Watchtower TANAKIʼAGA TOHI ʼI TE NETI
Watchtower
TANAKIʼAGA TOHI ʼI TE NETI
Faka'uvea
  • TOHI-TAPU
  • TOHI
  • FONO
  • w97 15/2 p. 3-4
  • ʼE Lahi ʼAupito Te ʼu Mamahi

Aucune vidéo n'est disponible pour cette sélection.

Il y a eu un problème lors du chargement de la vidéo.

  • ʼE Lahi ʼAupito Te ʼu Mamahi
  • Te Tule Leʼo—1997
  • Manatu Tafito
  • He Tahi ʼu Alatike
  • ʼE Nātou Fonu ʼi Te “Maveuveu Pea Mo Te ʼu Meʼa Fakatupu Mamahi”
  • ʼE Kau Koa Ki Te Fakatuʼutuʼu ʼa Te ʼAtua?
  • ʼE Pulihi Anai Te ʼu Mamahi
    Te Tule Leʼo—1997
  • Kotea ʼAe ʼe Ui ʼi Te Tohi-Tapu?
    Te Tule Leʼo (Tufa)—2017
  • Tolu Fehuʼi: He Koʼē ʼe Fakagafua e Te ʼAtua Ke Au Mamahi?
    Te Tule Leʼo—2012
  • ʼE Tokaga Moʼoni Koa Te ʼAtua Kia Tatou?
    ʼE Tokaga Moʼoni Koa Te ʼAtua Kia Tatou?
Hoko Atu
Te Tule Leʼo—1997
w97 15/2 p. 3-4

ʼE Lahi ʼAupito Te ʼu Mamahi

“HE KOʼE ʼe hoko te ʼu mamahi fakamataku ʼaia kia tatou fuli pea mo tatou takitokotahi . . . ? ʼE ʼui ko te ʼAtua ʼe ko te ʼuhiga tonu ʼo te ʼu fakatuʼutuʼu fuli, kae ʼe lahi te ʼu meʼa ʼaē ʼe mole honatou ʼuhiga ʼi te malamanei ʼaenī, ʼe maʼu ai te ʼu mamahi ʼe mole honatou ʼaoga pea mo te agahala ʼaē ʼe ko he meʼa fakavale. E mole koa la ko te ʼAtua ʼaia, ʼaē neʼe ʼui e Nietzsche ʼe fefeka tana takitaki, ʼe ina kākāʼi te hahaʼi, pea ʼe agamālohi?”​—On Being a Christian, ko te tohi ʼaia neʼe fai e Hans Küng.

ʼE feala ke koutou fakatokagaʼi ko te tagata fai teolosia Katolika ko Hans Küng, ʼe talanoa ʼo ʼuhiga mo te fehuʼi ʼe mole mahino kiai te tokolahi​—he koʼe koa ʼe fakagafua e te ʼAtua māfimāfi pea mo ʼofa ke hoko he ʼu mamahi lahi feiā? ʼE kua koutou logo koa la ki te hahaʼi ʼe nātou fai atu te fehuʼi ʼaia? Ko nātou fuli ʼaē ʼe manavaʼofa ʼe nātou lotomamahi ʼi te ʼu meʼa ʼaē ʼe fakamatala e Küng ohage ko “he vaitafe ʼe hali hoholo, ʼe fonu ai te toto, mo te kakava pea mo te ʼu loʼimata, mo te ʼu mamahi, mo te tuʼania, te logo tokotahi pea mo te mate.” ʼI tona fakahagatonu, ʼe kovi age te ʼu tuʼuga meʼa fakamataku mo fakalialia ʼaē neʼe nātou fakatupu kovi ki te maʼuli ʼo te lauʼi miliona hahaʼi lolotoga te hisitolia.​—Sopo 14:⁠1.

ʼE Nātou Fonu ʼi Te “Maveuveu Pea Mo Te ʼu Meʼa Fakatupu Mamahi”

Koutou fakakaukauʼi muʼa te ʼu mamahi ʼaē ʼe tupu ʼuhi ko te tau, mo te ʼu mamahi ʼaē ʼe hoko ki tana ʼu ʼuluaki vikitima, pea mo nātou ʼaē ʼe kei maʼuli pea mo nātou lotomamahi ʼi te ʼu meʼa ʼaia, ohage la ko te ʼu mātuʼa pea mo te ʼu kāiga ʼo te ʼu tamaliki pea mo niʼihi ʼaē neʼe hoko kia nātou he ʼu agamālohi. Mole heʼeki faʼa fualoa, neʼe ʼui fēnei e te Croix Rouge, “ ʼi te ʼu taʼu e 10 ʼaē kua hili, ko te toko miliona hahaʼi mo te vaelua neʼe matehi ʼi te ʼu tau.” ʼO ʼuhiga mo Rwanda ʼi te 1994, neʼe fakamatala fēnei e te Croix Rouge, “ko te lauʼi teau afe tagata, mo fafine pea mo tamaliki neʼe gaohi koviʼi nātou pea mo tāmateʼi.”

Tahi ʼaē meʼa, ʼe mole tonu ke tou galoʼi te ʼu mamahi ʼaē ʼe fakatupu e te ʼu hahaʼi ʼaē ʼe nātou fakaʼalikiʼi te ʼu tamaliki. Neʼe ʼui e te faʼe ʼe tau mo te lotomamahi ʼaia, ko tana tama neʼe fakamate he neʼe fakaʼalikiʼi ia ia e te tagata taupau tamaliki: “Ko te tagata ʼaē neʼe ina fakaʼalikiʼi taku tama . . . neʼe ko ia ʼaē neʼe tupu ai tona mate, pea mo te mate ʼo ʼihi ʼu tama ʼaki he faʼahiga aga fakalialia ʼaupito.” Pea e feafeaʼi mo te lotomamahi ʼaupito ʼaē ʼe logoʼi e te ʼu vikitima ʼo te ʼu hahaʼi fai fakapō peʼe ko te ʼu hahaʼi ʼaē ko hanatou agamāhani te fai fakapō, ohage ko nātou ʼaē neʼe puke ʼi Pilitania he “neʼe nātou ʼave fakamālohi ni ʼu hahaʼi, mo fakaʼalikiʼi, mo gaohi koviʼi pea mo matehi lolotoga taʼu e 25 ka mole fai kia nātou he fakatūʼa?” Lolotoga te hisitolia, ʼe hage ʼe mole he faka tuʼakoi ʼo te ʼu mamahi ʼaē ʼe fefakatupuʼaki e te hahaʼi tagata pea mo te hahaʼi fafine.​—Tāʼaga Lea 4:​1-3.

Tahi ʼaē meʼa, ʼe ʼi ai mo te ʼu mamahi ʼaē ʼe tupu ʼuhi ko te ʼu mahaki fakasino pea mo te ʼu mahaki ʼo te loto, pea mo te lotomamahi ʼaupito ʼo te ʼu famili ʼi te mate fakafokifā ʼo he tahi neʼe nātou ʼofa mamahi ai. ʼE toe ʼi ai foki mo te tuʼania ʼo nātou ʼaē ʼe nātou vikitima ʼi te pakupaku peʼe vikitima ʼi te ʼu tuʼutāmaki kehekehe. Ko te tokosiʼi ʼe mole nātou tali anai te meʼa ʼaē neʼe ʼui e Moisese, ʼaē ko totatou maʼuli ʼe ko taʼu e 70 peʼe ko taʼu e 80, pea ʼe nātou fonu ʼi te “maveuveu pea mo te ʼu meʼa fakatupu mamahi.”​—Pesalemo 90:⁠10.

ʼE Kau Koa Ki Te Fakatuʼutuʼu ʼa Te ʼAtua?

ʼE moʼoni koa, ohage ko tona lau e ʼihi, ko te ʼu mamahi ʼaia ʼaē ʼe hoko tuʼumaʼu, ʼe kau ki te fakatuʼutuʼu ʼa te ʼAtua ʼaē ʼe mole feala ke tou mahino kiai? ʼE tonu koa ke tou tau mo ni ʼu mamahi ʼi te temi nei ke feala ai hatatou leleiʼia te maʼuli ‘ ʼo te mālama ka haʼu’? ʼE moʼoni koa la, ohage ko te meʼa ʼaē ʼe tui kiai ia Teilhard de Chardin, ko te “mamahi ʼaē ʼe tupu ʼaki ai te mate pea mo te pala [ʼo te sino], ʼe ʼaoga ki te tagata ke feala ai hana maʼuli pea mo liliu ko he laumālie”? (The Religion of Teilhard de Chardin; ko mātou ʼaē neʼe mātou fakaʼiloga kehe.) Kailoa!

ʼE feala koa ki he tagata faʼufaʼu meʼa ʼe loto tokaga, ke ina fakatupu he nofoʼaga kovi pea mo ina lau ʼe lotoʼofa ʼo ina hāofaki te hahaʼi mai tonatou ʼu ʼaluʼaga kovi? Kailoa! He koʼe koa ʼe fai feiā anai e he ʼAtua ʼofa? Koia, he koʼe koa ʼe fakagafua e te ʼAtua te ʼu mamahi? ʼE gata anai koa te ʼu mamahi ʼi he ʼaho? Ko te alatike ʼaē ʼe hoa mai, ʼe tali anai ki te ʼu fehuʼi ʼaia.

[Haʼuʼaga ʼo te paki pasina 3]

WHO photo by P. Almasy

    Te ʼu Tohi Fakaʼuvea (1978-2025)
    Mavae
    Hu Ki Loto
    • Faka'uvea
    • Vaevae
    • Préférences
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Conditions d’utilisation
    • Règles de confidentialité
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Hu Ki Loto
    Vaevae