Dezembro
Nanaveli, 1 a Dezembro
Owo aahula muupuwelo aya weera yiiwexexeke etthu entaphulelaaya Soolepa — Luka 24:45.
Atthareli a Yesu yaahaakhulela masu a Muluku nave yanniilipihera ovarela muteko mweekumini mwaya. (Yoh. 17:6) Nnaamweera vareene hiiho, awo khayiiwexexa mwaha wa heeni Yesu iivinwaawe ntoko nakirime va mwirini wa nihaaxero. Yesu aahisuwela weera ohiiwexexa waya khawaataphulela weera khiyaarino nroromelo, mene khayiiwexexa soolepa. (Luka 9:44, 45; Yoh. 20:9) Tivawonto aaxuttinhaawe wiiwexexa soolepa. Moone moota aapankaawe eyo vaavo iisooneinhalaawe wa atthareli awe eeli mphironi wa Emawusi. Yesu khaisuwelinhe moowaakuveya wa atthareli awe, ohiya opaka eyo owo aapakenle makoho. Mwaha wa heeni? Pooti weera owo aatthuna weera awo yuulume etthu yuupuwelaaya ni yaari vamurimani vaya, ni awo yaapaka eyo. Awo yaahima weera yaaweherera weera Yesu aamurowa onvuluxa Israeli oweriwa wawe ni Aroma. (Luka 24:18-27) Yesu aavarihela soolepa weera aakhavihere alopwana ale wiiwexexa etthu yeereñye. Muhoolo mwaya ohiyu, Yesu aaviriha etempu vamoha ni atthareli akina awiiwanyeihaka ikhaikhai iya. — Luka 24:33-48. w24.10 epaax. 14 eparag. 9-10
Namararu, 2 a Dezembro
Nkimpaka itthu kihirummwale, ni kinhima yeele Atiithi aka ekixuttinhaaya — Yoh. 8:28.
Yesu aaxuttera ni Atiithi awe etthu yoopaka ni etthu yoowuuluma. Ettharaka ntakihero na Yesu, mareherero a Yehova ennanvarihela muteko Biblya weera enxuttihe etthu yooreera ni etthu yoonanara ni okhala mwa mukhalelo ommuhakalaliha Yehova. (2 Tim. 3:16, 17) Mareherero a Yehova ikwaha sootheene ennanuupuxera weera nimusomeke Biblya ni ovarihela muteko ele ninsomaahu. Hiyo ninnattottela mureerelo vaavo nimmusomaahu Biblya nivarihelaka muteko irevista sahu. Mwa ntakihero, nlikanxeraka ele Biblya onhimaawe ni miruku nnaakhelaahu mmarehereroni mwa Yehova ni vaavo nnoonaahu weera miruku iyo nnaakhelaahu sinkhuma mBiblyani, ororomela wahu mareherero a Yehova, onnunnuwa. (Arom. 12:2) Yesu annalaleya ‘mitthenka sooreera sa Omwene wa Muluku.’ (Luka 4:43, 44) Opwaha mwa yeeyo, Yesu aahima weera atthareli awe tho yannatthuneya olaleya Omwene. (Luka 9:1, 2; 10:8, 9) Olelo, ootheene hiyo nintthara miruku sa mareherero a Yehova, ninnalaleya mitthenka sa Omwene, nihipwatthaka mapuro ninkhalaahu. w24.04 epaax. 9 eparag. 5-7
Namaxexe, 3 a Dezembro
Sothesene onrowawe oniruma, hiyo nnipanke. Nnirowe vothevene ontthunawe oniruma. — Yeh. 1:16.
Muroromeleke miruku munvahiwaanyu mmarehereroni mwa Yehova. Wa ana a Israeli a khalayi, Yehova aahinvarihela muteko Mose avinyaka Yehoxuwa weera aavahe miruku atthu awe. (Yeh. 1:17) Ana a Israeli yannareelihiwa vaavo yaawiiwelelaaya alopwana ale yaathanlinwe ni Yehova Muluku. Iyaakha soottharelana vaavo muloko wa ekristu waapatxenraaya opakiwa, arummwa 12 yannavaha miruku. (Mit. 8:14, 15) Moottharelana muloko ole wannavirelela wunnuwa waahelaka mpuwa asitokweene a mmulokoni oYerusalemu. Ettharaka miruku yaavahiwaaya ni alopwana ale oororomeleya, “[miloko] sànalipa mowiwelelani, muloko aya wànatepa wantxerereya nihiku ti nihiku.” (Mit. 16:4, 5) Mahiku ahu ala hiyo-tho ninnareelihiwa vaavo ninttharaahu miruku ninvahiwaahu ni mareherero a Yehova. w24.07 epaax. 10 eparag. 10
Namathanu, 4 a Dezembro
Kòmphwanya Davidi, mwana a Yesé, mulopwana a vamurimani vaka. — Mit. 13:22.
Yehova annamusivela vantxipale mwene Davidi. Mpaka aamwiitthana “mulopwana a vamurimani vaka.” Mene Davidi aapaka soottheka itokweene, seiyo saahela mpuwa oraruwa ni wiiva. Moovarihana ni nlamulo na Mose, Davidi annaphwanela okhwa. (Onam. 20:10; Nam. 35:31) Menento Yehova mwa ikharari annatthuna omukhavihera. Owo aamurumiha mprofeti awe, Natani weera akumane ni mwene Davidi, nnaamweera owo ahoonihenre ottharuwa. Natani aavarihela ntakihero nimoha nooreera weera avare murima wa Davidi. Axupeñyeene vantxipale, Davidi aattharuwa. (2 Sam. 12:1-14) Owo oolepa nsalmu nnoonihera ottharuwa wawe wa etthu ele aapankaawe. (Nsal. 51, masu a vasulu) Nsalmu nna nohaakhavihera anamattheka antxipale ni nooweeriha ottharuwa. Ninnahakalala mwaha wa Yehova omweeriha murumeyi awe oosiveleya, Davidi ottharuwa? w24.08 epaax. 10 eparag. 9
Esaabadu, 5 a Dezembro
Mòne’mo otthuna wa Muluku, yeyo eri yorera ni yomusivela ni yomalela — Arom. 12:2.
Antxipale yaamwaakhulela weera okhala tiithi muteko wa etempu yootheene. Wakhala weera nyuwo tiithi a mwaana mukhaanini, hiyo ninnoottottopelani mwaha wa wiilipihera wanyu weera mmukhavihere mwaninyu okhalano nroromelo noolipa. (Ola. 6:6, 7) Vaavo mwaninyu onunnuwaawe, owo pooti opatxera opaka makoho woohima sa soororomela sahu sinvarihana ni Biblya, ohela mpuwa malamulo a Muluku. Woopatxerani, nyuwo pooti oxupeya ni makoho a mwaninyu. Nyuwo pooti opatxera wuupuwela weera mwaninyu onnapaka makoho awo mwaha wooweera khaanoono nroromelo noolipa ni Muluku ni Biblya. Mweekhaikhai, vaavo anamwane enunnuwaaya, ennatthuneya opaka makoho weera elipihe nroromelo naya. (1 Akor. 13:11) Tivawonto khontthuneya woova. Nyuwo pooti woona makoho ootheene mwaninyu ompakaawe woohima sa soororomela sahu ntoko eparakha weera mmukhavihere waatxeerera osuwela wawe. w24.12 epaax. 14 eparag. 1-2
Edomingu, 6 a Dezembro
Hiyo . . . ninnatthuna wiwelela wera nivuluxe ekum’ahu. — Aheb. 10:39.
Akristu ale wannatthuneya okhalano nroromelo noolipa weera evuluwe mwa maxupo yaarowa okhumelela oYudeya. (Aheb. 10:37, 38) Yesu aahaaleela atthareli awe weera yamoona Yerusalemu arukureriweene ni anakhotto, wannatthuneya otthawela omwaako. Miruku iye sannavareleya muteko wa akristu ootheene, ekhale ale yaakhala mpuwa mwa esidade naari ale yaakhala vaate. (Luka 21:20-24) Emaara ene yeele, atthu yoopopihiwa ni anakhotto, yannatthawela ixiri sa oYerusalemu weera yakosoopeye. Nto otthawela omwaako, waakhala ntoko khaiyene waari wooreera, nto yannatthuneya nroromelo noolipa. Nave-tho akristu Aheberi wannatthuneya waaroromela ale Yesu aathanliyaawe weera ehooleleke muloko. Ale yaahoolela muloko yannavaha miruku soowiiwanyeya weera yaakhavihere atthu ootheene mmulokoni otthara miruku sa Yesu etempu yooreerela ni mwa mukhalelo wooreera. — Aheb. 13:17. w24.09 epaax. 10 eparag. 9-10
Norempa, 7 a Dezembro
Àhàvaha atthu sovaha. — Aef. 4:8.
Emaara aaraawe elapo ya vathi, Yesu aavara nnene sene muteko yoowo Atiithi awe yaamurummaaya opaka. (Yoh. 17:4) Mene Yesu khuupuwela weera, ‘Owo meekhaawe paahi taatthuneya opaka’ ele Atiithi awe yaatthunaaya. Owo aahaaxuttiha atthu akina ovara-tho muteko owo. Yesu aahaavaha muritti atthareli awe, weera ekosoopeke iputtiputthi sootthuneya sa Yehova ni ohoolela muteko woolaleera ni wooxuttiha. Yesu aahaavaha miruku atthareli awe, mene annapaka eyo mwa nsivelo. Akina a yaawo yannahovela nto owo aahaavaha miruku. (Luka 24:25-27; Yoh. 20:27) Owo-tho aahaaleela weera yaatthuneya owehexexaka, otepaxa wene muteko aya woowaakosoopa atthu a Yehova ohiya miteko saya sa nihiku ti nihiku. (Yoh. 21:15) Nave aawuupuxera weera khiyaatthuneya olikanxera itthu atthu akina yaaweraaya opaka. (Yoh. 21:20-22) Owo aahaavaha miruku woohima sa miyuupuwelo soonanara yaaraayano woohima sa Omwene, ni aahaakhavihera owehexexa muteko aya woolaleya mitthenka sooreera. — Mit. 1:6-8. w24.10 epaax. 15-16 eparag. 13-14
Nanaveli, 8 a Dezembro
Anaxariya anrowa ohiyeriwa elapo ni okhala wa mahiku othene. — Nsal. 37:29.
Wiiwelela onnaphwanyiha ekumi. Hiihaale ntoko ana a Israeli yaahalelaaya ovolowa elapo yoolaiheriwa, hiyo nihanle vakhaani ovolowa elapo enyowani Muluku olaihenraawe, weiwo ninrowaahu woonaka elapo ela ekhalaka eparayiisu. (Yes. 35:1; Luka 23:43) Weiwo Satana ni mademooniyu awe ehinrowaaya okhala. (Apok. 20:2, 3) Weiwo ettiini yoowootha ehinrowaaya waarakameliha atthu ni Yehova. (Apok. 17:16) Weiwo anamalamulela a atthu ehinrowaaya waahasulaka atthu enaalamulelaaya. (Apok. 19:19, 20) Oparayiisu iwo, khaninrowa okhala nipuro na atthu oonanara murima. (Nsal. 37:10, 11) Atthu a elapo yootheene enoorowa wiiwelelaka malamulo a Yehova yaawo enkumihera wiiraana ni murettele. Mwa mukhalelo ene yoola, awo eneereke osivelanaka ni ororomelanaka mukina ni mukhwaawe. (Yes. 11:9) Tthiri ela yooweherera yootepa oreera! Opwaha mwa yeeyo, wakhala weera hiyo noomwiiwelela Yehova, nnoorowa okhala mparayiisu elapo ela ya vathi, ohiya paahi iyaakha vakhaani, mene mahiku ootheene. — Yoh. 3:16. w24.11 epaax. 9 eparag. 7
Namararu, 9 a Dezembro
Mitthenka sooreera sa Omwene, sinaalaleiwe elapo yootheene weera atthu evahiwe onamoona. — Math. 24:14.
Eprofesiya eri va yoolepa yoolele ennakwanela mahikwaano opwaha khalayi. Mitthenka sooreera sa Omwene sinnalaleiwa muulumo oopwahaka 1.000, ni moorweela mwa esite ahu jw.org, atthu antxipale valaponi ennaxuttera woohima sa Omwene wa Muluku. Menento, Yesu tho aahaaleela atthareli awe weera khiyaarowa owera “omaliha mittetthe” naari neere, waalaleera atthu ootheene owo ahinaakuve otthika. (Math. 10:23; 25:31-33) Nave-tho masu ala a Yesu ennakwanela mahiku ahu ala. Atthu antxipale mahikwaano enkhala mapuro yaawo muteko ahu woolaleera onkhoottihiwaaya, opwaha mwa yeeyo, yeele eri eminuutu ennayariwa anamwane antxipale. Hiyo ninnapaka ele ninweraahu weera naalaleere mitthenka sooreera atthu a “nihimo, nulumo ni muloko ori wothene.” (Apok. 14:6) Mene ekhaikhai ti yooweera hiyo khaninrowa owera waalaleera atthu ootheene valaponi mitthenka sooreera ehinaakuve ophiya emalihero. w24.05 epaax. 10 eparag. 6-7
Namaxexe, 10 a Dezembro
Khasikhanle irutthu piili menento erutthu emoha paahi. — Math. 19:6.
Yesu aavarihela masu awe weera aalipihe ni waamaaliha atthu akina. Owo khaanyemela atthareli awe. (Luka 8:47, 48) Nna ntakihero nooreera wa alopwana makristu oothela! Yesu ohaaxuttiha alopwana oothela ovirelela okhala oororomeleya wa asaaraya. Owo ohuuluma masu a Atiithi awe yaawo enhima weera mulopwana oothela ontthuneya ‘aphitaane ni mwaarawe.’ (Math. 19:4-6) Masu a ekereku evarihelinwe wa masu ala ooweera ‘ophitaana’, entaphulela “okolari.” Mwa yeeyo, wiiraana wa mulopwana ni muthiyana, ontthuneya okhaleke woolipa ntoko awo erookolariwa. Wakhala weera mmoha a yaawo ampaka etthu yoonanara, ooweeli ennaviriha maxupo. Mulopwana oothela oniiraana vantxipale ni mwaarawe, anoorowa osepa mikhalelo sootheene soowoonela iviidiyu sinkonihaniwa moohireerela. Owo aneereke osepa moowaakuveya ‘oweha itthu soohireerela.’ (Nsal. 119:37) Weera apake eyo, owo ontthuneya okosoopa maitho awe weera ahinweheke moohireerela muthiyana mukina ahikhanle mwaarawe. — Yobi 31:1. w25.01 epaax. 10 eparag. 12-13
Namathanu, 11 a Dezembro
Muluku ahu . . . ti òwakuva olevelela. — Yes. 55:7.
Olevelela atthu enooniheraaya, ti wooxupa wiiwexexa. Moota Yehova onaalevelelaawe atthu oohimalela ti woovirikana vantxipale ni moota ninlevelelanaahu mukina ni mukhwaawe. Olevelela wa Yehova ti woothanleya. Nasalmu ahimme ha woohima sa Yehova: “Tthiri wa nyuwo eri’vo elevelelo [yeekhaikhai], wera mòviwe.” (Nsal. 130:4) Aani, nlevelelo na Yehova ‘nlevelelo neekhaikhai.’ Owo onnoonihera etthu heeni entaphulelaaya olevelela. Imaara ikina, anamalepa a Biblya aavarela muteko masu a eHeberi a nlevelelo yaawo ehinvareliwa muteko ehimmwaka nlevelelo atthu enooniheraaya. Emaara Yehova ommulevelelaawe mutthu, soottheka sa mutthu owo sinnatxipihiwa nave onthamwene waanananre onnareera. Nlevelelo na Yehova ti nootepa oreera ni ti noomalela. w25.02 epaax. 8 eparag. 1-3
Esaabadu, 12 a Dezembro
Ànilamula wera nilalerye muloko w’atthu ni nikhale anamona. — Mit. 10:42.
Ohakalala wahu mmutekoni moolaleera khonweela mwaha wooweera atthu ennaakhulela mitthenka naari hooye. Mwaha wa heeni? Mwaha wooweera hiyo nimpaka etthu Yehova ni Mwanawe Yesu entthunaaya weera hiyo nipakeke, nave ninnavaha onamoona woomalela. Nnaamweera nihaaphwanyaka atthu weera naalaleere naari atthu akina ekhoottaka mitthenka, hiyo ninnahakalala mwaha wooweera noosuwela weera nimpaka etthu emmuhakalaliha Tiithi ahu a wiirimu. (Mir. 27:11) Hiyo ninnahakalala vantxipale vaavo munna mmoha onamphwanyaawe mutthu ontthuna wiiwa ekhaikhai. A Sentinela oolikanxera muteko woolaleera ni omwaasa mwaana ariheñye. Atthu antxipale ennavolowa muteko ola woomwaasa mwaana, annaasiwa mapuro oovirikana, avinyaka mwaana owo annaphwanyiwa, ni atthu ootheene ennahakalala ohiya paahi mwaha wa mutthu ole amphwannye. Moolikana niiyo, atthu ootheene mmulokoni ennakhavihera muteko woolaleera ni ennalaleya muttetthe aya, ni ootheene ennahakalala vantxipale vaavo mutthu mmoha ompatxeraawe woonela mithukumano. w24.04 epaax. 18 eparag. 13-14
Edomingu, 13 a Dezembro
Othene yathanlelinwe okumi wohimala, yàhìwelela. — Mit. 13:48.
Tthiri nookhalano itthu soohakalaliha ninwehereraahu muhoolo. Ni mareeliho a Yehova, ninnaweherera owoona atthu antxipale yaakhulelaka ekhaikhai ehinaaye opatxera maxupo matokweene. Opwaha mwa yeeyo, ninnahakalala vantxipale mwaha woosuwela weera nnaamweera mpuwa mwa maxupo ala, matokweene, nnoowera owoona atthu antxipale ehiyaka elapo ela ya Satana ni epwexeereranaka vamoha ni hiyo weera envuwihe Yehova! Niwehereraka eyo, nookhalano muteko woovara. Nookhalano eparakha yooweerela eparte olaleya mitthenka sooreera sa Omwene wa Muluku elapo yootheene. Emaara emoharu, onnatthuneya ovirelela waaleela atthu. Mwaha wooweera awo entthuneya osuwela weera emalihero ya elapo ela yoonanara, ennaattamela vantxipale. Mwaha wa nsivelo, aani nsivelo nahu ni mitthenka sooreera, ni atthu opwaha mwa sootheene, nsivelo nahu ni Yehova Muluku ni nsina nawe, nivirelele olaleya mitthenka sooreera moowaakuveya ni moohihiyerereya mpaka Yehova ohima weera, “Paahi!” w24.05 epaax. 19 eparag. 14-16
Norempa, 14 a Dezembro
Mwìwarihe wiyeviha mowiwanana mukina ni mukhw’awe, niwoko Muluku onnàkhotta òwisona, vahera òwiyeviha onnàvaha mahala. — 1 Ped. 5:5.
Ohiyu Yesu ahaakunveene wiiviwa, owo aamuxuttiha Pedru ni arummwa awe akina etthu yootepa otthuneya woohima sa wiiyeviha. Arummwa awe yaatikhiniheya vantxipale vaavo yaamonnaaya Yesu apakaka etthu yeeyo yaapakiwa ni akaporo. Yesu aarula ekuwo awe ya vasulu aaphitaanyalaawe ni aahiitthukela etowaaliya muyuununi, aahiitthela maahi mpasiyani ni aapatxera orapiha manaani aarummwa awe. (Yoh. 13:4, 5) Pooti weera yaavira etempu yintxipale arapihaka manaani aarummwa awe ale 12, omuhela mpuwa Yuda yoowo aarowa onvariha Yesu. Nnaamweera vareene hiiho, moowiiyeviha, Yesu aamaliha ele aavaraawe. Nto Yesu aahaaleela moopixa murima eeraka: “Moowera wiiwexexa etthu koopakenlaakani? Nyuwosa munnakiitthana ‘Muhusiha’ ni ‘Apwiya’, munnapaka nnene, woona weera miyo Muhusiha ni Apwiya. Vanonto, waareene weera miyo Apwiya anyu ni Muhusiha anyu, koorapiha manaani anyu, nyuwo tho murapiheke manaani a mukina ni mukhwaawe.” — Yoh. 13:12-14. w25.03 epaax. 10 eparag. 9-11
Nanaveli, 15 a Dezembro
Nyuwo munnakèttiha ni miruku sanyu, vaholo vaya muni mukàkhele movuwani. — Nsal. 73:24.
Elapo ela ninkhalaahu khonkhweya ovirelela omwaattamela Yehova. Atthu antxipale enhima weera Muluku khakhanle. Nave onkhala ntoko weera atthu yaale ehimmukokhorela Muluku aakhalano ekumi yooreera. Emaara nnoonaahu eyo yeereyaka nroromelo nahu pooti weereriwa. Ekhaikhai weera khaninkela waakhulela weera Muluku khakhanle, mene hiyo pooti ohovela wakhala weera owo onoonikhavihera. Namalepa a Nsalmu 73 aaviriha etthu eyo. Owo aarukurerinwe ni atthu yahaapwattha malamulo a Muluku ni yaapaka itthu saasivela. Mwaha wa yeeyo, owo aapatxera ohovela wakhala weera waari wooreera ovirelela onvarela Yehova. (Nsal. 73:11-13) Eheeni yaamukhavihenre nasalmu otxentxa moonelo awe? Owo aaphimelela etthu yaarowa okhumelela ni ale emmuttuwala Yehova. (Nsal. 73:18, 19, 27) Nave-tho owo annuupuwela mareeliho mootheene aaphwanyaawe mwaha wonvarela Yehova. Nave-tho hiyo pooti wuupuwelela mareeliho mootheene Yehova onivanhaawe. w24.06 epaax. 25 eparag. 16-17
Namararu, 16 a Dezembro
Ekhalelo anyu ehìnlele musurukhu — Aheb. 13:5.
Khalayi, atthu akina yannaattottela mureerelo asinnaya oohaawa weera yaakophihe musurukhu ewehereraka oliviwa voowaatxeereriwa. Opwaha mwa yeeyo, aphuki akina yannaakhulela makwankwa weera emuthorihe moohixariya mutthu axariya. Mene Yehova khonsiveliwa ni atthu empaka itthu iyo. (Ez. 22:12) Waamukhala wooreera ootheene hiyo weemela ni wuupuwela toovi ori moonelo ahu woohima sa musurukhu. Mwiikoheke ha: ‘Keereke miyo kinnuupuwela vantxipale woohima sa musurukhu? Naari kinnuupuwela etthu kaarowaaka othuma kaarino musurukhu muntxipale? Wakhala weera mutthu ookikophiha musurukhu, neereke kinnapisa omuliva kuupuwelaka weera khanrowa ohaawela viinaano? Neereke miyo kinniisoona okhala ootepa otthuneya waapwaha atthu akina mwaha wooweera kookhalano musurukhu muntxipale? Keereke miyo onnakixupa waavaha atthu akina? Keereke miyo kinuupuwela weera mutthu mukina toosiveliwa ni itthu saweerutthuni mwaha wooweera ookhalano musurukhu? Neereke asinthamwene aka atthu a musurukhu ni nkinaaxikha atthu oohaawa?’ Hiyo ontthuneya okosoopa onthamwene nrahuno ni Yehova nivirelelaka wiikosoopa weera nihisiveliwekexa ni musurukhu. Wakhala weera nnoomusivela vantxipale Yehova opwaha musurukhu, Yehova khonrowa oninyanyala! w24.06 epaax. 12-13 eparag. 17-18
Namaxexe, 17 a Dezembro
Kinnèttiha manani aka ottai ni mettelo sothene sonanara, wera kikhapelele nsu nanyu. — Nsal. 119:101.
Weera niwereke woona weereriwa nintthuneya wunnuwihera sootthuna sooreera. Wakhala weera nnooxuttera ‘wiitta soonanara ni otthuna sooreera’ nnoorowa olipiha yoolakela ahu ya opaka sooreera. (Am. 5:15) Sootthuna sooreera, sinoorowa onikhavihera-tho ovirelela okhala oolipa emaara ninkumanaahuno itthu sooweerera. Nintthuneya waatteliwaka vantxipale ni miteko soomunepani. Vaavo ninrowelaahu mithukumano ni muteko woolaleera, ninnunnuwihera ntthuno noomuhakalaliha Yehova. (Math. 28:19, 20; Aheb. 10:24, 25) Emaara ninsomaahu masu a Muluku ni ophimelela ele ninsomaahu, ninnalipiha nsivelo nahu wa etthu eri yooreera ni osepa etthu yoonanara. (Yeh. 1:8; Nsal. 1:2, 3; 119:97) Muupuweleke weera Yesu aahaaleela atthareli awe eeraka: “Lipelelani ni vekelani, wera muhivolowe mowokiwani.” (Math. 26:41) Neera hawo ninnattottela mureerelo nikhavihero na Yehova nave ninnalipiha yoolakela ahu ya omuhakalaliha. — Yak. 4:8. w24.07 epaax. 17-18 eparag. 14-16
Namathanu, 18 a Dezembro
Kinrowa wolopolani ni wohusihani ephiro munrowanyu wettela. Kinimovahani miruku, maitho aka ari vasulú vanyu. — Nsal. 32:8.
Ale enxuttiha ennapaka nnene otakiha moota Yehova onvahaawe miruku. Muupuweleke weera Yehova onnavaha miruku mooreera murima. Moolikana ni eyo, hiyo nintthuneya waaxuttiha atthu akina ele nxuttenraahu. Hiyo khaninhiya waaxuttiha atthu akina noovaka weera ole nimmuxuttihaahu anoosuwela vantxipale onipwaha hiyo. Nave-tho hiyo khontthuneya weera: ‘Khaavo okixuttinhe! Owo-tho axuttereke meekhaawe.’ Mukhalelo ola khontthuneya okhala variyari va atthu a Yehova. Opwaha mwa yeeyo, hiyo onnatthuneya opaka ele ninweraahu weera naaxuttihe atthu akina mooreera murima. (1 Ates. 2:8) Ninweherera weera awo “enelikane wàhusiha akina tho.” (2 Tim. 2:1, 2) Mwa mukhalelo ene yoola, vaavo hiyo ninvirelelaahu oxuttihana mukina ni mukhwaawe ninnaatxeerera osuwela wahu nave ninnakhala oohakalala. w24.09 epaax. 29 eparag. 12-13
Esaabadu, 19 a Dezembro
Mutthu ti mutthu ori empari ya mukina ni mukhw’awe. — Arom. 12:5.
Wakhala weera nyuwo munuupuwela weera khiyaavo etthu munweraanyu opaka, muhikhulumuwe. Moohihovela, sookhala itthu munweraanyu opaka seiyo sinrowa okhavihera muloko. Muupuwele ele Paulo olempaawe va 1 Akorinto 12:12-30, ni avinyaka munvekele Yehova weera ookhavihereni woona moota eyo envareleyaaya muteko wa nyuwo. Masu a Paulo ennoonihera nnene sene weera nyuwo, ntoko murumeyi ootheene a Yehova, ookhalano muritti wootthuneya mmulokoni. Mpakeke ele munweraanyu weera mukhale oovareleya muteko wa Yehova ni wa asinna. Muroromeleke weera asitokweene a mmulokoni ennoona mikhalelo sanyu moovarihana ni miritti siri poothe enoovahaayani. (Arom. 12:4-8) Akristu ootheene entthuneya omwaattamelaka Yehova weera ephwanye ohakalala onkhumelela mwaha wa ovaha ni weera evahe ntakihero nooreera ntoko mukristu. w24.11 epaax. 17 eparag. 12-13
Edomingu, 20 a Dezembro
[Ana] ànvekela Yahvéh ìnlaseyaka. — 1 Sam. 1:10.
Ana aaviriha maxupo mantxipale yaawo yaamweerinhe winla. Maxupo mamoha a yaawo, waari mwaha wooweera aarimwaatteiwa, ni namwaatteiwaawe eeriwa Penina, annamuhasula. Opwaha mwa yeeyo, Ana khaarinono anamwane, mene Penina aakhalano anamwane antxipale. (1 Sam. 1:1, 2) Ikwaha sootheene, Penina annamutannya Ana mwaha wooweera khaayara. Ana aaxupeya vantxipale “mpaka winla ni okhotta yotxa” ni owo ‘aaxupeya vantxipale’ vamurimani vawe. (1 Sam. 1:6, 7, 10) Moota heeni Hana aaphwanyaawe nimaaliho? Etthu yaamukhavihenre Ana, waari orowa weehemani weiwo waapakiwaayawo okokhorela weekhaikhai. Iwe, owo anvekela Yehova eeraka: “Owehexexe vava, wòne ohawa onèraiye kaporo á. Txonde, okùpuwele yomi.” (1 Sam. 1:11) Yehova aahoona oxupeya wawe, aahiwa winla wawe ni moovira etempu aamureeliha anvahaka mwaana. — 1 Sam. 1:19, 20; 2:21. w24.12 epaax. 21 eparag. 5-7
Norempa, 21 a Dezembro
Kihakalalaka variyari va anamwane a mutthu. — Mir. 8:31.
Yoowoopola ennanxuttiha weera Yesu onnaapwattha vantxipale atthu, otepaxa wene atthareli awe. (Yoh. 13:1) Mwa ntakihero, Yesu aasuwela weera mpuwa mwa muteko awe elapo ela ya vathi, aamukumana ni maxupo, otepaxa wene okhwa wawe woovoreya. Menento, vaavo aakwanihenraawe yoothanleliwaawe valaponi, ohiya paahi aapanke eyo mwaha wooweera aaroovekeliwa ni Yehova, mene mwaha wa nsivelo nawe ni atthu. Ni Yesu aalaleera, aaxuttiha, ni aahaavarela muteko atthu akina ni murima awe wootheene. Naari nihiku aakelaawe wiiviwa, Yesu aahiihiyera etempu weera arapihe manaani a arummwa awe ni waalaxera ni masu oolipiha ni ooxuttiha. (Yoh. 13:12-15) Nave emaara yeeyo aaraawe vamwirini wa nihaaxero, Yesu aahiihiyera etempu weera anvahe yooweherera nakirime yoowo aahalela okhwa, ni aahoonihera waapwattha wawe ameyawe anvekelaka Yohani weera aakosoopeke. (Luka 23:42, 43; Yoh. 19:26, 27) Mwa yeeyo, nsivelo ntokweene na Yesu nohooneya, ohiya paahi moorweela mwa okhwa wawe, mene-tho ohoonihera ekumi awe yootheene emaara aaraawe elapo ya vathi. w25.01 epaax. 23. eparag. 11
Nanaveli, 22 a Dezembro
Nttaruxo nnanruhela hiyo murettele, nàmmorela yowo, ni makhwatt’awe hiyo nàpenuxiwa. — Yes. 53:5.
Biblya onnavarihela muteko ntakihero weera anikhavihere wiiwexexa murettele onkhumelela mwaha wa nlevelelo neekhaikhai. Mwaha wa yoottheka nivanlaahu, yeeyo enneerera opaka itthu soonanara, hiyo ninnalikanxeriwa ni “akaporo a yottheka.” Mene mwaha wa nlevelelo na Yehova, hiyo ninnalikanxeriwa ni akaporo ‘noopoliwe wa yoottheka.’ (Arom. 6:17, 18; Apok. 1:5) Aani, nlevelelo na Yehova ninnanivaha murettele mmuupuweloni mwaha woovuluxiwa mukhalelo ahu wa okaporo. Mwaha wa mukuttho wa yoowoopola Yehova onivanhaawe moorweela mwa Mwanawe, hiyo mwa nthoonyero noolamihiwa. (1 Ped. 2:24) Yoowoopola ennaneeriha otthikihera onthamwene ahu ni Yehova yoowo waananarihinwe mwaha wa eretta yoomunepani. Hiihaale ntoko mutthu arinono eretta yoowoopiha onhakalalaawe alama vale, hiyo-tho ninnahakalala emaara yeeyo ninlamaahu moomunepani ni nintthikelaahu waakhuleliwa ni Yehova mwaha wa nlevelelo nawe. w25.02 epaax. 11 eparag. 16; epaax. 13 eparag. 17
Namararu, 23 a Dezembro
Mwèraka siso, khamurwa mukwattuliwa. — 2 Ped. 1:10.
Ntakihero na italentu, Yesu aawuuluma anamuteko eeli yaari oororomeleya wa pwiya aya ni namuteko mmoha oohiroromeleya. (Math. 25:14-30) Anamuteko eeli oororomeleya, enthoonyera akristu oothanliwa oororomeleya. Pwiya, ti Yesu. Owo onnaawopa orowa ‘moohakalalani mwa pwiya [aya].’ Awo enimwaakhela yoohiyeriwa aya wiirimu wa ovinyererihiwa woopatxera. (Math. 25:21, 23; Apok. 20:5b) Mwa mukhalelo mukina, ntakihero nne noonanara na namuteko ooresi, ninnaaxuttiha etthu akristu ala oothanliwa. Moota heeni? Mukhaleke oovara muteko ni a miruku. Ntakihero na italentu ni na asimwali, Yesu khaatthuna ohima weera asinna oothanliwa yaamurowa okhala ooresi. Opwaha mwa yeeyo, owo aatthuna ohima etthu yaarowa weereya wakhala weera khiyaarowa okhala oowiilipihera. Awo yaamuhiya “witthaniwa ni othanliwa [waya],” ni khiyaarowa waakhuleliwa ovolowa Moomweneni wa wiirimu. w24.09 epaax. 22 eparag. 10; epaax. 23 eparag. 12-13
Namaxexe, 24 a Dezembro
Wera muthanle sophwanela. — Afil. 1:10.
Ootheene hiyo ninnatthuna okhala oolikaneene okosoopa soohaawela sahu ni sa emusi ahu. (Koh. 7:12; 1 Tim. 5:8) Emaara ninthokororaahu muteko heeni ninrowaahu othanla, moohihovela, hiyo ninwehexexa musurukhu mukavi ninrowaahu ophwanyaka, menento wakhala weera mutthu onwehexexa yeeyo paahi, mutthu owo pooti weera oneetta awehaka itthu sinooneya. Wakhala weera nneettihiwa ni nroromelo, nnoowehexexa moota muteko ninrowaahu othanla onvoleelaaya onthamwene ahu ni Yehova. Hiyo pooti wiikoha ha: ‘Keereke muteko ola waamukeeriha opaka itthu sihimmusivela Yehova?’ (Mir. 6:16-19) ‘Keereke muteko ola wanvoleela omukokhorela waka Yehova ni waamukeeriha okhala ottayi ni emusi aka mwa itempu sintxipale?’ Wakhala weera waakhula wa makoho ala nneera aani, waamurowa okhala wa miruku ohaakhulela muteko owo nnaamweera oxupaka ophwanya muteko. Vaavo nneettaahu ni nroromelo, ninnapaka soothanla sinoonihera weera ninnaroromela weera Yehova onoorowa okosoopa soohaawela sahu. — Math. 6:33; Aheb. 13:5. w25.03 epaax. 21 eparag. 5-6
Namathanu, 25 a Dezembro
Mukhale òmàla murima ni a ikharari mukina ni mukhw’awe, mulevelelanaka mukina ni mukhw’awe. — Aef. 4:32.
Imaara sootheene nintthuneya owoonaka asinna ntoko Yehova onwoonelaawe. Ninnapaka eyo vaavo ninwehexexaahu mikhalelo saya sooreera ohiya ohimalela waya. Mwaha wooweera ohimalela iwo onoomala moohipisa. Onnatthuneya oreherera maxupo ootheene nraahuno ni asinna mwa mukhalelo wooreera. Mwa mukhalelo ola, eparaisu yoomunepani enimwaattuttha murima atthu entthuna okosoopiwa mwa mukhalelo ene yoola. Wa mahiku ootheene, hiyo nnoovirelela oxukurela mwaha wa eparaisu ela Yehova apankaawe, otepaxa wene anipakenlaawe hiyo. Wakhala weera mutthu ontthuna otteeliwa murima, ovareleleya ni okosoopiwa, onnatthuneya weerela eparte eparaisu yoomunepani ni ohihiya eparaisu eyo! Menento onnatthuneya wiikosoopa, mwaha wooweera Satana onnapaka ele onweraawe weera aniwoke ni anivinxe mparaisu yoomunepani. (1 Ped. 5:8; Apok. 12:9) Hiyo khontthuneya waakhulela weera Satana awere opaka eyo. Onnatthuneya opaka ele ninweraahu weera nikosoope oreera, otteela ni murettele nraahuno mparaisu yoomunepani. w24.04 epaax. 24-25 eparag. 18-19
Esaabadu, 26 a Dezembro
[Muheleke] Omwene wa Muluku nipuro noopatxera. — Math. 6:33.
Asitiithi, nyuwo pooti owooperere anamwane anyu ororomeleya mpuwa mwa okokhorela wa Yehova. Mwaaxuttihe anamwane anyu moorweela mwa masu ni matakihero a itthu soomunepani ntoko, omusoma Biblya, woonela mithukumano ni ovara muteko woolaleera, weera siri itthu sootthuneya opwaha itthu sootheene. Opaka eyo enimwaakhavihera anamwane wunnuwihera onthamwene aya ni Yehova ehipwatthaka waari weera “asittithi aya ti Anamoona a Yehova.” Mwaahipaka eyo, awo pooti ohihela nipuro noopatxera mweekumini mwaya okokhorela weekhaikhai, naari awo pooti ohiya. Mutthu eemexenre onvarela Yehova neereke khaanono yooweherera? Hooye, mwaha wooweera owo pooti ottharuwa ni otthikela okokhorela weekhaikhai. Weera apake eyo, owo ontthuneya ohiya wiisunnuwiha ni waakhulela nikhavihero na asitokweene a mmulokoni. (Yak. 5:14) Menento wiilipihera wawe wootheene khaiyene etthu nalikanxera ni otthikela wawe waakhuleliwa ni Yehova! w24.07 epaax. 24-25 eparag. 18-19
Edomingu, 27 a Dezembro
Mutthaweke oraruwa. — 1 Akor. 6:18.
Moota heeni nyuwo munrowaanyu weeriha onamorari wanyu okhala woottittimiheya? Emaara yeeyo miyuupuwelo sanyu sinunnuwaaya, moohihovela muneereke osivelana mukina ni mukhwaawe. Eheeni enrowa wookhaviherani ovirelela okhala ootteela? Musepeke wuuluma itthu soohireerela sinvarihana ni okonihana, okhala eeli meekhiinyuru ni owura vantxipale. (Aef. 5:3) Itthu iya sanweerihani okhalano ntthuno nootthuna okonihana ni owootxelihani opaka itthu sooreera. Munoonela hayi ikwaha sintxipale ovaanela atthu eeli woohima sa itthu muntthuneyaanyu opaka weera onamorari wanyu okhale woottittimiheya? (Mir. 22:3) Mikhalelo mikina soowooniherana nsivelo awo ennooniherana emaara yeeyo onamorari waya onkelaaya vahoolo. Mene wakhala weera munnasiveliwa vantxipale onimooxupani okhalano moonelo wooreerela woohima sa mutthu mukina. (Etx. 1:2; 2:6) Mikhalelo soowooniherana nsivelo pooti oweerihani opaka itthu soohireerela. (Mir. 6:27) Nto emaara yeeyo mumpatxeraanyu onamorari, muulume woohima sa ilimite munrowaanyu nvarelaka muteko seiyo sinvarihana ni miruku sa mBiblyani. — 1 Ates. 4:3-7. w24.05 epaax. 29 eparag. 10-11
Norempa, 28 a Dezembro
Masu anyu ekhaleke aanyi, “aanyi”, hooye, “hooye”. — Math. 5:37.
Hiyo nintthuna weera atthu akina ekhaleke ootaphuwa onivekela nikhavihero vaavo envirihaaya maxupo. (Mir. 17:17) Mene eheeni nintthuneyaahu opaka weera asinna awo esuwele weera hiyo atthu oororomeleya? Hiyo pooti opaka ele ninweraahu weera nimutakihe Yehova nihiku ti nihiku. Mwa ntakihero, nikwanihereke ele nlaihenraahu nave nikhaleke oowiisaakuviha. Asitokweene a mmulokoni yoovaha ya mmulokoni. Mwa mukhalelo heeni? Emaara asinna enoonelelaaya weera pooti owiitthana asitokweene a mmulokoni emaara entthunaaya nikhavihero, awo ennakhala oomaaleleya. Asinna enniisoona okhala oosiveleya vaavo enoonelelaaya weera asitokweene a mmulokoni eri oolikaneene waavaha nikhavihero nenno enhaawelaaya. Ni asinna enoovirelela waaroromela asitokweene a mmulokoni emaara enoonelelaya weera asitokweene awo ennanvarela muteko Biblya ni irevista sahu, ohiya ovaha moonelo aya emaara envahaaya miruku. Opwaha mwa yeeyo, asinna ennaaroromela asitokweene a mmulokoni yaale ehinaaleela atthu akina isiiri saya ni enkwanihera seiye enlaiheraaya. w24.06 epaax. 30 eparag. 14-15
Nanaveli, 29 a Dezembro
Weyo onnasunka nihimo nle mwa murettele wolipa, vawi nnòroromela weyo — Yes. 26:3.
Olelo va, khaninweherera weera Yehova amalihe maxupo ahu ootheene, mene hiyo pooti omuroromela owo weera anoonikhavihera. (Nsal. 41:4 [41:3, NM]) Moorweela mwa munepa awe wootteela, Yehova onnanivaha ikuru, miruku ni murettele wa mmuupuweloni weera niwere ovilela. (Mir. 18:14; Afil. 4:13) Owo-tho onnanikhavihera moorweela mwa yooweherera ahu enrweela mBiblyani yoowoona iretta sootheene simanleene. (Yes. 33:24) Yehova oolepa masu oomaaliha yaawo enrowa onihakalaliha emaara yeeyo ninvirihaahu maxupo. (Arom. 15:4) Vaavo murokora mmoha a wÁfrica Ocidental aaphwanyinwaaweno eretta ya câncer, owo ikwaha sintxipale anninla. Owo ohimme ha: “Yoolepa miyo kinoonaaka okhala yoomaaliha, ti Yesaya 26:3. . . Eversu ela ennanroromeliha weera Yehova onoorowa onivaha murettele ninhaawelaahu yoowo onrowa onikhavihera owehexexa moota nnoonelaahu sooweerera.” Neereke yookhala yoolepa nyuwo munoonaanyu okhala yoomaaliha vaavo munvirihaanyu itthu sootepa oxupa apaale soowoopiha? w24.12 epaax. 24 eparag. 17-18
Namararu, 30 a Dezembro
Nlelo areene ottayi wene, apapawe yaamoona ni yammorela ikharari; nto, yaatthimaka ni yaamukhupaarela ni yampexari voohihiyerereya. — Luka 15:20.
Asitokweene a mmulokoni enniilipihera weera yoonihere mukhalelo mmoharu woomoriwa ikharari woohima sa ale ekumihinwe mmulokoni. Awo entthuna weera iputtiputthi siriheñye “sitthike.” (Luka 15:22-24, 32) Onnakhumelela ohakalala wiirimu ni elapo ya vathi vaavo namattheka onttharuwaawe! (Luka 15:7)Onnooneya weera Yehova khontthuna weera atthu ale epanke soottheka itokweene ehinttharuwa evireleleke okhala mmulokoni. Mene-tho, owo khonaanyanyala atthu awo. Owo ontthuna weera atthu awo etthikele mmulokoni. Yoolepa ya Hoseya 14:4, ennoonihera moota Yehova onwoonelaawe anamattheka ettharunwe yeeraka: “Kinahala openuxa ohìwelela waya, kinrowa wàtthuna ni murim’aka wothene, niwoko esar’aka yoharakamela [yaawo].” Tthiri ela ennawoonihera asitokweene a mmulokoni woonaka mukhalelo wa ottharuwa wa mutthu otthenke nave ennaweeriha ale emuhiñye Yehova omutthikela moowaakuveya. w24.08 epaax. 28 eparag. 8-9
Namaxexe, 31 a Dezembro
Mukhale atthu òthamala — Akol. 3:15.
Veekhaikhai, atthu akina khenoonihera oxukurela. Imaara ikina hiyo pooti oviriha etempu, ovarihela ikuru sahu, ni ovaha itthu sahu. Mene moottharelana mutthu owo nimpakenlaahu ohoonihera oxukurela. Wakhala weera eyo yooheereya, moota heeni ninrowaahu osepa oyeleela ohakalala wahu ni oxupeya? Muupuwelele, ohakalala wahu mwaha woovaha khonlipa ni ele nnaakhelaahu. (Mit. 20:35) Hiyo pooti ohakalala mwaha woovaha nnaamweera atthu akina ehinxukurelaka. Moota heeni? Nimutakiheke Yehova. Owo onnaavaha atthu itthu sooreera nnaamweera akina ehimuxukurelaka. (Math. 5:43-48) Yehova oolaihera weera vaavo hiyo ninvahaahu ‘nihiwehereraka waakhela etthu, nlivo [nahu] nnaakhale ntokotoko.’ (Luka 6:35) ‘Etthu eri poothe’ pooti ohela mpuwa oxukureliwa. Nnaamweera nxukureliwaka naari nihixukureliwaka, Yehova onoorowa onireeliha mwaha wa itthu nimpakaahu weera naakhavihere atthu akina, mwaha wookhala atthu ‘oovaha nootteeliwa murima.’ — Mir. 19:17; 2 Akor. 9:7. w24.09 epaax. 29 eparag. 14-16