Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • es26 bf. 88-97
  • September

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • September
  • Mo Susu Ngmami ɔ He Daa Ligbi—2026
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Pɛplɛgbi, September 1
  • Sɔ, September 2
  • So, September 3
  • Soha, September 4
  • Hɔ, September 5
  • Hɔgba, September 6
  • Hɔɛgbi, September 7
  • Pɛplɛgbi, September 8
  • Sɔ, September 9
  • So, September 10
  • Soha, September 11
  • Hɔ, September 12
  • Hɔgba, September 13
  • Hɔɛgbi, September 14
  • Pɛplɛgbi, September 15
  • Sɔ, September 16
  • So, September 17
  • Soha, September 18
  • Hɔ, September 19
  • Hɔgba, September 20
  • Hɔɛgbi, September 21
  • Pɛplɛgbi, September 22
  • Sɔ, September 23
  • So, September 24
  • Soha, September 25
  • Hɔ, September 26
  • Hɔgba, September 27
  • Hɔɛgbi, September 28
  • Pɛplɛgbi, September 29
  • Sɔ, September 30
Mo Susu Ngmami ɔ He Daa Ligbi—2026
es26 bf. 88-97

September

Pɛplɛgbi, September 1

Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hi nyɛ he kae . . . kaa nyɛ ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi lo.—2 Kor. 13:5.

Ke wa bɔ mɔde wawɛɛ nɛ wa ba pee Kristofohi nɛ a nane pi si ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa wa gbe nya. E sa nɛ waa ya nɔ nɛ wa ha nɛ wa he nɛ wa. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sɛ nɛ wa he wa he nɛ waa ye tsɔ. (1 Kor. 10:12) E sa nɛ waa ‘ya nɔ nɛ waa ka wa he’ be fɛɛ be kaa wa ngɛ wa hɛ mi yae lo. Ngɛ sɛ womi nɛ bɔfo Paulo ngma kɛ ya ha Kolosebi ɔmɛ ɔ mi ɔ, e tsɔɔ hu kaa e he hia nɛ a ya nɔ nɛ a he nɛ wa ngɛ Mawu jami mi. E ngɛ mi kaa Kolosebi ɔmɛ ji Kristofohi nɛ a nane pi si ngɛ Mawu jami mi momo mohu lɛɛ, se Paulo bɔ mɛ kɔkɔ kaa e sa nɛ a hyɛ nɛ hi ngɛ je ɔ susumi he. (Kol. 2:​6-10) Epafra nɛ e ma nyɛ maa ba kaa e le nihi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi saminya a sɔle wawɛɛ kɛ ha mɛ “konɛ nyagbenyagbe ɔ, [a] da si kaa nihi nɛ a ye mluku” loo a wa. (Kol. 4:12) Mɛni wa kaseɔ ngɛ mi? Paulo kɛ Epafra tsuo le kaa loko nɔ ko maa ya nɔ maa pee nɔ nɛ e wa ngɛ Mawu jami mi ɔ, e biɔ mɔde bɔmi wawɛɛ, nɛ jehanɛ hu ɔ, e hia Mawu yemi kɛ buami. E ngɛ mi kaa Kolosebi ɔmɛ kɛ nyagbahi ngɛ kpee mohu lɛɛ, se Paulo kɛ Epafra suɔ nɛ a ya nɔ nɛ a pee Kristofohi nɛ a nane pi si. w24.04 6-7 ¶16-17

Sɔ, September 2

Yehowa kɛ wɔ ngɛ. Nyɛ ko ye mɛ gbeye.—4 Mose 14:9.

Ke a ke waa ye Yehowa gbeye ɔ, nɔ́ nɛ e tsɔɔ ji kaa wa maa suɔ lɛ wawɛɛ, nɛ waa pee níhi nɛ maa sa e hɛ mi. Wa suɔ nɛ waa le slɔɔto nɛ ngɛ nɔ́ nɛ da kɛ nɔ́ nɛ dɛ a kpɛti, kɛ slɔɔto nɛ ngɛ anɔkuale kɛ lakpa a kpɛti. Ke wa pee jã a, e ma ha nɛ Yehowa maa kplɛɛ wa nɔ. (Abɛ 2:​3-6; Heb. 5:14) Ke wa yeɔ adesa hɛ mi gbeye pe Mawu ɔ, e ma nyɛ ma ha nɛ waa je anɔkuale ɔ mi. Mo susu Israel ma nikɔtɔmahi 12 ɔ nɛ a ya slaa si ngɛ Si Womi Zugba a nɔ ɔ a he nɛ o hyɛ. A kpɛti nihi nyɔngma ye Kanaanbi ɔmɛ gbeye wawɛɛ, nɛ lɔ ɔ ha nɛ suɔmi nɛ a ngɛ kɛ ha Yehowa a nya ba si. A de a nyɛmimɛ Israelbi ɔmɛ ke: “Wa be nyɛe maa kuɔ kɛ ya nɛ waa kɛ nimli nɛ ɔmɛ nɛ ya hwu, ejakaa a he wa pe wɔ.” (4 Mose 13:​27-31) Ngɛ adesa susumi nya a, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ Kanaanbi ɔmɛ a he wa. E ji anɔkuale. Se ke nɔ ko susu kaa Israelbi ɔmɛ be nyɛe maa ye a he nyɛli ɔmɛ a nɔ kunimi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e he we Yehowa yi. w24.07 9 ¶5-6

So, September 3

Anɛ zugba a tsuo Kojolɔ ɔ be nɔ́ nɛ da pee lo?—1 Mose 18:25.

Anɛ wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa ke Yehowa ngɛ adesahi tsuo kojoe ɔ, e maa pee nɔ́ nɛ da lo? Ee! Abraham le kaa Yehowa nɛ lɛ ji “zugba a tsuo Kojolɔ ɔ” ye mluku, e le ní pe nɔ fɛɛ nɔ, nɛ e naa nɔ mɔbɔ. E tsɔse e Bi ɔ, nɛ e ha lɛ he blɔ konɛ e kojo nɔ fɛɛ nɔ. (Yoh. 5:22) Yehowa kɛ Yesu tsuo le nɔ́ nɛ ngɛ nɔ fɛɛ nɔ tsui mi. (Mat. 9:4) Enɛ ɔ he ɔ, ke a ngɛ nɔ ko kojoe ɔ, a maa ‘pee nɔ́ nɛ da’! Nyɛ ha nɛ wa ná hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ Yehowa mi kaa e maa pee nɔ́ nɛ da. Wa le kaa wa be he blɔ nɛ wa kojoɔ nihi, se Yehowa lɛɛ e ngɛ he blɔ nɛ e peeɔ jã! (Yes. 55:​8, 9) Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ wa si kojomi ɔ tsuo kɛ ha Yehowa kɛ e Bi ɔ, ejakaa lɛ ji Matsɛ nɛ e kaseɔ e Tsɛ ɔ mɔbɔ nami kɛ e dami sane yemi ɔ.—Yes. 11:​3, 4. w24.05 7 ¶18-19

Soha, September 4

Yehowa hiɔ nɔ nɛ sisiɔ nɔ, se dali lɛɛ e kɛ mɛ nuɔ huɛ gbagbanii.—Abɛ 3:32.

E he hia wawɛɛ kaa wa maa ‘tu anɔkuale ngɛ wa tsui mi.’ Wa naa enɛ ɔ ngɛ nɔ́ nɛ ya nɔ benɛ Filipo fɔ e huɛ nɛ ji Natanael nine kaa e kɛ Yesu nɛ ba kpe ɔ mi. E ngɛ mi kaa Yesu kɛ Natanael kpi gblee mohu lɛɛ, se benɛ Yesu na lɛ ɔ, e de ke: “Nyɛɛ hyɛ, Israelno ngmingmiingmi nɛ lakpa ko be e mi ji nɛ ɔ nɛ.” (Yoh. 1:47) Yesu na kaa Natanael yeɔ anɔkuale saminya. E ngɛ mi kaa Natanael yi mluku kaa bɔ nɛ wa yi mluku ɔ mohu lɛɛ, se e pee we osato, nɛ e yeɔ anɔkuale ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ mi. Yesu bua jɔ su nɛ Natanael je kpo ɔ he, nɛ e je e yi. Mlaahi nɛ a tu he munyu ngɛ La 15 ɔ a kpɛti babauu kɔɔ bɔ nɛ waa kɛ ni kpahi maa hi si ha a he. La 15:3 ɔ tsɔɔ kaa nɔ nɛ ngɛ Yehowa bo tsu ɔ mi ɔ “kɛ e lilɛ gbi nɔ he guɛ, e pee we e nyɛmi yayami, nɛ e pue we e huɛmɛ a hɛ mi si.” Ke wa tu munyu kɛ gbe ni kpahi a he guɛ ɔ, e ma nyɛ maa ye mɛ awi wawɛɛ.—Yak. 1:26. w24.06 10 ¶7, 9; 11 ¶10

Hɔ, September 5

Nyɔmtsɛ, benɛ waa kɛ o biɛ ɔ tsu ní ɔ, daimoniohi po ba a he si ha wɔ.—Luka 10:17.

Ke o dla o he saminya kɛ ha fiɛɛmi ɔ, e be hae nɛ o ye gbeye tsɔ ke o kɛ nihi ngɛ ní sɛɛe. Yesu ye bua e kaseli ɔmɛ kɛ dla a he loko e tsɔ mɛ kaa a ya fiɛɛ. (Luka 10:​1-11) Akɛnɛ kaseli ɔmɛ kɛ nɔ́ nɛ Yesu tsɔɔ mɛ ɔ tsu ní he je ɔ, a nyɛ nɛ a tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ kɛ pi si nɛ a bua jɔ. Kɛ wa ma plɛ kɛ dla wa he kɛ ha fiɛɛmi ní tsumi ɔ ha kɛɛ? E sa nɛ wa susu nɔ́ nɛ wa suɔ nɛ wa de ɔ he saminya, nɛ waa ngɔ wɔ nitsɛmɛ wa munyuhi kɛ tsu ní ke wa ngɛ munyu tue. Jehanɛ hu ɔ, wa ma nyɛ ma susu bɔ nɛ nihi nɛ a ngɛ wa kpɔ ɔ mi ɔ ma nyɛ maa pee a ní ha, nɛ waa kase bɔ nɛ wa ma ha mɛ heto ha. Kɛkɛ ɔ, ke waa kɛ nihi ngɛ ní sɛɛe ɔ, wa maa bɔ mɔde kaa wa maa to wa tsui si, wa ma je huɛ bɔmi su kpo, nɛ muɔ nɛ hi wa nya he. w24.04 16 ¶6-7

Hɔgba, September 6

Yehowa wa Mawu, mo ji nɔ nɛ sa kaa o ngɔ hɛ mi nyami, bumi, kɛ he wami, ejakaa mo lɛ o bɔ níhi tsuo.—Kpoj. 4:11.

Yi mi tomi titli he je nɛ wa fiɛɛɔ sane kpakpa a ji kaa wa suɔ Yehowa Mawu kɛ e biɛ klɔuklɔu ɔ. Wa naa fiɛɛmi ní tsumi ɔ kaa e ji he blɔ nɛ wa náa kɛ jeɔ Mawu nɛ wa suɔ lɛ ɔ yi. Wa le kaa Yehowa ji Mawu nɛ e sa kaa a ngɔ hɛ mi nyami, bumi, kɛ he wami kɛ ha lɛ. Wa ngɔɔ hɛ mi nyami kɛ bumi kɛ haa Yehowa ke wa fiɛɛɔ ha ni kpahi nɛ wa tsɔɔ mɛ odasehi nɛ maa nɔ mi kaa Yehowa lɛ “bɔ níhi tsuo,” nɛ e he je nɛ wa ngɛ wami mi. Jehanɛ hu ɔ, ke wa ngɔ wa be kɛ wa nyɛmi tsuo kɛ tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ, nɛ wa ngɔ níhi nɛ wa ngɛ ɔ kɛ fĩ se ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɔɔ he wami kɛ haa Yehowa. (Mat. 6:33; Luka 13:24; Kol. 3:23) E ngɛ heii kaa wa suɔ nɛ waa kɛ nihi nɛ sɛɛ wa Mawu ɔ nɛ wa suɔ lɛ ɔ he ní. Jehanɛ hu ɔ, wa suɔ kaa waa kɛ nihi maa sɛɛ Mawu biɛ ɔ kɛ nɔ tutuutu nɛ e ji ɔ he ní. w24.05 17 ¶11

Hɔɛgbi, September 7

E ba peeɔ nihi nɛ a ngɛ e se blɔ hlae wawɛɛ ɔ a hiɔ wolɔ.—Heb. 11:6.

Yehowa haa wɔ tue mi jɔmi kɛ bua jɔmi amlɔ nɛ ɔ, nɛ e ma ha wɔ neneene wami hwɔɔ se hulɔ. Wa ma nyɛ maa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ, nɛ wa ná nɔ mi mami kaa e suɔ kaa e maa jɔɔ wɔ, nɛ e ngɛ he wami nɛ e kɛ maa pee jã. Enɛ ɔ he ɔ, wa yaa nɔ nɛ wa peeɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ ngɛ e sɔmɔmi mi kaa bɔ nɛ e sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ komɛ hu pee blema a. Nyɛ ha nɛ wa susu Timoteo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he. (Heb. 6:​10-12) Timoteo ngɔ e hɛ kɛ fɔ Mawu hɛ kalɔ ɔ nɔ. (1 Tim. 4:10) Enɛ ɔ he je nɛ e tsu ní wawɛɛ kɛ ha Yehowa, nɛ e ye bua ni kpahi ɔ nɛ. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Bɔfo Paulo wo Timoteo he wami kaa e ya e hɛ mi ngɛ ní tsɔɔmi kɛ munyu tumi mi. Jehanɛ hu ɔ, Paulo de lɛ kaa e pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha nyɛmimɛ ɔmɛ, a wa jio, a wɛ jio. A ngɔ ní tsumi komɛ nɛ he wa kɛ wo Timoteo dɛ, nɛ ji kaa e maa wo nihi nɛ a hia ga womi ɔ ga. Se kɛ̃ ɔ, e sa nɛ e je bumi mi kɛ pee jã. (1 Tim. 4:​11-16; 2 Tim. 4:​1-5) Timoteo ngɛ nɔ mi mami kaa Yehowa maa jɔɔ lɛ.—Rom. 2:​6, 7. w24.06 22-23 ¶10-11

Pɛplɛgbi, September 8

Yehowa ya nɔ nɛ e gu e gbali ɔmɛ tsuo, kɛ ní nalɔ fɛɛ ní nalɔ nɔ kɛ bɔ Israel kɛ Yuda kɔkɔ.—2 Ma. 17:13.

Ke Yehowa we bi gbo e nɔ tue ɔ, behi fuu ɔ, e guɔ e gbali ɔmɛ a nɔ kɛ bɔɔ mɛ kɔkɔ nɛ e tsɔseɔ mɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Mawu gu Yeremia nɔ kɛ de Israelbi ɔmɛ ke: ‘Israel, yaholɔ, moo kpale kɛ ba ye ngɔ; ejakaa mɔbɔ nalɔ ji mi, nɛ i be ye hɛ mi tue kɛ wo mo. Ye mi mi be fue kɛ wo mo kɛ ya neneene. Moo lɛɛ moo kplɛɛ kaa o ye fɔ, kaa o tsɔ Yehowa hɛ mi atuã.’ (Yer. 3:​12, 13) Yehowa gu Yoel nɔ kɛ de mɛ ke: “Nyɛɛ kpale kɛ ba ye ngɔ kɛ nyɛ tsui tsuo.” (Yoel 2:​12, 13) E ha nɛ Yesaya de mɛ ke: ‘Nyɛ ha nɛ nyɛ he nɛ tsɔ; nyɛ je nyɛ ní peepee yayami ɔmɛ kɛ je ye hɛ mi; nyɛ kpa nɔ́ yayami peemi.’ (Yes. 1:​16-19) Yehowa gu Ezekiel nɔ nɛ e bi ke: ‘Anɛ ye bua jɔɔ ke ji kaa yayami peelɔ ko gbo lo? Anɛ pi nɔ́ nɛ i suɔ mohu ji kaa e kpa yayami peemi konɛ e ya nɔ nɛ e hi wami mi lo? I ná we nɔ ko nɔ ko gbenɔ he bua jɔmi. Lɔ ɔ he ɔ, nyɛ kpa yayami peemi konɛ nyɛ ná wami.’ (Eze. 18:​23, 32) Ke nihi tsake a tsui ngɛ yayami nɛ a pee ɔ he ɔ, Yehowa bua jɔɔ ejakaa e suɔ nɛ a ná neneene wami! w24.08 9 ¶5-6

Sɔ, September 9

Ngmami ɔ tsuo je Mawu mumi mi nɛ se nami ngɛ he.—2 Tim. 3:16.

Mawu haa e we bi tsuo mumi mi niye ní, e tsɔɔ mɛ blɔ, nɛ e poɔ a he piɛ. Yehowa ha wɔ Baiblo ɔ konɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ ngɛ je kɛ wɛ ɔ nɛ e nyɛ nɛ e kane. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e hlɛ nɔ mi . Sisije ɔ, a ngma Ngmami Klɔuklɔu ɔmɛ ngɛ gbihi etɛ a mi. Gbi nɛ ɔmɛ ji Hebri, Aram kɛ Hela. Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa nihi nɛ a nyɛɔ kaneɔ Baiblo ɔ ngɛ gbi nɛ ɔmɛ a mi ɔ pɛ ji nihi nɛ huɛ bɔmi kpakpa ngɛ a kɛ Yehowa a kpɛti lo? Dɛbi, pi mɛ pɛ. (Mat. 11:25) Ke wa ya sukuu kɛ ya tsitsaa loo wa nyɛɔ nɛ wa kaneɔ gbihi nɛ a kɛ ngma kekleekle Baiblo ɔ po ɔ, tsa pi lɔ ɔ nɛ maa tsɔɔ kaa Yehowa maa kplɛɛ wa nɔ. Yehowa ha wɔ tsuo ngɛ je kɛ wɛ ɔ nile nɛ je hiɔwe, tsa pi nihi nɛ a ya sukuu kɛ ya tsitsaa a pɛ. A tsɔɔ e Munyu nɛ ji Baiblo ɔ sisi kɛ ya gbi akpehi abɔ a mi, konɛ nihi nɛ a ngɛ je kɛ wɛ ɔ nɛ a ná Yehowa tsɔɔmi ɔmɛ a he se, nɛ́ a le nɔ́ nɛ e he hia kaa a pee konɛ a ba pee e huɛmɛ.—2 Tim. 3:​16, 17. w24.06 6-7 ¶13-15

So, September 10

Be nɛ a maa pee [Yerusalem] ma doku ɔ su ta.—Luka 21:20.

E be kɛe nɛ gbami nɛ Yesu gba kɛ fɔ si kaa a ma kpata Yerusalem kɛ sɔlemi we ɔ hɛ mi ɔ maa ba mi. Se kɛ̃ ɔ, e sa nɛ Kristofo ɔmɛ nɛ a ngɔ be nɛ piɛ ɔ kɛ dla a he, nɛ́ a wo a hemi kɛ yemi ɔ mi he wami nɛ a fĩ si. (Heb. 10:25; 12:​1, 2) E be kɛe nɛ waa kɛ haomi nɛ nya wa pe nɔ́ nɛ Kristofohi nɛ a ji Hebribi ɔmɛ kɛ kpe ɔ maa kpe. (Mat. 24:21; Kpoj. 16:​14, 16) Mo susu ga womi komɛ nɛ Yehowa kɛ ha Kristofo ɔmɛ a he, kɛ bɔ nɛ wɔ hu wa ma ná he se ha. Bɔfo Paulo wo Hebribi nɛ a ji Kristofohi ɔ he wami nɛ a kase Mawu Munyu ɔ nɛ a pue a yi mi tɛ ngɛ he. (Heb. 5:14–6:1) Paulo tsɛ ngmamihi a se kɛ je Hebri Ngmami ɔmɛ a mi, nɛ e tsɔɔ mɛ nɔ́ he je nɛ bɔ nɛ Kristofo ɔmɛ jaa Yehowa ha a hi kulaa pe bɔ nɛ Yudabi ɔmɛ ja lɛ ha a. Paulo wo Kristofo ɔmɛ he wami konɛ a le anɔkualehi nɛ ngɛ Ngmami ɔ mi nɛ a nu sisi saminya, bɔ nɛ pee nɛ a nyɛ nɛ a yɔse lakpa tsɔɔmihi nɛ a yu a he ngɛ he. w24.09 8-9 ¶2-3; 10 ¶6

Soha, September 11

Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a tle Nyɔmtsɛ ɔ si.—Luka 24:34.

Yesu kaseli ɔmɛ hia he wami womi. Mɛni he je? Ejakaa ni komɛ je a wehi, a wekuli, kɛ a ní tsumihi a he nɛ a kɛ a be tsuo ba nyɛɛ Yesu se. (Mat. 19:27) A wa ni komɛ hu yi mi akɛnɛ a ba pee Yesu kaseli ɔ he je. (Yoh. 9:22) Se a pee klaalo kaa a maa pee tsakemi nɛ ɔmɛ tsuo ejakaa a ngɛ hemi kɛ yemi kaa Yesu ji Mesia nɛ a wo e he si ɔ nɛ. (Mat. 16:16) Se kɛ̃ ɔ, benɛ Yesu gbo ɔ, a ye aywilɛho wawɛɛ nɛ a kɔni mi jɔ̃, ejakaa a li nɔ́ nɛ maa ba pee se. Yesu le kaa tɔmi be he kaa e kaseli ɔmɛ maa ye aywilɛho ke e gbo ɔ. Jehanɛ hu ɔ, e le hu kaa aywilɛho nɛ a maa yee ɔ tsɔɔ we kaa a be hemi kɛ yemi. Enɛ ɔ he ɔ, kɛ je be nɛ a tle Yesu si pɛ ɔ, e bɔni e huɛmɛ ɔmɛ he wami womi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yesu je e he kpo kɛ tsɔɔ Maria Magdalena benɛ e ngɛ ya foe ngɛ e yɔkɔ ɔ he ɔ. (Yoh. 20:​11, 16) Jehanɛ se hu ɔ, e je e he kpo kɛ tsɔɔ kaseli enyɔ ɔmɛ nɛ yaa kɔpe ko nɛ a tsɛɛ ke Emao ɔ mi. E je e he kpo kɛ tsɔɔ bɔfo Petro hulɔ. w24.10 13 ¶5-6

Hɔ, September 12

Be fɛɛ be ɔ, nyɛɛ pee klaalo kaa nyɛ maa fã nyɛ he ngɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e biɔ nyɛ nɔ́ he je nɛ nyɛ ná hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ nyɛ ngɛ ɔ hɛ mi.—1 Pet. 3:15.

Fɔli, nyɛɛ ye bua nyɛ bimɛ ɔmɛ konɛ a nyɛ nɛ a fã hemi kɛ yemi nɛ a ngɛ ngɛ Bɔlɔ ɔ mi ɔ he. E maa hi wawɛɛ kaa o kɛ o bi ɔ ma susu munyu komɛ nɛ ngɛ jw.org ɔ nɔ ɔ he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, o kɛ lɛ ma nyɛ ma susu munyu nɛ ji “Anɛ Mawu Gu Bilemi Nɔ Kɛ Bɔ Ní Slɔɔtohi Nɛ Wami Ngɛ A Mi ɔ Lo?” ɔ he. Lɔ ɔ se ɔ, o bi ɔ ma nyɛ maa hla mi tsɔɔmi nɛ e susu kaa e ma nyɛ ma kɛ ye bua ni kpahi konɛ a nu sisi kaa Bɔlɔ ko ngɛ. Moo wo lɛ he wami nɛ e ha nɛ e munyu ɔ nɛ pee kpiti, nɛ sisi numi nɛ hi he ke ji kaa sukuubi ɔmɛ a ti nɔ ko suɔ nɛ e kɛ lɛ nɛ sɛɛ sane ɔ he ní ɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, e sukuubi ɔmɛ a ti nɔ ko ma de ke: “Nɔ́ nɛ i naa kɛ ye hɛngmɛ ɔ pɛ lɛ i heɔ yeɔ. Se Mawu lɛɛ, i nɛ lɛ gblee.” Ke ba lɛ jã a, o bi ɔ ma nyɛ ma ha lɛ heto ke: “Ngɔɔ lɛ kaa o ngɛ nyɛɛe ngɛ hue tso ko nɛ e kɛ nimlihi a he kɛ ɔ mi, kɛkɛ nɛ o ya na vu ko ngɛ hue tso ɔ mi. Ke e ba jã a, mɛni maa ba o juɛmi mi? E ngɛ heii kaa o ma susu kaa nɔ ko lɛ tsua jamɛ a vu ɔ nɛ. Jã pɛpɛɛpɛ nɛ e ji ngɛ zugba a kɛ níhi tsuo nɛ ngɛ nɔ ɔ a blɔ fa mi, nɔ ko lɛ bɔ ní nɛ ɔmɛ tsuo!” w24.12 18 ¶16

Hɔgba, September 13

Anɛ pi nihi nɛ a bwɔ nɛ a ngɛ juɛmi lo, nɛ pi nihi nɛ a se kɛ ɔ nɛ a ngɛ nɔ́ sisi numi lo?—Hiob 12:12.

Wɔ tsuo wa hia blɔ tsɔɔmi bɔ nɛ pee nɛ wa nyɛ nɛ waa mwɔ yi mi kpɔhi nɛ da ngɛ si himi mi. Wa ma nyɛ ma ná blɔ tsɔɔmihi kɛ je asafo mi nikɔtɔma amɛ, kɛ nyɛmimɛ Kristofohi nɛ a nane pi si ɔ a ngɔ. Ke nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ ngɔ blɔ tsɔɔmi kɛ ha wɔ ɔ, e sɛ nɛ wa susu kaa akɛnɛ a wa he je ɔ, blɔ tsɔɔmi nɛ a kɛ ngɛ wɔ hae ɔ be be. Yehowa suɔ nɛ waa kase ní kɛ je nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ a ngɔ. Akɛnɛ a se kɛ ngɛ je mi he je ɔ, a ngɛ níhi a si kpami, nɔ́ sisi numi, kɛ nile hu pe wɔ. Blema a, Yehowa gu anɔkualetsɛmɛ komɛ nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ a nɔ kɛ tsɔɔ e we bi blɔ, nɛ a wo mɛ he wami. Nimli nɛ ɔmɛ a kpɛti ni komɛ ji Mose, David, kɛ bɔfo Yohane. Mɛ tsuo a hi si ngɛ be ekpaekpahi a mi, nɛ e slo a ti nɔ fɛɛ nɔ si fɔfɔɛ. Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ ma gbo ɔ, a ngɔ ga womi komɛ nɛ nile ngɛ mi kɛ ha nihewi kɛ yihewi. Nyumuhi anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ tsɔɔ kaa se nami ngɛ he kaa wa maa bu Mawu tue. Wa wa jio, wa wɛ jio, ke wa susu nyumu nɛ ɔmɛ a ga womi ɔmɛ a he ɔ, wa ma nyɛ ma ná he se.—Rom. 15:4; 2 Tim. 3:16. w24.11 8 ¶1-2

Hɔɛgbi, September 14

Ke nyɛ yi nɔmlɔ Bi ɔ he lo nɛ nyɛɛ nu e muɔ ɔ, nyɛ be wami ngɛ nyɛ nitsɛmɛ nyɛ mi.—Yoh. 6:53.

Kɛ je Noa be ɔ mi tɔɔ ɔ nɛ Mawu wo adesahi mlaa kaa a ko ye muɔ. (1 Mose 9:​3, 4) Pee se ɔ, Yehowa tĩ jamɛ a Mlaa a mi kɛ ha Israelbi ɔmɛ. Nɔ fɛɛ nɔ nɛ maa ye muɔ ɔ, ‘a maa gbe lɛ.’ (3 Mose 7:27) Yesu de Yudabi ɔmɛ kaa e sa nɛ a ngɔ mlaahi tsuo nɛ Mawu wo mɛ ɔ kɛ tsu ní. (Mat. 5:​17-19) Enɛ ɔ he ɔ, Yesu be ni ɔmɛ dee kaa a ye e he lo ɔ loo a nu e muɔ ɔ nitsɛ gblegbleegble. Pi Yesu he lo ɔ kɛ e muɔ ɔ nitsɛ he munyu nɛ e ngɛ tue, mohu ɔ, e ngɛ munyu ɔ tue ngɛ aguasemi. Jã nɔuu nɛ e pee benɛ e kɛ Samaria yo ɔ ngɛ munyu tue ɔ. E de lɛ ke: ‘Nyu nɛ ma ha a ma ha nɛ nihi ma ná neneene wami.’ (Yoh. 4:​7, 14) Pi nɛ Yesu ngɛ tsɔɔe kaa ke Samaria yo ɔ nu nyu pɔtɛɛ ko ɔ, e ma ná neneene wami. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ nɔ́ nɛ e de ni ɔmɛ ngɛ Kapenaum ɔ hu tsɔɔ we kaa e sa nɛ ni ɔmɛ nɛ a ye e he lo ɔ nɛ a nu e muɔ ɔ nitsɛ loko a ma ná neneene wami. w24.12 9 ¶4-6

Pɛplɛgbi, September 15

Nyɛɛ ngɔ nyɛ nɔmlɔ tso ɔmɛ kɛ ha kaa afɔle nɛ e hɛ ngɛ, nɛ e ngɛ klɔuklɔu nɛ e saa Mawu hɛ mi, lɔ ɔ ji sɔmɔmi nɛ nyɛ sɔmɔɔ ngɛ blɔ klɔuu nɔ nɛ́ nyɛɛ kɛ nyɛ juɛmi toɔ he ɔ nɛ.—Rom. 12:1.

E sa nɛ hunomɛ nɛ a ji Kristofohi ɔ nɛ a hyɛ saminya konɛ a ko ná susumi nɛ dɛ nɛ je ɔ hɛɛ ngɛ yihi a he ɔ eko. Mɛni he je? Yi mi tomi kake he je ji kaa behi fuu ɔ, nɔ́ nɛ nɔ ko susuɔ he ɔ lɛ haa nɛ e peeɔ ní komɛ ɔ nɛ. Bɔfo Paulo bɔ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a ngɛ Roma a kɔkɔ kaa a ‘ha nɛ níhi a blɔ nya tomi nɛ ɔ nɛ jɔɔ mɛ kudɔmi.’ (Rom. 12:​1, 2) Benɛ Paulo ngma munyu nɛ ɔ kɛ ya ha Romabi ɔmɛ ɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Roma asafo ɔ mi ɔ ba pee Kristofohi jeha babauu. Se kɛ̃ ɔ, Paulo munyu ɔ tsɔɔ kaa a kpɛti ni komɛ ha nɛ nihi nɛ a ngɛ je ɔ mi ɔ a susumi kɛ a ní peepee ná a nɔ he wami. Enɛ ɔ he je nɛ e wo mɛ he wami kaa a tsake a susumi kɛ a je mi bami ɔ nɛ. E ngɛ heii kaa ga womi nɛ ɔ kɔɔ hunomɛ nɛ a ji Kristofohi ɔ hu a he mwɔnɛ ɔ. Aywilɛho sane ji kaa a ti ni komɛ ngmɛ blɔ nɛ je ɔ susumi ná a nɔ he wami, nɛ a waa a yi ɔmɛ yi mi. w25.01 9 ¶4

Sɔ, September 16

Nyɛɛ hyɛ Mawu to kuu ɔ nɛ a kɛ wo nyɛ dɛ ɔ nɔ, nyɛ sɔmɔ kaa a nɔ hyɛli.—1 Pet. 5:2.

Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, asafo mi nikɔtɔmahi be deka kulaa. A tsuɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ. (2 Tim. 4:5) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a nyɛɛɔ hɛ mi nɛ a kɛ kã tsuɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ, a toɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he blɔ nya ngɛ zugba kpɔ ɔ mi, nɛ a tsɔseɔ wɔ konɛ waa fiɛɛ nɛ waa tsɔɔ ní saminya. Jehanɛ hu ɔ, a sɔmɔɔ kaa kojoli nɛ a naa nɔ mɔbɔ, nɛ a hyɛ we nɔ hɛ mi. Ke Kristofono ko pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ bɔɔ mɔde kaa a maa ye bua lɛ konɛ e dla huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti ɔ. Ngɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu hu ɔ, a haa nɛ asafo ɔ he tsɔɔ. (1 Kor. 5:​12, 13; Gal. 6:1) Ní tsumi titli nɛ a kɛ kadiɔ asafo mi nikɔtɔma amɛ ji kaa a slaa nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a woɔ mɛ he wami. (1 Pet. 5:​1-3) A dlaa a he saminya kɛ haa munyu tumihi, nɛ a bɔɔ mɔde kaa a maa le nyɛmimɛ nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ konɛ a ya slaa mɛ. Jehanɛ hu ɔ, asafo mi nikɔtɔmahi komɛ yeɔ buaa ngɛ Matsɛ Yemi Asahi a mami kɛ a dlami mi. A toɔ kpehi a he blɔ nya, nɛ ni komɛ hu sɔmɔɔ kaa Hiɔ Tsami He Kɛ Ní Sɛɛmi Ajla Toli loo a sɔmɔɔ ngɛ Hiɔtsɛmɛ A Slaami Kuuhi a mi, nɛ a tsuɔ ní tsumi kpahi hulɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ tsuɔ ní wawɛɛ kɛ yeɔ buaa wɔ! w24.10 20 ¶9

So, September 17

Kaa bɔ nɛ nihi tsuo ngɛ gboe ngɛ Adam mi ɔ, jã kɛ̃ nɛ a ma ha nɛ nihi tsuo maa ba wami mi ngɛ Kristo mi.—1 Kor. 15:22.

Baiblo ɔ tsɔɔ kaa akɛnɛ a wo kpɔmi nɔ́ ɔ he je ɔ, ‘wa ye wa he.’ Bɔfo Petro tsɔɔ nya ke: “Nyɛ le kaa pi níhi nɛ a puɛɔ, kɛ sika hiɔ aloo sika tsu nɛ a kɛ ha nɛ nyɛ ye nyɛ he [hela, “kpɔ̃ nyɛ”] kɛ je nyɛ yaka si himi blɔ nɛ nyɛ nɛmɛ ɔmɛ ngɔ kɛ ha nyɛ ɔ he. Mohu ɔ, a kɛ muɔ nɛ he jua wa, nɛ ngɛ kaa jijɔ bi nɛ kpa ko kɛ mu ko be e he ɔ muɔ, nɛ ji Kristo nɔ́ ɔ lɛ pee jã.” (1 Pet. 1:​18, 19; sisi ningma.) Kɛ gu kpɔmi nɔ́ ɔ nɔ ɔ, wa ma nyɛ maa ye wa he kɛ je yayami kɛ gbenɔ dɛ mi. (Rom. 5:21) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, akɛnɛ Yehowa gu Yesu muɔ ɔ nɛ he jua wa a nɔ kɛ kpɔ̃ wɔ he je ɔ, e sa nɛ wa hɛ nɛ sa nɔ́ nɛ Yehowa kɛ Yesu pee kɛ ha wɔ ɔ. w25.02 5 ¶15-16

Soha, September 18

Adesa nɛ e hɛ ngɛ e he nɔ be fɛɛ be ɔ ngɛ bua jɔmi.—Abɛ 28:14.

Mɛni maa ye bua wɔ konɛ wa ko pee yayami? Mo susu nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ niheyo ko nɛ a tu e he munyu ngɛ Abɛ yi 7 ɔ he nɛ o hyɛ. Niheyo nɛ ɔ kɛ tuutuu yo ko ya bɔ ajuama. Kuku 22 ɔ tsɔɔ kaa “si kake too ɔ,” niheyo ɔ ya nyɛɛ yo nɛ ɔ se. Se kaa bɔ nɛ kukuhi nɛ sɛ hlami ɔ tsɔɔ ɔ, e mwɔ yi mi kpɔ komɛ nɛ dɛ kɛ be, nɛ lɔ ɔ lɛ ha nɛ bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, e yi ha lɛ kaa e maa pee yayami nɛ ɔ nɛ. Mɛni ha niheyo nɛ ɔ pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ? Kekleekle ɔ, benɛ e su gbɔkuɛ ɔ, e “ya be ngɛ gbɛjegbɛ ɔ nɛ kɛ [tuutuu yo ɔ] blɔ gbla a nya kɛ we ɔ nɔ.” Lɔ ɔ se ɔ, e nyɛɛ kɛ ya he nɛ yo ɔ we ɔ ngɛ ɔ. (Abɛ 7:​8, 9) Jehanɛ hu ɔ, benɛ e na yo ɔ, e kpale we e se. Mohu ɔ, e ha nɛ yo ɔ fĩɔ e nya he, nɛ benɛ yo ɔ de lɛ kaa e sã tue mi jɔmi afɔlehi ɔ, e bu lɛ tue. Eko ɔ, e pee jã konɛ niheyo ɔ nɛ na kaa tsa pi nɔmlɔ yayami ji lɛ. (Abɛ 7:​13, 14, 21) Kaa niheyo nɛ ɔ pee we ní nɛ ɔmɛ tsuo kɛ́ sɛ hlami ɔ, jinɛ e ko pee we yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he nɛ ɔ. w24.07 16 ¶8-9; 19 ¶19

Hɔ, September 19

Nyɛɛ ngɔ kɛ pa lɛ, nɛ́ nyɛɛ wo e bua.—2 Kor. 2:7.

Yehowa sume nɛ nihi nɛ a peeɔ yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he nɛ a tsakee we a tsui ɔ nɛ a hi asafo ɔ mi. Eko ɔ, ni komɛ ma susu kaa akɛnɛ Yehowa naa nɔ mɔbɔ he je ɔ, e maa ngmɛ blɔ nɛ yayami peelɔ ko nɛ e tsakee we e tsui ɔ nɛ ya nɔ nɛ e hi asafo ɔ mi. Se tsa pi blɔ nɛ ɔ nɔ nɛ Yehowa guɔ kɛ naa nɔ mɔbɔ. E ngɛ mi kaa Yehowa ji mɔbɔ nalɔ mohu lɛɛ, se lɔ ɔ tsɔɔ we kaa e kplɛɛɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wa peeɔ ɔ nɔ. Mlaahi nɛ e wo kɛ kɔ nɔ́ nɛ da kɛ nɔ́ nɛ dɛ he ɔ tsakee we kɔkɔɔkɔ. (Jud 4) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke Yehowa ngmɛ blɔ nɛ yayami peeli nɛ a tsakee we a tsui ɔ hi asafo ɔ mi ɔ, lɛɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa e nɛ nɔ mɔbɔ kulaa, ejakaa lɔ ɔ maa ye nɔ fɛɛ nɔ nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ awi. (Abɛ 13:20; 1 Kor. 15:33) Yehowa sume nɛ nɔ ko nɔ ko hɛ mi nɛ kpata, mohu ɔ, e suɔ nɛ e he nɔ fɛɛ nɔ yi wami. E naa nihi nɛ a tsake a tsui nɛ a suɔ nɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi a kɛ lɛ a kpɛti ɔ mɔbɔ. (Eze. 33:11; 2 Pet. 3:9) Enɛ ɔ he ɔ, benɛ nyumu ɔ nɛ e ngɛ Korinto asafo ɔ mi ɔ tsake e tsui nɛ e kpa jamɛ a yayami ɔ peemi ɔ, Yehowa gu bɔfo Paulo nɔ kɛ de asafo ɔ kaa a ngɔ e he yayami ɔ kɛ ke lɛ, nɛ a ngɔ lɛ ngɛ asafo ɔ mi ekohu. w24.08 17 ¶7; 18-19 ¶14-15

Hɔgba, September 20

Be abɔ nɛ nyɛ pee ngɔ ha ye nyɛmimɛ nyafii pe kulaa nɛ ɔmɛ a kpɛti nɔ kake ɔ, imi nyɛ pee ngɔ ha a nɛ.—Mat. 25:40.

Yesu tsɔɔ kaa e maa da bɔ nɛ nihi kɛ e nyɛmimɛ nɛ a pɔ mɛ nu ɔ hiɔ si ha a nɔ kɛ kojo mɛ. (Mat. 25:​31-46) Kojomi nɛ ɔ maa ya nɔ ngɛ “amanehlu ngua” a mi. Lɔ ɔ se ɔ, Harmagedon ta a maa je sisi. (Mat. 24:21) Kaa bɔ nɛ to hyɛlɔ gbaa jijɔhi kɛ apletsihi a mi ɔ, jã kɛ̃ nɛ Yesu hu ma gba e sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ nɛ a fĩ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a se ɔ kɛ nihi nɛ a pee we jã a mi. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa ke Yesu da Yehowa nane mi kɛ ngɛ nihi kojoe ɔ, e maa ye dami sane. (Yes. 11:​3, 4) E maa to nihi a ní peepee, a susumi kɛ a munyu tutui, kɛ bɔ nɛ a kɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ hi si ha he hɛ saminya. (Mat. 12:​36, 37) Yesu maa le nihi nɛ a fĩ e nyɛmimɛ nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a se, nɛ́ a ye bua mɛ kɛ tsu a ní tsumi ɔ. Nɔ́ titli nɛ nɔ ko ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa e fĩɔ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a se ji kaa e maa ngɔ e he kɛ wo fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi. w24.09 20-21 ¶3-4

Hɔɛgbi, September 21

Nyɛ ná níhi tsuo a nɔ mi mami.—1 Tɛs. 5:21.

Ke wa yi mi tɛ́ wɔ ngɛ nɔ́ ko he ɔ, e sa nɛ waa hyɛ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ngɛ he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu yiheyo ko nɛ e yi mi peeɔ lɛ enyɔɔnyɔ kaa Mawu susuɔ e he loo e susuu we e he ɔ he nɛ o hyɛ. Anɛ e sa nɛ e susu kaa juɛmi nɛ e ná a da lo? Dɛbi, mohu ɔ, e sa nɛ e “ná níhi tsuo a nɔ mi mami” kɛ gu Baiblo ɔ nɛ e maa kase nɛ e maa le Yehowa juɛmi ngɛ sane ɔ he ɔ nɔ. Ke wa kane Baiblo ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ Yehowa kɛ wɔ ngɛ munyu tue. Se ke wa suɔ nɛ waa le Yehowa susumi ngɛ níhi a he ɔ, e sa nɛ waa pee babauu pe Baiblo ɔ pɛ nɛ wa maa kane. E sa nɛ wa hla níhi a mi ngɛ ngmamihi nɛ maa ye bua wɔ ɔ mi. Wa ma nyɛ maa ngɔ ga dadehi nɛ Yehowa asafo ɔ pee ɔ kɛ hla níhi a mi kɛ ya tsitsaa. (Abɛ 2:​3-6) Jehanɛ hu ɔ, e sa nɛ waa sɔle kɛ ha Yehowa nɛ wa bi lɛ nɛ e ye bua wɔ konɛ waa le e susumi ngɛ sane bimihi nɛ wa ngɛ ɔ he. Lɔ ɔ se ɔ, wa ma nyɛ ma hla Baiblo sisi tomi mlaahi kɛ munyu kpa komɛ nɛ maa ye bua wɔ kɛ tsu wa si fɔfɔɛ ɔ he ní. w24.10 25 ¶4-5

Pɛplɛgbi, September 22

[Suɔmi] fo we lɛ pɛ e nɔ́ mi.—1 Kor. 13:5.

Yehowa be nɔ ko nɛ e foɔ lɛ pɛ e nɔ́ mi ɔ jɔɔe. (1 Kor. 10:​24, 33; 13:4) Be ko ɔ, Yesu huɛmɛ nɛ e suɔ mɛ ɔ po suɔ nɛ a ná he blɔ komɛ. Se yi mi tomi he je nɛ a suɔ nɛ a ná jamɛ a he blɔ ɔmɛ dɛ kulaa. Mo susu nɔ́ ko nɛ Yesu bɔfo ɔmɛ a kpɛti nihi enyɔ nɛ ji Yakobo kɛ Yohane pee ɔ he nɛ o hyɛ. A ya bi Yesu kaa e ha mɛ he blɔ klɛdɛɛ ko ngɛ e Matsɛ Yemi ɔ mi. Yesu je we a yi ngɛ he blɔ nɛ a ngɛ hlae ɔ he. Mohu ɔ, e de e kaseli 12 ɔmɛ tsuo ke: “Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e suɔ kaa e pee nɔmlɔ ngua ngɛ nyɛ kpɛti ɔ, e sa nɛ e pee nyɛ sɔmɔlɔ, nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e suɔ kaa e ye kekleekle blɔ he ngɛ nyɛ kpɛti ɔ, e sa nɛ e pee nyɛ tsuo nyɛ nyɔguɛ.” (Maak. 10:​35-37, 43, 44) Nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a hɛɛ juɛmi nɛ da kaa a ma sɔmɔ ni kpahi ɔ maa pee jɔɔmi kɛ ha asafo ɔ.—1 Tɛs. 2:8. w24.11 15-16 ¶7-8

Sɔ, September 23

Kɛ gu ga woli babauu a nɔ ɔ, níhi yaa nɔ saminya.—Abɛ 15:22.

Ke wa ngɛ yi mi kpɔ ko mwɔe ɔ, suɔmi maa ye bua wɔ konɛ waa ya nɔ nɛ wa hla nɔ́ nɛ maa hi ‘kɛ ha ni kpahi,’ nɛ waa pee wa he humi. (1 Kor. 10:​23, 24, 32; 1 Tim. 2:​9, 10) Enɛ ɔ maa ye bua wɔ nɛ wa maa mwɔ yi mi kpɔ nɛ tsɔɔ kaa wa suɔ ni kpahi nɛ wa buɔ mɛ. Ke o ngɛ yi mi kpɔ ko nɛ e he hia wawɛɛ mwɔe ɔ, moo hyɛ nɔ́ nɛ e sa nɛ o pee konɛ o nyɛ nɛ o tsu he ní. Yesu ha nɛ wa na kaa loko wa maa pee nɔ́ ko ɔ, e sa nɛ waa hi si nɛ waa “bu nya.” (Luka 14:28) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e sa nɛ o susu be kɛ sika nɛ o ma puɛ, kɛ mɔde nɛ e sa nɛ o bɔ kɛ tsu yi mi kpɔ mwɔmi ɔ he ní ɔ he saminya. Eko ɔ, ngɛ si fɔfɔɛ komɛ a mi ɔ, e ma bi nɛ o kɛ o weku mi bimɛ ɔmɛ nɛ susu nɔ́ nɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ maa pee kɛ ye bua mo kɛ tsu yi mi kpɔ mwɔmi ɔ he ní ɔ he. Mɛni he je nɛ e he hia nɛ o pee jã a? Ejakaa jã nɛ o maa pee ɔ ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o na ke ji e ma bi nɛ o pee tsakemi komɛ ngɛ o yi mi kpɔ mwɔmi ɔ he, aloo o mwɔ yi mi kpɔ kpa nɛ maa ye bua mo saminya. Ke o kɛ weku mi bimɛ ɔmɛ susu he, nɛ o bu ga womi nɛ a kɛ ma ha mo ɔ tue ɔ, lɔ ɔ maa ye bua mo konɛ o ye manye. w25.01 18-19 ¶14-15

So, September 24

Nyɛ bua nɛ jɔ nɛ nyɛ nya.—Yes. 65:18.

Yesaya tsɔɔ nɔ́ he je nɛ e sa nɛ wa ‘nya, nɛ wa bua nɛ jɔ’ ngɛ mumi mi paradeiso ɔ mi ɔ. Yehowa lɛ to mumi mi paradeiso ɔ he blɔ nya. (Yes. 65:​18, 19) Enɛ ɔ he ɔ, e be nyakpɛ kaa Yehowa ngɛ wa nɔ gue kɛ ngɛ nihi nɛ a ngɛ je yaya nɛ ɔ mi ɔ ye buae konɛ a ba piɛɛ wa he ngɛ mumi mi paradeiso nɛ e mi ngɛ fɛu ɔ mi! Wa bua jɔ wawɛɛ kaa Yehowa ngɛ wɔ jɔɔe akɛnɛ wa ngɛ anɔkuale ɔ mi ɔ he je. Enɛ ɔ he ɔ, waa kɛ kã tuɔ jɔɔmi nɛ ɔmɛ a he munyu kɛ tsɔɔ ni kpahi. (Yer. 31:12) Jehanɛ hu ɔ, wa bua jɔ wawɛɛ kaa huɛ bɔmi kpakpa nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ ha nɛ wa ba ná hɛnɔkami. Baiblo ɔ wo si kaa wa ‘maa po wehi, nɛ wɔ nitsɛmɛ wa maa hi mi; wa maa pee wai ngmɔhi, nɛ wɔ nitsɛmɛ wa maa ye a mi yiblii.’ Wa “be yaka dengme gboe” ejakaa ‘Yehowa maa jɔɔ wɔ.’ Yehowa wo si kaa e ma ha nɛ waa hi si slɔkee, nɛ e ma ha wɔ wa hiami níhi tsuo. E le wa hiami níhi momo, nɛ e ma ha ‘nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ngɛ wami mi ɔ maa tɔ, nɛ a ma ná nɔ́ nɛ a suɔ.’—Yes. 65:​20-24; La 145:16. w24.04 22-23 ¶11-12

Soha, September 25

Mawu ji ye tɛsa nɛ he wa, ye wesa he.—La 62:7.

Ke wa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ kulaa a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa waa kɛ lɛ pee wa Tɛsa. Wa ngɛ hemi kɛ yemi kaa ke wa bu Yehowa tue ngɛ haomi behi a mi po ɔ, wa ma ná he se. (Yes. 48:​17, 18) Be fɛɛ be nɛ wa maa na kaa Yehowa ye bua wɔ ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ wa ngɛ ngɛ́ e mi ɔ mi maa wa. Enɛ ɔ ma ha nɛ wa ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa pɛ lɛ ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa fĩ si ngɛ ka fɛɛ ka nɛ waa kɛ maa kpe ɔ mi. Kaa bɔ nɛ tɛsa mimiɛɛ we ɔ, jã kɛ̃ nɛ Yehowa hu mimiɛɛ we. E suhi nɛ e ngɛ ɔ tsakee we, nɛ jã kɛ̃ nɛ e yi mi tomi hu tsakee we. (Mal. 3:6) Benɛ Adam kɛ Hawa tsɔ Yehowa hɛ mi atuã ngɛ Eden abɔɔ ɔ mi ɔ, Yehowa tsakee we yi mi tomi nɛ e ngɛ kɛ ha adesahi ɔ. Kaa bɔ nɛ bɔfo Paulo ngma a, Yehowa “be nyɛe maa ye lakpa kɛ si lɛ nitsɛ e he.” (2 Tim. 2:13) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa nɔ́ ko nɔ́ ko be nyɛe ma tsake Yehowa suhi, e yi mi tomihi, kɛ e mlaa amɛ. Akɛnɛ Yehowa tsakee we gblegbleegble he je ɔ, wa le kaa e maa ye bua wɔ ngɛ haomi behi a mi nɛ e maa ye e si womi ɔmɛ a nɔ.—La 62:​6, 7. w24.06 27-28 ¶7-8

Hɔ, September 26

Tsui mi nɔmlɔ nɛ a nɛ ɔ . . . he jua wa wawɛɛ.—1 Pet. 3:4.

Ke o kɛ nɔ ko ngɛ nyɛɛe kɛ ha gba si himi mi sɛmi ɔ, mɛni maa ye bua nyɛ konɛ nyɛɛ mwɔ yi mi kpɔ kaa nyɛɛ maa sɛ gba si himi mi aloo nyɛ be mi sɛe? E he hia nɛ nyɛɛ le nyɛ sibi saminya. Eko ɔ, nyɛ le ní komɛ ngɛ nyɛ sibi a he loko nyɛ je nyɛ nyɛɛmi ɔ sisi. Se amlɔ nɛ ɔ lɛɛ, nyɛ ná he blɔ kaa nyɛ maa le “tsui mi nɔmlɔ nɛ a nɛ ɔ.” O ma nyɛ maa na ke ji huɛ bɔmi kpakpa ngɛ nɔ ɔ kɛ Yehowa a kpɛti. Jehanɛ hu ɔ, o ma nyɛ maa na bɔ nɛ e susuɔ níhi a he ha kɛ bɔ nɛ e peeɔ e ní ha. Benɛ be ngɛ mi puee ɔ, e sa nɛ o nyɛ nɛ o ná sane bimihi nɛ nyɛɛ se ɔ a heto: ‘Anɛ e ji nɔ nɛ sa nɛ i kɛ lɛ ma nyɛ maa sɛ gba si himi mi lo?’ (Abɛ 31:​26, 27, 30; Efe. 5:33; 1 Tim. 5:8) ‘Anɛ e ma nyɛ ma ná ye he deka nɛ e suɔ mi lo? Anɛ imi hu ma nyɛ ma ná deka kɛ ha lɛ nɛ ma suɔ lɛ lo? Anɛ ma nyɛ ma ma ye hɛ kɛ fɔ e gbɔjɔmi ɔmɛ a nɔ lo? Anɛ lɛ hu e ma nyɛ maa pee jã lo?’ (Rom. 3:23) Be mi nɛ nyɛ ngɛ nyɛ sibi lee ɔ, nyɛ ko ngɔ nyɛ juɛmi kɛ ma níhi nɛ nyɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo nyɛ bua jɔ he ɔ pɛ nɔ, mohu ɔ, nɔ́ nɛ he hia wawɛɛ ji kaa nyɛ ma ma nyɛ hɛ kɛ fɔ nyɛ sibi a gbɔjɔmihi a nɔ. w24.05 27 ¶5

Hɔgba, September 27

I pee yayami kɛ si Yehowa.—2 Sam. 12:13.

Matsɛ David pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he, se benɛ gbalɔ Natan de lɛ bɔ nɛ Yehowa nu he ha ngɛ nɔ́ nɛ e pee ɔ he ɔ, David ba e he si nɛ e pee tsakemihi. (La 51:​3, 4, 17, yi nɔ ningma.) Matsɛ Hezekia hu pee yayami kɛ si Yehowa. (2 Kron. 32:25) Se Hezekia hu ba e he si nɛ e pia e he kaa bɔ nɛ David pee ɔ. (2 Kron. 32:26) Kɛ Yehowa na nɔ́ nɛ e pee ɔ ha kɛɛ? E na Hezekia kaa matsɛ ko nɛ e “ya nɔ nɛ e pee nɔ́ nɛ da,” nɛ e ye anɔkuale.” (2 Ma. 18:3) Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ mi? Ke wa pee yayami ko ɔ, e sa nɛ waa je wa tsui mi nɛ wa pia wa he, nɛ waa bɔ mɔde kaa wa be jamɛ a yayami ɔ pee hu. Ke eko ɔ, wa susu kaa hɛdɔ be nɔ́ nɛ wa pee ɔ he, se asafo mi nikɔtɔma amɛ bɔ wɔ kɔkɔ ngɛ he ɔ hu nɛɛ? E sɛ nɛ wa susu kaa Yehowa loo asafo mi nikɔtɔma amɛ sume wɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Israel matsɛmɛ nɛ a pee nɔ́ hyɛmi nɔ́ kpakpa po ɔ, a wo mɛ ga nɛ a kã a hɛ mi. (Heb. 12:6) Ke a wo wɔ ga a, e sa nɛ (1) waa ba wa he si nɛ waa kplɛɛ nɔ, (2) waa pee tsakemihi nɛ a he hia kaa waa pee ɔ, kɛ (3) waa ya nɔ nɛ waa kɛ wa tsui tsuo nɛ sɔmɔ Yehowa. Ke wa piaa wa he ngɛ yayamihi nɛ wa peeɔ ɔ he ɔ, Yehowa hu maa ngɔ wa tɔmi ɔmɛ kɛ ke wɔ.—2 Kor. 7:​9, 11. w24.07 21 ¶8; 22 ¶9, 11

Hɔɛgbi, September 28

Nyɛ je nɔmlɔ yayami ɔ kɛ je nyɛ kpɛti.—1 Kor. 5:13.

A jeɔ yayami peelɔ ko kɛ jeɔ asafo ɔ mi ke e kua kaa e ma tsake e tsui ngɛ mɔde nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ bɔ kaa a maa ye bua lɛ si abɔ ɔ tsuo se. (2 Ma. 17:​12-15) E ngɔ e ní peepee kɛ tsɔɔ kaa e sume nɛ e kɛ Yehowa je mi bami he mlaa amɛ ma tsu ní. (5 Mose 30:​19, 20) A fiaa adafi ngɛ asafo ɔ mi kaa asimasi nɛ ɔ pi Yehowa Odasefono hu. Pi nɛ a fiaa adafi nɛ ɔ konɛ a kɛ pue yayami peelɔ ɔ hɛ mi si. Mohu ɔ, a peeɔ jã konɛ asafo ɔ kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ Ngmami ɔ kɛ ha kaa a kɛ jamɛ a nɔ ɔ nɛ “kpa bɔmi,” nɛ a kɛ lɛ nɛ ko “ye ní tete po” ɔ nɛ tsu ní. (1 Kor. 5:​9-11) Yi mi tomi kpakpa ko he je nɛ Yehowa ngɔ jamɛ a blɔ tsɔɔmi ɔ kɛ ha a nɛ. Bɔfo Paulo ngma ke: “Masa nyafii haa nɛ ma a tsuo gboɔ.” (1 Kor. 5:6) Ke a je we yayami peelɔ ko nɛ e tsakee we e tsui ɔ kɛ je asafo ɔ mi ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ ni kpahi ma susu kaa e he hia we nɛ a kɛ Yehowa mlaa amɛ nɛ tsu ní.—Abɛ 13:20; 1 Kor. 15:33. w24.08 27 ¶3-4

Pɛplɛgbi, September 29

Ejakaa i nyɛɔ peeɔ níhi tsuo kɛ gu nɔ nɛ e woɔ mi he wami ɔ nɔ.—Filip. 4:13.

Wa be nyɛe ma ha nɔ ko he wami nɛ e kɛ pee nɔ́ ko kaa bɔ nɛ Yehowa peeɔ ɔ, se wa ma nyɛ maa ngɔ he wami nɛ wa ngɛ ɔ kɛ ye bua ni kpahi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, wa ma nyɛ maa ye bua nyɛmimɛ nɛ a wa ngɛ jeha mi loo a be he wami ɔ kɛ tsu a we mi ní tsumi komɛ aloo wa ya ye jua ba ha mɛ. Aloo o ma nyɛ maa ye bua kɛ dla Matsɛ Yemi Asa a nɔ. Mo kai hu kaa o ma nyɛ maa ngɔ o munyu tutui kɛ wo nihi he wami. Anɛ o le nɔ ko nɛ ke o je e yi ɔ, lɔ ɔ maa wo lɛ he wami lo? Anɛ o le nɔ ko nɛ e hia bua womi lo? Ke jã a, ha nɛ jamɛatsɛ ɔ nɛ le kaa o susuɔ e he. O ma nyɛ ma ya slaa lɛ, o tsɛ lɛ ngɛ tɛlifoo nɔ, loo o mane lɛ sɛ gbi. Koo ye tsui ngɛ nɔ́ nɛ o ma de ɔ he. Munyu bɔɔ nɛ o maa tu kɛ je o tsui mi ɔ ma nyɛ maa pee nɔ́ tutuutu nɛ maa ye bua o nyɛmi ɔ konɛ e ya nɔ nɛ e ye anɔkuale loo e nyɛ nɛ e da si fɔfɔɛ ɔ nya.—Abɛ 12:25; Efe. 4:29. w24.09 28 ¶8-10

Sɔ, September 30

Ke nyumu ko ngɛ mɔde bɔe kaa e maa pee nɔ hyɛlɔ ɔ, lɛɛ e suɔ wawɛɛ nitsɛ kaa e ma tsu ní tsumi kpakpa.—1 Tim. 3:1.

Ke o ngɛ sɔmɔe kaa asafo mi sɔmɔlɔ be saii ji nɛ ɔ, e ngɛ heii kaa o ngɛ mɔde bɔe wawɛɛ nɛ o ná suhi nɛ a he hia konɛ o nyɛ nɛ o sɔmɔ kaa asafo mi nɔkɔtɔma. Anɛ o maa suɔ nɛ o tsu “ní tsumi kpakpa” nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ ngɛ tsue ɔ eko lo? Mɛni ní tsumi nɛ asafo mi nikɔtɔmahi tsuɔ? A nyɛɛɔ hɛ mi kɛ tsuɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ, a ya slaa nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a woɔ mɛ he wami, nɛ a tsɔɔ asafo ɔ ní. Jehanɛ hu ɔ, a kɛ a munyu tutui kɛ a ní peepee woɔ nyɛmimɛ ɔmɛ he wami. Enɛ ɔ he ɔ, sisi numi ngɛ he kaa Baiblo ɔ tsɔɔ kaa asafo mi nikɔtɔmahi ji ‘nike níhi nɛ a kɛ ha ngɛ adesahi a mi.’ (Efe. 4:8) Mɛni ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o sɔmɔ kaa asafo mi nɔkɔtɔma? Ke a maa hla nɔ ko kaa asafo mi nɔkɔtɔma a, pi nyɛmi nɛ nɔ ɔ ngɛ ɔ pɛ nɔ nɛ a daa kɛ peeɔ jã. Behi fuu ɔ, ke nɔ ko ngɛ ní tsumi hlae nɛ e su nɔ́ nɛ nitsumitsɛ ɔ ngɛ a hlae ngɛ e dɛ ɔ he ɔ, a ma nyɛ maa ngɔ lɛ ngɛ ní tsumi ɔ mi. Se ke o ngɛ hlae nɛ o sɔmɔ kaa asafo mi nɔkɔtɔma a, e biɔ babauu pe nɛ o maa pee fiɛɛlɔ loo tsɔɔlɔ kpakpa. E he hia nɛ o ná suhi nɛ a tu he munyu ngɛ 1 Timoteo 3:​1-7 kɛ Tito 1:​5-9 ɔ. w24.11 20 ¶1-3

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2026)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane