Ireferensiya sa Ekumi ni Mutekwaahu Ekadernu ya Vamweerini
© 2023 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
1-7 A JANEIRO
MIHAKHU SA MASU A MULUKU | YOBI 32-33
Mwaamaaliheke ale anviriha maxupo a mmuupuweloni
it-1 epax. 799 eparag. 2
Elihu
Elihu khaarino nthaliu, ahipakaka itthu weera atthu envuwiheke. Annasuwela weera owo, hiihaale ntoko Yobi, apakinwe ni etthaya, ni weera nanwera sootheene, aari mpattuxaawe. Elihu khaatthuna omoopopiha Yobi, mene aatthekula nuuwo ntoko nthamwene eekhaikhai, annuuluma mwa nsina na Yobi, etthu yeeyo yahaapakinwe ni Elifazi, Bildadi naari Zofari. — Yobi 32:21, 22; 33:1, 6.
w14-MAC 15/06 epax. 25 eparag. 8-10
Niireke Munnoona Otteettheya wa Apinaatamu Ntoko Yehova Sinoonela Awe?
8 Hiyo nave nihaana waamorela ikharari anna akhala wira ninnisuwela wira sihaakhumelela mixankiho sinaatteettheiha mwaha wa owereyasiwa, okhala ntthoko atthu otheene ahikhanle aya anamoona wala oriipiwa murima. Nihiku nikina itthu iyo pooti onikhumelela nave. Ahinatthi okela Elapo Yooleiheriwa, aIsarayeli, yaawo yaari othoiwa ni ootteettheya elapo ya wEjiitu, yaahupuxeriwa wira “muhumihé murim’anyu” owoolo wa munninyu oxankale. Yehova aatumerenrye wira awooneke atthu othoiwa oreerela okhaliheriwa. — Otum. 15:7, 11; Onam. 25:35-38.
9 Ohiya waaphukela wala waathanya atthu arina mixankiho, hiyo nihaana waamaaliha momunepani. (Yob. 33:6, 7; Math. 7:1) Wira nlikanihe: Vaavale mutthu onimora awe omweettihaka mootu khuvulalaka onarowa oxiripitaali, niireke ale anaakhapelela aretta annipacerya omukoha moota simonre awe? Nnaari, awo anipacerya omukhaliherya toko. Moolikana ni eyo, akhala wira munna mmosa onnitteettheya mwaha wa muxankiho, etthu yoopacerya ori omukhaliherya omunepani. — Mmusome 1 aTesalonika 5:14.
10 Akhala wira hiyo ninniimananiha othokorerya makhalelo a annihu, nto nnimoona itthu sinaaxankiha. Mmuupuwele murokora yoowo onilupatthiwa ni amusi awe mu iyaakha sinceene. Nnaamwi akina a atthu awo yooneya okhala otteettheya, niireke awo khannooniherya okhala oolipa ni oororomeleya? Vaavo vanimoona anyu maama oohitheliwa orwaaka mmuthukumanoni ni anaawe moohicompela, khamunitteeliwa murima osuwela wira owo toororomeleya ni owiilipiherya? Ankhi okathi onaaweha anyu amiravo anivarexexa ekeekhai nnaamwi akhanyereriwaka opaka itthu soohiloka oxikola? Moowiiyeviha, hiyo nihaana waaxukhurela ale anooneya okhala ootteettheya okhala wira awo “athajiri mowaminini” moolikana ni ale anikhala oororomeleya masi arina makhalelo ookhweya. — Yak. 2:5.
w20-MAC 03 epax. 23 eparag. 17-18
Okathi Xeeni Vanireerela Aya Olavula?
17 Mulopwana a neexexe aamuxukunrye Yobi aari Elihu, mmusi awe Abrahamu. Elihu aahaawiriyana oratteene alopwana ale araru ni Yobi okathi yaalavula aya. Vannoneya wira Elihu aanivaha ephoole etthu alopwana ale yaalavula aya, maana aahiwerya ovaha miruku sooloka saamukhalihenrye Yobi olokiherya muupuwelo awe. (Yobi 33:1, 6, 17) Etthu Elihu aatepa awe ovaha efaita, waari onvuwiha Yehova ohiya wiivuwiha aahiiso onvuwiha mutthu mukina. (Yobi 32:21, 22; 37:23, 24) Ntakiheryo na Elihu ninniniixuttiha wira okathi mukina vannireerela omaala nnawiriyana paahi. (Yak. 1:19) Nave ninniixuttiha wira okathi nninvaha ahu miruku mutthu, etthu yootepexa otthuneya onvuwiha Yehova ohiya wiivuwiha.
18 Nnimooniherya wira ninnivaha efaita eparakha ya olavula akhala wira ninnitthara malakiheryo a mBiibiliyani voohimya sa okathi ni moota woolavula. Mwene a ankhili Salomoni aahuupuxeriwa olepa wira: ‘Molumo òrera ahimmwe okathi worera anlikana [ni masa a] ewero ahotthiwe mmukalani motutha’. (Mir. 25:11) Okathi nnaawiriyana ahu oratteene atthu akina vaavo anilavula aya ni wuupuwela nihinatthi olavula, moolumo ahu anrowa okhalaka ntoko masa a eweero, eyo piiyo, anookhalana efaita ni anooreera vanceene. Niira siiso, hata nlavulaka vanceene aahiiso vakhaani, moolumo ahu animwaalipihaka akina ni omuhakalaliha Yehova. (Mir. 23:15; aÉf. 4:29) Eyo enamuna yoolokexa nikhanle ahu oowooniherya wira ninnixukhurela yoovaha ya olavula enikhuma wa Muluku!
Othokorora itthu soomunepani
w13-MAC 15/01 epax. 19 eparag. 10
Nvikaniheke Omwaattamela Yehova
10 Ekeekhai wira ti vooloka okhapelela erutthu ahu. Masi, nihitepeke wiimananiha omala-maliha itthu sinooniherya wuuluvala wahu. Maana ikanyeryo iyo sa erutthu, ethoonyeryo ya wunnuwela wahu, okhulupale ni ophwanelela wa omutthu ahu. Mwa ntakiheryo Biibiliya oni: ‘Ipwí nthonyeryo nottittimiheya, naxariya onnitthuveliwa nikumi yinjene’. (Mir. 16:31) Nto Yehova onnoonela siiso, nave nihaana wiithokoreryaka ntoko Yehova onnithokorerya awe. (Mmusome 1 Pedru 3:3, 4.) Munoonela sai, khahiyo othoiwa miruku mutthu ovekela opakiwa operasau owoopiha, aphavelaka paahi wira akhalane erutthu yooreera eniwiiriha atthu osiveliwa nuuwo? ‘Otteliwa murima onrwa w’Apwiya’ Yehova tori, oreera wekeekhai wa muhina, voohimya sa wuuluvala ni ekumi. (Neh. 8:10) Okhala mmiravo mahiku otheene onkela wiiraneya paahi oparayisu. (Yobi 33:25; Yes. 33:24) Nto niwehereryaka okathi owo, nooniheryeke ankhili ni waamini wira nataaneke ni Yehova vaavo nneetta ahu saana moovarihana ni makhalelo ahu. — 1 Tim. 4:8.
8-14 A JANEIRO
MIHAKHU SA MASU A MULUKU | YOBI 34-35
Vaavo Ekumi Enkhalaaya Ntoko Tiyoosokonyera
wp19-MAC 01 epax. 8 eparag. 2
Muluku Ta Mukhalelo Xeeni?
Okathi wotheene Yehova onivara itthu sooloka, maana “Muluku khivo yotakhala enìrawe: Nanwerya sothene khanttheka”. (Yobi 34:10) Maphukelo awe ta xariya, sintoko aahimmye awe nasalimo wira “nyuwo munnalamula atthu n’ixariya”. (Esalimo 67:5) Okhala wira Yehova “oniweha murima”, owo khonootothiwa ni olavilavi, masi okathi wotheene onnisuwela ekeekhai ni onnipaka maphukelo ooloka. (1 Samuweli 16:7) Nave owo onnoona ohixariya ni ohaaxana oniiraneya valaponi ni ooleiherya wira “atthu òtakhala murima anopwetexiwa”. — Miruku 2:22, Biblia Solempwa sa Muluku.
w17-MAC 04 epax. 10 eparag. 5
Exeeni Omwene wa Muluku Onrowa Aya Omala-maliha?
5 Yehova onrowa opaka exeeni? Olelo-va, Yehova onnaavaha eparakha atakhali wira arukunuxe murima aya. (Yesaya 55:7) Nnaamwi olumwenku ola wootakhala orowaka opwetexiwa moohipisa, nlelo atakhali awo khanatthi ophukeliwa. Nto exeeni enrowa owiiraneela ale anikhootta opaka marukunuxo? Ankhi ale anrowa ophwanyiwa akhaliheryaka olumwenku ola mpakha maxakha maalupale? Yehova ooleiherya waapwetexa atakhali otheene valaponi. (Musome Esalimo 37:10.) Olelo-va, atthu anceene annivitha itthu soohiloka anipaka aya, nto okathi mukina khanihukhummwa. (Yobi 21:7, 9) Masi Biibiliya onihimya wira: “Owo onniweha mwettelo w’atthu: onnalikela mavalo aya othene. Khivo epiphi walá ewiriphi enwerya wavitha atakhali vamaithoni vawe”. (Yobi 34:21, 22) Tivonto, khiivo etthu Yehova ohiniwerya awe oweha. Owo onniweha itthu sotheene sinipakiwa ni atakhali. Nuumala Armagedoni, ninrowa owaavyaka opuro yaakhala aya, masi khaninrowa waaphwanya. Maana anrowa opwetexiwa khuluwi! — Esalimo 37:12-15.
w21-MAC 05 epax. 7 eparag. 19-20
Neereke munookwattuleya mwaha wa Yesu?
19 Neereke nookhalano maxupo mamoharu olelo va? Aani. Atthu antxipale olelo va annakattuliwa mwaha wooweera khanneerela empari epoliitika. Nto anoona weera wannatthuneya hiyo weera ninvotariki presidente ehuhu ya muthanle. Mene hiyo noosuwela weera namuthanla mutthu okhala namalamulela ahu, ninrowa oramusaka olamuleliwa ni Yehova. (1 Sam. 8:4-7) Apaale atthu pooti wuupuwela weera ole anaathanliwe aneereke opaka ixikola, itxipattala ni miteko mikina sa ikharari. Awo annakwattuliwa yaanoonaka niilipiheraka ovara muteko woolaleera, ohiya opwattha omalihiwa maxupo ahu vaanano vaava.
20 Nipakeke eheeni weera nihikwattuliwe? (Mmusome Matheyo 7:21-23.) Etthu yootthuneya nintthuneyaahu opakaka, ori muteko woolaleera yoowo Yesu onivanhaawe. (Math. 28:19, 20) Nihihiye muteko ahu mwaha wa itthu sa epoliitika naari itthu ikina sene sa elapo ela. Hiyo mwaha woowasivela, ninnaxupeya ni atthu awo yaavirihaka maxupo. Nave noosuwela weera moota woowakhavihera asikwiihu ori: waxuttiha voohima sa Omwene wa Muluku ni waakhavihera okhala nthamwene a Yehova.
Othokorora itthu soomunepani
w17-MAC 04 epax. 29 eparag. 3
Niireke Munepa Anyu Wowiivahererya Onninvuwiha Yehova?
3 Mmiravo Elihu aahiwiriyana oratteene ovaanela wa Yobi ni alopwana ale araru. Nuumala alopwana ale omaala, olavulaka sa Yehova, Elihu aahimukoha Yobi wira: “Mwakhalá òrera murima, owo oniphwanya-ni? Khino owo onakhela etthu yawinyu?” (Yobi 35:7) Niireke Elihu aaphavela ohimya wira wiimananiha wahu omurumeela Yehova khorina efaita? Nnaari. Maana Yehova khampwapwenle Elihu, ntoko aapwapwenle awe alopwana akina. Nave moonelo wa Elihu waahivirikana ni alopwana ale. Owo aahimmye wira Yehova khonlipa ni omukokhorela wahu. Okhala wira Yehova khiivo etthu enimuthowa. Khiivo enipaka ahu enrowa omwiiriha Yehova okhala oolipa aahiiso oothaaciri. Tthiri, mikhalelo sooloka ni itthu siniwerya ahu opaka sinikhuma wa Muluku, ni owo onniweha moota ninrumeela ahu.
15-21 A JANEIRO
MIHAKHU SA MASU A MULUKU | YOBI 36-37
Mwaha wa heeni nyuwo muntthuneyaanyu ororomelaka yoolaaihera ya Yehova woonivaha ekumi yoohimala?
wp15-MAC 1/10 epax. 13 eparag. 1-2
Niireke Vanniweryaneya Omusuwela Muluku?
MULUKU ONIKHALA MAHIKU OTHEENE: Omuhimyaka Muluku, Biibiliya oni: “Nyuwo mwá Muluku okhuma wopajeryani mpakha mahiku othene”. (Esalimo 90:2) Eyo enooniherya wira Muluku khorina wanipacerya wala wanikisa. Mwa moonelo wa apinaatamu “Hiyo khaninwerya . . . walikela watta wa iyakha sawe”. — Yobi 36:26.
Mureerelo: Muluku ooleiherya woovahani okumi woohimala akhala wira munoomusuwela tthiri. (Yohani 17:3) Nto yooleiherya eyo khiyaarowa okhalana efaita vaakhanle wira Muluku khonikhala mwa okathi wotheene. Paahi “Mwené a mahiku òhimala” toniwerya waakhwaniherya yooleiherya eyo. — 1 Timótheyo 1:17.
w20-MAC 05 epax. 22 eparag. 6
Niireke Munnixukhurela Itthu Yehova Onoovahaaweni?
6 Maasi. Aakhala valaponi mwaha woowi elapo khetempe orakamelana ni nsuwa ni khetempe okhuveelana ni nsuwa. Vaakhanle wira elapo ehaattamelana vakhaani ni nsuwa khiyaarowa okhala maasi valaponi. Elapo yotheene yaarowa okhala ntoko mwala wooviha vanceene ni khuuvo aarowa owerya okhala mukumi valaponi. Nave, vaakhanle wira elapo yoorakamelana vanceene ni nsuwa, maasi otheene ari valaponi yaarowa okhala ntoko xeelu. Tthiri elapo yaarowa okhala ntoko boola muulupale a xeelu. Okhala wira Yehova opweha elapo opuro wooreerela, maasi anneetta mwa enamuna enikhaliherya soopattuxiwa okhala sikumi. Maasi awo aneetta sai? Maasi ari mphareya, mmuro ni mapuro makina annitthikela wiirimu anapakeya meeku. Masientista anihimya wira, khula mwakha, nsuwa ninniiriha maasi anivikana 500.000 cúbicos otthikela wiirimu ni opakeya meeku. Maasi awo manceene nalikanyiha ni maasi ari matthiya otheene molumwenkuni. Vano maasi awo antthikela wiirimu annikhala mahiku 10, nuumala-vo annipakeya epula anatthikela valaponi vaava. Tthiri maasi awo annimora ntoko epula, anatthikela mphareya ni miro sikina aneetta ntoko yeetta aya. Moohaanyiherya enamuna maasi awo aneetta aya enooniherya wira, ohiya paahi Yehova okhalana ankhili, owo tooweryexa. — Yobi 36:27, 28; Mus. 1:7.
Mulipihe yooweherera anyu
16 Yooweherera ahu ya okhalano ekumi yoohimala yoovaha ya vameekhaaya ya Yehova. Ninnaweherera ni murima wootheene weera itthu sooreera inimweereya muhoolo. Yooweherera ahu enkhala ntoko nankura, onikhaviheka oolipa weera niwere oviriha maxupo, ovilela ottharatthariwa ni mpaka oviriha okhwa. Yooweherera enkhala ntoko ekapasete mwaha wooweera enakosoopa minyuupuwelo sahu weera niwere okhootta etthu eri yootheene yoonanara ni owera opaka itthu soorera. Yooweherera ahu enkhuma mBiblyani ni ennanikhavihera omwattamela Muluku. Nave ennanoonihera moota owo onnisivelaawe hiyo. Nnookela ophwanya mareeliho mantxipale wakhala weera nookhalano yooweherera yoolipa.
Othokorora itthu soomunepani
it-1 epax. 522 eparag. 1
Moota saakumiheriwaaya soohimmwa
Ilapo sa khalayi seiyo sinhimmwa mBiblyani, soohimmwa ni miruku annaleeliwa mutthu ti mutthu mwa moota woovirikana. Ipaarte itokweene, soohimmwa sa mmuttettheni ni sa ilapo ikina, sannahimmwa ethoni ni ethoni. (2Sam 3:17,19; Yobi 37:20) Atthu ooweetteetta, yaawo ikwaha sintxipale yeetta evarihelaka muteko inama, yannahima soohimmwa mapuro oorakamela vaavo yeemelaaya weera yaase yootxa, maahi ni itthu ikina, naari vaavo yeemelaaya weera ehiye miritti saateexinwe ni inama. Elapo ya oPalestina, okhala weera erimwaattamelana ni elapo ya wÁsia, wÁfrica ni wEuropa, yannaviraviriwa ni inama saakhuma woorakamawo naari seera oyawo. Mwa yeeyo, atthu yaakhala elapo ele yaaheereke waakuveya wiiwa soohiimmwa sa ilapo soorakamela. Soohimmwa sa muttetthe naari sa ilapo soorakamela, atthu yaaheereke wiiwa omeerkaadu ya ecidade ele.
22-28 A JANEIRO
MIHAKHU SA MASU A MULUKU | YOBI 38-39
Nyuwo munniihiyera etempu weera nwehe soopattuxiwa?
Muri oolikaneene onweherera Yehova?
7 Biblya aathaliha moota Yehova ohenlaawe iphimelo ni otikithenraawe “mathipelo” ni “alipiha mathipelo aya.” (Yobi 38:5,6) Mpaka aahiitthuuwa weera oone sootheene aapankaawe. (Eph. 1:10, 12) Munnawera wuupuwela moota malaika yoonenlaaya vaavo yaamonnaaya Yehova apakaka itthu valaponi? Awo yaatthapa! Tiyeeyo nto Biblya onhimaawe weera awo yaatthapa “envuwihaka Muluku.” (Yobi 38:7) Eyo ennixuttiha eheeni? Yehova aaviriha iyaakha sintxipale weera amalihe itthu aapatxenraawe opaka mene sootheene iyo aapatxera vakhaani-vakhaani ni okosoopa mwaha woopaka aakhumela nnene. Aahiitthuwa weera oone sootheene aapankaawe ni aahoona weera sootheene “sari sorera.” — Eph. 1:31.
w20-MAC 08 epax. 14 eparag. 2
Ohihimuxiwa Onnooniherya Ophenta, Ankhili ni Opixa Murima wa Muluku
2 Wanipacerya, Yehova aahimpattuxa Mwanawe wira ovareke vamosa ni yena. Nuumala-vo, omurumeelaka Yesu “Muluku òpattuxa itthu sothene” ohela muhina imilyau sinceene sa malaikha. (aKol. 1:16) Yesu aanihakalala vanceene ovara vamosa ni Tiithi awe. (Mir. 8:30) Nave, malaikha yaanihakalala vanceene. Awo yaahinweha Yehova, Mulipa-Oosuwela ovara muteko ni Yesu, apattuxaka erimu ni elapo. Malaikha ale yoonihenrye sai wira yaahihakalala? Awo “yahitthapa” vaavo elapo yaapattuxiwe aya. Moohaanyiherya, awo yaahivikaniha otthapa khula okathi Yehova aamaliha awe opattuxa khula etthu. Woonasa wene, yaahitepa otthapa vaavo yaamonale aya Yehova aapattuxaka apinaatamu. (Yobi 38:7; Mir. 8:31) Khula etthu opattunxe awe, ennooniherya ophenta ni ankhili a Yehova. — Esal. 104:24; aRom. 1:20.
Mwaatxeerere Omusuwela Wanyu Yehova Moorweela Mwa Soopattuxiwa Sawe
8 Nimuroromeleke Yehova. Yehova aamukhavihera Yobi weera owo annatthuneya omuroromela Yehova. (Yobi 32:2; 40:6-8) Otthekula iwe Yehova aaraaweno ni Yobi, Yehova aahuuluma itthu sintxipale woohima sa soopattuxiwa ntoko ithenyeeri, mahutte ni etari. Nave-tho Yehova aahuuluma woohima sa inama ntoko imombe ya mutuphini ni ikavalo. (Yobi 38:32-35; 39:9, 19, 20) Itthu sootheene Yehova uulummaawe saamuxuttiha Yobi weera ohiya paahi Yehova okhalano owera, owo-tho ookhalano nsivelo ni osuwela. Emalakaru otthekula Yobi aapatxera omuroromela Yehova moohihovela. (Yobi 42:1-6) Vamoha-moharu, emaara yeeyo hiyo ninwehexexaahu soopattuxiwa, ninnoona tthiri weera osuwela wa Yehova ti woohimala ni weera tho owo ookhalano owera woonipwaha hiyo, ni weera tho Yehova ookhalano owera woomaliha maxupo ootheene, osuwela eyo enoonikhavihera omuroromela vantxipale Yehova.
Othokorora itthu soomunepani
it-2 epax. 199-202 eparag. 1
Mulipa a Malamulo
Yehova ntoko mulipa a malamulo. Mweekhaikhai, Yehova mulipa a malamulo eekhaikhai a elapo yootheene. Ennakumiheriwa malamulo a itthu sihikhanle ni ekumi (Yobi 38:4-38; Nsa 104:5-19) ni a inama. (Yobi 39:1-30) Mutthu ntoko yoopattuxiwa ya Yehova, onnatthuneya wiiwelelaka malamulo a Yehova, mwaha wooweera owo yoopattuxiwa enuupuwela, enwera opaka itthu ni onnalipa moomunepani, nto onnatthuneya wiiwelelaka malamulo a Muluku. (Arom 12:1; 1Akor 2:14-16) Nave malamulo a Yehova ennahoolela soopattuxiwa soomunepani, malaika. — Nsa 103:20; 2Ped 2:4, 11.
Malamulo a Yehova khentumphwa. (Yer 33:20, 21) Mwa elapo yootheene, malamulo awo, ennasuweliwa, mpakana macientista ennavarihela muteko weera ewehexexe weetteeta wa mweeri, elapo ni itthu ikina ewehexexaka mwa esegundo. Mutthu onvirikanyiha malamulo awo, annoona maxupo enkhumelela. Moolikana ni eyo, malamulo Muluku toohitxentxeya ni khenoothereriwa naari otumphwa nave khenthorihiwa. Makhalelo aya toororomeleya ntoko malamulo oosuweliwaxa, nnaamweera ikwaha ikina ohikhalaka moowaakuveya. ‘Muhiiwoke, vawi Muluku khampuheriwa. Veekhaikhai yeeyo mutthu onaalaawe, yeeyotho onahala ohepha.’ — Aga 6:7; 1Tim 5:24.
29 A JANEIRO–4 A FEVEREIRO
MIHAKHU SA MASU A MULUKU | YOBI 40-42
Etthu ninxutteraahu ni itthu Yobi aavirinhaawe
w10 15/10 epax. 3-4 eparag. 4-6
“Taani onwera osuwela nyuupuwelo sa Yehova?”
4 Vaavo nnuupuwelelaahu miteko sa Yehova, onnatthuneya osepa omuthoriha mwaha wa malamulo a atthu. Yookhala emoha ehimmwa mmasuni a Yehova va Nsalmu 50:21: “Munuupuwela wi miyo kiri ntoko nyuwo?” Ntoko ohimmaawe Biblya mwa iyaakha 175: ‘Atthu ennamuthoriha Muluku, ni weera malamulo ankumiheraawe tooxupa wa atthu awo.’
5 Nintthuneya wiikosoopa weera nihithoriheke moota Yehova oneettihaawe itthu mwaha wa moonelo ahu woohimalela. Mwaha wa heeni eyo eraaya yootthuneya? Aani, mwaha wa moonelo ahu woohimalela, vaavo nimmusomaahu Biblya, hiyo pooti wuupuwela weera soopaka ikina sa Yehova khaiyene ti sooreera. Khalayi ana a Israeli, yaakhalano muupuwelo wooweera moota Yehova aapakelaawe itthu, khiwaari wooreera. Nkoonani ele Yehova aalenlaawe: “Vano nyuwo munneera: ‘Ephiro ya pwiyaka kherenre!’ Mwa yeeyo okiiwe, weyo empa ya Israeli: Kapena ti ephiro aka eri yoohiloka? Apaale khaiyene ephiro anyu tehinloka?” — Ez. 18:25.
6 Esiiri enrowa onikhavihera osepa muraakho woomuthoriha Yehova moovarihana ni muupuwelo ahu, ori waakhulela weera hiyo muupuwelo ahu wookhalano mpika ni, ikwaha sintxipale ninnapakaka itthu soohireera. Yobi annatthuneya oxuttera mwaha ola. Emaara aavirihaawe maxupo owo annawanano mukhalelo wooriipiwa murima ni aahikhala mutthu oowiisuupuwelela meekhaawe. Yobi aattiwala itthu sootthuneya. Menento mwa nsivelo, Yehova aamukhavihera okhalano moonelo wooreera vaavo ampakenlaawe makoho oophiyeraka 70 yaawo ahaawenraawe waakhula naari mano nimoha, Yehova aamoonihera Yobi weera muupuwelo awe waakhalano mpika. Mene Yobi moowiiyeviha aahaakhulela nikhavihero na Yehova atxentxaka moonelo awe. — Mmusome Yobi 42:1-6.
w17-MAC 06 epax. 25 eparag. 12
Nwehexexeke Mwaha Muulupale
12 Nuumala Yobi ohaawa vanceene, niireke waari woohixariya Yehova omukhaliherya mwa enamuna ele? Nnaari. Okhala wira Yobi khuupuwela siiso. Nave Yobi aahiiwexexa etthu ene ni oxukhurela nikhaliheryo na Yehova. Owo aahimmye so: “Sothene sihimyalyaka: kottharuwa, kìyevihaka vantthupini ni vatturwani”. (Yobi 42:1-6) Wanipacerya, mmiravo iitthaniwa Elihu aahimukhaliherya Yobi oturuka muupuwelo awe. (Yobi 32:5-10) Nuumala Yobi owiriyana miruku sa Yehova, owo aahituruka moonelo awe. Nto Yehova aahaaleela akina wira aanisiveliwa ni Yobi mwaha wa ororomeleya wawe. — Yobi 42:7, 8.
“Mmuroromeleke Yehova”
17 Yobi aari murumeyi mmoha a Yehova yoowo nnamweera aaviriha maxupo, aavirelela olipa murima ni oororomeleya. Ekaratta murummwa Paulo aalepenlaawe aHeberi, ahaathaliha asinna yaawo yaari ororomeleya ni “owo awitthana anna awo okhala nihutte ntokotoko na anamoona.” (Aheb. 12:1) Ootheene awo yaaviriha maxupo oohiyana mwekumini nnaamweera varene hiho, awo yaavirelela ororomeleya wa Yehova. (Aheb. 11:36-40) Neereke ovilela waaya wahaakhavihera? Waakhula ti wooweeera aani! Nnaamweera solohera sa Yehova yahoona sikwanelaka etempu aya, awo yaavirelela okhala oororomeleya wa Yehova. Mwa yeeyo, arumeyi ale oororomeleya yaanaroromela weera yahaakhuleliwa ni Yehova. Tivawonto, awo yahaahovelaaya weera iprofesia sootheene sa Yehova saamukwanela muhoolo. (Aheb. 11:4, 5) Tivawo tho, ntakihero naya ninnanikhavihera okhala oororomeleya wa Yehova.
18 Mahikwaano itthu sinnavirelela oxupa. (2 Tim. 3:13) Satana nlelo khahiyerenre oweerera arumeyi a Muluku nave, hiyo noosuwela weera ninkela oviriha maxupo. Nnaamweera varene hiiho, onnatthuneya ovirelela ororomeleya wa Yehova nroromelaka weera, “yoweherera ahu enlipa wa Yehova Muluku mukumi.” (1 Tim. 4:10) Yehova aareeliha vantxipale ororomeleya wa Yobi, eyo ennoonihera weera “Yehova Muluku a ikharari.” (Yak. 5:11) Antoko Yobi, hiyo nintthuneya okhala oororomeleya wa Yehova, “nroromelaka weera, Yehova onimwaalivela ale ammuroromela ni murima wootheene.” — Mmusome Aheberi 11:6.
Othokorora itthu soomunepani
it-2 epax. 831 eparag. 1
Anamuulumela
Yobi aari mulopwana aakosoopa nnene nroromelo nawe nnaamweera uulumeliwa. Mene owo, aahinnuwihera mukhalelo mmoha woonanara ni aapaka yoottheka, yeeyo aathorihinwaaweno. Elihu enre ha: ‘Taani omphwanaphwana ni Yobi, onawura mpuhero ntoko maahi?’ (Yobi 34:7) Yobi annaxupeya vantxipale ni exariya awe ohiya ni exariya ya Muluku, ni aaheerera ottikihera exariya awe ohiya exariya ya Muluku. (Yobi 35:2; 36:24) Mwaha wa itthu yuulumaaya ‘asinthamwene’ awe araru, Yobi annaweha itthu iye ntoko uulumeliwa owo ohiya Muluku. Ni eyo, enoolikana ni mutthu ontthawa wuulumeliwa ni oveehiwa, ni anasiveliwa ni eyo, aakhulelaka ntoko onwura maahi ni ohakalala. Muhoolo mwaya Muluku aahimuleela Yobi weera soowuulumeliwa iye, uulumeliwa Muluku. (Yobi 42:7) Moolikana niiyo, Yehova aahimuleela mprofeti Samuweli, vaavo ana Israeli yaamutthanlaaya mwene: ‘Khayookhontte weyo, mene ekikhontte miyo, weera kihikhale mwene aya.’ (1Sam 8:7) Navetho Yesu aahaaleela oohusera awe: ‘Muni musondiwe ni amalapo ootheene [ohiya mwaha wa nthowa nanyu mene] nthowa na nsina naka.’ (Mt. 24:9) Wuupuwelela eyo, enoomukhavihera mukristu ovilela aaveehiwaka ni mikhalelo sooreera ni anookhala oolikaneene weera aakhele mareeliho mwaha wa ovirelela ororomeleya. — Lk 6:22, 23.
5-11 A FEVEREIRO
MIHAKHU SA MASU A MULUKU | MASALMU 1-4
Mukhavihere Omwene wa Muluku
“Kini kithukumelihe miloko sootheene”
8 Atthu anoonela hayi mitthenka ninlaleyaahu? Antxipale a yaawo khenaakhulela. (Musome Nsalmu 2:1-3.) Miloko sinnathukumela. Awo annamukhootta namalamulela othanliwe ni Muluku. Wa yaawo, mitthenka sa Omwene ninlaleyaahu, khahiyono “mitthenka sooreera.” Mpakana anamalamulela annakhoottiha muteko woolaleera. Nnaamweera anamalamulela awo yaakhulelaka weera aninvarela Muluku, khantthuna ohula matata wa olamulela ekhalannaaya. Ntoko anamalamulela a ehuhu ya Yesu, khenasiveliwa ni ole othanliwe ni Yehova mwaha woowiiva atthareli awe oororomeleya. — Mit. 4:25-28.
w16-MAC. 04 epax. 29-30 eparag. 11
Nvikaniheke Ohiirela Mpantta Myaha sa Elapo ela Yookawanyeya
11 Ophavela muhakhu. Akhala wira ninnithokorerya musurukhu ni mihakhu sahu okhala itthu sootepexa otthuneya, nto vanoovila ovikaniha ohiirela mpantta myaha sa elapo. Nuuvira mwaakha wa 1970, Anamoona a Yehova anceene a oMalawi, yahaana oleva itthu sotheene yaarina aya, okhala wira yaanikhootta wiirela mpantta epartido. Masi moothananiha, akina khiyaawenrye oleva mireerelo saya. Murokora mmosa oniitthaniwa Rute, onnuupuwelela oriki: “Akina yaahirowa ni hiyo opuro ole woomoleliwe ahu, masi muhoolo mwaha yaahikela epartido, khihokolowela owaani, maana khiyaaphavela ovilela mixankiho saakhanle opuro ole waaroihiwe ahu”. Masi arumeyi anceene a Yehova khaniira siiso. Awo annivikaniha ohiirela mpantta myaha sa elapo, hata eyo etaphulelaka othoiwa musurukhu wala opweteiwa mireerelo saya. — aHéb. 10:34.
Othokorora itthu soomunepani
it-2 T. epax. 689-690 eparag. 1-3
PRAGANA (PALHIÇO)
A fina camada protetora ou folhelho que reveste o grão de cereais, como a cevada e o trigo. Embora as referências bíblicas à pragana sejam figuradas, elas refletem as práticas de debulha que eram comuns nos tempos antigos. Após a colheita, esta membrana não comestível que revestia o valioso grão era inútil, e, por isso, era símbolo apropriado de algo leve, imprestável e indesejável, algo a ser separado do que é bom, e a ser eliminado.
Primeiro, a debulha fazia com que o grão se soltasse da palha. Daí, pelo joeiramento, o palhiço era carregado pelo vento, como se fosse pó. (Veja JOEIRAR.) Isto bem ilustra como Jeová Deus tanto remove os apóstatas de entre Seu povo como se livra de pessoas iníquas e de nações opositoras. (Jó 21:18; Sal 1:4; 35:5; Is 17:13; 29:5; 41:15; Os 13:3) O Reino de Deus esmagará seus inimigos em partículas tão diminutas que serão facilmente levadas embora como a pragana. — Da 2:35.
A imprestável pragana era amiúde ajuntada e queimada, para impedir que fosse trazida de volta pelo vento e contaminasse as pilhas de cereal. Similarmente, João, o Batizador, predisse a vindoura destruição ardente dos falsos religiosos — o Debulhador, Jesus Cristo, juntará o trigo, “mas a palha ele queimará em fogo inextinguível”. — Mt 3:7-12; Lu 3:17; veja DEBULHA; PALHA.
12-18 A FEVEREIRO
MIHAKHU SA MASU A MULUKU | MASALMU 5-7
Nvireleleke ororomeleya nnaamweera atthu akina epakaka soottheka
Biblya Onkela Wookhaviherani Hayi Okhala Oovilela
7 Neereke asinthamwene anyu amusi anyu aheerera okhala oohiroromeleya wa nyuwo? Waari weera eyo yoheereya, etthu ekhanle yoowookhaviherani ori wuupuwelela yooweereya ya mwene Davidi vaavo mwanawe Absaloni amusonttawe atthunaka okhala mwene nipuro na apapawe. — 2 Sam. 15:5-14, 31; 18:6-14.
8 (1) Nvekeleke. Muhinaakuve osoma yooweereya ya mweekumini ya mwene Davidi, mmuleeleke Yehova ele yooxumpeni mwaha woonyoonyihiwa. (Nsal. 6:7-10 [6-9, Tradução do Novo Mundo]) Nto munvekeleke Yehova weera mphwanye miruku sa mBiblyani sineera sookhavihereni oviriha maxupo anyu.
w20-MAC 07 epax. 8-9 eparag. 3-4
Mukupaliki Wira Moophwanya Ekeekhai
3 Waamini wahu khonlipa paahi ni ophenta wa atthu a Muluku. Mwaha wa xeeni? Akhala wira waamini wahu onlipa ni ophenta wa atthu a Muluku, hiyo pooti ohiya waamini wahu. Mwa ntakiheryo, niireke munoohiya omurumeela Yehova akhala wira mutokweene wala pioneero onnipaka etampi yuulupale, mpakha okumihiwa mmulokoni? Ankhi akhala wira munna wala murokora onnipaka etthu enoowereyani? Aahiiso mutthu mukina onnipakeya nammwareya, onapacerya ohimya wira itthu ninkupali ahu khahiyo ekeekhai? Etthu xeeni nniixutta ahu? Akhala wira nimphavela okhalana waamini woolipa nihaana olipiha waataana wahu ni Yehova. Nave akhala wira nimmwaamini Muluku mwaha wa itthu atthu akina anipaka aya, ohiya mwaha wa waataana wahu ni Muluku, eyo yaarowa olikanaka ni oteka empa etereno ya mutthu mukina. Ekeekhai wira moota muniwoonela anyu atthu a Yehova onimookhaliheryani wuncererya waamini wanyu. Masi ti vooloka omusoma Biibiliya oratteene, wiiwexexa ele munisoma anyu ni otokosa myaha sa mBiibiliyani wira musuweleke akhala wira ele munikupali anyu voohimya sa Yehova ekeekhai. Muhaana okupali wira ele munisoma anyu mBiibiliyani ekeekhai. — aRom. 12:2.
4 Yesu aahimmye wira atthu akina yamweemererya ekeekhai “etteliwaka murima”. Masi waamini waya onnivukuwa okathi aneehereriwa aya. (Mmusome Matheyo 13:3-6, 20, 21.) Woonasa wene, awo khiyaasuwela wira ale animutthara Yesu anniphwanya mixankiho ni weehereriwa. (Math. 16:24) Nave yuupuwela wira yakhala muKristau khiyaarowa ophwanya mixankiho wala yuupuwela wira Muluku aarowa okumihaka mixankiho saya. Masi musuweleke wira olumwenku ola wootakhala ninkhala ahu, nnokumanaka mixankiho. Nave makhalelo ahu pooti oturukeya, nto eyo pooti ovukula ohakalala wahu. — Esal. 6:7; Mus. 9:11.
Othokorora itthu soomunepani
it-2 epax. 1004 eparag. 5
Mahiye
Va Aroma 3:13, murummwa Paulo aaromola masu a nimphwanyaahu va Nsalmu 5:9, alikanxeraka mmilo wa atthu oowootha ni ‘mahiye oohuliwa.’ Hiihaale ntoko mahiye ehulinwe enrowaaya oriheliwamo atthu ookhwa, mmilo aya ennahula ehimaka itthu sinkumihera okhwa. — Munwehe Mt 15:18-20.
19-25 A FEVEREIRO
MIHAKHU SA MASU A MULUKU | MASALMU 8-10
‘Yehova, kintthuna woovuwihani’!
Muheleke mwiitti eparakha yooweerela empari emusi ya Yehova
6 Yehova oonipakela elapo yooreera. Ahinaakuve waapaka atthu oopatxera, Yehova aapaka elapo weera ekhalekemo atthu. (Yobi 38:4-6; Yer. 10:12) Mwaha wa nsivelo ni ovaha Yehova oraaweno, aahela itthu sintxipale seiyo seera sinihakalaliheke. (Nsal. 104:15, 16, 26 [104:14, 15, 24, NM]) Nto vaavo iitthuwalaawe weera uupuwele itthu soothesene aapattuxalaawe, “aahoona weera sootheene saari sooreera.” (Eph. 1:10, 12, 31) Ooniheraka weera atthu tootthuneya, Yehova aahaavaha owera weera “elamuleleke itthu soothesene” Yehova opattunxaawe valaponi. (Nsal. 8:7 [8:6, NM]) Yoolakela ya Muluku ti yooweera atthu ookwanela ehakalaleke ni ekosoopeke itthu soothesene sooreera Yehova opattunxaawe mahuku ootheene. Neereeke nyuwo munnaxukurela yoovaha yooreera Yehova oovanhaaweni?
w20-MAC 05 epax. 23 eparag. 10
Niireke Munnixukhurela Itthu Yehova Onoovahaaweni?
10 Sookhala inamuna soovirikana nikhanle ahu oowooniherya wira ninnixukhurelayoovaha ya olavula. Enamuna emosa, ori waaleela itthu ninkupali ahu voohimya sa Muluku, atthu ale anikupali wira itthu siroothatuwa. (Esal. 9:2; 1 Ped. 3:15) Atthu ale anikupali wira itthu siroothatuwa, amphavela onikupaliha wira elapo ni itthu sotheene sikhanle mulaponi, khasipattuxiwe ni Muluku sikhumelenle mekhayaru paahi. Akhala wira atthu awo anoophavela oniwiriyana, nihaana omurumeela Biibiliya ni iponto nithokorenrye ahu mwaha ola wira naatthokiherye voohimya sa Tiithi ahu a wiirimu ni owooniherya wira ninnikupali ni murima wotheene wira Yehova Topattunxe erimu ni elapo. — Esal. 102:26; Yes. 40:25, 26.
Neereke nyuwo “munnavaha ntakihero nooreera . . . muulumaka”?
13 Mwiipeke ni murima wootheene. Vaavo nniipaahu itxipo sa omwene, yootthuna ahu ekhaleke yonvuwiha Yehova. Murokora mmoha oneeriwa Sara khiisoona oreera nsu. Nnaamweera vareene hiho, owo onnatthuna onvuwiha Yehova ni itxipo sawe. Mwa yeyo, owo onnoona okhala etthu yooreera orehera itxipo ntoko onrehereraawe impari ikina sa mmithukumanoni. Owo onnarehera itxipo iyo ni woona moota sinvarihanaaya ni mwaha. Owo onhimme há: “Eyo ennakikhavihera ovarexexa ohiya owera waka wiipa.”
Othokorora itthu soomunepani
it-1 epax. 664 eparag. 2
Ikatha
Mweekhaikhai, annuulummwa Muluku ntoko mulipa oopaka itthu ni ‘ikatha sawe,’ ntoko olepa Malamulo 10 vasulu va maluku (Ott 31:18; Ol 9:10), opaka miiriira (Ott 8:18, 19) ni opaka erimu (Nsa 8:3),“ikatha” sa Muluku sinvara muteko woopattuxa itthu, sintaphulela munepa awe wootteela, ennahimmwa va eliivuru ya Ephattuwelo woohima sa soopattuxiwa, vaavo oneeraawe weera ikuru sa Muluku (rú·ahh, “munepa”) wannaara vasulu va maahi. (Eph 1:2) Nave soolepa sa eGrego sa eKristu, sinnanivaha miruku weera niiwexexe nnene mwaha ola, mwaha wooweera yoolepa ya Matheyo enhima weera Yesu aahoomola minepa soonanara avarihelaka muteko ‘munepa wootteela wa Muluku’ ni eliivuru ya Luka ennahima weera eyo yanneereya mwaha wa ‘ikatha sa Muluku.’ — Mt 12:28; Lk 11:20.
26 A FEVEREIRO–3 A MARÇO
MIHAKHU SA MASU A MULUKU | MASALMU 11-15
Nkuupuwelani mureene elapo enyowani ni yamurettele
w06 15/05 epax. 18 eparag. 2
Nyaha sootthuneya sa Eliivuru ya Nsalmu
11:3 — Mathipelo heeni ennyaanyiwa? Mathipelo a atthu taala, malamulo, miruku ni exariya. Vaavo atthu ehinttharaaya malamulo, khonkhala wiiwanana ni exariya khenkhala. Mwa itthu sootheene iya, “naxariya” onnatthuneya omuroromela moomalela Muluku. — Nsalmu 11:4-7.
wp16.N.º4 epax. 11 eparag. 5-6
Neereke onoowereya okhala elapo yoohikhala owali?
Biblya onnahima weera moohipisa va, Muluku onoorowa omaliha owali. Elapo ela yoowali, ennaweherera ‘nihiku noothorihiwa ni nootoloxiwa wa atthu ootakhala’. (2 Pedru 3:5-7) Khenrowa okhalatho atthu enrowa waakumiheraka maxupo atthu akina. Mwaha wa heeni nintthuneyaahu ororomelaka weera Muluku ontthuna opaka etthu weera amalihe khuluwi owali?
Biblya oneera, Muluku ‘Khansiveliwa ni atakhali”. (Nsalmu 11:5) Owo onnasiveliwa ni murettele ni exariya. (Nsalmu 33:5; 37:28) Mwa yeeyo, waapixera wawe murima atthu enkumihera maxupo, khonrowa ovirelela.
w17-MAC 08 epax. 7 eparag. 15
Niireke Munoowerya Olipelela Moopixa Murima?
15 Exeeni yaamukhalihenrye Davidi olipelela moopixa murima? Owo onnaakhula esaalimo 13, yeeyo onikoha awe ikwaha xexe oriki: “Mpakha lini?” Davidi onihimya wira: “Tthirí miyo kinniroromelexa okiphenta wanyu: kitteliweke murima, kopoliwaka ni nyuwo. Kimphavela watthapela Apwiya, kiwipelaka sorera sikìrenlyaya”. (Esalimo 13:6, 7) Davidi aanisuwela wira Yehova toororomeleya ni aanimphenta. Owo aanuupuwela okathi Yehova aamukhalihenrye awe ni aanilipelela okathi Yehova aarowa awe omaliha mixankiho sa Davidi. Nave, Davidi aanisuwela wira avikaniha opixa murima, aamureelihiwa ni Yehova.
kr epax. 236 eparag. 16
Omwene onnapaka yootthuna ya Muluku elapo ela ya vatthi
16 Ovareleleya. Vano, yoolaihera ela eri va Yesaya 11:6-9 enoorowa okwaniheriwa moomalela. Alopwana, atthiyana ni anamwane, enrowa okhala oovareleleya ehipwatthaka mapuro enrowaaya okhala. Mutthu naari enama, khenrowa woopihaka. Nkuupuwelelani muhoolo, elapo ela muhiyerinweene weiwo munrowaanyu okhupwelaka mmoolokoni naari mapuro oovirikana, naari weetteetta mmiyaakoni mureene oovareleleya naari muhoovaka etthu. Ni emaara onrowaaya wiila, nyuwo khamunrowa woovaka. Masu a Ezekiyeli 34:25 enoorowa okwanela, ni atthu a Muluku enoorowa ‘okilaathi weeheweheweni ni wiitthaala ni eneekone mutorosoni mwaya.’
Othokorora itthu soomunepani
w13-MAC 15/09 epax. 19-20 eparag. 12
Niireke Nyuwo Moorukunuxa Mukhalelo Anyu?
12 Mooriipiha murima, olelo va noorukureriwa ni atthu anlikana ni okathi Paulo aalempe awe epaphelo ya aRoma. Atthu awo pooti woonaka wira khivanireerela weettela makhalelo ooloka. Alipa-oosomiha ni anamuyari anceene, annitumererya ni waahiyererya anamwane ‘yeettelaka murima aya’. Awo anuupuwela wira khula mutthu ohaana opakaka etthu enimusivela, ni wira khuta etthu ti yooloka. Hata ale aniihimya okhala anatiini, anoona wira khuuvo onimoova aya nto annipaka itthu sinaasivela, nnaamwi eyo etaphulelaka ohimwiiwelela Muluku wala malamulo awe. (Esal. 14:1) Mweettelo owo pooti waaxankiha maKristau ekeekhai. Ale ahirina ephoole, pooti woonaka siiso marehereryo a Muluku. Awo pooti ohiphavela weettela malakiheryo a muloko ni opacerya wiikhupanyiha wa khula etthu ehinaasivela. Awo pooti ohoveryaka miruku sa Biibiliya voohimya sa inamuna sa otthekula, orumeela Internet, ni orowa osoma universidade.