Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • es24 bf. 47-57
  • May

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • May
  • Mo Susu Ngmami ɔ He Daa Ligbi—2024
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Sɔ, May 1
  • So, May 2
  • Soha, May 3
  • Hɔ, May 4
  • Hɔgba, May 5
  • Hɔɛgbi, May 6
  • Pɛplɛgbi, May 7
  • Sɔ, May 8
  • So, May 9
  • Soha, May 10
  • Hɔ, May 11
  • Hɔgba, May 12
  • Hɔɛgbi, May 13
  • Pɛplɛgbi, May 14
  • Sɔ, May 15
  • So, May 16
  • Soha, May 17
  • Hɔ, May 18
  • Hɔgba, May 19
  • Hɔɛgbi, May 20
  • Pɛplɛgbi, May 21
  • Sɔ, May 22
  • So, May 23
  • Soha, May 24
  • Hɔ, May 25
  • Hɔgba, May 26
  • Hɔɛgbi, May 27
  • Pɛplɛgbi, May 28
  • Sɔ, May 29
  • So, May 30
  • Soha, May 31
Mo Susu Ngmami ɔ He Daa Ligbi—2024
es24 bf. 47-57

May

Sɔ, May 1

Ngɛ enɛ ɔ se ɔ, i na . . . asafo kuu ngua ko nɛ adesa ko nyɛ we nɛ e kane, nɛ a je je mahi tsuo kɛ wɛtsohi kɛ nihi kɛ lilɛhi a mi.—Kpoj. 7:9.

Benɛ Yohane na kuu nɛ a maa ya hiɔwe ɔ se ɔ, e na “asafo kuu ngua” ko hulɔ. Baiblo ɔ tsɔɔ we nihi nɛ a ji asafo kuu ngua a yibɔ. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ nihi nɛ a ngɛ kuu nɛ ɔ mi ɔ a he? A de Yohane ke: “Nimli nɛ ɔmɛ ji ni nɛmɛ nɛ a je amanehlu ngua a mi ɔ nɛ, nɛ a fɔ a tade klɔii ɔmɛ a he nɛ a pee mɛ futaa ngɛ Jijɔ Bi ɔ muɔ ɔ mi.” (Kpoj. 7:14) Ke “asafo kuu ngua” nɛ ɔ yi ná wami ngɛ amanehlu ngua a mi ɔ, a maa hi zugba a nɔ nɛ a ma ná jɔɔmihi fuu. (La 37:​9-11, 27-29; Abɛ 2:​21, 22; Kpoj. 7:​16, 17) Ke wa piɛɛ nihi nɛ a maa ya hiɔwe ɔ he jio, wa piɛɛ nihi nɛ a maa hi zugba a nɔ ɔ a he jio, e sa nɛ wa ná hemi kɛ yemi kaa níhi nɛ wa kane ngɛ Kpo Jemi yi 7 ɔ maa ba mi. E maa pee bua jɔmi be kɛ ha Mawu we bi tsuo! Wa bua maa jɔ wawɛɛ kaa wa hla kaa wa ma fĩ Yehowa nɔ yemi ɔ se. w22.05 16 ¶6-7

So, May 2

Yehowa lɛ haa nɔ nile.—Abɛ 2:6.

Ke o ya je si fɔfɔɛ ko mi nɛ e sa nɛ o mwɔ yi mi kpɔ ko nɛ he hia wawɛɛ ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa o maa sɔle kɛ bi juɛmi loo nile, ejakaa o le kaa lɔ ɔ nɛ o hia. (Yak. 1:5) Matsɛ Salomo ngma ke: “Nile ji nɔ́ nɛ he hia pe kulaa.” (Abɛ 4:7) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, pi nile saisaa ko kɛkɛ he munyu nɛ Salomo ngɛ tue. Nile nɛ je Yehowa Mawu ngɔ ɔ he munyu nɛ e ngɛ tue ɔ nɛ. Se anɛ nile nɛ je Mawu ngɔ ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ nɛ waa da nyagba slɔɔtohi nɛ waa kɛ kpeɔ mwɔnɛ ɔ nya lo? Ee, e ma nyɛ. A le Salomo kɛ Yesu kaa nihi nɛ a ngɛ nile nitsɛnitsɛ. Ke wa kase nile munyuhi nɛ a tu, kɛ níhi nɛ a tsɔɔ ɔ nɛ waa kɛ tsu ní ɔ, e maa ye bua wɔ nɛ wa maa pee ní leli nitsɛnitsɛ. Kekleekle ɔ, mo susu Salomo he. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa “Mawu ha Salomo nile, nɔ́ sisi numi, kɛ juɛmi nɛ nya wa babauu nitsɛ.” (1 Ma. 4:29) Lɔ ɔ se ɔ, mo susu Yesu nɛ ji nyumu nɛ e juɛmi mi kuɔ pe adesahi tsuo nɛ a hi si ɔ he. (Mat. 12:42) A gba ngɛ Yesu he ke: ‘Yehowa mumi ɔ maa ba e nɔ. E ma ha lɛ sane se kɔmi kɛ nile.’—Yes. 11:2. w22.05 20 ¶1-2

Soha, May 3

Ma sɛɛ nyakpɛ ní nguanguahi nɛ o tsu ɔ kɛ ha yi nɔhi nɛ maa ba ngɛ se ɔ.—La 71:18.

Wa be nyɛe ma de ke wa wa tsɔ lɔ ɔ he ɔ, waa kɛ mumi mi oti ko be nyɛe maa ma wa hɛ mi. Mo susu nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Beverley nɛ e ye jeha 75 ɔ nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he nɛ o hyɛ. Hiɔ ko nɛ mi wa ngɛ e nya gbae nɛ lɔ ɔ ha nɛ e nyɛ we nyɛɛmi kpakpa ko. Se e suɔ nɛ e pee babauu kɛ fɔ nihi nine ngɛ Kaimi be ɔ mi. Lɔ ɔ he ɔ, e kɛ oti ko ma e hɛ mi. Benɛ Beverley su oti nɛ e kɛ ma e hɛ mi ɔ he ɔ, e bua jɔ wawɛɛ. E nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ wo ni kpahi he wami nɛ a kɛ a he wo fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi vii. Yehowa bua jɔɔ nɔ́ nɛ wa nyɛmimɛ nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ nyɛɔ nɛ a tsuɔ ɔ he ke a si fɔfɔɛ ha nɛ a nyɛ we nɛ a pee babauu po. (La 71:17) Ngɔɔ otihi nɛ o ma nyɛ maa su a he kɛ ma o hɛ mi. Mo ná suhi nɛ ma ha nɛ o sa Yehowa hɛ mi. Moo kase níhi nɛ ma ha nɛ wa Mawu ɔ kɛ e we asafo ɔ ma ná o he se. Hla blɔhi a nɔ nɛ o maa gu kɛ sɔmɔ o nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi. Kaa bɔ nɛ Timoteo pee ɔ, Yehowa maa jɔɔ mo nɛ “o nɔ yami ɔ nɛ je kpo heii konɛ nihi tsuo nɛ a na.”—1 Tim. 4:15. w22.04 27 ¶18-19

Hɔ, May 4

Kɛ je o bimwɔyo mi tɔɔ nɛ o le ngmami klɔuklɔu ɔmɛ.—2 Tim. 3:15.

Ngɛ o mɔde bɔmi ɔ tsuo se ɔ, ke o bi ɔ eko ke e be Yehowa sɔmɔe hu nɛɛ? Koo ma o juɛmi nya si kaa o nine nyɛ si. Yehowa ha wɔ tsuo he blɔ kaa waa hla kaa wa ma sɔmɔ lɛ loo wa be lɛ sɔmɔe. Ke o bi ko ma e juɛmi nya si kaa e ma kpa Yehowa sɔmɔmi ɔ, o kɔni mi ko jɔ̃. Mo ná hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa e maa kpale kɛ ba ligbi ko. Mo kai bi ko bɔlɔ ɔ nɔ́ he tomi nɔ́ ɔ. (Luka 15:​11-19, 22-24) Niheyo nɛ ɔ pee ní yayahi fuu, se nyagbe ɔ, e kpale kɛ ba. Fɔli, a ha nyɛ he blɔ nɛ se be kaa nyɛ tsɔse nyɛ bimɛ nɛ a ba pee Yehowa sɔmɔli. (La 78:​4-6) Ní tsumi nɛ ɔ be gbɔjɔɔ kulaa. Wa ngɛ nyɛ yi jee wawɛɛ ngɛ mɔde nɛ nyɛ bɔɔ kɛ yeɔ bua bimɛ nɛ a suɔ Yehowa, nɛ nyɛ tsɔse mɛ nɛ a bu lɛ tue ɔ he. Nyɛ ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa wa hiɔwe Tsɛ ɔ nɛ ngɛ suɔmi ɔ bua maa jɔ nyɛ he.—Efe. 6:4. w22.05 30-31 ¶16-18

Hɔgba, May 5

Nɔmlɔ tso ɔ tsuo je e mi nɛ e tsa pɛpɛɛpɛ kɛ pee kake.—Efe. 4:16.

Ke tue mi jɔmi kɛ kake peemi maa hi asafo ɔ mi ɔ, e sa nɛ wa ti nɔ fɛɛ nɔ kɛ e nyɛmi tsuo nɛ sɔmɔ Yehowa. Mo susu Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ he nɛ o hyɛ. A ngɛ dloomi nike ní kɛ blɔ nya ní tsumi slɔɔtohi. (1 Kor. 12:​4, 7-11) Se enɛ ɔ ha we nɛ a kɛ a sibi nɛ si koli loo mi gbami nɛ ba a kpɛti. Mohu ɔ, Paulo wo mɛ he wami kaa a pee nɔ́ nɛ e he hia nɛ ma ha nɛ a “fia Kristo ɔ nɔmlɔ tso ɔ kɛ ma si.” Paulo ngma kɛ ya ha Efeso bi ɔmɛ nɛ e de mɛ ke: “Ke e he ní ɔmɛ eko fɛɛ eko tsuɔ ní saminya a, lɔ ɔ haa nɛ nɔmlɔ tso ɔ waa be mi nɛ e fiaa lɛ nitsɛ e he kɛ maa si ngɛ suɔmi mi ɔ.” (Efe. 4:​1-3, 11, 12) Nihi nɛ a pee nɔ́ nɛ Paulo de ɔ ha nɛ tue mi kɛ kake peemi hi asafo ɔ mi. Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, wa naa su nɛ ɔmɛ ngɛ wa we asafo ɔmɛ a mi. Moo fia o pɛɛ si kaa o kɛ o he be ni kpahi a he toe. Mohu ɔ, moo kase Yesu, nɛ o bɔ mɔde kaa o maa kase e su ɔmɛ. Mo ná nɔ mi mami kaa Yehowa a ‘pi nɔ nɛ e dɛ ji lɛ nɛ e hɛ maa je o ní tsumi’ ɔ nɔ. (Heb. 6:10) E bua jɔɔ ke e na kaa o kɛ o nyɛmi tsuo ngɛ lɛ sɔmɔe. w22.04 14 ¶15-16

Hɔɛgbi, May 6

Kristo Yesu ba je ɔ mi konɛ e ba he yayami peeli a yi wami.—1 Tim. 1:15.

Pi wɔ nɛ wa maa tsɔɔ kaa Yehowa kɛ nɔ ko yayami maa ke lɛ loo e kɛ be lɛ kee! E hi wawɛɛ kaa wa le enɛ ɔ. Se kɛ̃ ɔ, nɔ́ kpa ko ngɛ nɛ e sa nɛ waa mwɔ yi mi kpɔ ngɛ he. Mɛni ji jamɛ a nɔ́ ɔ? Be komɛ ɔ, nɔ ko ma nyɛ maa pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he kɛ si wɔ, nɛ eko ɔ, e ma kpa wɔ pɛɛ nɛ e de wɔ kaa waa ngɔ e yayami ɔ kɛ ke lɛ. E ma nyɛ maa ba hu kaa nɔ ɔ be wɔ pɛɛ kpae. Ke e ba jã po ɔ, wa ma nyɛ maa mwɔ yi mi kpɔ kaa waa kɛ e yayami ɔ maa ke lɛ, nɛ waa ngmɛɛ abofu ɔ kɛ dɔdɔɛ ɔ tsuo he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, enɛ ɔ ma nyɛ ma he be, nɛ e biɔ mɔde bɔmi hulɔ, titli ke nɔ́ nɛ nɔ ɔ pee ɔ dɔ wɔ wawɛɛ nitsɛ. September 15, 1994 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ de ke: “Ke o ngɔ yayami peelɔ ko e yayami kɛ ke lɛ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa o kplɛɛ nɔ́ nɛ nɔ ɔ pee ɔ nɔ. Ke Kristofo no ngɔ yayami kɛ ke ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa nɔ ɔ ngmɛɛ sane ɔ he kɛ ha Yehowa konɛ e kojo ngɛ dami mi. Lɛ ji Kojolɔ nɛ maa kojo je ɔ tsuo ngɛ dami mi, nɛ e maa kojo sane ɔ ngɛ be nɛ sa mi.” w22.06 9 ¶6-7

Pɛplɛgbi, May 7

Ngɔɔ o hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ.—La 27:14.

Yehowa wo si kaa ngɛ wa be nɛ ɔ mi ɔ, e ma bua nihi a nya kɛ je ma slɔɔtohi, lilɛ kɛ gbi slɔɔtohi a mi, konɛ a kɛ kake peemi nɛ sɔmɔ lɛ. Mwɔnɛ ɔ, wa le nimli nɛ ɔmɛ kaa “asafo kuu ngua.” (Kpoj. 7:​9, 10) A ji nyumuhi, yihi kɛ jokuɛwi nɛ a je je ɔ mi he slɔɔtohi, se a ba pee weku kake. (La 133:1; Yoh. 10:16) A pee klaalo kaa a maa a fiɛɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ a ngɛ nɛ kɔɔ hwɔɔ se he ɔ kɛ ha nihi tsuo nɛ a suɔ nɛ a bu tue. (Mat. 28:​19, 20; Kpoj. 14:​6, 7; 22:17) Ke o piɛɛ asafo kuu ngua he ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa o ngɛ si himi kpakpa nɛ maa ba a blɔ hyɛe. Satan sume nɛ o ná hwɔɔ se he hɛ kɛ nɔ fɔmi. E suɔ nɛ o he ye kaa Yehowa be e si womi ɔmɛ a nɔ yee. Ke Satan puɛ wa hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ, wa kɔni mi ma nyɛ maa jɔ̃, nɛ lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ wa kpa Yehowa sɔmɔmi. w22.06 20-21 ¶2-3

Sɔ, May 8

Wa hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ ɔ ngɛ kaa osɛkɛ kɛ ha susuma a, e ngɛ gbugbuugbu nɛ e pi si kpɛii hulɔ.—Heb. 6:19.

Ke waa kɛ nyagbahi ngɛ kpee ɔ, wa hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ haa nɛ wa peeɔ kpoo, ejakaa wa le kaa níhi ma ba hi. Mo kai kaa Yesu bɔ wɔ kɔkɔ kaa a maa wa wɔ yi mi. (Yoh. 15:20) Lɔ ɔ he ɔ, ke wa pueɔ wa yi mi tɛ ngɛ níhi nɛ Yehowa wo si ɔ a he ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa ya nɔ nɛ wa sɔmɔ lɛ. E ngɛ mi kaa Yesu le kaa e ma gbo gbenɔ yeyee mohu lɛɛ, se mo susu bɔ nɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ye bua lɛ nɛ e ye anɔkuale ɔ he nɛ o hyɛ. Ngɛ Pentekoste jeha 33 ɔ mi ɔ, bɔfo Petro tsɛ gbami ko se kɛ je La womi ɔ mi. Gbami nɛ ɔ tsɔɔ bɔ nɛ Yesu pee kpoo, nɛ e ná nɔ mi mami ha. E de ke: “Ma hi si ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi mi; ejakaa o be mi sie ngɛ Gbeje, nɛ jã kɛ̃ nɛ o be nɔ nɛ e fĩɔ o se ɔ hyɛe nɛ e puɛ. . . . O ma ha nɛ ma ná bua jɔmi babauu ngɛ o hɛ mi.” (Níts. 2:​25-28; La 16:​8-11) Yesu ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ mi wa kaa Mawu ma tle lɛ si, nɛ e kɛ lɛ maa hi si ekohu ngɛ hiɔwe.—Heb. 12:​2, 3. w22.10 25 ¶4-5

So, May 9

Wɔ tsuo wa tɛɔ si si abɔ.—Yak. 3:2.

Ligbi ko ɔ, Yesu bɔfo ɔmɛ nɛ ji Yakobo kɛ Yohane ɔ ha nɛ a mami ya bi Yesu konɛ e ha mɛ blɔ nya ngua ngɛ Matsɛ Yemi ɔ mi. (Mat. 20:​20, 21) Nɔ́ nɛ Yakobo kɛ Yohane pee ɔ tsɔɔ kaa a woɔ a he nɔ, nɛ a suɔ nɛ a na mɛ kaa a he hia wawɛɛ pe ni kpahi. (Abɛ 16:18) Pi Yakobo kɛ Yohane pɛ nɛ a je su yayahi kpo jamɛ a ligbi ɔ. Mo kadi bɔ nɛ bɔfo kpa amɛ pee a ní ha a. Baiblo ɔ de ke: “Benɛ ni nyɔngma amɛ nɛ a piɛ ɔ nu nɔ́ nɛ ɔ he ɔ, a mi mi fu nyɛmimɛ enyɔ ɔmɛ.” (Mat. 20:24) Moo po bɔ nɛ Yakobo kɛ Yohane kɛ bɔfo kpa amɛ sã nya wawɛɛ jamɛ a ligbi ɔ he foni nɛ o hyɛ. Kɛ Yesu tsu si fɔfɔɛ ɔ he ní kɛɛ? E mi mi fu we mɛ. Yesu de we kaa e yaa hla nyumu kpahi nɛ a baa a he si, nɛ a ma je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ a sibi be fɛɛ be konɛ a ba pee e bɔfohi. Mohu ɔ, Yesu to e tsui si nɛ e kɛ nyumu nɛ ɔmɛ susu níhi a he saminya, ejakaa e le kaa a suɔ nɛ a pee nɔ́ nɛ da. (Mat. 20:​25-28) Yesu ya nɔ nɛ e je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ mɛ. w23.03 28-29 ¶10-13

Soha, May 10

Ye bi, pee o he ní lelɔ, nɛ ma na bua jɔmi, konɛ ma na nɔ́ kpakpa ko ma de nɔ nɛ ngɛ mi ahlua bɔe ɔ.—Abɛ 27:11.

O bɔ mɔde nɛ o pee babauu momo. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, o kɛ jeha babauu kase Baiblo ɔ saminya, nɛ níhi nɛ o kase ɔ ha nɛ o ná nɔ mi mami kaa Baiblo ɔ ji Mawu Munyu niinɛ. Enɛ ɔ ha nɛ o ba le nɔ nɛ ji Baiblo ɔ Ngmalɔ, nɛ o ná suɔmi nɛ mi wa kɛ ha lɛ. Akɛnɛ suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha Yehowa a mi wa wawɛɛ he je ɔ, o jɔɔ o wami nɔ kɛ ha lɛ nɛ o ha nɛ a baptisi mo. Yi mi kpɔ nɛ o mwɔ nɛ ɔ se be! Atsinyɛ jemi ko be he kaa loko o maa jɔɔ o wami nɔ kɛ ha Yehowa a, o kɛ kahi fuu kpe, enɛ ɔ he ɔ, o ná we lɛ gbɔjɔɔ kaa o maa ye Yehowa anɔkuale. Se benɛ o ngɛ wae ngɛ mumi mi hu ɔ, o kɛ ka ehehi maa kpe. Satan maa bɔ mɔde kaa e ma ha nɛ suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha Yehowa nya nɛ ba si, konɛ o kpa Yehowa sɔmɔmi. (Efe. 4:14) Se e sɛ nɛ o ngmɛ blɔ nɛ e ba jã. Mɛni maa ye bua mo konɛ o ya nɔ nɛ o ye Yehowa anɔkuale, nɛ o ye si nɛ o wo Yehowa kaa o ma sɔmɔ lɛ ɔ nɔ? E sa nɛ o bɔ mɔde wawɛɛ nɛ o ‘ya o hɛ mi’ konɛ o pee Kristofo no nɛ e nane pi si.—Heb. 6:1. w22.08 2 ¶1-2

Hɔ, May 11

Moo bu o tsɛ kɛ o nyɛ, kaa bɔ nɛ imi Yehowa, o Mawu ɔ fã mo ɔ, konɛ e hi ha mo, nɛ o se nɛ kɛ.—5 Mose 5:16.

Ngɛ weku ɔ mi ɔ, e ji nɔ fɛɛ nɔ blɔ nya ní tsumi kaa e maa hyɛ konɛ e ko je weku ɔ mi laami sane ko kpo. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɔɔ lɛ kaa nyɛmiyo ko peeɔ ní komɛ nɛ peeɔ e huno ɔ zo bɔɔ. Anɛ e sa nɛ e huno ɔ nɛ ya de ni kpahi kɛ gbe e yo ɔ zo lo? Dɛbi! E suɔ e yo ɔ, enɛ ɔ he ɔ, e be suɔe kaa e maa pee nɔ́ ko nɛ maa hao lɛ. (Efe. 5:33) Nihewi kɛ yihewi nɛ a ná we jeha nyingmi enyɔ lolo ɔ suɔ nɛ a bu mɛ. E sa nɛ nɔ́ nɛ ɔ nɛ hi fɔli a juɛmi mi. E sɛ nɛ a de ni kpahi a bimɛ ɔmɛ a gbɔjɔmihi kɛ gbe mɛ zo. (Kol. 3:21) E sa nɛ jokuɛwi nɛ a hyɛ saminya konɛ a ko de ni kpahi a weku ɔ laami sanehi nɛ ma ha nɛ zo nɛ gbe weku ɔ mi nɔ ko. Ke weku mi bimɛ ɔmɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ bɔ mɔde nɛ e je we weku ɔ laami sane ko kpo ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ kake peemi maa hi weku ɔ mi. w22.09 10 ¶9

Hɔgba, May 12

Hiob, bu tue! Da si dii nɛ o susu [níhi] a he.—Hiob 37:14.

Yehowa kɛ Hiob sɛɛ ní, nɛ e kai Hiob kaa lɛ Yehowa a, e nile ɔ mi kuɔ, nɛ e suɔ e nibɔ níhi wawɛɛ. Yehowa kɛ lɛ sɛɛ lohwe slɔɔtoslɔɔtohi nɛ a he ngɛ nyakpɛ ɔ he ní. (Hiob 38:​1, 2; 39:​9, 13, 19, 27; 40:15; 41:​1, 2) Jehanɛ hu ɔ, Yehowa gu nyumu anɔkualetsɛ Elihu nɔ kɛ wo Hiob he wami, nɛ e wo e bua. Elihu ha nɛ Hiob ná nɔ mi mami kaa Yehowa jɔɔ e sɔmɔli nɛ a fĩɔ si ngɛ kahi a mi ɔ wawɛɛ. Se Yehowa gu Elihu nɔ kɛ wo Hiob ga ngɛ suɔmi mi hulɔ. Elihu kai Hiob kaa ke a ngɔ adesahi kɛ to je ɔ tsuo Bɔlɔ nɛ ji Yehowa he ɔ, pi nɔ́ ko kulaa ji wɔ. Enɛ ɔ ye bua Hiob nɛ e ngɔ e juɛmi kɛ ma Yehowa nɔ mohu pe lɛ nitsɛ e nɔ. Yehowa ngɔ ní tsumi kɛ wo Hiob dɛ kaa e sɔle kɛ ha e huɛmɛ etɛ ɔmɛ nɛ a pee yayami ɔ. (Hiob 42:​8-10) Mwɔnɛ ɔ, ke waa kɛ kahi nɛ a mi wa ngɛ kpee ɔ, mɛni Yehowa peeɔ kɛ yeɔ bua wɔ? Yehowa kɛ wɔ tu we munyu tɛɛ kaa bɔ nɛ e kɛ Hiob tu munyu ɔ, se e kɛ wɔ sɛɛɔ ní kɛ guɔ e Munyu nɛ ji Baiblo ɔ nɔ.—Rom. 15:4. w22.08 11 ¶10-11

Hɔɛgbi, May 13

Nɔ́ nɛ hi pe kulaa ji kaa o be muɔ lo yee aloo o be wai nue aloo o be nɔ́ kpa ko nɛ maa tɔ̃tɔ̃ o nyɛmi nane ɔ pee.—Rom. 14:21.

Kristofohi nɛ a ngɛ Roma asafo ɔ mi ɔ a kpɛti ni komɛ ji Yuda bi, nɛ a kpɛti ni komɛ hu ji Ma Jeli. Benɛ a po Mose Mlaa a mi ɔ, e he hia we nɛ Yehowa we bi nɛ a ye mlaa nɛ a wo kɛ kɔ niye ní komɛ a yemi he ɔ nɔ hu. (Maak. 7:19) Kɛ je jamɛ a be ɔ mi kɛ ma a, Yuda bi nɛ a ba pee Kristofohi ɔ a ti ni komɛ nyɛɔ nɛ a yeɔ niye ní fɛɛ ko faa. Se a ti ni komɛ lɛɛ a nuɔ he kaa e sɛ kaa a yeɔ niye ní pɔtɛɛ komɛ. Sane nɛ ɔ ha nɛ mi gbami ba asafo ɔ mi. Bɔfo Paulo ha nɛ e pee heii kaa e he hia nɛ a di tue mi jɔmi se. Paulo ye bua e nyɛmimɛ Kristofohi nɛ a na bɔ nɛ jamɛ a sane ɔ ma nyɛ ha nɛ mi gbami nɛ ba nyɛmimɛ ɔmɛ a kpɛti kɛ asafo ɔ mi ha. (Rom. 14:​19, 20) Lɛ nitsɛ hu e suɔ nɛ e kpa ní komɛ peemi konɛ e ko tɔ̃tɔ̃ ni kpahi a nane. (1 Kor. 9:​19-22) Ke waa kɛ wa susumi fi we nihi a nɔ ɔ, lɔ ɔ ma ha tue mi jɔmi maa hi wa kpɛti, nɛ wa maa fia ni kpahi kɛ ma si. w22.08 22 ¶7

Pɛplɛgbi, May 14

Nɔ nɛ peeɔ nɔ nɛ da a, Yehowa suɔ lɛ.—Abɛ 15:9.

Ke wa ngɔ oti ko kɛ ma wa hɛ mi ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi ɔ, wa peeɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ konɛ waa su jamɛ a oti ɔ he. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ e sa nɛ waa pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ konɛ waa pee nɔ́ nɛ da. Ke wa pee jã a, Yehowa maa jɔɔ wa mɔde bɔmi ɔ nɔ, nɛ e maa ye bua wɔ konɛ waa ya wa hɛ mi ngɛ be nɛ sa mi. (La 84:​5, 7) Yehowa kaiɔ wɔ be fɛɛ be kaa dami ní peemi ɔ, pi tlomi. (1 Yoh. 5:3) Mohu ɔ, a poɔ wa he piɛ, nɛ a ji níhi nɛ wa hia daa ligbi. Anɛ o kai ta buli a he piɛ pomi níhi tsuo nɛ je Mawu ngɔ nɛ Paulo wo ta a lo? (Efe. 6:​14-18) Ta buli a he piɛ pomi ní ɔmɛ a kpɛti te nɛɛ lɛ poɔ ta buli a tsui he piɛ? Lɔ ɔ ji “dami nɛ ji gugue nɔ dama a” nɛ daa si kɛ ha Yehowa dami mlaa amɛ. Kaa bɔ nɛ gugue nɔ dama a poɔ ta bulɔ tsui he piɛ ɔ, jã nɔuu kɛ̃ nɛ Yehowa dami mlaa amɛ ma nyɛ maa po wa okadi peemi tsui ɔ nɛ ji wa susumi kɛ wa he numi he piɛ. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa bɔ mɔde nɛ waa wo ta buli a he piɛ pomi níhi nɛ́ dami nɛ ji gugue nɔ dama a piɛɛ he ɔ be fɛɛ be!—Abɛ 4:23. w22.08 29 ¶13-14

Sɔ, May 15

Mawu ɔ munyu ɔ lɛɛ e ngɛ kɛ yaa neneene.—Yes. 40:8.

Ngɛ jeha akpehi abɔ nɛ be ɔ mi ɔ, nyumuhi kɛ yihi anɔkualetsɛmɛ ná ga womi kpakpahi ngɛ Mawu Munyu ɔ mi. Mɛni ha nɛ e ba jã a? Yehowa ha nɛ womi ngmali ngma e munyuhi nɛ ngɛ klɔuklɔu ɔ kɛ fɔ si. E ngɛ mi kaa womi ngmali nɛ ɔmɛ yí mluku mohu lɛɛ, se a pee totooto. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, womi ngmalɔ ko de ke: “Wa ngɛ nɔ mi mami kaa blema womi ko be nɛ a pee totooto kɛ ngma kaa Hebri Ngmami ɔmɛ.” Lɔ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa munyuhi nɛ wa kaneɔ ngɛ Baiblo ɔ mi mwɔnɛ ɔ je Yehowa nɛ ji Baiblo ɔ Ngmalɔ ɔ ngɔ. “Nike ní kpakpa fɛɛ nike ní kpakpa, kɛ nike ní nɛ hi kɛ pi si fɛɛ nike ní nɛ hi kɛ pi si” ɔ je Yehowa ngɔ. (Yak. 1:17) Nike ní kpakpahi nɛ Yehowa kɛ ha wɔ ɔ kake ji Baiblo ɔ nɛ. Ke nɔ ko ke wɔ nɔ́ ko ɔ, e tsɔɔ wɔ nɔ́ ko ngɛ nɔ ɔ he. E haa nɛ wa naa kaa nɔ ɔ le wɔ, nɛ e le wa hiami níhi. Jã pɛpɛɛpɛ nɛ e ji ngɛ nɔ nɛ ha wɔ Baiblo ɔ blɔ fa mi. Ke wa kase Baiblo ɔ saminya a, wa maa le níhi fuu ngɛ Yehowa he. Wa naa kaa Yehowa le wɔ saminya, nɛ e le wa hiami níhi. w23.02 2-3 ¶3-4

So, May 16

Zugba a tsuo maa le Yehowa. —Yes. 11:9.

Ke a bɔni ni gbogboe ɔmɛ si tlemi kɛ ba wami mi ngɛ zugba a nɔ ngɛ Kristo Jeha Akpe Nɔ Yemi ɔ mi ɔ, hyɛ bɔ nɛ wa bua maa jɔ ha! Nihi tsuo nɛ a suɔli gbo ɔ ngɛ blɔ hyɛe kaa a maa na mɛ ekohu, nɛ jã kɛ̃ nɛ Yehowa hu nuɔ he. (Hiob 14:15) Moo po he foni nɛ o hyɛ bɔ nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ bua maa jɔ ha ke a tle wa suɔli nɛ a gbo ɔ si. “Nihi nɛ a da” nɛ a ngma a biɛ ngɛ wami womi ɔ mi ɔ, a ma tle mɛ si kɛ ya “wami he gbogboehi a si tlemi mi.” (Níts. 24:15; Yoh. 5:29) Eko ɔ, wa suɔli nɛ a gbo ɔ a kpɛti nihi fuu maa piɛɛ nihi nɛ a maa sɛ hlami ma tle mɛ si ngɛ zugba a nɔ ɔ a he. Jehanɛ hu ɔ, “nihi nɛ a dɛ” ɔ nɛ ji nihi nɛ a nɛ́ he blɔ kɛ kase Yehowa he ní aloo kɛ sɔmɔ lɛ loko a gbo ɔ, a ma tle mɛ si kɛ ya “kojomi he gbogboehi a si tlemi mi.” Nihi tsuo nɛ a ma tle mɛ si ɔ, e he maa hia nɛ a tsɔɔ mɛ ní. (Yes. 26:9; 61:11) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa ní tsɔɔmi ní tsumi ngua ko maa ya nɔ ngɛ je ɔ mi tsuo nɛ eko bɛ hyɛ.—Yes. 11:10. w22.09 20 ¶1-2

Soha, May 17

Mawu hɛ kalɔ ji lɛ.—Dan. 6:26.

Yehowa tsɔɔ matsɛmɛ nɛ a pee kake kɛ wo e we bi a he ɔ kaa e nɔ kuɔ kulaa pe mɛ. E hwu ha Israel bi ɔmɛ nɛ e ye bua Israel bi ɔmɛ nɛ a kpɔ Si Womi Zugba a nɛ Kanaan bi ɔmɛ ngɛ nɔ ɔ ngɛ a dɛ. (Yosh. 11:​4-6, 20; 12:​1, 7, 24) Yehowa ha nɛ e pee heii si abɔ kaa lɛ ji Nɔ Nɛ E Nɔ Kuɔ Pe Kulaa! Benɛ Babilon Matsɛ Nebukadnezar fĩa ngɛ e ‘he wami kpetekpleenyɛ, e hɛ mi nyami kɛ e we agboje ɔ’ he mohu pe nɛ e maa ba e he si nɛ e ma je Yehowa yi ɔ, Yehowa ha nɛ e nu godo. Benɛ e godo ɔ je ɔ, e je “Mawu nɛ ngɛ Hiɔwe Lokoo ɔ yi” nɛ e de ke: “[Yehowa] maa ye tsɛ kɛ ya neneene.” E de hu ke: “Nɔ ko nɔ ko be nyɛe maa tsi e nya.” (Dan. 4:​30, 33-35) La polɔ ɔ de ke: ‘A gbaa ma nɛ a Mawu ji Yehowa. A gbaa ma nɛ Yehowa hla kaa lɛ nitsɛ e ma.’ (La 33:12) Enɛ ɔ ji yi mi tomi kpakpa he je nɛ e sa kaa waa ye Yehowa anɔkuale ɔ nɛ! w22.10 15-16 ¶13-15

Hɔ, May 18

O munyu ɔ tsuo, anɔkuale sisiisi. —La 119:160.

Wa na kaa Baiblo gbamihi babauu ba mi momo. Enɛ ɔ haa nɛ wa náa nɔ mi mami nɛ mi wa kaa níhi nɛ Mawu wo si kaa e maa pee ha wɔ hwɔɔ se ɔ maa ba mi. Wɔ hu wa nuɔ he kaa bɔ nɛ la polɔ ɔ nu he ɔ. E sɔle ha Yehowa ke: ‘I hyɛ mo blɔ hluu kaa o ma ba kpɔ mi, ejakaa i ngɔ ye hɛ kɛ fɔ o siwo ɔ nɔ.’ (La 119:81) Baiblo ɔ ha nɛ wa ná hɛ nɔ kami kaa Yehowa ma ha wɔ ‘ní kpakpahi nɛ wa ngɛ blɔ hyɛe ɔ’ faa. (Yer. 29:11) Yehowa si womi ɔmɛ lɛ ma ha nɛ wa ná si himi kpakpa hwɔɔ se ɔ nɛ, se pi adesa mɔde bɔmi ko. Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ waa ya nɔ nɛ waa kase Baiblo gbami ɔmɛ saminya konɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ wa ngɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ mi nɛ wa. Yi mi tomi kpa ko hu he je nɛ wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami ngɛ Baiblo ɔ mi ji kaa ke nihi kɛ e mi ga womi ɔmɛ tsu ní ɔ, e yeɔ bua mɛ. (La 119:​66, 138) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nihi nɛ a sɛ gba si himi mi nɛ jinɛ nɛ e piɛ nyafii nɛ a gba a puɛ ɔ ngɛ bua jɔmi amlɔ nɛ ɔ, ejakaa a kɛ Baiblo mi ga womihi tsu ní. Jehanɛ hu ɔ, a bimɛ ɔmɛ ngɛ bua jɔmi ejakaa a fɔli nɛ a ji Kristofohi ɔ susuɔ a he, nɛ a suɔ mɛ wawɛɛ.—Efe. 5:​22-29. w23.01 5 ¶12-13

Hɔgba, May 19

Nyɛ nya ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ mi. —Rom. 12:12.

Atsinyɛ jemi ko be he kaa Mawu pee níhi nɛ e wo he si ngɛ e Munyu ɔ mi ɔ fuu kɛ ha mo. Mo susu bɔ nɛ o ná he se ha a he nɛ o hyɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yesu wo si kaa e tsɛ ɔ ma ha wɔ wa hiami níhi. (Mat. 6:​32, 33) Jehanɛ hu ɔ, Yesu ha nɛ o ná nɔ mi mami kaa ke o bi Yehowa kaa e ha mo e mumi ɔ, e ma ha mo. (Luka 11:13) Yehowa ye e si womi nɛ ɔmɛ a nɔ. Eko ɔ, o kai ní komɛ nɛ Yehowa pee kɛ ha mo kɛ tsɔɔ kaa e yeɔ e si womi nɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e wo si kaa e kɛ o he tɔmi maa ke mo, e maa wo o bua, nɛ e ma ha mo níhi nɛ o maa hia konɛ o ya nɔ nɛ o hɛ kɛ su e he. (Mat. 6:14; 24:45; 2 Kor. 1:3) Ke o susu níhi nɛ Yehowa pee ha mo ɔ he ɔ, e ma ha nɛ o ná hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ mi wa ngɛ níhi nɛ e wo si kaa e maa pee ha mo hwɔɔ se ɔ mi. Wa ngɛ nɔ mi mami kaa Yehowa maa ye e si womihi a nɔ. La polɔ ɔ ngma ke, ‘Nɔ nɛ e ngɔɔ e hɛ kɛ fɔɔ Yehowa e Mawu ɔ nɔ ɔ, a gbaa lɛ. Yehowa yeɔ e siwo nɔ daa.’—La 146:​5, 6. w22.10 27 ¶15; 28 ¶17

Hɔɛgbi, May 20

Yehowa ma je e he kpo ha mo. —Yes. 60:2.

Anɛ gbami nɛ kɔɔ anɔkuale jami nɛ a maa to sisi ekohu ɔ kɔɔ wa he mwɔnɛ ɔ lo? Ee. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Kɛ je jeha 1919 ɔ, nihi ayɔhi abɔ ye a he kɛ je Babilon Ngua a nɛ ji je ɔ mi lakpa jami blɔ nya tomi ɔ nyɔguɛ yemi sisi. A tsɔɔ mɛ blɔ kɛ ya he kpakpa ko nɛ pe blema Israel bi ɔmɛ a Si Womi Zugba a po. A tsɔɔ mɛ blɔ kɛ ya mumi mi paradeiso ɔ mi. (Yes. 51:3; 66:8) Kɛ je jeha 1919 ɔ, nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ba mumi mi paradeiso ko mi, nɛ a ngɛ bua jɔmi. Benɛ be ngɛ mi puee ɔ, nihi nɛ a ngɛ hɛ nɔ kami kaa a maa hi zugba a nɔ nɛ ji ‘jijɔ kpa amɛ’ hu ba piɛɛ nihi nɛ a ngɛ paradeiso nɛ ɔ mi ɔ a he, nɛ Yehowa ngɛ mɛ jɔɔe wawɛɛ. (Yoh. 10:16; Yes. 25:6; 65:13) Mumi mi paradeiso nɛ a ngɛ mi ɔ ngɛ je ɔ mi he fɛɛ he. Enɛ ɔ he ɔ, ke Yehowa we bi kɛ kã fĩ anɔkuale jami se ngɛ he fɛɛ he ko nɛ a ngɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ, a ma nyɛ maa hi mumi mi paradeiso ɔ mi. w22.11 11-12 ¶12-15

Pɛplɛgbi, May 21

Yehowa, mo ji Mawu kɛ je blema lokoo. Ye Mawu ji mo, o ngɛ klɔuklɔu, nɛ o ngɛ daa.—Hab. 1:12.

Anɛ e he wa ha mo kaa o maa nu sisi kaa Yehowa “ngɛ daa” lo? (Yes. 40:28) E he wa ha nihi fuu kaa a maa nu sisi jã. Elihu de ngɛ Mawu he ke: ‘Jeha nɛ e ye ɔ, wa juɛmi sui he.’ (Hiob 36:26) Se ke wa nui nɔ́ ko sisi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa jamɛ a nɔ́ ɔ pi anɔkuale. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke wa li bɔ nɛ oslabai he wami tsuɔ ní ha loko kane suɔ ɔ, anɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa pi oslabai he wami nɛ haa nɛ kane suɔ lo? Dɛbi. Jã kɛ̃ nɛ wɔ hu eko ɔ, e he maa wa ha wɔ kaa wa maa nu sisi kaa Yehowa ngɛ daa, nɛ e maa hi si kɛ ya daa. Se enɛ ɔ tsɔɔ we kaa munyu nɛ ɔ ji lakpa. Bɔ nɛ wa nuɔ nɔ́ sisi ha a be nyɛe ma tsake anɔkuale nɛ kɔɔ Bɔlɔ ɔ he ɔ. (Rom. 11:​33-36) E ngɛ loko níhi nɛ ngɛ hiɔwe ɔ ba. Ní nɛ ɔmɛ ekomɛ ji pu ɔ kɛ dodoe ɔmɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e ngɛ si himi mi momo loko e “bli hiɔwe mi.”—Yer. 51:15. w22.12 2-3 ¶3-4

Sɔ, May 22

Ha nɛ ye kue fami ɔ nɛ je via kaa tsopa kɛ e he via ngɛ o hɛ mi.—La 141:2.

Be komɛ ɔ, wa náa he blɔ kɛ sɔleɔ ngɛ nihi a nane mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nyɛmiyo ko nɛ e kɛ nɔ ko yaa kase Baiblo ɔ ma nyɛ ma de nyɛmiyo nɛ e piɛɛ e he ɔ ke e sɔle. Akɛnɛ nyɛmiyo nɛ e piɛɛ e he ɔ li Baiblo kaselɔ ɔ saminya he je ɔ, eko ɔ, e maa suɔ kaa e maa sɔle kɛ mwɔ ní kasemi ɔ nya. Lɔ ɔ ma ha nɛ e maa le nɔ́ nɛ e ma de ngɛ sɔlemi ɔ mi nɛ́ maa ye bua ní kaselɔ ɔ. A ma nyɛ ma tsɛ nyɛminyumu ko nɛ e sɔle ngɛ fiɛɛmi yami kpe loo asafo mi kpe sisi. E sa nɛ nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a náa he blɔ kɛ sɔleɔ ngɛ kpehi kaa jã sisi ɔ nɛ a ha nɛ yi mi tomi he je nɛ a ngɛ jamɛ a kpe ɔ pee ɔ nɛ hi a juɛmi mi. Ke wa ngɛ sɔlee ɔ, e sɛ nɛ e pee kaa wa ngɛ asafo ɔ ga woe loo wa ngɛ adafi fiae. Behi fuu ɔ, a ngɔɔ hɛngmɛfia enuɔ kɛ laa nɛ a kɛ sɔleɔ ngɛ asafo mi kpehi a sisi. Lɔ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ nyɛminyumu nɛ maa sɔle ɔ nɛ “tu munyu fuu,” titli ɔ, ke a yaa je asafo mi kpe sisi.—Mat. 6:7. w22.07 24 ¶17-18

So, May 23

Nyɛ maa nu ta hwumihi kɛ tahi a he amaniɛ bɔmihi a he. Nyɛɛ hyɛ nɛ hi nɛ nyɛ tsui ko po, ejakaa ní nɛ ɔmɛ maa ba mi kokooko, se kɛ̃ ɔ, nyagbe ɔ sui lolo.—Mat. 24:6.

Yesu gba kɛ fɔ si kaa ngɛ nyagbe ligbi ɔmɛ a mi ɔ, gbenɔ hiɔhi nɛ sãa nɔ maa ba “ngɛ he slɔɔtohi.” (Luka 21:11) Mɛni blɔ nɔ nɛ enɛ ɔ nɛ wa le ɔ ha nɛ wa ngɛ tue mi jɔmi? E pee we wɔ nyakpɛ kaa hiɔhi nɛ sãa nɔ gbɛ fĩa. Wa na kaa níhi ngɛ nɔ yae kaa bɔ nɛ Yesu de ɔ pɛpɛɛpɛ. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa kɛ ga womi nɛ Yesu kɛ ha nihi nɛ a ngɛ nyagbe be nɛ ɔ mi ɔ nɛ tsu ní. E de ke: “Nyɛɛ hyɛ nɛ hi nɛ nyɛ tsui ko po.”Ke hiɔ nɛ sãa nɔ gbɛ fĩa a, tsa pi be fɛɛ be nɛ wa nyɛɔ peeɔ níhi nɛ wa pɔɔ peemi ɔ, se ko ha nɛ lɔ ɔ nɛ e tsi o nya nɛ o kpa dɛ he ní kasemi peemi kɛ asafo mi kpe yami. Nyɛmimɛ a níhi si kpamihi nɛ ngɛ wa womi ɔmɛ kɛ video ɔmɛ a mi ɔ ha nɛ wa na kaa wa nyɛmimɛ ɔmɛ ekomɛ kɛ nyagbahi kaa jã ngɛ kpee, se a kɛ anɔkuale yemi ngɛ Yehowa sɔmɔe. w22.12 17 ¶4, 6

Soha, May 24

Ní yayahi baa nɔ fɛɛ nɔ nɔ.—Fiɛɛ. 9:​11, “Holy Bible—Easy-to-Read Version.”

Yakob tsɔɔ heii kaa e suɔ e bi Yosef saminya. (1 Mose 37:​3, 4) Enɛ ɔ ha nɛ Yakob bi nyumu nikɔtɔma amɛ je a nyɛminyumu ɔ he hunga. Benɛ a ná he blɔ ɔ, a jua Yosef kɛ ha Midian jua yeli komɛ. Midian jua yeli ɔmɛ kɛ lɛ ho he tsitsaa ya ngɛ Egipt, nɛ mɛ hu a ya jua lɛ kɛ ha Potifar nɛ e ji Farao matsɛ we buli ɔmɛ a nɔkɔtɔma a. Níhi tsake tlukaa ngɛ Yosef si himi mi. Yosef ji bi nɛ e tsɛ ɔ suɔ lɛ wawɛɛ, se amlɔ nɛ ɔ lɛɛ e ba pee nyɔguɛ ngɛ Egipt! (1 Mose 39:1) Be komɛ ɔ, haomihi nɛ waa kɛ kpeɔ ɔ ‘baa adesahi tsuo a nɔ.’ (1 Kor. 10:13) Be komɛ hu ɔ, waa kɛ haomihi kpeɔ akɛnɛ wa ji Yesu kaseli ɔ he je. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, nihi maa ye wa he fɛu, a maa te si kɛ wo wɔ, loo a maa wa wɔ yi mi ngɛ wa hemi kɛ yemi ɔ he je. (2 Tim. 3:12) Ka fɛɛ ka nɛ o kɛ maa kpe ɔ, Yehowa ma nyɛ ma ha nɛ o ye manye. w23.01 14-15 ¶3-4

Hɔ, May 25

Ke lɛ́ be la tɛ mi ɔ, la gboɔ. —Abɛ 26:20.

Be komɛ ɔ, e he maa hia nɛ waa hɛ kɛ su nyɛmi ko nɛ e tɔ̃ wa nɔ ɔ he nɛ waa kɛ lɛ nɛ sɛɛ ní. Se loko wa maa pee jã a, kekleekle ɔ, e sa nɛ wa bi wa he ke: ‘Anɛ i le anɔkuale ɔ tsuo ngɛ sane ɔ mi lo?’ (Abɛ 18:13) ‘Anɛ e ma nyɛ maa ba kaa pi nɛ e je blɔ nɛ e pee jã lo?’ (Fiɛɛ. 7:20) ‘Anɛ imi hu i pee nɔ́ ko kaa jã hyɛ lo?’ (Fiɛɛ. 7:​21, 22) ‘Anɛ ke i kɛ nyɛmi ɔ ya sɛɛ sane ɔ he ní ɔ, ma puɛ sane ɔ kulaa lo? Ke wa he be kɛ susu sane bimi nɛ ɔmɛ a he ɔ, suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha wa nyɛmi ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ nɛ waa ngmɛɛ sane ɔ he. Wa kpɛti nɔ fɛɛ nɔ hu jeɔ suɔmi nitsɛnitsɛ kpo kɛ tsɔɔ wa nyɛmimɛ ngɛ a gbɔjɔmihi nɛ a ngɛ ɔ tsuo se. Jã nɛ wa peeɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ji Yesu se nyɛɛli anɔkualetsɛmɛ. Jehanɛ hu ɔ, e ma ha nɛ nihi ma yɔse kaa wa ji anɔkuale Kristofohi, nɛ a ma ba piɛɛ wa he kɛ sɔmɔɔ Yehowa. Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ waa ya nɔ nɛ wa je suɔmi nɛ e kadiɔ wɔ kaa anɔkuale Kristofohi ɔ kpo. w23.03 31 ¶18-19

Hɔgba, May 26

Mawu ji suɔmi.—1 Yoh. 4:8.

Baiblo ɔ ha nɛ wa na kaa Yehowa su nɛ pe kulaa ji suɔmi. Akɛnɛ Yehowa suɔ wɔ he je ɔ, e ha nɛ a ngma níhi nɛ a he maa hia wɔ ɔ pɛ ngɛ Baiblo ɔ mi konɛ wa nyɛ nɛ wa sɔmɔ lɛ. (Yoh. 21:25) Bɔ nɛ Yehowa kɛ wɔ sɛɛɔ ní ha a ji nɔ́ kake hu nɛ tsɔɔ kaa e suɔ wɔ nɛ e woɔ wa hɛ mi nyami. Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, Yehowa wui wɔ mlaahi fuu nɛ e kɛ tsɔɔ wɔ níhi tutuutu nɛ e sa nɛ waa pee kɛ níhi nɛ e sɛ kaa waa pee ngɛ wa si himi mi daa ligbi. Mohu ɔ, e guɔ níhi nɛ ya nɔ ngɛ nihi a si himi mi, gbamihi nɛ a sa kadimi, kɛ blɔ tsɔɔmihi a nɔ kɛ yeɔ bua wɔ konɛ waa mwɔ yi mi kpɔhi nɛ da. Enɛ ɔ he ɔ, ke wa kane e Munyu ɔ, wa jeɔ wa tsui mi kɛ buɔ lɛ tue nɛ wa jeɔ suɔmi kpo kɛ tsɔɔ lɛ wawɛɛ. Baiblo ɔ haa nɛ wa naa kaa Yehowa susuɔ wa he wawɛɛ nitsɛ. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Sanehi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ ha nɛ wa na bɔ nɛ adesa komɛ nu he ha. Akɛnɛ nihi nɛ a tu a he munyu ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ “ngɛ he numihi kaa wɔ nɔuu” he je ɔ, wa nyɛɔ nɛ wa nuɔ mɛ sisi. (Yak. 5:17) Nɔ́ nɛ pe kulaa a, ke wa kase bɔ nɛ Yehowa kɛ nihi nɛ a ngɛ kaa wɔ ɔ hi si ha a he ní ɔ, e haa nɛ wa naa kaa “Yehowa mi mi hi wawɛɛ nɛ e ji mɔbɔ nalɔ.”—Yak. 5:11. w23.02 6 ¶13-15

Hɔɛgbi, May 27

Nyɛ hɛ mi nɛ ka si, nɛ nyɛɛ hwɔɔ!—1 Pet. 5:8.

Kpo Jemi womi ɔ nɛ ji Baiblo ɔ mi nyagbe womi ɔ je sisi kɛ munyu nɛ ji: “Kpo jemi ko nɛ Mawu ngɔ kɛ ha Yesu Kristo kaa e tsɔɔ e nyɔguɛ ɔmɛ níhi nɛ e sa kaa a ba mi ngɛ be kpiti mi.” (Kpoj. 1:1) Enɛ ɔ he ɔ, wa suɔ nɛ waa le bɔ nɛ níhi ngɛ nɔ yae ha ngɛ je ɔ mi amlɔ nɛ ɔ, kɛ bɔ nɛ ní nɛ ɔmɛ ma ha nɛ Baiblo gbami nɛ ba mi ha. Eko ɔ, wa maa suɔ nɛ waa kɛ nihi nɛ sɛɛ ní nɛ ɔmɛ a he ní hulɔ. Ke wa ngɛ Baiblo gbamihi a he munyu tue ɔ, e sɛ nɛ waa da wɔ nitsɛmɛ wa susumi nɔ kɛ tsɔɔ nɔ́ nɛ maa ba hwɔɔ se. Mɛni he je? Ejakaa wa sume nɛ wa de nɔ́ ko nɛ maa ngɔ mi gbami kɛ ba asafo ɔ mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, wa maa nu nɛ ma nɔ yeli ɔmɛ ma de ke a ma nyɛ ma tsu nyagba ko he ní konɛ nihi nɛ a ná tue mi jɔmi nɛ a hi si slɔkee. Ke wa nu nɔ́ ko kaa jã a, e sɛ nɛ wa susu kaa gbami nɛ ngɛ 1 Tɛsalonika Bi 5:3 ɔ lɛ ngɛ mi bae. Mohu ɔ, e sa nɛ waa le nɔ́ nɛ womihi loo videohi nɛ a pee lingmi nɛ ɔ tsɔɔ kɛ kɔ sanehi kaa jã a he. Ke wa daa videohi kɛ womihi nɛ Yehowa asafo ɔ pee ɔ a nɔ kɛ susuɔ níhi a he ɔ, e ma ha nɛ wa ‘susumi maa pee kake’ ngɛ asafo ɔ mi.—1 Kor. 1:10; 4:6. w23.02 16 ¶4-5

Pɛplɛgbi, May 28

Moo hi o we okpɔngɔ ɔ nɔ ngɛ anɔkuale kɛ he si bami kɛ dami he je, nɛ o hiɔ nine ma tsu ní gbeyegbeyehi. —La 45:4.

Mɛni he je nɛ o suɔ Yesu Kristo ɔ? Yesu suɔ anɔkuale, e peeɔ nɔ́ nɛ da, nɛ e baa e he si hulɔ. Enɛ ɔ he ɔ, ke mo hu o suɔ anɔkuale kɛ nɔ́ nɛ da a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o suɔ Yesu Kristo. Ke o susu níhi nɛ ya nɔ ngɛ Yesu si himi mi ɔ he ɔ, o maa na kaa e pee kã nɛ e fã anɔkuale ɔ he, nɛ e pee nɔ́ nɛ da. (Yoh. 18:37) Mɛni Yesu pee kɛ tsɔɔ kaa e baa e he si? Yesu pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ tsɔɔ kaa e baa e he si. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke e pee nɔ́ ko ɔ, e ngɔɔ yi jemi ɔ kɛ haa e Tsɛ ɔ, se pi lɛ nitsɛ e he. (Maak. 10:​17, 18; Yoh. 5:19) Kɛ Yesu he si bami ɔ haa nɛ o nuɔ he ha kɛɛ? Atsinyɛ jemi ko be he kaa lɔ ɔ ha nɛ o suɔ lɛ nɛ o nyɛɛɔ e se. Mɛni he je nɛ Yesu baa e he si ɔ? E baa e he si ejakaa e suɔ e Tsɛ ɔ nɛ́ e baa e he si ɔ, nɛ e kaseɔ lɛ. (La 18:​35, NW; Heb. 1:3) E ngɛ heii kaa akɛnɛ Yesu jeɔ Yehowa su ɔmɛ kpo pɛpɛɛpɛ he je ɔ, lɔ ɔ ha nɛ o hɛ kɛ su e he. w23.03 3-4 ¶6-7

Sɔ, May 29

A ma tle nihi nɛ a da kɛ nihi nɛ a dɛ tsuo si kɛ je gbeje.—Níts. 24:15.

Baiblo ɔ tu kuu enyɔ komɛ nɛ a ma tle mɛ si kɛ je gbeje nɛ a ma nyɛ maa hi si kɛ ya neneene ɔ a he munyu. Mɛ ji “nihi nɛ a da” kɛ “nihi nɛ a dɛ.” “Nihi nɛ a da” a ji nihi nɛ a kɛ anɔkuale yemi sɔmɔ Yehowa benɛ a ngɛ wami mi ɔ. Se “nihi nɛ a dɛ” ɔ lɛɛ a sɔmɔ we Yehowa loko a gbo. Akɛnɛ a ma tle kuu enyɔ nɛ ɔmɛ tsuo si ɔ, anɛ wa ma nyɛ ma de ke a ngma a biɛ ngɛ wami womi ɔ mi lo? Loko “nihi nɛ a da” ma gbo ɔ, a ngma a biɛ ngɛ wami womi ɔ mi. Anɛ a je a biɛ ngɛ womi ɔ mi benɛ a gbo ɔ lo? Dɛbi, ejakaa ngɛ Yehowa hɛ mi ɔ, a “hɛ ngɛ.” Yehowa “ji hɛ kali ɔmɛ a Mawu, se pi ni gbogboe ɔmɛ a Mawu, se ngɛ e hɛ mi ɔ, mɛ tsuo a hɛ ngɛ.” (Luka 20:38) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa ke a tle nihi nɛ a da a si kɛ je gbeje kɛ ba wami mi ngɛ zugba a nɔ ɔ, a biɛ maa hi wami womi ɔ mi, se loloolo ɔ, a kɛ “pɛnsle” nɛ ngma a biɛ.—Luka 14:14. w22.09 16 ¶9-10

So, May 30

Yehowa Mawu ngɔ nɔmlɔ ɔ kɛ ya to Eden abɔɔ ɔ mi konɛ e hu mi, nɛ e hyɛ nɔ.—1 Mose 2:15.

Benɛ Yehowa bɔ Adam ɔ, e suɔ nɛ Adam bua nɛ jɔ níhi nɛ e bɔ ɔ he. E ha lɛ paradeiso nɛ mi ngɛ fɛu konɛ e hi mi, nɛ e ngɔ ní tsumi kɛ wo e dɛ kaa e hyɛ nɔ nɛ e bli mi. (1 Mose 2:​8, 9) Hyɛ bɔ nɛ Adam bua maa jɔ ha benɛ e na nɛ ngahi ngɛ puɛe nɛ mɔmɔhi ngɛ wae nɛ a pee flɔflɔɔflɔ ɔ. Adam ná he blɔ ngua kaa e maa hyɛ Eden abɔɔ ɔ nɔ. Jehanɛ hu ɔ, Yehowa ha lɛ he blɔ kaa e wo lohwe slɔɔtoslɔɔto ɔmɛ biɛ. (1 Mose 2:​19, 20) Jinɛ Yehowa nitsɛ ko nyɛ wo lohwe ɔmɛ biɛ, se e pee we jã, mohu ɔ, e ngɔ ní tsumi nɛ ɔ kɛ wo Adam dɛ. Atsinyɛ jemi ko be he kaa loko Adam maa wo lohwe ko biɛ ɔ, e toɔ e tsui si nɛ e hyɛɔ bɔ nɛ lohwe ɔ ngɛ ha saminya, kɛ bɔ nɛ e peeɔ e ní ha. E ngɛ heii kaa Adam bua jɔ ní tsumi nɛ ɔ he wawɛɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, enɛ ɔ ye bua Adam nɛ e ba na kaa Yehowa ngɛ nile wawɛɛ, nɛ e na hu kaa e nibɔ ní ɔmɛ ngɛ nyakpɛ nɛ a ngɛ fɛu. w23.03 15 ¶3

Soha, May 31

E ma kpata matsɛ yemi kpa amɛ tsuo a hɛ mi, nɛ e maa hi si kɛ maa ya neneene.—Dan. 2:44.

Anglo-Amerika nɔ yemi ɔ nɛ e daa si kɛ ha amaga kpetekpleenyɛ ko nane ɔ ji nyagbe nɔ yemi nɛ he wa wawɛɛ ngɛ je ɔ mi tsuo nɛ Baiblo ɔ gba kɛ fɔ si kaa e maa ba. (Dan. 2:​31-33) Adesa nɔ yemi kpa ko be bae ngɛ e se. Mohu ɔ, e nyagbe maa ba ngɛ Hamagedɔn ta a mi benɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ ma kpata e kɛ adesahi nɔ yemi kpahi tsuo a hɛ mi ɔ. (Kpoj. 16:​13, 14, 16; 19:​19, 20) Kɛ gbami nɛ ɔ maa ye bua wɔ ha kɛɛ? Daniel gbami ɔ haa nɛ wa naa odase kpa nɛ maa nɔ mi kaa wa ngɛ nyagbe be ɔ mi. Daniel gba kɛ fɔ si jeha 2,500 kɛ se ji nɛ ɔ kaa ngɛ Babilon nɔ yemi ɔ se ɔ, je ɔ nɔ yemi kpahi eywiɛ nɛ a ngɛ he wami wawɛɛ maa pee níhi nɛ maa sa Mawu we bi a he. Jehanɛ hu ɔ, Daniel gbami ɔ tsɔɔ kaa ngɛ nɔ yemi nɛ ɔmɛ a kpɛti ɔ, Anglo-Amerika nɔ yemi ɔ lɛ maa pee nyagbe nɔ́. Enɛ ɔ woɔ wa bua nɛ wa náa hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa e be kɛe nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ ma ba kpata adesa nɔ yemihi tsuo a hɛ mi pɛsɛpɛsɛ, nɛ e maa ye zugba a tsuo nɔ. w22.07 4 ¶9; 5 ¶11-12

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane