October
So, October 1
Ma ya nɔ ma hyɛ Yehowa blɔ.—Mika 7:7.
Behi fuu ɔ, wa nine suɔ blɔ tsɔɔmi nɔ kɛ jeɔ asafo mi nikɔtɔma amɛ, kpɔ mi nɔ hyɛli, asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ, kɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ a ngɔ konɛ wa nyɛ nɛ wa sɔmɔ Yehowa kɛ pi si. Se ke wa nui blɔ tsɔɔmi ko nɛ a kɛ ha wɔ ɔ sisi hu nɛɛ? Eko ɔ, wa ma susu kaa nile be blɔ tsɔɔmi nɛ a kɛ ha wɔ ɔ mi. E ma nyɛ maa ba kaa wa maa ngɔ wa juɛmi kɛ ma mluku nɛ nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ nɛ a kɛ blɔ tsɔɔmi ɔ ha wɔ ɔ yi ɔ nɔ. Ke wa nyɛɛɔ ngɛ hemi kɛ yemi nya a, e haa nɛ wa yɔseɔ kaa Yehowa lɛ ngɛ asafo ɔ kudɔe, nɛ e le si fɔfɔɛ mi nɛ wa ngɛ. Enɛ ɔ he ɔ, ke a kɛ blɔ tsɔɔmi ha wɔ ɔ, wa buɔ tue nɛ waa kɛ tsuɔ ní oya nɔuu. (Heb. 13:17) Wa le kaa blɔ tsɔɔmihi nɛ waa kɛ tsuɔ ní ɔ yeɔ buaa nɛ kake peemi hiɔ asafo ɔ mi. (Efe. 4:2, 3) E ngɛ mi kaa nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a ngɛ asafo ɔ hɛ mi nyɛɛe ɔ yi mluku mohu lɛɛ, se wa ngɛ nɔ mi mami kaa ke wa bu mɛ tue ɔ, Yehowa maa jɔɔ wɔ. (1 Sam. 15:22) Jehanɛ hu ɔ, ke e he hia kaa a pee tsakemi ngɛ blɔ tsɔɔmi ko he ɔ, wa ngɛ nɔ mi mami kaa Yehowa maa pee jã ngɛ be nɛ sa mi. w25.03 23-24 ¶13-14
Soha, October 2
Mawu . . . jeɔ laami sanehi kpo.—Dan. 2:28.
Be nɛ wa ngɛ mi nɛ ɔ sa kadimi wawɛɛ! Daa ligbi ɔ, wa naa kaa Baiblo gbamihi ngɛ mi bae. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, “woyi je matsɛ ɔ” kɛ “omleyi je matsɛ ɔ” kɛ a sibi siɔ koli konɛ a kɛ tsɔɔ nɔ nɛ ngɛ he wami ngɛ je ɔ mi. (Dan. 11:40) Wa na kaa a ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a fiɛɛe wawɛɛ pe be ko nɛ be ɔ, nɛ nihi ayɔhi abɔ kɛ se ba ngɛ Yehowa sɔmɔe. (Yes. 60:22; Mat. 24:14) Jehanɛ hu ɔ, wa nine suɔ mumi mi niye ní babauu nɔ “ngɛ be nɛ sa mi.” (Mat. 24:45-47) Yehowa yaa nɔ nɛ e yeɔ buaa wɔ konɛ waa nu níhi nɛ a he hia nɛ́ e be kɛe nɛ maa ya nɔ ɔ sisi saminya. (Abɛ 4:18) Wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa loko amanehlu ngua a maa je sisi ɔ, wa maa le níhi tsuo nɛ e sa nɛ waa le, bɔ nɛ pee nɛ waa kɛ anɔkuale yemi nɛ fĩ si nɛ waa kɛ wa nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ pee kake ngɛ jamɛ a be ɔ mi. Se kɛ̃ ɔ, e sa nɛ wa kai kaa ní komɛ ngɛ nɛ wa li kɛ kɔ hwɔɔ se he. w24.05 8 ¶1-2
Hɔ, October 3
E kɛ e lilɛ gbi nɔ he guɛ.—La 15:3.
La polɔ ɔ je blɔ nɛ e tu he guɛ gbemi he munyu. Mɛni ji he guɛ gbemi? E ji lakpa munyu nɛ a tuɔ kɛ puɛɔ nɔ biɛ. La 15:3 ɔ hu kaiɔ wɔ kaa nihi nɛ a ngɛ Yehowa bo tsu ɔ mi ɔ pee we yayami kɛ si a nyɛmi adesa, nɛ a pue we a huɛmɛ a hɛ mi si. (La 15:1) Mɛni nɛ enɛ ɔ tsɔɔ? Ke wa hyɛ we nɛ hi ɔ, wa ma puɛ nɔ ko biɛ be mi nɛ wa ji blɔ kɛ gu e he munyu nɛ e be mi nɛ wa maa gbɛ kɛ fĩa a nɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɔɔ lɛ kaa (1) nyɛmiyo ko sɔmɔ we kaa daa blɔ gbalɔ hu, (2) nyɛminyumu ko kɛ e yo sɔmɔ we ngɛ Betel hu, kɛ (3) nyɛminyumu ko sɔmɔ we kaa asafo mi nɔkɔtɔma loo asafo mi sɔmɔlɔ hu. Anɛ e sa kaa wa de ni kpahi kaa nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ pee nɔ́ ko nɛ dɛ, nɛ lɔ ɔ he je nɛ a si fɔfɔɛ ɔ tsake lo? Eko ɔ, a si fɔfɔɛ ɔ tsake ngɛ yi mi tomi fuu a he je, nɛ pi tsuo nɛ wa le. Jehanɛ ɔ hu ɔ, nɔ nɛ e ngɛ Yehowa bo tsu ɔ mi ɔ, “pee we e nyɛmi yayami, nɛ e pue we e huɛmɛ a hɛ mi si.” w24.06 11 ¶11-13
Hɔgba, October 4
I susuɔ Yehowa he daa. Akɛnɛ e ngɛ ye hiɔ nɔ he je ɔ, i be mimiɛe gblegbleegble.—La 16:8.
Ke wa suɔ nɛ waa mwɔ yi mi kpɔ ko ɔ, e sa nɛ waa ngɔ wa juɛmi kɛ ma níhi nɛ Yehowa bua jɔ he ɔ nɔ. Enɛ ɔ maa ye bua wɔ nɛ waa ya nɔ nɛ waa ye Yehowa gbeye wawɛɛ. Ke o ngɛ Baiblo mi sane ko kanee ɔ, mo bi o he ke, ‘Kaa imi lɛ i ya je jamɛ a si fɔfɔɛ ɔ mi ɔ, jinɛ mɛni yi mi kpɔ i ko mwɔ?’ Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ slaali nyɔngma amɛ ya hyɛ zugba nɛ Yehowa wo si kaa e kɛ ma ha Israelbi ɔmɛ se ɔ, moo po he foni kaa o ngɛ Israelbi ɔmɛ a kpɛti nɛ o ngɛ slaali ɔmɛ tue bue be mi nɛ a ngɛ dee ke Israelbi ɔmɛ be nyɛe maa ye Kanaanbi ɔmɛ a nɔ kunimi ɔ. Anɛ jamɛ a munyu ɔ ko wo o he gbeye lo? Aloo o ma ha nɛ suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha Yehowa, kɛ e suɔmi nya ní nɛ o suɔ nɛ o pee ɔ nɛ wo mo he wami nɛ o kɔni mi nɛ ko jɔ̃ lo? Israelbi nɛ a hi si ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ he we yi kaa nɔ́ nɛ Yoshua kɛ Kaleb de ɔ ji anɔkuale. Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa ngmɛ́ mɛ blɔ nɛ́ a ya su Si Womi Zugba a nɔ.—4 Mose 14:10, 22, 23. w24.07 10 ¶7
Hɔɛgbi, October 5
Yehowa ji nɔ nɛ hyɛɔ tsui mi.—Abɛ 17:3.
Gomer je gbalɔ Hosea nɛ ji e huno ɔ he nɛ e ya nyɛɛ nyumu kpahi a se. Anɛ Yehowa kua lɛ lo? Yehowa le adesahi a tsui mi, enɛ ɔ he ɔ, e de Hosea ke, ‘Yaa nɛ o ya hla yo gba puɛlɔ ɔ, nɛ́ o suɔ lɛ, kaa bɔ nɛ imi hu i suɔ ye ma Israel ɔ. Ye ma Israel kua mi; a ya ngɛ mawu ekpahi a se nyɛɛe.’ (Hos. 3:1; Abɛ 16:2) Mo kadi kaa loloolo ɔ, Hosea yo ɔ kpa we yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ peemi. Se kɛ̃ ɔ, Yehowa de Hosea kaa e ya hla e se blɔ nɛ e ngɔ e tɔmi ɔ kɛ ke lɛ nɛ e ngɔ lɛ kaa e yo ekohu. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ Yehowa hu kɔni mi jɔ̃ we ngɛ e we bi nɛ a tue mi tĩ ɔ a he. E ngɛ mi kaa a kɛ a he wo yayami nɛ nya wa mi mohu lɛɛ, se kɛ̃ ɔ, e suɔ mɛ. Enɛ ɔ he ɔ, e ya nɔ nɛ e hla a se blɔ nɛ e ye bua mɛ konɛ a tsake a tsui nɛ a pee tsakemihi. Nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ ɔ ha nɛ wa na kaa Yehowa le nɔ́ fɛɛ nɔ́ ngɛ wa he, nɛ ke nɔ ko pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he po ɔ, e bɔɔ mɔde kaa e maa ye bua lɛ nɛ e tsake e tsui. w24.08 10 ¶7
Pɛplɛgbi, October 6
Mlaa a ngɛ ní kpakpahi nɛ maa ba a he nini.—Heb. 10:1.
E sa nɛ Yudabi nɛ́ a ba pee Kristofohi kekle ɔ nɛ a pee tsakemihi nɛ a he hia wawɛɛ, se a ná we jã peemi gbɔjɔɔ. Be ko nɛ be ɔ, Yehowa hla Yudabi ɔmɛ kɛ pee e ma. Yerusalem ji he nɛ nihi nɛ Yehowa hla mɛ kaa a da e nane mi ɔ yeɔ matsɛ ngɛ, nɛ nihi nɛ a suɔ kaa a ja Yehowa a ya jaa lɛ ngɛ sɔlemi we ɔ nɛ ngɛ Yerusalem ɔ. Yudabi anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ tsuo ngɔɔ Mose Mlaa a kɛ tsuɔ ní kaa bɔ nɛ jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ tsɔɔ mɛ ɔ. A wo mlaa ngɛ niye ní he, nɔ pomi he, kɛ bɔ nɛ e sa nɛ a kɛ Ma Jeli nɛ hi si ha a he. Se ngɛ Yesu gbenɔ se ɔ, Yehowa kplɛɛ we afɔlehi nɛ Yudabi ɔmɛ sãa ngɛ sɔlemi we ɔ nɔ hu. Enɛ ɔ ba pee nyagba kɛ ha Yudabi nɛ a ba pee Kristofohi nɛ a kɛ Mlaa nɛ ɔ tsu ní jehahi babauu ɔ. (Heb. 10:1, 4, 10) Kristofohi nɛ a wa ngɛ mumi mi kaa bɔfo Petro po ná we lɛ gbɔjɔɔ kaa a maa kplɛɛ tsakemi nɛ ɔmɛ a nɔ. (Níts. 10:9-14; Gal. 2:11-14) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yuda jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ wa Yudabi nɛ a ba pee Kristofohi ɔ yi mi wawɛɛ ngɛ a hemi kɛ yemi ɔ he je. w24.09 9 ¶4
Sɔ, October 7
Nyɛ kai ni nɛmɛ nɛ a ngɛ hɛ mi nyɛɛe ngɛ nyɛ kpɛti ɔ, nihi nɛ a tu Mawu munyu ɔ kɛ tsɔɔ nyɛ ɔ.—Heb. 13:7.
Be fɛɛ be nɛ Yehowa maa ngɔ ní tsumi ko kɛ wo e we bi a dɛ ɔ, e hyɛɛ blɔ kaa a ma tsu he ní pɛpɛɛpɛ ngɛ blɔ nya tomi nya. (1 Kor. 14:33) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Mawu suɔ kaa a fiɛɛ sane kpakpa a ngɛ je ɔ mi tsuo. (Mat. 24:14) Yehowa hla Yesu kaa e nyɛɛ ní tsumi nɛ ɔ hɛ mi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yesu to níhi a he blɔ nya saminya konɛ ní tsumi nɛ ɔ nɛ ya nɔ. Kaa hyɛmi nɔ́ ɔ, a hla asafo mi nikɔtɔmahi konɛ a nyɛɛ asafo ehehi nɛ a to sisi ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ hɛ mi, nɛ a kɛ blɔ tsɔɔmihi ha Kristofo ɔmɛ. (Níts. 14:23) Ngɛ Yerusalem hu ɔ, bɔfo ɔmɛ kɛ nyumu nikɔtɔma amɛ nɛ a ngɛ asafo ɔ hɛ mi nyɛɛe ɔ mwɔ yi mi kpɔ komɛ nɛ e sa kaa asafo ɔ tsuo nɛ a kɛ tsu ní. (Níts. 15:2; 16:4) Akɛnɛ asafo ɔmɛ kɛ blɔ tsɔɔmi ɔmɛ nɛ a kɛ ha mɛ ɔ tsu ní he je ɔ, ‘asafo ɔmɛ ya nɔ nɛ a he wa ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi, nɛ a he hiɛ’ babauu.—Níts. 16:5. w24.04 8 ¶1
So, October 8
Maria Magdalena ba nɛ e ba bɔ kaseli ɔmɛ amaniɛ. E de mɛ ke: “I na Nyɔmtsɛ ɔ!”—Yoh. 20:18.
Nisan 16 mɔtu mla a, yihi anɔkualetsɛmɛ komɛ ya Yesu yɔkɔ ɔ he. (Luka 24:1, 10) Nyɛ ha nɛ wa susu yi nɛ ɔmɛ a kpɛti nɔ kake nɛ ji Maria Magdalena a he nɛ waa hyɛ. Benɛ Maria ya su yɔkɔ ɔ he ɔ, Yesu gbogboe ɔ be lejɛ ɔ. Lɔ ɔ he ɔ, e ma fo nɛ e ya de Petro kɛ Yohane, nɛ mɛ hu a ma fo kɛ ya yɔkɔ ɔ he, nɛ Maria nyɛɛ a se. Benɛ Petro kɛ Yohane na kaa Yesu gbogboe ɔ be lejɛ ɔ, a kpale a se kɛ ba we mi. Se Maria lɛɛ e ya nɔ nɛ e hi lejɛ ɔ, nɛ e fo ya. Se e li kaa Yesu ngɛ lɛ hyɛe. Yesu na kaa Maria ngɛ ya foe ngɛ e he je, enɛ ɔ he ɔ, e suɔ nɛ e wo e bua. Lɔ ɔ he ɔ, e je e he kpo kɛ tsɔɔ Maria nɛ e pee nɔ́ ko nɛ́ wo lɛ he wami wawɛɛ. Yesu kɛ Maria tu munyu nɛ e ha lɛ ní tsumi ko nɛ he hia wawɛɛ. Yesu de lɛ kaa e ya de e nyɛmimɛ ɔmɛ kaa a tle lɛ si.—Yoh. 20:17, 18. w24.10 13 ¶7
Soha, October 9
Ma pee okadihi kɛ nyakpɛ níhi babauu ngɛ Egipt zugba a nɔ.—2 Mose 7:3.
Mose sɔmɔ kaa gbalɔ, kojolɔ, tatsɛ, kɛ yi nɔ sane ngmalɔ hulɔ. E nyɛɛ Israel ma a hɛ mi kɛ je nyɔguɛ tso mi ngɛ Egipt, nɛ lɛ nitsɛ e na nyakpɛ níhi fuu nɛ Yehowa pee ɔ kɛ e hɛngmɛ. Yehowa gu Mose nɔ kɛ ngma Baiblo mi womi enuɔ nɛ sɛ hlami ɔ. Lɛ nɛ e ngma La 90, kɛ eko ɔ, La 91 ɔ nɛ. E ma nyɛ maa ba kaa lɛ nɛ e ngma Hiob womi ɔ hulɔ. Benɛ Mose ye jeha 120 nɛ e piɛ bɔɔ nɛ e ma gbo ɔ, e tsɛ Israelbi ɔmɛ tsuo nɛ e kai mɛ níhi nɛ a na kɛ níhi nɛ a gblee mi. Israelbi ɔmɛ na nyakpɛ níhi fuu nɛ Yehowa pee ɔ, kɛ bɔ nɛ e gbla Egiptbi ɔmɛ a tue ha a. (2 Mose 7:4) Yehowa gba Wo Tsu ɔ mi enyɔ nɛ a nyɛɛ mi kɛ be, nɛ e kpata Farao kɛ e tabuli ɔmɛ a hɛ mi. Israelbi ɔmɛ na nyakpɛ ní nɛ ɔmɛ kɛ a hɛngmɛ. (2 Mose 14:29-31) Benɛ a ngɛ nga a nɔ hu ɔ, Yehowa po a he piɛ nɛ e hyɛ a nɔ. (5 Mose 8:3, 4) Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ Israelbi ɔmɛ ma ya su Si Womi Zugba a nɔ ɔ, Mose ngɔ jamɛ a he blɔ ɔ kɛ wo mɛ he wami. w24.11 8-9 ¶3-4
Hɔ, October 10
Ke nɔ ko ye abolo nɛ ɔ, e maa hi si kɛ maa ya neneene . . . Ye he lo ɔ ji abolo nɛ ma ngɔ kɛ ha ngɛ je ɔ wami he ɔ nɛ.—Yoh. 6:51.
Nɔ́ nɛ Yesu de e bɔfo ɔmɛ ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ sisi, kɛ nɔ́ nɛ e de asafo kuu ɔ ngɛ Galilea a tsɔɔ ní ekpaekpahi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nɔ́ nɛ Yesu de ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ sisi ɔ kɔɔ nihi bɔɔ ko pɛ a he. Nɔ́ nɛ nihi nɛ Yesu kɛ mɛ tu munyu ngɛ Galilea a kpɛti nihi fuu ngɛ hlae pɛ ji kaa Yesu nɛ ha mɛ niye ní. Se kɛ̃ ɔ, e gbla a juɛmi kɛ ya nɔ́ ko nɛ e he hia wawɛɛ pe niye ní nitsɛnitsɛ nɔ. Lɔ ɔ ji nɔ́ nɛ ma ha nɛ a ná neneene wami ɔ nɛ. Jehanɛ hu ɔ, Yesu tsɔɔ kaa nihi nɛ a gbo ɔ po ma nyɛ maa ba wami mi ekohu ngɛ nyagbe ligbi ɔ nɔ, nɛ a maa hi si kɛ ya neneene. Tsa pi jɔɔmihi nɛ nihi bɔɔ nɛ a ji kuu nyafii ɔ mi bimɛ ɔmɛ ma ná a he munyu nɛ e ngɛ tue kaa bɔ nɛ e pee benɛ e to Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ sisi ɔ. Mohu ɔ, benɛ e ngɛ Galilea a, e ngɛ jɔɔmihi nɛ nihi tsuo ma ná ngɛ zugba a nɔ ɔ he munyu tue. w24.12 11 ¶10-11
Hɔgba, October 11
Hunomɛ, nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ suɔ nyɛ yi ɔmɛ.—Kol. 3:19.
Yehowa hiee nɔ fɛɛ nɔ nɛ e peeɔ yiwutso ní. (La 11:5) Yehowa bua jɔɛ hunomɛ nɛ a waa a yi ɔmɛ yi mi ɔ a he kulaa. (Mal. 2:16) Ke huno ko kongoɔ e yo ɔ, lɔ ɔ ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Mawu a kpɛti ɔ. E ma nyɛ maa ba kaa Yehowa be e sɔlemihi tue bue po. (1 Pet. 3:7) Hunomɛ komɛ kɛ abofu jɛɔ a yi ɔmɛ nɛ a tuɔ munyu nɛ yeɔ nɔ awi ɔ kɛ siɔ a yi ɔmɛ. Se Yehowa hiɔ “abofu, mi mi la, ngmlaa kpami kɛ nɔ jɛmi munyuhi.” (Efe. 4:31, 32) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa nuɔ munyu fɛɛ munyu nɛ wa tuɔ ɔ. Bɔ nɛ huno ko kɛ e yo tuɔ munyu ha ke mɛ pɛ a ngɛ we mi ɔ po he hia Yehowa. Ke huno ko kɛ e yo tuɔ munyu basabasa a, lɔ ɔ ma nyɛ ma puɛ a gba a, nɛ e ma nyɛ ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti ɔ hulɔ. (Yak. 1:26) Ke huno ko hyɛɛ bɔmi nami he fonihi loo videohi ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti ɔ, nɛ lɔ ɔ hu tsɔɔ kaa e bui e yo ɔ. Yehowa hyɛɛ blɔ kaa hunomɛ nɛ a ye a yi ɔmɛ anɔkuale ngɛ a ní peepee kɛ a susumi mi be fɛɛ be. Yesu de kaa ke nyumu ko hyɛ yo kpa nɛ e he pee lɛ akɔnɔ ɔ, e kɛ lɛ puɛ gba momo “ngɛ e tsui mi.”—Mat. 5:28, 29. w25.01 9 ¶6-8
Hɔɛgbi, October 12
A buɔ adesa ko dalɔ . . . kɛ gu hemi kɛ yemi ngɛ Yesu Kristo mi ɔ pɛ nɔ.—Gal. 2:16.
Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Yehowa buɔ e sɔmɔli ɔmɛ dali. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e he hia we nɛ waa wo wa yayami ɔmɛ a he hiɔ hu. E ngɛ mi kaa Yehowa to blɔ nya nɛ ɔ mohu lɛɛ, se lɔ ɔ tsɔɔ we kaa e yi dami sane hu. Pi wɔ nitsɛmɛ wa mɔde bɔmi nya nɛ Yehowa buɔ wɔ dali, nɛ lɔ ɔ hu tsɔɔ we kaa e ma e hɛ kɛ fɔ wa yayami ɔmɛ hu a nɔ. Se akɛnɛ wa ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ kpatami blɔ nya tomi ɔ kɛ kpɔmi nɔ́ ɔ nɛ a wo ɔ mi he je ɔ, Yehowa ngɛ nɔ́ ko nɛ e ma nyɛ maa da nɔ kɛ ngɔ wa he yayami ɔmɛ kɛ ke wɔ kulaa. (Rom. 3:24) Ke Yehowa bu wɔ dali ɔ, kɛ wa ma ná he se kɛɛ? A bu nihi nɛ a hla mɛ kaa a piɛɛ Yesu he kɛ ye nɔ ngɛ hiɔwe ɔ kaa Mawu bimɛ nɛ a da momo. (Tito 3:7; 1 Yoh. 3:1) Akɛnɛ a ngɔ a he yayami ɔmɛ kɛ ke mɛ he je ɔ, e pee kaa nɔ́ nɛ a pee we yayami ko gblee. Enɛ ɔ he ɔ, a sa kɛ ha Mawu Matsɛ Yemi ɔ. (Rom. 8:1, 2, 30) A bu nihi nɛ a ngɛ hɛnɔkami kaa a maa hi zugba a nɔ kaa dali nɛ a ji Mawu huɛmɛ, nɛ a ngɔ a he yayami ɔmɛ ke mɛ.—Yak. 2:21-23. w25.02 5 ¶17-18
Pɛplɛgbi, October 13
O susuu we níhi a he kaa bɔ nɛ Mawu susuɔ níhi a he ɔ, mohu ɔ, o susuɔ níhi a he kaa adesahi.—Mat. 16:23.
Be ko ɔ, bɔfo Petro pee nɔ́ ko nɛ tsɔɔ kaa e susuu we níhi a he kaa bɔ nɛ Yehowa peeɔ ɔ. Yesu de e bɔfo ɔmɛ kaa e sa nɛ e ya Yerusalem konɛ a ngɔ lɛ kɛ ha jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ nɛ a wa lɛ yi mi nɛ a gbe lɛ ngɛ sɛumi tso nɔ. (Mat. 16:21) Petro le kaa Yesu ji Mesia nɛ a gba kɛ kɔ e he kaa e ma ba kpɔ̃ Mawu we bi ɔ nɛ. Enɛ ɔ he ɔ, eko ɔ, e he wa ha Petro kaa e maa kplɛɛ nɔ kaa Yehowa maa ngmɛ blɔ nɛ a gbe Yesu. (Mat. 16:16) Lɔ ɔ he ɔ, Petro tsɛ Yesu kɛ ya se, nɛ e de lɛ ke: “Nyɔmtsɛ, naa o he mɔbɔ; nɔ́ nɛ ɔ nɛ ko ba o nɔ kɔkɔɔkɔ.” (Mat. 16:22) Akɛnɛ Petro susuu we níhi a he kaa bɔ nɛ Yehowa susuɔ níhi a he he je ɔ, e kɛ Yesu kpa we gbi. Yesu le kaa Yehowa suɔmi nya ní nɛ e maa pee ɔ biɔ nɛ e na nɔ́ nɛ e gbo. Enɛ ɔ he ɔ, e ngɛ mi kaa Petro hɛɛ juɛmi kpakpa ngɛ Yesu he mohu lɛɛ, se Yesu kua e ga womi ɔ. Nɔ́ nɛ ya nɔ nɛ ɔ ye bua Petro nɛ e na kaa e sa nɛ e susu níhi a he kaa bɔ nɛ Yehowa peeɔ ɔ. Wɔ tsuo wa ma nyɛ maa kase nɔ́ ko ngɛ nɔ́ nɛ Petro pee ɔ mi. w25.03 9 ¶5-6
Sɔ, October 14
Yehowa ngɛ nihi nɛ a tsui ku ɔ a kasa nya haa; e heɔ nihi nɛ a kɔni mi jɔ̃ ɔ a yi wami.—La 34:18.
Anɛ nɔ ko nɛ o he lɛ ye wawɛɛ ɔ yi mo anɔkuale, nɛ enɛ ɔ ha nɛ o tsui ku nɛ o ngɛ haoe wawɛɛ lo? Nihi kɛ mo hi si saminya jio, a kɛ mo hí si saminya jio, wa hiɔwe Tsɛ ɔ lɛɛ e suɔ mo wawɛɛ. Ke nihi yi mo anɔkuale ɔ, munyu nɛ David tu ngɛ mwɔnɛ ɔ ngmami ɔ mi ɔ ma nyɛ maa wo o bua. Womi ko tsɔɔ kaa “nihi nɛ a kɔni mi jɔ̃ ɔ” ma nyɛ ma susu kaa “hɛnɔkami ko kulaa be kɛ ha mɛ.” Se mɛni Yehowa peeɔ kɛ yeɔ buaa nihi nɛ a nuɔ he jã a? Kaa bɔ nɛ fɔlɔ nɛ e ngɛ suɔmi ɔ pɛtɛɔ e bi ko he nɛ e woɔ e bua ke jokuɛ ɔ hao ɔ, jã kɛ̃ nɛ ke nɔ ko yi wɔ anɔkuale nɛ lɔ ɔ ha nɛ wa ngɛ haoe ɔ, e dɔɔ Yehowa wawɛɛ, nɛ e yeɔ buaa wɔ oya nɔuu. Ke wa tsui ku nɛ wa susu kaa se nami ko be wa he ɔ, Yehowa pee klaalo kaa e maa ye bua wɔ. E peeɔ níhi fuu nɛ maa ye bua wɔ konɛ wa fĩ si ngɛ haomihi nɛ waa kɛ ngɛ kpee ɔ mi.—Yes. 65:17. w24.12 23 ¶13-14
So, October 15
Yehowa ngɔ nɛ nyɛ nine maa su hiɔwo nɔ kɛ je.—Kol. 3:24.
Mwɔnɛ ɔ, asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa naa ní tsumi kpakpa nɛ a ngɛ tsue ɔ, nɛ e bua jɔɔ he. Asafo mi nikɔtɔma amɛ slaa nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a woɔ mɛ he wami, a tsɔɔ ní, a fiɛɛɔ, nɛ a kpɛti nihi fuu yeɔ buaa kɛ maa asafo ɔ tsuhi, nɛ a yeɔ buaa ngɛ oslaa be mi hulɔ. Ni kpahi hu sɔmɔɔ ngɛ Hiɔtsɛmɛ A Slaami Kuuhi a mi loo a sɔmɔɔ kaa Hiɔ Tsami He Kɛ Ní Sɛɛmi Ajla Toli. Asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɔɔ a he kɛ haa ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔmɛ a mi ɔ naa asafo ɔ kaa Yehowa nɔ́. A jeɔ a tsui mi kɛ tsuɔ ní tsumi nɛ a kɛ woɔ a dɛ ɔ, nɛ a ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa Mawu maa jɔɔ mɛ ngɛ nɔ́ nɛ a ngɛ tsue ɔ he. (Kol. 3:23, 24) Pi nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ma nyɛ ma sɔmɔ kaa asafo mi nɔkɔtɔma. Se kɛ̃ ɔ, wɔ tsuo wa ma nyɛ maa pee nɔ́ ko kɛ ha Yehowa. Wa Mawu ɔ bua jɔɔ ke wa je wa tsui mi nɛ wa pee nɔ́ nɛ wa ma nyɛ ngɛ e sɔmɔmi mi. E naa yemi kɛ buami nɛ wa haa kɛ fĩɔ je kɛ wɛ ní tsumi ɔ se ɔ, ke e pi po. Jehanɛ hu ɔ, ke wa ngɔ nihi nɛ a tɔ̃ wa nɔ ɔ, a tɔmi kɛ ke mɛ ɔ, e nyaa wawɛɛ. Mo ná nɔ mi mami kaa Yehowa bua jɔɔ he. E suɔ mo nɛ e maa jɔɔ mo ngɛ he.—Luka 21:1-4. w24.06 23 ¶12-13
Soha, October 16
Nyɛ ko ha nɛ nyɛ tsui nɛ dɔ kɛ ya yo ɔ blɔ ɔmɛ a nɔ. Nyɛ ko tla blɔ kɛ ya je e blɔ ɔmɛ a nɔ.—Abɛ 7:25.
Sane nɛ ɔ tsɔɔ nɔ́ nɛ ma nyɛ maa ba Yehowa sɔmɔli tsuo a nɔ. Nɔ ko ma nyɛ maa pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he, nɛ pee se ɔ, e ma susu kaa nɔ́ fɛɛ nɔ́ ya nɔ si kake too. Aloo e ma nyɛ ma susu kaa “e li nɛ e pee.” Se ke e ya nɔ nɛ e susu nɔ́ nɛ ba a he saminya a, eko ɔ, e maa na kaa e pee ní komɛ nɛ nile be mi, nɛ lɔ ɔ nɛ ha nɛ e pee jamɛ a yayami ɔ nɛ. Eko ɔ, e kɛ huɛmɛ yayahi bɔ, loo e kɛ e he wo hɛja jemihi nɛ sɛ mi loo e ya he komɛ nɛ sɛ ngɛ e kpɔ ɔ mi aloo ngɛ Intanɛti ɔ nɔ. E ma nyɛ maa ba kaa e kpa sɔlemi, e kane we Baiblo ɔ hu, nɛ e yɛ asafo mi kpehi kɛ fiɛɛmi hulɔ. Enɛ ɔ he ɔ, kaa bɔ nɛ e ba ngɛ niheyo ɔ nɛ a tu e he munyu ngɛ Abɛ womi ɔ mi ɔ blɔ fã mi ɔ, wa ma nyɛ ma de ke yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he nɛ e pee ɔ bɛ si kake too. Mɛni wa kaseɔ ngɛ mi? E sa nɛ wa je wa he kɛ je yayami he, se pi lɔ ɔ pɛ, e sa nɛ waa yu wa he ngɛ níhi nɛ ma ha nɛ waa pee yayami ɔ he hulɔ. Salomo tu oti nɛ ɔ he munyu benɛ e ngɛ nɔ́ nɛ ya nɔ ɔ he munyu tue ɔ.—Mat. 5:29, 30. w24.07 16 ¶10-11
Hɔ, October 17
Wa ngɛ juetli nɛ ɔ ngɛ zu buɛhi a mi.—2 Kor. 4:7.
Mɛni ji juetli nɛ ɔ? Lɔ ɔ ji Matsɛ Yemi ɔ sɛ gbi nɛ heɔ nɔ yi wami nɛ wa ngɛ fiɛɛe ɔ nɛ. (2 Kor. 4:1) Mɛni ji zu buɛ ɔmɛ ɔ? A daa si kɛ ha Mawu sɔmɔli nɛ a fiɛɛɔ sane kpakpa a kɛ haa nihi ɔ. Ngɛ Paulo be ɔ mi ɔ, jua yeli ngɔɔ ní komɛ nɛ a he hia kaa niye ní, wai, kɛ sika kɛ woɔ zu buɛhi a mi kɛ hiaa blɔ. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ Yehowa ngɔ sɛ gbi ko nɛ he hia nɛ ji sane kpakpa a kɛ wo wa dɛ kaa waa fiɛɛ. Ngɛ Yehowa yemi buami nya a, wa ma nyɛ ma tsu ní tsumi nɛ ɔ kɛ pi si. Be komɛ ɔ, wa yeɔ adesa hɛ mi gbeye. Mɛni maa ye bua wɔ konɛ waa da nyagba nɛ ɔ nya? Mo susu sɔlemi ko nɛ bɔfo ɔmɛ sɔle benɛ a fã mɛ kaa a kpa fiɛɛmi ɔ he nɛ o hyɛ. A ha we nɛ sawale nɛ nu mɛ nɛ a kpa fiɛɛmi, mohu ɔ, a sɔle konɛ Yehowa nɛ ye bua mɛ nɛ a ya nɔ nɛ a kɛ kã nɛ tu munyu. Yehowa ha a sɔlemi ɔ heto oya nɔuu. (Níts. 4:18, 29, 31) Ke mo hu o yeɔ adesa hɛ mi gbeye be komɛ ɔ, e sa nɛ o sɔle kɛ ha Yehowa nɛ e ye bua mo nɛ o ná suɔmi nɛ mi wa kɛ ha nihi konɛ o ko ye gbeye kaa o maa fiɛɛ sane kpakpa a kɛ ha mɛ. w24.04 16 ¶8-9
Hɔgba, October 18
Wa Tsɛ nɛ o ngɛ hiɔwe, o biɛ ɔ he nɛ tsɔ.—Mat. 6:9.
Suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha Yehowa a woɔ wɔ he wami nɛ wa tsɔɔ e biɛ ɔ he. Akɛnɛ Satan gbe Yehowa biɛ ɔ he guɛ he je ɔ, wa suɔ nɛ wa de nihi kaa nɔ́ nɛ Satan de ɔ ji lakpa. (1 Mose 3:1-5; Hiob 2:4; Yoh. 8:44) Ke wa ngɛ fiɛɛe ɔ, wa peeɔ klaalo kaa wa ma fã wa Mawu ɔ he, nɛ waa tsɔɔ nihi tsuo nɛ a suɔ nɛ a bu wɔ tue ɔ anɔkualehi nɛ kɔɔ e he. Wa suɔ nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ le kaa Mawu su nɛ pe kulaa ji suɔmi, nɛ blɔ nɔ nɛ e guɔ kɛ yeɔ nɔ ɔ da, nɛ e se be kulaa. Jehanɛ hu ɔ, wa suɔ nɛ a le kaa e be kɛe nɛ e Matsɛ Yemi ɔ maa po nɔ́ nami se, nɛ adesahi tsuo ma ná tue mi jɔmi kɛ bua jɔmi nitsɛnitsɛ. (La 37:10, 11, 29; 1 Yoh. 4:8) Ke wa fã Yehowa he ngɛ fiɛɛmi mi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ e biɛ ɔ he tsɔe. Jehanɛ hu ɔ, lɔ ɔ haa nɛ wa bua jɔɔ ejakaa wa le kaa wa ngɛ nɔ́ nɛ Yehowa suɔ nɛ waa pee kaa e we Odasefohi ɔ pee. w24.05 18 ¶12
Hɔɛgbi, October 19
Ke o ngmɛ okplɔɔ ɔ, fɔ ohiatsɛmɛ, libɔɔhi, glɔtsɛmɛ, kɛ hɛ yuyuili nine; nɛ o bua maa jɔ, ejakaa a be nɔ́ ko nɛ a kɛ maa to mo nane mi. Nɛ ngɛ dali a si tlemi ɔ mi ɔ, a maa to mo nane mi.—Luka 14:13, 14.
Nyɛmimɛ nyumuhi, ke nyɛ peeɔ ní kpakpahi kɛ haa nyɛ huɛmɛ kɛ nihi nɛ a pi nyɛ huɛmɛ tsuo ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa nyɛ ‘peeɔ nɔ nibwɔ.’ (1 Pet. 4:9) Womi ko de ke: “Nɔ nɛ jeɔ nubwɔ peemi su kpo ɔ jeɔ mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ nihi nɛ e li mɛ po, nɛ e fɔɔ mɛ nine kɛ baa e we mi.” Mo bi o he ke: ‘Anɛ nihi le mi kaa i ji nɔ ko nɛ e peeɔ nihi nibwɔ lo?’ (Heb. 13:2, 16) Nɔ nɛ peeɔ nɔ nubwɔ ɔ jeɔ mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ nɔ fɛɛ nɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e jeɔ mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ kpɔ mi nɔ hyɛli, ohiatsɛmɛ, nihi nɛ a jeɔ asafo kpahi a mi kɛ ba tuɔ munyu ngɛ e we asafo ɔ mi, kɛ ni kpahi nɛ a bɔɔ mɔde wawɛɛ nɛ a woɔ nyɛmimɛ ɔmɛ he wami ɔ hulɔ.—1 Mose 18:2-8; Abɛ 3:27; Níts. 16:15; Rom. 12:13. w24.11 21 ¶6
Pɛplɛgbi, October 20
Yihewi ɔmɛ nɛ a li nyumu ɔ, a kpɛti ni nɛmɛ nɛ a pee klaalo ɔ kɛ lɛ ho yo kpeemi okplɔɔ ngmɛmi ɔ ya.—Mat. 25:10.
Ngɛ nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ kɔɔ yihewi nɛ a li nyumu ɔ he ɔ mi ɔ, Yesu tu yihewi nyɔngma nɛ a ho konɛ a kɛ ayɛflo huno ko nɛ ya kpe ɔ he munyu. (Mat. 25:1-4) Mɛ tsuo a suɔ nɛ a piɛɛ ayɛflo huno ɔ he kɛ ya yo kpeemi okplɔɔ ngmɛmi ɔ sisi. Yesu tsɔɔ kaa a kpɛti nihi enuɔ ji “juɛmitsɛmɛ,” nɛ nihi enuɔ nɛ piɛ ɔ ji “kuasiahi.” Yihewi nɛ a ji juɛmitsɛmɛ ɔ dla a he nɛ a suɔ kaa a mlɛ ayɛflo huno ɔ kɛ ya si be nɛ e maa ba, ke e maa ba nyɔ mi po. Enɛ ɔ he ɔ, a he nu kɛ wo a kane ɔmɛ a mi konɛ ke je jɔ ɔ, a kɛ hyɛ nɔ́. Jehanɛ hu ɔ, a hɛɛ nu kpahi kɛ piɛɛ he konɛ ke alini nɛ ayɛflo huno ɔ bɛ mla a, a kɛ wo kane ɔmɛ a mi. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa a sume nɛ a kane ɔmɛ nɛ gbo. (Mat. 25:6-10) Benɛ ayɛflo huno ɔ ba su si ɔ, yihewi juɛmitsɛmɛ ɔmɛ kɛ lɛ ya yo kpeemi okplɔɔ ngmɛmi ɔ sisi. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ e ji ngɛ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a blɔ fa mi. Ke a hɛ ngɛ a he nɔ be fɛɛ be, nɛ a ye anɔkuale kɛ ya si benɛ Kristo maa ba a, a nine maa su a hiɔwo ɔ nɔ, nɛ a maa piɛɛ Ayɛflo Huno nɛ ji Yesu ɔ he kɛ ye Matsɛ ngɛ hiɔwe.—Kpoj. 7:1-3. w24.09 21 ¶6
Sɔ, October 21
I na . . . asafo kuu ngua ko . . . nɛ a je je mahi tsuo a mi.—Kpoj. 7:9.
Ke wa susu bɔ nɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ ngɛ yiblii woe ha mwɔnɛ ɔ ngɛ je kɛ wɛ ɔ he ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ nɛ waa ya nɔ nɛ waa kɛ kã nɛ fiɛɛ. Daa jeha a, nihi ayɔhi abɔ nɛ a bua jɔ sane kpakpa a he ɔ baa Kaimi ɔ, nɛ a kplɛɛɔ nɔ kaa a maa kase Baiblo ɔ hulɔ. Nihi akpe lafahi abɔ hu haa nɛ a baptisiɔ mɛ nɛ a ba piɛɛɔ wa he kɛ fiɛɛɔ sane kpakpa a. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa li nihi abɔ nɛ a maa bu sɛ gbi ɔ nɛ wa ngɛ fiɛɛe ɔ tue, se kɛ̃ ɔ, wa le kaa Yehowa ngɛ asafo kuu ngua ko nɛ a maa po amanehlu ngua a nya buae. (Kpoj. 7:9, 14) Yehowa nɛ ji ní kpami Nyɔmtsɛ ɔ ngɛ nɔ mi mami kaa nihi fuu maa kplɛɛ sane kpakpa a nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, wa maa ya nɔ maa fiɛɛ. (Luka 10:2) Yesu se nyɛli anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ kɛ kã fiɛɛɔ be fɛɛ be. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ ni ɔmɛ na kã kɛ gɛjɛmi nɛ bɔfo ɔmɛ kɛ fiɛɛ ɔ, a nya kpɛ a he wawɛɛ, nɛ a “kɔ se kaa a kɛ Yesu lɛ hi si.” (Níts. 4:13) Enɛ ɔ he ɔ, wɔ hu wa suɔ nɛ waa kɛ bua jɔmi kɛ kã nɛ fiɛɛ konɛ nihi nɛ a na kaa wa ngɛ Yesu nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ kasee. w25.03 18 ¶15; 19 ¶17-18
So, October 22
Oo Yehowa, mɛnɔ ji nɔmlɔ adesa nɛ o susuɔ e he?—La 144:3.
Baiblo ɔ ha nɛ wa na kaa Yehowa susuɔ nihi nɛ e peeɔ mɛ kaa a he be se nami ɔ a he wawɛɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yehowa tsɔ gbalɔ Samuel kaa e ya Ishai we ɔ mi nɛ e ya pɔ e binyumu ɔmɛ a ti nɔ kake nu konɛ e ye matsɛ ngɛ Israel. Ishai tsɛ e binyumu ɔmɛ a kpɛti nihi kpaago konɛ a ba na Samuel. Se e tsɛ we David nɛ ji e nakutso ɔ kɛ piɛɛ a he. Se kɛ̃ ɔ, David ji nɔ nɛ Yehowa hla. (1 Sam. 16:6, 7, 10-12) Yehowa le nɔ tutuutu nɛ David ji. E le kaa David suɔ lɛ wawɛɛ. Mo susu nɔ́ nɛ Yehowa pee kɛ tsɔɔ kaa e susuɔ o he ɔ he nɛ o hyɛ. E wo mo ga nɛ se be ngɛ si fɔfɔɛ pɔtɛɛ komɛ nɛ o kɛ kpe ɔ mi. (La 32:8) Ke e li mo saminya a, anɛ e ma nyɛ maa pee jã lo? (La 139:1) Ke o kɛ Yehowa ga womi tsu ní nɛ o na kaa se nami ngɛ he ɔ, o ma ná nɔ mi mami kaa e susuɔ o he saminya. (1 Kron. 28:9; Níts. 17:26, 27) Yehowa naa nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o peeɔ konɛ o nyɛ nɛ o sɔmɔ lɛ nɛ o bu lɛ tue ɔ. Jehanɛ hu ɔ, e naa su kpakpahi nɛ o ngɛ ɔ, nɛ e suɔ nɛ e kɛ mo nɛ pee huɛ.—Yer. 17:10. w24.10 25-26 ¶7-9
Soha, October 23
A he pee lɛ mɔbɔ, ejakaa a ngɛ kaa jijɔhi nɛ a be hyɛlɔ.—Maak. 6:34.
Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e ngɛ heii kaa o suɔ Yehowa, nɛ o suɔ nɛ o sɔmɔ ni kpahi. Ke jã a, mɛni ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o ná suɔmi ɔ kaa o ma sɔmɔ? Mo susu bua jɔmi nɛ o ma ná ke o sɔmɔ nyɛmimɛ ɔmɛ ɔ a he. Yesu de ke: “Bua jɔmi babauu ngɛ nɔ́ hami mi pe nɔ́ ngɔmi.” (Níts. 20:35) Yesu nitsɛ ngɔ munyu nɛ e tu nɛ ɔ kɛ tsu ní. Akɛnɛ e sɔmɔ ni kpahi he je ɔ, e bua jɔ wawɛɛ nitsɛ. Mo susu Maako 6:31-34 ɔ he nɛ o hyɛ. Be ko ɔ, pɔ tɔ Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ a he. Lɔ ɔ he ɔ, a nyɛɛ kɛ yaa he ko nɛ e ngɛ dii konɛ a ya jɔɔ a he. Se asafo kuu ɔ na mɛ, enɛ ɔ he ɔ, a tu fo nɛ a ya su lejɛ ɔ loko Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ ya su. A pee jã ejakaa a suɔ nɛ Yesu nɛ e tsɔɔ mɛ ní. Jinɛ Yesu ko nyɛ de ke akɛnɛ e kɛ e kaseli ɔmɛ “ná we deka nɛ a kɛ maa ye ní tete po” he je ɔ, e be nyɛe maa tsɔɔ mɛ ní. Aloo Yesu ko nyɛ tsɔɔ mɛ ní bɔɔ pɛ konɛ lɔ ɔ se ɔ, é wo mɛ blɔ. Se akɛnɛ e suɔ mɛ he je ɔ, “e bɔni mɛ níhi fuu tsɔɔmi” kɛ ya si ‘je bɔni jɔmi.’—Maak. 6:35. w24.11 16 ¶9-10
Hɔ, October 24
A maa wo nyɛ hiɔ ngɛ nyɛ ní tsumi ɔ nya.—2 Kron. 15:7.
Fɔli, nyɛɛ ye bua nyɛ bimɛ ɔmɛ konɛ a le blɔhi a nɔ nɛ a maa gu kɛ tsɔɔ ni kpahi Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔmɛ. (Rom. 10:10) O ma nyɛ maa ngɔ Baiblo ɔ nɛ o bi ɔ maa tsɔɔ ni kpahi ɔ kɛ to bɔ nɛ nɔ ko kaseɔ saku fiami ha a he. Sisije ɔ, akɛnɛ nɔ ɔ li saku ɔ fiami saminya he je ɔ, e maa fia lahi nɛ a fiami yi kulaa. Se ke be ngɛ mi puee nɛ e he be ngɛ saku ɔ fiami mi ɔ, e ma nyɛ maa fia lahi nɛ a mi wa. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ e ji ngɛ Baiblo ɔ mi anɔkualehi nɛ wa maa tsɔɔ ni kpahi ɔ hu blɔ fa mi. Jokuɛ ko ma nyɛ maa gu blɔ nɛ e yi nɔ kɛ ye nihi odase. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e ma nyɛ ma bi e sukuuno ɔ ke: “Anɛ o le kaa behi fuu ɔ, je mi si kpali hyɛɛ níhi nɛ Mawu bɔ ɔ nɔ kɛ peeɔ ní komɛ lo?” Lɔ ɔ se ɔ, e ma nyɛ ma de lɛ ke, “Ha nɛ ma tsɔɔ mo video ko nɛ ngɛ bua jɔmi wawɛɛ.” Ke jokuɛ ɔ je video ko nɛ ngɛ munyu nɛ baa kɛ tsaa nɔ nɛ ji Anɛ Nɔ Ko Lɛ Bɔ Lo? ɔ mi kɛ tsɔɔ lɛ ɔ, e ma nyɛ ma bi nɔ ɔ ke: “Ke je mi si kpali hyɛɛ adebɔ níhi a nɔ kɛ peeɔ ní komɛ, nɛ nihi jeɔ a yi ngɛ jamɛ a ní ɔmɛ a he ɔ, lɛɛ e sɛ nɛ a je nɔ nɛ bɔ adebɔ ní ɔmɛ nɛ je mi si kpali ɔmɛ hyɛ nɔ ɔ yi lo?” Ke jokuɛ ko gu blɔ kpiti nɛ ɔ nɔ kɛ ye e sukuuno ko odase ɔ, sukuuno ɔ bua maa jɔ wawɛɛ kaa e maa kase babauu kɛ kɔ Yehowa he. w24.12 19 ¶17-18
Hɔgba, October 25
Kɛ gu adesa kake nɔ ɔ, yayami ba je ɔ mi, nɛ gbenɔ gu yayami nɔ kɛ ba.—Rom. 5:12.
Bɔ nɛ pee nɛ waa ye wa he kɛ je yayami kɛ gbenɔ he ɔ, Yehowa to blɔ nya konɛ Yesu nɛ ngɔ e wami kɛ ha kaa kpɔmi nɔ́. Se mɛni blɔ nɔ nɛ adesa kake nɛ ye mluku ɔ gbenɔ ma nyɛ ma kpɔ̃ nimli ayɔhi abɔ? Bɔfo Paulo de ke: “Kaa bɔ nɛ kɛ gu adesa kake ɔ [Adam] tue gbomi ɔ nɔ nɛ nihi babauu ba plɛ yayami peeli ɔ, jã nɔuu kɛ̃ nɛ kɛ gu nɔ kake ɔ [Yesu] tue bumi ɔ nɔ ɔ, nihi babauu ma ba plɛ dali.” (Rom. 5:19; 1 Tim. 2:6) Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, Paulo ngɛ tsɔɔe kaa adesahi tsuo ba plɛ pee yayami peeli, nɛ a gboɔ ngɛ adesa kake nɛ e ye mluku ɔ tue gbomi he je. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ a na nɔ ko nɛ e ye mluku nɛ e maa bu Mawu tue konɛ e kpɔ̃ wɔ kɛ je yayami kɛ gbenɔ dɛ mi. Mɛni he je nɛ Yehowa ngmɛ́ blɔ nɛ Adam sisi bimɛ nɛ a buɔ lɛ tue ɔ nɛ a hi si kɛ ya neneene kɛkɛ? Eko ɔ, wa ma susu kaa ke Yehowa pee jã a, lɔ ɔ ko tsu nyagba a he ní saminya. Se kaa Yehowa pee jã a, anɛ lɔ ɔ ko tsɔɔ kaa e yeɔ dami sane lo? Dɛbi. Akɛnɛ Yehowa yeɔ dami sane he je ɔ, e be e hɛ mae kɛ fɔ yayami nɛ Adam je blɔ nɛ e pee ɔ nɔ kɔkɔɔkɔ. w25.01 21 ¶3-4
Hɔɛgbi, October 26
Wa ngɛ nyɛɛe ngɛ hemi kɛ yemi nya, se pi ngɛ níhi nɛ a naa a nya.—2 Kor. 5:7.
E ba su be ko ɔ, bɔfo Paulo yɔse kaa e be kɛe nɛ a maa gbe lɛ. Se kɛ̃ ɔ, e bua jɔ wawɛɛ kaa e ba e je mi saminya. Benɛ e susu níhi nɛ ya nɔ ngɛ e si himi mi ɔ he ɔ, e de ke: “I tu fo ɔ kɛ gbe nya, i nyɛɛ ngɛ hemi kɛ yemi ɔ nya.” (2 Tim. 4:6-8) Paulo mwɔ yi mi kpɔ nɛ nile ngɛ mi kaa e ma sɔmɔ Yehowa, nɛ e ná nɔ mi mami kaa Yehowa bua jɔ e he wawɛɛ. Wɔ hu wa suɔ nɛ waa mwɔ yi mi kpɔhi nɛ da ngɛ si himi mi konɛ Mawu nɛ kplɛɛ wa nɔ. Mɛni maa ye bua wɔ konɛ waa pee jã? Paulo de ngɛ lɛ nitsɛ kɛ Kristofohi kpahi nɛ a ye anɔkuale ɔ a he ke: “Wa ngɛ nyɛɛe ngɛ hemi kɛ yemi nya, se pi ngɛ níhi nɛ a naa a nya.” Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, ke a kɛ munyungu nɛ ji “nyɛɛe” ɔ tsu ní ɔ, be komɛ ɔ, e tsɔɔ bɔ nɛ nɔ ko baa e je mi ha. Nɔ nɛ e nyɛɛɔ ngɛ hemi kɛ yemi nya a mwɔɔ yi mi kpɔhi nɛ maa sa Yehowa hɛ mi. E kɛ e ní peepee tsɔɔ kaa e le kaa Mawu maa jɔɔ lɛ, nɛ e le kaa ke e ngɔ Yehowa ga womi nɛ ngɛ e Munyu ɔ mi ɔ kɛ tsu ní ɔ, e maa jɔɔ lɛ.—La 119:66; Heb. 11:6. w25.03 20 ¶1-2
Pɛplɛgbi, October 27
Nyɛ ha nɛ a tsake nyɛ kɛ gu nyɛ juɛmi nɛ nyɛ maa hi tsakee ɔ nɔ.—Rom. 12:2.
Mawu mumi ɔ ye bua nihi babauu nɛ́ jinɛ be ko nɛ be ɔ, a ji yiwutsotsɛmɛ nɛ a yi anɔkuale ɔ nɛ a nyɛ nɛ a pee tsakemi nguahi ngɛ a si himi mi. (Yes. 65:25) A bɔ mɔde wawɛɛ nɛ a ngmɛɛ su yayahi nɛ a ngɛ ɔ he. (Efe. 4:22-24) Akɛnɛ Mawu we bi yi mluku he je ɔ, a tɔ̃ɔ be komɛ. Se ngɛ enɛ ɔ tsuo se ɔ, Yehowa ha nɛ “nimli slɔɔtohi tsuo” pee kake, nɛ tue mi jɔmi kɛ suɔmi nitsɛnitsɛ ngɛ a kpɛti. (Tito 2:11) Mawu ope ɔ pɛ lɛ ma nyɛ maa pee nyakpɛ nɔ́ nɛ ɔ! Yehowa munyu baa mi be fɛɛ be. (Yes. 55:10, 11) Mumi mi paradeiso ɔ ji nɔ́ nitsɛ nɛ ngɛ momo. Yehowa ha nɛ wa pee kaa weku ko nɛ ngɛ slɔɔto. Wa ma nyɛ ma ná tue mi jɔmi ngɛ Yehowa we bi a kpɛti nɛ waa nu he kaa wa ngɛ slɔkee ngɛ je nɛ basabasa peemi yi lɛ tɔ nɛ ɔ mi. (La 72:7) Enɛ ɔ he ɔ, wa suɔ nɛ waa ye bua nihi babauu konɛ a ba piɛɛ wa he ngɛ mumi mi paradeiso ɔ mi. Wa ma nyɛ maa pee jã ke wa ngɔ wa juɛmi kɛ ma kaselɔ peemi ní tsumi ɔ nɔ.—Mat. 28:19, 20. w24.04 23 ¶13, 15
Sɔ, October 28
Wa ngɛ Kristo juɛmi ɔ.—1 Kor. 2:16.
Yesu suɔ Yehowa kɛ e juɛmi tsuo. E le nɔ́ nɛ Mawu suɔ kaa e pee, nɛ e fia e pɛɛ si kaa e maa pee jã. E ngɛ mi kaa jã peemi ma ha nɛ e na nɔ́ mohu lɛɛ, se kɛ̃ ɔ, e ya nɔ nɛ e pee jã. Akɛnɛ Yesu ngɔ e juɛmi kɛ ma e Tsɛ ɔ suɔmi nya ní peemi pɛ nɔ́ he je ɔ, e ha we nɛ nɔ́ ko nɔ́ ko nɛ je e juɛmi kɛ je jamɛ a oti ɔ nɔ. Petro kɛ bɔfo kpa amɛ ná he blɔ nɛ se be, ejakaa a kɛ Yesu nyɛɛ nɛ a kase bɔ nɛ e susuɔ níhi a he ha a. Benɛ mumi klɔuklɔu ɔ ye bua Petro nɛ e ngma e kekleekle sɛ womi ɔ kɛ ya ha Kristofo ɔmɛ ɔ, e wo mɛ he wami kaa a ngɔ Kristo juɛmi ɔ kɛ dla a he. (1 Pet. 4:1) Hela munyu nɛ Petro kɛ tsu ní kaa ‘nyɛ dla nyɛ he’ ɔ, tsɔɔ bɔ nɛ tabuli dlaa a he kɛ haa ta a. Enɛ ɔ he ɔ, ke Kristofohi kase Yesu, nɛ a ná e juɛmi ɔ eko aloo a susuɔ níhi a he kaa lɛ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa a dla a he nɛ a ma nyɛ maa hwu kɛ si akɔnɔ yayahi kɛ Satan je yaya nɛ ɔ.—2 Kor. 10:3-5; Efe. 6:12. w25.03 8-9 ¶1-3
So, October 29
Adesa tsui mi susumihi ngɛ kaa nyu ngɛ vu nɛ mi kuɔ mi, se nɔ nɛ kɔɔ nɔ́ se ɔ gblaa mɛ kɛ jeɔ kpo.—Abɛ 20:5.
Mɛni ji ní kpa komɛ nɛ e sa nɛ o le ngɛ nɔ nɛ o kɛ lɛ ngɛ nyɛɛe kɛ ha gba si himi mi sɛmi ɔ he? Loko o ma ná suɔmi nɛ mi wa kɛ ha lɛ ɔ, bɔɔ mɔde kaa o maa le ní komɛ nɛ a he hia ngɛ e he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e sa nɛ o le otihi nɛ e kɛ ma e hɛ mi. Kɛ o ma plɛ kɛ le bɔ nɛ nɔ ɔ ngɛ ha tutuutu kɛɛ? Nɔ́ kake nɛ he hia nɛ nyɛ ma nyɛ maa pee ji kaa nyɛ maa je nyɛ tsui mi kɛ sɛɛ ní faa, nɛ nyɛ bi sanehi, nɛ nyɛɛ bu nyɛ sibi tue saminya. (Yak. 1:19) Nyɛ ma nyɛ maa pee níhi nɛ ma ha nɛ nyɛ ná he blɔ kɛ sɛɛ ní. Ní nɛ ɔmɛ ekomɛ ji kaa nyɛ maa pee kake kɛ ya fiɛɛmi, loo nyɛ maa ye ní kɛ bla, aloo nyɛ ma ya slaa si ngɛ hehi nɛ nihi maa na nyɛ ngɛ. Ke nyɛɛ kɛ nyɛ huɛmɛ kɛ nyɛ weku li pɔɔ bɔmi ɔ, nyɛ ma nyɛ ma ná he blɔ kɛ le nyɛ sibi saminya hulɔ. Jehanɛ hu ɔ, nyɛ ma nyɛ maa pee níhi nɛ ma ha nɛ nyɛɛ le bɔ nɛ nyɛ ni enyɔ ɔmɛ nyɛ peeɔ nyɛ ní ha ngɛ si fɔfɔɛ slɔɔtoslɔɔtohi a mi, kɛ bɔ nɛ nyɛɛ kɛ ni slɔɔtoslɔɔtohi hiɔ si ha. w24.05 27-28 ¶6-7
Soha, October 30
Akɛnɛ nyɛ ji bimɛ nɛ a suɔ he je ɔ, nyɛɛ pee nihi nɛ a kaseɔ Mawu.—Efe. 5:1.
E be kɛe nɛ waa kɛ haomihi maa kpe, nɛ e ma bi nɛ waa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ wawɛɛ. Nihi a he sanehi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi, kɛ Odasefohi nɛ a ngɛ wa be nɛ ɔ mi ɔ a níhi a si kpamihi maa ye bua wɔ konɛ wa pue wa yi mi tɛ ngɛ bɔ nɛ Yehowa ye bua e sɔmɔli ha a he. Mo susu jamɛ a sane ɔmɛ a he saminya. Ke o pee jã a, e maa ye bua mo konɛ o ngɔ Yehowa kɛ pee o Tɛsa. Jehanɛ hu ɔ, e maa ye bua mo konɛ o wo o nyɛmimɛ ɔmɛ he wami. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yesu tsɛ Simon ke Kefa (nɛ a tsɔɔ sisi ke “Petro”), nɛ e sisi ji “Tɛsa.” (Yoh. 1:42) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e maa wo nihi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ a bua, nɛ e maa fia a hemi kɛ yemi ɔ kɛ ma si. A kale asafo mi nikɔtɔmahi “kaa zugba kplanaa nɔ tɛsa sisi hɔ̃.” Lɔ ɔ tsɔɔ bɔ nɛ a poɔ nyɛmimɛ ɔmɛ a he piɛ ha ngɛ asafo ɔ mi. (Yes. 32:2) E ngɛ heii kaa nyɛmimɛ tsuo nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ ma nyɛ maa kase Yehowa su nɛ ɔmɛ. w24.06 28 ¶10-11
Hɔ, October 31
Yehowa . . . suɔ nɛ a ja lɛ pɛ.—5 Mose 4:24.
Israel matsɛmɛ nɛ Yehowa na mɛ kaa a ji anɔkualetsɛmɛ ɔ fĩ anɔkuale jami se, nɛ a wo a sisi bimɛ ɔmɛ he wami konɛ a pee jã. Matsɛmɛ fuu nɛ Yehowa na mɛ kaa a yi lɛ anɔkuale ɔ kɛ e Mlaa amɛ tsu we ní hu, nɛ e ya ja lakpa mawuhi. (1 Ma. 21:25, 26; 2 Kron. 12:1) Mɛni he je nɛ jami nɛ matsɛmɛ ɔmɛ ma ja Yehowa a he hia lɛ wawɛɛ ɔ? Yi mi tomi kake he je ji kaa, e ji matsɛmɛ ɔmɛ a blɔ nya ní tsumi kaa a maa ye bua Mawu we bi konɛ a ja lɛ ngɛ blɔ nɛ da nɔ. Jehanɛ hu ɔ, ke Yehowa we bi ya ja lakpa mawuhi ɔ, lɔ ɔ haa nɛ a ya peeɔ yayami kpahi nɛ hɛdɔ ngɛ he, nɛ a kɛ ni kpahi hí si saminya. (Hos. 4:1, 2) Jehanɛ hu ɔ, akɛnɛ matsɛmɛ ɔmɛ kɛ Israelbi kpa amɛ jɔɔ a he nɔ kɛ ha Yehowa he je ɔ, ke a yi Yehowa anɔkuale, nɛ a ya ja lakpa mawuhi ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e ngɛ kaa nɔ́ nɛ a puɛ gba. (Yer. 3:8, 9) Ke nɔ ko puɛ gba nitsɛnitsɛ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e yi nɔ nɛ e kɛ lɛ sɛ gba si himi mi ɔ anɔkuale, nɛ enɛ ɔ yeɔ e he piɛɛlɔ ɔ awi wawɛɛ. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ e ji ngɛ Yehowa hu blɔ fa mi. Ke nihi nɛ a jɔɔ a he nɔ kɛ ha lɛ ɔ ngɔ a he kɛ wo lakpa jami mi ɔ, e haoɔ lɛ wawɛɛ nitsɛ.—5 Mose 4:23. w24.07 22-23 ¶12-15