MWAHA WOOPACERYA: SILINI ONIROWA AYA OKHALA OLUMWENKU—WOOHINTHALU?
Nthalu—Muxankiho wa Elapo Yotheene
JONATHAN, oyariwe wAmerica masi anamuyari awe ta oKoreia. Oryeene mwaana, owo aahihaawa mwaha wa nthalu na nihimo. Nuumala wunnuwa, owo aahiimananiha waavya opuro atthu yahaarowa aya omphukelaka orweela mwa makhalelo a ethoi awe wala nloko nawe. Owo aahikhala meediku epooma emosa wa mpantta onikela epheyo wAlaska, E.U.A., weiwo makhalelo a ethoi awe yaalikana aya ni aretta anci aakhapelela awe. Owo aalipelela wira opuro ole wa ocírculo polar ártico, khaarowa othanyiwa ni atthu akina.
Nlipelelo notheene aarina awe naahimala vaavo aamuloola awe muthiyana mmosa aarina iyaakha 25. Okathi muretta ole aapacenrye awe okhala saana, aahinwehexexa Jonathan ni khomulavulela masu ooveeha, yooniherya wira muthiyana owo aanaathanya vanceene atthu oKoreia okhuma enamwane awe. Yowiiraneya ele yaahimuupuxerya Jonathan, wira wiilipiha wawe wotheene woothaama ni wataana ni atthu a elapo ekina, khiwaamwiirinhe ohithanyiwa.
Yowiiraneya ya Jonathan enooniherya ekeekhai yuulupale yooriipiha murima. Nthalu ninniphwanyaneya mulaponi motheene. Onikhala wira nthalu ninniphwanyaneya khuta opuro ari atthu.
Hata nivikanihaka okhala nthalu, masi atthu anceene anninyokha etthu ela yoohiloka. Ela etthu yootikiniha. Nto moota xeeni etthu yootepa ohiloka enitepa aya omwaramwareya? Tthiri, atthu anci aninyokha nthalu, khaniwerya weemererya wira naawo aakhalana nthalu. Niireke ni nyuwo munuupuwela siiso? Mwaarowa waakhula sai nikoho nlo?
MUKHALELO WOOYARANIWA
Hata nisuwelaka wala nihisuwelaka wira nookhalana nthalu, ti voovila okupali wira nookhalana nthalu vamurimani vahu. Biibiliya onnitthokiherya nthowa naya oriki: “Murima wa mutthu ti wowotha [ovikana itthu] sothene”. (Yeremiya 17:9, Biblya Exirima) Tthiri, hiyo pooti wiiwoka wira ninnaaphenta atthu a maloko otheene. Wala pooti wuupuwelaka wira nihaana mathowa ooloka wira nikhalane moonelo woohiloka voohimya sa nikhuuru nimosa na atthu.
Wira nilikanyiherye ele enirowa wookhaliheryani osuwela mwarina ene nthalu vamurimani, nkahaya muupuwelele nlikanyiho nna: Nyuwo munimweetta mphironi mekhinyu ohiyu eriyari. Amiravo anli muhitonko anyu owoona anniwaattamelani. Awosa anikhala wira ta ikuru, ni mmosa onikhala wira ookuxa etthu mmatatani mwawe.
Niireke munuupuwela wira amiravo awo aniphavela owiirihani etthu yootakhala? Ekeekhai wira itthu sitonko owiiraneelani khalai pooti owuupuxeryani wira muhaana okhalana ephoole. Masi niireke sowiiraneya iyo sinooniherya tthiri wira amiravo awo anli towoopiha? Woonasa wene, nikoho nooreerela wiikoha naarowa okhala nla: Alopwana ala ta nloko xeeni wala nihimo? Waakhula wanyu nikoho nla waamooniherya muupuwelo anyu wekeekhai. Eyo yaamooniherya wira mwa enamuna ekina, nyuwo mookhalana nthalu vamurimani.
Akhala wira naatthu oororomeleya wa hiyo aneene, nihaana okupali wira otheene ahu nookhalana vamurimani wahu mikhalelo sinooniherya nthalu. Biibiliya onnihimya enamuna emosa yoolema ya nthalu, oriki: “Atthu annaaphukela akina orweela mwa ele enoona aya”. (1 Samuweli 16:7, Contemporary English Version.) Nto okhala wira otheene ahu nookhalana mukhalelo ola wa nthalu, yoowo ikwaha sinceene onikumiherya maxakha, niireke nookhala nlipelelo ninrowa onikhaliherya oxintta wala omala-maliha nthalu mookumini mwahu? Nave, niireke onoophiya okathi elapo yotheene ehinrowa aya okhala nthalu?
[Ekaaxa epaaxina 3]
NTHALU, MUXANKIHO WA ELAPO YOTHEENE
Canadá: “Nnaamwi [ilapo sinceene] simananihaka omala-maliha nthalu vaavo vanikumiherya aya malamulo manceene a guvernu wira akhapelele idireito sa atthu a ilapo sinceene, nthalu ninnivikaniha okhala muxankiho muulupale wa idireito sa apinaatamu”.—Amnesty International, briefing on Canada, 2012.
Europa: “Atthu oowiiraka [48%] anikhala wEuropa, anihimya wira mpakha va etthu yaamukhaani paahi tepakiwe wira nimalihiwe nthalu wEuropa”.—Intolerance, Prejudice and Discrimination: A European Report, 2011.
África: “Nthalu, ni ohaaxiwa athiyana onnivikaniha wuulaana ilapo sinci”.—Amnesty International Report 2012.
Nepal: “Nloko nniihaniwa Dalits ninthanyiwa ntoko (“atthu ahinikwatiwa”) ninninyokhiwa vanceene, voohimya sa ophwanya musurukhu, wuuraana, ni osuweliwa mulaponi”.—Human Rights Watch World Report, 2012.
Epantte Enikhuma Nsuwa wEuropa: “Atthu ooRoma anikhala epantte enikhuma nsuwa wEuropa, annivahiwa masina oohiloka ni othanyiwa owannyeya. Iya siri mixankiho seiyo ahooleli a epoliitika ahiniwerya aya omaliha”.—The Economist, September 4, 2010.
[Ekaaxa epaaxina 4]
NTHALU EXEENI?
Anamatokosa anceene annivirikana moota wootaphulela nthalu. Akina anihimya wira nthalu ori “mukhalelo wala muupuwelo woohiloka voohimya sa atthu mwaha wookhala a nloko nikina”. Masi akina anihimya wira nthalu ti mukhalelo onipacerya mwaha “woohisuwela itthu sinci”, seiyo sinimwiiriha mutthu “ophukela nikhuuru nimosa na atthu”. Hata vari siiso, mutthu pooti othanyiwa mwaha wa nloko nawe, owerya, nttaava, etiini, wala etthu ekina atthu aniweha aya okhala yoovirikana ni awosa.
[Elatarato epaaxina 3]
[Elatarato epaaxina 4]
Nyuwo mwaarowa woonela sai vaakhanle wira ehoophwanyani etthu ntoko ela?