February
Hɔgba, February 1
Ke adesa yu e he ngɛ pɛ he ɔ, e ji hɛ mi nyami ha lɛ, se nɔ fɛɛ nɔ nɛ kuasia ji lɛ ɔ kɛ e he maa wo mi.—Abɛ 20:3.
Nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a jeɔ Kristofohi a su kpakpahi kpo ɔ ji nike ní kɛ ha asafo ɔ. Nyumu nɛ e nuɔ nɔ́ sisi ɔ diɔ tue mi jɔmi se. Ke o suɔ nɛ nihi nɛ a le mo kaa nɔ ko nɛ e nuɔ nɔ́ sisi ɔ, e sa nɛ o bu nihi tue ke a ngɛ munyu tue, nɛ o bɔ mɔde kaa o maa le bɔ nɛ a ngɛ he nue ha. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke nyɛ ya nikɔtɔmahi a kpe, nɛ a mwɔ yi mi kpɔ nɛ e tĩ si kɛ wui Baiblo sisi tomi mlaahi ɔ, anɛ o maa kplɛɛ nɔ lo? Koo nyɛ ni kpahi a nɔ kaa doo ɔ a kplɛɛ e susumi nɔ. Moo bu ni kpahi a ga womi tue. (1 Mose 13:8, 9; Abɛ 15:22) Mo je bumi kɛ mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ nihi, nɛ o kɛ mɛ ko sã nya. O he nɛ jɔ, nɛ o kɛ nihi nɛ hi si ngɛ tue mi jɔmi mi ke si fɔfɔɛ ɔ mi wa po. (Yak. 3:17, 18) Akɛnɛ o kɛ nihi tuɔ munyu ngɛ mi mi jɔmi mi he je ɔ, e ha we nɛ nihi a mi mi fuɔ, nɛ nihi nɛ a teɔ si kɛ woɔ wɔ ɔ po peeɔ kpoo.—Many. 8:1-3; Abɛ 25:15; Mat. 5:23, 24. w24.11 23 ¶13
Hɔɛgbi, February 2
E maa tsɔ bɔfo ɔmɛ nɛ a ma ya bua nihi nɛ e hla amɛ a nya kɛ je kɔɔhiɔ eywiɛ ɔmɛ a mi, kɛ maa je zugba a nyagbe he kɛ yaa su hiɔwe nyagbe he.—Maak. 13:27.
E ngɛ mi kaa Yesu gbo “si kake nyɔngloo” mohu lɛɛ, se loloolo ɔ, e ngɛ níhi fuu pee ha wɔ. (Rom. 6:10) Ngɛ mɛni blɔ nɔ? E ngɛ ní tsue wawɛɛ konɛ amlɔ nɛ ɔ po ɔ wa ná kpɔmi nɔ́ ɔ he se. Mo susu nɔ́ nɛ e ngɛ pee amlɔ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ. Lɛ ji wa Matsɛ, Osɔfo Nɔkɔtɔma, kɛ asafo ɔ yi. (1 Kor. 15:25; Efe. 5:23; Heb. 2:17) Lɛ nɛ e hyɛɛ ní tsumi nɛ a ngɛ tsue konɛ a kɛ bua nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kɛ asafo kuu ngua a nya a nɔ. Ní tsumi nɛ ɔ maa ba nyagbe loko amanehlu ngua a maa ba nyagbe. (Mat. 25:32) Jehanɛ hu ɔ, e hyɛɛ konɛ e sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ a nine nɛ su mumi mi niye ní nɔ ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi. (Mat. 24:45) Nɛ ngɛ e Jeha Akpe Nɔ Yemi ɔ mi tsuo ɔ, e maa ya nɔ maa pee níhi nɛ wa suɔ ɔ kɛ ha wɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa ngɔ e Bi ɔ kɛ ha ngɛ wa he je! w25.01 24 ¶12
Pɛplɛgbi, February 3
E ji nike ní nɛ a ná faa kaa e bu mɛ dali kɛ gu e dloomi ɔ kɛ kpɔmi nɔ́ ɔ nɛ Kristo Yesu kɛ ha nɛ́ e kɛ kpɔ̃ mɛ ɔ nɔ.—Rom. 3:24.
Ke Yehowa kɛ tɔmi ke ɔ, e kɛ keɔ kulaa nɛ e kaii we hu. Enɛ ɔ yeɔ buaa wɔ nɛ huɛ bɔmi kpakpa hiɔ waa kɛ wa hiɔwe Tsɛ ɔ wa kpɛti. Jehanɛ hu ɔ, wa le kaa yayami nɛ a kɛ keɔ ɔ ji nike ní nɛ je Yehowa nɛ ngɛ suɔmi nɛ e mi mi jɔ ɔ ngɔ, nɛ e kɛ haa adesahi nɛ a ji yayami peeli ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e ji nike ní nɛ Yehowa kɛ dloo wɔ. E sa kaa wa ti nɔ fɛɛ nɔ bua nɛ jɔ kaa Yehowa ji Mawu nɛ ngɔɔ yayami kɛ “keɔ kulaa”! (La 130:4; Rom. 4:8) Se ke wa suɔ nɛ Yehowa nɛ ngɔ wa he yayamihi kɛ ke wɔ ɔ, e sa nɛ waa pee nɔ́ ko nɛ he hia wawɛɛ. Yesu de ke: “Ke nyɛ ngɔɛ nihi a tɔmihi kɛ ki mɛ ɔ, nyɛ Tsɛ ɔ hu kɛ nyɛ tɔmihi be nyɛ kee.” (Mat. 6:14, 15) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e sa kaa waa kase bɔ nɛ Yehowa kɛ tɔmi keɔ ha a. w25.02 13 ¶18-19
Sɔ, February 4
A ma tle nihi nɛ a da kɛ nihi nɛ a dɛ tsuo si kɛ je gbeje.—Níts. 24:15.
Mo susu nihi nɛ Yehowa kpata a hɛ mi ngɛ Sodom kɛ Gomora a he nɛ o hyɛ. Lot nɛ ji dalɔ ɔ hi nimli nɛ ɔmɛ a kpɛti. Se anɛ wa le kaa Lot fiɛɛ ha nimli nɛ ɔmɛ tsuo lo? Dɛbi. Nimli nɛ ɔmɛ ji yiwutsotsɛmɛ, nɛ a li slɔɔto nɛ ngɛ nɔ́ nɛ da kɛ nɔ́ nɛ dɛ a kpɛti. Mo kadi nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de kɛ kɔ nyumuhi nɛ a ba Lot we ɔ mi konɛ a ba tua e nibwɔ ɔmɛ abonua a he. Baiblo ɔ de ke, “kɛ je jokuɛ nyumuyo nɔ kɛ ya si nɔmoyo nɔ” tsuo ba bɔle Lot we ɔ kɛ kpe. (1 Mose 19:4; 2 Pet. 2:7) Anɛ wa ngɛ nɔ mi mami niinɛ kaa Yehowa nɛ ji Mawu mɔbɔ nalɔ ɔ be nimli nɛ ɔmɛ nɛ e kpata a hɛ mi ɔ si tlee hwɔɔ se lo? Dɛbi! Yehowa ha nɛ Abraham ná nɔ mi mami kaa nihi nyɔngma po be nimli nɛ ɔmɛ a kpɛti nɛ a ji dali. (1 Mose 18:32) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa a ji nihi nɛ a dɛ. Lɔ ɔ he ɔ, e da kaa Yehowa kojo mɛ ngɛ a ní peepee ɔmɛ a he. Ke jã a, lɛɛ anɛ wa ma nyɛ ma de kɛ nɔ mi mami kaa Yehowa be a ti nɔ ko nɔ ko si tlee ke a ngɛ ‘nihi nɛ a dɛ ɔ si tlee kɛ je gbeje lo’? Dɛbi, wa be nyɛe maa ma nɔ mi! w24.05 2 ¶3; 3 ¶8
So, February 5
Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛ hla Matsɛ Yemi ɔ kɛ níhi nɛ da ngɛ Mawu hɛ mi ɔ kekle, nɛ a maa ngɔ ní nɛ ɔmɛ tsuo kɛ piɛɛ he ha nyɛ.—Mat. 6:33.
Akɛnɛ si himi ɔ mi ngɛ wae he je ɔ, ni komɛ kplɛɛɔ ní tsumi nɛ e ma bi nɛ a hia kɛ je a wekuhi a he ɔ nɔ, nɛ pee se ɔ, a yɔse kaa nile be yi mi kpɔ nɛ a mwɔ ɔ mi. Loko o ma ya tsu ní tsumi ehe ko ɔ, ko susu sika abɔ nɛ o ma ná a pɛ he, mohu ɔ, mo susu bɔ nɛ e maa sa o Mawu jami he ha a hu he. (Luka 14:28) Mo bi o he ke: ‘Ke i je ye huno ɔ loo ye yo ɔ he ɔ, kɛ e maa sa wa gba a he ha kɛɛ? Anɛ ma nyɛ ma ya asafo mi kpe kɛ fiɛɛmi be fɛɛ be, nɛ i kɛ nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ bɔ lo?’ Ke o ngɛ bimɛ ɔ, e he maa hia nɛ o bi o he sane nɛ he hia nɛ ɔ: ‘Mɛni blɔ nɔ ma gu kɛ tsɔse ye bimɛ ɔmɛ “ngɛ Yehowa tsɔsemi kɛ e ga womi mi” ke i kɛ mɛ be he kake ɔ?’ (Efe. 6:4) Ke o ngɛ yi mi kpɔ mwɔe ɔ, moo ngɔ Yehowa ga womi kɛ tsu ní, se pi ga womi nɛ o wekuli loo o huɛmɛ nɛ a sɔmɔ we Yehowa a kɛ ma ha mo ɔ. w25.03 29 ¶12
Soha, February 6
E sɛ nɛ waa pee jokuɛwi.—Efe. 4:14.
Se Kristofo no nɛ e yɛ e hɛ mi ngɛ Mawu jami mi ɔ lɛɛ, nihi nɛ a toɔ ‘ga yaya kɛ guɔ sisimi ga tsɔmihi a nɔ’ ɔ ma nyɛ maa mlɔɔ lɛ. Eko ɔ, e ma he lakpa munyuhi nɛ gbɛ fĩa tiivi, radio loo Intanɛti ɔ nɔ ɔ maa ye. Aloo eko ɔ, hemi kɛ yemi kuali ma nyɛ maa sisi lɛ. Jehanɛ hu ɔ, ke Kristofo no ko yɛ e hɛ mi ngɛ Mawu jami mi ɔ, e hɛ ma nyɛ maa kɔ̃ nihi a nɔ, e kɛ nihi ma nyɛ maa pɛ loo e mi mi ma fu mlamlaamla. Ke e kɛ ka ko kpe hu ɔ, e he be wae kaa e maa pee yayami. (1 Kor. 3:3) Ngmami ɔ ngɔ wa hɛ mi nɛ wa maa ya ngɛ Mawu jami mi ɔ kɛ to bɔ nɛ bimwɔyo waa nɛ e ba peeɔ nɔkɔtɔma a he. (Efe. 4:15) Jokuɛwi be níhi a si kpami, nɛ e he hia nɛ nɔ ko nɛ kudɔ mɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, binyɛ ko ma nyɛ ma ha nɛ e biyo nɛ pɛtɛ e nine si konɛ a po lɔle blɔ mi. Eko ɔ, ke jokuɛ ɔ ngɛ wae ɔ, e nyɛ ɔ maa ngmɛ lɛ blɔ konɛ lɛ nɔ kake e po lɔle blɔ mi, se kɛ̃ ɔ, binyɛ ɔ ma kai e bi ɔ kaa e sa nɛ e hyɛ e muɔ nɔ kɛ e hiɔ nɔ loko e po lɔle blɔ mi. Jehanɛ ɔ, ke jokuɛ ɔ wa a, lɛ nitsɛ e ma nyɛ maa po lɔle blɔ mi ngɛ e dɛ he. Ke Kristofo no ko wa ngɛ mumi mi ɔ, e susuɔ Baiblo sisi tomi mlaahi a he, bɔ nɛ pee nɛ e le Yehowa susumi ngɛ he. Lɔ ɔ se ɔ, e mwɔɔ yi mi kpɔ nɛ da. w24.04 3 ¶5-6
Hɔ, February 7
Oo Yehowa, mɛnɔ ma ba to nubwɔ ngɛ o bo tsu ɔ mi.—La 15:1.
Jeha babauu nɛ be ɔ, adebɔ níhi nɛ a ngɛ hiɔwe ɔ pɛ lɛ a ngɛ Mawu bo tsu ɔ mi. Pee se ɔ, e ha adesahi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ he blɔ konɛ a ba hi e bo tsu ɔ mi. Nihi nɛ a hi Mawu bo tsu ɔ mi ɔ a kpɛti ni komɛ ji Enok, Noa, Abraham, kɛ Hiob. Baiblo ɔ de kɛ kɔ nimli nɛ ɔmɛ a he kaa a ji Mawu huɛmɛ, loo nihi nɛ a “kɛ anɔkuale Mawu ɔ nyɛɛ.” (1 Mose 5:24; 6:9; Hiob 29:4; Yes. 41:8) Kɛ je blema tɔɔ ɔ, Yehowa fɔɔ e huɛmɛ nine kaa a ba hi e bo tsu ɔ mi. (Eze. 37:26, 27) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Ezekiel gbami ɔ ha nɛ wa na kaa Mawu suɔ nɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi e kɛ e sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ a kpɛti. E wo si kaa e kɛ mɛ “maa so he jɔmi somi.” Gbami nɛ ɔ ha nɛ wa na kaa Yehowa sɔmɔli nɛ a ngɛ hɛnɔkami kaa a maa ya hiɔwe, kɛ nihi nɛ a ngɛ hɛnɔkami kaa a maa hi zugba a nɔ ɔ maa pee kake kɛ hi e we okadi peemi bo tsu ɔ mi kaa “kuu kake.” (Yoh. 10:16) Nɔ́ nɛ ɔ ngɛ nɔ yae amlɔ nɛ ɔ! w24.06 2 ¶2, 4; 3 ¶5
Hɔgba, February 8
Se wa pee kã kɛ gu wa Mawu ɔ nɔ.—1 Tɛs. 2:2.
Akɛnɛ wa ji Yehowa sɔmɔli he je ɔ, wa suɔ nɛ waa je wa tsui mi kɛ fĩ e Matsɛ Yemi ɔ se. Se wa hia kã be fɛɛ be loko wa ma nyɛ maa pee jã. (Mat. 6:33) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, loko wa ma nyɛ maa ye Yehowa je mi bami he mlaa amɛ a nɔ, nɛ waa fiɛɛ Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a ngɛ je yaya nɛ ɔ mi ɔ, e ma bi nɛ waa pee kã. Jehanɛ hu ɔ, ma kudɔmi sanehi ha nɛ kake peemi be nihi a kpɛti. Enɛ ɔ he ɔ, wa hia kã konɛ wa nyɛ nɛ wa je wa he kɛ je ma kudɔmi sanehi a he. (Yoh. 18:36) Yehowa we bi fuu kɛ sika he nyagba kpeɔ, a kongoɔ mɛ, nɛ a woɔ mɛ tsu akɛnɛ a kɛ a he wui ma kudɔmi sanehi loo ta buli a ní tsumi mi ɔ he je. Ke wa kase nihi nɛ a kɛ kã fĩ Yehowa nɔ yemi ɔ se ɔ a he ní ɔ, e maa wo wɔ he wami konɛ wa ná kã. Benɛ wa Matsɛ Yesu Kristo ngɛ zugba a nɔ ɔ, e kua kaa e kɛ e he maa wo ma kudɔmi sanehi nɛ yaa nɔ ngɛ Satan je yaya nɛ ɔ mi ɔ mi. (Mat. 4:8-11; Yoh. 6:14, 15) Be fɛɛ be ɔ, e ngɔɔ e hɛ kɛ fɔɔ Yehowa nɔ konɛ e wo lɛ he wami. w24.07 3 ¶4; 4 ¶7
Hɔɛgbi, February 9
E tsɔ tso ɔ yiblii ɔ eko nɛ e ye. Pee se ɔ, benɛ e huno ɔ ngɛ e kasa nya a, e ha lɛ eko nɛ e ye.—1 Mose 3:6.
Yehowa ha nɛ a ngma nɔ́ nɛ Adam kɛ Hawa pee ɔ ngɛ Baiblo ɔ mi bɔ nɛ pee nɛ wa nyɛ nɛ waa nu nɔ́ ko nɛ he hia a sisi saminya. Sane nɛ ɔ ha nɛ wa le nɔ́ he je nɛ Yehowa hiɔ yayami wawɛɛ ɔ. Ke wa pee yayami ɔ, e jeɔ wɔ kɛ jeɔ wa Tsɛ ɔ he, nɛ e kɛ wɔ yaa gbenɔ mi. (Yes. 59:2) Satan sume Yehowa kɛ adesahi kulaa. Enɛ ɔ he je nɛ e ka Adam kɛ Hawa nɛ a pee yayami ɔ nɛ, nɛ e yaa nɔ nɛ e peeɔ jã mwɔnɛ ɔ hulɔ. Eko ɔ, benɛ Adam kɛ Hawa pee yayami ɔ, Satan nu he kaa e puɛ Yehowa yi mi tomi nɛ e ngɛ kɛ ha adesahi ɔ kulaa. Se e li bɔ nɛ Yehowa suɔ wɔ wawɛɛ ha. Mawu tsakee we yi mi tomi nɛ e ngɛ kɛ ha Adam kɛ Hawa a sisi bimɛ ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e suɔ adesahi wawɛɛ. Enɛ ɔ he ɔ, e ha wɔ hɛnɔkami oya nɔuu. (Rom. 8:20, 21) Yehowa le kaa Adam kɛ Hawa a sisi bimɛ ɔmɛ a kpɛti ni komɛ ma ná suɔmi kɛ ha lɛ, nɛ a maa hla kaa a maa bu lɛ tue nɛ a hwu kɛ si yayami. Akɛnɛ Yehowa ji a Tsɛ kɛ a Bɔlɔ he je ɔ, e maa ye bua mɛ konɛ a hɛ kɛ su e he, nɛ a ye yayami kɛ gbenɔ nɔ kunimi. w24.08 3 ¶3-4
Pɛplɛgbi, February 10
Nyɛɛ le níhi nɛ a he hia wawɛɛ ɔ.—Filip. 1:10.
Mwɔnɛ ɔ, Yehowa sɔmɔli babauu be deka kulaa. Wa kpɛti nihi fuu tsuɔ ní konɛ wa nyɛ nɛ waa hyɛ wɔ nitsɛmɛ wa he kɛ wa weku ɔ nɔ. (1 Tim. 5:8) Wa kpɛti nihi fuu hyɛɔ wa wekuli nɛ a be he wami loo a wa ngɛ jeha mi ɔ a nɔ. Jehanɛ hu ɔ, e sa nɛ waa hyɛ wɔ nitsɛmɛ wa nɔmlɔ tso mi he wami nami nɔ saminya, nɛ enɛ ɔ heɔ be wawɛɛ. Wa ngɛ blɔ nya ní tsumi kpahi hu nɛ a he hia nɛ e sa nɛ wa tsu a he ní ngɛ asafo ɔ mi. Nɔ́ kpa ko hu nɛ e sa nɛ waa pee ji kaa wa maa fiɛɛ sane kpakpa a kɛ kã. Baiblo kanemi piɛɛ “níhi nɛ a he hia wawɛɛ” kɛ ha Kristofohi ɔ a he. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa kane. La womi ɔ sisije ɔ tsɔɔ kaa nɔ nɛ e ngɛ bua jɔmi ɔ “bua jɔɔ Yehowa mlaa a he, nɛ e kaneɔ Mawu mlaa a, nɛ e pueɔ e yi mi tɛ ngɛ he nyɔ kɛ pia.” (La 1:1, 2) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ wa he be kɛ kane Mawu Munyu ɔ. Mɛni be nɛ e sa nɛ waa kane Baiblo ɔ? Wa kpɛti nɔ fɛɛ nɔ ma nyɛ maa hla be nɛ maa da lɛ. Se ke wa ma de ɔ, e sa nɛ e pee be nɛ ma ha nɛ o nyɛ nɛ o kane Baiblo ɔ be fɛɛ be. w24.09 3 ¶5-6
Sɔ, February 11
Nɔ fɛɛ nɔ maa tloo lɛ nitsɛ e tlomi.—Gal. 6:5.
Anɛ Kristofo no nɛ e wa ngɛ Mawu jami mi ɔ hia yemi kɛ buami lo? Ee. Be komɛ ɔ, mɛ hu a hia yemi kɛ buami. Nɔ nɛ wɛ ngɛ mumi mi ɔ maa suɔ kaa ni kpahi nɛ a de lɛ nɔ́ nɛ e sa kaa e pee loo a mwɔ yi mi kpɔ kɛ ha lɛ. Se Kristofo no nɛ e nane pi si ngɛ Mawu jami mi ɔ le kaa ke e bi ga womi ngɛ nihi nɛ a ngɛ níhi a si kpami ɔ a ngɔ po ɔ, e sa nɛ lɛ nitsɛ e mwɔ e yi mi kpɔ, ejakaa nɔ fɛɛ nɔ “maa tloo lɛ nitsɛ e tlomi.” Nihi nɛ a wa a, e slo a kpɛti nɔ fɛɛ nɔ nɔmlɔ tso kɛ bɔ nɛ e ngɛ ha. Jã kɛ̃ nɛ e ji ngɛ Kristofohi nɛ a wa ngɛ Mawu jami mi ɔ hu a blɔ fa mi. A kpɛti ni komɛ ngɛ nile kɛ kã, nɛ ni komɛ hu a mi mi jɔ nɛ a náa nɔ mɔbɔ. Jehanɛ hu ɔ, ke Kristofohi enyɔ nɛ a wa ngɛ Mawu jami mi ɔ maa mwɔ yi mi kpɔ ngɛ si fɔfɔɛ kake ko he ɔ, eko ɔ, mɛ tsuo a maa mwɔ yi mi kpɔ ekpaekpahi mohu lɛɛ, se e kɛ Baiblo sisi tomi mlaahi ma kɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e ma nyɛ maa ba jã, titli ke e ma bi nɛ a da a he nile nɔ kɛ mwɔ yi mi kpɔ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, a be a sibi kojoe ngɛ yi mi kpɔ slɔɔtohi nɛ a maa mwɔ ɔ he. Mohu ɔ, a yaa nɔ nɛ a peeɔ kake.—Rom. 14:10; 1 Kor. 1:10. w24.04 4 ¶7-8
So, February 12
Benɛ haomihi hiɛ ngɛ ye nɔ ɔ, o wo ye bua nɛ o ha nɛ ye he jɔ mi.—La 94:19.
Mɛni o ma nyɛ maa pee ke o nuɔ he kaa o he hia we? Moo kane ngmamihi nɛ ma ha nɛ o ná nɔ mi mami kaa o he jua wa ha Yehowa, nɛ o pue o yi mi tɛ ngɛ a he. Ke o nyɛ we nɛ o su oti ko nɛ o kɛ ma o hɛ mi ɔ he, loo o kɔni mi jɔ̃ akɛnɛ o nyɛ we nɛ o pee babauu kaa bɔ nɛ ni kpahi peeɔ ɔ, koo bu o he fɔ tsɔ. Yehowa be mo dee kaa o pee nɔ́ ko nɛ o be nyɛe maa pee. (La 103:13, 14) Ke nɔ ko pee mo nisɛ ní ko ɔ, koo ngɔ piami ɔ kɛ fɔ o nɔ, ejakaa pi mo nɛ o ha nɛ e ba jã! Mo kai kaa Yehowa maa kojo nihi nɛ a peeɔ nihi nisɛ ní ɔ, se e maa ye bua nihi nɛ a pee mɛ nisɛ ní ɔ. (1 Pet. 3:12) O ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa ma nyɛ maa gu o nɔ kɛ ye bua ni kpahi. E ha nɛ o ba piɛɛ e he kɛ ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ tsue. Jã nɛ e pee ɔ tsɔɔ kaa e wo o hɛ mi nyami. (1 Kor. 3:9) Akɛnɛ mo nitsɛ o kɛ kahi nɛ a mi wa kpe he je ɔ, eko ɔ, e he be wae ha mo kaa o maa nu ni kpahi nɛ a kɛ haomi ngɛ kpee ɔ sisi saminya. Ke e ba jã a, o ma nyɛ maa pee babauu kɛ ye bua mɛ. w24.10 7-8 ¶6-7
Soha, February 13
E ngɛ mi kaa Mawu toɔ e tsui si kɛ haa e nihi nɛ e hla a mohu lɛɛ, se ke a kpaa ngmlaa kɛ tsɛɔ lɛ nyɔ kɛ pia a, anɛ e be dami sane yee ha mɛ lo? I ngɛ nyɛ dee ke, e maa ye dami sane ha mɛ oya nɔuu.—Luka 18:7, 8.
Yehowa suɔ kaa nihi kɛ wɔ nɛ hi si saminya. “Yehowa suɔ dami sane yemi.” (La 37:28) Yesu ha nɛ wa ná nɔ mi mami kaa ngɛ be nɛ sa mi ɔ, Yehowa maa ‘ye dami sane ha wɔ oya nɔuu.’ E be kɛe nɛ e maa po wa nɔ́ nami ɔmɛ tsuo se, nɛ e be hae nɛ nɔ ko nɛ ye wɔ sane yaya hu. (La 72:1, 2) E sa nɛ waa to wa tsui si kɛ ya si be nɛ Yehowa ma tsu wa nyagba amɛ tsuo a he ní kɛ ha wɔ. Se amlɔ nɛ ɔ po ɔ, ke nihi ye wɔ sane yaya a, Yehowa yeɔ buaa wɔ. (2 Pet. 3:13) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e tsɔɔ wɔ bɔ nɛ e sa kaa waa pee wa ní ha ke nihi ye wɔ sane yaya, konɛ wa ko pee níhi nɛ maa ngɔ nyagbahi fuu kɛ ba. Yehowa gu e Bi ɔ nɔ nɛ e ha nɛ wa le nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa pee ke a ye wɔ sane yaya. Jehanɛ hu ɔ, e ha wɔ ga womi fuu ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ maa ye bua wɔ ke nihi kɛ wɔ hí si saminya. w24.11 2-3 ¶3-4
Hɔ, February 14
Nyɛ ha mɛ nɔ́ ko nɛ a ye.—Mat. 14:16.
Nɔ́ nɛ Yesu de ke a pee ɔ he wa wawɛɛ nitsɛ, ejakaa nyumuhi maa pee 5,000 sɔuu lɛ a ngɛ lejɛ ɔ. Nɛ ke a kane yihi kɛ jokuɛwi kɛ piɛɛ he ɔ, lɛɛ a yibɔ ɔ ma nyɛ maa su 15,000. (Mat. 14:21) Andrea de ke: “Jokuɛ nyumuyo ko ngɛ hiɛ ɔ nɛ e ngɛ akoko abolo enuɔ kɛ lo tsɔwi enyɔ. Se jije enɛ ɔ maa su ha nimli babauu nɛ ɔ?” (Yoh. 6:9) Abolo nɛ a kɛ akoko pee ɔ ji niye ní nɛ ohiatsɛmɛ kɛ ni kpahi yeɔ wawɛɛ, nɛ e ma nyɛ maa ba kaa a wo lo tsɔwi enyɔ ɔmɛ ngo nɛ a ka nɛ a gbli. Se kɛ̃ ɔ, niye ní abɔ nɛ jokuɛ nyumuyo ɔ hɛɛ ɔ be nyɛe maa su nihi babauu nɛ ɔmɛ gblee! Akɛnɛ Yesu suɔ nɛ e je mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ ni ɔmɛ he je ɔ, e de mɛ kaa a gba a mi kɛ wo kuuhi a mi, nɛ a hi si ngɛ nga a nɔ. (Maak. 6:39, 40; Yoh. 6:11-13) Lɔ ɔ se ɔ, Yesu na e Tsɛ ɔ si ngɛ abolo ɔ kɛ lo ɔ he. E hi wawɛɛ kaa Yesu pee jã, ejakaa Yehowa lɛ haa wɔ tsuo niye ní daa ligbi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e he hia nɛ waa kase Yesu nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nɛ waa sɔle kɛ na Mawu si loko waa ye ní. Jehanɛ ɔ, Yesu ha nɛ a gba niye ní ɔ kɛ ha ni ɔmɛ nɛ a ye nɛ a tɔ saminya. w24.12 2-3 ¶3-4
Hɔgba, February 15
Nyɛ je Yehowa, nyɛ Mawu ɔ yi.—1 Kron. 29:20.
Benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, e wo Yehowa hɛ mi nyami. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? E ha nɛ nihi le kaa he wami nɛ e kɛ pee nyakpɛ níhi ɔ je e Tsɛ ɔ ngɔ. (Maak. 5:18-20) Jehanɛ hu ɔ, e kɛ nihi hi si saminya, nɛ e tu e Tsɛ ɔ he munyu kpakpa kɛ tsɔɔ nihi. Ligbi ko ɔ, Yesu ngɛ ní tsɔɔe ngɛ kpe he ko, nɛ yo ko nɛ mumi yayami ngɛ lɛ haoe jeha 18 sɔuu ɔ ngɛ lejɛ ɔ. Mumi yayami ɔ ha nɛ e kpɛ̃, nɛ e nyɛ we nɛ e kpã e mi kulaa. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, yo nɛ ɔ na nɔ́ wawɛɛ! Yesu mi mi sã lɛ ngɛ yo ɔ he, nɛ e hɛ kɛ su e he, nɛ e je mi mi jɔmi mi nɛ e de lɛ ke: “Yo, a je o gbɔjɔmi ɔ ngɛ o nɔ.” Kɛkɛ nɛ e ngɔ e nine kɛ pue yo ɔ nɔ, nɛ oya nɔuu nɛ yo ɔ nyɛ nɛ e da si saminya, nɛ e “bɔni Mawu hɛ mi nyami womi.” Yo ɔ bua jɔ kaa Yehowa ha nɛ e ná nɔmlɔ tso mi he wami ekohu! (Luka 13:10-13) E da blɔ kaa yo nɛ ɔ je Yehowa yi, nɛ e sa nɛ wɔ hu waa pee jã. w25.01 2-3 ¶3-4
Hɔɛgbi, February 16
Moo ngɔ wa he yayamihi kɛ ke wɔ.—Luka 11:4.
Anɛ wa nine ma nyɛ maa su níhi tsuo nɛ bɔ Adam kɛ Hawa a nɔ ngɛ wa dɛ he lo? Dɛbi. (La 49:7-9) Ke nɔ ko yi bua wɔ ɔ, lɛɛ wa be hɛnɔkami náe kɛ ha gbogboehi a si tlemi ɔ. Ke e ba jã nɛ wa gbo ɔ, a be wɔ si tlee kaa bɔ nɛ e ji ngɛ lohwe ɔmɛ a blɔ fa mi ɔ. (Fiɛɛ. 3:19; 2 Pet. 2:12) Wa Tsɛ nɛ ngɛ suɔmi nɛ ji Yehowa a ha wɔ nike ní ko. Nike ní nɛ ɔ wo yayami nɛ wa nine su nɔ kɛ je Adam ngɔ ɔ he hiɔ. Yesu de ke: “Mawu suɔ je ɔ saminya, nɛ lɔ ɔ he ɔ, e ngɔ e Bi kake too ɔ kɛ ha, konɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e heɔ lɛ yeɔ ɔ, a ko kpata e hɛ mi, mohu ɔ, e ná neneene wami.” (Yoh. 3:16) Kpɔmi nɔ́ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi waa kɛ Yehowa wa kpɛti hulɔ. Wa ma nyɛ ma ná nike ní nɛ he jua wa nɛ ɔ he se, konɛ a ngɔ wa he yayamihi loo wa “hiɔ” ɔ kɛ ke wɔ. w25.02 3 ¶3-6
Pɛplɛgbi, February 17
[Saulo] te si nɛ a baptisi lɛ.—Níts. 9:18.
Mɛni ye bua Saulo nɛ e ha nɛ a baptisi lɛ? Benɛ Nyɔmtsɛ Yesu nɛ a wo e hɛ mi nyami ɔ je e he kpo kɛ tsɔɔ Saulo ɔ, lɔ ɔ ha nɛ Saulo hɛngmɛ yu. (Níts. 9:3-9) E ha hwɔ ligbi etɛ sɔuu, nɛ eko ɔ, e pue e yi mi tɛ ngɛ nɔ́ nɛ ba e nɔ ɔ he. Enɛ ɔ ha nɛ Saulo ná nɔ mi mami kaa Yesu ji Mesia a, nɛ e se nyɛɛli ɔmɛ ji anɔkuale Kristofohi. Wa ma nyɛ maa kase níhi fuu ngɛ Saulo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi. He nɔ womi loo adesa hɛ mi gbeye yemi ko nyɛ tsi Saulo blɔ nɛ e ko ha we nɛ a baptisi lɛ. Se e pee we jã. E ngɛ mi kaa Saulo le kaa ke e ba pee Kristofono ɔ, a maa wa lɛ yi mi mohu lɛɛ, se lɔ ɔ tsi we e nya. (Níts. 9:15, 16; 20:22, 23) Benɛ a baptisi lɛ se ɔ, e ya nɔ nɛ e ngɔ e hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ konɛ e ye bua lɛ nɛ e fĩ si ngɛ ka slɔɔtohi nɛ e kɛ maa kpe ɔ mi. (2 Kor. 4:7-10) Ke a baptisi mo nɛ o ba pee Yehowa Odasefono ɔ, eko ɔ, mo hu o kɛ kahi maa kpe, se Yehowa maa ye bua mo. O ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Mawu kɛ Kristo maa ye bua mo be fɛɛ be.—Filip. 4:13. w25.03 4 ¶8-9
Sɔ, February 18
Blɔ nɔ nɛ i gu kɛ ngɛ fo ɔ tue ɔ, i tui kaa nɔ ko nɛ e kɛ oti ko mɛ e hɛ mi.—1 Kor. 9:26.
Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke o kɛ pee oti kaa o maa kane Baiblo ɔ, lɛɛ o sa yi jemi wawɛɛ. Se ke wa suɔ nɛ wa ná Baiblo ɔ kanemi he se wawɛɛ ɔ, lɛɛ e sa nɛ waa pee babauu pe nɛ wa maa kane pɛ kɛkɛ. Mo susu nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ: Ke a du ní ɔ, e maa hia nyu loko e ma nyɛ maa wa saminya. Se ke hiɔmi nɛ wawɛɛ kɛ tsa nɔ ɔ, e haa nɛ zugba a tɔɔ nyu. Ke e ba jã a, nyu ɔ be nyɛe maa sɛ zu ɔ mi, nɛ ngmɔ ní ɔmɛ be he se náe. Se ke hiɔmi ɔ nɛ bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, e maa ye bua ngmɔ ní ɔmɛ wawɛɛ, ejakaa nyu ɔ maa sɛ zu ɔ mi nɛ e ma ha nɛ ngmɔ ní ɔmɛ maa wa saminya. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ e sɛ nɛ waa kane Baiblo ɔ kɛfokɛfo. Ke wa pee jã a, e be hae nɛ wa susu nɔ́ nɛ wa kane ɔ he, nɛ wa kai nɛ wa kɛ tsu ní. (Yak. 1:24) Anɛ o to he hɛ kaa be komɛ ɔ, o kaneɔ Baiblo ɔ kɛfokɛfo lo? Ke e ba jã a, mɛni e sa kaa o pee? Mo ná tsui. Moo bɔ mɔde kaa o ma susu nɔ́ nɛ o ngɛ kanee ɔ loo nɔ́ nɛ o kane kɛ be ɔ he. O ma nyɛ maa ngɔ be bɔɔ kɛ piɛɛ be nɛ o kɛ kaseɔ ní ɔ he konɛ o nyɛ nɛ pue o yi mi tɛ saminya. w24.09 4 ¶7-9
So, February 19
Nyɛɛ bu ni nɛmɛ nɛ a ngɛ hɛ mi nyɛɛe ngɛ nyɛ kpɛti ɔ tue.—Heb. 13:17.
Ke asafo mi nikɔtɔma amɛ nine su blɔ tsɔɔmi ko nɔ ɔ, e sa nɛ a kane lɛ saminya nɛ a kɛ tsu ní kɛ pi si. A haa mɛ blɔ tsɔɔmihi ngɛ bɔ nɛ a ma plɛ kɛ tsu ní peemi slɔɔto ɔmɛ a he ní ha ngɛ asafo mi kpehi a sisi, bɔ nɛ a maa sɔle kɛ ha asafo ɔ ha, kɛ bɔ nɛ a maa hyɛ Kristo jijɔ ɔmɛ a nɔ ha. Ke asafo mi nikɔtɔmahi kɛ blɔ tsɔɔmihi tsuo nɛ asafo ɔ kɛ haa a tsuɔ ní ɔ, nyɛmimɛ ɔmɛ maa nu he kaa Yehowa suɔ mɛ nɛ a ngɛ slɔkee. Ke asafo mi nikɔtɔma amɛ kɛ blɔ tsɔɔmi ko ha wɔ ɔ, e sa nɛ waa je wa tsui mi nɛ wa kɛ tsu ní. Ke wa pee jã a, e he be wae ha mɛ kaa a ma tsu a ní tsumi ɔmɛ saminya. Baiblo ɔ woɔ wɔ he wami kaa waa bu nihi nɛ a ngɛ hɛ mi nyɛɛe ɔ tue nɛ waa ba wa he si kɛ ha mɛ. (Heb. 13:7, 17) Se be komɛ ɔ, enɛ ɔ peemi he ma nyɛ maa wa. Mɛni he je? Ejakaa nyumu nɛ ɔmɛ yi mluku. Anɔkuale sane ji kaa ke wa ngɔ wa juɛmi kɛ ma a gbɔjɔmihi a nɔ mohu pe su kpakpahi nɛ a ngɛ ɔ nɔ ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa ya fĩ wa he nyɛli ɔmɛ a se. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Wa he nyɛli ɔmɛ ngɛ hlae nɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ wa ngɛ ngɛ Yehowa asafo ɔ mi ɔ mi nɛ gbɔjɔ. w24.04 10 ¶11-12
Soha, February 20
E ma gba ni ɔmɛ a mi.—Mat. 25:32.
Anɛ nihi tsuo nɛ a ma gbo ngɛ amanehlu ngua a mi ɔ, a ma tle mɛ si lo? Baiblo ɔ ha nɛ e pee heii kaa nihi nɛ a maa je blɔ nɛ a maa te si kɛ si Yehowa kɛ e hiɔwe tabo ɔ, nɛ a ma kpata a hɛ mi ngɛ Harmagedon ta a mi ɔ, a be mɛ si tlee kɔkɔɔkɔ. (2 Tɛs. 1:6-10) Se ni kpahi nɛ a gbo ɔ hu nɛɛ? Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, ni komɛ ma gbo ngɛ amanehlu ngua a mi akɛnɛ a be he wami loo a wa ngɛ jeha mi ɔ he je. Aloo e ma nyɛ maa ba kaa a kɛ oslaa maa kpe nɛ a ma gbo, loo nɔ ko ma nyɛ maa gbe mɛ. (Fiɛɛ. 9:11; Zak. 14:13) Anɛ eko ɔ, nimli nɛ ɔmɛ a kpɛti ni komɛ maa piɛɛ “nihi nɛ a dɛ” nɛ a ma tle mɛ si ngɛ je ehe ɔ mi ɔ he lo? (Níts. 24:15) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa li. Se wa le níhi fuu kɛ kɔ níhi nɛ maa ya nɔ hwɔɔ se ɔ he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, wa le kaa ngɛ Harmagedon ta a mi ɔ, a maa kojo nihi ngɛ bɔ nɛ a kɛ Kristo nyɛmimɛ ɔmɛ hi si ha a nya. (Mat. 25:40) A maa kojo nihi nɛ a fĩ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ kɛ Kristo ɔ se kaa jijɔhi.—Kpoj. 12:17. w24.05 10-11 ¶9-11
Hɔ, February 21
Yehowa hɛ ngɛ! Á je ye Tɛsa a yi! Á wo ye Mawu nɛ heɔ ye yi wami ɔ hɛ mi nyami.—La 18:46.
Baiblo ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ ‘behi nɛ a mi wa nɛ a nya dami yee’ ɔ mi. (2 Tim. 3:1) Nɔ fɛɛ nɔ kɛ nyagbahi kpeɔ ngɛ Satan je yaya nɛ ɔ mi. Se Yehowa we bi kɛ nyagba kpa ko hu kpeɔ, nɛ ji kaa nihi teɔ si kɛ woɔ mɛ nɛ a waa mɛ yi mi. Mɛni lɛ yeɔ buaa wɔ nɛ wa yaa nɔ nɛ wa sɔmɔɔ Yehowa ngɛ haomihi nɛ waa kɛ kpeɔ ɔ tsuo se? Nɔ́ kake nɛ yeɔ buaa wɔ ji kaa wa le kaa Yehowa nɛ wa ngɛ sɔmɔe ɔ ji “Mawu hɛ kalɔ.” (Yer. 10:10; 2 Tim. 1:12) Yehowa ji Nɔ nɛ e ngɛ nitsɛnitsɛ. E naa nyagbahi nɛ waa kɛ ngɛ kpee ɔ, nɛ e suɔ nɛ e ye bua wɔ be fɛɛ be. (2 Kron. 16:9; La 23:4) Ke wa naa lɛ kaa e ji Mawu hɛ kalɔ ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa da ka fɛɛ ka nɛ waa kɛ maa kpe ɔ nya. w24.06 20 ¶1-2
Hɔgba, February 22
Se dali a blɔ ɔ ngɛ kaa mɔtu pu la nɛ ngɛ kpɛe, nɛ e yaa nɔ nɛ e kpɛɔ bɔɔbɔɔbɔɔ kɛ ya siɔ piani katakata.—Abɛ 4:18.
E sa nɛ waa ya nɔ nɛ wa ná hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ mi wa ngɛ Yehowa asafo ɔ mi. Ke e he ba hia kaa Yehowa asafo ɔ nɛ pee tsakemi ko ngɛ bɔ nɛ wa nu Baiblo ɔ mi anɔkuale komɛ a sisi ha, aloo ngɛ bɔ nɛ e sa nɛ wa sɔmɔ Yehowa ha a he ɔ, nihi nɛ a nyɛɛɔ hɛ mi ɔ kɛ oya yemi peeɔ jã. A peeɔ jã ejakaa Yehowa suɔmi nya ní peemi ji nɔ́ titli nɛ he hia mɛ. Jehanɛ hu ɔ, akɛnɛ e sa nɛ Yehowa we bi tsuo nɛ a ngɔ Yehowa mlaa amɛ kɛ tsu ní he je ɔ, a bɔɔ mɔde kaa a maa da Mawu Munyu ɔ nɔ kɛ mwɔ yi mi kpɔhi. Bɔfo Paulo wo wɔ he wami kaa ‘waa ya nɔ nɛ waa hɛɛ munyu kpakpahi a he nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi.’ (2 Tim. 1:13) ‘Munyu kpakpahi a he nɔ hyɛmi nɔ́’ ɔ daa si kɛ ha Kristofohi a tsɔɔmihi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ. (Yoh. 17:17) Níhi tsuo nɛ wa heɔ yeɔ ɔ daa si ngɛ tsɔɔmi nɛ ɔmɛ a nɔ. Yehowa asafo ɔ tsɔɔ wɔ kaa e sa nɛ waa mɛtɛ tsɔɔmi nɛ ɔmɛ a he, nɛ wa kɛ tsu ní. Ke wa pee jã a, Yehowa maa jɔɔ wɔ. w24.07 11-12 ¶12-13
Hɔɛgbi, February 23
Yehowa . . . ngɛ e tsui si toe ha nyɛ, ejakaa e sume nɛ a kpata nɔ ko nɔ ko hɛ mi, mohu ɔ, e suɔ kaa nihi tsuo nɛ a tsake a tsui.—2 Pet. 3:9.
Akɛnɛ bɔfo Petro tsake e tsui nɛ a ngɔ e yayami ɔ kɛ ke lɛ he je ɔ, e ba na bɔ nɛ tsui tsakemi kɛ yayami kɛ kemi he hia ha. Enɛ ɔ he ɔ, e tsɔɔ ni kpahi nɔ́ nɛ e kase ngɛ mi. Benɛ a ye Pentekoste gbijlɔ ɔ be komɛ a se ɔ, Petro kɛ Yudabi nɛ a he we yi ɔ tu munyu nɛ e de mɛ kaa mɛ lɛ a gbe Mesia a nɛ. Se kɛ̃ ɔ, e je suɔmi mi nɛ e de mɛ ke: “Nyɛ tsake nyɛ tsui, nɛ nyɛɛ kpale nyɛ se konɛ a tsu nyɛ he yayami ɔmɛ, bɔ nɛ pee nɛ he jɔmi behi nɛ́ a je Yehowa nitsɛ ngɔ kɛ ba.” (Níts. 3:14, 15, 17, 19) Enɛ ɔ he ɔ, Petro tsɔɔ mɛ kaa ja yayami peelɔ ko tsake e tsui loko e ma nyɛ maa kpale e se. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ yayami peelɔ ɔ nɛ e kpa ní yayahi a he susumi, e kpa yayami peemi, nɛ e pee níhi nɛ maa sa Mawu hɛ mi. Bɔfo Petro tsɔɔ kaa ke yayami peelɔ ko pee jã a, Yehowa maa ngɔ e yayami ɔ kɛ ke lɛ kulaa kaa bɔ nɛ ke a ngma nɔ́ ko nɛ a tsu ɔ, e laa kulaa a. Enɛ he ɔ, ke wa pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he po nɛ wa tsake wa tsui ɔ, wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa ngɔ wa yayami ɔmɛ kɛ ke wɔ faa! w24.08 12 ¶14
Pɛplɛgbi, February 24
Nyɛ ko ha nɛ sika suɔmi nɛ hi nyɛ si himi mi.—Heb. 13:5.
Ke wa ngɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa kaa nyagbe ɔ su si ta a, wa be he lo nya níhi a se die. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nihi “ma sake a sika tsu, kɛ sika hiɔ ngɔ pue gbɛjegbɛ ɔmɛ” a nɔ, ejakaa a ma yɔse kaa ‘ligbi ɔ nɛ Yehowa we abofu maa ba a, a sika hiɔ, kɛ a sika tsu ɔ be nyɛe ma he a yi wami.’ (Eze. 7:19) E sɛ nɛ waa ngɔ wa juɛmi kɛ ma sika fuu nɛ wa ma ná a nɔ, mohu ɔ, e sa nɛ waa mwɔ yi mi kpɔhi nɛ maa ye bua wɔ nɛ waa pee wa si himi kpokploo konɛ wa nyɛ nɛ waa hyɛ wɔ nitsɛmɛ kɛ wa weku mi bimɛ a nɔ, nɛ wa nyɛ nɛ wa sɔmɔ Yehowa. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ waa bɔ mɔde nɛ wa ko ye hiɔhi nɛ a he hia we loo wa puɛ be fuu kɛ hi wa he lo nya níhi a nɔ hyɛe. Jehanɛ ɔ hu ɔ, e sa nɛ waa hyɛ nɛ hi konɛ he lo nya níhi nɛ wa ngɛ ɔ nɛ ko pee nɔ́ titli ngɛ wa si himi mi. (Mat. 6:19, 24) Be mi nɛ nyagbe ɔ ngɛ sue nɛ ɔ, yi mi kpɔhi nɛ wa mwɔɔ ɔ lɛ maa tsɔɔ ke ji wa ngɔɔ wa hɛ kɛ fɔɔ Yehowa nɔ loo he lo nya níhi nɛ wa ngɛ ɔ nɔ. w24.09 11 ¶13-14
Sɔ, February 25
Nɔ nɛ e susu kaa e daa si ɔ nɛ e hyɛ nɛ hi konɛ e ko nɔ si.—1 Kor. 10:12.
Wa ma nyɛ maa hwu kɛ si wa gbɔjɔmi ɔmɛ ekomɛ kulaa. Se e ma bi nɛ waa hwu kɛ si wa gbɔjɔmi ɔmɛ ekomɛ be kɛkɛɛ. Mo susu bɔfo Petro nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he nɛ o hyɛ. E ye adesa hɛ mi gbeye nɛ e kua Yesu si etɛ sɔuu. (Mat. 26:69-75) Pee se ɔ, Petro kɛ kã fiɛɛ ngɛ Sanhedri ɔ. Eko ɔ, enɛ ɔ ma ha nɛ o susu kaa Petro ye jamɛ a gbɔjɔmi ɔ nɔ. (Níts. 5:27-29) Se jeha komɛ a se ɔ, e ye “nihi nɛ a fĩ nɔ pomi se ɔ gbeye.” Enɛ ɔ ha nɛ e kɛ Kristofohi nɛ a ji Ma Jeli ɔ kpa ní yemi. (Gal. 2:11, 12) Petro gbɔjɔmi ɔ je e he kpo ekohu. Eko ɔ, e nyɛ we nɛ e ye e gbɔjɔmi nɛ ɔ nɔ kulaa. Eko ɔ, wɔ hu waa kɛ si fɔfɔɛ ko kaa jã a ngɛ kpee. Se ke wa bu Yesu ga womi nɛ tsɔɔ kaa waa ‘ya nɔ nɛ waa hwɔɔ’ ɔ tue ɔ, wa ma nyɛ maa da ka ko nɛ waa kɛ ngɛ kpee ɔ nya. (Mat. 26:41) Ke o nu he kaa o ye o gbɔjɔmi ko nɔ po ɔ, yaa nɔ nɛ o yu o he ngɛ kahi a he. Yaa nɔ nɛ o pee níhi nɛ ye bua mo nɛ o ye manye ɔ.—2 Pet. 3:14. w24.07 18-19 ¶17-19
So, February 26
E ngɔ nike níhi kɛ ha ngɛ adesahi a mi.—Efe. 4:8.
Adesa ko be nɛ e mi mi jɔ pe Yesu. Benɛ e ngɛ zugba a nɔ ɔ, e ngɔ he wami nɛ e ngɛ ɔ kɛ ye bua ni kpahi faa. (Luka 9:12-17) E ngɔ nike ní nɛ pe kulaa a kɛ ha kɛ gu e wami nɛ e kɛ fɔ si ngɛ wa he ɔ nɔ. (Yoh. 15:13) Benɛ a tle Yesu si po ɔ, e ya nɔ nɛ e ye bua nihi. Kaa bɔ nɛ e wo si ɔ, e bi Yehowa kaa e ngɔ e mumi klɔuklɔu ɔ kɛ ha wɔ konɛ e tsɔɔ wɔ ní nɛ e wo wa bua. (Yoh. 14:16, 17, sisi ningma; 16:13) Jehanɛ hu ɔ, Yesu woɔ wɔ he wami konɛ wa nyɛ nɛ wa tsu kaselɔ peemi ní tsumi ɔ ngɛ zugba a nɔ tsuo kɛ gu asafo mi kpehi nɛ wa yaa a nɔ. (Mat. 28:18-20) Bɔfo Paulo ngma kaa benɛ Yesu ho hiɔwe ya a, “e ngɔ nike níhi kɛ ha ngɛ adesahi a mi.” (Efe. 4:7, 8) Paulo tsɔɔ kaa Yesu ngɔ nike ní nɛ ɔmɛ kɛ ha konɛ e kɛ ye bua asafo ɔ ngɛ blɔ slɔɔtohi a nɔ. (Efe. 1:22, 23; 4:11-13) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nyumu nɛ ɔmɛ yi mluku, lɔ ɔ he ɔ, a tɔ̃ɔ be komɛ. (Yak. 3:2) Se kɛ̃ ɔ, wa Nyɔmtsɛ Yesu Kristo guɔ nyumuhi nɛ a he jua wa nɛ ɔmɛ a nɔ kɛ yeɔ buaa wɔ. w24.10 18 ¶1-2
Soha, February 27
Nɔ́ se kɔmi maa bu o he.—Abɛ 2:11.
David de e bi Salomo kaa ja e bu Yehowa Mawu tue loko e ma nyɛ maa ye manye. Se aywilɛho sane ji kaa benɛ Salomo wa a, e ya ja lakpa mawuhi. Yehowa bua jɔɛ nɔ́ nɛ Salomo pee ɔ he, enɛ ɔ he ɔ, Yehowa ha we Salomo nile hu. Enɛ ɔ ha nɛ e nyɛ we nɛ e kɛ mi mi jɔmi kɛ dami sane yemi nɛ ye Israelbi ɔmɛ a nɔ hu. (1 Ma. 11:9, 10; 12:4) Mɛni wa kase ngɛ mi? Ke wa buɔ Yehowa tue ɔ, wa maa ye manye. (La 1:1-3) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa wui wɔ si kaa e ma ha nɛ wa ná ní kɛ hɛ mi nyami kaa bɔ nɛ e pee ha Salomo ɔ. Se ke wa bu Mawu tue ɔ, e ma ha wɔ nile nɛ ma ha nɛ waa mwɔ yi mi kpɔ kpakpahi ngɛ si himi mi. (Abɛ 2:6, 7; Yak. 1:5) Yehowa ga womi ɔmɛ ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa mwɔ yi mi kpɔ nɛ da ngɛ ní tsumi nɛ wa ma tsu, sukuu nɛ wa maa ya, sika, kɛ níhi nɛ waa kɛ jeɔ wa hɛja a he. Ke waa kɛ Yehowa ga womi ɔmɛ tsu ní ɔ, huɛ bɔmi kpakpa maa hi waa kɛ lɛ wa kpɛti, nɛ wa maa hi si kɛ ya neneene. (Abɛ 2:10, 11) Jehanɛ hu ɔ, wa ma ná huɛmɛ kpakpahi fuu, nɛ bua jɔmi maa hi wa weku ɔ mi hulɔ. w24.11 10-11 ¶11-12
Hɔ, February 28
Nyɛ ná níhi tsuo a nɔ mi mami; nyɛɛ pɛtɛ nɔ́ nɛ hi he wawɛɛ.—1 Tɛs. 5:21.
Fɔli ma nyɛ maa gu blɔhi fuu a nɔ konɛ a kɛ a bimɛ ɔmɛ nɛ sɛɛ Baiblo ɔ loo hemi kɛ yemi nɛ a bimɛ ɔmɛ ngɛ ngɛ Mawu mi ɔ he ní. O ma nyɛ maa tsɔɔ o bimɛ ɔmɛ ní nɛ ɔmɛ ke nyɛ ná he blɔ nɛ nyɛ ya slaa si ngɛ blema ní to he ko. O ma nyɛ maa gbla o bimɛ ɔmɛ a juɛmi kɛ ya ní komɛ nɛ ya nɔ blema, kɛ bɔ nɛ jamɛ a ní ɔmɛ kɛ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ɔ ngɛ tsakpa ha. Jã nɛ o maa pee ɔ maa ye bua o bimɛ ɔmɛ konɛ a na kaa nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ɔ ji anɔkuale. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, o ma nyɛ maa ngɔ tɛ ko nɛ a na ngɛ Moab ma a mi nɛ e ye jeha 3,000, nɛ a ngma biɛ Yehowa a ngɛ nɔ ɔ kɛ tsɔɔ o bimɛ ɔmɛ ní. A pee tɛ nɛ ɔ henɔ, nɛ a kɛ wo nito he nɛ ji, “The Bible and the Divine Name” ɔ nɛ ngɛ Yehowa Odasefohi A Ní Tsumi Yi ɔ nɛ ngɛ Warwick ngɛ New York ɔ. A ngma ngɛ tɛ nɛ ɔ nɔ kaa Moabbi ɔmɛ a matsɛ nɛ ji Mesha a tsɔ atuã kɛ si Israelbi ɔmɛ, nɛ enɛ ɔ kɛ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ɔ kɔ. (2 Ma. 3:4, 5) Ke o bi ɔ nitsɛ na odasehi nɛ maa nɔ mi kaa níhi nɛ Baiblo ɔ de ɔ da a, lɔ ɔ ma ha nɛ hemi kɛ yemi nɛ e ngɛ ɔ mi maa wa. w24.12 14 ¶4; 15 ¶6