November
Sɔ, November 1
Yehowa maa tsɔɔ mɛ tsuo ní.—Yoh. 6:45.
Yehowa yeɔ bua wɔ ngɛ blɔ slɔɔtohi a nɔ. E ma nyɛ maa ye bua mo nɛ o pee kpoo ke nɔ ko te si kɛ wo mo ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi. E ma nyɛ maa ye bua mo nɛ o kai ngmami nɛ o suɔ nɛ o kɛ nɔ ko nɛ e bua jɔ sɛ gbi ɔ he ɔ nɛ susu he ɔ. Nɛ e woɔ mo he wami konɛ o nyɛ nɛ o tsa fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ ke nihi bui mo tue po. (Yer. 20:7-9) Jehanɛ hu ɔ, wa naa Yehowa kpakpa peemi ɔ kɛ gu tsɔsemi nɛ e kɛ haa wɔ ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he ɔ nɔ. Ngɛ wa otsi kpɛti kpe ɔmɛ a sisi ɔ, wa naa níhi nɛ wa ma nyɛ ma de nihi ngɛ fiɛɛmi mi ngɛ ní sɛɛmi he nɔ hyɛmi ní ɔmɛ a mi, nɛ a woɔ wɔ he wami kaa wa kɛ tsu ní ngɛ wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi. Sisije ɔ, eko ɔ, e he maa wa ha wɔ kaa wa maa gu blɔ nɛ ɔmɛ ekomɛ a nɔ kɛ fiɛɛ, se ke wa pee jã a, eko ɔ, wa maa na kaa lɔ ɔ nɛ nihi nɛ a ngɛ wa zugba kpɔ ɔ mi ɔ a bua jɔ he. Jehanɛ hu ɔ, a woɔ wɔ he wami ngɛ asafo mi kpehi kɛ kpokpa nɔ kpehi a sisi kaa waa gu blɔ slɔɔtohi nɛ wa gui nɔ kɛ fiɛɛ hyɛ ɔ a nɔ kɛ fiɛɛ. Enɛ ɔ hu ma nyɛ ma ha nɛ waa ye gbeye bɔɔ, se ke wa bɔ mɔde nɛ waa kɛ ga womi nɛ ɔ tsu ní ɔ, Yehowa maa jɔɔ wɔ. w21.08 27 ¶5-6
So, November 2
Nyɛɛ kɛ nyɛ be nɛ tsu ní ngɛ blɔ nɛ hi pe kulaa nɔ, ejakaa ligbi ɔmɛ ji ligbi yayamihi.—Efe. 5:16.
Bɔfo Paulo kɛ ga womi ko nɛ hɛdɔ ngɛ he ha ngɛ sɛ womi nɛ e ngma kɛ ya ha Korinto bi ɔmɛ ɔ mi. Benɛ e ngma mɛ sɛ womi ɔ se ɔ, e tsɔ Tito kɛ ya a ngɔ. E bua jɔ wawɛɛ benɛ e nu kaa a kplɛɛ ga womi ɔ nɔ, nɛ a kɛ tsu ní ɔ! (2 Kor. 7:6, 7) Asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa kase Paulo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ kɛ gu be nɛ a ma ná kɛ ha a nyɛmimɛ Kristofohi ɔ nɔ. Blɔ kake nɛ a ma nyɛ maa gu nɔ kɛ pee jã ji kaa a maa su Matsɛ Yemi Asa a nɔ mla konɛ a ná be nɛ a kɛ a nyɛmimɛ nɛ sɛɛ ní nɛ a wo mɛ he wami. Behi fuu ɔ, wa ma nyɛ maa je suɔmi mi nɛ waa ngɔ be bɔɔ kɛ wo nyɛminyumu ko loo nyɛmiyo ko he wami. (Rom. 1:12) Asafo mi nɔkɔtɔma nɛ e kaseɔ Paulo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ma nyɛ maa da Mawu Munyu ɔ nɔ kɛ wo nyɛmimɛ he wami nɛ e ha nɛ a ná nɔ mi mami kaa Mawu suɔ mɛ. E hlaa níhi nɛ e maa da nɔ kɛ je a yi. Ke e he ba hia nɛ asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ wo nɔ ko ga a, e sa nɛ e kɛ ga womi ɔ nɛ da Mawu Munyu nɔ. E sɛ nɛ e laa nɔ ɔ nɔ́ ko nɔ, se kɛ̃ ɔ, e je mi mi jɔmi mi kɛ pee jã, ejakaa e suɔ nɛ nyɛminyumu ɔ loo nyɛmiyo ɔ kɛ ga womi ɔ nɛ tsu ní.—Gal. 6:1. w22.03 28-29 ¶11-12
Soha, November 3
Wa ngɛ juetli nɛ ɔ ngɛ zu buɛhi a mi, konɛ he wami nɛ pe adesahi a nɔ́ ɔ nɛ pee Mawu nɔ́, se pi wɔɔ wa nɔ́.—2 Kor. 4:7.
Mwɔnɛ ɔ, Yehowa haa e we bi “he wami nɛ pe adesahi a nɔ́” ɔ konɛ a ya nɔ nɛ a kɛ anɔkuale yemi nɛ sɔmɔ lɛ. Nɔ́ kake nɛ woɔ wɔ he wami ji sɔlemi. Ngɛ Efeso Bi 6:18 ɔ, bɔfo Paulo wo wɔ he wami kaa waa sɔle kɛ ha Mawu “be fɛɛ be.” Be komɛ ɔ, wa nuɔ he kaa wa be nyɛe maa da wa nyagba amɛ a nya, nɛ wa li nɔ́ nɛ wa maa sɔle ngɛ he po. Se Yehowa woɔ wɔ he wami kaa waa sɔle ha lɛ ke e he wa ha wɔ kaa wa ma de lɛ bɔ nɛ wa ngɛ he nue ha po. (Rom. 8:26, 27) Jehanɛ hu ɔ, e woɔ wɔ he wami kɛ guɔ Baiblo ɔ nɔ. Paulo kane Ngmami ɔ konɛ e ná he wami kɛ bua womi; wɔ hu e sa nɛ waa pee jã. (Rom. 15:4) Ke wa kane Ngmami ɔ nɛ wa pue wa yi mi tɛ ngɛ he ɔ, Yehowa ma nyɛ maa gu e mumi klɔuklɔu ɔ nɔ kɛ ye bua wɔ konɛ waa na bɔ nɛ ngmami ɔ kɔɔ wa si fɔfɔɛ ɔ he ha.—Heb. 4:12. w21.05 22 ¶8-10
Hɔ, November 4
Mawu . . . ngɛ nyɛ suɔmi ɔ kɛ he wami ɔ hae konɛ nyɛ kɛ pee.—Filip. 2:13.
Wa le bɔ nɛ kaselɔ peemi ní tsumi ɔ he hia ha, se e he ma nyɛ maa wa kaa wa maa pee babauu kaa bɔ nɛ wa ngɛ hlae nɛ waa pee ɔ. Eko ɔ, wa si fɔfɔɛ be wɔ blɔ ngmɛe nɛ waa pee babauu. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, fiɛɛli komɛ ngɛ nɛ a wa ngɛ jeha mi loo hiɔ ngɛ a nya gbae. Jã ji o si fɔfɔɛ ɔ lo? Ke jã a, lɛɛ mo kai kaa wa ba na kaa wa ma nyɛ maa pee Baiblo mi ní kasemi nɛ nu tso kɛ gu fon loo kɔmpiuta blɔ nɔ tomi kpahi a nɔ! Lɔ ɔ, o ma nyɛ maa hi o we mi nɛ o kɛ nɔ ko nɛ kase Baiblo ɔ. Se se nami kpa ko hu ngɛ. Ni komɛ suɔ nɛ a kase Baiblo ɔ, se behi fuu ɔ, wa nyɛmimɛ a nine sui a nɔ ngɛ behi nɛ a kɛ yaa fiɛɛmi ɔ mi. Eko ɔ, mɔtu mla loo nyɔ mi nɛ wa nine maa su a nɔ. Anɛ o kɛ nɔ ko ma nyɛ maa kase ní ngɛ jamɛ a be ɔmɛ a mi lo? Yesu tsɔɔ Nikodemo ní nyɔ mi, ejakaa lɔ ɔ ji be nɛ e maa da Nikodemo.—Yoh. 3:1, 2. w21.07 5 ¶10-11
Hɔgba, November 5
Ni nɛ ɔmɛ ke a ngɛ mi jae, se sisi numi ko be munyu ɔmɛ nɛ a ngɛ tue ɔ mi, ejakaa a tsui ngɛ he kpa kulaa.—Yes. 29:13.
E pee Yohane Nɔ Baptisilɔ ɔ kaseli ɔmɛ nyakpɛ kaa Yesu kaseli ɔmɛ hɛ hwɔ. Yesu tsɔɔ kaa akɛnɛ e kɛ e kaseli ɔmɛ ngɛ he je ɔ, e he hia we nɛ a ha hwɔ. (Mat. 9:14-17) Se loloolo ɔ, Farisi bi ɔmɛ kɛ ni kpahi nɛ a te si kɛ wo Yesu ɔ bu lɛ fɔ kaa e kɛ a kusumi ɔmɛ tsu we ní. A mi mi fu wawɛɛ benɛ e hla kaa e ma tsa nɔ ko ngɛ He Jɔɔmi Ligbi ɔ nɔ ɔ. (Maak. 3:1-6; Yoh. 9:16) Farisi bi ɔmɛ kɛ bua jɔmi deɔ kaa a yeɔ He Jɔɔmi Ligbi ɔ mlaa a nɔ, se ngɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, a yeɔ jua ngɛ sɔlemi we ɔ. A mi mi fu wawɛɛ benɛ Yesu kã a hɛ mi ngɛ nɔ́ nɛ a ngɛ pee ɔ he ɔ. (Mat. 21:12, 13, 15) Nɛ nihi nɛ Yesu fiɛɛ kɛ ha mɛ ngɛ Nazarɛt kpe he ɔ hu a mi mi fu wawɛɛ. A ngɛ blɔ hyɛe kaa Yesu maa pee níhi nɛ a ngɛ hlae ɔ, se e pee we jã, mohu ɔ, e ngɔ Israel bi a yi nɔ sane kɛ tsɔɔ bɔ nɛ a foɔ mɛ pɛ a nɔ́ mi nɛ a be hemi kɛ yemi ha a. (Luka 4:16, 25-30) Nihi fuu kua Yesu, ejakaa e pee we níhi nɛ a hyɛ blɔ kaa e maa pee ɔ.—Mat. 11:16-19. w21.05 5-6 ¶13-14
Hɔɛgbi, November 6
Pi kaa wa li e ga tsɔmi ɔmɛ.—2 Kor. 2:11.
Blɔ kake nɛ Yehowa guɔ nɔ kɛ bɔɔ wɔ kɔkɔ kɛ siɔ he nɔ womi kɛ hɛkɔ̃ ji kaa e woɔ wɔ he wami nɛ waa kase ní kɛ je ni kpahi a nɔ hyɛmi níhi a mi. Ke wa nu munyu nɛ ji hɛkɔ ɔ, eko ɔ, nɔ nɛ maa ba wa yi mi kekleekle ji Satan Abosiami. Akɛnɛ Satan piɛɛ Yehowa bɔfo ɔmɛ a he he je ɔ, e ma nyɛ maa ba kaa e ngɛ he blɔhi fuu. Se e ngɛ babauu hlae kɛ piɛɛ he. Yehowa pɛ nɛ e sa nɛ wa ja, se Satan ngɛ he blɔ nɛ ɔ hlae. Satan ngɛ hlae nɛ waa pee kaa lɛ, enɛ ɔ he ɔ, e bɔɔ mɔde kaa e ma ha nɛ waa nu he kaa níhi nɛ wa ngɛ ɔ pi. Kekleekle be nɛ e bɔ mɔde kaa e maa pee jã ji be nɛ e kɛ Hawa tu munyu ɔ. Yehowa je suɔmi mi nɛ e ha Hawa kɛ e huno ɔ niye ní babauu, a ma nyɛ maa ye tso ɔmɛ nɛ ngɛ ngmɔ ɔ mi ɔ “eko tsuaa eko yiblii faa,” ja kake pɛ. (1 Mose 2:16) Se Satan sisi Hawa nɛ e susu kaa e sa nɛ e ye tso kake ɔ nɛ a fã lɛ ke e ko ye e nɔ yiblii ɔ. Níhi nɛ Hawa ngɛ ɔ sɛ e hɛ mi; e ngɛ hlae nɛ e ná babauu. Wa le bɔ nɛ e nyagbe ba ha. Hawa pee yayami, nɛ nyagbenyagbe ɔ, e gbo.—1 Mose 3:6, 19. w21.06 14 ¶2-3; 17 ¶9
Pɛplɛgbi, November 7
Nyɛ fɔ babauu nɛ nyɛɛ hiɛ; nyɛɛ hyi zugba a nɔ tsuo, nɛ nyɛɛ ye zugba a tsuo nɔ.—1 Mose 1:28.
Mawu suɔ kaa Adam kɛ Hawa nɛ a fɔ bimɛ, nɛ a hyɛ a we nɛ ji zugba a nɔ saminya. Kaa a bu Mawu tue, nɛ a pee níhi nɛ Mawu de mɛ kaa a pee ɔ, jinɛ a kɛ a nina maa hi si ngɛ Mawu weku ɔ mi kɛ ya neneene. Adam kɛ Hawa ná he blɔ nɛ hɛ mi ngɛ nyami ngɛ Yehowa weku ɔ mi. Hebri Bi 2:7 ɔ tu munyu ko kɛ kɔ Mawu nibɔ ní nɛ ji adesa a he. E de ke: “O ha nɛ e ba si bɔɔ pɛ pe hiɔwe bɔfohi; o ngɔ hɛ mi nyami kɛ bumi kɛ bu lɛ jlasi.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa ha we adesahi he wami, nile kɛ nyɛmihi kaa bɔ nɛ e ha bɔfo ɔmɛ ɔ. (La 103:20) Se kɛ̃ ɔ, adesahi “ba si bɔɔ pɛ pe” hiɔwe bɔfohi nɛ a ngɛ he wami ɔ. Aywilɛho sane ji kaa akɛnɛ Adam kɛ Hawa bui Yehowa tue he je ɔ, he blɔ nɛ a ná kaa a maa hi e weku ɔ mi ɔ bɔ mɛ. Enɛ ɔ ngɔ haomi kɛ ba a sisi bimɛ a nɔ. Se Yehowa yi mi tomi kɛ ha adesahi ɔ tsakee we. E suɔ nɛ adesahi nɛ a buɔ lɛ tue ɔ nɛ a pee e bimɛ kɛ ya neneene. w21.08 2-3 ¶2-4
Sɔ, November 8
“Pi o nyɛ́mi, loo o he wami nya; se ye mumi ɔ nɛ ma tsu enɛ ɔ.” Yehowa lɛ de.—Zak. 4:6.
Mwɔnɛ ɔ, Yehowa sɔmɔli fuu kɛ si temi kɛ womi ngɛ kpee. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, wa nyɛmimɛ komɛ ngɛ mahi nɛ a tsi wa ní tsumi ɔ nya ngɛ mi ɔ mi, a ma nyɛ maa nu wa nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a “ngɔ [mɛ] kɛ ba amlaalohi kɛ matsɛmɛ a hɛ mi,” nɛ lɔ ɔ maa pee odase kɛ ha mɛ. (Mat. 10:17, 18) Odasefohi kpahi kɛ si temi kɛ womi kpeɔ ngɛ blɔ kpahi a nɔ. A nyɛɔ nɛ a sɔmɔɔ Yehowa faa ngɛ mahi nɛ a ngɛ mi ɔ mi, se a weku li nɛ a sɔmɔ we Yehowa nɛ a fia a pɛɛ si kaa a ma ha nɛ a kpa Mawu sɔmɔmi ɔ teɔ si kɛ woɔ mɛ. (Mat. 10:32-36) Ngɛ si fɔfɔɛhi fuu a mi ɔ, ke wa weku li nɛ a teɔ si kɛ woɔ wɔ ɔ yɔse kaa nɔ́ nɛ a ngɛ pee ɔ tsuo yi manye ɔ, a ti si kɛ wui wɔ hu. Nɛ ni komɛ nɛ a teɔ si kɛ woɔ wɔ wawɛɛ be ko nɛ be ɔ ba pee Odasefohi nɛ a ngɛ kã. Ke o kɛ si temi kɛ womi ngɛ kpee ɔ, o kɔni mi nɛ ko jɔ̃! Moo pee kã. Yehowa kɛ e mumi klɔuklɔu ɔ nɛ ngɛ he wami ɔ ngɛ mo ye buae, lɔ ɔ he ɔ, koo ye gbeye! w22.03 16 ¶8
So, November 9
Oo nyɛ nihi nɛ nyɛ suɔ Yehowa, nyɛɛ hiɔ nɔ yayami.—La 97:10, NW.
Baiblo ɔ ha nɛ wa le kaa Yehowa hie “he nɔ womi hɛngmɛ, lakpa lilɛ, kɛ nine nɛ pueɔ nɔ nɛ e pee we nɔ́ ko muɔ si.” (Abɛ 6:16, 17, NW) Jehanɛ se hu ɔ, ‘muɔ si pueli, kɛ nɔ sisili lɛɛ e hiee mɛ kulaa.’ (La 5:6) Yehowa hiɔ suhi kɛ ní peepee nɛ ɔmɛ, enɛ ɔ he ɔ, e kpata nimli yayamihi tsuo nɛ a ngɛ Noa be ɔ mi ɔ a hɛ mi akɛnɛ a yi mi wa a he je. (1 Mose 6:13) Jehanɛ hu ɔ, Yehowa gu gbalɔ Malaki nɔ nɛ e bɔ e we bi ɔmɛ kɔkɔ kaa e hiɔ nihi nɛ a guɔ sisi mi blɔ nɔ kɛ ngmɛɛɔ a yi ɔmɛ a he be mi nɛ a pee we nɔ́ yaya ko. Mawu kplɛɛ we a jami ɔ nɔ, nɛ e maa kojo mɛ ngɛ a ní peepee ɔ he. (Mal. 2:13-16; Heb. 13:4) Yehowa suɔ nɛ “nɔ́ yayami he nɛ pee nyɛ tai.” (Rom. 12:9) A kɛ munyu nɛ ji “he nɛ pee nyɛ tai” ɔ kaleɔ he numi ko nɛ e nya wa. E tsɔɔ nɔ́ ko nɛ a sume sãasãa, aloo nɛ a maa hie nɔ́ ko wawɛɛ. Jã nɛ e sa nɛ waa nu he ke wa ngɛ nɔ́ ko nɛ Yehowa sume ɔ he susue. w22.03 4-5 ¶11-12
Soha, November 10
Nihi nɛ ngɔɔ a hɛ ngɔ fɔɔ Yehowa nɔ ɔ, a náa bua jɔmi.—Yes. 30:18.
E be kɛe nɛ wa hiɔwe Tsɛ ɔ maa gu e Matsɛ Yemi ɔ nɔ kɛ jɔɔ wɔ babauu. Nihi nɛ a ngɔɔ a hɛ ngɔ fɔɔ Yehowa nɔ ɔ ma ná jɔɔmihi fuu amlɔ nɛ ɔ, kɛ ngɛ je ehe nɛ maa ba a mi. Ke Mawu we bi sɛ je ehe ɔ mi ɔ, a kɛ nyagbahi nɛ a kɛ ngɛ kpee mwɔnɛ ɔ be kpee hu, nɛ a be yeyeeye pee hu. A ma je dami sane nɛ a yi ɔ kɛ ho, nɛ wa be nɔ́ nae hu. (Kpoj. 21:4) E he be hiae nɛ waa hao ngɛ wa hiami níhi a he hu, ejakaa wa ma ná ní babauu. (La 72:16; Yes. 54:13) Enɛ ɔ ji jɔɔmi nɛ se be! Amlɔ nɛ ɔ, Yehowa ngɛ wɔ dlae nɛ wa nyɛ nɛ waa ye wa su yayami ɔmɛ a nɔ, nɛ wa ná su kpakpahi nɛ ma ha nɛ waa hi e nɔ yemi ɔ sisi. O kɔni mi nɛ ko jɔ̃, nɛ ko kpa Yehowa sɔmɔmi hulɔ. Si himi kpakpa ngɛ wa hɛ mi kɛ ma! Be mi nɛ wa ngɛ be kpakpa nɛ ɔ blɔ hyɛe ɔ, nyɛ ha nɛ waa je wa tsui mi nɛ waa to wa tsui si kɛ mlɛ Yehowa be mi nɛ e ngɛ níhi nɛ e wo si kaa e maa pee ɔ pee ɔ! w21.08 13 ¶17-19
Hɔ, November 11
Nyɛ hɛ nɛ ko je kpakpa peemi kɛ níhi nɛ nyɛ ngɛ nɛ nyɛɛ kɛ ni kpahi maa dla a nɔ, ejakaa jamɛ a afɔle sami ɔmɛ saa Mawu hɛ mi saminya.—Heb. 13:16.
Benɛ Kristofohi nɛ a ngɛ Yudea a nine su bɔfo Paulo sɛ womi ɔ nɔ ɔ, e kɛ we nɛ e he ba hia nɛ a je a wehi, a ní tsumihi kɛ a weku li nɛ a sɔmɔ we Yehowa a he nɛ “a bɔni fo tumi kɛ ya yoku ɔmɛ a nɔ.” (Mat. 24:16) E ngɛ heii kaa jamɛ a be ɔ, e he ba hia wawɛɛ nɛ a ye bua a sibi. Kaa a kɛ ga nɛ Paulo wo mɛ kaa a kɛ a sibi nɛ gba níhi nɛ a ngɛ ɔ tsu ní loko nyagba nɛ ɔ ba a, jinɛ si himi ɔ ko pee gbɔjɔɔ bɔɔ ha mɛ ngɛ a we ehe ɔmɛ a mi. Tsa pi be fɛ be nɛ wa nyɛmimɛ ɔmɛ maa suɔ kaa a ma de wɔ a hia mi níhi. Enɛ ɔ he je ɔ, ha nɛ a nyɛ nɛ a hɛ kɛ su o he. Atsinyɛ jemi ko be he kaa o le nyɛmimɛ fuu ngɛ asafo ɔ mi nɛ be fɛɛ be ɔ, a pee klaalo kaa a maa ye bua ni kpahi. A nui he kaa wa ngɛ a nya gbae kɔkɔɔkɔ. Wa le kaa be fɛɛ be ɔ, a pee klaalo kaa a maa ye bua wɔ, nɛ wa suɔ nɛ wɔ hu waa pee kaa mɛ! w22.02 23-24 ¶13-15
Hɔgba, November 12
Nyɛɛ hɛɛ mumi ɔ kake peemi ɔ mi ngɛ tue mi jɔmi nɛ fĩɔ nyɛ kɛ peeɔ kake ɔ mi.—Efe. 4:3.
Jehahi bɔɔ komɛ nɛ be ɔ, a bla asafo komɛ nɛ enɛ ɔ ha nɛ asafo komɛ ya je kpɔ kpahi a mi. Ke a de wɔ kaa wa ya je asafo kpa ko mi ɔ, e he ma nyɛ maa wa ha wɔ kaa wa maa je wa huɛmɛ kɛ wa weku li a he. Anɛ Yehowa de asafo mi nikɔtɔma amɛ he nɛ a kɛ fiɛɛlɔ fɛɛ fiɛɛlɔ nɛ ya lo? Dɛbi. Enɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ e he nɛ wa ha wɔ kaa waa kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ kɛ ha wɔ ɔ ma tsu ní. Se Yehowa he asafo mi nikɔtɔma amɛ ye ngɛ yi mi kpɔhi nɛ a mwɔɔ ɔ mi. E sa nɛ wɔ hu wa he mɛ nɛ waa ye. Mɛni he je nɛ e sa nɛ wa fĩ yi mi kpɔhi nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ mwɔ ɔ se ke pi jã nɛ wa ngɛ blɔ hyɛe kaa níhi maa ya nɔ po? Ke wa pee jã a, wa baa kake peemi nɛ ngɛ Mawu we bi a kpɛti ɔ yi. Ke wɔ tsuo wa je he si bami mi nɛ wa kplɛɛ yi mi kpɔhi nɛ nikɔtɔma amɛ mwɔ ɔ nɔ ɔ, asafo ɔ waa. (Heb. 13:17) Nɔ́ nɛ pe kulaa a, ke waa kɛ nihi nɛ Yehowa hla kaa a hyɛ wa nɔ ɔ a blɔ tsɔɔmi tsu ní ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa he Yehowa ye.—Níts. 20:28. w22.02 4-5 ¶9-10
Hɔɛgbi, November 13
Yaa nɔ nɛ o ngɔ o juɛmi kɛ ma ní kanemi ngɛ nihi a hɛ mi, ga womi, kɛ ní tsɔɔmi nɔ.—1 Tim. 4:13.
Ke o ji nyɛminyumu nɛ a baptisi mo ɔ, lɛɛ o ma nyɛ maa ya o hɛ mi ngɛ magbɛ nɔ munyu tumi kɛ ní tsɔɔmi mi. Mɛni he je? Ejakaa ke o ba pee nɔ ko nɛ le ní kanemi saminya, o le munyu tumi saminya, nɛ o le ní tsɔɔmi saminya a, o ma nyɛ maa ye bua o tue buli ɔmɛ. (1 Tim. 4:15) Kɛ pee oti kaa o maa kane womiyo nɛ ji, Yaa O Hɛ Mi Ngɛ Ní Kanemi Kɛ Ní Tsɔɔmi Mi ɔ nɛ o kɛ e mi ga womi ɔ eko fɛɛ eko nɛ tsu ní. Moo kase munyuyi kake ngɛ be kake mi, moo ka ngɛ we mi nɛ o hyɛ, nɛ o bɔ mɔde kaa o kɛ ma tsu ní ke a ha mo ní peemi ko. Mo bi yemi kɛ buami ngɛ ga wolɔ walɔ loo asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a he be “wawɛɛ ngɛ munyu tumi kɛ ní tsɔɔmi mi ɔ” a ngɔ. (1 Tim. 5:17) Koo ngɔ o juɛmi kɛ ma otihi nɛ ngɛ womiyo ɔ mi ɔ pɛ nɔ, mohu ɔ, moo ye bua o tue buli ɔmɛ nɛ a wo a hemi kɛ yemi ɔ mi he wami aloo nɛ a ngɔ nɔ́ nɛ a ngɛ kasee ɔ kɛ tsu ní. Ke o pee jã a, o bua maa jɔ wawɛɛ nɛ o tue buli ɔmɛ hu a bua maa jɔ. w21.08 24 ¶17
Pɛplɛgbi, November 14
Nyɛɛ je he si bami mi nɛ nyɛɛ bu ni kpahi kaa a nɔ kuɔ pe nyɛ.—Filip. 2:3.
Ke wa buɔ ni kpahi kaa a nɔ kuɔ pe wɔ ɔ, waa kɛ nyɛmimɛ nɛ eko ɔ, a ngɛ nyɛmi fuu pe wɔ ɔ be koli sie. Wa bua maa jɔ ha mɛ mohu. Titli ɔ, ke a kɛ nyɛmihi nɛ a ngɛ ɔ ngɛ ní tsue ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi kɛ ngɛ e hɛ mi nyami woe. Enɛ ɔ ma ha nɛ tue mi jɔmi kɛ kake peemi nɛ hi asafo ɔ mi. Wa ma nyɛ maa yu wa he ngɛ hɛkɔ he ke wa peeɔ wa he humi. Ke nɔ ko peeɔ e he humi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e le kaa ní komɛ ngɛ nɛ e be nyɛe maa pee. Ke wa peeɔ wa he humi ɔ, wa be níhi nɛ maa tsɔɔ kaa wa ngɛ nyɛmi fuu loo wa he be pe nɔ fɛɛ nɔ ɔ pee. Mohu ɔ, wa maa bɔ mɔde nɛ waa kase ní kɛ je nihi nɛ a ngɛ nyɛmi fuu pe wɔ ɔ a ngɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɔɔ lɛ kaa nyɛminyumu ko ngɛ nyɛ we asafo ɔ mi nɛ e le magbɛ nɔ munyu tumi saminya. O ma nyɛ ma bi lɛ blɔ nɔ nɛ e guɔ kɛ dlaa e he loko e ba tuɔ magbɛ nɔ munyuhi ɔ. Aloo ke nyɛmiyo ko le ní hoomi pe wɔ ɔ, wa ma nyɛ ma bi lɛ blɔ nɔ nɛ e guɔ kɛ hooɔ ní. w21.07 16 ¶8-9
Sɔ, November 15
[Yehowa a] yayami ko be e he.—5 Mose 32:4.
Ngɛ Mose Womi Nɛ Ji Eywiɛ ɔ mi ɔ, wa kane kaa Yehowa bu Israel no ko nɛ e ya bua lɛ nya ngɛ He Jɔɔmi Ligbi ɔ nɔ ɔ gbenɔ fɔ. Samuel Womi Nɛ Ji Enyɔ ɔ hu tsɔɔ kaa jeha lafa komɛ a se ɔ, Yehowa ngɔ Matsɛ David nɛ e puɛ gba nɛ e gbe nɔ ɔ e yayami ɔ kɛ ke lɛ. (4 Mose 15:32, 35; 2 Sam. 12:9, 13) Eko ɔ, wa ma bi ke, ‘Mɛni he je nɛ Yehowa ngɔ David nɛ e puɛ gba a e yayami kɛ ke lɛ, se nɔ nɛ e pee yayami nɛ hɛdɔ be he tsɔ ɔ lɛɛ e bu lɛ gbenɔ fɔ ɔ?’ Pi be fɛɛ be nɛ Baiblo ɔ bɔɔ nɔ́ ko he amaniɛ fitsofitso. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, wa le kaa David je e tsui mi nɛ e pia e he ngɛ nɔ́ nɛ e pee ɔ he. (La 51:2-4) Se nyumu ɔ nɛ e tɔ̃ He Jɔɔmi Ligbi ɔ he mlaa a nɔ ɔ lɛɛ kɛ e pee e ní ha kɛɛ? Anɛ e pia e he ngɛ nɔ́ nɛ e pee ɔ he lo? Anɛ e gbo Yehowa mlaa a nɔ tue hyɛ lo? Anɛ a bɔ lɛ kɔkɔ ngɛ he hyɛ nɛ e kɛ tsu we ní lo? Baiblo ɔ de we nɔ́ ko ngɛ he. Se níhi nɛ wa le ngɛ Mawu he ɔ ma nyɛ ma ha nɛ wa ná nɔ mi mami kaa ‘nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ Yehowa peeɔ ɔ da.’—La 145:17. w22.02 2-3 ¶3-4
So, November 16
E hi kaa o maa pee o he humi.—Abɛ 16:19.
Nɔ nɛ peeɔ e he humi ɔ hyɛ we blɔ kaa e maa pee babauu pe bɔ nɛ e ma nyɛ. Enɛ ɔ he ɔ, e bua jɔɔ nɛ e yaa nɔ nɛ e kɛ hɛdɔ tsuɔ ní. Wa ma nyɛ maa ngɔ nɔ ko nɛ e peeɔ e he humi ɔ kɛ to nɔ ko nɛ e kɛ lɔle ngɛ yoku kuɔe ɔ he. E sa nɛ e tsake gear a kɛ ba si konɛ e nyɛ nɛ e hi yoku ɔ kuɔe blɛuu. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e maa kuɔ yoku ɔ blɛuu, se kɛ̃ ɔ, e maa hi e hɛ mi yae. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ nɔ nɛ peeɔ e he humi ɔ le be nɛ e sa nɛ e pee tsakemihi ngɛ e si himi mi, nɛ́ e to e tsui si kɛ sɔmɔ Yehowa nɛ e ye bua ni kpahi (Filip. 4:5) Mo susu Barzilai nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he nɛ o hyɛ. Benɛ e ye jeha 80 ɔ, Matsɛ David fɔ lɛ nine kaa e ba piɛɛ e he ngɛ matsɛ we ɔ. Akɛnɛ Barzilai peeɔ e he humi he je ɔ, e kplɛɛ we matsɛ ɔ nine fɔmi ɔ nɔ. Barzilai yɔse kaa ní komɛ ngɛ nɛ e be nyɛe maa pee , enɛ ɔ he ɔ, Barzilai de Matsɛ David kaa e ha nɛ niheyo Kimham mohu nɛ ya. (2 Sam. 19:35-37) Kaa bɔ nɛ e ba ngɛ Barzilai blɔ fa mi ɔ, nyɛmimɛ nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ suɔ nɛ a ngɔ he blɔ ɔ kɛ ha nihewi mohu konɛ a sɔmɔ. w21.09 10 ¶6-7
Soha, November 17
Nɔ ko be nɛ e le nɔ nɛ Bi ɔ ji, kaa ja Tsɛ ɔ, nɛ nɔ ko be nɛ e le nɔ nɛ Tsɛ ɔ ji, kaa ja Bi ɔ kɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ Bi ɔ suɔ kaa e ma ha nɛ e le Tsɛ ɔ pɛ.—Luka 10:22.
Anɛ e he waa ha mo kaa o maa na Yehowa kaa Tsɛ nɛ ngɛ suɔmi lo? Wa ti ni komɛ nuɔ he jã. Ke wa tsɛmɛ je we mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ wɔ ɔ, e he ma nyɛ maa wa kaa wa maa na Yehowa kaa Tsɛ nɛ ngɛ suɔmi. Se wa bua ma nyɛ maa jɔ, ejakaa Yehowa le bɔ nɛ wa nuɔ he ha kɛ nɔ́ he je nɛ wa nuɔ he jã! E suɔ nɛ e hɛ kɛ su wa he. Lɔ ɔ he je nɛ e Munyu ɔ de ke: “Nyɛɛ hɛ nyɛ kɛ su Mawu he, nɛ e maa hɛ lɛ kɛ su nyɛ he” ɔ nɛ. (Yak. 4:8) Yehowa suɔ wɔ, nɛ e suɔ nɛ e pee Tsɛ kpakpa kɛ ha wɔ. Yesu ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa hɛ kɛ su Yehowa he wawɛɛ. Yesu le Yehowa saminya, nɛ e kase e su ɔmɛ pɛpɛɛpɛ. Lɔ ɔ he je nɛ e de ke: “Nɔ fɛɛ nɔ nɛ na mi ɔ, e na Tsɛ ɔ hulɔ” ɔ nɛ. (Yoh. 14:9) Yesu ngɛ kaa wa nyɛminyumu nɔkɔtɔma nɛ e tsɔɔ wɔ bɔ nɛ waa bu wa Tsɛ ɔ ha, wa kua níhi nɛ e be e hɛ mi sae, kɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa pee konɛ Yehowa bua nɛ jɔ wa he. Se Yesu si himi ngɛ zugba a nɔ ɔ ji nɔ́ titli nɛ tsɔɔ wɔ bɔ nɛ Yehowa mi mi jɔ nɛ e ngɛ suɔmi ha. w21.09 21 ¶4-5
Hɔ, November 18
Nyɛɛ hyɛ Mawu to kuu ɔ nɛ a kɛ wo nyɛ dɛ ɔ nɔ.—1 Pet. 5:2.
Yehowa we bi pee kake kɛ ngɛ anɔkuale Mawu ɔ jae. Yehowa ngɔ ní tsumi nɛ he hia kɛ wo asafo mi nikɔtɔmahi a dɛ kaa a ha nɛ asafo ɔ he nɛ tsɔ. Ke Kristofo no ko pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ, Yehowa hyɛɔ blɔ kaa asafo mi nikɔtɔma amɛ nɛ a hyɛ kaa e sa kaa nɔ ɔ nɛ ya nɔ nɛ e hi asafo ɔ mi lo. Ke e ba jã a, asafo mi nikɔtɔma amɛ peeɔ níhi fuu, eko ji kaa e sa nɛ a hyɛ kaa nɔ ɔ pia e he niinɛ lo. Nɔ ɔ ma nyɛ ma de ke e pia e he, se anɛ e hie nɔ́ nɛ e pee ɔ niinɛ lo? Anɛ e fia e pɛɛ si kaa e be jã pee hu lo? Ke huɛ bɔmi yaya nɛ ha nɛ e pee jamɛ a yayami ɔ, anɛ e pee klaalo kaa e ma kpa huɛ yaya bɔmi lo? Asafo mi nikɔtɔma amɛ sɔleɔ kɛ haa Yehowa, a susuɔ anɔkualehi nɛ ngɛ sane ɔ mi kɛ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ngɛ jamɛ a si fɔfɔɛ ɔ he ɔ he, nɛ a hyɛɔ bɔ nɛ yayami peelɔ nuɔ he ha ngɛ nɔ́ nɛ e pee ɔ he. Lɔ ɔ se ɔ, a hyɛɔ ke ji e sa nɛ yayami peelɔ ɔ nɛ e ya nɔ nɛ e hi asafo ɔ mi loo e sɛ nɛ e hi asafo ɔ mi. Ngɛ si fɔfɔɛ komɛ a mi ɔ, e he maa hia nɛ a fiee nɔ ɔ kɛ je asafo ɔ mi.—1 Kor. 5:11-13. w22.02 5 ¶11-12
Hɔgba, November 19
Nyɛɛ wo su ehe ɔ.—Kol. 3:10.
Ke a baptisi wɔ kɛ jio, a baptisii wɔ kɛ we jio, wɔ kulaa wa suɔ nɛ wa ná su nɛ Yehowa Mawu suɔ kaa wa ná a. Bɔ nɛ pee nɛ wa nyɛ nɛ waa pee jã a, e he hia nɛ wa kudɔ wa susumi. Mɛni he je? Ejakaa nɔ́ titli nɛ kudɔɔ wa ní peepee ji wa susumi. Ke wa suɔ nɛ waa pee níhi nɛ maa sa wɔ nitsɛmɛ wa hɛ mi be fɛɛ be ɔ, wa ma de níhi nɛ sɛ, nɛ wa maa pee níhi nɛ dɛ hulɔ. (Efe. 4:17-19) Se ke wa susu ní kpakpahi a he ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa wa munyu tutui kɛ wa ní peepee maa sa wa Tsɛ Yehowa hɛ mi. (Gal. 5:16) Jehanɛ hu ɔ, wa be nyɛe maa tsi susumi yayahi tsuo a nya nɛ a ko ba wa juɛmi mi. Se wa ma nyɛ maa hla kaa wa be wa juɛmi ngɔe kɛ ma susumihi kaa jã nɔ. Loko wa ma ha nɛ a baptisi wɔ ɔ, e he maa hia nɛ wa kpa munyuhi nɛ sɛ tumi kɛ níhi nɛ Yehowa hiɔ ɔ peemi. Enɛ ɔ ji nɔ́ nɛ he hia pe kulaa kɛ kekleekle nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa da nɔ kɛ je su momo ɔ ngɛ wa he. Jehanɛ hu ɔ, bɔ nɛ pee nɛ waa sa Yehowa hɛ mi kɛ pi si ɔ, e he hia nɛ waa wo su ehe ɔ. w22.03 8 ¶1-2
Hɔɛgbi, November 20
Ngɛ blɔ fɛɛ blɔ nɔ ɔ, nyɛ tsɔɔ kaa nyɛ he tsɔ ngɛ sane nɛ ɔ mi.—2 Kor. 7:11.
E be gbɔjɔɔ kaa asafo mi nikɔtɔma amɛ maa le ke ji nɔ́ nɛ tɔ̃ tɔmi nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ tsake e tsui niinɛ. Mɛni he je? Ejakaa asafo mi nikɔtɔma amɛ li nɔ́ nɛ ngɛ nɔ ko tsui mi. Enɛ ɔ he ɔ, a ngɔɔ a juɛmi kɛ maa nɔ́ nɛ a nyɛmi ɔ ngɛ pee nɛ tsɔɔ kaa e tsake e je mi bami ɔ nɔ. E sa nɛ a na odase nɛ tsɔɔ heii kaa e tsake e susumi, e he numi kɛ e ní peepee ngɛ tɔmi nɛ e tɔ̃ ɔ he. Eko ɔ, be ma pue mi loko nɔ ɔ maa pee tsakemihi nɛ tsɔɔ kaa niinɛ, e tsake e tsui. Loko nɔ ko nɛ a fiee lɛ kɛ je asafo ɔ mi ɔ maa tsɔɔ kaa e tsake e tsui niinɛ ɔ, e biɔ nɛ e ba asafo mi kpe daa, e ngɔ nikɔtɔma amɛ a blɔ tsɔɔmi nɛ a kɛ ha lɛ kaa e sɔle nɛ e kase Baiblo ɔ daa a kɛ tsu ní. Jehanɛ hu ɔ, e sa nɛ e yu e he ngɛ níhi nɛ ma ha nɛ e tɔ̃ ekohu ɔ a he. Ke e bɔ mɔde nɛ e pee níhi kɛ dla e kɛ Yehowa a kpɛti ekohu ɔ, e ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa kɛ e tɔmi maa ke lɛ, nɛ nikɔtɔma amɛ maa ngɔ lɛ ngɛ asafo ɔ mi ekohu. w21.10 6 ¶16-18
Pɛplɛgbi, November 21
Koo puɛ amaga, loo nɔ́ ko nɛ ngɛ kaa nɔ́ ko nɛ ngɛ hiɔwe, loo nɔ́ ko nɛ ngɛ zugba a nɔ, . . . Ko kpla si ha mɛ.—2 Mose 20:4, 5.
Akɛnɛ Yesu suɔ Yehowa wawɛɛ he je ɔ, e sɔmɔ lɛ pɛ benɛ e ngɛ hiɔwe kɛ benɛ e ngɛ zugba a nɔ tsuo. (Luka 4:8) E tsɔɔ e kaseli ɔmɛ kaa a ja Yehowa pɛ. Yesu kɛ amagahi tsu we ní, nɛ e kaseli anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ hu kɛ amagahi tsu we ní ngɛ a jami mi. Nɔ ko be nyɛe maa na Mawu, enɛ ɔ he ɔ, nɔ ko be nyɛe maa pee nɔ́ ko nɛ ngɛ kaa Mawu! (Yes. 46:5) Nɛ nihi nɛ ni komɛ buɔ mɛ kaa a ji ni klɔuklɔuhi nɛ a peeɔ a we amagahi nɛ a sɔleɔ kɛ haa mɛ ɔ hu nɛɛ? Munyu nɛ Yehowa tu nɛ ji kita nyɔngma a we enyɔne ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ. Lɔ ɔ ji wa mwɔnɛ ɔ ngmami ɔ nɛ. Nihi nɛ a suɔ nɛ a sa Mawu hɛ mi ɔ le kaa Mawu sume nɛ wa ja amagahi. Nihi nɛ a kase yi nɔ sane he ní ɔ tsɔɔ kaa ngɛ bɔfo ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, Kristofo ɔmɛ ja Mawu pɛ. Mwɔnɛ ɔ, Yehowa Odasefohi nyɛɛɔ Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ se. w21.10 19-20 ¶5-6
Sɔ, November 22
Ha nɔ nɛ e ngɛ tsu yi mi ɔ nɛ e ko kple si kɛ ya ngɔ nɔ́ ko ngɛ e we mi.—Mat. 24:17.
Yesu bɔ Kristofohi komɛ nɛ a hi si ngɛ Yudea a kɔkɔ kaa be ko maa su nɛ ‘ta buli ma ba bɔle Yerusalem kɛ kpe.’ (Luka 21:20-24) Ke jamɛ a be ɔ su ɔ, e sa nɛ a “bɔni fo tumi kɛ ya yoku ɔmɛ a nɔ.” Ke a je ma a mi ɔ, lɔ ɔ maa baa a wami yi, se e ma bi nɛ a si níhi fuu ngɛ se. Jeha komɛ nɛ be ɔ, Hwɔɔmi Mɔ ɔ de ke: “A si a wehi kɛ a ngmɔhi, nɛ a tsu mi níhi po a kɛ yɛ. A ngɛ nɔ mi mami kaa Yehowa maa po a he piɛ nɛ e maa ye bua mɛ, nɛ a ngɔ Mawu jami kɛ pee nɔ́ titli ngɛ a si himi mi.” Hwɔɔmi Mɔ ɔ tsa nɔ ke: “Waa kɛ bɔ nɛ wa naa he lo nya níhi ha a he ka ma nyɛ maa kpe. Anɛ he lo nya níhi ji nɔ́ nɛ he hia pe kulaa aloo Mawu we bi a yi wami nɛ Mawu ma he ɔ ji nɔ́ nɛ he hia wɔ wawɛɛ? Ke nyagbe ɔ ba a, e ma bi nɛ wa fĩ si ngɛ nyagbahi nɛ waa kɛ maa kpe ɔ mi, nɛ́ waa kɛ ní komɛ nɛ sã afɔle. E sa nɛ waa pee klaalo kaa wa maa pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e he maa hia kaa waa pee.” w22.01 4 ¶7-8
So, November 23
Oo Mawu, hyɛ bɔ nɛ o suɔmi nɛ se pui ɔ he jua wa ha!—La 36:7, NW.
Benɛ Israel bi ɔmɛ je Egipt kɛ we ɔ, Yehowa tsɔɔ Mose e biɛ kɛ e su komɛ. E de ke: ‘Imi Yehowa a, Mawu mɔbɔ nalɔ, kɛ dloolɔ ji mi; ye mi mi fu we mla, nɛ ye suɔmi nɛ se pui kɛ anɔkuale yemi hiɛ babauu. I jeɔ suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ nimli akpeakpe, nɛ i ngɔɔ a he yayami kɛ tɔmi ngɔ paa mɛ.’ (2 Mose 34:6, 7) Mawu su nɛ ɔmɛ taa nɔ tsui he wawɛɛ. Se Yehowa kpale de Mose nɔ́ kpa ko nɛ sa kadimi wawɛɛ ngɛ e suɔmi nɛ se pui ɔ he. Mɛni e de lɛ? Yehowa tsɔɔ we kaa e ngɛ suɔmi nɛ se pui kɛkɛ, se mohu ɔ, e tsɔɔ kaa e ‘suɔmi nɛ se pui ɔ hiɛ babauu.’ Munyu nɛ ɔ je kpo si ekpa sɔuu ngɛ Baiblo ɔ mi. (4 Mose 14:18, NW; Neh. 9:17, NW; La 86:15; 103:8, NW; Yoel 2:13, NW; Yona 4:2, NW) Ngɛ eko fɛɛ eko mi ɔ, a kɛ munyu nɛ ɔ kale Yehowa pɛ, se pi adesahi. E sa kadimi wawɛɛ kaa Yehowa nitsɛ kale e he ngɛ blɔ nɛ ɔ nɔ ngɛ Baiblo ɔ mi. w21.11 2-3 ¶3-4
Soha, November 24
Nyɛɛ jɔɔ yeyeeye peemi ngɛ nyɛ wami he.—Mat. 6:25.
Nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ hu ma nyɛ maa kase bɔfo Petro kɛ e yo ɔ a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ. Kekleekle be nɛ bɔfo Petro kɛ Yesu kpe ɔ se maa pee nyɔhiɔ ekpa kɛ yaa jeha kake mi ɔ, e he ba hia nɛ Petro nɛ mwɔ yi mi kpɔ ko nɛ he hia. Petro yaa wo kɛ hyɛɔ e weku ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, benɛ Yesu fɔ Petro nine kaa e ba nyɛɛ e se kɛ e be tsuo ɔ, Petro susu e weku ɔ he. (Luka 5:1-11) Petro mwɔ e yi mi kpɔ kaa e maa piɛɛ Yesu he kɛ tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ. Nɛ wa ma nyɛ ma de kaa e yo ɔ hu fĩ e se. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa benɛ a tle Yesu si se ɔ, Petro kɛ e yo ɔ hia blɔ be komɛ. (1 Kor. 9:5) Atsinyɛ jemi ko be he kaa nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ Petro yo ɔ pee ɔ ha nɛ Petro nyɛ nɛ e wo Kristofohi hunomɛ kɛ yigbayi ga. (1 Pet. 3:1-7) E ngɛ heii kaa Petro kɛ e yo ɔ ná hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ Yehowa si womi nɛ ji kaa ke a kɛ Matsɛ Yemi ɔ ye kekle blɔ he ɔ, e ma ha mɛ a hiami níhi ɔ mi.—Mat. 6:31-34. w21.11 18 ¶14
Hɔ, November 25
Nyɛɛ pee nihi nɛ a kaseɔ mi.—1 Kor. 11:1.
Bɔfo Paulo suɔ e nyɛmimɛ ɔmɛ. E tsuɔ ní wawɛɛ kɛ yeɔ bua mɛ. (Níts. 20:31) Lɔ ɔ he je nɛ e nyɛmimɛ Kristofo ɔmɛ hu suɔ lɛ wawɛɛ ɔ nɛ. Be ko benɛ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ Efeso ɔ ná le kaa a be Paulo nae hu ɔ, ‘mɛ tsuo a fo ya wawɛɛ nitsɛ.’ (Níts. 20:37) Asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ wa we asafo ɔmɛ a mi ɔ hu suɔ a nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi wawɛɛ nitsɛ, nɛ a peeɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ a ma nyɛ kɛ yeɔ bua mɛ. (Filip. 2:16, 17) Se be komɛ ɔ, asafo mi nikɔtɔmahi kɛ nyagbahi kpeɔ. Mɛni ma nyɛ maa ye bua mɛ kɛ da nyagba a nya? Asafo mi nikɔtɔma amɛ tsuɔ ní wawɛɛ, nɛ a ma nyɛ maa kase Paulo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ. Tsa pi hiɔwe bɔfo ji lɛ. E ji adesa nɛ e yi mluku kaa wɔ nɔuu, nɛ be komɛ ɔ, e he waa ha lɛ kaa e maa pee nɔ́ nɛ da. (Rom. 7:18-20) Paulo ngɛ nyagbahi fuu, se e ha we nɛ lɔ ɔ nɛ ha nɛ e kɔni mi nɛ jɔ̃ loo e puɛ e bua jɔmi. Ke asafo mi nikɔtɔmahi kase Paulo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a ma nyɛ maa ya nɔ nɛ a kɛ bua jɔmi nɛ sɔmɔ Yehowa ke a kɛ nyagbahi ngɛ kpee po. w22.03 26 ¶1-2
Hɔgba, November 26
Nyɛɛ ye hejɔɔmi ligbi ɔ kaa bɔ nɛ i fa nyɛ ɔ. Imi ji Yehowa, nyɛ Mawu ɔ nɛ.—3 Mose 19:3.
3 Mose 19:3 ɔ tu munyu kɛ kɔ He Jɔɔmi Ligbi ɔ yemi he. Kristofohi be Mose Mlaa a sisi, enɛ ɔ he ɔ, e he hia we nɛ waa ye He Jɔɔmi Ligbi ɔ. Se kɛ̃ ɔ, wa ma nyɛ maa kase nɔ́ ko ngɛ bɔ nɛ Israel bi ɔmɛ ye He Jɔɔmi Ligbi ɔ ha kɛ bɔ nɛ a ná he se ha a mi. He Jɔɔmi Ligbi ɔ ji be nɛ a kɛ jɔɔ a he ngɛ a ní tsumihi a he nɛ a ngɔɔ a juɛmi kɛ maa Mawu jami mi níhi a nɔ. Lɔ ɔ he je nɛ ke e su He Jɔɔmi Ligbi ɔ, Yesu yaa sɔlemi we ɔ ngɛ e ma a mi nɛ e ya kaneɔ Mawu Munyu ɔ nɛ. (2 Mose 31:12-15; Luka 4:16-18) E sa nɛ fami nɛ Mawu kɛ ha ngɛ 3 Mose 19:3 ɔ kaa a ‘ye e he jɔɔmi ligbi ɔ’ nɛ wo wɔ he wami nɛ wa ná be kɛ ha Mawu jami mi níhi daa ligbi. Anɛ o nuɔ he kaa e sa nɛ o pee tsakemi komɛ konɛ o nyɛ nɛ o tsu jamɛ a fami ɔ he ní lo? Ke o náa be kɛ sɔmɔɔ Yehowa be fɛɛ be ɔ, huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ lɛ nyɛ kpɛti ɔ mi maa wa, nɛ lɔ ɔ maa ye bua mo konɛ o pee klɔuklɔu. w21.12 5 ¶13
Hɔɛgbi, November 27
I ba nɛ ma ba tsɛ yayami peeli konɛ a tsake a tsui, se pi dali.—Luka 5:32.
Benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, e kɛ nihi slɔɔtoslɔɔtohi tsuo bɔ. E kɛ niatsɛmɛ kɛ nihi nɛ a ngɛ blɔ nyahi ye ní, se e ná be fuu kɛ ha ohiatsɛmɛ kɛ nihi nɛ a kɔni mi jɔ̃ ɔ hulɔ. Jehanɛ hu ɔ, e mi mi sã lɛ ngɛ nihi nɛ a buu mɛ kaa a ji “yayami peeli” ɔ a he. Ni komɛ nɛ a buu a he dali ɔ a nane tɔ̃tɔ̃ ngɛ nɔ́ nɛ Yesu pee ɔ he. A bi Yesu kaseli ɔmɛ ke: “Mɛni he je nɛ nyɛɛ kɛ tó tsuli kɛ yayami peeli yeɔ ní ɔ?” Kɛkɛ nɛ Yesu ha mɛ heto kɛ munyuhi nɛ ngɛ mwɔnɛ ɔ ngmami ɔ mi ɔ. (Luka 5:29-31) Loko Mesia a maa ba zugba a nɔ ɔ, gbalɔ Yesaya sɛ hlami gba kɛ fɔ si kaa e ji nɔ ko nɛ je ɔ ma kua lɛ. Gbalɔ Yesaya gba kɛ fɔ si ke: “Wa gbe e he guɛ nɛ wa kua lɛ. . . . Nɔ ko nɔ ko plɛ we nɛ e hyɛ lɛ; wa gbe e he guɛ, nɛ wa bui lɛ saasaa.” (Yes. 53:3) Gbami ɔ tsɔɔ kaa a ma kua Mesia a, enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ Yuda bi nɛ a hi si ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ ko hyɛ blɔ jã. w21.05 8-9 ¶3-4
Pɛplɛgbi, November 28
Yehowa ma tle lɛ si.—Yak. 5:15.
Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ a kpɛti ni komɛ gbla a nane si ngɛ ga womi nɛ a kɛ ma tsu ní ɔ he. (Yak. 1:22) Ni komɛ hlaa nihi a mi nɛ a buɔ nihi nɛ a ngɛ sika wawɛɛ ɔ pe ni kpahi. (Yak. 2:1-3) Ni komɛ hu ngɛ nɛ e he wa ha mɛ kaa a ma kudɔ a lilɛ. (Yak. 3:8-10) Kristofohi nɛ ɔmɛ ngɛ nyagbahi fuu nɛ e sa nɛ a kɛ hɛdɔ nɛ tsu he ní, se Yakobo kɔni gbo we ngɛ a he. E je mi mi jɔmi mi kɛ wo mɛ ga, nɛ e laa we mɛ níhi a nɔ. E wo nihi nɛ a hia yemi kɛ buami ga kaa, a ya bi yemi kɛ buami ngɛ nikɔtɔma amɛ a ngɔ konɛ a ye bua mɛ nɛ a pee tsakemi. (Yak. 5:13, 14) Nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ mi: Mo ha nɛ nihi nɛ o kɛ mɛ kaseɔ Baiblo ɔ nɛ a le tsakemi nɛ e sa kaa a pee, se mo ná a he juɛmi nɛ da. E he ma nyɛ maa wa ha wa Baiblo kaseli ɔmɛ a kpɛti nihi fuu kaa a kɛ nɔ́ nɛ a ngɛ kasee ɔ ma tsu ní. (Yak. 4:1-4) E ma nyɛ ma he mɛ be babauu loko a ma kpa su yaya komɛ nɛ a wo Kristofohi a su ɔmɛ. E sa nɛ wa ná kã nɛ wa de wa Baiblo kaseli ɔmɛ hehi nɛ e sa nɛ a pee tsakemi ngɛ. Jehanɛ hu ɔ, e sa nɛ wa ná juɛmi nɛ da, nɛ wa ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa gbla nihi nɛ a baa a he si ɔ kɛ ba e ngɔ. Nɛ e ma ha mɛ he wami nɛ a kɛ maa pee tsakemi ngɛ a si himi mi.—Yak. 4:10. w22.01 11 ¶11-12
Sɔ, November 29
Nɔ fɛɛ nɔ nɛ tsiɔ e tue kɛ woɔ ngmlaa nɛ nɔ nɛ e ní ngɛ mɔbɔ ɔ kpaa a, lɛ hu e ma tsɛ nɛ a be nɔ hee.—Abɛ 21:13, NW.
Kristofohi tsuo suɔ nɛ a je mɔbɔ nami kpo kaa Yehowa. Mɛni he je? Yi mi tomi kake ji kaa ke a je we mɔbɔ nami kpo kɛ tsɔɔ ni kpahi ɔ, Yehowa be mɛ tue bue. Wa ti nɔ ko be nɛ e be suɔe nɛ Yehowa nɛ bu e sɔlemi tue, enɛ ɔ he ɔ, wa sume nɛ waa pee wa he nihi nɛ a nɛ nɔ mɔbɔ. Ke wa nyɛmi Kristofo no ngɛ nɔ́ nae ɔ, wa sume nɛ wa ma wa hɛ kɛ fɔ nɔ, mohu ɔ, be fɛɛ be ɔ, wa suɔ nɛ waa bu “ngmlaa nɛ nɔ nɛ e ní ngɛ mɔbɔ ɔ kpaa a” tue. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ wa suɔ nɛ waa kɛ ga womi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ nɛ tsu ní: “Nɔ nɛ e nɛ nɔ mɔbɔ ɔ, a maa kojo lɛ nɛ a be lɛ mɔbɔ nae.” (Yak. 2:13) Ke wa baa wa he si nɛ wa kaiɔ kaa wa hia mɔbɔ nami ɔ, e ma nyɛ maa wo wɔ he wami nɛ wɔ hu waa na nihi mɔbɔ. Wa suɔ nɛ wa je mɔbɔ nami kpo kɛ tsɔɔ yayami peelɔ ko nɛ e tsake e tsui nɛ e kpale kɛ ba asafo ɔ mi ɔ wawɛɛ. Baiblo mi nɔ hyɛmi níhi ma nyɛ maa ye bua wɔ nɛ waa na nihi mɔbɔ konɛ wa ko pee kpɛii tsɔ. w21.10 12 ¶16-17
So, November 30
Nyɛɛ hi si ngɛ hiɛ ɔ konɛ ma ya lejɛ ɔ nɛ ma ya sɔle.—Mat. 26:36.
Nyɔ mi nɛ e nɔ jena Yesu ma gbo nɛ ji be nɛ e sɔmɔmi ní tsumi ɔ ma nyagbe ngɛ zugba a nɔ ɔ, e hla he ko nɛ ngɛ dii nɛ ngmlaa be nɛ e ma nyɛ maa sɔle nɛ e pue e yi mi tɛ ngɛ lejɛ ɔ. E na kaa he nɛ hi nɛ ma nyɛ maa ye bua lɛ ji Getsemane abɔɔ ɔ mi. Yesu de e kaseli ɔmɛ nɔ́ ko nɛ e he hia wawɛɛ ngɛ sɔlemi he ngɛ jamɛ be ɔ mi. Benɛ a su Getsemane abɔɔ ɔ mi ɔ, nyɔ ɔ wa. Yesu de e bɔfo ɔmɛ ke a ‘ya nɔ nɛ a hwɔɔ,’ nɛ e je a he nɛ e ya sɔle. (Mat. 26:37-39) Benɛ e ngɛ sɔlee ɔ, e bɔfo ɔmɛ hwɔ mahe. E ba na mɛ nɛ a ngɛ mahe hwɔe, nɛ e kpale wo mɛ he wami ke “nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hwɔɔ nɛ nyɛɛ hi sɔlee daa.” (Mat. 26:40, 41) E yɔse kaa a hao wawɛɛ nɛ pɔ hu tɔ a he. Yesu yɔse kaa “he lo ɔ gbɔjɔ.” E je a he nɛ e ho nɛ e ya sɔle nɛ e ba si enyɔ sɔuu, nɛ e ba na mɛ nɛ a ngɛ mahe hwɔe loloolo be mi nɛ e sa nɛ a ko hi sɔlee.—Mat. 26:42-45. w22.01 28 ¶10-11