April
Sɔ, April 1
Ye Tsɛ ɔ suɔmi nya ní ji kaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ e leɔ Bi ɔ mi tso, nɛ e heɔ lɛ yeɔ ɔ nɛ e ná neneene wami.—Yoh. 6:40.
Bɔ nɛ pee nɛ wa ná Yesu nɔmlɔ tso ɔ kɛ e muɔ ɔ nɛ e kɛ sã afɔle ɔ he se ɔ, e ma bi nɛ wa ná hemi kɛ yemi ngɛ kpɔmi nɔ́ ɔ mi. (Efe. 1:7) E sɛ nɛ ‘jijɔ kpa amɛ’ nɛ a ye abolo ɔ nɛ a nu wai ɔ eko daa jeha ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ sisi. (Yoh. 10:16) Se kɛ̃ ɔ, e sa nɛ a ye “wami abolo ɔ” eko ngɛ o kadi peemi blɔ nɔ. Nɛ tsɔɔ kaa e sa nɛ a ná hemi kɛ yemi ngɛ Yesu kpɔmi afɔle sami ɔ mi. (Yoh. 6:53) Se nihi nɛ a piɛɛ somi ehe ɔ he, nɛ a ngɛ hɛnɔkami kaa a maa ye matsɛ ngɛ hiɔwe ɔ lɛɛ, a yeɔ abolo ɔ nɛ a nuɔ wai ɔ eko. Se kɛ̃ ɔ, a pɔ wɔ nu jio, wa piɛɛ jijɔ kpa amɛ a he a jio, e he hia nɛ wa ná hemi kɛ yemi nɛ mi wa ngɛ kpɔmi nɔ́ ɔ mi konɛ wa ná neneene wami. w24.12 13 ¶14, 16
Kaimi ɔ he Baiblo kanemi: (Níhi nɛ ya nɔ loko pu nɔ si: Nisan 12) Mateo 26:1-5, 14-16; Luka 22:1-6
KAIMI LIGBI Ɔ
Benɛ Pu Nɔ Si
So, April 2
To kuu nyafii, nyɛ ko ye gbeye, ejakaa nyɛ Tsɛ ɔ kplɛɛ nɔ kaa e maa ngɔ Matsɛ Yemi ɔ kɛ ha nyɛ.—Luka 12:32.
Ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ sisi ɔ, Yesu ha e bɔfo ɔmɛ abolo nɛ masa be mi, nɛ e de mɛ kaa e daa si kɛ ha e nɔmlɔ tso ɔ. Lɔ ɔ se ɔ, e ha mɛ wai ɔ nɛ e de mɛ kaa wai ɔ daa si ha “somi ɔ muɔ ɔ.” (Maak. 14:22-25; Luka 22:20; 1 Kor. 11:24) Yesu tsɛ somi nɛ ɔ ke “somi ehe” ɔ, nɛ nihi nɛ e kɛ mɛ so ɔ pɛ ji nihi nɛ a maa piɛɛ e he kɛ ye nɔ ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ mi. (Heb. 8:6, 10; 9:15) Nɔ́ nɛ Yesu de ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ sisi ɔ kɔɔ “to kuu nyafii” ɔ he. Yesu bɔfohi anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ nɛ a ngɛ tsu ɔ mi loko Yesu to ní peemi nɛ ɔ sisi ɔ ji kekleekle nihi nɛ a ba piɛɛ kuu nyafii nɛ ɔ he. Mɛ ji nihi nɛ a ma ya piɛɛ Yesu he ngɛ hiɔwe ɔ nɛ. w24.12 11 ¶9-10
Kaimi ɔ he Baiblo kanemi: (Níhi nɛ ya nɔ loko pu nɔ si: Nisan 13) Mateo 26:17-19; Maako 14:12-16; Luka 22:7-13 (Níhi nɛ ya nɔ benɛ pu nɔ si se: Nisan 14) Yohane 13:1-5; 14:1-3
Soha, April 3
Mawu suɔ je ɔ saminya, nɛ lɔ ɔ he ɔ, e ngɔ e Bi kake too ɔ kɛ ha, konɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e heɔ lɛ yeɔ ɔ, e hɛ mi nɛ ko kpata, mohu ɔ, e ná neneene wami.—Yoh. 3:16.
A tsɔɔ Yesu se blɔ, a nu lɛ, a tsuaa lɛ ní, a gbe e he guɛ, a bu lɛ fɔ, nɛ a wa lɛ yi mi po. Jehanɛ hu ɔ, tabuli nyɛɛ e hɛ mi kɛ ya he nɛ a maa sɛu lɛ ngɛ ɔ, nɛ a sɛu lɛ ngɛ tso nɔ. Be mi nɛ e ngɛ nɔ́ nae tsuo ɔ, Nɔ ko ngɛ nɛ e ngɛ haoe wawɛɛ. Lɛ ji Yehowa Mawu. Yehowa ngɛ he wami nɛ e kɛ maa ye bua e Bi ɔ nɛ́ e ngɛ nɔ́ nae ɔ mohu lɛɛ, se e pee we jã. Ke jã a, lɛɛ mɛni he je nɛ Yehowa ha nɛ e Bi nɛ e suɔ lɛ wawɛɛ nitsɛ ɔ na nɔ́ nɛ e gbo ɔ? Yehowa pee jã ejakaa e suɔ wɔ. Yesu afɔle sami ɔ ji odase nɛ pe kulaa nɛ tsɔɔ kaa Yehowa suɔ mo wawɛɛ nitsɛ. Ngɛ yeyee nɛ Yehowa maa nu he ɔ tsuo se ɔ, e ngɔ e Bi nɛ e suɔ lɛ wawɛɛ ɔ kɛ ha kaa kpɔmi nɔ́ konɛ e kɛ kpɔ̃ mo kɛ je yayami kɛ gbenɔ dɛ mi. (1 Yoh. 4:9, 10) Niinɛ, e suɔ nɛ e ye bua wa kpɛti nɔ fɛɛ nɔ nɛ e hwu kɛ si yayami konɛ e ye nɔ kunimi! w24.08 6 ¶13-14
Kaimi ɔ he Baiblo kanemi: (Níhi nɛ ya nɔ loko pu nɔ si: Nisan 14) Yohane 19:1-42
Hɔ, April 4
Kristo . . . na amanehlu ha nyɛ.—1 Pet. 2:21.
Ke wa susu nɔ́ nɛ ngmɛɛ Yehowa loko e ngɔ kpɔmi nɔ́ ɔ kɛ ha a he ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ waa na kaa e suɔ wɔ saminya. Satan tsɔɔ kaa Mawu sɔmɔlɔ anɔkualetsɛ ko be nɛ e maa ya nɔ maa ye Mawu anɔkuale ke e kɛ ka nɛ mi wa kpe. Bɔ nɛ pee nɛ waa na kaa Satan ji lakpatsɛ ɔ, Yehowa ngmɛ blɔ nɛ Yesu na nɔ́ loko e gbo. (Hiob 2:1-5) Benɛ Yesu he nyɛli ɔmɛ ngɛ e he fɛu yee, nɛ́ tabuli ngɛ lɛ kongoe, nɛ́ a ka lɛ kɛ wo sɛumi tso ɔ nɔ ɔ, Yehowa ngɛ tsuo hyɛe. Nɛ benɛ a si e Bi nɛ e suɔ lɛ ɔ konɛ e gbo gbenɔ yeyee ɔ, Yehowa na. (Mat. 27:28-31, 39) Akɛnɛ Yehowa ngɛ he wami he je ɔ, jinɛ e ko ngmɛ́ blɔ nɛ e Bi ɔ nɛ gblee si fɔfɔɛ nɛ ɔmɛ tsuo a mi. (Mat. 27:42, 43) Se kaa Yehowa po e Bi ɔ he piɛ ɔ, jinɛ Yesu ko nyɛ we nɛ e kpɔ̃ wɔ, nɛ wa be hɛnɔkami ko náe hulɔ. Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa ngmɛ blɔ nɛ e Bi ɔ na nɔ́ hluu kɛ ya si benɛ e gbo. w25.01 22 ¶7
Kaimi ɔ he Baiblo kanemi: (Níhi nɛ ya nɔ loko pu nɔ si: Nisan 15) Mateo 27:62-66 (Níhi nɛ ya nɔ benɛ pu nɔ si se: Nisan 16) Yohane 20:1
Hɔgba, April 5
A na lɛ ngɛ ligbi 40 ɔ tsuo mi.—Níts. 1:3.
Ngɛ Nisan 16, jeha 33 ɔ nɔ ɔ, Yesu kaseli ɔmɛ ngɛ aywilɛho yee nɛ a ngɛ gbeye yee hulɔ. Kaseli ɔmɛ a kpɛti nihi enyɔ je Yerusalem kɛ yaa Emao. Nyumu ko kɛ mɛ kpe ngɛ blɔ ɔ nɔ, nɛ e kɛ mɛ bɔni nyɛɛmi. Kaseli ɔmɛ de nyumu ɔ kaa Yesu gbenɔ ɔ ha nɛ a kɔni mi jɔ̃. Kɛkɛ nɛ nyumu ɔ bɔni mɛ ní komɛ nɛ a hɛ be nɔ jee gblegbleegble ɔ demi. “E je sisi kɛ je Mose kɛ Gbali ɔmɛ tsuo a nɔ,” nɛ e tsɔɔ mɛ nɔ́ he je nɛ e sa kaa Mesia a nɛ e na nɔ́ nɛ e gbo ɔ. Benɛ nyumu etɛ ɔmɛ su Emao ɔ, kaseli enyɔ ɔmɛ yɔse kaa nɔ nɛ a kɛ lɛ ngɛ munyu tue ɔ ji Yesu nɛ Mawu tle lɛ si ɔ nɛ! (Luka 24:13-35) Benɛ a tle Yesu si ɔ, e ye ligbi 40 ngɛ zugba a nɔ loko e ho hiɔwe ya, nɛ e je e he kpo kɛ tsɔɔ e kaseli ɔmɛ si abɔ ngɛ ligbi 40 nɛ ɔ mi. Ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yesu wo kaseli ɔmɛ nɛ a hao nɛ a ngɛ gbeye yee ɔ he wami. Enɛ ɔ ha nɛ a bua jɔ nɛ a pee kã kɛ fiɛɛ nɛ a tsɔɔ nihi Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a. w24.10 12 ¶1-3
Kaimi ɔ he Baiblo kanemi: (Níhi nɛ ya nɔ loko pu nɔ si: Nisan 16) Yohane 20:2-18
Hɔɛgbi, April 6
Nyɛɛ fia nyɛ he ngɔ ma si ngɛ nyɛ hemi kɛ yemi klɔuklɔu ɔ nɔ.—Jud 20.
Ke a fɔ bimwɔyo ɔ, bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, e maa wa nɛ e ma ba pee nɔkɔtɔma, se loko nɔ ko nane maa pi si ngɛ Mawu jami mi ɔ, e biɔ nɛ e bɔ e he mɔde wawɛɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Kristofohi nɛ a hi Korinto ɔ kplɛɛ anɔkuale ɔ nɔ nɛ a baptisi mɛ. A ná mumi klɔuklɔu ɔ, nɛ a kase níhi fuu kɛ je nɔ́ bɔfo Paulo tsɔɔ mɛ ɔ mi. (Níts. 18:8-11) Se benɛ a baptisi mɛ jeha komɛ a se ɔ, a kpɛti nihi fuu yɛ a hɛ mi ngɛ Mawu jami mi. (1 Kor. 3:2) Ja wa suɔ kaa wa maa pee Kristofohi nɛ a nane pi si ngɛ Mawu jami mi loko wa ma nyɛ maa pee jã. ‘Nihi nɛ a be níhi a si kpami’ nɛ a suɔ kaa a pee a ní kaa jokuɛwi ɔ, be a hɛ mi yae gblee. (Abɛ 1:22) Wa sume nɛ waa pee wa ní kaa nihi nɛ a wa, se loloolo ɔ, a ngɔɔ a hɛ kɛ fɔɔ a fɔli a nɔ kaa a mwɔ yi mi kpɔhi kɛ ha mɛ. Mohu ɔ, wa suɔ nɛ wɔ nitsɛmɛ waa pee níhi nɛ ma ha nɛ waa ya wa hɛ mi ngɛ mumi mi. Ke o ji nɔ ko nɛ o ngɛ bɔ mɔde bɔe wawɛɛ kaa o maa ya o hɛ mi ɔ, moo sɔle konɛ Yehowa nɛ ha mo ‘suɔmi ɔ kɛ he wami ɔ konɛ o kɛ pee’ jã.—Filip. 2:13. w24.04 4 ¶9-10
Pɛplɛgbi, April 7
Yehowa . . . sume nɛ a kpata nɔ ko nɔ ko hɛ mi.—2 Pet. 3:9.
Yehowa ha nɛ wa le bɔ nɛ e nuɔ he ha ngɛ nihi nɛ e kojoɔ mɛ ɔ a he. (Eze. 33:11) Yehowa be nɔ ko hɛ mi kpatae kɛ ya neneene, ja e ngɛ yi mi tomi he je nɛ e suɔ kaa e pee jã. E naa adesahi mɔbɔ, nɛ e peeɔ jã ke e na kaa e he hia.Mɛni wa le ngɛ nihi nɛ a be mɛ si tlee ɔ a he? Baiblo ɔ de we níhi fuu kɛ kɔ a he. Yesu tsɔɔ kaa a be Yuda Iskariot si tlee. (Maak. 14:21; hyɛ Yohane 17:12 kɛ study note ɔ hulɔ.) Yuda Iskariot je blɔ nɛ e te si kɛ wo Yehowa Mawu kɛ e Bi ɔ. (Hyɛ Maako 3:29 kɛ study note ɔ.) Jã kɛ̃ nɛ Yesu tsɔɔ kaa a be jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ a kpɛti ni nɛmɛ nɛ te si kɛ wo lɛ ɔ hu si tlee. (Mat. 23:33; hyɛ Yohane 19:11 kɛ study note nɛ ji “the man.”) Jehanɛ hu ɔ, bɔfo Paulo de ke a be hemi kɛ yemi kuali nɛ a tsakee we a tsui ɔ si tlee.—Heb. 6:4-8; 10:29. w24.05 4 ¶10-11
Sɔ, April 8
Yehowa poɔ anɔkualetsɛmɛ a he piɛ.—La 31:23.
Ke wa ha nɛ huɛ bɔmi kpakpa ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ, Satan be nyɛe maa ye wɔ awi kɛ ya neneene. (1 Yoh. 3:8) Ngɛ je ehe ɔ mi ɔ, Yehowa maa ye bua wɔ konɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi waa kɛ lɛ wa kpɛti, nɛ e ma je wɔ kɛ je gbenɔ dɛ mi. (Kpoj. 21:4) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e ji he blɔ ngua nɛ wa ná kaa wa ngɛ Yehowa bo tsu ɔ mi, ejakaa huɛ bɔmi kpakpa ma nyɛ maa hi waa kɛ Yehowa wa kpɛti kɛ ya neneene. (Eze. 37:27) Ke wa suɔ nɛ waa hi Yehowa bo tsu ɔ mi daa a, mɛni e sa kaa waa pee? Ke nɔ ko fɔ mo nine kɛ ba e we mi ɔ, o maa suɔ nɛ o pee níhi nɛ ma ha nɛ e bua nɛ jɔ. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ ke wɔ hu wa suɔ nɛ waa ya nɔ nɛ waa hi Yehowa bo tsu ɔ mi ɔ, e sa nɛ waa pee níhi nɛ e hyɛɛ blɔ kaa waa pee ɔ. Akɛnɛ wa suɔ Yehowa he je ɔ, wa peeɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ konɛ waa “sa e hɛ mi kɛ pi si.” (Kol. 1:10) E sa nɛ waa ye Mawu gbeye be fɛɛ be, nɛ wa je bumi kpo kɛ tsɔɔ lɛ. Enɛ ɔ maa ye bua wɔ nɛ wa be nɔ́ ko pee nɛ maa dɔ lɛ. Be fɛɛ be ɔ, wa suɔ nɛ waa ya nɔ nɛ “waa ba wa he si ha wa Mawu ɔ.”—Mika 6:8. w24.06 4 ¶8-9
So, April 9
E da mi kɛ ha yayami peeli.—Yes. 53:12.
Yehowa de Abraham kaa e ngɔ lɛ nitsɛ e binyumu nɛ ji Isak ɔ kɛ sã afɔle ha lɛ. Atsinyɛ jemi ko be he kaa enɛ ɔ ha nɛ Abraham hao wawɛɛ. Se kɛ̃ ɔ, e bu Yehowa tue. Benɛ Abraham ka kaa e maa gbe e binyumu ɔ, Mawu tsi lɛ blɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Abraham nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ha nɛ wa na nɔ́ nɛ Yehowa maa pee hwɔɔ se. Yehowa maa ngɔ lɛ nitsɛ e Binyumu nɛ e suɔ lɛ ɔ kɛ sã afɔle ngɛ wa he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa suɔ adesahi wawɛɛ nitsɛ. (1 Mose 22:1-18) Jeha lafa komɛ a se benɛ Yehowa ngɔ Mlaa a kɛ ha Israelbi ɔmɛ ɔ, e de mɛ kaa a ngɔ lohwehi kɛ sã afɔle kɛ ha lɛ konɛ e ngɔ a yayami ɔmɛ kɛ ke mɛ. (3 Mose 4:27-29; 17:11) Jamɛ a afɔle sami ɔmɛ daa si kɛ ha afɔle ngua ko nɛ Mawu maa sã konɛ e kɛ kpɔ̃ adesahi kɛ je yayami dɛ mi ɔ. Mawu ngɔ e mumi klɔuklɔu ɔ kɛ wo e gbali ɔmɛ he wami nɛ a gba kɛ kɔ nina a nɛ a wo e he si ɔ he. A tsɔɔ kaa Mawu Binyumu ɔ ma ba na nɔ́, nɛ a maa gbe lɛ konɛ e kɛ kpɔ̃ adesahi tsuo nɛ mo hu o piɛɛ he ɔ kɛ je yayami kɛ gbenɔ dɛ mi!—Yes. 53:1-12. w24.08 4 ¶7-8
Soha, April 10
Hyɛ bɔ nɛ i suɔ o mlaa a ha! I susuɔ he ligbi ɔ tsuo.—La 119:97.
Ke o kane ngmami komɛ ɔ, mo susu bɔ nɛ o kɛ ma tsu ní ha a he. Ke o ngɛ ngmami ko kanee ɔ, mo bi o he ke, ‘Kɛ i kɛ ngmami nɛ ɔ ma nyɛ ma tsu ní ha kɛɛ amlɔ nɛ ɔ kɛ hwɔɔ se?’ Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɔɔ lɛ kaa o kane 1 Tɛsalonika Bi 5:17, 18 ɔ. Ke o kane ngmami nɛ ɔ ta a, o ma nyɛ maa mlɛ, nɛ o susu si abɔ nɛ o sɔleɔ, kɛ bɔ nɛ o sɔleɔ ha a he. Jehanɛ hu ɔ, o ma nyɛ ma susu ní komɛ nɛ Yehowa pee ha mo nɛ o bua jɔ he ɔ he. O ma nyɛ maa mwɔ o yi mi kpɔ kaa o maa na Yehowa si ngɛ ní etɛ komɛ a he. Ke o kɛ be bɔɔ susu nɔ́ nɛ o kane ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ he ɔ, lɔ ɔ maa ye bua mo nɛ o nu Mawu Munyu ɔ sisi saminya, nɛ o kɛ tsu ní. Ke o pee jã be fɛɛ be nɛ o maa kane ngmami ko ɔ, o ma ná he se wawɛɛ! Ngɛ anɔkuale mi ɔ, bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, o ma ba pee Mawu Munyu ɔ nɔ yelɔ. w24.09 4-5 ¶9-10
Hɔ, April 11
Nyɛɛ hyɛ nyɛ nitsɛmɛ nyɛ he nɔ saminya, konɛ nɔ́ nɛ wa gbo dengme kɛ ná a nɛ ko bɔ nyɛ, mohu ɔ, nyɛ nine nɛ su hiɔwo ɔ tsuo nɔ.—2 Yoh. 8.
Yehowa dloo wɔ nyɛmi ko nɛ se be. E ngɛ mi kaa wa bua jɔɔ ke nihi ke wɔ ní mohu lɛɛ, se wa náa bua jɔmi wawɛɛ ke wa ke ni kpahi ní. Ke wa ye bua wa nyɛmimɛ ɔmɛ ɔ, e haa nɛ wa tsui nɔɔ wa mi, nɛ wa bua jɔɔ ke a je hɛsa kpo. Ke wa ke nihi ní ɔ, a na wɔ si jio, a nɛ wɔ si jio, e sa nɛ wa bua nɛ jɔ kaa wa pee nɔ́ nɛ da. Mo kai kaa nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o kɛ ma ha a, “Yehowa ma nyɛ ma ha mo nɔ́ nɛ pe jã.” (2 Kron. 25:9) Bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, nɔ́ nɛ Yehowa ma ha wɔ ɔ, maa hiɛ kulaa pe nɔ́ nɛ waa kɛ maa ke ɔ! Jɔɔmi ko be nɛ wa ma ná nɛ e maa pe nɔ́ nɛ Yehowa ma ha wɔ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ waa fia wa pɛɛ si kaa wa maa ya nɔ maa kase wa hiɔwe Tsɛ nɛ e haa nɔ nɔ́ faa a. w24.09 31 ¶20-21
Hɔgba, April 12
Oo Yehowa ye Mawu, i jeɔ o yi kɛ ye tsui tsuo, nɛ ma wo o biɛ ɔ hɛ mi nyami kɛ ya neneene.—La 86:12.
Yehowa naa nɔ mɔbɔ, nɛ e mi mi sãa lɛ ngɛ wa he. (La 103:13; Yes. 49:15) E nuɔ nɔ́ he ha nɔ; ke wa hao ɔ, lɛ hu e haoɔ. (Zak. 2:8) E yeɔ buaa wɔ konɛ waa hɛ kɛ su e he, nɛ́ wa ba pee e huɛmɛ. (La 25:14; Níts. 17:27) Jehanɛ hu ɔ, Yehowa baa e he si. Baiblo ɔ de ke: “E baa e yi si nɛ e hyɛɔ hiɔwe kɛ zugba, e woɔ nɔ nɛ e ní ngɛ mɔbɔ ɔ nɔ kɛ jeɔ zu mi.” (La 113:6, 7) Ngɛ yi mi tomi nɛ ɔmɛ a he je ɔ, wa suɔ kaa wa maa wo wa Mawu nɛ e nɔ kuɔ pe kulaa a hɛ mi nyami. Wa woɔ Yehowa hɛ mi nyami ejakaa wa suɔ nɛ ni kpahi nɛ a ba le lɛ. Nihi babauu li anɔkuale nɛ kɔɔ Yehowa he ɔ. Mɛni he je? Ejakaa Satan yu a juɛmi kɛ gu Mawu he lakpa munyuhi nɛ e ha nɛ e gbɛ fĩa, nɛ́ nihi he ye ɔ nɔ. (2 Kor. 4:4) Satan ha nɛ nihi he ye kaa Yehowa kɛ yayami ki, nɛ e ji Mawu nɛ e susuu we nɔ he, nɛ lɛ nɛ e ha nɛ nɔ́ nami hiɛ babauu ngɛ je ɔ mi ɔ nɛ. Se wɔɔ lɛɛ wa le anɔkuale ɔ! Wa ná he blɔ nɛ waa kɛ ma ha nɛ nihi nɛ a le nɔ tutuutu nɛ Mawu ji, nɛ waa ye bua mɛ konɛ mɛ hu a wo e hɛ mi nyami.—Yes. 43:10. w25.01 3 ¶6-7
Hɔɛgbi, April 13
Satan . . . ngɛ nihi nɛ a ngɛ zugba a nɔ hehi tsuo nɛ nimli ngɛ ɔ sisie.—Kpoj. 12:9.
E ngɛ mi kaa Yesu nɛ ji Mawu Bi ɔ ye mluku nɛ e pee nyakpɛ níhi mohu lɛɛ, se Satan gu ni komɛ a nɔ kɛ gbɛ e he lakpa munyuhi fuu kɛ fĩa. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ tsɔɔ kaa he wami nɛ Yesu kɛ pee nyakpɛ níhi ɔ je “daimonio ɔmɛ a nɔ yelɔ ɔ” ngɔ. (Maak. 3:22) Benɛ a ngɛ Yesu sane yee konɛ a gbe lɛ ɔ, jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ po e nya kaa e gbe Mawu biɛ ɔ he guɛ, nɛ a plɛ ni ɔmɛ a yi mi kaa a ha nɛ a gbe Yesu. (Mat. 27:20) Pee se ɔ, benɛ Kristo se nyɛɛli ɔmɛ ngɛ sane kpakpa a fiɛɛe ɔ, a he nyɛli ɔmɛ “wo nihi . . . a yi mi, nɛ a su mɛ ngɔ wo” a he konɛ a wa Kristofo ɔmɛ yi mi. (Níts. 14:2, 19) December 1, 1998 Hwɔɔmi Mɔ ɔ de ngɛ Ní Tsumi 14:2 ɔ he ke: “Pi nɛ Yudabi ɔmɛ a he nyɛli ɔmɛ kua sɛ gbi nɛ a fiɛɛ kɛ ha mɛ ɔ pɛ kɛkɛ, mohu ɔ, a tu munyu yayahi ngɛ Kristofo ɔmɛ a he bɔ nɛ pee nɛ nihi nɛ a ko bu mɛ tue nɛ a nyɛ mɛ hulɔ.” Loloolo ɔ, Satan “ngɛ nihi nɛ a ngɛ zugba a nɔ hehi tsuo nɛ nimli ngɛ ɔ sisie.” w24.04 11 ¶15-16
Pɛplɛgbi, April 14
Anɛ zugba a tsuo Kojolɔ ɔ be nɔ́ nɛ da pee lo?—1 Mose 18:25.
Pi be nɛ nɔ ko ma gbo ɔ nɛ maa tsɔɔ kaa e ma ná neneene wami loo e be náe. Yehowa ji kojolɔ nɛ ye mluku. Enɛ ɔ he ɔ, bɔ nɛ e kojoɔ ha a da be fɛɛ be. (La 33:4, 5) Wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa “zugba a tsuo Kojolɔ ɔ” maa pee nɔ́ nɛ da. Jehanɛ hu ɔ, wa ma nyɛ ma de kaa pi he nɛ nɔ ko maa hi ɔ nɛ maa tsɔɔ kaa e ma ná neneene wami loo e be náe. Yehowa be nihi ayɔhi abɔ nɛ a ngɛ hehi nɛ Matsɛ Yemi ɔ he sɛ gbi ɔ sui ɔ kojoe kaa “apletsihi” kɔkɔɔkɔ. (Mat. 25:46) Zugba a tsuo Kojolɔ nɛ e yeɔ dami sane ɔ susuɔ nimli nɛ ɔmɛ a he wawɛɛ pe wɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa li bɔ nɛ Yehowa ma tsu ní komɛ a he ní ha ngɛ amanehlu ngua a mi. Eko ɔ, níhi nɛ nimli nɛ ɔmɛ maa na ngɛ amanehlu ngua a mi, kɛ bɔ nɛ Yehowa ma tsɔ e biɛ ɔ he ha a ma ha nɛ a ná hemi kɛ yemi ngɛ e mi.—Eze. 38:16. w24.05 12 ¶14-15
Sɔ, April 15
Nyɛɛ suɔ nyɛ sibi.—Yoh. 15:12.
Yehowa we bi suɔ kaa a maa ye bua a sibi. (2 Kor. 8:4) Se be komɛ ɔ, ja a ná kã loko a ma nyɛ maa pee jã. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke ta ba a, asafo mi nikɔtɔma amɛ le kaa e he maa hia nɛ a wo nyɛmimɛ ɔmɛ he wami, nɛ a ha mɛ a he lo nya hiami níhi kɛ a mumi mi hiami níhi. Asafo mi nikɔtɔma amɛ peeɔ jã ke lɔ ɔ maa ngɔ a wami kɛ wo oslaa mi po, ejakaa a suɔ a nyɛmimɛ ɔmɛ wawɛɛ. Jã nɛ a peeɔ ɔ, tsɔɔ kaa a ngɛ Zadok kã peemi ɔ kasee. Ngɛ behi kaa jã a mi ɔ, e ma bi nɛ waa pee kake. Moo bu blɔ tsɔɔmi nɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ kɛ ma ha a tue. (Heb. 13:17) Be fɛɛ be ɔ, e sa nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ nɛ a susu blɔ tsɔɔmihi nɛ kɔɔ bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ dla wa he ha loko oslaa ko nɛ ba, kɛ nɔ́ nɛ e sa nɛ waa pee ke oslaa ko ba a he. (1 Kor. 14:33, 40) Moo pee kã, se kɛ̃ ɔ, o hɛ mi nɛ kã si. (Abɛ 22:3) O kɛ nile nɛ tsu ní. Koo pee níhi nɛ maa ngɔ o wami kɛ wo oslaa mi. Ngɔɔ o hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ. E ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o ha nɛ o nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a hi slɔkee. w24.07 4 ¶8; 5 ¶11
So, April 16
Ngɛ ye haomi be mi ɔ, i tsɛ Yehowa, . . . nɛ ya nɛ i fo kɛ bi yemi kɛ buami ɔ su e tue mi.—La 18:6.
Matsɛ David le Yehowa nɛ e ngɔ e hɛ kɛ fɔ e nɔ. Be mi nɛ Matsɛ Saul kɛ David he nyɛli kpahi ngɛ hlae nɛ a gbe lɛ ɔ, David sɔle kɛ ha Yehowa. Benɛ Mawu ha David sɔlemi ɔ heto nɛ e kpɔ̃ lɛ se ɔ, David de ke: “Yehowa hɛ ngɛ!” (La 18:46) Mɛni David ngɛ tsɔɔe? Womi ko tsɔɔ kaa David ngɛ nɔ mi mae kaa Yehowa ji anɔkuale Mawu, nɛ e yeɔ buaa e sɔmɔli be fɛɛ be. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, níhi a si kpami nɛ David ná a, ha nɛ e na kaa Mawu ji nɔ ko nɛ e hɛ ngɛ. Enɛ ɔ ye bua lɛ nɛ e fia e pɛɛ si kaa e ma sɔmɔ lɛ nɛ e je e yi. (La 18:28, 29, 49) Ke wa ná nɔ mi mami kaa Yehowa ji Mawu nɛ e hɛ ngɛ ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ nɛ waa kɛ kã nɛ sɔmɔ lɛ. Wa ma ná he wami kɛ da ka fɛɛ ka nɛ waa kɛ maa kpe ɔ nya, nɛ wa maa bɔ mɔde hu kaa wa maa ya nɔ maa pee babauu ngɛ Mawu sɔmɔmi mi. Jehanɛ hu ɔ, e maa wo wɔ he wami nɛ wa maa fia wa pɛɛ si kaa wa maa hɛ kɛ su Yehowa he be fɛɛ be. w24.06 20-21 ¶3-4
Soha, April 17
Nyɛ ko ha nɛ nɔ ko nɔ ko nɛ e ha nɛ nyɛɛ tla blɔ ngɛ blɔ ko blɔ ko nɔ.—2 Tɛs. 2:3.
Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ munyuhi nɛ bɔfo Paulo ngma kɛ ya ha Tɛsalonikabi ɔmɛ ɔ mi? Ke wa nu nɔ́ ko nɛ e kɛ nɔ́ nɛ wa kase ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ kɔ we, aloo wa nu munyu ko nɛ e pee wɔ nyakpɛ ɔ, e sa nɛ waa kɛ hɛ si kami nɛ tsu ní. Ngɛ blema Soviet Union ɔ, ni komɛ nɛ a sume Yehowa we bi ɔ gbɛ sɛ womi ko kɛ fĩa. E ngɛ kaa nɔ́ nɛ jamɛ a sɛ womi ɔ je asafo ɔ ní tsumi yi ɔ. Sɛ womi ɔ wo nyɛmimɛ ɔmɛ he wami kaa a ma nyɛ ma tsɔ mɛ nitsɛmɛ a kuuhi. E ngɛ kaa nɔ́ nɛ munyuhi nɛ ngɛ sɛ womi ɔ mi ɔ ji anɔkuale. Se nyɛmimɛ nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ he we munyu nɛ ɔmɛ yi. A yɔse kaa munyuhi nɛ ngɛ sɛ womi ɔ mi ɔ kɛ nɔ́ nɛ a asafo ɔ tsɔɔ mɛ ɔ kpa we gbi. Mwɔnɛ ɔ, ni komɛ nɛ a sume Yehowa a bɔɔ mɔde kaa a maa gu Intanɛti ɔ nɔ kɛ mlɔɔ wɔ konɛ wa mi nɛ gba. E sɛ nɛ waa ngmɛ blɔ nɛ ‘munyu ko nɛ e tsake wa juɛmi amlɔ nɔuu,’ mohu ɔ, e sa nɛ waa hyɛ kaa níhi nɛ wa nuɔ kɛ níhi nɛ wa kaneɔ ɔ kɛ anɔkualehi nɛ wa kase ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ kpaa gbi lo. Ke wa pee jã a, e maa po wa he piɛ.—2 Tɛs. 2:2; 1 Yoh. 4:1. w24.07 12 ¶14-15
Hɔ, April 18
Ke nɔ ko pee yayami ko po ɔ, wa ngɛ yemi kɛ bualɔ ko.—1 Yoh. 2:1.
Yi mi kpɔ nɛ he hia wawɛɛ nɛ nɔ ko ma nyɛ maa mwɔ ngɛ e si himi mi ji kaa e maa jɔɔ e he nɔ kɛ ha Yehowa konɛ e ba piɛɛ e we bi a he. Yehowa suɔ nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e mwɔ yi mi kpɔ nɛ ɔ. Mɛni he je? E suɔ nɛ waa pee e huɛ nɛ waa hi si kɛ ya neneene. (5 Mose 30:19, 20; Gal. 6:7, 8) Se kɛ̃ ɔ, Yehowa nyɛ we nɔ ko nɔ kaa e sɔmɔ lɛ. E ngmɛ nɔ fɛɛ nɔ blɔ konɛ e hla nɔ́ nɛ e maa pee. Se mɛni nɛ e sa nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ nɛ a pee ke Kristofono ko pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he? Ke yayami peelɔ ɔ tsakee we e tsui ɔ, lɛɛ e sa nɛ a je lɛ kɛ je asafo ɔ mi. (1 Kor. 5:13) Se ke a je nɔ ko ngɛ asafo ɔ mi po ɔ, Yehowa suɔ kaa nɔ ɔ nɛ tsake e tsui konɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi e kɛ lɛ a kpɛti ekohu. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, yi mi tomi titli he je nɛ Yehowa ngɔ kpɔmi nɔ́ ɔ kɛ ha ji kaa e suɔ nɛ e ngɔ yayami peeli nɛ a tsake a tsui ɔ a he yayami kɛ ke mɛ. Wa Mawu ɔ nɛ e ngɛ suɔmi ɔ ngɛ yayami peeli tsuo dee ke a tsake a tsui.—Zak. 1:3; Rom. 2:4; Yak. 4:8. w24.08 14 ¶1-2
Hɔgba, April 19
Ke o ba pee ní lelɔ ɔ, kɛkɛ imi hu ye tsui ma nya.—Abɛ 23:15.
Be mi nɛ bɔfo Yohane ngma e sɛ womi etɛne ɔ, , ni komɛ ngɛ lakpa tsɔɔmihi tsɔɔe, nɛ a ngɔ mi gbami kɛ ngɛ asafo ɔ mi bae. Se kɛ̃ ɔ, ni komɛ ya nɔ nɛ a ‘nyɛɛ ngɛ anɔkuale ɔ nya.’ A bu Yehowa tue, nɛ a ‘ya nɔ nɛ a nyɛɛ ngɛ e kita amɛ a nya.’ (2 Yoh. 4, 6) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Kristofohi anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ ɔ ha nɛ Yohane kɛ Yehowa tsuo bua jɔ wawɛɛ. (Abɛ 27:11) Mɛni wa kase ngɛ mi? Anɔkuale yemi ngɔɔ bua jɔmi nitsɛnitsɛ kɛ baa. (1 Yoh. 5:3) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, wa bua jɔɔ ejakaa wa le kaa wa ha nɛ Yehowa bua jɔ. Ke wa yu wa he ngɛ yayami he, nɛ wa bu Yehowa fami ɔmɛ tue ɔ, Yehowa bua jɔɔ wawɛɛ. Se pi lɛ pɛ, bɔfo ɔmɛ nɛ a ngɛ hiɔwe ɔ hu bua jɔɔ. (Luka 15:10) Ke wa na kaa wa nyɛmimɛ ɔmɛ ya nɔ nɛ a ngɛ anɔkuale yee ɔ, wa bua jɔɔ. (2 Tɛs. 1:4) Nɛ ke a kpata Satan je yaya nɛ ɔ hɛ mi se ɔ, wa bua maa jɔ wawɛɛ kaa wa ya nɔ nɛ wa ye Yehowa anɔkuale. w24.11 12 ¶17-18
Hɔɛgbi, April 20
Ha nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ya nɔ nɛ e hla nɔ́ nɛ maa hi kɛ ha nɔ kpa, se pi kɛ ha lɛ nitsɛ e he.—1 Kor. 10:24.
Mɛni be nɛ e sa nɛ o to nɔ ko he hɛ kɛ ya si loko o de lɛ kaa o bua jɔ e he? Ke o ye oya kɛ ya de nɔ ɔ kaa o bua jɔ e he ɔ, nɔ ɔ maa na kaa o susuu we níhi a he saminya loko o mwɔɔ yi mi kpɔ. (Abɛ 29:20) Jã kɛ̃ nɛ ke nɔ ɔ yɔse kaa o bua jɔ e he se o ha nɛ be pue mi tsɔ loko o ya de lɛ ɔ, eko ɔ, e ma susu kaa o gblaa o nane si tsɔ kɛ mwɔɔ yi mi kpɔ. (Fiɛɛ. 11:4) Mo kai kaa loko o ma de nɔ ko kaa o bua jɔ e he ɔ, e he hia we nɛ o ma o juɛmi nya si kaa o kɛ nɔ ɔ lɛ maa sɛ gba si himi mi. Se e sa nɛ o ná nɔ mi mami kaa o pee klaalo kaa o maa sɛ gba si himi mi, nɛ nɔ nɛ o ngɛ hlae nɛ o kɛ lɛ nɛ sɛ gba si himi mi ɔ ma nyɛ maa pee nɔ ko nɛ sa. Ke o yɔse kaa nɔ ko bua jɔ o he ɔ, mɛni e sa nɛ o pee? Ke o bua jɔɛ nɔ ɔ he ɔ, moo bɔ mɔde kaa o kɛ o ní peepee maa tsɔɔ jã. E sɛ nɛ o ha nɛ nɔ ɔ nɛ nu he kaa hɛ kɛ nɔ fɔmi ko ngɛ kɛ ha lɛ, be mi nɛ o le kaa o bua jɔɛ e he.—Efe. 4:25. w24.05 22-23 ¶9-10
Pɛplɛgbi, April 21
Ma ba ekohu, nɛ ma ba ngɔ nyɛ kɛ ho ye we ɔ mi ya.—Yoh. 14:3.
Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Kristofohi anɔkualetsɛmɛ nɛ a pɔ mɛ nu ɔ pɛ lɛ Yesu maa ngɔ kɛ ho hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ mi ya. Ke nɔ ko nɛ a pɔ lɛ nu ɔ yɛ nɔ nɛ e hwɔɔ ɔ, a be lɛ ngɔe kɛ piɛɛ “nihi nɛ [a] hla amɛ” a he. (Mat. 24:31) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e sa nɛ nihi tsuo nɛ a ngɛ hɛnɔkami kaa a maa hi zugba a nɔ kɛ ya neneene ɔ hu nɛ a ya nɔ nɛ a hwɔɔ nɛ a ye anɔkuale. Akɛnɛ wa ba le Yehowa saminya he je ɔ, wa le kaa e maa kojo ngɛ dami mi. Enɛ ɔ he ɔ, ke Yehowa mwɔ e yi mi kpɔ kaa e maa pɔ ni komɛ nu mwɔnɛ ɔ, e sɛ nɛ wa ha nɛ e gba wa nya kulaa. E sa nɛ wa kai nɔ́ nɛ Yesu de ngɛ apaatsɛmɛ nɛ a ya tsu ní ngɛ wai ngmɔ ko mi ngɛ ngmlɛfia 11 ɔ mi ɔ he. (Mat. 20:1-16) Apaatsɛmɛ nɛ a kpɛ se kɛ ba tsu ní ngɛ wai ngmɔ ɔ mi, kɛ nihi nɛ a ba mla a tsuo ná hiɔwo kake. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ e ji ngɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ hu a blɔ fa mi. Ke a pɔ mɛ nu kɛ jio, lingmi nɛ ɔ pɛ lɛ a pɔ mɛ nu jio, ke a ya nɔ nɛ a ye anɔkuale ɔ, mɛ tsuo a nine maa su a hiɔwo ɔ nɔ ngɛ hiɔwe. w24.09 24 ¶15-17
Sɔ, April 22
Kristo po na amanehlu ha nyɛ, nɛ e si nɔ hyɛmi nɔ́ ha nyɛ konɛ nyɛɛ nyɛɛ e nane mami he ɔmɛ a se haa.—1 Pet. 2:21.
Yesu pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha wɔ ngɛ bɔ nɛ e sa kaa waa pee wa ní ha ke a ye wɔ sane yaya a he. Nihi babauu kɛ Yesu hí si saminya, nɛ e wekuli po piɛɛ he. E wekuli ɔmɛ tsɔɔ kaa e yi ngɛ puɛe, nɛ jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ hu tsɔɔ kaa e kɛ mumi yayamihi tsuɔ ní. Jehanɛ hu ɔ, Roma tabuli ɔmɛ ye e he fɛu, a wa lɛ yi mi, nɛ nyagbenyagbe ɔ, a gbe lɛ. (Maak. 3:21, 22; 14:55; 15:16-20, 35-37) Se ngɛ enɛ ɔ tsuo se ɔ, Yesu pee we nɔ́ ko kɛ to mɛ nane mi. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ e nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi? (1 Pet. 2:21-23) Yesu pee nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ se be nɛ maa ye bua wɔ ke a ye wɔ sane yaya. E le be nɛ e sa nɛ e pee dii, kɛ be nɛ e sa kaa e tu munyu. (Mat. 26:62-64) Be komɛ ɔ, ke nihi tu lakpa munyu kɛ si lɛ ɔ, e pui a nya mi. (Mat. 11:19) Ke nihi te si kɛ wo lɛ nɛ e hla kaa e maa tu munyu po ɔ, e jɛ we mɛ nɛ e wui a he gbeye hulɔ. w24.11 4-5 ¶9-10
So, April 23
Kristo Yesu ba je ɔ mi konɛ e ba he yayami peeli a yi wami.—1 Tim. 1:15.
Ngɔɔ lɛ kaa o ngɔ nike ní ko nɛ he jua wa wawɛɛ kɛ ha nɔ ko nɛ o suɔ lɛ. Ke nɔ ɔ ngɔ nike ní ɔ kɛ ya fɔ he ko, nɛ e je e juɛmi ngɛ nɔ ɔ, kɛ o maa nu he ha kɛɛ? E maa dɔ mo wawɛɛ. Se ke nɔ ɔ ngɔ nike ní ɔ kɛ tsu ní, nɛ e ba na mo si kɛ tsɔɔ kaa e bua jɔ he ɔ, e ngɛ heii kaa o bua maa jɔ saminya. Mɛni ji oti nɛ ngɛ nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ ɔ mi? Yehowa ngɔ e Bi ɔ kɛ ha ngɛ wa he. Enɛ ɔ he ɔ, ke wa je hɛsa kpo ngɛ nike ní nɛ se be nɛ ji kpɔmi nɔ́ ɔ, kɛ suɔmi nɛ Yehowa je kpo kɛ tsɔɔ wɔ ɔ he ɔ, e bua maa jɔ wawɛɛ! (Yoh. 3:16; Rom. 5:7, 8) Ke be ngɛ mi puee ɔ, eko ɔ, wa be kpɔmi nɔ́ ɔ nae hu kaa nike ní ko nɛ he jua wa loo se nami ngɛ he. Ke e ba jã a, e maa pee kaa nɔ́ nɛ wa ngɔ nike ní nɛ Mawu kɛ ha wɔ ɔ kɛ ya fɔ he ko, nɛ wa je wa juɛmi ngɛ nɔ. Bɔ nɛ pee nɛ nɔ́ ko kaa jã nɛ ko ba a, e sa nɛ waa ya nɔ nɛ wa susu nɔ́ nɛ Mawu kɛ Kristo pee ha wɔ ɔ he. w25.01 26 ¶1-2
Soha, April 24
Susu ní nɛ ɔmɛ a he wawɛɛ; ngɔɔ o he kɛ wo a mi kulaa, bɔ nɛ pee nɛ o nɔ yami ɔ nɛ je kpo heii konɛ nihi tsuo nɛ a na.—1 Tim. 4:15.
E sɛ nɛ nyɛminyumu ko nɛ a maa hla lɛ kaa asafo mi nɔkɔtɔma a nɛ pee nyumu nɛ e tsake e tsui kɛ we. E ngɛ mi kaa e he hia we nɛ a baptisi mo jeha babauu loko o sɔmɔ kaa asafo mi nɔkɔtɔma mohu lɛɛ, se e sa nɛ o pee Kristofono nɛ e nane pi si. Loko a maa hla mo kaa asafo mi nɔkɔtɔma a, e sa nɛ o ba o he si kaa Yesu, nɛ o tsu ní tsumi saisaa nɛ a kɛ maa wo o dɛ ɔ. E sa nɛ o to o tsui si konɛ o ngɔ o hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ kaa e ma ha mo ní tsumi kpahi kɛ piɛɛ nɔ́ nɛ o ngɛ tsue ngɛ asafo ɔ mi ɔ he ngɛ be nɛ sa mi. (Mat. 20:23; Filip. 2:5-8) O ma nyɛ maa tsɔɔ kaa o yeɔ anɔkuale kɛ gu blɔ tsɔɔmihi nɛ asafo ɔ kɛ haa nɛ o kɛ ma tsu ní, kɛ Yehowa mlaahi nɛ o maa ye nɔ ɔ nɔ. Baiblo ɔ ha nɛ wa na heii kaa e sa nɛ nɔ hyɛli nɛ a pee nihi nɛ a he su nɛ a ma nyɛ maa tsɔɔ ní. Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa jã nɔ ko le magbɛ nɔ munyu tumi saminya loko e ma nyɛ ma pee nɔ hyɛlɔ lo? Dɛbi. Tsa pi asafo mi nikɔtɔmahi tsuo nɛ a he be ngɛ magbɛ nɔ munyu tumi mi, se ke e ba lɛ ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ kɛ nyɛmimɛ a slaami mi ɔ, a ti ni komɛ bɔɔ lɔ ɔ he mɔde wawɛɛ. w24.11 23-24 ¶14-15
Hɔ, April 25
I suɔ o mlaa amɛ pe sika tsu, pe sika tsu ngmingmiingmi po.—La 119:127.
Ke o kane nɔ́ ko ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ o nui sisi saminya a, mo hla níhi a mi ngɛ he. Lɔ ɔ se ɔ, ngɛ ligbi ɔ mi tsuo ɔ, mo pue o yi mi tɛ ngɛ nɔ́ nɛ o kase ɔ he, kɛ nɔ́ nɛ e tsɔɔ mo ngɛ Yehowa, kɛ e Bi ɔ kɛ suɔmi nɛ a ngɛ kɛ ha mo ɔ hu he. (La 119:97, sisi ningma.) Eko ɔ, ke o ngɛ ní kanee loo o ngɛ níhi a mi hlae ɔ, pi be fɛɛ be nɛ o naa nɔ́ ehe ko aloo nɔ́ ko nɛ o bua jɔ he. Ke jã nɛ e ji ngɛ o blɔ fa mi ɔ, o kɔni mi nɛ ko jɔ̃. Mohu ɔ, moo ngɔ o he kɛ to nɔ ko nɛ e tsuaa si kɛ hlaa sika tsu ɔ he. Behi fuu ɔ, nihi nɛ a hlaa sika tsu ɔ toɔ a tsui si kɛ hlaa sika tsu ɔ ngmlɛfiahi fuu aloo ligbihi fuu loko a naa eko. Se kɛ̃ ɔ, a yaa nɔ nɛ a peeɔ jã, ejakaa ke a na sika tsu nyafii po ɔ, e he jua wa ha mɛ. Anɔkualehi nɛ a ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ he jua wa kulaa pe sika tsu! (Abɛ 8:10) Enɛ ɔ he ɔ, moo to o tsui si nɛ o ya nɔ nɛ o kane Baiblo ɔ nɛ o hla níhi a mi konɛ o kase ní hehi.—La 1:2. w25.01 25 ¶14-15
Hɔgba, April 26
Kaa bɔ nɛ Yehowa ngɔ kɛ ke nyɛ faa a, e sa nɛ nyɛ hu nyɛɛ pee jã nɔuu.—Kol. 3:13.
Yehowa hyɛɛ blɔ kaa waa kɛ nihi nɛ a tɔ̃ wa nɔ ɔ a tɔmihi maa ke mɛ. (La 86:5; Luka 17:4; Efe. 4:32) Behi fuu ɔ, ke nɔ ko de mo nɔ́ yaya ko aloo e pee mo nɔdɔ nɔ́ ko ɔ, e haoɔ mo. Se ke nɔ ɔ ji o huɛ nɛ nyu bi ngɛ o kɛ lɛ nyɛ kpɛti aloo o wekuno ɔ, lɔ ɔ lɛɛ e maa hao mo wawɛɛ nitsɛ. (La 55:12-14) Be komɛ ɔ, ke e ba lɛ jã a, wa nuɔ he kaa nɔ́ nɛ a ngɔ ha kɛ gbɔ wɔ. (Abɛ 12:18) Eko ɔ, wa maa bɔ mɔde kaa wa ma ma wa hɛ kɛ fɔ nɔ. Se jã nɛ wa maa pee ɔ, maa pee kaa nɔ́ nɛ a gbɔ wɔ ha nɛ e tlɔ wa he lo ɔ mi. Jã kɛ̃ nɛ ke nɔ ko pee wɔ nɔdɔ nɔ́ ko nɛ wa ma wa hɛ kɛ fɔ bɔ nɛ wa ngɛ he nue ha a nɔ ɔ, lɔ ɔ be hae nɛ dɔdɔɛ ɔ nɛ je. Ke nɔ ko tɔ̃ wa nɔ ɔ, behi fuu ɔ, wa mi mi fuɔ oya nɔuu. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa wa mi mi ma nyɛ ma fu. Se kɛ̃ ɔ, e bɔ wɔ kɔkɔ hu kaa e sɛ nɛ waa hɛɛ abofu ɔ mi. (La 4:4; Efe. 4:26) Mɛni he je? Ejakaa nɔ́ kpakpa ko ji abofu mi kɛ bɛ. (Yak. 1:20) Mo kai kaa ke nɔ ko tɔ̃ wa nɔ ɔ, wa mi mi pɔɔ fumi oya nɔuu. Se kaa wa maa hɛɛ abofu ɔ mi aloo wa maa ngmɛɛ he ɔ lɛɛ, e daa si ngɛ wa nɔ. w25.02 15 ¶4-6
Hɔɛgbi, April 27
Juɛmi . . . baa nɔ wami yi.—Fiɛɛ. 7:12.
Yesu ngɔ nɔ́ he tomi nɔ́ ko kɛ tsu ní kɛ tsɔɔ kaa ke nɔ ko to sika si konɛ e kɛ hyɛ e he, se “e pi niatsɛ ngɛ Mawu hɛ mi” ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e be juɛmi kulaa. (Luka 12:16-21) Nɔ ko li hwɔɔ se sane. (Abɛ 23:4, 5; Yak. 4:13-15) Jehanɛ hu ɔ, Yesu de kaa e sa nɛ nihi tsuo nɛ a suɔ kaa a maa pee e kaseli ɔ nɛ a pee klaalo kaa a maa “ngmɛɛ” he lo nya níhi tsuo nɛ a ngɛ ɔ he. (Luka 14:33) Ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, nɔ́ nɛ ɔ ba mi ngɛ Kristofohi nɛ a hi Yudea a blɔ fa mi, nɛ a pee klaalo kaa a maa ngmɛɛ níhi tsuo nɛ a ngɛ ɔ a he. (Heb. 10:34) Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, akɛnɛ nyɛmimɛ fuu kua kaa a kɛ a he maa wo ma kudɔmi sanehi a mi he je ɔ, a ní tsumi nɛ ma ha nɛ a ná sika a je a dɛ. (Kpoj. 13:16, 17) Mɛni lɛ ye bua mɛ? A ngɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa ngɛ si nɛ Yehowa wo ɔ mi. Yehowa de ke: “I be mo sie gblegbleegble, nɛ i be mo kuae gblegbleegble hulɔ.” (Heb. 13:5) Enɛ ɔ he ɔ, ke wa bɔ mɔde kaa wa maa to sika si konɛ wa kɛ hyɛ wa he hwɔɔ se, se wa ya je si fɔfɔɛ ko nɛ wa hyɛ we blɔ ɔ mi, nɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ bɔ wɔ po ɔ, wa ngɛ nɔ mi mami kaa Yehowa maa hyɛ wa nɔ. w25.03 29 ¶13-14
Pɛplɛgbi, April 28
Amlɔ nɛ ɔ nɛ wa be Kristo ɔ he sisije tsɔɔmi ɔ he nɛ ɔ, nyɛ ha nɛ waa ya wa hɛ mi konɛ waa wa nɛ wa ko hi sisi tomi ko toe hu.—Heb. 6:1.
Yehowa ngmɛɛ we wa he nɛ wɔ nitsɛmɛ waa wa ngɛ mumi mi. E ha wɔ nɔ hyɛli kɛ tsɔɔli nɛ a he su ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi nɛ a ye bua wɔ konɛ waa ‘wa saminya’ ngɛ mumi mi, “nɛ waa hi Kristo ɔ kami kɛ e blimi ɔ tsuo he sue.” (Efe. 4:11-13) Yehowa yeɔ buaa wɔ kɛ e mumi klɔuklɔu ɔ hulɔ konɛ wa ná “Kristo juɛmi ɔ.” (1 Kor. 2:14-16) Jehanɛ hu ɔ, Mawu ha wɔ Sane Kpakpa womi eywiɛ ɔmɛ konɛ e ye bua wɔ nɛ waa na bɔ nɛ Yesu susu níhi a he ha, bɔ nɛ e tu munyu ha, kɛ bɔ nɛ e pee e ní ha ngɛ e sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi. Ke o kase bɔ nɛ Yesu susuɔ níhi a he ha, kɛ bɔ nɛ e pee e ní ha a he ní ɔ, o ma nyɛ maa pee Kristofono nɛ e nane pi si. Se loko wa maa pee Kristofohi nɛ a nane pi si ɔ, e biɔ babauu pe “Kristo ɔ he sisije tsɔɔmi ɔ” pɛ nɛ wa maa kase. w24.04 4-5 ¶11-12
Sɔ, April 29
Nyɛmi nɛ a kɛ susuɔ nɔ́ he ɔ maa hyɛ o nɔ, nɛ nɔ́ se kɔmi maa bu o he.—Abɛ 2:11.
Daa ligbi ɔ, wa mwɔɔ yi mi kpɔhi. Yi mi kpɔ nɛ ɔmɛ ekomɛ ngɛ nɛ a mwɔmi yi kulaa. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e yi kulaa kaa wa maa hla niye ní nɛ wa maa ye mɔtu, loo be nɛ waa kɛ maa hwɔ si. Se ní komɛ hu ngɛ nɛ e yeɔ kaa wa maa mwɔ yi mi kpɔ ngɛ he, ejakaa e ma nyɛ maa sa wa nɔmlɔ tso mi he wami nami, bua jɔmi nɛ wa náa, wa suɔli, aloo jami nɛ waa kɛ haa Yehowa a he. Wa suɔ nɛ yi mi kpɔhi nɛ wa maa mwɔ ɔ he nɛ ba se nami kɛ ha waa kɛ wa wekuli tsuo. Se nɔ́ nɛ pe kulaa a, wa suɔ nɛ yi mi kpɔhi nɛ wa maa mwɔ ɔ nɛ sa Yehowa hɛ mi. (Rom. 12:1, 2) Nɔ́ ko nɛ e he hia nɛ o pee konɛ o nyɛ nɛ o mwɔ yi mi kpɔ nɛ da ji kaa o maa le anɔkuale sanehi nɛ kɔɔ yi mi kpɔ ɔ he. Mɛni he je nɛ enɛ ɔ he hia a? Ngɔɔ lɛ kaa nɔ ko nu hiɔ wawɛɛ nɛ e ya na dɔkita. Anɛ dɔkita a kɛ oya yemi ma ha hiɔtsɛ ɔ tsopa be mi nɛ e kɛ hiɔtsɛ ɔ sɛɛ we e hiɔ ɔ he ní nɛ e ma bi lɛ sanehi lo? E ngɛ heii kaa e be jã pee. Mo hu loko o ma nyɛ maa mwɔ yi mi kpɔhi nɛ da a, kekleekle ɔ, e sa kaa o susu anɔkuale sanehi nɛ kɔɔ o si fɔfɔɛ ɔ he ɔ he saminya. w25.01 14 ¶1-3
So, April 30
Yehowa . . . kɛ o yayami ɔ ke mo. O be gboe.—2 Sam. 12:13.
Mɛni wa le ngɛ Yehowa mɔbɔ nami ɔ he? Mɛni Yehowa pee kɛ tsɔɔ kaa “e sume nɛ a kpata nɔ ko nɔ ko hɛ mi”? (2 Pet. 3:9) Nyɛ ha nɛ waa hyɛ bɔ nɛ Yehowa plɛ kɛ na ni komɛ nɛ a pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ mɔbɔ ha. Matsɛ David pee yayamihi fuu nɛ hɛdɔ ngɛ he. E puɛ gba nɛ e gbe nɔmlɔ po. Se David tsake e tsui nɛ Yehowa na lɛ mɔbɔ, nɛ e ngɔ e yayami ɔ kɛ ke lɛ. (2 Sam. 12:1-12) Matsɛ Manase hu pee ní yayahi fuu ngɛ e si himi mi. Se ngɛ lɔ ɔ tsuo se ɔ, benɛ e kpa Yehowa pɛɛ nɛ e tsake e tsui ɔ, e ngɔ e yayami ɔ kɛ ke lɛ. (2 Kron. 33:9-16) Nɔ hyɛmi ní nɛ ɔmɛ ha nɛ wa na kaa Yehowa naa adesahi mɔbɔ ke e na kaa e he hia nɛ e pee jã. Enɛ ɔ he ɔ, e ma tle nihi nɛ a pee yayamihi nɛ hɛdɔ ngɛ he se a tsake a tsui ɔ si. w24.05 4 ¶12