolo. Hiyo ninnamuroromela Yehova nihihovelaka etthu, mwaha wooweera noosuwela weera owo onoonitthuvela ni ookhalano owera woopaka eyo. Nto mwaha wa yeeyo, hiyo ninnapaka ele ninweraahu weera nimukokhorele, ntoko arumeyi akhalayi yaapankaaya. Tiyeeyo Timotheyo aapankaawe. (Aheb. 6:10-12) Timotheyo aakhalano nroromelo wa Muluku mukumi. (1 Tim. 4:10) Nto owo aapaka ele aaweraawe weera anvarele Yehova ni asinna. Owo aapanke moota heeni eyo? Murummwa Paulo aamooperera okhala mutthu ooxuttiha nnene mmulokoni ni mmutekoni moolaleera. Nave-tho Paulo aamweerela Timotheyo weera avaheke ntakihero nooreera wa asinna amiravo naari oowuuluvala. Nave Timotheyo aahaakhela soothanleliwa sooxupa, seiyo saahela mpuwa ovaha miruku mooluluwanya mene mwa nsivelo wa asinna ale yaahaawela. (1 Tim. 4:11-16; 2 Tim. 4:1-5) Timotheyo aatthuneya ororomela weera Yehova aamurowa omutthuvela. — Arom. 2:6, 7. w24.06 epaax. 22-23 eparag. 10-11

Nanaveli, 8 a Setembro

Yavéh ànvuluxa Israeli ni Yuda ni eyano ya maprofeti awe othene. — 2 Mam. 17:13.

Yehova ikwaha sintxipale aahaavarihela muteko maprofeti awe weera yaaleele ni waalaka atthu awe. Mwa ntakihero, Yehova moorweela mwa Yeremiya enre ha: “Ohokolowe weyo, Israeli . . . Nkinrowa wowehani ni ekhove yoximwene, hoye, niwoko miyo kà pixa murima . . . Nkinrowa onyonyiwa wa mahiku othene. Haya, wìlaphulele yotthek’á, niwoko khomwìwelenle Yahvéh, Muluku á.” (Yer. 3:12, 13) Moorweela mwa Yoweli Yehova aahimme ha: “Muhokolowele wa miyo ni murim’anyu wothene.” (Yow. 2:12, 13) Owo aamuruma Yesaya ohima ha: “Murapeke ni muthuweke, murakamelihe sopanka sanyu sonanara ottaiwene wa maitho aka, musempe emwanomwano.” (Yes. 1:16-19) Ni moorweela mwa Ezekiyeli Yehova ookoha eeraka: “Kapena miyo kinnatthapa nthowa na okhwa wa mulavilavi? . . . Apale onimòtxela ophwanya ekumi, arukunuxa murima ahiyaka iphiro sawe sonanara? Vetthwitthuni miyo nkinahakalala mokhwani mwa ole ontthuna okhwa, . . . mpittukuxe murima ni muni mukhale n’okumi.” (Ez. 18:23, 32) Yehova onnahakalala vaavo atthu enttharuwaaya, mwaha wooweera antthuna weera evirelele okhalano ekumi yoohimala! w24.08 epaax. 9 eparag. 5-6

Namararu, 9 a Setembro

Yolempwa eri yothene yòhùpuxeriwa ni Munepa wa Muluku. — 2 Tim. 3:16.

Ootheene empakela eparte mareherero a Yehova ennaakhela yootxa yoomunepani, miruku ni okosoopiwa enhaawelaaya. Ntakihero na ohikhalano nthalu wa Yehova mwaha wooweera owo oheeriha weera Biblya aphwanyeyeke wa atthu ootheene a valaponi. Biblya aalepinwe ni muulumo mararu: Eheberi, Aramaiko ni Ekereku. Neereke ale enwera osoma muulumo oopatxera a Biblya, aakhalano onthamwene woolipa ni waapwaha ale ehinwera osoma? Hooye. (Math. 11:25) Weera nikhale asinthamwene a Yehova khontthuneya osomaxa naari osuwela wuuluma muulumo mantxipale. Yehova onnaavaha onthamwene awe ni osuwela wawe atthu ootheene a mulaponi ohiya paahi ale esomme vantxipale. Masu oowuupuxeriwa a Yehova ari Biblya, aataphuleliwa mwa muulumo oovirikana. Mwa mukhalelo ene yoola, atthu a elapo yootheene enoorowa woona moota onreeraaya wiiwelela ele Yehova onxuttihaawe ni okhala asinthamwene awe. — 2 Tim. 3:16, 17. w24.06 epaax. 6-7 eparag. 13-15

Namaxexe, 10 a Setembro

Onyaanyiwa wawe [Yerusalemu] wohaattamela. — Luka 21:20.

Onyanyiwa wa makhalelo a oYuda Yesu aahimmaawe khalayi waannaattamela. Menento akristu ale yannatthuneya ovarihela muteko etempu yaaraano weera yiireherere, ni wunnuwihera mikhalelo ntoko nroromelo ni ovilela. (Aheb. 10:25; 12:1, 2) Moohipisa va, nnoorowa oviriha maxupo matokweene opwaha ale yaavirihaaya akristu Aheberi. (Math. 24:21; Apok. 16:14, 16) Noone miruku soovareleya muteko Yehova aavanhaawe akristu ale seiyo sinrowa onikhavihera-tho. Murummwa Paulo aawooperera asinna weera ekhalekeno osuwela woowiixera wa masu a Muluku. (Aheb. 5:14–6:1) Avarihelaka muteko Soolepa sa eheberi, Paulo aahaaleela asinna mwaha wa heeni okokhorela wa ekristu waaraaya wa vasuluxa opwaha okokhorela wa aYuda. Paulo annasuwela weera, osuwela ni wiiwexexa nnene sene ekhaikhai, waamurowa waakhavihera akristu ale osuwela ni osepa soohimmwa soowootha seiyo saarowa waahapuxa. w24.09 epaax. 8-9 eparag. 2-3; epaax. 10 eparag. 6

Namathanu, 11 a Setembro

Mweekhaikhai, Apwiya aavinyererihiwa. — Luka 24:34.

Atthareli a Yesu yannatthuneya olipihiwa. Mwaha wa heeni? Akina a yaawo yaahihiya impa saya, amusi aya, ni anakoso aya weera emutthare Yesu itempu sootheene. (Math. 19:27) Akina yannathokororiwa moohixariya mwaha wooweera yaahikhala atthareli a Yesu. (Yoh. 9:22) Awo yaahipaka itthu iya mwaha wooweera, yannaroromela weera Yesu aari Mesiya aalaiherinwe. (Math. 16:16) Mene emaara Yesu iivinwaawe, awo yaahixupeya nave yaakhulumuwa. Moohihovela, Yesu aahoona oxupeya wa atthareli awe, khaiyene weera awo khiyaalimpe moomunepani, mene yaarooxupeya mwaha woomuyeleela Yesu. Tivawonto nihiku nenno aavinyererihinwaawe, owo aapatxera waalipiha asinthamwene awe. Mwa ntakihero, owo aahiisoonihera wa Maria Madalena emaara yeeyo inlaawe areene va nihiyeni. (Yoh. 20:11, 16) Nave-tho owo aahaakhumelela atthareli awe eeli yaawo yaavinnye erowaka muttetthe wEmawusi. Nave aamukhumelela murummwa Pedru. w24.10 epaax. 13 eparag. 5-6

Esaabadu, 12 a Setembro

[Mukhaleke] kwekwe òlikanela omwàkhula othene ole onokohani nthowa na ororomela wanyu. — 1 Ped. 3:15.

Asitiithi mmukhavihere mwaninyu waakihera omuroromela wawe Mpattuxa. Nyuwo pooti woona okhala wooreera osoma vamoha nyaha siri va jw.org eparte eneera “Os Jovens Perguntam — Criação ou evolução?” Ni muhoolo mwaya mwaninyu pooti othanla moota woothokorora mwaha owo weiwo onrowa omukhavihera waakhavihera atthu akina osuwela weera ookhala Mpattuxa. Mmooperereke ovarihela miruku sookhweeya vaavo atthu akina enuulumaaya mwaha wooreera. Mwa ntakihero, kolekaawe ooxikola pooti ohima weera: “Miyo kinroromela itthu kinoonaaka, ni nkintale omoona Muluku.” Mmiravo mukristu pooti omwaakhula ha: “Nkuupuwelani nyuwo mweettaka mutuphini ottayi ni atthu ni munnaphwanya epoosu yooreera, mwaarowa woonela hayi? Wakhala weera epoosu eyo ennoonihera weera ookhala mutthu amiruku opanke, munoonela hayi okhala wa elapo!” w24.12 epaax. 18 eparag. 16

Edomingu, 13 a Setembro

Anaipwi khanathonyera miruku ni amokwaxa wiphima? — Yobi 12:12.

Ootheene hiyo ninnahaawela miruku weera nipake soothanla sootthuneya sa mweekumini. Hiyo pooti waakhela miruku iyo ni asitokweene a mmulokoni naari ni akristu akina oolipa moomunepani. Wakhala weera awo toowuuluvala onipwaha hiyo, hiyo khontthuneya okhootta miruku saya nuupuwelaka weera ti sakhalayi. Yehova ontthuna weera nixuttereke ni asinna awo oowuuluvala. Awo aaviriha etempu yintxipale onipwaha hiyo, ni aakhalano sookumanano sintxipale, toowiiwexexa ni amiruku. Khalayi, Yehova aahaavarihela muteko alopwana oowuuluvala oororomeleya weera yaalipihe ni oweettiha atthu awe. Moone ntakihero na Mose, Davidi ni murummwa Yohani. Awo yaakhala etempu yoovirikana ni mikhalelo sootepa ovirikana. Vaavo yaahalelaaya vakhaani okhwa, yannaavaha amiravo miruku soovareleya muteko. Alopwana ala oowuuluvala oororomeleya, ahiiwanyeiha otthuneya waya omwiiwelela Muluku. Nihipwatthaka naareene amiravo naari oowuuluvala, hiyo pooti ottottela mureerelo nsomaka miruku saya. — Arom. 15:4; 2 Tim. 3:16. w24.11 epaax. 8 eparag. 1-2

Norempa, 14 a Setembro

Mwaahikhuuraru erutthu ya Mwaana a Mutthu, ni mwaahiwuraru ephome awe, khamunkela ophwanya ekumi. — Yoh. 6:53.

Mahiku a Nowa Muluku aahaakhoottihera atthu otxa ephome. (Eph. 9:3, 4) Muhoolo mwaya Yehova aahaavaha nlamulo nna ana a Israeli. Mutthu aarowa otxa ephome ‘wannatthuneya wiiviwa.’ (Onam. 7:27, enoota) Yesu aahaakihera nlamulo nna. (Math. 5:17-19) Mwa yeeyo, khawaarowa okhala wa miruku wooperera muloko wa ayuda okhuura erutthu awe yoowooneya naari owura ephome awe. Yesu uuluma mwa nthoonyero ntoko aapankaawe ni muthiyana muSamariya vaavo aamulenlaawe eeraka: “Mahi kinrowaka onvaha . . . enekhale . . . ekumi yohimala.” (Yoh. 4:7, 14) Yesu khaiyene aatthuna omuleela muthiyana ole muSamariya weera aarowa okhalano ekumi yoohimala wakhala weera anwura maahi oowooneya. Moolikana ni eyo, emaara Yesu uulumaawe ni muloko wa atthu oKafarnawu, khaiyene aatthuna waaleela weera yaamukhalano ekumi yoohimala wakhala weera yaamukhuura erutthu awe ni owura ephome awe yoowooneya. w24.12 epaax. 9 eparag. 4-6

Nanaveli, 15 a Setembro

Nvelele irutthu sanyu ntoko makeya mukumi, òttela ni òmusivela Muluku, anyi, mwirelo wa phama wa elapelo anyu. — Arom. 12:1.

Alopwana oothela eri makristu, ennatthuneya wiikosoopa ni mukhalelo woohireera woohima sa moota enwoonelaaya athiyana. Mwaha wa heeni? Nthowa nimoha, mwaha wooweera, muupuwelo wa mutthu ikwaha sintxipale onnamweeriha mutthu opaka etthu. Murummwa Paulo aawooperera akristu oothanliwa a oRoma weera ‘ehitthareke mikhalelo sa elapo ela.’ (Arom. 12:1, 2) Emaara Paulo aalepelaawe Aroma, muloko weera okhanleene mwa etempu yintxipale. Mwa yeeyo, masu a murummwa Paulo ennoonihera weera yaakhala atthu akina mmulokoni ni nlelo yaavoleeliwa ni sootthuna ni muupuwelo wa elapo. Tivawonto owo aawooperenraawe otxentxa muupuwelo ni mukhalelo aya. Miruku iya sinnavareleya-tho muteko wa alopwana oothela makristu olelo va. Mooriipiha murima, akina a yaawo aavoleeliwa ni muupuwelo wa mulaponi ni ennaahasula asaaraya. w25.01 epaax. 9 eparag. 4

Namararu, 16 a Setembro

Kukhulani sokukhula sa Muluku siri variyari vanyu, mwèttihaka seiye. — 1 Ped. 5:2.

Olelo va, asitokweene a mmulokoni toowaatteliwa vantxipale. Awo ennavara muteko woolaleera. (2 Tim. 4:5) Awo ennahoolela moowiilipihera muteko woolaleera, ennareherera muttetthe woolaleera nave ennanxuttiha weera nlaleyeke ni nxuttiheke mooreerela. Nave-tho awo ennavara ntoko aphuki oomoriwa ikharari ni oohikhala nthalu. Emaara mukristu ompakaawe yoottheka etokweene, asitokweene a mmulokoni ennamukhavihera otthikihera onthamwene awe ni Yehova. Emaara emoharu, awo enniilipihera weera ereherere muloko. (1 Akor. 5:12, 13; Agal. 6:1) Woopatxerani, asitokweene a mmulokoni ensuweliwa ntoko akukhuli. (1 Ped. 5:1-3) Awo ennapaka nyaha sooreera seiyo sinkhuma mBiblyani, enniilipihera weera yaasuwele asinna ootheene a mmulokoni nave ennaaxekura asinna. Asitokweene a mmulokoni akina, ennakhavihera muteko wooteka, oreherera Empa ya Omwene, oreherera mithukumano, nave ennaakhavihera asinna enkosoopa nyaha sa ospitaale (Comissão de Ligação com Hospitais) ni ikhurupu sa asinna enaaxekura aretta nihihimaka miritti mikina eraayano. Asitokweene a mmulokoni ennavara vantxipale weera enikhavihere! w24.10 epaax. 20 eparag. 9

Namaxexe, 17 a Setembro

Sawasawa mwa Adamu atthu othene anakhwaya, siso tho mwa Kristu atthu othene enekhalihiwe tho akumi. — 1 Akor. 15:22.

MBiblyani, masu ooweera “nivuluxo”, entaphulela otaphuwa nraahuno mwaha wa yoowoopola. Murummwa Pedru ohuuluma woohima sa otaphuwa iwo eeraka: “Mòsuwela wi khahiyene ni itthu sinùntta ntoko epratha nari etxikukhu nvuluxiwanyu wa mikhalelo sa ethiru muhiyeriwanyu ni makholo anyu, hoye, mene ni ephome yorikarikaxa ya Kristu ntoko mwaputtiputthi òhirakala ni òhikhalano malepa.” (1 Ped. 1:18, 19; enoota) Mwaha wa mukuttho wa yoowoopola, hiyo nootaphuliwa wa yoottheka ni okhwa, ni ohaawa onkumiheriwa ni itthu iya. (Arom. 5:21) Khaninhovela weera hiyo nookhalano yookopha etokweene nimukophenlaahu Yehova ni Yesu mwaha woonoopola ni ephome ya mwiitti, naari neere, ni ekumi ya Yesu. w25.02 epaax.5 eparag. 15-16

Namathanu, 18 a Setembro

Òreriwa ti mutthu onòva kwekwe. — Mir. 28:14.

Moota heeni ninrowaahu okhala ooweha-weha? Nrowe noone etthu ninxutteraahu ni mmiravo onuulummwa va Miruku ekapiitulu ya 7. Owo aapaka yoottheka ya okonihana woohireerela ni muthiyana namararuwa. Eversu 22 enhima weera mmiravo ole, ‘aamutthara voohilekela.’ Mene ntoko iversu sa muttuli sinooniheraaya, owo aapaka itthu sintxipale ahinaaye opaka yoottheka ele, seiyo vakhaani-vakhaani saamweerinhe opaka yoottheka. Eheeni yaamweerinhe opaka yoottheka? Yoopatxera, ohiyu mmiravo ole ‘aavira vakhiviru va nloothoni na muthiyana namararuwa.’ Muhoolo mwaya, owo aaheetta ephiro enrowa owannyawe. (Mir. 7:8, 9) Muhoolo mwaya, amoonakaru muthiyana ole, owo khaahapunwe. Opwaha mwa yeeyo, owo aahaakhulela epeexu, ni aamwiiwa uulumaka sa amakeya aapankaawe, apaale atthunaka omweeriha weera uupuweleke weera khaari mutthu oonanara. (Mir. 7:13, 14, 21) Waakhanle weera mmiravo ole aasepa itthu iye saamweerinhe opaka yoottheka, owo aamwiikosoopa mwa sooweerera sa yoottheka. w24.07 epaax. 16 eparag. 8-9; epaax. 19 eparag. 19

Esaabadu, 19 a Setembro

Fatari mmulevelele ni mmuhakalalihe. — 2 Akor. 2:7.

Yehova khanaakhulela soottheka itokweene variyari va atthu awe. Owo khontthuna weera anamattheka ehinttharuwa “emoreliweke ikharari” evirelelaka okhala vamoha ni atthu awe oororomeleya. Yehova toomoriwa ikharari, mene owo khanaakhulela soottheka naari khantxentxa malamulo awe. (Yuda 4) Ohima ekhaikhai, waakhanle weera Yehova onnapaka eyo, khaarowa woonihera omoriwa ikharari, mwaha wooweera aamuhela veerisani muloko wootheene. (Mir. 13:20; 1 Akor. 15:33) Nnaamweera vareene hiiho, ninnaxuttera weera Yehova khantthuna weera naari mutthu mmoha anyaanyiwe. Owo ontthuna waavuluxa atthu ootheene wawereya vale. Owo onnaamorela ikharari atthu ootheene empaka matxentxo ni murima aya wootheene ni entthuna oreherera onthamwene aya nuuwo. (Ez. 33:11; 2 Pedru 3:9) Mwa yeeyo, vaavo mulopwana ole a oKorinto aattharunwaawe ni ohiya mukhalelo awe woonanara, Yehova aahinvarihela murummwa Paulo weera iiwanyeihe muloko weera mulopwana ole waatthuneya oleveleliwa ni waakheliwa nnene mmulokoni. w24.08 epaax. 17 eparag. 7; epaax. 18-19 eparag. 14-15

Edomingu, 20 a Setembro

Etthu mumpakenlaanyu mmoha aasinnaka ala asikhaani, mookipakela miyo — Math. 25:40.

Ntakihero na iputtiputthi ni ipuri, Yesu ohiiwanyeiha othorihiwa wa atthu erino eparakha waakhavihera asinna oothanliwa. (Math. 25:31-46) Mpuwa mwa ‘maxupo matokweene’, owo onoorowa othoriha iputtiputthi ni ipuri ahaakunve Harmagedoni. (Math. 24:21) Hiihaale ntoko mukukhuli onkawanyaawe iputtiputthi ni ipuri, Yesu onoorowa waakawanya ale enaakhavihera atthareli awe oothanliwa ni ale ehinaakhavihera. Eprofesiya ya mBiblyani ennoonihera weera ntoko mphuki oothanliwa ni Yehova, Yesu onoorowa othoriha mwa xariya. (Yes. 11:3, 4) Owo onoorowa owehaka moomaaleleya mikhalelo sa atthu, moota enuupuwelaaya ni moota enuulumaaya ni moota enaathokororaaya asinna oothanliwa. (Math. 12:36, 37) Yesu onoorowa waasuwela ale enaakhavihera asinna awe oothanliwa ni muteko awo envaraaya. Mukhalelo mmoha wootepa otthuneya wa iputtiputthi waakhavihera asinna a Kristu, ori ovara muteko woolaleera. w24.09 epaax. 20-21 eparag. 3-4

Norempa, 21 a Setembro

Nwehexexe sothesene. — 1 Ates. 5:21.

Hiyo pooti ororomela weera ele ninroromelaahu ekhaikhai nlikanxeraka ni ele Biblya onhimaawe. Mwa ntakihero, mmiravo mmoha onniikoha wakhala weera owo tootthuneya vamaithoni va Muluku. Neereke owo aamwaakhulela muupuwelo owo ntoko weekhaikhai? Hoye, owo ontthuneya ‘wiiwexexa itthu soothesene’ akhalakano muupuwelo wa Yehova woohima sa mwaha owo. Vaavo ninsomaahu masu a Muluku, ‘ninnamwiiwa’ Yehova uulumaka ni hiyo. Mene weera niphwanye waakhuliwa wa makoho ahu, ontthuneya opakavo etthu ohiya paahi omusoma Biblya. Nintthuneya osoma nyaha seiyo sinkela waakhula makoho ahu. Hiyo pooti othola-thola woohima sa mwaha owo, nivarelaka muteko ikaruma sahu sooxuttiha seiyo sinkumiheriwa ni mareherero a Yehova. (Mir. 2:3-6) Hiyo pooti onvekela Yehova emaara yeeyo ninkelaahu othola-tholaka weera anikhavihere ophwanya waakhuliwa wa makoho ahu. Muhoolo mwaya, hiyo pooti waasa miruku sa mBiblyani seiyo sinvareleya muteko weera sinikhavihere waakhuliwa wa makoho ahu. w24.10 epaax. 25 eparag. 4-5

Nanaveli, 22 a Setembro

[Osivelana] khonàsa sawayaru — 1 Akor. 13:5.

Yehova khanrowa oreeliha wiilipihera wa yaale eri oowiisunnuwiha naari oowiitthuna. (1 Akor. 10:24, 33; 13:4) Imaara ikina, mpaka asinthamwene awe Yesu yaawo yeetta ni yoowo, yannatthuna waakhela iparakha mwa mukhalelo woohireerela. Moone ele yeereñye ni arummwa eeli a Yesu, Yakobe ni Yohani. Awo yaahinvekela Yesu nipuro nootepa otthuneya Moomweneni mwawe. Yesu khaattottopenle mwaha wa ele yaatthunaaya. Ohiya opaka eyo owo aahiwiiwanyeiha arummwa ale 12 weera: “Yowo ontthuna okhala mutokwene variyari va nyuwo, akhale murumeyi anyu ni yowo ontthuna okhala òpatxera, akhale kaporo àtthu othene.” (Mar. 10:35-37, 43, 44) Asinna eniivaherera ni mukhalelo wooreerela, naari neere, waavarela atthu akina, enrowa okhala mareeliho a mmulokoni. — 1 Ates. 2:8. w24.11 epaax. 15-16 eparag. 7-8

Namararu, 23 a Setembro

Savariwakaru mowiwanana ni antxipale. — Mir. 15:22.

Naapakaka soothanla, nsivelo nnooneeriha waasa sootthuna sa ‘asikhwiihu’ ni okhala oowiiyeviha. (1 Akor. 10:23, 24, 32; 1 Tim. 2:9, 10) Mwa yeeyo, hiyo nnoorowa opaka yoothanla enoonihera nsivelo ni waattittimiha wahu atthu akina. Wakhala weera nyuwo mumpaka yoothanla yootepa otthuneya, muupuwelele itthu sinhaaweleya weera mukwanihere yoothanlaanyu. Yesu oonixuttiha “opakela ikontha.” (Luka 14:28) Mwa yeeyo, nwehexexe etempu enhaaweleya, itthu ni wiilipihera muntthuneyaanyu opaka weera mukwanihere yoothanlaanyu. Imaara ikina, nyuwo pooti ovekela nikhavihero na emusi anyu weera moone etthu mutthu ori poothe onrowaawe opaka weera akhavihere yoothanlaanyu. Mwaha wa heeni opaka eyo oraaya wootthuneya? Mwaha wooweera, yoothanlaanyu pooti weeraka ennatthuneya opakiwa matxentxo makina, naari yookhala yoothanla ekina eri yoovirikana mene eri yootepaxa oreera. Ni emaara yeeyo munaahelaanyu mpuwa amusi anyu ni muniiwaanyu miyoonelo saya, awo anoorowa okhala oolikaneene ovara vamoha ni nyuwo weera yoothanlaanyu ekhumele nnene. w25.01 epaax. 18-19 eparag. 14-15

Namaxexe, 24 a Setembro

Onokhala opuha ni otthapa. — Yes. 65:18.

Yesaya oonivaha nthowa nikina ninneeriha ‘ohakalala ni otteeliwa murima’ mparaisu yoomunepani. Mwaha wooweera eparaisu eyo epakinwe ni Yehova. (Yes. 65:18, 19) Mareherero empakiwa ni elapo, khenaaxuttiha atthu woohima sa Muluku! Mwaha wa yeeyo, hiyo khanintikhina vaavo Yehova onnivarelaawe muteko weera aakumihe atthu awo mmarehereroni mmo, ni weera awo yeereleke eparte eparaisu ela yootepa oreera ya omunepani. Hiyo ninnahakalala vantxipale ni mareeliho nnaakhelaahu mwaha wookhala mweekhaikhaini, ni hiyo nintthuna waaleela atthu ootheene woohima sa mareeliho awo. (Yer. 31:12) Neereke nyuwo murima anyu onnahakalala ni oxukurela vaavo munuupuwelaanyu yooweherera nraahuno mwaha wookhala eparaisu yoomunepani? Biblya onnalaihera eeraka: Hiyo nnoorowa ‘oteka impa sahu, ni nnookhalamo asineene ahu, nnoophatteya imatta sa eviinyu ni nnootxa inuku saya.’ Hiyo ‘khaninrowa okhulumuwa vasiiyoni vene’ mwaha wooweera ‘nnooreelihiwa ni Yehova.’ Owo oolaihera onivaha ekumi erinono yoolakela, yoovareleleya ni yoohakalaliha. ‘Yehova onoorowa osuwela etthu eri poothe mutthu ontthunaawe ni ‘onoorowa owaakhula.’ — Yes. 65:20-24; Nsal. 145:16. w24.04 epaax. 22-23 eparag. 11-12

Namathanu, 25 a Setembro

Ekhwikwi aka: anyi, ntthawelo naka ti Muluku. — Nsal. 62:8. [62:7, NM]

Hiyo ninnampaka Yehova okhala Mwala ahu vaavo nimmuroromelaahu. Hiyo ninnaroromela nihihovelaka etthu weera emaara nimmwiiwelelaahu nnaamweera nivirihaka maxupo, eyo enoonikumihera mureerelo. (Yes. 48:17, 18) Emaara nnoonelelaahu weera Yehova onnanikhavihera, nroromelo nahu ni yowo ninnatxerereya. Ni ninnaroromela weera Yehova paahi tonwera onikhavihera emaara ninvirihaahu maxupo eri poothe nihipwatthaka yaareene ooxupa. Hiihaale ntoko mwala mutokotoko, omutthu ni yootthuna ya Yehova khentxentxa. (Mal. 3:6) Vaavo Adamu ni Heva yaamurukunuwenlaaya Yehova, owo khaatxentxale yootthuna awe wa atthu. Murummwa Paulo aahima weera Muluku “khanawerya wiruna mekhaiye.” (2 Tim. 2:13) Eyo entaphulela weera nihipwatthaka etthu enkela weereya naari etthu ekina yeeyo atthu enkelaaya opaka, Yehova khonrowa otxentxa moota ompakaawe itthu, yootthuna awe ni malamulo awe. Hiyo pooti ororomela weera Muluku ahu khontxentxa ni ororomela weera owo onoorowa onikhavihera mwa etempu yooxupa ni okwanihera soolaihera sawe sootheene muhoolo. — Nsal. 62:7, 8 [62:6, 7, NM]. w24.06 epaax. 27-28 eparag. 7-8

Esaabadu, 26 a Setembro

Mpuwa mwa murima wa omutthu anyu . . , eri etthu yorikaxa. — 1 Ped. 3:4.

Wakhala weera nyuwo munnanamorari, eheeni enrowa wookhaviherani othanla waari weera munrowa othelana naari hooye? Musuwelaneke nnene. Moohihovela, nyuwo moosuwela itthu ikina woohima sa mutthu owo muhaakunveene opatxera onamorari. Menento vano nyuwo mookhalano eparakha yoosuwela ‘omutthu awe wa mpuwa.’ Eyo enhela mpuwa osuwela vantxipale woohima sa mikhalelo sa omunepani, omutthu ni miyuupuwelo sa mutthu owo. Moovira etempu, nyuwo onnatthuneya waakhula makoho ntoko ala: ‘Neereke mutthu ola toophwanelela wa miyo?’ (Mir. 31:26, 27, 30; Aef. 5:33; 1 Tim. 5:8) ‘Neereke nnoorowa owera okwanihera soohaawela sa mmuupuweloni sa mukina ni mukhwaawe? Nnoowera ovilela ohimalela wa mukina ni mukhwaawe?’ (Arom. 3:23) Emaara yeeyo nyuwo munsuwelanaanyu, muupuweleke weera: Ovarihana wanyu khonlipa mwaha wa olikana wanyu, mene onlipa mwaha wa wiikhoveleliha wanyu mikhalelo sa mukina ni mukhwaawe. w24.05 epaax. 27 eparag. 5

Edomingu, 27 a Setembro

Kòmutthekela Yahvéh. — 2 Sam. 12:13.

Mwene Davidi aapaka yoottheka etokweene. Mene noomala mprofeti Natani omuleela yoottheka awe ele, Davidi moowiiyeviha, aattharuwa. (Nsal. 51:5, 6, 19 [51:3, 4, 17, NM] masu a vasulu) Mwene Ezekiya aamutthekela-tho Yehova. Mene ntoko mwene Davidi, moowiiyeviha Ezekiya aattharuwa. (2 Sow. 32:26) Okhwipi waya, Yehova annamoona ntoko mwene oororomeleya ‘aapaka yeeyo yaari yooreera.’ (2 Mam. 18:3) Ninxuttera eheeni? Nintthuneya ottharuwa soottheka sahu ni opaka ele ninweraahu weera nihitthikele opaka veeli. Nankha naakhela miruku sa asitokweene a mmulokoni wa etthu enkhala ntoko ti yooyeva? Hiyo khontthuneya wuupuwelaka weera noonyanyaliwa ni Yehova naari ni asitokweene a mmulokoni. Mpaka mamwene ooreera a wIsraeli, khayaatthuneya okhootta miruku ni nttaruxo yaavahiwaaya. (Aheb. 12:6) Emaara ninttaruxiwaahu, nintthuneya (1) waakhulela moowiiyeviha, (2) opaka matxentxo ootthuneya ni (3) ovirelela onvarela Yehova ni murima wootheene. Wakhala weera nnoottharuwa soottheka sahu, Yehova onoonilevelela. — 2 Akor. 7:9, 11. w24.07 epaax. 21 eparag. 8; epaax. 22 eparag. 9, 11

Norempa, 28 a Setembro

Mmukumihe variyari vanyu mutthu ole ònanara. — 1 Akor. 5:13.

Namattheka mmoha onnoomoliwa mmulokoni wakhala weera owo khaakhulenle mwa imaara sintxipale wiilipihera wa asitokweene a mmulokoni weera attharuwe. (2 Mam. 17:12-15) Soopaka sawe sohoonihera weera owo oroothanla ohiiwelela malamulo a Yehova. (Ola. 30:19, 20) Muloko onnaleeliwa weera owo khaiyene Namoona a Yehova. Yoolakela ya yoohimmwa eyo khaiyene omuulihiha muru namattheka owo. Mene yoohimmwa eyo muloko onnaleeliwa weera otthare miruku sa mBiblyani sa ‘ohiipwexeerera’ naari ‘ohitxano’ vamoha ni mutthu owo. (1 Akor. 5:9-11) Miruku iya soovahiwa ni nthowa nooreera. Murummwa Paulo olempe ha: “Miropo vakhani sinnanyarula ephepa eri yothene.” (1 Akor. 5:6) Anamattheka ehinttharuwa pooti waakhulumula ale eniilipihera otthara malamulo axariya a Yehova. — Mir. 13:20; 1 Akor. 15:33. w24.08 epaax. 27 eparag. 3-4

Nanaveli, 29 a Setembro

Kinnawerya sothesene mwa yowo onakilipiha. — Afil. 4:13.

Hiyo khaninwera waavaha atthu akina ikuru ntoko Yehova oneeraawe. Mene hiyo pooti ovarihela muteko ikuru sahu weera naakhavihere atthu akina. Mwa ntakihero, hiyo pooti opaka miteko sa vaate naari waakhavihera asinna oowuuluvala, naari envoreiwa opaka miteko sa vaate. Naari hiyo pooti wiivaherera weera nikhavihere olimpari naari oreherera Empa ya Omwene. Nave-tho muhittuwale weera masu aakhalano owera. Neereke nyuwo moomusuwela mutthu aarowa ottottela mureerelo masu oolipiha? Naari nyuwo moomusuwela mutthu onhaawela nimaaliho? Mwa itthu iya, munoonela hayi nyuwo opatxeriha omwaasa mutthu owo? Nyuwo pooti omuxekura owannyawe, omuligarela ni telefooni naari omulepela emensagem. Etthu nyuwo muntthuneyaanyu ohima, khontthuneya okhala yoowaatta. Masu vakhaaniini paahi, ookhweya enkhuma va murimani, pooti okhala yaawo mutthu owo onhaawelaawe weera avirelele okhala oororomeleya nihiku nno naari wiisoona nnene mwa itthu onvirihaawe. — Mir. 12:25; Aef. 4:29. w24.09 epaax. 28 eparag. 8-10

Namararu, 30 a Setembro

Akhalá mutthu anìnlela okhala [mutokweene a mmulokoni], onnìnlela muteko worera. — 1 Tim. 3:1.

Wakhala weera nyuwo moovara mwa etempu vakhaani ntoko murumeyi ookhavihera, pooti weeraka nyuwo muri ephiro yooreera weera mukhale oolikaneene ovara ntoko mutokweene a mmulokoni. Neereke nyuwo pooti wiivaherera wa muteko owo “worera”? Muteko wa mutokweene a mmulokoni onhela mpuwa eheeni? Owo onnahoolela muteko woolaleera, onnavara moowiilipihera weera aaxekure asinna ni waaxuttiha, nave annalipiha muloko moorweela mwa masu awe ni ntakihero nawe. Biblya ookhalano nthowa nooreera vaavo onwiitthanaawe asitokweene a mmuloko envara muteko okhala ‘soovaha sa atthu.’ (Aef. 4:8) Moota heeni nyuwo munrowaanyu okhala oolikaneene weera nvare ntoko mutokweene a mmulokoni? Weera mukhale oolikaneene weera nvare ntoko mutokweene a mmulokoni khonlikana ni muteko wa mulaponi. Imaara sintxipale muteko wa mulaponi wakhala weera nyuwo munnawera opaka etthu yeeyo entthuneya weera nvare, nyuwo pooti ophwanya muteko. Moovirikana ni eyo, weera mukhale mutokweene a mmulokoni nyuwo muntthuneya okhalano mikhalelo sikina ohiya paahi olaleera ni osuwela oxuttiha. Nyuwo muntthuneya woonihera mikhalelo sa Biblyani seiyo asitokweene a mmulokoni entthuneyaaya woonihera sihimmwale va 1 Timotheyo 3:1-7 ni Tito 1:5-9. w24.11 epaax. 20 eparag. 1-3

    Ibuukhu sa Makhuwa-Shirima (2018-2025)
    Okhuma
    Ovolowa
    • Makhuwa-Shirima
    • Okawela
    • Muntthuna Anyu
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Masu Oovarihela muteko
    • Mwaha Woosunka Isiiri
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Ovolowa
    Okawela