August
So, August 1
Pi bɔ nɛ i suɔ, mohu ɔ, bɔ nɛ moo o suɔ.—Mat. 26:39.
E sa nɛ wɔ nitsɛmɛ waa kase ní saminya konɛ waa pee tsɔɔli kpakpahi. (1 Tim. 4:15, 16) Jã kɛ̃ nɛ e sa kaa nihi nɛ Yehowa ha mɛ he blɔ kaa a tsɔse nihi ɔ hu nɛ a ngɔ Yehowa blɔ tsɔɔmi kɛ tsu ní be fɛɛ be. Ke a pee jã a, lɔ ɔ ma ha nɛ nihi maa bu mɛ, nɛ ke a ngɛ nihi ga woe ɔ, e he be wae kaa a maa bu mɛ tue. Mo susu Yesu nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he nɛ o hyɛ. Ke Yesu kɛ si himi nɛ nya wa kpe po ɔ, e yaa nɔ nɛ e buɔ e Tsɛ ɔ tue. E haa nɛ e tue buli ɔmɛ leɔ kaa e tsɔɔmi ɔmɛ kɛ nile nɛ e ngɛ ɔ je e Tsɛ ɔ ngɔ. (Yoh. 5:19, 30) Akɛnɛ Yesu baa e he si nɛ e buɔ e Tsɛ ɔ tue he je ɔ, tsui kpakpatsɛmɛ nyɛ nɛ a hɛ kɛ su e he, nɛ lɔ ɔ ha nɛ Yesu ba pee tsɔɔlɔ nɛ e mi mi jɔ nɛ e naa nɔ mɔbɔ. (Mat. 11:29) Mi mi jɔmi munyuhi nɛ e tuɔ ɔ hu haa nɛ nihi nɛ a pee kaa go nɛ e mi dɔ aloo kane mi tako nɛ e ngɛ tsoe sulii ɔ bua jɔɔ. (Mat. 12:20) Be mi nɛ e sa kaa e mi mi nɛ fu po ɔ, e jeɔ mi mi jɔmi kɛ suɔmi kpo kɛ tsɔɔ nihi. Wa naa enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́ benɛ e kaseli ɔmɛ fo mɛ pɛ a nɔ́ mi nɛ́ a sã nya ngɛ nɔ nɛ ji a kpɛti nɔ nɛ pe kulaa a he ɔ.—Maak. 9:33-37; Luka 22:24-27. w18.03 26-27 ¶15-16
Soha, August 2
Baptisimi nɛ e kɛ enɛ ɔ sɔ ɔ ngɛ nyɛ hu nyɛ yi wami hee.—1 Pet. 3:21.
Bɔfo Petro ngɔ baptisimi kɛ to Noa daka a kpɛmi he. Daka a nɛ Noa kpɛ ɔ ha nɛ nihi na kaa Mawu suɔmi nya ní peemi ji nɔ́ nɛ he hia Noa pe nɔ́ fɛɛ nɔ́. Noa tsu ní tsumi nɛ Yehowa ha lɛ ɔ pɛpɛɛpɛ. Niinɛ, níhi nɛ Noa pee kɛ tsɔɔ kaa e ngɛ hemi kɛ yemi ɔ ha nɛ a he e kɛ e weku ɔ tsuo a yi wami ngɛ Nyu Kpekpemi ɔ mi. Kaa bɔ nɛ daka a ji odase nɛ tsɔɔ kaa Noa ngɛ hemi kɛ yemi ɔ, jã kɛ̃ nɛ ke a baptisi nɔ ko ngɛ nihi a hɛ mi ɔ, e peeɔ odase ha nihi. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa nɔ ɔ he Kristo ye, nɛ lɔ ɔ he je ɔ, e jɔɔ e he nɔ kɛ ha Yehowa. Nihi nɛ a jɔɔ a he nɔ ɔ tsuɔ ní tsumi nɛ Mawu kɛ ha mɛ kaa a tsu ɔ kaa bɔ nɛ Noa pee ɔ. Ke be su nɛ Mawu ma kpata je yaya nɛ ɔ hɛ mi ɔ, e ma he nihi nɛ a baptisi mɛ nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ a yi wami kaa bɔ nɛ e he Noa yi wami ngɛ Nyu Kpekpemi ɔ mi ɔ. (Maak. 13:10; Kpoj. 7:9, 10) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa he nɔ jɔɔmi kɛ baptisimi he hia wawɛɛ. Ke nɔ ko ngɔɔ níhi nɛ a he hia we kɛ jeɔ e nya kɛ tsɛ̃ɔ e baptisimi kɛ toɔ ɔ, neneene wami nɛ e ma ná hwɔɔ se ɔ ma nyɛ ma bɔ lɛ. w18.03 4 ¶3-4
Hɔ, August 3
Nɔ́ nɛ jokuɛyo suɔ peemi ji kuasia jemi.—Abɛ 22:15.
Eko ɔ, fɔli komɛ ma de ke, ‘Ke a baptisii we ye bi ɔ, fiemi ko be nɛ a maa fiee lɛ.’ Mɛni he je nɛ susumi nɛ ɔ dɛ ɔ? (Yak. 1:22) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, fɔli nɛ a ji Kristofohi be suɔe kaa a baptisi a bimɛ be mi nɛ a bimɛ ɔmɛ pee we klaalo kaa a maa pee Yehowa suɔmi nya ní. Se e sɛ nɛ a susu kaa ke a baptisii we a bimɛ ɔmɛ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa a bimɛ ɔmɛ be akɔtaa bue ha Yehowa. Mɛni he je? Tsa pi baptisimi nɛ a maa baptisi nɔ ko he je nɛ e maa bu akɔtaa ha Yehowa. Mohu ɔ, ke jokuɛ ɔ le níhi nɛ Yehowa suɔ kɛ níhi nɛ e sume ɔ, lɛɛ e maa bu akɔtaa ha Yehowa. (Yak. 4:17) Enɛ ɔ he ɔ, nile ngɛ mi kaa fɔli ma mia a hɛ mi nɛ a pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha a bimɛ ɔmɛ mohu pe nɛ a ma jɔ̃ a kɔni mi ngɛ baptisimi he. E sa nɛ a tsɔɔ a bimɛ ɔmɛ Yehowa je mi bami he mlaa amɛ kɛ je a jokuɛwi a si. (Luka 6:40) Ke o bi ɔ ná suɔmi ha Yehowa a, e maa suɔ nɛ e sa Yehowa hɛ mi, nɛ e be yayami ko nɛ hɛdɔ ngɛ he pee.—Yes. 35:8. w18.03 11 ¶12-13
Hɔgba, August 4
[Noa] pee Mawu suɔmi nya ní.—1 Mose 6:9.
Ngɛ Nyu Kpekpemi ɔ se po ɔ, Noa ya nɔ nɛ e pee jã jeha 350. (1 Mose 9:28) Enɛ ɔ ji hemi kɛ yemi kɛ tue bumi he nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase! Wa ma nyɛ maa kase Noa hemi kɛ yemi kɛ e tue bumi ɔ ke wa fãa Mawu mlaa amɛ a he, waa kɛ wa he wui Satan je ɔ mi, nɛ waa kɛ Matsɛ Yemi ɔ yeɔ kekle blɔ he ngɛ wa si himi mi. (Mat. 6:33; Yoh. 15:19) Akɛnɛ wa peeɔ ní nɛ ɔmɛ he je ɔ, je ɔ sume wa sane kulaa. Mwɔnɛ ɔ po ɔ, akɛnɛ wa yeɔ Mawu mlaahi nɛ kɔɔ gba si himi kɛ bɔmi nami he ɔ nɔ he je ɔ, nihi tuɔ munyu kɛ siɔ wɔ ngɛ mahi fuu a nɔ. (Mal. 3:17, 18) Se kaa bɔ nɛ Noa pee ɔ, wa yeɔ Yehowa gbeye mohu pe nimli, ejakaa wa le kaa lɛ pɛ ji nɔ nɛ ma nyɛ ma ha wɔ neneene wami. (Luka 12:4, 5) Se mo nɛɛ? Ke nihi ye o he fɛu, nɛ a tu o he munyu yaya a, anɛ o maa ya nɔ nɛ o ‘pee Mawu suɔmi nya ní’ lo? Nɛ ke o kɛ sika he nyagba ngɛ kpee ɔ, anɛ o maa ya nɔ nɛ o ná hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ Yehowa mi kaa e ma ha mo o hiami níhi lo? Ke o kase Noa hemi kɛ yemi ɔ kɛ e tue bumi ɔ, o ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa hyɛ o nɔ.—Filip. 4:6, 7. w18.02 4 ¶4, 8; 5 ¶9-10
Hɔɛgbi, August 5
He lo mi nɔmlɔ lɛɛ e kplɛɛ we Mawu mumi ɔ níhi a nɔ.—1 Kor. 2:14.
Je ɔ woɔ nihi he wami kaa a pee mɛ nitsɛmɛ a tsui nya ní. Paulo kale je ɔ su ɔ kaa e ji “mumi ɔ nɛ amlɔ nɛ ɔ, e ngɛ ní tsue ngɛ tue gbomi bimɛ ɔmɛ a mi ɔ.” (Efe. 2:2) Su nɛ ɔ haa nɛ nihi suɔ kaa a maa pee níhi nɛ nɔ fɛɛ nɔ peeɔ ɔ eko. Enɛ ɔ ha nɛ a kpɛti nihi fuu peeɔ níhi nɛ mɛ nitsɛmɛ a susu kaa e hi, nɛ a bɔɛ mɔde ko kulaa kaa a maa hi si ngɛ Mawu sisi tomi mlaa amɛ a nya. He lo mi nɔmlɔ susuɔ níhi nɛ ma ha nɛ e he biɛ kɛ he lo nya níhi a he. Jehanɛ hu ɔ, e fãa níhi nɛ e susu kaa e ngɛ he blɔ kaa e peeɔ ɔmɛ a he. Ke nɔ ko kɛ e he woɔ “he lo ɔ ní tsumi ɔmɛ” a mi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e ji he lo mi nɔmlɔ. (Gal. 5:19-21) Ní peepee komɛ nɛ haa nɛ nɔ ko peeɔ he lo mi nɔmlɔ ji: níhi nɛ ngɔɔ mi gbami kɛ baa, nɔ hɛ mi hyɛmi, atuã tsɔmi, nyɛmimɛ nɛ a kɛ mɛ yaa kojomi he, bumi nɛ a be kɛ ha nihi nɛ a hɛɛ blɔ nya, kɛ ní yemi kɛ ní numi nɛ a kɛ peeɔ nɔ́ titli ngɛ si himi mi. Ke he lo mi nɔmlɔ kɛ ka ko kpe ɔ, e gbɔjɔɔ, nɛ e nyɛ we nya dami.—Abɛ 7:21, 22. w18.02 19 ¶3-5
Pɛplɛgbi, August 6
Adesahi maa pee . . . nihi nɛ a suɔ níhi nɛ haa nɔ bua jɔmi.—2 Tim. 3:2, 4.
Tɔmi ko be he kaa wa ma ná bua jɔmi bɔ nɛ sa. Yehowa sume nɛ waa tsi wa he nya ngɛ ní kpakpahi nɛ haa nɔ bua jɔmi ngɛ si himi mi ɔ he. Baiblo ɔ wo Yehowa sɔmɔli he wami ke: “Yaa nɛ o ya ye ní, nɛ o ná bua jɔmi. Yaa nu wai, nɛ o tsui nɛ nɔ o mi.” (Fiɛlɔ 9:7) Timoteo womi nɛ ji enyɔ, yi etɛ kuku eywiɛ ɔ tsɔɔ kaa ni komɛ suɔ níhi nɛ haa nɔ bua jɔmi, se a sume Mawu. Mo kadi kaa kuku ɔ de ke nihi maa suɔ níhi nɛ haa nɔ bua jɔmi “pe bɔ nɛ a suɔ Mawu.” Se ní lelɔ ko ngma ke: “Enɛ ɔ tsɔɔ we kaa a ngɛ suɔmi bɔɔ ko ha Mawu. E tsɔɔ kaa a sume Mawu kulaa.” Atsinyɛ jemi ko be he kaa enɛ ɔ ji kɔkɔ bɔmi nɛ hɛdɔ ngɛ he kɛ ha nihi nɛ a suɔ kaa a ma ná suɔmi kɛ ha níhi nɛ haa nɔ bua jɔmi ɔ! Munyu nɛ ji, “nihi nɛ a suɔ níhi nɛ haa nɔ bua jɔmi” ɔ tsɔɔ nihi nɛ ‘je mi ngɔɔmi yemi sisi mɛ.’—Luka 8:14. w18.01 25 ¶14-15
Sɔ, August 7
Ngɔɔ o ní babauu ɔ kɛ wo Yehowa hɛ mi nyami.—Abɛ 3:9.
Yehowa ji Mawu nɛ haa nɔ nɔ́ faa. Nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wa ngɛ ɔ, Yehowa lɛ ha wɔ. Yehowa níhi ji sika tsu kɛ sika hiɔ kɛ níhi tsuo nɛ ngɛ zugba a nɔ, nɛ Yehowa ngɔɔ ní nɛ ɔmɛ kɛ baa wami yi ngɛ zugba a nɔ. (La 104:13-15; Hag. 2:8) Yehowa ha Israel ma a tsuo mana kɛ nyu jeha 40 sɔuu ngɛ nga a nɔ. (2 Mose 16:35; Neh. 9:20, 21) Yehowa gu gbalɔ Elisha nɔ kɛ pee nyakpɛ nɔ́ ko kɛ ha yalɔyo ko nɛ yeɔ Mawu anɔkuale ɔ. Mawu ha nɛ nu bɔɔ ko nɛ yo ɔ ngɛ ɔ pee fuu. Mawu nike ní nɛ ɔ ha nɛ e nyɛ nɛ e wo e he hiɔhi tsuo, nɛ e kɛ nɔ́ nɛ piɛ ɔ hyɛ e weku ɔ. (2 Ma. 4:1-7) Ngɛ Yehowa yemi kɛ buami nya a, Yesu ha nihi babauu niye ní, nɛ be ko po ɔ, e gu nyakpɛ blɔ nɔ kɛ ha sika, nɛ a kɛ wo to. (Mat. 15:35-38; 17:27) Yehowa ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ma ha nɛ e ní bɔ níhi tsuo maa hi wami mi. Se kɛ̃ ɔ, e ngɛ e sɔmɔli tsuo nine fɔe konɛ a ngɔ níhi nɛ a ngɛ ɔ kɛ fĩ ní tsumihi nɛ ngɛ nɔ yae ngɛ e we asafo ɔ mi ɔ se.—2 Mose 36:3-7. w18.01 17 ¶1-3
So, August 8
Yehowa, moo gbe mi jehanɛ.—1 Ma. 19:4.
Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Mawu sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ komɛ nɛ a hi si blema a hu nu he kaa si himi ɔ gbe a nya. (Hiob 7:7) Se kɛ̃ ɔ, a ha we nɛ a kɔni mi nɛ jɔ̃. A ngɔ a hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ konɛ e wo mɛ he wami. A nine nyɛ we si hulɔ ejakaa ‘Mawu haa nihi nɛ pɔ tɔ mɛ ɔ he wami.’ (Yes. 40:29) Mɔbɔ sane ji kaa, mwɔnɛ ɔ, Mawu sɔmɔli komɛ susu kaa blɔ nɛ hi nɛ a kɛ ma tsu a haomi ɔmɛ a he ní ji kaa a kɛ ‘Mawu jami ma kpasa si bɔɔ.’ A nuɔ he kaa Yehowa sɔmɔmi ji tlomi, se pi jɔɔmi. Lɔ ɔ he ɔ, a kpa Baiblo ɔ kanemi, nɛ a yɛ asafo mi kpehi kɛ fiɛɛmi hu. Enɛ ɔ pɛ Satan ngɛ hlae ɔ nɛ. Abosiami sume kaa wa ma ná he wami. E le kaa ke wa ngɔ wa he kɛ wo sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi vii ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa ma ná he wami. Lɔ ɔ he ɔ, ke o gbɔjɔ nɛ o hao ɔ, koo je Yehowa kasa nya kɔkɔɔkɔ. Hɛɛ mo kɛ su e he, ejakaa Baiblo ɔ de ke: ‘E maa waje mo, nɛ e ma ha nɛ o he maa wa.’—1 Pet. 5:10; Yak. 4:8. w18.01 7-8 ¶2-3
Soha, August 9
Yehowa . . . kɛ nɔ yaa gbeje, nɛ e kpaleɔ lɛ kɛ baa wami mi ekohu.—1 Sam. 2:6.
Gbogboehi a si tlemi enyɔne nɛ ngɛ Ngmami ɔ mi ɔ ji nɔ́ nɛ gbalɔ Elisha pee ɔ nɛ. Israel yo ko nɛ nihi le lɛ wawɛɛ ngɛ Shunem ɔ pee Elisha nubwɔ saminya. Mawu gu gbalɔ nɛ ɔ nɔ nɛ e ha nɛ yosa nɛ ɔ kɛ e huno nɛ e wa ngɛ jeha mi ɔ fɔ binyumu. Jeha komɛ a se ɔ, a binyumu ɔ gbo. Hyɛ bɔ nɛ binyɛ ɔ maa ye aywilɛho ha! E bi blɔ ngɛ e huno ɔ ngɔ, nɛ e po blɔ maa pee si tomi 19 kɛ ho Karmel Yoku ɔ nɔ ya konɛ e ya na Elisha. Gbalɔ ɔ tsɔ e sɔmɔlɔ Gehazi konɛ e sɛ hlami kɛ ya Shunem. Benɛ Gehazi ya su ɔ, e nyɛ we nɛ e tle jokuɛ nyumuyo ɔ si. Pee se ɔ, binyɛ nɛ ngɛ aywilɛho yee ɔ kɛ Elisha ya su Shunem. (2 Ma. 4:8-31) Elisha ya da si ngɛ gbogboe ɔ he, nɛ e sɔle. E maa pee mo nyakpɛ kaa jokuɛ ɔ ba wami mi, nɛ e kɛ e yayo nɛ amlɔ nɛ ɔ lɛɛ e bua jɔ ɔ hi si ekohu! (2 Ma. 4:32-37) Niinɛ, Mawu tle jokuɛ nyumuyo ɔ si ngɛ Shunem, konɛ e kɛ tsɔɔ kaa e ma nyɛ ma tle ní gbogboe ɔmɛ si. w17.12 4-5 ¶7-8
Hɔ, August 10
Nɔ́ nɛ jokuɛwi suɔ peemi ji kuasia jemi.—Abɛ 22:15.
Enɛ ɔ he ɔ, ke nɔ ko ngɛ juɛmi ɔ, lɔ ɔ ji nɔ́ kake nɛ tsɔɔ kaa nɔ ɔ wa. Tsa pi jeha nɛ nɔ ko ye ɔ nɛ tsɔɔ kaa e wa ngɛ mumi mi, se mohu bɔ nɛ nɔ ɔ yeɔ Yehowa gbeye ha, kɛ bɔ nɛ e suɔ kaa e kɛ e mlaa amɛ ma tsu ní ha. (La 111:10) Nihewi kɛ yihewi nɛ a wa ngɛ mumi mi ɔ ha we nɛ a we akɔnɔ, aloo a juami bimɛ nɛ a kudɔ mɛ ‘kaa oslɔke nɛ e fiaa kɛ yaa kɛ baa.’ (Efe. 4:14) Mohu ɔ, a bɔɔ mɔde kaa a ma ‘tsɔse a juɛmi ɔ konɛ a le slɔɔto nɛ ngɛ nɔ́ nɛ da kɛ nɔ́ nɛ dɛ tsuo a kpɛti.’ (Heb. 5:14) A peeɔ juɛmi nɛ nile ngɛ mi kɛ tsɔɔ kaa a ngɛ wae. Juɛmi kaa jã a he hia kɛ ha yi wami hemi. (Abɛ 24:14) Enɛ ɔ he ɔ, moo bɔ mɔde nɛ o tsɔɔ o bimɛ ɔmɛ níhi nɛ kudɔɔ o si himi nɛ daa si ngɛ Baiblo ɔ nɔ. Moo ngɔ o munyu tutui kɛ o ní peepee kɛ ye bua mɛ konɛ a le kaa sisi tomi mlaahi nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ nɛ o kɛ tsuɔ ní.—Rom. 2:21-23. w17.12 20-21 ¶12-13
Hɔgba, August 11
Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ nyɛɛ ngɛ juɛmi mi ngɛ ni nɛmɛ nɛ a ngɛ se ɔmɛ a kpɛti, . . . Nyɛɛ le bɔ nɛ e sa kaa nyɛ ha nɔ fɛɛ nɔ heto ha.—Kol. 4:5, 6.
Eko ɔ, nihi fuu a bua maa jɔ susumi nɛ nihi hɛɛ kaa adesahi nitsɛmɛ ma nyɛ ma tsu a haomi ɔmɛ a he ní ɔ he. Mɛni he je? Ke munyu nɛ ɔ ji anɔkuale ɔ, lɛɛ lɔ ɔ maa tsɔɔ kaa adesahi hia we Mawu blɔ tsɔɔmi, nɛ a ma nyɛ maa pee nɔ́ nɛ a suɔ. Jehanɛ se hu ɔ, eko ɔ, wa ma susu kaa jamɛ a susumi ɔ ji anɔkuale, ejakaa níhi a mi hlami ko nɛ a pee ɔ tsɔɔ kaa ta, awi yemi, hiɔ kɛ ohia tsuo ngɛ si bae. Amaniɛ bɔmi ko tsɔɔ kaa “nɔ́ he je nɛ si himi ɔ ngɛ kpakpa pee ji kaa adesahi ma a juɛmi nya si kaa a ma ha nɛ je ɔ nɛ pee he ko nɛ e ngɛ bua jɔmi.” Ke je ɔ susumi ko ha nɛ e pee kaa nɔ́ nɛ o hemi kɛ yemi ɔ ngɛ si bae ɔ, moo pee sane ɔ he níhi a mi hlami ngɛ Mawu Munyu ɔ mi, nɛ o kɛ o nyɛmi Kristofo no ko nɛ e hemi kɛ yemi ɔ mi wa a nɛ susu he. Mo susu nɔ́ he je nɛ eko ɔ, nihi fuu kplɛɛ jamɛ a susumi ɔ nɔ, nɔ́ he je nɛ jamɛ a susumi ɔ dɛ, kɛ bɔ nɛ o ma plɛ kɛ kua jamɛ a susumi ɔ ha a he. Niinɛ, wɔ tsuo wa ma nyɛ maa yu wa he ngɛ je ɔ susumi ɔ he ke waa kɛ Paulo ga womi nɛ e kɛ ha ngɛ mwɔnɛ ɔ ngmami ɔ mi ɔ tsu ní. w17.11 23-24 ¶14, 17
Hɔɛgbi, August 12
Oo Mawu, i naa mo si kaa i be kaa ni kpa amɛ.—Luka 18:11.
Mɛni he je nɛ Farisi bi ɔmɛ be mɔbɔ nami ko kulaa a? Baiblo ɔ tsɔɔ kaa “a kɛ ni kpahi pee we nɔ́ ko.” (Luka 18:9-14) Moo kase Yehowa, pi Farisi bi ɔmɛ. Mo je mɔbɔ nami kpo. (Kol. 3:13) Blɔ kake nɛ o ma nyɛ maa gu nɔ kɛ pee jã ji nɛ o be hae nɛ e he nɛ wa ha ni kpahi kaa a ma bi o dɛ mi yayami kɛ pami. (Luka 17:3, 4) Mo bi o he ke: ‘Ke nihi tɔ̃ ye nɔ si abɔ po ɔ, anɛ i kɛ paa mɛ lo? Anɛ i pee klaalo kaa ma dla i kɛ nɔ ko nɛ tɔ̃ ye nɔ ɔ wa kpɛti lo?’ Yayami kɛ pami biɔ he si bami. Farisi bi ɔmɛ nyɛ we nɛ a ngɔ yayami kɛ pa ejakaa a bui ni kpahi kaa se nami ngɛ a he. Se e sa nɛ Kristofohi nɛ a ba a he si nɛ a “bu ni kpahi kaa a nɔ kuɔ pe” mɛ, nɛ a ngɔ a tɔmihi kɛ pa mɛ. (Filip. 2:3) Anɛ o maa kase Yehowa nɛ o ba o he si lo? Ke wa baa wa he si ɔ, e he be wae ha ni kpahi kaa a ma bi yayami kɛ pami ngɛ wa dɛ, nɛ e he be wae ha wɔ kaa waa kɛ maa pa mɛ. O he nɛ sɔ kɛ na nihi mɔbɔ, nɛ o mi mi ko fu mlamlaamla.—Fiɛlɔ 7:8, 9. w17.11 14-15 ¶6-8
Pɛplɛgbi, August 13
E hi kaa [wa ma] la kɛ je wa Mawu ɔ yi.—La 147:1.
Ke o ngɔ o gbi kɛ to ni kpahi a nɔ́ he ɔ, eko ɔ, e maa pee mo zo. Se e sɛ nɛ lɔ ɔ nɛ ha nɛ o kua o blɔ nya ní tsumi kaa o ma la kɛ je Yehowa yi ɔ. Mohu ɔ, mo wo o la womi ɔ nɔ kɛ ya hiɔwe, nɛ o wo o yi nɔ, nɛ o je o tsui mi kɛ la! (Ezra 3:11) Mwɔnɛ ɔ, ngɛ wa Matsɛ Yemi Asahi fuu a nɔ ɔ, a jeɔ la amɛ a mi munyu ɔmɛ ngɛ tiivi nɔ, nɛ enɛ ɔ yeɔ bua konɛ wa nyɛ nɛ wa la nɛ e je kpo. Jehanɛ hu ɔ, wa bua jɔ kaa a ngɔ Matsɛ Yemi la lami kɛ piɛɛ Matsɛ Yemi Sɔmɔmi Sukuu nɛ a peeɔ kɛ haa asafo mi nikɔtɔmahi ɔ he. Enɛ ɔ maa nɔ mi kaa la he hia wawɛɛ, nɛ e sa nɛ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a nyɛɛ hɛ mi ke a ngɛ lae ngɛ asafo mi kpehi a sisi. Gbeye yemi ji nɔ́ kake nɛ ha we nɛ nihi nɛ a la kɛ gbi nɛ nya wa. Eko ɔ, a yeɔ gbeye kaa a gbi ɔ be ngɔe ngɛ nihi a tue mi. Se e sa nɛ wa kai kaa “wɔ tsuo wa tɛɔ si si abɔ” ngɛ munyu tumi mi. (Yak. 3:2) Se kɛ̃ ɔ, lɔ ɔ ha we nɛ wa kpa munyu tumi. Ke wa le kaa wa yi mluku ɔ, lɛɛ anɛ e sa nɛ wa ha nɛ gbi nɛ waa kɛ laa a nɛ tsi wa nya nɛ wa ko la kɛ je Yehowa yi lo? w17.11 4-5 ¶9-10
Sɔ, August 14
Ke nyɛ maa bu Yehowa, nyɛ Mawu ɔ tue anɔkuale mi ɔ, lɛɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo maa ba mi.—Zak. 6:15.
Benɛ gbalɔ Zakaria nina kpaagone ɔ yaa e nyagbe ɔ, e he ba hia nɛ e susu níhi fuu a he. Yehowa wo si kaa e maa gbla yiwutsotsɛmɛ a tue ngɛ a ní peepee ɔmɛ a he. Atsinyɛ jemi ko be he kaa enɛ ɔ wo Zakaria he wami. Se kɛ̃ ɔ, si fɔfɔɛ ɔ tsakee we. Loloolo ɔ, nihi yi anɔkuale, a peeɔ yi wu tso ní, nɛ Yehowa sɔlemi we ɔ nɛ a ngɛ mae ngɛ Yerusalem ɔ hu a sui he ko he ko. Mɛni he je nɛ Yuda bi ɔmɛ si ní tsumi nɛ Yehowa kɛ wo a dɛ ɔ mla jã a? Anɛ a kpale a se kɛ ya Yerusalem konɛ a ná si himi nɛ ngɛ gbɔjɔɔ pe nɔ́ nɛ a ngɛ mi ɔ lo? Yehowa le nɔ́ nɛ maa ye bua e we bi. Mawu je nyagbe nina ko kɛ tsɔɔ Zakaria konɛ a ná nɔ mi mami kaa e suɔ mɛ, nɛ e bua jɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ a pee kɛ ba si jamɛ a be ɔ mi ɔ he, nɛ e kɛ wo mɛ si kaa ke a kpale kɛ ya tsu e ní tsumi ɔ, e maa po a he piɛ. Benɛ Israel bi ɔmɛ maa ma sɔlemi we ɔ, Yehowa wo mɛ si nɛ ngɛ mwɔnɛ ɔ ngmami ɔ mi ɔ. w17.10 26 ¶1; 27 ¶5
So, August 15
Mawu . . . woɔ nyɛ he wami, nɛ e ngɛ nyɛ suɔmi ɔ kɛ he wami ɔ hae konɛ nyɛ kɛ pee.—Filip. 2:13.
Asafo ɔ náa nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a ngɛ kã nɛ a suɔ kaa a pɛtɛ blɔ nya ní tsumihi a he ɔ a he se wawɛɛ. (1 Tim. 3:1) Se eko ɔ, e he maa wa ha ní komɛ kaa a maa pɛtɛ ní tsumihi a he. Eko ɔ, nyɛminyumu ko tɔ̃ be ko nɛ be ɔ, nɛ amlɔ nɛ ɔ, e susuɔ kaa e sɛ kaa e ma sɔmɔ kaa asafo mi sɔmɔlɔ aloo nɔkɔtɔma. Eko ɔ, nyɛminyumu kpa ko hu ma susu kaa e be nyɛe ma tsu ní tsumi ko. Ke e peeɔ mo jã a, Yehowa ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o ná kã. (Filip. 4:13) Mo kai kaa be ko ɔ, Mose hu susu kaa e be nyɛe ma tsu ní tsumi ko nɛ a kɛ wo e dɛ ɔ. (2 Mose 3:11) Se kɛ̃ ɔ, Yehowa ye bua Mose, nɛ bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, e ba ná kã, nɛ e tsu ní tsumi nɛ a kɛ wo e dɛ ɔ. Nyumuhi nɛ a baptisi mɛ ɔ hu ma nyɛ ma ná kã ke a jeɔ a tsui mi kɛ sɔleɔ kɛ biɔ Mawu yemi kɛ buami, nɛ a kaneɔ Baiblo ɔ daa ligbi. Ke a susu Baiblo mi sane komɛ nɛ kɔɔ kã peemi he ɔ, lɔ ɔ hu ma nyɛ maa ye bua mɛ. A ma nyɛ maa je he si bami mi kɛ bi asafo mi nikɔtɔmahi konɛ a tsɔse mɛ, nɛ a pee klaalo kaa nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e he maa hia kaa a pee kɛ ye bua asafo ɔ, a maa pee. w17.09 32 ¶19
Soha, August 16
Wa Mawu ɔ munyu ɔ ngɛ kɛ yaa neneene.—Yes. 40:8.
Mwɔnɛ ɔ, e sɛ nɛ Kristofohi nɛ a susu kaa Mawu mumi ɔ lɛ ba nihi a nɔ tɛɛ nɛ a tsɔɔ Septuagint ɔ, Wycliffe Baiblo ɔ, kɛ King James Version ɔ sisi. Se ke wa hyɛ blɔ nɔ nɛ a gu kɛ pee Baiblo nɛ ɔmɛ ɔ, e haa nɛ wa naa heii kaa Mawu Munyu ɔ nyɛ nɛ e gblee si fɔfɔɛ slɔɔtohi a mi kaa bɔ nɛ Yehowa wo si ɔ. Anɛ enɛ ɔ ha we nɛ o ná nɔ mi mami kaa si tsuo nɛ Yehowa wo ɔ maa ba mi niinɛ lo? (Yosh. 23:14) Ke wa susu bɔ nɛ Yehowa po Baiblo ɔ he piɛ ha a he ɔ, wa hemi kɛ yemi ɔ mi waa, se pi lɔ ɔ pɛ, suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha Yehowa a hu mi waa wawɛɛ. Se mɛni he je kulaa nɛ Yehowa ha wɔ e Munyu ɔ? Nɛ mɛni he je nɛ e wo si kaa e maa baa e Munyu ɔ yi ɔ? Ejakaa e suɔ wɔ, nɛ e suɔ nɛ e tsɔse wɔ konɛ e hi ha wɔ nitsɛmɛ. (Yes. 48:17, 18) Enɛ ɔ haa nɛ wɔ hu wa náa suɔmi kɛ haa Yehowa, nɛ wa yeɔ e mlaa amɛ a nɔ.—1 Yoh. 4:19; 5:3. w17.09 21-22 ¶13-14
Hɔ, August 17
Buu o tsɛ kɛ o nyɛ.—Efe. 6:2.
Ke o huno aloo o yo be asafo ɔ mi ɔ, bi tsɔsemi hu ma nyɛ maa pee nyagba. Mo je bumi kpo kɛ tsɔɔ o huno ɔ, aloo o yo ɔ konɛ o bimɛ ɔmɛ nɛ a kase. Moo ngɔ o juɛmi kɛ ma su kpakpahi nɛ e ngɛ ɔ nɔ, nɛ o ha nɛ e na kaa o bua jɔ ní kpakpahi nɛ e peeɔ ɔ he. Koo tu o yo ɔ aloo o huno ɔ he munyu nyanyaanya ngɛ o bimɛ ɔmɛ a hɛ mi. Mohu ɔ, mo ha nɛ a le kaa e sa nɛ a ti nɔ tsuaa nɔ nɛ e mwɔ e yi mi kpɔ kaa e ma sɔmɔ Yehowa aloo e be lɛ sɔmɔe. Ke o bimɛ ɔmɛ baa a je mi saminya a, lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ o huno ɔ aloo o yo ɔ nɛ ná anɔkuale ɔ he bua jɔmi. Eko ɔ, huno ko maa tsi e yo nɛ e ji Kristofohi ɔ nya kaa e ko tsɔɔ a bimɛ ɔmɛ Baiblo ɔ, aloo e ko ngɔ mɛ kɛ ya asafo mi kpehi. Se ngɛ si fɔfɔɛ kaa jã mi po ɔ, yogbayo nɛ e ji Kristofo no ɔ peeɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e ma nyɛ konɛ e tsɔɔ jokuɛ ɔmɛ Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔ. (Níts. 16:1; 2 Tim. 3:14, 15) Ke e ba jã a, e sa nɛ yo ɔ nɛ bu lɛ tue. Se kɛ̃ ɔ, ke e ná he blɔ ɔ, e kɛ e bimɛ ɔmɛ ma nyɛ ma susu e hemi kɛ yemi ɔ he. Ke e pee jã a, e ma nyɛ maa ngɔ je mi bami he mlaahi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ kɛ tsɔse mɛ, nɛ e tsɔɔ mɛ Yehowa he ní.—Níts. 4:19, 20. w17.10 14 ¶9-10
Hɔgba, August 18
Akɛnɛ nyɛ ji bimɛ nɛ a suɔ he je ɔ, nyɛɛ pee nihi nɛ a kaseɔ Mawu.—Efe. 5:1.
Yehowa ngɛ mi mi sami, nɛ e bɔ adesahi ngɛ e subai nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, a kɛ mi mi sami fɔ adesahi tsuo. Nihi nɛ a sɔmɔ we anɔkuale Mawu ɔ po a mi mi sãa mɛ ngɛ nihi a he. (1 Mose 1:27) Nɔ hyɛmi níhi fuu ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ tsɔɔ bɔ nɛ ni komɛ a mi mi sã mɛ ngɛ nihi a he ha. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, yaholi enyɔ komɛ ba hua bimwɔyo ko he ngɛ Matsɛ Salomo hɛ mi. Benɛ Salomo ngɛ hlae nɛ e le bimwɔyo ɔ nyɛ tutuutu ɔ, e fã ke a gba jokuɛ ɔ mi enyɔ. Benɛ e de jã a, nɔ nɛ ji bimwɔyo ɔ nyɛ tutuutu ɔ mi mi sã lɛ, nɛ binyɛ ɔ de ke a ngɔ jokuɛ ɔ kɛ ha yo kaketsɛ ɔ. (1 Ma. 3:23-27) Farao biyo ɔ hu he Mose yi wami benɛ Mose ji bimwɔyo ɔ. E ngɛ mi kaa Farao biyo ɔ le kaa Hebri bi ɔmɛ a ti nɔ ko bi ji Mose, nɛ e sa nɛ a gbe lɛ mohu lɛɛ, se “[bimwɔyo ɔ] ní pee lɛ mɔbɔ,” nɛ e ngɔ lɛ, nɛ e ya tsɔse lɛ kaa lɛ nitsɛ e bi.—2 Mose 2:5, 6. w17.09 8-9 ¶2-3
Hɔɛgbi, August 19
[Yehowa] ngɛ e tsui si toe ha nyɛ.—2 Pet. 3:9.
E sa nɛ Yehowa sɔmɔli tsuo nɛ a ba a he si. He si bami he ngɛ se nami wawɛɛ. (Abɛ 22:4) Ke wa baa wa he si ɔ, lɔ ɔ maa ye bua nɛ tue mi jɔmi kɛ kake peemi maa hi asafo ɔ mi. Ke wa kase he si bami, nɛ wa baa wa he si wawɛɛ ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa nine maa su Mawu dloomi nɛ se be ɔ nɔ. Bɔfo Petro de ke: “Nyɛ tsuo pɛpɛɛpɛ nyɛ sɔmɔ nyɛ sibi kɛ he si bami. Ejakaa ngmami ɔ ke, ‘Nihi nɛ woɔ a he nɔ ɔ, Mawu kɛ mɛ toɔ ní; se nihi nɛ baa a he si ɔ, Mawu dlooɔ mɛ.’” (1 Pet. 5:5) Mwɔnɛ ɔ, ke nɔ ko ngɛ kpoo, nɛ e toɔ e tsui si ɔ, nihi susuɔ kaa e hɛ mi wɛ. Susumi nɛ ɔ dɛ kulaa! Ejakaa su kpakpa nɛ ɔmɛ je Nɔ nɛ ngɛ he wami pe kulaa ngɛ je mluku nɛ ɔ mi ɔ ngɔ. Yehowa Mawu ji nɔ nɛ pee kpoo peemi kɛ tsui si tomi he nɔ hyɛmi nɔ́ pe kulaa. Mo susu bɔ nɛ Yehowa gu e bɔfohi a nɔ kɛ ha Abraham kɛ Lot sane bimi ɔmɛ a heto ɔ he nɛ o hyɛ. (1 Mose 18:22-33; 19:18-21) Jehanɛ hu ɔ, Yehowa to e tsui si ha Israel ma tue gboli ɔmɛ jehahi 1,500 kɛ se.—Eze. 33:11. w17.08 25 ¶13-14
Pɛplɛgbi, August 20
Mawu tue mi jɔmi ɔ nɛ pã níhi a sisi numi tsuo ɔ maa bu nyɛ tsui he.—Filip. 4:7.
Moo sɔle, nɛ o ma ná Mawu tue mi jɔmi ɔ. Mo kadi kaa ‘Mawu tue mi jɔmi ɔ pã adesa juɛmi tsuo.’ Mɛni lɔ ɔ tsɔɔ? Gbi sisi tsɔɔli komɛ tsɔɔ munyu nɛ ɔ sisi ke, “e pã níhi nɛ adesa ngɛ blɔ hyɛe tsuo,” aloo “e pã yi mi kpɔ nɛ adesa mwɔ ɔ tsuo.” Paulo ngɛ tsɔɔe kaa wa be nyɛe maa kale ‘Mawu tue mi jɔmi ɔ.’ Enɛ ɔ he ɔ, e ngɛ mi kaa ngɛ adesahi a blɔ fa mi ɔ, ke haomi ko ba a, wa ma susu kaa wa be nyɛe maa je mi mohu lɛɛ, se Yehowa ma nyɛ maa pee níhi nɛ wa hyɛ we blɔ, nɛ e peeɔ jã hulɔ. (2 Pet. 2:9) Ke waa kɛ haomihi ngɛ kpee po ɔ, mɛni wa ma nyɛ maa pee konɛ wa ná ‘Mawu tue mi jɔmi ɔ’? E sa nɛ wa ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa Mawu ɔ wa kpɛti ɔ mi nɛ wa. Akɛnɛ Kristo Yesu ngɔ e wami kɛ ha kaa kpɔmi afɔle sami he je ɔ, wa ma nyɛ maa ‘gu Kristo Yesu nɔ’ konɛ waa kɛ Yehowa nɛ pee huɛ. Kpɔmi nɔ́ ɔ nɛ a kɛ ha wɔ ɔ ji nyakpɛ níhi nɛ wa Tsɛ ɔ pee ɔ a kpɛti kake. Yehowa ngɔ kpɔmi nɔ́ ɔ kɛ tsu wa he yayami ɔmɛ, nɛ enɛ ɔ haa nɛ wa náa he nile kpakpa, nɛ wa nyɛɔ hɛɔ wɔ kɛ suɔ e he.—Yoh. 14:6; Yak. 4:8; 1 Pet. 3:21. w17.08 10 ¶7; 12 ¶15
Sɔ, August 21
Mo nitsɛ nɛ o le o hɛdɔ be, kɛ be nɛ o naa bua jɔmi; nɔ kpa ko li.—Abɛ 14:10.
Be komɛ ɔ, nihi nɛ nɔ gbo mɛ ɔ yeɔ aywilɛho wawɛɛ ngɛ a tsui mi, se a nyɛ we nɛ a deɔ nihi bɔ nɛ e peeɔ mɛ ha. Ke nɔ ko tsɔɔ bɔ nɛ e peeɔ lɛ ha po ɔ, pi be tsuaa be nɛ wa ma nyɛ maa nu nɔ́ nɛ ngɛ lɛ pee ɔ sisi. Ke jã a, lɛɛ e he maa wa kaa wa maa le nɔ́ nɛ wa ma de nɔ ko nɛ e ngɛ aywilɛho yee ɔ. Nɔ́ nɛ yeɔ bua wawɛɛ nɛ wa ma nyɛ maa pee ji kaa ‘nihi nɛ ngɛ ya foe ɔ, waa kɛ mɛ ma fo’ ya. (Rom. 12:15) Ke o li nɔ́ nɛ o ma de kɛ wo nɔ ko bua a, e maa hi kaa o ma nyɛ maa ngma bua womi munyu ko ngɛ card nɔ ha lɛ, o ma nyɛ maa mane lɛ sɛ gbi kɛ gu Intanɛti ɔ aloo fon nɔ, aloo o ma nyɛ maa ngma lɛ sɛ womi. O ma nyɛ maa tsɛ ngmami ko se kɛ wo nɔ ɔ bua, aloo o kɛ lɛ maa sɛɛ su kpakpa komɛ nɛ nɔ nɛ gbo ɔ ngɛ ɔ he ní, aloo nyɛ ma nyɛ ma kai nyɛ he be ko nɛ e piɛɛ nyɛ he kɛ pee nɔ́ ko nɛ nyɛ bua jɔ wawɛɛ ɔ. Koo bu sɔlemi nɛ o kɛ nɔ ko nɛ e suɔlɔ gbo ɔ ma bla kɛ sɔle, kɛ kaimi nɛ o ma kai lɛ ngɛ o sɔlemi mi ɔ kaa nɔ́ ko nyafii. w17.07 14-15 ¶13-16
So, August 22
Nɔ́ nɛ Mawu ngɔ kɛ tsa a, adesa ko nɛ ko gba mi.—Mat. 19:6.
Ke o kɛ nyagbahi nɛ a mi wa pe bɔ nɛ o hyɛ blɔ ɔ ngɛ kpee ngɛ o gba si himi mi ɔ, mɛni o maa pee? Nɛ ke níhi yɛ nɔ́ saminya kaa bɔ nɛ o susu ɔ hu nɛɛ? Mo pue o yi mi tɛ ngɛ bɔ nɛ Yehowa kɛ Israel bi ɔmɛ hi si ha a he. Yehowa tsɔɔ kaa e ngɛ kaa huno kɛ ha Israel ma a. (Yes. 54:5; 62:4) Israel bi ɔmɛ je Yehowa se si abɔ! A ma nyɛ maa kale a kɛ Yehowa a gba si himi ɔ kaa e ji gba yaya. Se kɛ̃ ɔ, Yehowa kua we mɛ amlɔ nɔuu. Yehowa ya nɔ nɛ e je mɔbɔ nami kpo kɛ tsɔɔ Israel ma a, nɛ e ye somi nɛ e kɛ mɛ so ɔ nɔ. (La 106:43-45) Anɛ wa bua jɔɛ Yehowa we anɔkuale yemi nɛ ɔ he lo? Nɔ kɛ e yo nɛ a suɔ Yehowa blɔ tsɔɔmi ɔ bɔɔ mɔde kaa a maa kase Yehowa. Ke a kɛ nyagbahi ngɛ kpee ɔ, a pui gba a mi be mi nɛ a be nɔ dami nɔ́ ko ngɛ Ngmami ɔ mi. A le kaa Yehowa pee mɛ ni enyɔ ɔmɛ kake, enɛ ɔ he ɔ, e suɔ nɛ a “mɛtɛ” a si bi a he be fɛɛ be. Ajuama bɔmi pɛ ji nɔ́ nɛ Ngmami ɔ kplɛɛ nɔ kaa ke nɔ ko da nɔ kɛ po gba mi ɔ, e ma nyɛ kɛ nɔ kpa nɛ sɛ gba si himi mi. (Mat. 19:5, 9) Ke a pee bɔ nɛ a ma nyɛ ha tsuo konɛ a gba si himi ɔ nɛ ye manye ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa a fĩɔ Yehowa nɔ yemi nɛ da a se. w17.06 31 ¶17-18
Soha, August 23
Nyɛ hɛ ngmɛ ma bli, nɛ nyɛ maa hi kaa lɛ Mawu ɔ nitsɛ.—1 Mose 3:5.
Satan Abosiami atuã tsɔmi ɔ ha nɛ sane ba he blɔ nɛ Yehowa ngɛ kaa e yeɔ je mluku ɔ nɔ ɔ he. Satan tsɔɔ kaa Yehowa nɔ yemi ɔ dɛ, nɛ Yehowa ngɔɔ ní kpakpahi kɛ laa e bɔ níhi. Abosiami tsɔɔ kaa ke adesahi ye mɛ nitsɛmɛ a he nɔ ɔ, lɔ ɔ mohu ma ha mɛ bua jɔmi wawɛɛ. (1 Mose 3:1-4) Jehanɛ hu ɔ, Satan tsɔɔ kaa ke waa kɛ kahi nɛ a nya wa kpe ɔ, wa ma kua Yehowa nɔ yemi ɔ. (Hiob 2:4, 5) Yehowa ngmɛ blɔ nɛ́ be nɛ pue mi, konɛ adesahi nɛ a na bɔ nɛ si himi ɔ ma ji ha ke a be e nɔ yemi nɛ da a sisi ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa le kaa munyu nɛ Abosiami po kɛ fɔ e nɔ ɔ ji lakpa. Lɛɛ mɛni he je mɔ nɛ Mawu ha nɛ sane nɛ ɔ ngɛ nɔ yae, nɛ e ngmɛ Satan blɔ konɛ e tsɔɔ ke ji kaa lɛ Satan ɔ e munyu ɔ ji anɔkuale ɔ? Heto ɔ kɔɔ bɔfohi kɛ adesahi tsuo a he. (La 83:18) Adam kɛ Hawa kua Yehowa nɔ yemi ɔ, nɛ kɛ je jamɛ a be ɔ kɛ ma nɛ ɔ, adesahi fuu hu pee jã. Enɛ ɔ he ɔ, eko ɔ, ni komɛ ma susu kaa nɔ́ nɛ Abosiami de ɔ ji anɔkuale. w17.06 22-23 ¶3-4
Hɔ, August 24
Nyɛɛ ya nɛ nyɛ ya pee nihi . . . ye kaseli.—Mat. 28:19.
Kaselɔ peemi ní tsumi ɔ ma nyɛ ma tsɔse mo konɛ o ná su kpakpa nɛ a kɛ tsuɔ ní, o le bɔ nɛ a kɛ nɔ sɛɛɔ ní ha, o ná kã, nɛ́ o kɛ ga nɛ tsu ní. (Abɛ 21:5; 2 Tim. 2:24, sisi ningma.) Se nɔ́ nɛ haa nɛ kaselɔ peemi ní tsumi ɔ peeɔ bua jɔmi wawɛɛ ji kaa e haa nɛ o leɔ Ngmamihi nɛ o hemi kɛ yemi ɔ daa si ngɛ nɔ ɔ saminya. Jehanɛ hu ɔ, o kaseɔ bɔ nɛ o kɛ Yehowa maa pee kake kɛ tsu ní ha. (1 Kor. 3:9) Ke nihi bɔɔ pɛ nɛ a buɔ sane kpakpa a tue ngɛ o zugba kpɔ ɔ mi po ɔ, o bua ma nyɛ maa jɔ kaselɔ peemi ní tsumi ɔ he. Kaselɔ peemi ní tsumi ɔ biɔ kake peemi. Asafo ɔ tsuo lɛ peeɔ kake kɛ hlaa tsui kpakpatsɛmɛ. E ngɛ mi kaa eko ɔ, nɔ kake pɛ lɛ maa ye bua nɔ ko konɛ e ba pee kaselɔ mohu lɛɛ, se asafo ɔ tsuo lɛ yeɔ bua kɛ hlaa nɔ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, asafo ɔ tsuo ma nyɛ ma nya. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Brandon ɔ kɛ jeha nɛɛ tsu blɔ gbami ní tsumi ɔ ngɛ zugba kpɔ ko mi. Nihi nɛ a ngɛ lejɛ ɔ bua jɔɛ sane kpakpa a he. E de ke: “E ngɛ mi kaa a baptisi we ye Baiblo kaseli ɔmɛ a kpɛti nɔ ko mohu lɛɛ, se nyɛmimɛ komɛ ye bua ni kpahi nɛ a baptisi mɛ. Ye bua jɔ kaa i to blɔ nya nɛ i kɛ ye he wo kaselɔ peemi ní tsumi ɔ mi vii.”—Fiɛlɔ 11:6. w17.07 23 ¶7; 24 ¶9-10
Hɔgba, August 25
Kɛkɛ nɛ aywilɛho ɔ je e hɛ mi.—1 Sam. 1:18.
Hana ji yosa, se e hunoyo nɛ ji Penina lɛɛ e fɔ bimɛ. (1 Sam. 1:4-7) “Daa jeha” a, Penina yeɔ Hana he fɛu wawɛɛ. Enɛ ɔ ha nɛ Hana hao wawɛɛ, nɛ e ye tsui. E sɔle ha Yehowa konɛ Yehowa nɛ wo e bua. (1 Sam. 1:12) E ná hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa Yehowa ma ha nɛ e fɔ bi, aloo e maa gu blɔ kpa ko nɔ kɛ wo e bua. Akɛnɛ wa yi mluku nɛ wa ngɛ Satan je yaya nɛ ɔ mi loloolo he je ɔ, waa kɛ haomihi maa kpe kokooko. (1 Yoh. 5:19) Se lemi nɛ wa le kaa Yehowa ji “bua womi tsuo Mawu ɔ” haa nɛ wa bua jɔɔ! (2 Kor. 1:3) Sɔlemi ji blɔ kake nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ da wa haomihi kɛ nyagbahi a nya. Hana je e tsui mi nɛ e de Yehowa e haomihi tsuo. Jã kɛ̃ nɛ wɔ hu ke waa kɛ haomi ko ngɛ kpee ɔ, e sɛ nɛ waa wo wa haomi ɔ nɔ ta kɛ ha Yehowa kɛkɛ. E sa nɛ wa kpa lɛ pɛɛ, nɛ waa je wa tsui mi tsuo kɛ sɔle ha lɛ.—Filip. 4:6, 7. w17.06 6 ¶10-11
Hɔɛgbi, August 26
Simon, Yohane bi, anɛ o suɔ mi pe ní nɛ ɔmɛ lo?—Yoh. 21:15.
Yesu nɛ a tle lɛ si ɔ na kaa e kaseli ɔmɛ gbi lo kake po, enɛ ɔ he ɔ, e de mɛ ke: “‘Nyɛ pue ya a ngɛ lɛ ɔ hiɔ nɔ je nɛ nyɛ maa gbe eko.’ Lɔ ɔ he ɔ, a pue ya a, se a nyɛ we nɛ a sã, ejakaa a gbe lo babauu nitsɛ.” (Yoh. 21:1-6) Yesu ha e kaseli ɔmɛ mɔtu niye ní, nɛ lɔ ɔ se ɔ, e tu munyu nɛ ngɛ mwɔnɛ ɔ ngmami ɔ mi ɔ. Mɛni he munyu Yesu ngɛ tue ɔ? Petro suɔ wo yami. Enɛ ɔ he ɔ, e ma nyɛ maa pee kaa Yesu ngɛ hlae nɛ e le nɔ́ tutuutu nɛ Petro suɔ wawɛɛ. Anɛ Petro suɔ wo yami pe Yesu kɛ níhi nɛ e tsɔɔ mɛ ɔ lo? Petro ha heto ke: “Ee, Nyɔmtsɛ, o le kaa i suɔ o sane.” (Yoh. 21:15) Petro ye e munyu ɔ nɔ sisiisi. Kɛ je jamɛ a be ɔ kɛ yaa a, Petro kɛ e he wo kaselɔ peemi ní tsumi ɔ mi vii kɛ tsɔɔ kaa e suɔ Kristo, nɛ e ba pee titima ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi. w17.05 22 ¶1-2
Pɛplɛgbi, August 27
Yehowa ji ye yemi kɛ bualɔ; i be gbeye yee. Mɛni adesa ma nyɛ maa pee mi?—Heb. 13:6.
Hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ mi wa nɛ Paulo ngɛ kaa Yehowa susuɔ e he ɔ ye bua lɛ nɛ e nyɛ nɛ e gblee nyagbahi nɛ e kɛ ngɛ kpee ngɛ si himi mi ɔ mi. Paulo ha we nɛ nyagbahi nɛ e kɛ kpe ɔ nɛ wo e kɔni mi nyu. Mɛni ye bua lɛ nɛ e nyɛ pee jã? E ya nɔ nɛ e ngɔ e hɛ kɛ fɔ “bua womi tsuo Mawu ɔ, nɔ nɛ e woɔ wa bua ngɛ wa kahi tsuo a mi” ɔ nɔ. (2 Kor. 1:3, 4) Waa kɛ Mawu sɛɛɔ ní kɛ guɔ sɔlemi nɔ, nɛ lɔ ɔ ji kekleekle blɔ nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ konɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi waa kɛ lɛ wa kpɛti. (La 86:3; 1 Tɛs. 5:17; Rom. 12:12) Ke wa he be nɛ wa je wa tsui mi tsuo kɛ sɔle ha Yehowa a, lɔ ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa hɛ wɔ kɛ su wa hiɔwe Tsɛ ɔ he wawɛɛ. ‘Lɛ pɛ ji nɔ nɛ buɔ kue fami tue’. (La 65:2) Jehanɛ hu ɔ, ke wa ngɛ nɔ mi mami kaa Yehowa buɔ sɔlemi tue ɔ, suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha lɛ ɔ mi waa. Wa yɔseɔ kaa ‘nɔ tsuaa nɔ nɛ tsɛɔ Yehowa a, Yehowa hɛɛ lɛ kɛ suu e he.’ (La 145:18) Hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ wa ngɛ kaa Yehowa suɔ wɔ nɛ e yeɔ bua wɔ ɔ, haa nɛ wa nyɛɔ daa wa hemi kɛ yemi he kahi a nya. w17.05 19 ¶9-10
Sɔ, August 28
Yehowa lɛɛ tsui mi e hyɛɛ.—1 Sam. 16:7.
Ke asafo mi nikɔtɔma amɛ ma a juɛmi nya si ngɛ nɔ́ ko he, nɛ o nui sisi, aloo eko ɔ, o kɛ mɛ kpa we gbi ɔ, kɛ o maa pee o ní ha kɛɛ? Si fɔfɔɛ komɛ kaa jã a ma nyɛ ma ha nɛ e he nɛ wa ha wɔ kaa wa ma ná hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa kɛ e blɔ nya tomi ɔ mi. Ke o kɛ ka nɛ ɔ eko kpe ɔ, mɛni blɔ nɔ nɛ he si bami maa po o he piɛ ngɛ? Ha nɛ wa susu blɔ enyɔ komɛ a he nɛ waa hyɛ. Kekleekle ɔ, ke wa baa wa he si ɔ, wa maa kplɛɛ nɔ kaa wa li anɔkuale tsuo nɛ ngɛ sane ko mi. Wa le sane ko mi fitsofitso jio, wa li mi tsɔ jio, Yehowa pɛ ji nɔ nɛ le adesa tsui mi. Ke wa le anɔkuale nɛ ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa maa ba wa he si, wa maa le níhi nɛ wa be nyɛe maa pee, nɛ wa ma dla wa susumi. Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, he si bami maa ye bua wɔ konɛ waa bu blɔ tsɔɔmi tue, nɛ́ waa to wa tsui si be mi nɛ wa ngɛ Yehowa blɔ hyɛe kaa e ma tsu sane ɔ he ní ɔ. Ní lelɔ ɔ de ke: “Yayami peeli lɛɛ e be hie ha mɛ gblegbleegble. A se kɛ we ngɛ je mi.” (Fiɛlɔ 8:12, 13) Niinɛ, ke wa baa wa he si ɔ, wɔ nitsɛmɛ wa ma ná he se, nɛ ni kpahi nɛ sane ɔ kɔɔ a he ɔ hu ma ná he se.—1 Petro 5:5. w17.04 25-26 ¶10-11
So, August 29
Pani nya nɛ a nu mi kɛ je Hebri bi ɔmɛ a zugba a nɔ kɛ ba hiɛ ɔ; nɛ Egipt hiɛmɛ nɛ ɔ hu i pee we nɔ́ ko nɛ sa kaa a wo mi tsu.—1 Mose 40:15.
E ngɛ heii kaa a ye Yosef sane yaya. E tsɔɔ kaa e pee we nɔ́ ko nɛ e sa kaa a wo lɛ tsu. Enɛ ɔ he ɔ, e de dã nɔ hyɛlɔ ɔ kaa e tu e he munyu kɛ tsɔɔ Farao. Mɛni he je? Yosef de ke: ‘Konɛ e ba je mi kɛ je tsu nɛ ɔ mi.’ (1 Mose 40:14) Nɔ́ nɛ Yosef de ɔ tsɔɔ kaa e bua jɔɛ e si fɔfɔɛ ɔ he, nɛ e suɔ nɛ a pee he nɔ́ ko, aloo pi jã? Yosef le paa kaa a yi lɛ dami sane ngɛ blɔhi fuu a nɔ. Yosef susu kaa dã nɔ hyɛlɔ ɔ ma nyɛ maa ye bua lɛ, enɛ ɔ he ɔ, e tsɔɔ lɛ nɔ́ he je nɛ a wo lɛ tsu ɔ. Nɔ́ ko be Ngmami ɔ mi nɛ tsɔɔ kaa Yosef de nɔ ko kaa e nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a nu lɛ pani nya, nɛ a jua lɛ. Farao po, e de we lɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, benɛ Yosef nyɛmimɛ ɔmɛ ba Egipt nɛ e kɛ mɛ a dla a kpɛti ɔ, Farao he Yosef nyɛmimɛ ɔmɛ atuu, nɛ e kplɛɛ nɔ kaa a ba hi Egipt, nɛ “Egipt zugba a nɔ ní kpakpahi tsuo maa pee a nɔ́.”—1 Mose 45:16-20. w17.04 20-21 ¶12-13
Soha, August 30
Oo ní babauu nɛ Mawu ngɛ ɔ, kɛ e juɛmi ɔ, kɛ e nile ɔ mi kuɔ wawɛɛ nitsɛ! A be nyɛe ma hla e kojomi ɔmɛ a mi, nɛ e blɔ ɔmɛ hu, a be nyɛe hiɔmi!—Rom. 11:33.
Yi mi tomi kake hu he je nɛ Yehowa ji nɔ nɛ ngɛ he blɔ kaa e yeɔ je mluku ɔ nɔ ji kaa e ngɛ nile kɛ juɛmi nɛ́ a kɛ peeɔ jã. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Mawu ha e Bi Yesu he blɔ nɛ e tsa hiɔhi nɛ dɔkitahi nyɛ we tsami. (Mat. 4:23, 24; Maak. 5:25-29) Ngɛ Yehowa blɔ fa mi ɔ, enɛ ɔ pi nyakpɛ nɔ́ ko. E le bɔ nɛ nɔmlɔ tso ɔ tsuɔ ní ha, enɛ ɔ he ɔ, ke nɔ́ ko tɔ fã a, e ma nyɛ ma dla. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ e ngɛ nyɛmi nɛ e kɛ ma nyɛ ma tle gbogboehi a si, nɛ́ e tsi adebɔ mi oslaahi a nya. Loloolo ɔ, Satan je ɔ ngɛ mɔde bɔe kaa e ma ha nɛ tue mi jɔmi nɛ ba mahi a mi, aloo mahi kɛ mahi a kpɛti. Se Yehowa pɛ ji nɔ nɛ ngɛ nile nɛ e ma nyɛ maa ngɔ tue mi jɔmi kɛ ba je ɔ mi tsuo. (Yes. 2:3, 4; 54:13) Ke wa ba le Yehowa nile kɛ e juɛmi ɔ, e maa pee wɔ kaa bɔ nɛ e pee bɔfo Paulo, nɔ nɛ Mawu mumi ɔ ha nɛ e ngma munyuhi nɛ ngɛ mwɔnɛ ɔ ngmami ɔ mi ɔ. w17.06 28 ¶6-7
Hɔ, August 31
Nɔ́ nɛ Mawu ngɔ kɛ tsa a, adesa ko nɛ ko gba mi.—Maak. 10:9.
Nihi fuu nɛ a ngɛ je ɔ mi mwɔnɛ ɔ nɛ gba si himi kaa nɔ́ ko nɛ hɛdɔ ngɛ he. A susuɔ kaa ke nɔ ko sɛ gba si himi mi nɛ níhi yɛ nɔ saminya a, nɔ ɔ ma nyɛ maa je gba, aloo e ma nyɛ maa ngmɛɛ e yo he be fɛɛ be nɛ e suɔ. Se Kristofohi pee we jã. (1 Kor. 7:27) Ke nɔ ko yi e gba si himi kita a nɔ ɔ, e ye Mawu lakpa, nɛ Mawu sume lakpatsɛmɛ! (3 Mose 19:12; Abɛ 6:16-19) Yehowa hie nihi nɛ a ngmɛɔ a yo aloo a huno he ngɛ nɔ kpa nɛ a suɔ nɛ a kɛ mɛ maa sɛ gba si himi mi ɔ he je. (Mal. 2:13-16) Yesu tsɔɔ kaa ngɛ Ngmami ɔ nya a, nɔ́ nɛ nɔ ko ma nyɛ maa da nɔ kɛ po gba mi pɛ ji ke e yo aloo e huno ya bɔ ajuama. (Mat. 19:9; Heb. 13:4) Mɛni Baiblo ɔ de ngɛ gba jemi hu he? Baiblo ɔ tsɔɔ enɛ ɔ mi heii. (1 Kor. 7:10, 11) Baiblo ɔ tsɔɔ we níhi nɛ nɔ ko ma nyɛ maa da nɔ kɛ je gba. Se kɛ̃ ɔ, si fɔfɔɛ komɛ nɛ a nya wa wawɛɛ ha nɛ nyɛmimɛ komɛ ma a juɛmi nya si kaa a maa je gba. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ni komɛ pee jã akɛnɛ a hunomɛ loo a yihi nɛ a yi mi wa, aloo a kua hemi kɛ yemi ɔ kongoɔ mɛ, aloo a ha we mɛ he blɔ nɛ a ja Mawu ɔ he je. w17.04 7 ¶14-16