August
Pɛplɛgbi, August 1
Tsaatsɛ, moo ngɔ kɛ pa mɛ.—Luka 23:34.
Eko ɔ, Roma ta buli nɛ a ka plɛɛkohi kɛ wo e ninehi kɛ e nanehi a mi ɔ a he munyu nɛ e ngɛ tue ɔ nɛ. Yesu ha we nɛ nisɛ ní nɛ a ngɛ lɛ pee ɔ nɛ ha nɛ e ná ni ɔmɛ a he abofu loo e ná a he ninyɛ. (1 Pet. 2:23) E sa nɛ wɔ hu waa ngɔ nihi a he yayami kɛ ke mɛ kaa bɔ nɛ Yesu pee ɔ. (Kol. 3:13) Wa weku li loo ni kpahi ma nyɛ maa te si kɛ wo wɔ akɛnɛ a nui wa hemi kɛ yemi ɔ aloo bɔ nɛ wa baa wa je mi ha a sisi ɔ he je. Eko ɔ, a maa tu wa he lakpa munyuhi, a ma pue wa hɛ mi si ngɛ nihi a hɛ mi, a ma kpata wa womi ɔmɛ a hɛ mi, nɛ a ma nyɛ maa wo wa he gbeye kaa a maa ye wɔ awi po. Ke e ba jã a, e sɛ nɛ waa hɛɛ abofu mi, mohu ɔ, wa ma nyɛ ma bi Yehowa nɛ e bli a hɛngmɛ konɛ ke e maa hi ɔ, a ba na anɔkuale ɔ ligbi ko. (Mat. 5:44, 45) Be komɛ ɔ, e he ma nyɛ maa wa kaa wa maa ngɔ a he yayami kɛ ke mɛ, titli ɔ, ke nɔ́ nɛ a pee wɔ ɔ hí saasaa. Se ke wa ya nɔ nɛ wa hɛɛ abofu ɔ mi ɔ, wɔ nitsɛmɛ wa he awi nɛ wa ngɛ yee ɔ nɛ. (La 37:8) Ke wa ngɔ nihi a he yayamihi kɛ ke mɛ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa sume nɛ ní yayahi nɛ a pee wɔ ɔ nɛ ha nɛ waa ngɔ a he abofu kɛ wo wa mi.—Efe. 4:31, 32. w21.04 8-9 ¶3-4
Sɔ, August 2
Hyɛ bɔ nɛ a . . . pee lɛ nidɔ ní si abɔ [ha].—La 78:40.
Anɛ a fiee o suɔlɔ ko kɛ je asafo ɔ mi hyɛ lo? Nɔ́ nɛ ɔ dɔɔ nɔ wawɛɛ! Hyɛ bɔ nɛ e dɔ Yehowa ha benɛ bɔfo komɛ nɛ a ji e weku mi bimɛ ɔ kua lɛ ɔ! (Jud 6) Mo susu bɔ nɛ e ye aywilɛho ha benɛ Israel bi nɛ e suɔ mɛ ɔ tsɔ atuã si abɔ kɛ si lɛ ɔ. (La 78:41) Mo ná nɔ mi mami kaa e dɔɔ o hiɔwe Tsɛ ɔ nɛ ngɛ suɔmi ɔ wawɛɛ ke o suɔlɔ ko kpa lɛ sɔmɔmi. E le bɔ nɛ o ngɛ aywilɛho yee ha, e mi mi sãa lɛ ngɛ o he, nɛ e maa ye bua mo nɛ e wo mo he wami. Ke niheyo ko loo yiheyo ko kpa Yehowa sɔmɔmi ɔ, behi fuu ɔ, e fɔli ɔmɛ susuɔ kaa e sa nɛ a ko pee babauu kɛ ko ye bua a bi ɔ nɛ e ko hi asafo ɔ mi. Nyɛminyumu ko de ke: “I piaa ye he. I nlaa nlami yaya komɛ, nɛ be komɛ ɔ, i foɔ ya nɛ ye tsui yeɔ mi.” Nyɛmiyo ko nɛ lɛ hu a fiee e binyumu kɛ je asafo ɔ mi ɔ de ke: “Eko ɔ, i nyɛ we nɛ ma pee nɔ́ nɛ e sa nɛ binyɛ nɛ pee kɛ ye bua e bi. I nuɔ he kaa i tsɔɔ we ye bi ɔ Yehowa he ní fuu konɛ e suɔ lɛ.” w21.09 26 ¶1-2, 4
So, August 3
A yɔse kaa a yɛ sukuu nɛ a ji nimli guhi kɛkɛ.—Níts. 4:13.
Ni komɛ susu kaa Yehowa we bi be nyɛe maa tsɔɔ Baiblo ɔ mi saminya, ejakaa a yɛ Baiblo sukuuhi nɛ he biɛ. Se e sa nɛ a le anɔkuale nɛ ngɛ sane ɔ mi. Lɔ ɔ ji nɔ́ nɛ Sane Kpakpa ngmalɔ Luka fia e pɛɛ si kaa e maa pee. E bɔ mɔde nɛ e hla “níhi tsuo nɛ ya nɔ kɛ je sisije ɔ mi fitsofitso.” E suɔ nɛ e ní kaneli ɔmɛ nɛ a ná nɔ mi mami kaa níhi nɛ a nu ngɛ Yesu he ɔ ji “anɔkuale nitsɛnitsɛ.” (Luka 1:1-4) Yuda bi nɛ a hi Beroya a pee a ní kaa Luka pɛpɛɛpɛ. Kekleekle be nɛ a nu sane kpakpa nɛ kɔɔ Yesu he ɔ, a hla níhi a mi ngɛ Hebri Ngmami ɔ mi konɛ a hyɛ kaa níhi nɛ a de mɛ ɔ ji anɔkuale lo. (Níts. 17:11) Jã nɔuu nɛ e sa nɛ nihi nɛ a pee mwɔnɛ ɔ. E sa nɛ a ngɔ níhi nɛ Mawu we bi tsɔɔ mɛ ɔ kɛ to níhi nɛ Ngmami ɔ de ɔ he. E sa nɛ a kase Yehowa we bi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ a yi nɔ sane he ní. Ke a kase ní nɛ ɔmɛ a he ní saminya a, lɔ ɔ be hae nɛ nɔ hɛ mi hyɛmi loo níhi nɛ a nuɔ ɔ nɛ yu a hɛngmɛ. w21.05 3 ¶7-8
Soha, August 4
Nyɛ bli nyɛ tsui mi gbajaa.—2 Kor. 6:13.
E maa su be nɛ wa nyɛmimɛ Kristofohi a bua maa jɔ wawɛɛ ke wa ná be kɛ ha mɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e he maa wa ha wa nyɛmimɛ nɛ a weku li be asafo ɔ mi ɔ kaa a kɛ a weku li maa bɔ ke a ngɛ a gbijlɔ ɔmɛ yee. Wa nyɛmimɛ komɛ hu yeɔ aywilɛho wawɛɛ ngɛ be komɛ a mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke nɔ ko suɔlɔ ko gbo ɔ, daa jeha a, ke e su ligbi nɛ e suɔlɔ ɔ gbo ɔ nɔ ɔ, e yeɔ aywilɛho wawɛɛ. Ke wa ná be kɛ ha wa nyɛmimɛ nɛ a kɛ nyagba nɛ ɔmɛ eko ngɛ kpee ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa je wa “tsui mi” kɛ ngɛ a he susue. (Filip. 2:20) Níhi fuu ngɛ nɛ ma nyɛ ma ha nɛ be komɛ ɔ, Kristofo no ko nɛ nu he kaa e piɛ lɛ pɛ. Se kɛ̃ ɔ, e sɛ nɛ wa hɛ nɛ je nɔ kɔkɔɔkɔ kaa Yehowa le bɔ nɛ wa ngɛ he nue ha a. Behi fuu ɔ, e guɔ wa nyɛmimɛ Kristofo ɔmɛ a nɔ kɛ haa wɔ níhi nɛ wa hia. (Mat. 12:48-50) Ke wɔ hu wa ye bua wa nyɛmimɛ nɛ a hia yemi kɛ buami ngɛ asafo ɔ mi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa hɛ sa asafo ɔ nɛ Yehowa to he blɔ nya kɛ ha wɔ ɔ. Bɔ fɛɛ bɔ nɛ wa maa nu he ha a, e sa nɛ wa kai kaa Yehowa ngɛ wa kasa nya be fɛɛ be! w21.06 13 ¶18-20
Hɔ, August 5
Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ ba nyɛ je mi saminya ngɛ je ma amɛ a kpɛti, konɛ ke a po nyɛ nya kaa nyɛ ji yayami peeli ɔ, a na nyɛ ní tsumi kpakpa amɛ, konɛ kɛ gu lɔ ɔ nɔ ɔ, a wo Mawu hɛ mi nyami.—1 Pet. 2:12.
E ngɛ mi kaa nihi fuu bui Yesu sɛ gbi ɔ tue mohu lɛɛ, se e ya nɔ nɛ e ná juɛmi nɛ da, nɛ e ya nɔ nɛ e fiɛɛ. Mɛni he je? E le kaa e he hia nɛ nihi nɛ a le anɔkuale ɔ, nɛ e suɔ nɛ e ye bua nihi fuu konɛ a nu Matsɛ Yemi ɔ sɛ gbi ɔ. E le hu kaa eko ɔ, ni komɛ nɛ a bui sɛ gbi ɔ tue amlɔ nɛ ɔ ma ba kplɛɛ nɔ pee se. Mo susu nɔ́ nɛ ya nɔ ngɛ lɛ nitsɛ e weku ɔ mi ɔ he nɛ o hyɛ. Yesu kɛ jeha etɛ kɛ fã tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ, se e nyɛmimɛ ɔmɛ a kpɛti nɔ ko ba pee we e kaselɔ jamɛ a be ɔ. (Yoh. 7:5) Se benɛ a tle Yesu si se ɔ, a ba pee Kristofohi. (Níts. 1:14) Wa li nihi nɛ wa tsɔɔ mɛ Baiblo mi anɔkuale ɔ a kpɛti nihi nɛ a ma ba kplɛɛ nɔ. E heɔ be loko ni komɛ kplɛɔ sɛ gbi ɔ nɔ. Nihi nɛ a bui wɔ tue ɔ po naa wa je mi bami kpakpa a kɛ juɛmi nɛ da nɛ wa hɛɛ ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he ɔ, nɛ eko ɔ, nyagbenyagbe ɔ, a ma ba wo “Mawu hɛ mi nyami.” w21.05 18 ¶17-18
Hɔgba, August 6
Ke nyɛ yaa a, nyɛɛ fiɛɛ nɛ nyɛ de ke: “Hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ su si ta.”—Mat. 10:7.
Benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, e fã e se nyɛɛli ɔmɛ kaa a pee ní enyɔ komɛ. E de mɛ ke a fiɛɛ sane kpakpa a nɛ kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ he ɔ, nɛ e tsɔɔ mɛ bɔ nɛ a pee lɛ ha. (Luka 8:1) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yesu de e kaseli ɔmɛ nɔ́ nɛ a pee ke nihi bu Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ tue loo a bui tue. (Luka 9:2-5) Jehanɛ hu ɔ, e tsɔɔ kaa e kaseli ɔmɛ maa fiɛɛ kɛ ha nihi fuu ngɛ he slɔɔtohi. E de mɛ ke, a “maa ye je ma amɛ tsuo odase.” (Mat. 24:14; Níts. 1:8) Jehanɛ hu ɔ, e de e kaseli ɔmɛ ke a tsɔɔ nihi nɛ a ye níhi tsuo nɛ e fã mɛ ɔ a nɔ. Yesu tsɔɔ kaa a ma tsu ní tsumi nɛ e he hia nɛ ɔ hluu “kɛ yaa si níhi a blɔ nya tomi ɔ nyagbe be ɔ.” (Mat. 28:18-20) Jehanɛ hu ɔ, ngɛ nina nɛ e je kpo kɛ tsɔɔ Yohane ɔ mi ɔ, Yesu tsɔɔ heii kaa e sa nɛ e kaseli tsuo nɛ a ye bua ni kpahi nɛ a kase Yehowa he ní.—Kpoj. 22:17. w21.07 2-3 ¶3-4
Hɔɛgbi, August 7
Nyɛ ko ha nɛ waa pee wa he yaka hɛ mi nyami hlali, nɛ wa ko pee níhi nɛ ma ha nɛ waa kɛ wa sibi maa hi koli sie, nɛ wa hɛ nɛ ko kɔ̃ wa sibi a nɔ.—Gal. 5:26.
Mwɔnɛ ɔ, nihi fuu peeɔ níhi nɛ tsɔɔ kaa a hi pe ni kpahi, nɛ a susuu we bɔ nɛ lɔ ɔ saa ni kpahi a he ha a he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nɔ ko nɛ e kɛ e he woɔ jua yemi mi ɔ maa suɔ nɛ e ye manye pe jua yeli kpahi. Enɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ e pee níhi nɛ maa ye jua yeli kpa amɛ awi. Nɔ ko nɛ e ngɛ bɔɔlu fiami kuu ko mi ɔ ma nyɛ maa plaa nɔ kpa nɛ e ngɛ bɔɔlu fiami kuu kpa mi bɔ nɛ pee nɛ a kuu ɔ nɛ ye manye. Nɔ ko nɛ e ngɛ nɔ tsami sukuu yae ɔ ma nyɛ maa ju ngɛ e nyagbe ka a mi bɔ nɛ pee nɛ e ná univɛsiti kpakpa nɛ e ya. Se wɔ nɛ wa ji anɔkuale Kristofohi ɔ lɛɛ, wa le kaa ní peepee nɛ ɔ dɛ; e piɛɛ “he lo ɔ ní tsumi ɔmɛ” a he. (Gal. 5:19-21) Se anɛ Yehowa sɔmɔli komɛ ma nyɛ maa pee ní komɛ nɛ tsɔɔ kaa a hi pe ni kpahi be mi nɛ a hɛ be a he nɔ po lo? Sane bimi nɛ ɔ he hia, ejakaa ke nihi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ peeɔ níhi nɛ tsɔɔ kaa a hi pe ni kpahi ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma puɛ kake peemi nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, wa bɔɔ mɔde kaa wa maa kase Yehowa sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ komɛ nɛ a hi si blema nɛ a kɛ a sibi si we koli, nɛ́ Baiblo ɔ tu a he munyu ɔ a he ní. w21.07 14 ¶1-2
Pɛplɛgbi, August 8
A gbaa nɔ nɛ susuɔ nihi nɛ a ní ngɛ mɔbɔ a he; ke haomi ba e nɔ ɔ, Yehowa maa piɛɛ e he.—La 41:1.
Suɔmi nɛ se pui yeɔ bua wɔ nɛ wa yeɔ bua nihi nɛ a kɔni mi jɔ̃ loo a ngɛ aywilɛho yee ɔ. Nyɛmimɛ nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ, jee a suɔmi mi nɛ a mɛtɛɛ nyɛmimɛ nɛ a kɔni mi jɔ̃ nɛ a ngɛ aywilɛho yee ngɛ asafo ɔ mi ɔ a he. A suɔ a nyɛmimɛ ɔmɛ, nɛ a pee klaalo kaa a maa pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ a ma nyɛ kɛ ye bua mɛ. (Abɛ 12:25; 24:10) Bɔfo Paulo wo wɔ he wami kaa waa pee nɔ́ nɛ ɔ. E de ke: “Nyɛɛ tu bua womi munyu kɛ tsɔɔ ni nɛmɛ nɛ a hao ɔ, nyɛɛ ye bua ni nɛmɛ nɛ a gbɔjɔ ɔ, nyɛɛ to nyɛ tsui si kɛ ha nihi tsuo.” (1 Tɛs. 5:14) Behi fuu ɔ, blɔ nɛ hi pe kulaa nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ ye bua nyɛmimɛ nɛ a kɔni mi jɔ̃ ɔ ji kaa wa maa bu mɛ tue ke a ngɛ munyu tue, nɛ́ wa ha nɛ a ná nɔ mi mami kaa wa suɔ mɛ. Yehowa hɛ be mɔde nɛ wa bɔɔ kaa wa maa ye bua e sɔmɔli nɛ a he jua wa kɛ ha lɛ ɔ nɔ jee kɔkɔɔkɔ. Abɛ 19:17 ɔ de ke: ‘Ke o na ohiatsɛ mɔbɔ ɔ, e ngɛ kaa o pa nɔ́ ko ha Yehowa. Nɛ nɔ́ nɛ o pee ɔ, e maa to nane mi ha mo.’ w21.11 10 ¶11-12
Sɔ, August 9
Nyɛɛ ka nɛ nyɛɛ hyɛ, nɛ nyɛ maa na kaa Yehowa hi. A gbaa nɔ nɛ ngɔɔ e hɛ kɛ fɔɔ e nɔ ɔ.—La 34:8.
Mɛni wa ma nyɛ maa pee amlɔ nɛ ɔ kɛ dla wa he kɛ ha hwɔɔ se? E sa nɛ wa bua nɛ jɔ níhi nɛ wa ngɛ ɔ a he, nɛ wa bua nɛ jɔ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ hu he? Ke wa yaa nɔ nɛ wa kaseɔ Mawu he ní ɔ, e ma ha nɛ hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ kaa Yehowa maa po wa he piɛ ke Gog nɛ je Magog ba tua wɔ ɔ mi maa wa. Mwɔnɛ ɔ ngmami ɔ mi munyu ɔ tsɔɔ nɔ́ he je nɛ David le kaa e ma nyɛ maa ngɔ e hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ konɛ e ye bua lɛ ɔ. Behi fuu ɔ, David ngɔɔ e hɛ kɛ fɔɔ Yehowa nɔ, nɛ e Mawu ɔ ha we nɛ e nine nɛ nyɛ si. Benɛ David ji niheyo ɔ, e kɛ Filisti tatsɛ kpanaa nɛ ji Goliat ɔ ya hwu nɛ e de lɛ ke: ‘Mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ, Yehowa ma je mo ngɔ wo ye dɛ mi.’ (1 Sam. 17:46) Pee se benɛ David ya sɔmɔ Matsɛ Saul ɔ, Saul ka si abɔ kaa e maa gbe David. Se ‘Yehowa kɛ David ngɛ.’ (1 Sam. 18:12) Yehowa ye bua David be ko nɛ be, lɔ ɔ he ɔ, David ngɛ nɔ mi mami kaa Yehowa maa ye bua lɛ ngɛ kahi nɛ e kɛ ngɛ kpee jamɛ a be ɔ mi. w22.01 6 ¶14-15
So, August 10
Mawu bimɛ ɔmɛ tsuo hwɔ lele.—Hiob 38:7.
Ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ Yehowa peeɔ ɔ mi ɔ, e toɔ e tsui si nɛ e ngɔɔ be kɛ tsuɔ níhi a he ní kɛ ya siɔ be nɛ e maa gbe ní nɛ e ngɛ tsue ɔ nya. E peeɔ jã konɛ e kɛ wo e biɛ ɔ hɛ mi nyami, nɛ́ ni kpahi hu nɛ a ná he se. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, moo hyɛ bɔ nɛ Yehowa to e tsui si kɛ dla zugba a kɛ ha adesahi ha. Baiblo ɔ tsɔɔ bɔ nɛ a fɔ kpã kɛ susu e “kami kɛ e blimi” ɔ, nɔ́ nɛ nɔ nɛ a fia “e sisi tomi ɔmɛ” kɛ ma, kɛ nɔ nɛ to ‘e kɔ nya tɛ ɔmɛ’ a he blɔ nya a. (Hiob 38:5, 6) Yehowa ngɔ be kɛ hyɛ níhi nɛ e bɔ ɔ. (1 Mose 1:10, 12) Anɛ o ma nyɛ maa po he foni nɛ o hyɛ bɔ nɛ bɔfo ɔmɛ nu he ha benɛ a na ní ehehi tsuo nɛ Yehowa bɔ ɔ lo? Atsinyɛ jemi ko be he kaa a bua jɔ wawɛɛ nitsɛ! Enɛ ɔ he ɔ, a “hwɔ lele.” Mɛni wa kaseɔ ngɛ mi? E he Yehowa jeha akpehi abɔ loko e bɔ níhi ta, se benɛ e hyɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e je nile mi kɛ bɔ ɔ, a “muɔ e hɛ saminya.”—1 Mose 1:31. w21.08 9 ¶6-7
Soha, August 11
O bɔ mɔde, nyɔguɛ kpakpa nɛ e yeɔ anɔkuale!—Mat. 25:23.
Ngɛ Yesu nɔ́ he tomi nɔ́ ɔ mi ɔ, nyumu ko to kaa e maa hia blɔ. Se loko e maa je ɔ, e tsɛ e nyɔguɛ ɔmɛ tsuo nɛ e ha mɛ talɛnt nɛ a kɛ tsu ní. E ha mɛ ngɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ nyɛmi nya. E ha kekleekle nyɔguɛ ɔ talɛnt enuɔ, e ha nɔ enyɔne ɔ enyɔ, nɛ e ha nɔ etɛne ɔ kake. Nyɔguɛ enyɔ tsu ní wawɛɛ nɛ a ná sika fuu kɛ ha a nyɔmtsɛ ɔ. Nyɔguɛ etɛne ɔ lɛɛ e kɛ e sika a tsu we nɔ́ ko, enɛ ɔ he ɔ, e nyɔmtsɛ ɔ fiee lɛ. Kekleekle nyɔguɛ kɛ nyɔguɛ enyɔne ɔ na kaa ní tsumi nɛ a kɛ wo a de ɔ he hia, enɛ ɔ he je ɔ, a tsu ní wawɛɛ kɛ sɔmɔ a nyɔmtsɛ ɔ. Nɔ́ nɛ je mi kɛ ba ji kaa a na sika fuu. A na a mɔde bɔ mi ɔ he se. A nyɔmtsɛ ɔ bua jɔɛ kɛkɛ, se mohu e ngɔ ní tsumi fuu kɛ wo a dɛ! w21.08 21 ¶7; 22 ¶9-10
Hɔ, August 12
Si kake ekohu ɔ, ma mimiɛ hiɔwe kɛ zugba.—Hag. 2:6.
Yehowa ngɛ e tsui si toe wawɛɛ ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi. E sume nɛ nɔ ko nɔ ko hɛ mi nɛ kpata. (2 Pet. 3:9) E ha wa ti nɔ fɛɛ nɔ he blɔ nɛ e kɛ tsake. Se e tsui si tomi ɔ maa ba nyagbe kɛ̃. Nɔ́ nɛ ba Farao nɔ ngɛ Mose be ɔ mi ɔ maa ba nihi nɛ a ma kua kaa a ma fĩ Mawu Nɔ Yemi ɔ se ɔ a nɔ. Yehowa de Farao ke: “Jinɛ be nɛ ɔ mi ɔ, i kɛ gbenɔ hiɔ sa o kɛ o ma a he momo; nɛ jinɛ a je mo kɛ je je ɔ mi momo. Se i ha nɛ o ngɛ je mi, bɔ nɛ pee nɛ ma je ye he wami kpo ngɔ tsɔɔ mo, konɛ a wo ye biɛ ta ngɛ je ɔ mi tsuo.” (2 Mose 9:15, 16) Je ma amɛ tsuo ma ba na kaa Yehowa pɛ ji anɔkuale Mawu. (Eze. 38:23) Je ma amɛ a mimiɛɛmi nɛ a wo ta ngɛ mwɔnɛ ngmami ɔ mi ɔ ma ha nɛ nihi nɛ a maa pee a ní kaa Farao nɛ a be nɔ kplɛɛe kaa Yehowa ngɛ he blɔ kaa e yeɔ je ɔ nɔ ɔ a hɛ mi ma kpata kɛ ya neneene. w21.09 18-19 ¶17-18
Hɔgba, August 13
Nyɛɛ kɛ nihi nɛ a ngɛ nyae ɔ nɛ nya; nyɛɛ kɛ nihi nɛ a ngɛ ya foe ɔ nɛ fo.—Rom. 12:15.
Anɛ o yeɔ tsui akɛnɛ a fie o suɔlɔ ko kɛ je asafo ɔ mi lo? Nɛ ke e ba kaa nyɛmimɛ komɛ de níhi nɛ jɔ̃ o kɔni mi hu nɛɛ? Koo hyɛ blɔ kaa nɔ fɛɛ nɔ maa tu munyu nɛ sa be fɛɛ be. (Yak. 3:2) Wɔ tsuo wa yi mluku, enɛ ɔ he ɔ, ke ni komɛ li nɔ́ nɛ a ma de loo a de nɔ́ ko nɛ hao wɔ be mi nɛ a hɛ be a he nɔ ɔ, e sɛ nɛ e pee wɔ nyakpɛ. Mo kai kaa bɔfo Paulo wo ga ke: “Ke nɔ ko ngɛ nɔ́ ko nɛ e maa da nɔ kɛ tu munyu kɛ si nɔ kpa ko po ɔ, nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛ ná nyɛ sibi a he tsui nɛ nyɛɛ ngɔ kɛ pa nyɛ sibi faa.” (Kol. 3:13) Yaa nɔ nɛ o ye bua anɔkualetsɛmɛ nɛ a fiee a weku li ngɛ asafo ɔ mi ɔ. Amlɔ nɛ ɔ ji be nɛ e sa nɛ o je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ mɛ nɛ o wo mɛ he wami wawɛɛ. (Heb. 10:24, 25) Be komɛ ɔ, nyɛmimɛ nɛ a fiee a weku li ngɛ asafo ɔ mi ɔ yɔseɔ kaa nyɛmimɛ komɛ kɛ mɛ tu we munyu hu kaa nɔ́ nɛ mɛ hu a fiee mɛ ngɛ asafo ɔ mi. E sɛ nɛ wa ha nɛ a nu he jã kɔkɔɔkɔ! E sa nɛ wa je nihewi kɛ yihewi nɛ a fɔli je anɔkuale ɔ mi ɔ a yi nɛ waa wo mɛ he wami. w21.09 29 ¶13-14; 30 ¶16
Hɔɛgbi, August 14
Juɛmitsɛ buɔ tue nɛ e kaseɔ níhi fuu.—Abɛ 1:5, NW.
Ke nyɛmimɛ nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ kɛ nihewi kɛ yihewi sɛɛ ní ɔ, a woɔ a sibi he wami. (Rom. 1:12) Nihewi kɛ yihewi, enɛ ɔ ma ha nɛ nyɛ ná nɔ mi mami kaa Yehowa susuɔ e we bi a he. Nɛ nyɛmimɛ nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ hu maa nu he kaa a suɔ mɛ. Ke e ba jã a, a bua maa jɔ kaa a ma de nyɛ bɔ nɛ Yehowa jɔɔ mɛ ha a. Behi fuu ɔ, he fɛu taa ke nɔ ko ngɛ bwɔe. Se nihi nɛ a kɛ anɔkuale yemi sɔmɔɔ Yehowa a a he peeɔ fɛu daa ligbi. (1 Tɛs. 1:2, 3) Mɛni he je nɛ munyu nɛ ɔ ji anɔkuale ɔ? Ejakaa ngɛ jehahi nɛ be ɔ mi ɔ, a ha nɛ Mawu mumi ɔ tsɔse mɛ nɛ e ye bua mɛ nɛ a ná su kpakpahi. Ke wa ya nɔ nɛ wa le wa nyɛmimɛ nɛ a wa ngɛ jeha mi nɛ a he jua wa a saminya, wa je bumi kpo kɛ tsɔɔ mɛ, nɛ wa kase ní kɛ je a nɔ hyɛmi ní ɔmɛ a mi ɔ, wa maa ya nɔ maa na mɛ kaa juetlihi nɛ a he jua wa! Asafo ɔ he waa ke nihewi kɛ yihewi kɛ nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ naa a sibi kaa a he jua wa. w21.09 7 ¶15-18
Pɛplɛgbi, August 15
Nyɛɛ jɔɔ nihi kojomi konɛ a ko kojo nyɛ; ejakaa bɔ nɛ nyɛ kojoɔ nihi ha a, jã nɛ a maa kojo nyɛ.—Mat. 7:1, 2.
Nyɛ ko ha nɛ waa pee wa he nihi nɛ a nɛ nɔ mɔbɔ, mohu ɔ, waa kase wa Mawu nɛ e “mɔbɔ nami ɔ hiɛ babauu” ɔ. (Efe. 2:4) Mɔbɔ nami ɔ, pi he numi ko kɛkɛ. Nihi nɛ a naa nɔ mɔbɔ ɔ, a yeɔ bua nɔ. Wɔ tsuo wa ma nyɛ ma hla nihi nɛ a hia yemi kɛ buami ngɛ wa weku ɔ, asafo ɔ kɛ wa kpɔ ɔ mi nɛ waa ye bua mɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, blɔhi fuu ngɛ nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ na nihi mɔbɔ. Anɛ nɔ ko hia bua womi lo? Anɛ wa ma nyɛ maa pee nɔ ko kɛ ye bua lɛ, kaa eko ɔ, wa ma ha lɛ niye ní loo wa maa pee nɔ́ ko kɛ ye bua lɛ lo? Anɛ nɔ ko nɛ a ngɔ lɛ ngɛ asafo ɔ mi ekohu ɔ maa hia huɛmɛ kpakpahi nɛ a maa wo lɛ he wami lo? Anɛ wa ma nyɛ maa ngɔ sane kpakpa a kɛ wo ni kpahi a bua lo? (Hiob 29:12, 13; Rom. 10:14, 15; Yak. 1:27) Ke wa na kaa ni komɛ hia yemi kɛ buami nɛ ɔ, wa ma nyɛ maa gu blɔhi fuu a nɔ kɛ na mɛ mɔbɔ. Ke wa na nɔ ko mɔbɔ ɔ, wa hiɔwe Tsɛ ɔ nɛ ji Mawu nɛ e “mɔbɔ nami ɔ hiɛ babauu” ɔ bua jɔɔ! w21.10 13 ¶20-22
Sɔ, August 16
Yehowa ji ye hyɛlɔ; nɔ́ ko nɔ́ ko he hia we mi.—La 23:1.
Ngɛ La 23 ɔ mi ɔ, David wo ní komɛ nɛ a he hia wawɛɛ a ta. Ekomɛ ji ní kpakpahi nɛ Yehowa ha lɛ akɛnɛ e kplɛɛ nɔ kaa Yehowa ji e nɔ hyɛlɔ ɔ he je. Yehowa nyɛɛ David hɛ mi ‘kɛ gu blɔhi nɛ da a nɔ,’ nɛ e ye bua lɛ ngɛ be kpakpahi kɛ be yayahi a mi. David tsɔɔ kaa Yehowa ha nɛ e si himi pee kaa nɔ́ nɛ e ngɛ ‘e he jɔɔe ngɛ nga mumu nɔ.’ Se enɛ ɔ tsɔɔ we kaa e kɛ nyagbahi be kpee. Be komɛ ɔ, e kɔni mi jɔ̃ɔ, nɛ e ngɛ kaa nɔ́ nɛ e “nyɛɛ diblii kpii mi,” nɛ e ngɛ he nyɛli fuu. Se akɛnɛ Yehowa ji e Nɔ Hyɛlɔ he je ɔ, e “yi gbeye.” Mɛni blɔ nɔ nɛ ‘nɔ́ ko bɔ we’ David? David ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e hia konɛ e ya nɔ nɛ e hi Yehowa kasa nya. David hia we he lo nya níhi fuu loko e bua maa jɔ. E bua jɔ níhi nɛ Yehowa ha lɛ ɔ he. Nɔ́ nɛ he hia lɛ wawɛɛ ji jɔɔmi nɛ Yehowa jɔɔ lɛ kɛ e he piɛ nɛ Yehowa po ɔ. David munyu ɔ ha nɛ wa na kaa e he hia nɛ wa ná juɛmi nɛ da ngɛ he lo nya níhi a he. w22.01 3-4 ¶5-7
So, August 17
Nɔ fɛɛ nɔ nine maa su lɛ nitsɛ e hiɔwo nɔ ngɛ lɛ nitsɛ e ní tsumi ɔ he.—1 Kor. 3:8.
Ngɛ yi nɔ sanehi tsuo a mi ɔ, Yehowa we bi kɛ nihi nɛ a bua jɔɛ sɛ gbi ɔ he ɔ kpeɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Noa nɛ e ji “dami fiɛɛlɔ” ɔ, fiɛɛ maa pee jeha 40 loo 50. (2 Pet. 2:5) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e he ye kaa nihi maa bu e sɛ gbi ɔ tue, se Yehowa ha we lɛ nɔ mi mami. Mohu ɔ, benɛ Mawu de lɛ ke e kpɛ daka a, e de lɛ ke: “O kɛ o yo, kɛ o binyumu ɔmɛ, kɛ a yi ɔmɛ nɛ ba sɛ lɛ ɔ mi.” (1 Mose 6:18) Bɔ nɛ Yehowa tsɔɔ Noa kaa e kpɛ daka a ha a ma nyɛ ma ha nɛ Noa nɛ na kaa nihi fuu be lɛ tue bue, ejakaa blɔ be daka a mi nɛ nihi fuu maa sɛ mi. (1 Mose 6:15) Kaa bɔ nɛ wa le ɔ, a kpɛti nɔ kake po bui Noa tue. (1 Mose 7:7) Se anɛ enɛ ɔ ha nɛ Yehowa na Noa kaa e fiɛɛmi ní tsumi yi manye lo? Dɛbi kulaa! Yehowa bua jɔ Noa he ejakaa e pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ Yehowa de lɛ ke e pee ɔ.—1 Mose 6:22. w21.10 26 ¶10-11
Soha, August 18
Ye he su kɛ je hiɛ ɔ kɛ ho, se Yehowa kpale mi kɛ ba dɛ gu.—Rut 1:21.
Mo susu bɔ nɛ Rut maa nu he ha benɛ Naomi ngɛ munyu nɛ ɔmɛ tue ɔ! Rut pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e ma nyɛ kɛ ye bua Naomi. E kɛ lɛ fo ya, e wo e bua, nɛ e kɛ lɛ nyɛɛ ligbihi abɔ kɛ kpale kɛ ba e ma a mi. Se ngɛ enɛ ɔ tsuo se ɔ, Naomi de ke: ‘Yehowa kpale mi kɛ ba dɛ gu.’ Rut daa si ngɛ Naomi kasa nya benɛ e ngɛ munyu nɛ ɔmɛ tue ɔ. Munyu nɛ Naomi tu ɔ tsɔɔ kaa e bua jɔɛ yemi kɛ buami nɛ Rut kɛ ha lɛ ɔ he. Hyɛ bɔ nɛ nɔ́ nɛ ɔ maa dɔ Rut ha! Se kɛ̃ ɔ, e ya nɔ nɛ e mɛtɛ Naomi he. (Rut 1:3-18) Mwɔnɛ ɔ, nyɛmiyo ko nɛ e kɔni mi jɔ̃ ɔ ma nyɛ maa tu munyu ko nɛ maa dɔ wɔ benɛ wa ngɛ mɔde bɔe kaa wa maa ye bua lɛ ɔ. Se wa bɔɔ mɔde kaa wa be hae nɛ wa mi mi nɛ fu. Wa yaa nɔ nɛ wa mɛtɛɛ nyɛmiyo nɛ hia yemi kɛ buami nɛ ɔ he, nɛ wa sɔleɔ kɛ haa Yehowa kaa e ye bua wɔ nɛ waa le nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa pee kɛ wo e bua. (Abɛ 17:17) Ke nyɛmiyo ko hia yemi kɛ buami ɔ, eko ɔ, sisije ɔ, e be kplɛɛe nɛ a ye bua lɛ. Se suɔmi nɛ se pui nɛ wa ma je kpo ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa mɛtɛ e he.—Gal.6:2. w21.11 11 ¶17-19
Hɔ, August 19
Nyɛɛ pee nihi nɛ a ngɛ klɔuklɔu ngɛ je mi bami tsuo mi.—1 Pet. 1:15.
Ke Baiblo ɔ kɛ munyunguhi nɛ ji “klɔuklɔu” kɛ “klɔuklɔu peemi” tsu ní ɔ, e daa si kɛ ha je mi bami kɛ jami nɛ he tsɔ loo nɛ ngɛ klɔuu. Jehanɛ hu ɔ, e ma nyɛ maa tsɔɔ nɔ ko nɛ e ngɔ e he kɛ ha Mawu jami. Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, ke wa je mi bami he tsɔ, wa jaa Yehowa ngɛ blɔ nɛ da nɔ, nɛ huɛ bɔmi kpakpa ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ klɔuklɔu. E ngɛ mi kaa wa yi mluku nɛ Yehowa ngɛ klɔuklɔu mohu lɛɛ, se e suɔ nɛ e kɛ wɔ nɛ pee huɛ. Enɛ ɔ haa nɛ wa tsui nɔɔ wa mi. Yehowa ngɛ klɔuklɔu ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ mi. Wa naa enɛ ɔ ngɛ munyu nɛ serafhi nɛ ji bɔfohi nɛ a ngɛ Yehowa matsɛ sɛ ɔ he ɔ tu kɛ kale Yehowa a mi. A ti ni komɛ de ke: ‘Klɔuklɔu, klɔuklɔu, klɔuklɔu! Yehowa tabohiatsɛ ɔ ngɛ klɔuklɔu.’ (Yes. 6:3) E ngɛ heii kaa loko huɛ bɔmi kpakpa maa hi bɔfo ɔmɛ kɛ a Mawu nɛ ngɛ klɔuklɔu ɔ a kpɛti ɔ, e sa nɛ mɛ nitsɛmɛ a pee klɔuklɔu—nɛ a ngɛ klɔuklɔu hulɔ. w21.12 3 ¶4-5
Hɔgba, August 20
Nyɛɛ hyɛ nɛ hi saminya konɛ bɔ nɛ nyɛ nyɛɛɔ ha a nɛ e ko pee kaa nihi nɛ a be juɛmi, se mohu kaa juɛmitsɛmɛ, nyɛɛ kɛ nyɛ be nɛ tsu ní ngɛ blɔ nɛ hi pe kulaa nɔ.—Efe. 5:15, 16.
Nihewi kɛ yihewi pɔɔ níhi nɛ a maa pee konɛ a si himi nɛ pee kpakpa a he susumi. Se a tsɔɔli kɛ a weku li nɛ a sɔmɔ we Yehowa a pɔɔ mɛ he wami womi kaa a ya sukuu kɛ ya tsitsaa konɛ a ná ní tsumi kpakpa nɛ a ná sika fuu. Sukuu nɛ ɔ nɛ a maa ya a maa ngɔ a be fuu. Se fɔli kɛ a huɛmɛ nɛ a sɔmɔɔ Yehowa a ma nyɛ maa wo mɛ he wami kaa a kɛ a wami nɛ sɔmɔ Yehowa. Mɛni ma nyɛ maa ye bua niheyo loo yiheyo nɛ e suɔ Yehowa a konɛ e mwɔ yi mi kpɔ nɛ da? E maa hi kaa e maa kane Efeso Bi 5:15-17 nɛ e pue e yi mi tɛ ngɛ he. Ke niheyo loo yiheyo ko kane kuku nɛ ɔmɛ ta a, e ma nyɛ ma bi e he ke: ‘Mɛni ji “Yehowa suɔmi nya ní”? Mɛni yi mi kpɔhi nɛ ke i mwɔ ɔ, e maa sa e hɛ mi? Mɛni yi mi kpɔhi nɛ ke i mwɔ ɔ, e maa ye bua mi nɛ i kɛ ye be nɛ tsu ní saminya?’ Mo kai kaa “ligbi ɔmɛ ji ligbi yayamihi” nɛ e be kɛe nɛ je nɛ Satan ngɛ lɛ kudɔe nɛ ɔ maa ba nyagbe. w22.01 27 ¶5
Hɔɛgbi, August 21
Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e nyɛminyumu ɔmɛ he we lɛ yi.—Yoh. 7:5.
Mɛni be Yakobo ba pee Yesu se nyɛɛlɔ nɛ yeɔ anɔkuale? Benɛ a tle Yesu si kɛ je gbeje ɔ, “e je e he kpo ngɔ tsɔɔ Yakobo, nɛ lɔ ɔ se ɔ, kɛ tsɔɔ bɔfo ɔmɛ tsuo.” (1 Kor. 15:7) Yakobo ba pee Yesu kaseli ɔmɛ a kpɛti nɔ kake benɛ e kɛ Yesu kpe ɔ se. E piɛɛ bɔfo ɔmɛ a he ngɛ Yerusalem ngɛ hiɔwe tsu ko mi nɛ a ngɛ mlɛe nɛ a ná mumi klɔuklɔu ɔ. (Níts. 1:13, 14) Pee se ɔ, Yakobo ná he blɔ kɛ sɔmɔ kaa Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ a kpɛti nɔ kake ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi. (Níts. 15:6, 13-22; Gal. 2:9) Mumi klɔuklɔu ɔ wo lɛ he wami nɛ e ngma sɛ womi kɛ ya ha Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ loko e su jeha 62. Jamɛ a sɛ womi ɔ yeɔ bua wɔ mwɔnɛ ɔ ke wa ngɛ hɛ nɔ kami kaa wa maa ya hiɔwe jio wa maa hi zugba a nɔ jio. (Yak. 1:1) Yuda bi ɔmɛ a yi nɔ sane womi ngmalɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Josephus ɔ ngma ke: Osɔfo Nɔkɔtɔma Anania nɛ ji Anas binyumu ɔ lɛ fã kaa a gbe Yakobo. Yakobo ye Yehowa anɔkuale kɛ ya si benɛ e gbe e zugba a nɔ ní tsumi ɔ nya. w22.01 8 ¶3; 9 ¶5
Pɛplɛgbi, August 22
Ye Mawu, ye Mawu, mɛni he je nɛ o kua mi ɔ?—Mat. 27:46.
Nɔ́ kake nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ mwɔnɛ ɔ ngmami ɔ mi ji kaa, e sɛ nɛ waa hyɛ blɔ kaa Yehowa maa tsi wa hemi kɛ yemi he kahi nɛ baa wa nɔ ɔ a nya. A ka Yesu wawɛɛ, enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ wɔ hu wa dla wa he kaa wa maa ye anɔkuale ngɛ kahi a mi kɛ ya si gbenɔ mi po. (Mat. 16:24, 25) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa ngɛ nɔ mi mami kaa Yehowa be hae nɛ a ka wɔ pe bɔ nɛ wa ma nyɛ. (1 Kor. 10:13) Nɔ́ kake nɛ wa kaseɔ ji kaa wɔ hu a ma nyɛ maa ye wɔ sane yaya. (1 Pet. 2:19, 20) Nihi nɛ a teɔ si kɛ woɔ wɔ ɔ peeɔ jã akɛnɛ wa piɛɛ we je ɔ he, nɛ wa fiɛɛɔ anɔkuale ɔ he je, se pi yayami ko nɛ wa pee he je. (Yoh. 17:14; 1 Pet. 4:15, 16) Yesu nu nɔ́ he je nɛ Yehowa ngmɛ blɔ nɛ e na nɔ́ ɔ sisi. Se be komɛ ɔ, Yehowa sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ komɛ biɔ nɔ́ he je nɛ Yehowa ngmɛ blɔ nɛ a ngɛ nɔ́ nae. (Hab. 1:3) Wa Mawu ɔ nɛ e naa nɔ mɔbɔ, nɛ́ e toɔ e tsui si ɔ le kaa tsa pi hemi kɛ yemi nɛ nimli nɛ ɔmɛ be; a hia bua womi nɛ je e ngɔ ɔ.—2 Kor. 1:3, 4. w21.04 11 ¶9-10
Sɔ, August 23
Ha nɛ ye kue fami ɔ nɛ je via kaa tsopa kɛ e he via ngɛ o hɛ mi.—La 141:2.
Ke wa ngɛ mɔde bɔe kaa wa maa pee Yehowa suɔmi nya ní, wa suɔ lɛ, nɛ wa buu lɛ ɔ, lɛɛ e maa kplɛɛ wa jami ɔ nɔ. Wa le kaa lɛ nɛ e sa kaa wa ja, nɛ wa suɔ nɛ wa ja lɛ ngɛ blɔ nɛ hi pe kulaa nɔ. Blɔ kake nɛ wa guɔ nɔ kɛ jaa Yehowa ji sɔlemi nɛ wa sɔleɔ kɛ haa lɛ. Ngmami ɔ ngɔ wa sɔlemi kɛ to tsopa kɛ he via nɛ a pee lɛ saminya a he. A kɛ tsopa kɛ he via tsu ni ngɛ kpe he bo tsu ɔ mi, kɛ pee se ɔ ngɛ sɔlemi we ɔ. Jamɛ a tsopa kɛ he via a, Mawu bua jɔ he wawɛɛ. Jã kɛ̃ nɛ ke wa sɔle ha Mawu nɛ waa kɛ munyu nguahi tsu we ni po ɔ, “e naa he bua jɔmi.” (Abɛ 15:8; 5 Mose 33:10) Wa tsɔɔ bɔ nɛ wa suɔ Yehowa ha kɛ bɔ nɛ wa hɛ sa níhi nɛ e pee kɛ ha wɔ ɔ ha kɛ gu sɔlemi nɔ. Yehowa bua jɔɔ wa sɔlemi he. E suɔ nɛ wa de lɛ wa nyagbahi, níhi nɛ wa ngɛ blɔ hyɛe kɛ wa hiami níhi. Loko o maa sɔle ha Yehowa a, ke e maa hi ɔ, mo susu níhi nɛ o yaa de ɔ he saminya. Ke o pee jã a, o maa sã “tsopa kɛ he via” nɛ hi saminya kɛ ha o hiɔwe Tsɛ ɔ. w22.03 20 ¶2; 21 ¶7
So, August 24
Nyɛ nihi nɛ nyɛ ngɛ amanehlu nae ɔ, e ma ha nyɛ he mi jɔmi kɛ piɛɛ wa he ngɛ Nyɔmtsɛ Yesu kɛ e bɔfohi nɛ a ngɛ he wami ɔmɛ a kpo jemi kɛ maa je hiɔwe.—2 Tɛs. 1:7.
Ngɛ Hamagedɔn ɔ, tsa pi wɔ nɛ wa maa tsɔɔ nɔ nɛ Yehowa maa na lɛ mɔbɔ loo nɔ nɛ e be lɛ mɔbɔ nae. (Mat. 25:34, 41, 46) Anɛ wa ma ná nɔ mi mami kaa yi mi kpɔhi nɛ Yehowa mwɔ ɔ da, aloo akɛnɛ wa bua jɔɛ yi mi kpɔhi nɛ e mwɔ ɔ he he je ɔ, wa ma kpa lɛ sɔmɔmi? E ngɛ heii kaa amlɔ nɛ ɔ ji be nɛ e sa nɛ wa ha nɛ hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ ngɛ Yehowa mi ɔ mi nɛ wa bɔ nɛ pee nɛ hwɔɔ se ɔ, wa nyɛ nɛ wa he lɛ nɛ waa ye kɛ wa tsui tsuo. Ngɔɔ lɛ kaa o ngɛ Mawu je ehe ɔ mi. Lakpa jami be hu, nɛ nitsumitsɛmɛ nɛ a hɛ kɔ̃ɔ aloo nɔ yemihi nɛ a waa nihi yi mi nɛ a haa nɛ nihi naa nɔ́ ɔ hu be si hie hu. Hiɔ kɛ bwɔmi be si hie hu, nɛ wa suɔli hu be gboe hu. Satan kɛ e daimonio ɔmɛ be wa nɔ he wami náe jeha akpe. Ní yayahi nɛ je a tue gbomi ɔ mi kɛ ba a hu be si hie hu. Kɛ o maa nu he ha kɛɛ? (Kpoj. 20:2, 3) Hyɛ bɔ nɛ wa bua maa jɔ ha kaa wa ná hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ blɔ nɔ nɛ Yehowa guɔ kɛ peeɔ níhi ɔ mi! w22.02 6-7 ¶16-17
Soha, August 25
Nihi nɛ a haa nɛ tue mi jɔmi baa a ngɛ bua jɔmi.—Mat. 5:9.
Yesu sɛɔ hlami nɛ e peeɔ níhi nɛ maa ngɔ tue mi jɔmi kɛ ba, nɛ e woɔ nihi he wami kaa a dla a kɛ nihi a kpɛti. E tsɔɔ nihi kaa e sa nɛ a ha nɛ tue mi jɔmi nɛ hi a kɛ a nyɛmimɛ a kpɛti ke a suɔ nɛ Yehowa nɛ kplɛɛ a jami ɔ nɔ. (Mat. 5: 23, 24) E ye bua e bɔfo ɔmɛ si abɔ konɛ a kpa nya sami ngɛ nɔ nɛ ji nɔmlɔ ngua pe kulaa ngɛ a kpɛti ɔ he. (Luka 9:46-48; 22:24-27) Ke wa maa di tue mi jɔmi se ɔ, e sɛ nɛ waa pee níhi nɛ maa ngɔ pɛ kɛ ba. Se lɔ ɔ kɛkɛ pi. E sa nɛ waa bɔ mɔde nɛ waa di tue mi jɔmi se nɛ waa wo wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi he wami nɛ a dla nyagbahi nɛ ngɛ a kɛ ni kpahi a kpɛti ɔ. (Filip. 4:2, 3; Yak. 3:17, 18) Wa ma nyɛ ma bi wa he ke: ‘Mɛni ma suɔ kaa ma kɛ sã afɔle bɔ nɛ pee nɛ tue mi jɔmi nɛ hi i kɛ ye nyɛmimɛ wa kpɛti? Ke nyɛminyumu loo nyɛmiyo ko pee nɔ́ ko nɛ e gba ye nya a, anɛ i kɛ sane ɔ woɔ ye mi lo? Anɛ i mlɛɔ nɛ nɔ ɔ nɛ e ba ye ngɔ konɛ wa dla wa kpɛti, aloo i yaa nɔ ɔ ngɔ kekle ke i nu he kaa lɛ nɛ e ngɔ nyagba a kɛ ba po lo?’ w22.03 10 ¶10-11
Hɔ, August 26
Bua jɔmi babauu ngɛ nɔ́ hami mi pe nɔ́ ngɔmi.—Níts. 20:35.
Baiblo ɔ gba kɛ fɔ si blema lokoo kaa Mawu we bi kɛ Yesu blɔ tsɔɔmi ma tsu ní nɛ a maa “ngɔ a he kɛ ha ngɛ mɛ nitsɛmɛ a suɔmi nya” ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi. (La 110:3) Gbami nɛ ɔ ngɛ mi bae mwɔnɛ ɔ. Daa jeha a, Yehowa we bi nɛ a ngɛ kã ngɔɔ ngmlɛfia ayɔ lafahi abɔ kɛ tsuɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ. A jeɔ a suɔmi mi kɛ tsuɔ ní tsumi nɛ ɔ, nɛ a wui mɛ hiɔ ngɛ ní tsumi nɛ ɔ he. Jehanɛ hu ɔ, a yeɔ bua a nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi konɛ a nine nɛ su níhi nɛ a hia a nɔ, a woɔ mɛ he wami nɛ a yeɔ bua mɛ konɛ suɔmi nɛ a ngɛ kɛ ha Yehowa a mi nɛ wa. Asafo mi nikɔtɔmahi kɛ asafo mi sɔmɔli kɛ ngmlɛfia fuu dlaa a he kɛ ha asafo mi kpehi, nɛ a ya slaa a nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a woɔ mɛ he wami. Mɛni nɛ woɔ mɛ he wami nɛ a tsuɔ ní tsumi nɛ ɔ? Lɔ ɔ ji suɔmi. Suɔmi nɛ a ngɛ kɛ ha Yehowa kɛ a nyɛmimɛ nɛ woɔ mɛ he wami nɛ a peeɔ jã. (Mat. 22:37-39) Yesu ha nɛ wa na kaa e susuɔ ni kpahi a hiami níhi a he pe lɛ nitsɛ e hiami níhi. Wa ngɛ mɔde bɔe kaa wa maa kase lɛ. (Rom. 15:1-3) Nihi nɛ a kaseɔ e nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ma ná he se wawɛɛ. w22.02 20 ¶1-2
Hɔgba, August 27
Ke o ya bɔ nɔ ko apaa ke e ba tsu ní ha mo ɔ, wo lɛ hiɔ loko je nɛ na nɔ.—3 Mose 19:13.
Ngɛ blema Israel ɔ, nihi hiɛhiɛɛ ji ngmɔ huli, nɛ e sa nɛ a wo apaatsɛmɛ hiɔ daa ligbi ke a tsu ní ta. Ke a wui ní tsulɔ ko hiɔ jamɛ a ligbi ɔ nɔuu ɔ, eko ɔ, e be sika nae nɛ e kɛ maa hyɛ e weku ɔ nɔ. Yehowa tsɔɔ nya ke: “Sika a he ngɛ lɛ hiae, nɛ e ngɔ e hɛ ngɔ fɔ nɔ.” (5 Mose 24:14, 15; Mat. 20:8) Mwɔnɛ ɔ, a wui ní tsuli fuu hiɔ daa ligbi. A woɔ mɛ hiɔ si kake loo si enyɔ ngɛ nyɔhiɔ ɔ mi. Se sisi tomi mlaa nɛ ngɛ 3 Mose 19:13 ɔ he hia loloolo. Nitsumitsɛmɛ komɛ wui nihi nɛ a ngɛ ní tsue ha mɛ ɔ hiɔ saminya, nɛ a haa mɛ hiɔwo nɛ ba si pe bɔ nɛ e sa nɛ a ha mɛ. Eko ɔ, a le kaa e fĩ ní tsuli ɔmɛ, lɔ ɔ ke a ha mɛ sika bɔɔ ko po ɔ, a maa ya nɔ ma tsu ní tsumi ɔ. Ke nitsumitsɛ ko pee jã a, lɛɛ ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, e ha nɛ ‘je na e we apaatsɛ ɔ hiɔwo ɔ nɔ.’ Ke Kristofo no ko ngɔ nihi nɛ a ngɛ ní tsue ha lɛ ɔ, e sa nɛ e bɔ mɔde nɛ e wo mɛ hiɔ saminya. w21.12 10 ¶9-10
Hɔɛgbi, August 28
Kuma ngɛ mi yee.—Yoh. 19:28.
A wa Yesu yi mi wawɛɛ. E na nɔ́ ngɛ sɛumi tso nɔ, enɛ ɔ he ɔ, kuma ma nyɛ maa ye lɛ. E hia nyu nɛ e kɛ maa gbe kuma. Yesu bui bɔ nɛ e nu he ha a kaa gbɔjɔmi; nɛ e sɛ nɛ wɔ hu waa nu he jã. Behi fuu ɔ, wa de we nihi wa hiami níhi. Se ke e ba kaa wa hia yemi kɛ buami ko ɔ, e sa nɛ wa bi ni kpahi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke wa wa ngɛ jeha mi aloo wa be nɔmlɔ tso mi he wami ɔ, wa ma nyɛ ma de nɔ ko nɛ e ye bua wɔ kɛ he ní komɛ, aloo e ye bua wɔ kɛ ya na dɔkita. Ke wa hao aloo wa kɔni mi jɔ̃ ɔ, wa ma nyɛ ma de Kristofo no ko nɛ e nane pi si ɔ wa nyagba amɛ konɛ e bu wɔ tue, loo e ngɔ “munyu kpakpa” ko kɛ wo wa bua. (Abɛ 12:25) E sa nɛ wa kai kaa wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi suɔ wɔ, nɛ a suɔ nɛ a ye bua wɔ ngɛ “haomi be” mi. (Abɛ 17:17) Se a be nyɛe maa le níhi nɛ wa ngɛ he susue. Eko ɔ, a be lee kaa wa hia yemi kɛ buami, jã wa de mɛ. w21.04 11-12 ¶11-12
Pɛplɛgbi, August 29
Ke haomi ba o nɔ, nɛ o pee gbedee ɔ, e tsɔɔ kaa o he wami pi saasaa.—Abɛ 24:10.
Ke wa si fɔfɔɛ tsake ɔ, e yeɔ ha wa ti nihi fuu kaa wa maa da nya. Nihi nɛ a kɛ jeha babauu sɔmɔ kaa be tsuo sɔmɔli klɛdɛɛ ɔ a ti ni komɛ a ní tsumi tsake. E he ba hia nɛ ni komɛ nɛ a ngmɛɛ sɔmɔmi he blɔhi nɛ a ngɛ nɛ a bua jɔ he ɔ he akɛnɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ he je. Ke tsakemi kaa jã sa wa he ɔ, wa kɔni mi ma nyɛ ma jɔ̃. Ke waa kɛ si fɔfɔɛ ko ngɛ kpee nɛ wa naa níhi kaa bɔ nɛ Yehowa naa níhi ɔ, e be yee ha wɔ kaa wa maa da jamɛ a si fɔfɔɛ ɔ nya. Yehowa ngɛ ní nguahi pee mwɔnɛ ɔ, nɛ wa ná he blɔ nɛ se be kaa waa kɛ lɛ pee kake kɛ ngɛ ní tsue. (1 Kor. 3:9) Suɔmi nɛ Yehowa ngɛ ha wɔ ɔ be tsakee. Enɛ ɔ he ɔ, ke asafo ɔ pee tsakemi ko nɛ e sa o he ɔ, koo ngɔ be fuu kɛ susu nɔ́ he je nɛ a pee jamɛ a tsakemi ɔ he. Ko susu níhi nɛ ya nɔ “blema” a he, mohu ɔ, mo bi Yehowa nɛ e ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o da tsakemi ɔ nya. (Fiɛlɔ 7:10) E sa nɛ wa ná juɛmi nɛ da ngɛ níhi a he. Ke wa pee jã a, wa ma ná bua jɔmi be fɛɛ be, nɛ ke wa si himi tsake po ɔ, wa maa ya nɔ maa ye Yehowa anɔkuale. w22.03 17 ¶11-12
Sɔ, August 30
Yehowa, Yehowa, Mawu . . . nɛ e jeɔ e suɔmi nɛ se pui ɔ kpo kɛ tsɔɔ nimli akpehi.—2 Mose 34:6, 7, NW.
Mɛnɔmɛ nɛ Yehowa jeɔ suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ? Baiblo ɔ tsɔɔ kaa wa ma nyɛ maa suɔ ní komɛ kaa ‘ngmɔ humi,’ ‘wai kɛ da,’ ‘tsɔsemi,’ “nile,” kɛ ekpahi. (2 Kron. 26:10; Abɛ 12:1; 21:17; 29:3) Se kɛ̃ ɔ, wa je we suɔmi nɛ se pui kpo ha níhi, mohu ɔ, wa jeɔ kpo kɛ tsɔɔ adesahi pɛ. Yehowa je we suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ we nɔ fɛɛ nɔ, mohu ɔ, e jeɔ kpo kɛ tsɔɔ nihi nɛ huɛ bɔmi kpakpa ngɛ e kɛ mɛ a kpɛti ɔ pɛ. Wa Mawu ɔ yeɔ e huɛmɛ anɔkuale. E ngɛ yi mi tomi kpakpa kɛ ha mɛ, nɛ e kɔni mi be jɔ̃e ngɛ a he kɔkɔɔkɔ. Yehowa suɔ adesahi tsuo. Yesu de Nikodemo ke: “Mawu suɔ je ɔ [nɛ ji adesahi tsuo] saminya, nɛ lɔ ɔ he ɔ, e ngɔ e Bi kake too ɔ kɛ ha, konɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e heɔ lɛ yeɔ ɔ, a ko kpata e hɛ mi, mohu ɔ, e ná neneene wami.”—Yoh. 3:1, 16; Mat. 5:44, 45. w21.11 2 ¶3; 3 ¶6-7
So, August 31
Ke nyɛ fĩ si ɔ, nyɛ maa baa nyɛ wami yi.—Luka 21:19.
Si himi ngɛ Satan je nɛ ɔ mi ɔ mi wa wawɛɛ, nɛ eko ɔ, waa kɛ si himi nɛ mi wa wawɛɛ po pe jã maa kpe hwɔɔ se. (Mat. 24:21) Wa ngɛ be nɛ nyagba nɛ ɔmɛ tsuo a se maa po nɛ wa hɛ maa je a nɔ ɔ blɔ hyɛe wawɛɛ! (Yes. 65:16, 17) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e sa nɛ waa ya nɔ nɛ waa kase bɔ nɛ a fĩɔ si wawɛɛ ha. Mɛni he je? Ejakaa Yesu de ke: “Ke nyɛ fĩ si ɔ, nyɛ maa baa nyɛ wami yi.” (Luka 21:19) Wa nyɛmimɛ fuu kɛ nyagbahi nɛ waa kɛ ngɛ kpee ɔ ekomɛ ngɛ kpee. Ke wa susu bɔ nɛ a ngɛ si fĩe ha a he ɔ, e maa ye bua wɔ nɛ wa fĩ si. Mɛnɔ nɛ e pee si fimi he nɔ hyɛmi nɔ́ pe kulaa? Yehowa Mawu. Eko ɔ, heto nɛ ɔ maa pee mo nyakpɛ. Se ke o susu he bɔɔ ɔ, e be mo nyakpɛ pee. Abosiami ji nɔ nɛ ngɛ níhi kudɔe ngɛ je nɛ nyagba hyi lɛ tɔ nɛ ɔ mi. Yehowa ngɛ he wami nɛ e kɛ ma kpata Satan je yaya nɛ ɔ hɛ mi amlɔ nɛ ɔ, se e pee we jã. E ngɛ mlɛe kɛ ya si be nɛ e to ɔ. (Rom. 9:22) Se loko jamɛ a be ɔ maa su ɔ, wa Mawu ɔ maa ya nɔ ma fĩ si. w21.07 8 ¶2-4