Ireferensiya sa Ekumi ni Mutekwaahu Ekadernu ya Vamweerini
© 2024 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
3-9 A MARÇO
MIHAKHU SA MASU A MULUKU MIRUKU 3
Moonihere nroromelo wa Yehova
ijwbv mwaha 14 eparag. 4-5
Miruku 3:5, 6 — “Ohìphitere miruku sá pahi”
“Omuroromele [Yehova] ni murim’á wothene.” Hiyo ninnoonihera weera ninnamuroromela Muluku naapakaka itthu mwa moota owo ontthunaawe. Nintthuneya omuroromela Muluku moomalela, ni murima ahu wootheene. Mbiblyani, masu ooweera murima, imaara sintxipale onhimmwa omutthu ahu wa mpuwa, eyo enhela mpuwa itthu sinneeriha ohakalala naari oriipiwa murima, itthu sinneeriha opaka etthu, miyuupuwelo sahu, ni mikhalelo sahu. Nto, omuroromela Muluku ni murima wootheene, onnahela mpuwa itthu ikina ohiya paahi miyuupuwelo sahu. Eyo yoothanla nimpakaahu mwaha wooweera ninnaroromela weera mpattuxa ahu oosuwela etthu eri yooreera wa hiyo. — Aroma 12:1.
“Ohìphitere miruku sá pahi.” Nintthuneya omuroromelaka Muluku mwaha wooweera muupuwelo ahu ti woohimalela. Wakhala weera nnimwiiroromela asineene ahu naari nintthara miyuupuwelo sahu, hiyo pooti opaka soothanla seiyo woopatxerani sinkhala ntoko ti sooreera, mene seiyo muhoolo mwaya sinrowa onikumihera maxupo. (Miruku 14:12; Yeremiya 17:9) Osuwela wa Muluku otokweene opwaha osuwela wahu. (Yesaya 55:8, 9) Vaavo ninhiyaahu osuwela wa Muluku oneettihaka, ikwaha sootheene nnoorowa okhumelaka nnene mweekumini mwahu. — Nsalmu 1:1-3; Miruku 2:6-9; 16:20.
ijwbv mwaha 14 eparag. 6-7
Miruku 3:5, 6 — “Ohìphitere miruku sá pahi”
“Nwettani mwá mothene omusuwele Muluku”. Nintthuneya osuwelaka moonelo wa Muluku mwa itthu sootheene ni soothanla sootthuneya sa mweekumini mwahu. Ninnapaka eyo vaavo nnanvekelaahu miruku sawe ni vaavo ninttharahu ele owo onhimaawe moorweela mwa Biblya. — Nsalmu 25:4; 2 Timotheyo 3:16, 17.
“Owo onahala wòtikiteihera iphiro sá.” Muluku onnookolola iphiro sahu, anikhaviheraka okhala moovarihana ni malamulo awe axariya. (Miruku 11:5) Mwa yeeyo, hiyo pooti osepa maxupo ni okhalano ekumi yoohakalaliha vantxipale. — Nsalmu 19:8, 9 [19:7, 8, Tradução do Novo Mundo]; Yesaya 48:17, 18.
be epaax. 76 eparag. 4
Nvirelele orowa vahoolo!
Mutthu aviriha vale sookumanano sintxipale mweekumini, pooti wuupuwelaka ha: ‘Kootoko oviriha maxupo ntoko ala. Miyo koosuwela etthu yoopaka.’ Neereke ti wa miruku wuupuwela hiiho? Miruku 3:7 oneera: “Ohìsere namiruku vamaithoni vá.” Vekhaikhai, sookumanano sa mweekumini sinnanikhavihera okhalano moonelo wooreerela woohima sa itthu ninvirihaahu. Mene wakhala weera ninnarowa vahoolo moomunepani, sookumanano sahu sinoorowa oneeriha woona weera nintthuneya mareeliho a Yehova weera nikhumeleke nnene. Mwa yeeyo, orowa wahu vahoolo khonlipa mwaha wooviriha maxupo niiroromelaka, mene onlipa mwaha woowaasa miruku sa Yehova. Ninnoonihera orowa vahoolo, vaavo ninroromelaahu weera khiyaavo etthu enrowa weereya Yehova ahaakhulenle ni vaavo ninkhalaahuno onthamwene woororomeleya ni nsivelo ni Tiithi ahu a wiirimu.
Othokorora itthu soomunepani
w06 15/9 epaax. 17 eparag. 7
Wiiwanyeihiwa wa eliivuru ya Miruku
3:3. Nintthuneya ovahaka mwiitti oreera murima ni ekhaikhai, ni owara ntoko ekolaare. Tiwootthuneya-tho wunnuwihera mikhalelo iya vamurimani vahu weera seereleke eparte omutthu ahu.
10-16 A MARÇO
MIHAKHU SA MASU A MULUKU MIRUKU 4
‘Mukosoope murima anyu’
w19.01-MAC epaax. 15 eparag. 4
Munrowa Okhapelela Sai Murima Anyu?
4 Miruku 4:23, nuulumo noowi ‘murima’ nintaphulela omutthu aahiiso ele eri vamurimani va mutthu owo. (Musome Esalimo 51:8.) Mwa enamuna ekina, nuulumo noowi ‘murima’ nintaphulela miyuupuwelo, moonelo, etthu enimwiiriha mutthu opaka etthu ni soophavela sa mutthu owo. Murima ahu onnooniherya omutthu ahu wa muhina ohiya paahi mukhalelo ahu wa ota.
w19.01-MAC epaax. 17 eparag. 10-11
Munrowa Okhapelela Sai Murima Anyu?
10 Naaphavelaka okhapelela saana murima ahu, nihaana oweha itthu sikhanle oohonona ni opaka khula etthu wira niikhapelele. Miruku 4:23 nuulumo noowi mukhapelele, ninnuupuxerya muteko wa mulipa-oolipelela. Mahiku a Mwene Salomoni, mulipa-oolipelela eemela vasulu va makokoro a epooma wira yaarwaaka awanani aaleeleke atthu ari muhina mwa epooma. Eyo enninikhaliherya osuwela etthu nikhanle ahu oopaka wira Satana ohihonone muupuwelo ahu.
11 Khalai, alipa-oolipelela yaavara vamosa ni alipa-oohula mikhora. (2 Sam. 18:24-26) Otheene aya yaanikhaliherya okhapelela epooma ni asuwelexaka akhala wira mikhora saahiwaliwa saana hata awanani aya ari ene vakhiviru. (Neh. 7:1-3) Yowuupuxerya ya murima ahu yiixuttihiwe ni Biibiliya, eri ntoko mulipa-oolipelela ahu ni enninleela akhala wira Satana onneererya ohonona murima ahu, niire so, vaavo oneererya awe opahula muupuwelo ahu, moonelo ahu, etthu enniiriha opaka etthu eyo aahiiso soophavela sahu. Nto vaavo yowuupuxerya ya murima ahu ennileela aya etthu, nihaana owala mikhora sahu sa mmuupuweloni wira niikhapelele.
w19.01-MAC epaax. 18 eparag. 14
Munrowa Okhapelela Sai Murima Anyu?
14 Wira nikhapelele murima ahu, khivanitthuneya paahi okhootta sookhanyererya soohiloka masi nihaana weemererya itthu sooloka. Nkahaya muupuwele nlikanyiho na epooma erina makokoro. Mulipa-oohula mukhora ahaana owala mikhora wira awanani ahikele, masi okathi mukina, owo aahaana ohula mikhora wira sivoloihiwe soolya ni mireerelo sikina. Akhala wira khaarowa ohula mikhora, atthu a epooma eyo yaamookhwa etala. Moolikanasa, okathi wotheene nihaana ohula murima ahu wira nivoloihe muupuwelo wa Muluku.
w12 1/5 epaax. 32 eparag. 2
‘Mukosoope murima anyu!’
Mwaha wa heeni nintthuneyaahu okosoopa murima ahu? Muluku aamuupuxera mwene Salomoni olepa ha: “Makamaka owehexexe murim’á, wona wi ti mwemmo enakhumaya’mo ekumi.” (Miruku 4:23) Mukhalelo wa ekumi ahu viinaano va ni yooweherera ahu ya muhoolo, enlipa ni moota oraaya murima ahu. Mwaha wa heeni? Mwaha wooweera Muluku onoona ele eri vamurimani. (1 Samuweli 16:7) Etthu enoonihera moota Muluku onnoonelaawe, ti omutthu ahu wa mpuwa, ‘omutthu woohooneya wa vamurimani.’ — 1 Pedru 3:4.
Othokorora itthu soomunepani
Muri oolikaneene onweherera Yehova?
4 Miruku 4:18 oneera: “Nto ephiro ya anaxariya ti ekamama y’oxa yùnnuwaka mpaka nsuwa vamuru.” Masu ooweera “ephiro ya anaxariya” ennavarihana ni moota Yehova onaakhaviheraawe arumeyi awe wiiwexexa yoolakelaawe, Yehova ompaka eyo vakhaani-vakhaani. Yoolepa ela-tho ennanikhavihera wiiwexexa moota mukristu ompakaawe matxentxo mweekumini mwawe weera amwattamele Yehova. Onnatthuneya oviriha ehuhu weera mutthu unnuwe moomunepani. Khoneereya moowaakuveya, oneereya vakhaani-vakhaani. Naareene atthu ninvarela muteko miruku sa mBiblyani ni sa mareherero awe, vakhaani-vakhaani nnoowera otakiha mikhalelo sa Kristu. Nave-tho nneereke ovirelela omwaattamela Muluku. Ninkela woona ntakihero na Yesu aapankaawe nintaphulela nnene epontu ene yeela.
17-23 A MARÇO
MIHAKHU SA MASU A MULUKU MIRUKU 5
Mukhale ottayi ni okonihana woohireerela
w00 15/7 epaax. 29 eparag. 1
Nyuwo pooti ovirelela okhala ootteela elapo yeeyo enkonihaniwa moohireerela
Va eliivuru ela ya miruku, mutthu oohapuxa, onhinmwa ‘muthiyana oohisuwanyeya’ namararuwa. Masu onvarihelaawe muteko weera amuhapuxe mutthu, toosiva ntoko oravo ottonyaka mmahavuni mwaya ni ooreera opwaha makhura. Atthu antxipale empatxera hiiha weera yiivoleihere ni mukhalelo wa okonihana woohireerela. Mwa ntakihero, moone yooweereya ya Amy, muthiyana mmoha yoowo ahaavileleya mwaha wooreera aari sekretaariya aarinono iyaakha 27. Owo ohimme ha: “Kookhalano koleeka aka a omutekoni yoowo onkipwattha vantxipale ni onkittottopela ikwaha sootheene. Ti wooreera opwatthiwa. Mene kohoonelela weera okipwattha wawe, waari wootthuna okonihana. Nkinrowa owokeya ni itthu ompakaawe.” Masu oowoka a mutthu ontthuna onihapuxa, ikwaha sintxipale tooreera wakhala weera khansuwenle etthu ontthunaawe. Mwa yeeyo, nintthuneya ovarihela muteko miruku.
w00 15/7 epaax. 29 eparag. 2
Nyuwo pooti ovirelela okhala ootteela elapo yeeyo enkonihaniwa moohireerela
Itthu soonanara sinkhumelela mwaha wa okonihana woohireerela, ti soowaawa ntoko eviinyu ya absinto, ni sooweetha ntoko ekatana eneetha nno ni nno, ti soovoreya ni sinniiva. Itthu soonanara sinkhumelela mwaha wa mukhalelo ene yoola, ikwaha sintxipale onkhala oxupeya yoowuupuxera ya murima, orupala naari orupaliha woohilakela naari eretta envalihaniwa mookonihanani. Ni muupuwele ovoreya murima wa ole oraruwelinwe ni mukhwaawe. Oraruweliwa pooti okhala ekwaha emoha, pooti okumihera ovoreya weiwo onrowa oviriha ekumi yootheene. Veekhaikhai, oraruwelana ti woovoreya.
w00 15/7 epaax. 29 eparag. 5
Nyuwo pooti ovirelela okhala ootteela elapo yeeyo enkonihaniwa moohireerela
Nintthuneya waarakamela atthu yaale yaarowa oneeriha wiivoleihera ni mukhalelo wa okonihana woohireerela. Mwaha wa heeni naarowaahu wiivoleihera ni moota empakaayano itthu niiwelelaka itxipo soohireerela, woonela iprograma soohireerela naari wiivoleihera ni iprograma sa pornografia? (Miruku 6:27; 1 Akorinto 15:33; Aefeso 5:3-5) Nave-tho khiwaarowa okhala wa miruku okuxeya ni mukhalelo wa atthu awo nuulumaka itthu sa okonihana naari niirehereraka ni owara mwa mukhalelo woohireerela. — 1 Timotheyo 4:8; 1 Pedru 3:3, 4.
Othokorora itthu soomunepani
w00 15/7 epaax. 29 eparag. 7
Nyuwo pooti ovirelela okhala ootteela elapo yeeyo enkonihaniwa moohireerela
Salomoni ohoonihera etthu yoonanara enkhumelela mwaha woowiivoleihera ni okonihana moohireerela. Okonihana woohireerela, oyeleela nttittimiho naari wiisivela, sineetta vamoha. Ti woowuuliha muru opaka itthu weera nikwanihere sootthuna sahu naari sa mutthu mukina sa okonihana woohireerela. Nave-tho, okonihana ni mutthu nihithelannaahuno, onoonihera ohiisivela.
24-30 A MARÇO
MIHAKHU SA MASU A MULUKU MIRUKU 6
Eheeni ninxutteraahu ni ineneele?
it-1 epaax. 999 eparag. 2-3
Eneneele
‘Osuwela wa ineneele.’ ‘Osuwela’ wa ineneele, khonlikana ni osuwela wa atthu, mene osuwela waya sivahinwe ni Mpattuxa. Biblya onnahima woohima sa ineneele weera “sinnàsa sotxa saya ehuhu ya mulala, sikhupaka inuku ehuhu yohepha.” (Mir 6:8) Eneneele emoha emphwanyeya veeli-veeli oPalestina, ti eneneele yoohepha (Messor semirufus), ennathukumanya sootxa sintxipale emaara ya elimwe, ni ennavarihela muteko sootxa iyo mpaka eyiita, emaara yeeyo onxupaaya ophwanya yootxa. Eneneele ela ennaphwanyeya waattamela mapuro sineepetthiwaamo sotxa, mwemmo simphwanyeyaayamo sootxa sintxipale. Vaavo epula ennaanihaaya sootxa saathukumanyinwe, ineneele soohepha sinnakumihera vaate sootxa iyo saaneyaka vansuwani weera suume. Onnooneya weera ineneele iyo sinnavenxa eparte emmela ya mmiso weera ehimele yathukumanya vale. Mapuro ineneele soohepha sivinraayamo, ennooneya mwaha wa mphito aya, ni mwaha wa makotowa a sootxa ehiñyaaya vaate va mwiithe.
Mikhalelo sooreera otakiha. Mukhalelo ola wa ineneele onnamooperera nooresi weeraka: “Weyo, noresi, orowe wa inenele, owehexexe mwettelo aya ni olakeye.” (Mir 6:6) Ineneele, ohiya paahi sinooneya mwaha wa wiireherera waya wa itthu sa muhoolo, mene-tho mwaha wa onyeserera ni olipa waya, ikwaha sintxipale, sinnanyeserera oteexa naari opurula itthu soolemelaxa, sipakaka itthu sinweraaya weera sikwanihere muteko aya, ni sihikhulumuwaka, nnaamweera simorakano, sihekhereyakano, naari sipharaka. Sooneyaka okhala soowiiwanana, iyo sinneeriha mapuro aya okhala ooreera ni sinnapwatthana. Nto mwaha wa yeeyo, iyo sinnakhavihera ineneele ikina sivulanle naari sikhulumunwe otthikela nipuro naya.
w00 15/9 epaax. 26 eparag. 4-5
Mukosoope nsina nanyu
Neereke hiyo khontthuneya okhala oowiilipihera ovara muteko ntoko ineneele? Ovara muteko moowiilipihera ni wiilipihera ovara nnene muteko ahu, ti wooreera wa hiyo, naari niwehawehiwaka naari hooye. Nnaamweera nreene oxikola, omutekoni wahu naari vaavo ninvaraahu miteko soomunepani, nintthuneya wiilipiheraka opaka ele ninweraahu. Hiihaale ntoko eneneele enttottelaaya mureerelo mwaha woowiilipihera, Muluku ontthuna weera hiyo ‘nooneke etthu yooreera wa muteko ninvaraahu moowiilipihera.’ (Koheleti 3:13, 22; 5:18) Okhalano yoowuupuxera ya murima yooreera ni ohakalala wa mutthu, mareeliho a muteko ahu woowiilipihera. — Koheleti 5:12.
Avarihelaka makoho meeli oowiiwanyeya, Salomoni onnaasaasera onvenxa mulipa ooresi eeraka: “Weyo, noresi, onakona mpaka lini ni onavinya ekilathelo lini?” Atakihaka wuuluma wa nooresi, mwene Salomoni onnaatxeerera eeraka: “Ehuhu vakhaani onokona, ehuhu vakhaani onimòsela, ehuhu ekina onìkimanya myono wera wìthuweke. Nomalá ohawa onòtuphela weyo ntoko namakakattha ni othoiwa ntoko nakatana.” (Miruku 6:9-11) Vaavo nooresi oniitthuuwaawe, onnamphwanya moowaakuveya ohaawa, ni othoiwa onnamphwannya ntoko nakatana. Ematta ya nooresi ennaphipa vantxipale. (Miruku 24:30, 31) Anakoso awe ennamukumihera maxupo moowaakuveya. Neereke patarawu ammuhiya nooresi anvarelaka muteko? Nave neereke naxikola onkhalela oresi osoma, aamurowa okhumela nnene oxikola iwo?
Othokorora itthu soomunepani
w00 15/9 epaax. 27 eparag. 4
Mukosoope nsina nanyu
Itthu 7 soonanara sihimmwale va miruku, ti soopatxera ni sinkumihera mikhalelo sootheene soonanara. “Maitho òwisona” ni “murima onavanelela miteko sotakhala” soottheka simpakiwa mmuupuweloni. “Orakama nlumi” ni “namona òwotha onamwaramwaxa sowotha” masu enkumihera yoottheka. “Matata anayeha ephome ya atthu òhittheka” ni “manani anatthimakela sonanara” soopaka seiyo soonanara. Ni etthu Yehova oniittaawexa, ti mutthu ommusivela okumihera onyakulihana variyari va atthu ale yaari ni murettele. Waatxeerereya wa nummero 6 nrowaka va 7, enoonihera weera elista ela khehimme itthu sootheene soonanara, mwaha wooweera ikwaha sootheene atthu ennaatxeerera opaka itthu soonanara.
31 A MARÇO–6 A ABRIL
MIHAKHU SA MASU A MULUKU MIRUKU 7
Musepeke itthu sooweerera
w00 15/11 epaax. 29 eparag. 6
“Osunke ikano saka ni onokhale mukumi”
Exanela Salomoni aawehaawevo, oweharu yaapakinwe ni igarade. Vaavo wiilaaya, epiphi yaakhala mmuseweni. Owo aamoona mmiravo mmoha oohikhala miruku. Mwaha woohikhalano miruku, aapaka itthu moohuupuwela. Onooneya weera aasuwela empa heeni aavolowaawe ni eheeni yaakela weereya mpaani mmo. Mmiravo ole aahaattamela “va nlothoni na namararuwa ole”, ephiro yaarowa owannyawe. Muthiyana owo aari taani? Eheeni owo aatthunaawe?
w00 15/11 epaax. 30 eparag. 5-7
“Osunke ikano saka ni onokhale mukumi”
Iyano sa muthiyana ole saari sootteettheya. Masu awe yaari oovara murima ni uuluma ahihovelaka. Itthu sootheene uulumaawe, annathanlela weera amuhapuxe mmiravo ole. Mwaha woohima weera nihiku nene nenne aahaahela amakeya a murettele ni weera aahaataphula anatiri aamannaawe, waakhala ntoko yaari etthu ya xariya, ni aakhala ntoko aari oolipa moomunepani. Amakeya a murettele yaavahiwa mutemplu oYerusalemu, yaahela mpuwa inama, ephepa, makhura ni eviinyu. (Onam 19:5, 6; 22:21; Nam 15:8-10) Okhala weera mulipa onvaha makeya vamoha ni emusi awe yaamurowa okuxa eparte emoha ya makeya a murettele, muthiyana ole aahoonihera weera owannyawe yaakhalawo eyootxa yintxipale ni eviinyu yintxipale. Yootthuna awe yannasuwanyeya: Mmiravo ole aamurowa otthekula vantxipale owannyawe muthiyana ole. Muthiyana ole aakhuma owannyawe atthunaka paahi omwaasa mmiravo ole. Etthu yooriipiha murima wakhala weera mutthu aamukumanano etthu ela. Namasoma mmoha a Biblya ohimme ha: “Ekhaikhai weera muthiyana owo aamwaasa mulopwana, mene neereke owo aamwaasa paahi mmiravo ene yoole? Mutthu oohikhalano miruku taarowa omuroromela owo.”
Ohiya paahi mwaha wookhala muthiyana oohivileleya mwaha wa mawarelo awe, masu awe ookuxa murima, okhupaarela wawe ni epeexu awe yoosiva, muthiyana ole namararuwa, aahuuluma woohima sa winkhela wa ekaama awe eeraka: “Kòhàtalela sowikhunela sorika [vakaamani] vaka, ikuwo soreraxa so Xipitu. Kòmisera [ekaama] aka munkhelelo wa emira, alowe ni esinamomo.” (Miruku 7:16, 17) Aareherera ekaama awe ni ikuwo sooreeraxa sa wExipitu ni aahinkheliha ni emiira, alowe ni ecanela.
Aavirelela eeraka: “Nkarwá, nipuhaneke mpaka oxa, nihakalalihaneke nàpapelanaka.” Nwopelo ole khaiyene waari paahi wa eyootxa yooreera wa atthu ale eeli. Mene-tho muthiyana ole aamulaihera okonihana. Wa mmiravo ole, nwopelo ole wannalaihera otthekula ni ohakalala! Weera aatxeerere omuhapuxa wawe, muthiyana ole aahaatxeerera eeraka: “Vekhaikhai iy’aka khakhanle owani, ottimula mukwaha worakama, akuxaka etxikwama ya musurukhu: khanrowa otthikela owani, ohinaye woneya mweri.” (Miruku 7:18-20) Muthiyana ole aamuroromeliha weera khiyaarowa okhumelela etthu yoowoopiha, mwaha wooweera aiyawe yaaheetta mukwaha erowaka omweetta nakoso ni yaamurowa opisa otthika. Muthiyana ole aari a miruku weera amuhapuxe mmiravo ole! “Onnamwèpesa ni masu mantxipale ni onnamukuxa murima ni iyano soraviwa.” (Miruku 7:21) Waatthuneya mulopwana a miruku ntoko Yosefe weera awere omukhootta muthiyana ole ahaavileleya. (Ephattuwelo 39:9, 12) Neereke mmiravo ole anwera okhootta?
w00 15/11 epaax. 31 eparag. 2
“Osunke ikano saka ni onokhale mukumi”
Mmiravo ole khaawenre ovilela nwopelo ole. Ahipwatthaka etthu yaakela weereya, aamutthara muthiyana ole ‘ntoko emompe enkela wiiviwa.’ Ntoko mutthu otthukinwe ohinweraawe otthawa othorihiwa, mmiravo ole aahapuxeriwa wa yoottheka. Owo aahoona woopiha wa itthu iye sootheene ‘ahommwakaru ni muupa murima awe’ naari neere, akhalakaruno nikhwatta nenno naarowa omweeriha okhwa. Okhwa iwo pooti okhala wa weerutthuni mwaha woowiivoleihera ni iretta siniiva seiyo sinvalihaniwa mwaha wookonihana. Nikhwatta nno-tho nammweeriha okhwa moomunepani; mwaha wooweera ‘aananariha ekumi awe.’ Makhalelo ni ekumi awe yootheene yaavoleeliwa, ni owo aapaka yoottheka etokweene wa Muluku. Mwa yeeyo, owo aatthara ephiro yookhwa, ntoko palame onrowa omuraakhoni!
Othokorora itthu soomunepani
w00 15/11 epaax. 29 eparag. 2
“Osunke ikano saka ni onokhale mukumi”
“Otthukelele [malamulo aka mukathani mwa],” Salomoni aahaatxeerera eeraka, “ni olepe vaniparu na murim’á.” (Miruku 7:3) Hiihaale ntoko ninwehaahu ikatha sahu imaara sootheene ni siraaya soovareleya muteko wa itthu nimpakaahu, itthu ninxutteraahu vaavo nimmusomaahu Biblya naari itthu nsuwenlaahu sa mBiblyani, nintthuneya nuupuweleleke voohihiyerereya ni sinihooleleke mwa itthu sootheene nimpakaahu. Nintthuneya olepa vaniparuni na murima ahu weera seereleke eparte omutthu ahu.
7-13 A ABRIL
MIHAKHU SA MASU A MULUKU MIRUKU 8
Mwiiwelele miruku sa Yesu
cf epaax. 131 eparag. 7
“Miyo kinnaasivela Atiithi aka”
7 Eversu ya 22, miruku sihimme ha: “Yahvéh okipattunxe vopatxerani wa muteko awe, ahàkunve opanka etthu, anyi, okhuma wopatxerani.” Eversu ela emmuhima mutthu, mwaha wooweera miruku khasenre ‘opattuxiwa.’ Miruku khisaanoono epatxerero, mwaha wooweera Yehova emaara yootheene ookhala ni emaara yootheene tamiruku. (Nsalmu 90:2) Mwaana a Muluku, tori “òpatxera a sopattuxiwa sothene.” Owo oopattuxiwa; owo tori oopatxera a soopattuxiwa sootheene sa Yehova. (Akolosi 1:15) Mwaana aakhala ehinaaye opattuxiwa elapo ni erimu, ntoko ehimmwalaaya va Miruku. Ntoko Nsu, naari Namitthenka a Yehova, owo aari nsu noomalela na Yehova. — Yohani 1:1.
cf epaax. 131-132 eparag. 8-9
“Miyo kinnaasivela Atiithi aka”
8 Etthu heeni Mwaana aapakaawe ahinaaye owa elapo ya vathi? Eversu ya 30 enhima weera owo aari vamoha ni Muluku ‘ntoko namuteko ooratta.’ Eyo entaphulela eheeni? Akolosi 1:16 onniiwanyeiha eeraka: “Mwa yowo sòpattuxiwa sothesene wiirimu ni vathi vava . . . Sothesene sòpattuxiwa ni yowo ni sòpattuxeriwa yowo.” Nto, Yehova oopattuxa itthu sootheene moorweela mwa Mwanawe, namuteko ooratta a soopattuxiwa sa omunepani wiirimu, soopattuxiwa siri vaate va elapo, a elapo ya vathi ni itthu soovirikana sirimomo ntoko miri ni inama, ni yoopattuxiwa yootepa otthuneya ya mulaponi: yoowo ori mutthu. Hiyo pooti olikanxera ovara vamoha wa Tiithi ni Mwaana, ni ovara vamoha wa mulipa onhima moota enrowaaya otekiwa empa ni mulipa ooteka. Mulipa ooteka, ti yoole onteka attharaka miruku onvahiwaawe ni ole onhima moota empa enrowaaya otekiwa. Vaavo nintikiniheyaahu ni soopattuxiwa, mweekhaikhai nnanvuwiha Yehova, yoowo aahima moota itthu saarowaaya opakiwa. (Nsalmu 19:2 [19:1, Tradução do Novo Mundo]) Mene hiyo pooti wuupuwelela etempu yintxipale evirinhaaya ni moota yaahakalalaaya vaavo yaavaraaya vamoha, Mpattuxa ni ‘namuteko [awe] ooratta.’
9 Vaavo atthu eeli oohimalela envaraaya vamoha, ikwaha ikina ennavaanyihana. Mene eyo khayeereñye ni Yehova ni Mwanawe. Yesu oovara ni Atiithi awe mpuwa mwa iyaakha sintxipale ni ohimme ha: ‘Miyo kannahakalala imaara sootheene ohoolo wawe.’ (Miruku 8:30) Owo annahakalala ovara vamoha ni Tiithi awe, ni Atiithi awe yannahakalala ovara vamoha ni Mwanaya. Noovira etempu, Mwaana annavirelela olikana ni Atiithi awe atakihaka mikhalelo saya. Mwa yeeyo, khanintikhina mwaha wa heeni wiiraana wa Tiithi ni Mwaana oraaya woolipa vantxipale! Hiyo pooti ohima weera, mulaponi mootheene, nno wiiraana wa nsivelo wootepa olipa.
w09 15/4 epaax. 31 eparag. 14
Moonihere omuxukurela Yesu — Davidi mutokweene ni Salomoni mutokweene
14 Onooneya weera mutthu mmoha paahi tori oosuwela ompwaha Salomoni. Owo ti Yesu Kristu, yoowo iihimme mwaneene okhala “mutthu ootthuneyaxa ompwaha Salomoni.” (Math. 12:42) Yesu aahuuluma “masu a ekumi yoohimala.” (Yoh. 6:68) Mwa ntakihero, mwaha aapakaawe vamwaako, owo aahaatxeerera miruku sa Salomoni seiyo sinhima itthu sintxipale sinaaphwanyiha ohakala ale enanvarela Yehova. (Mir. 3:13; 8:32, 33; 14:21; 16:20) Yesu oottittimihera weera ohakalala weekhaikhai onkhumelela mwaha wa itthu sinvarihana ni omukokhorela Yehova ni okwanela wa soolaihera sawe. Owo enre: “Oohakalala ti yaale esuwenle weera entthuneya omusuwela Muluku, mwaha wooweera Omwene wa Muluku ti wawaya.” (Math. 5:3) Ale envarihela muteko miruku sihimmwale va sooxuttiha sa Yesu, ennamwaattamela Yehova, yoowo ori “ephattuwelo ya ekumi.” (Nsal. 36:10 [36:9, NM]; Mir. 22:11; Math. 5:8) Yesu Kristu, onnoonihera “miruku sa Muluku.” (1 Akor. 1:24, 30) Ntoko Mwene, owo ookhalano “munepa wosuwela.” — Yes. 11:2.
Othokorora itthu soomunepani
g 5/14 epaax. 16 eparag. 2-3
‘Miruku sinniitthana’ — nyuwo munnawera wiiwa?
▪ Biblya “liivuru ootepaxa osommwa ovinyera khalayi” ni “ootaphuleliwa ikwaha sintxipale ni muulumo mantxipale waapwaha aliivuru akina,” moovarihana ni The World Book Encyclopedia. Olelo va, Biblya onnaphwanyeya ootheene naari mwa iparte ni muulumo oophiyeraka 2.600 ni pooti osommwa ni atthu oophiyeraka 90% a elapo yootheene.
▪ Miruku-tho “sinnakhuwela ni ikuru” mwa mukhalelo woowooneya. Va Matheyo 24:14, ninsoma ha: “Ni mitthenka sooreera sa Omwene, sinaalaleiwe elapo yootheene weera atthu evahiwe onamoona yeereya eyo, elapo ela enoomala.”
14-20 A ABRIL
MIHAKHU SA MASU A MULUKU MIRUKU 9
Mukhale mutthu amiruku ohiya oovaanyiha
“Mwìweleleke nsu nàsuweli”
4 Ohima ekhaikhai, onnaxupa waakhulela miruku sooluluwanya. Nnaamweera hiyo naakhulelaka weera naatthu oohimalela, onnanixupa waakhulela miruku ninvahiwaahu ni mutthu mooluluwanya anleelaka etthu nimphwanelaahu otxentxa. (Mmusome Koheleti 7:9.) Hiyo ninneerera wiilevelela naari ninnanyoonyiwa ni mutthu onivanhe miruku nuupuwelaka weera owo onnanisontta ni khansiveliwa ni hiyo. Hiyo-tho pooti wuupuwela ha: ‘Ale taani weera ekilakeke moota ene yoola? Ale-tho toohimalela!’ Okhwipi waya, miruku iyo saahikhala seiyo nintthunaahu, hiyo pooti okhootta miruku iyo ni orowa waasaasa miruku ni mutthu mukina seiyo hiyo nintthunaahu wiiwa.
w22.02 epaax. 12 eparag. 12-14
“Mwìweleleke nsu nàsuweli”
12 Eheeni enkela onikhavihera weera niwere waakhulela miruku? Ori okhala oowiiyeviha ni wuupuwelela weera hiyo naatthu oohimalela ni ikwaha sintxipale ninnapaka soottheka. Ntoko nonnaahu, Yobi aakhalano moonelo woohireerela, mene owo aatxentxa muupuwelo awe ni Yehova aamureeliha. Mwaha wa heeni? Mwaha wooweera Yobi aari oowiiyeviha. Eyo yaahooneya emaara owo aakhulenlaawe miruku aavahinwaawe ni Elihu nnaamweera Elihu aareene mmiravo ni Yobi aareene oowunnuwela. (Yobi 32:6, 7) Wiiyeviha-tho, onoonikhavihera waakhulela miruku nnaamweera nihaakhulelaka vantxipale ni mutthu ole onnivaha miruku iyo mwaha wooweera owo mmiravo. Munna mmoha mutokweene a mmulokoni a oCanada ohimme ha, “Hiyo khaninwera woona itthu nimpakaahu ni mikhalelo sahu, mene atthu akina ennawera woona mikhalelo iyo, ninkela owera hayi opaka matxentxo nihivahinwe miruku?” Ekhaikhai weera ootheene hiyo ninnatthuna opaka matxentxo, nave ntoko makristu nintthuneya wiilipihera weera nikhaleno yoowiima ya munepa wootteela ni opaka matxentxo ni muteko ahu woolaleera. — Musome Nsalmu 141:5.
13 Mooneke miruku ntoko yoowoonihera ya nsivelo na Muluku. Yehova ontthuna itthu sooreera wa hiyo. (Mir. 4:20-22) Emaara owo onnivahaawe miruku moorweela mwa masu awe naari iliivuru sinkhuma mBiblyani, naari-tho mukristu oowunnuwa moomunepani, nooneke ntoko nsivelo ninkhuma wa Yehova. Aheberi 12:9, 10, oneera ha: ‘Owo onnapaka eyo eerelaka mureerelo ahu.’
14 Nwehexexeke itthu munxutteraanyu ni miruku nvahinwaanyu ohiya moota sivahinwaaya miruku iyo. Ikwaha sintxipale, hiyo pooti woona weera miruku khasivahinwe mooreerela. Ekhaikhai weera mutthu onvaha miruku onnatthuneya ovaha mooreerela. (Agal. 6:1) Ankha wakhala weera ti hiyo ninkela waakhela miruku iyo? Aani, onnatthuneya owehexexa etthu nneeraahu nxuttere ni miruku ninvahiwaahu ohiya moota miruku iyo sivahinwaaya. Hiyo pooti wiikoha ha: ‘Miyo khokisivenle moota sivahinwaaya miruku iya, neereke yookhala etthu kintthuneyaaka oxuttera ni miruku iye kivahinwaaka? Neereke miyo kinoowera ohiwehexexa ohimalela wa mutthu ole okivanhe miruku ni oxuttera etthu ni miruku okivanhaawe?’ Nakhala atthu amiruku nnoowera oxuttera etthu ni miruku ninvahiwaahu. — Mir. 15:31.
w01 15/5 epaax. 30 eparag. 1-2
‘Mwaha wa miruku, mahiku ahu enimwaatta’
Moota onoonelaawe nttaruxo mutthu amiruku, ti woovirikana ni namavaanyiha. Salomoni enre: “Omuttaruxe namiruku, niwoko onrowa wòtthuna. Wanvahá musuweli miruku, anakhale namiruku opwaha.” (Miruku 9:8b, 9a) Mutthu ori namiruku, onnasuwela weera ‘khiwaavo ottaruxiwa onhakalaliha, mene onnariipiha murima; mene muhoolo mwaya, onnakumihera soowiima sa murettele ni sa exariya wa yaale enttaruxiwa.’ (Aheberi 12:11) Nnaamweera ottaruxiwa oreene woovoreya, hiyo khontthuneya wiisaakiha naari okhootta, mwaha wooweera naakhulela vale nnimwaatxeerera osuwela wahu.
Mwene Salomoni onnavirelela eeraka: “Wanvahá musuweli miruku, anakhale namiruku opwaha.” (Miruku 9:9b) Khaavo ori oosuwelaxa naari oowuuluvalaxa ahintthuneya ovahiwa miruku. Ti woohakalaliha owoona atthu oowuuluvala yaakhulelaka ekhaikhai ni yiivahereraka wa Yehova! Hiyo-tho, wakhala weera nnimwiilipihera okhalano ntthuno noowaakhela miruku, nnookhala asuweli.
w01 15/5 epaax. 30 eparag. 5
‘Mwaha wa miruku, mahiku ahu enimwaatta’
Hiyo nookhalano muritti woowiilipihera weera nikhaleno osuwela. Attittimiheraka eyo, Salomoni ohimme ha: “Warí musuweli, oni wìvahe eparakha weyo; warí mulolo, ti mulattu á pahi.” (Miruku 9:12) Osuwela wa musuweli onnamphwanyiha mureerelo, ni namavaanyiha onniikumihera maxupo mwaneene awe. Mene hiyo ninhepha ele nnaalaahu. Mwa yeeyo, ‘niiweleleke miruku.’ — Miruku 2:2.
Othokorora itthu soomunepani
w06 15/9 epaax. 17 eparag. 5
Wiiwanyeihiwa wa eliivuru ya Miruku
9:17 — “Mahi òwiyiwa” ti heeni, ni mwaha wa heeni eraaya “osiva”? Okhala weera Biblya onnalikanxera oreera okonihana wa ale ethelanne ni owura maahi oosiva a ehime, maahi oowiiyiwa, entaphulela okonihana moohireerela moowiipithiheya. (Miruku 5:15-17) Mwaha woopaka eyo moohooneleliwa, onneeriha maahi awo okhala ntoko toosiva.
21-27 A ABRIL
MIHAKHU SA MASU A MULUKU MIRUKU 10
Eheeni enhela mpuwa okhalano ekumi ya muhakhu?
w01 15/7 epaax. 25 eparag. 1-3
‘Anaxariya ennareelihiwa’
Naxariya onnareelihiwa mwa mukhalelo mukina. “Ntata noresi ohawá, ntata novara muteko muhakhú. Mwana a miruku t’onahepha elimwe, mwana òtakhaliwa t’onòsela vamulala.” — Miruku 10:4, 5.
Masu a mwene Salomoni teekhaikhai otepaxa wene wa ale envara muteko woohepha. Emaara yoohepha khaiyene emaara yookona. Emaara yooreerela atthu eniilipiheraaya ovara muteko. Mweekhaikhai, emaara yootthuneya wiisaakuviha.
Uupuwelelaka muteko woohepha, ohiya omuhepha tiriku, mene atthu, Yesu aaweerenle ha atthareli awe: “Soohepha siri sintxipale, nto anamuteko ari vakhaaniini. Tivanto, munvekele mwaneene ematta [Yehova] weera aaruuhe anamuteko akina.” (Matheyo 9:35-38) Eyaakha ya 2000, atthu oopwahaka imiliyawu 14 yaahoonela muthukumano wa wuupuwelela okhwa wa Yesu, awo yaapwaha nummero na Anamoona a Yehova. Taani ohinaakhulela weera “imatta siri soolikaneene weera isso saya sihemphwe”? (Yohani 4:35) Anamakokhorela eekhaikhai ennanvekela Pwiyaya anamuteko akina, vaavo eniilipiheraaya ovara muteko woowaapaka atthareli moovarihana ni mavekelo aya. (Matheyo 28:19, 20) Ni Yehova onnareeliha wiilipihera waya! Eyaakha ya muteko ya 2000, atthu oopwahaka 280.000 yaapatisiwa. Awo enniilipihera waaxuttiha atthu akina masu a Muluku. Nihakalaleke ni nooneke oreera emaara ela yoohepha, niilipiheraka ovara muteko ola woowaapaka atthareli.
w01 15/9 epaax. 24 eparag. 3-4
Mweetteke ‘ephiro yaxariya’
Salomoni oottittimihera otthuneya waya exariya. Owo enre: ‘Itthu sootthuneya sa namuhakhu ti olipa wawe. Ohaawa ti epahu ya mulipa oothoiwa. Miteko sa naxariya sinnakumihera ekumi; miteko sa mutthu oonanara murima sinnakumihera yoottheka.’ — Miruku 10:15, 16.
Mihakhu sinnakosoopa mwa soowoopiha ikina sa mweekumini, hiihaale ntoko ecidade yoolipa enaakosoopaaya atthu enkhala mwemmo mwa itthu ikina soowoopiha. Ni othoiwa pooti okumihera maxupo vaavo sineereyaaya itthu nahaawehereraahu. (Koheleti 7:12) Nave-tho, mwene Salomoni pooti weeraka aahima woopiha onhela mpuwa muhakhu ni othoiwa. Namuhakhu pooti ororomelaka vantxipale muhakhu awe, uupuwelaka weera muhakhu awe owo ti ‘olipa wawe.’ (Miruku 18:11) Ni mutthu oothoiwa pooti okhalano moonelo woohireerela woohima sa othoiwa wawe, uupuwelaka weera khaanoono yooweherera. Mwa yeeyo, ooweeli ayasa pooti ohikhalano mukhalelo wooreera ohoolo wa Muluku.
it-1 epaax. 315 eparag. 5
Mareeliho
Yehova onnaareeliha atthu. ‘Nreliho na Yehova ninnaruuha muhakhu, ni owo khanaatxeerera maxupo aya.’ (Mir 10:22) Yehova onnaareeliha ale onwaakhulelaawe aakosoopaka, aakhalihaka nnene, aavahaka miruku, aweerihaka okhumela nnene ni aakhaviheraka ni soohaawela saya, saakhumelelaka itthu sooreera.
Othokorora itthu soomunepani
w06 15/5 epaax. 30 eparag. 18
Ohakalala onkhumelela mwaha wooweetta moororomeleya
18 “Nreliho na [Yehova].” Nno naapwiipwi a ohakalala woomunepani wa atthu awe. Nave ninnaroromela weera ‘owo khanaatxeerera maxupo aya.’ (Miruku 10:22) Vanonto, mwaha wa heeni arumeyi oororomeleya a Muluku envirihaaya weereriwa weiwo onaakumihera maxupo ni ohaawa? Hiyo ninnaviriha maxupo ni itthu soonanara mwaha wa mathowa mararu. (1) Mwaha wa mukhalelo ahu woottheka. (Ephattuwelo 6:5; 8:21; Yakobe 1:14, 15) (2) Mwaha wa Satana ni mademooniyu awe. (Aefeso 6:11, 12) (3) Mwaha wa elapo ela yoonanara. (Yohani 15:19) Nnaamweera Yehova aakhulelaka weera sinikhumelele itthu soonanara, owo khankumihera. Mweekhaikhai, “eparakha eri yothene ni yovaha eri yothene yomalela [enkhuma] osulú, ekhuruwaka wa Atithi a mithuko.” (Yakobe 1:17) Mareeliho a Yehova khenkumihera itthu soonanara.
28 A ABRIL–4 A MAIO
MIHAKHU SA MASU A MULUKU MIRUKU 11
Muhuulume eyo!
w02 15/5 epaax. 26 eparag. 4
Atthu axariya enneetta moororomeleya
Ororomeleya wa anaxariya ni itthu soonanara sa atthu oonanara murima, pooti waavoleela atthu akina. Mwene Salomoni ohimme ha: “Ni nlumi nawe mutakhali onnàhonona asikhw’awe, vahera anaxariya annìvuluxa ni ekhavihero ya osuwela waya.” (Miruku 11:9) Taani ehinaakhulela weera waapa, wootha, wuuluma itthu soohireerela ni wuuluma itthu soowootha sinnaakumihera maxupo atthu akina? Mene naxariya onnathanlela nnene sene masu awe uulumaka itthu seekhaikhai ni sooreera. Owo onniivuluxa mwaha wa osuwela wawe, mwaha wooweera ororomeleya wawe onnanvaha miruku anhaawelaawe weera awoonihere ale emmoothera weera itthu enhimaaya ti seethiru.
w02 15/5 epaax. 27 eparag. 3-4
Atthu axariya enneetta moororomeleya
Atthu enkhala muttetthe mmoha naari ecidade yaawo eri axariya, ennakumihera murettele ni mukhalelo wooreera, ni ennaalipiha atthu akina a muttetthe aya. Ni eyo enneeriha muttetthe owo okhala woomaaleleya. Atthu oowaapa, enuuluma itthu sinkumihera maxupo ni soohireerela, ennakumihera ohimaaleleya, ohihakalala, ohiiraana ni maxupo. Eyo enneereya otepaxa wene wakhala weera atthu ntoko awo aakhalano miritti soothanleya. Ecidade erino mikhalelo iya, ti yoosareya onyakulihana, makhwankwa, mukhalelo woohireerela ni pooti okhalano maxupo oothoiwa.
Miruku simphwanyeya va Miruku 11:11 sinnavareleya-tho muteko wa arumeyi a Yehova vaavo enthukumanaaya vamoha mmulokoni hiihaale ntoko eneereyaaya mmuttettheni. Muloko eraayamo atthu oolipa moomunepani, axariya ni oororomeleya, onkhala muloko wa atthu oohakalala, oolipa ni ookhavihera envahaka ovuwa Muluku. Yehova onnareeliha muloko owo ni onnakhala nnene moomunepani. Ikwaha ikina, atthu vakhaaniini paahi pooti ohihakalala evaanyihaka ni yuulumaka moohireerela moota itthu simpakiwaaya. Atthu awo eri ntoko “mukakari wowawa” yoowo oninnuwa ni onaavoleela atthu akina. (Aheberi 12:15) Atthu awo ikwaha sintxipale entthuna okhalano miritti soothanleya ni okhala oovuwa. Atthu awo ennaapa ehimaka weera mmulokoni wookhala ohixariya naari nthalu ni itthu ntoko iya, nave-tho ennawuuluma moohireerela asitokweene a mmulokoni. Itthu enuulumaaya pooti okumihera okawanyeya mmulokoni. Hiyo onnatthuneya osepa wiiwa itthu enuulumaaya ni wiilipihera okhala atthu oolipa moomunepani, eyo tenrowa okumihera murettele ni wiiraana mmulokoni.
w02 15/5 epaax. 27 eparag. 6
Atthu axariya enneetta moororomeleya
Maxupo enkumiheriwa ni mutthu onuuluma ‘itthu soohireerela sa vamurimani’ vawe, toovoreya vantxipale. Owo onnuuluma itthu ni yootthuna yoowaapa ni oveeha. Ale enhoolela, onnatthuneya opakavo etthu moowaakuveya weera emalihe ni mukhalelo owo woonanara. Moovirikana ni ‘itthu soohireerela sa vamurimani,’ mutthu amiruku onnasuwela emaara yoomaala. Ohiya ohima isiiri, owo onnakhala oomaala. Asuwelaka weera wuuluma itthu soohireerela pooti okumihera maxupo mantxipale, namiruku ‘ookhalano mukhalelo woororomeleya.’ Toororomeleya wa asinna ni khanuuluma isiiri saarowa waakumihera maxupo. Atthu ala oororomeleya, mareeliho a mmulokoni!
Othokorora itthu soomunepani
g20.1 epaax. 11, ekwaadru
Moota wooviriha estresse
“OREERA MURIMA ONNAMALIHA ESTRESSE”
“Nakharari onnìreriha mwaneene, òwuma murima onnahoxa erutthu awe.” — MIRUKU 11:17.
“Oreera murima onnamaliha estresse.” Owo muru mmoha wa liivuru Vencendo o Estresse. Moovarihana ni namalepa, Dr. Tim Cantopher, waathokorora atthu akina mooreera murima, onnakhavihera ekumi ahu okhala nnene ni ninnahakalala vantxipale. Moovirikana ni eyo, mutthu yoole onaathokorora atthu akina moohireerela naari moowali khanhakalala mwaha wooweera khaavo mutthu onsiveliwa omwaattamela.
Nyuwo-tho pooti omalamaliha estresse mwiireerelaka murima. Mwa ntakihero, khaiyene ti wooreera wiisuupuwelelaxa naari wiisoona weera khamunvareleya muteko. Yesu ohimme ha: “Omusivele mukhwaa ntoko oniisivelaawe.” — Marko 12:31.