Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi ɔ Mi
© 2023 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
MARCH 4-10
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LA 16-17
“Yehowa, Ní Kpakpahi Tsuo Nɛ I Ngɛ ɔ Je O Ngɔ”
w18.12 26 ¶11
Nihewi Kɛ Yihewi, Nyɛ Ma Nyɛ Ma Ná Si Himi Kpakpa
O KƐ HUƐMƐ KPAKPAHI NƐ BƆ
11 Kane La 16:3. David le nihi nɛ e sa kaa e kɛ mɛ nɛ bɔ. Nihi nɛ a suɔ Yehowa nɛ David kɛ mɛ bɔ ɔ ha nɛ e ná “bua jɔmi” babauu. E de ngɛ e huɛmɛ ɔmɛ a he kaa a ji “ni klɔuklɔuhi.” Nɛ tsɔɔ kaa a je mi bami he tsɔ, nɛ a peeɔ nɔ́ nɛ da. La polɔ ko hu de nɔ́ ko kaa jã ngɛ e huɛmɛ a he. E ngma ke: “O tsɔli ɔmɛ nɛ sɔmɔɔ mo, kɛ nihi nɛ yeɔ o mlaa amɛ a nɔ ɔ, ye huɛmɛ ji mɛ tsuo.” (La 119:63) Kaa bɔ nɛ wa kase ngɛ munyu nɛ sɛ hlami ɔ mi ɔ, mo hu o ma nyɛ ma ná huɛmɛ kpakpahi fuu ngɛ nihi nɛ a yeɔ Yehowa gbeye nɛ a buɔ lɛ tue ɔ a kpɛti. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, o kɛ nihi nɛ a wa pe mo kɛ nihi nɛ o wa pe mɛ tsuo ma nyɛ maa bɔ huɛ.
w14 2/15 29 ¶4
“Hyɛ Bɔ Nɛ Yehowa Hi Ha”
David la ke “Yehowa ji ye blɔ fa mi nɔ́, nɔ́ nɛ a ha mi, kɛ ye kplu. O poɔ ye gbosi ní ɔ he piɛ. O po hehi nɛ hi kɛ ha mi.” (La 16:5, 6 NW) David bua jɔ e “blɔ fa mi nɔ́” nɛ e ngɛ, nɛ́ lɔ ɔ ji huɛ bɔmi kpakpa nɛ ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti kɛ he blɔ nɛ e ná kaa e ma sɔmɔ lɛ ɔ he. Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ David blɔ fami ɔ, wɔ hu waa kɛ si himihi nɛ a mi wa kpeɔ, se wa náa jɔɔmi babauu kɛ jeɔ Yehowa ngɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e sa kaa wa bua nɛ jɔ níhi nɛ yaa nɔ ngɛ anɔkuale jami mi ɔ he, nɛ be fɛɛ be ɔ, ‘waa kɛ bua jɔmi’ nɛ hyɛ Yehowa sɔlemi we ɔ.
bh 116 ¶5
YEHOWA WOƆ E HUƐMƐ HE WAMI
5 Hyɛ bɔ nɛ munyu nɛ tsɔɔ bɔ nɛ Yehowa suɔ wɔ ɔ ngɛ bua jɔmi ha! E maa tsɔɔ mo blɔ nɛ o nyɛɛ nɔ, nɛ e maa ye bua mo nɛ o nyɛɛ nɔ. Mawu suɔ kaa e ye bua mo ngɛ o haomihi kɛ kahi nɛ o kɛ ngɛ kpe ɔmɛ a mi. (Kane La 55:22.) Lɔ ɔ he ɔ, ke o sɔmɔ Yehowa kɛ o tsui tsuo ɔ, o ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa la polɔ ɔ benɛ e de ke: ‘I susuɔ Yehowa he daa. Nɛ́ Yehowa ngɛ ye kasa nya nɛ ɔ, nɔ́ ko nɔ́ ko be mi pee.’ (La 16:8; 63:8) Ee, Yehowa ma nyɛ maa ye bua mo nɛ o hi si bɔ nɛ maa sa e hɛ mi. Se kaa bɔ nɛ o le ɔ, Mawu he nyɛlɔ ko ngɛ nɛ suɔ kaa e tsi o nya nɛ o ko pee jã.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w18.12 27 ¶16
Nihewi Kɛ Yihewi, Nyɛ Ma Nyɛ Ma Ná Si Himi Kpakpa
Kane La 16:2, 4. Kaa bɔ nɛ wa na ngɛ munyu nɛ sɛ hlami ɔ mi ɔ, Mawu mlaa amɛ kɛ e sisi tomi mlaa amɛ nɛ waa kɛ tsuɔ ní ɔ ha nɛ wa ye wa he. Wa ba ná suɔmi kɛ ha nɔ́ kpakpa peemi, nɛ wa hiee nɔ́ yayami. (Amos 5:15) David tsɔɔ kaa ngɛ Yehowa se ɔ, e be “nɔ́ kpakpa” ko hu. Kpakpa peemi ji su nɛ hi. David bɔ mɔde kaa e maa kase Mawu konɛ e pee nɔ́ kpakpa. Jehanɛ hu ɔ, David hie níhi tsuo nɛ sɛ Mawu hɛ mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, David hie wɔ jami ejakaa wɔ jami pueɔ adesahi a hɛ mi si, nɛ e haa nɛ nihi ngɔɔ hɛ mi nyami nɛ e sa kaa a kɛ ha Yehowa a kɛ ya haa amagahi.—Yes. 2:8, 9; Kpoj. 4:11.
MARCH 11-17
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LA 18
“Yehowa Ji Nɔ Nɛ Heɔ Ye Yi Wami”
w09 5/1 14 ¶4-5
Anɛ O Nuɔ Nɔ́ He Tomi Níhi Nɛ Ngɛ Baiblo ɔ Mi ɔ Sisi Lo?
Baiblo ɔ kɛ Yehowa to níhi nɛ wami be a mi ɔ a he. E kale lɛ kaa “Tɛ sa nɛ heɔ Israel yi wami” kɛ “Mɔ ngua.” (2 Samuel 23:3; La 18:2; 5 Mose 32:4) Mɛni enɛ ɔ tsɔɔ? Kaa bɔ nɛ ke tɛ sa ngua ko maa si nɛ a be nyɛe ma je ɔ, jã nɔuu kɛ̃ nɛ Yehowa Mawu hu ma nyɛ maa pee he piɛ polɔ kɛ ha mo.
5 A ngɔ munyuhi kɛ tsu ní kɛ kale su slɔɔtohi nɛ Yehowa ngɛ ɔ ngɛ La womi ɔ mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, La 84:11 ɔ tu Yehowa he munyu kaa e “ji pu kɛ tsɛ̃i” ejakaa e ngɔ nɛ la, wami, he wami kɛ he piɛ pomi tsuo je. Jã kɛ̃ nɛ La 121:5 hu tsɔɔ kaa “Yehowa ji hɔ̃ ngɛ o hiɔ nɔ.” Kaa bɔ nɛ hɔ̃ poɔ wa he piɛ ngɛ pu ɔ he ɔ, jã kɛ̃ nɛ Yehowa hu maa po nihi nɛ a sɔmɔɔ lɛ ɔ a he piɛ ngɛ amanehlu mi, nɛ e ma ha nɛ a ma ná he piɛ pomi ngɛ e “pɛli hɔ̃ ɔ” sisi.—Yesaya 51:16; La 17:8; 36:7.
it-2 1161 ¶7
Gbi
Mawu buɔ e sɔmɔli a gbi tue. Nihi nɛ a kɛ mumi kɛ anɔkuale sɔmɔɔ Mawu ɔ ma nyɛ ma ná nɔ́ mi mami kaa ke a tsɛ lɛ ɔ, e maa bu mɛ tue nɛ a ma nyɛ ma tsɛ lɛ ngɛ gbi fɛɛ gbi mi hulɔ. E ngɛ mi kaa a kɛ okadi peemi gbi tsu we ní hu mohu lɛɛ, se ke wa sɔlemi ɔ ji kpo po ɔ, Mawu nɛ le adesa tsui mi ɔ maa ‘bu wɔ tue’. (La 66:19; 86:6; 116:1; 1Sa 1:13; Neh 2:4) Ke nihi nɛ a hao ɔ fo kɛ tsɛ Mawu ɔ, e buɔ mɛ tue, nɛ jehanɛ se hu e nuɔ nihi nɛ a teɔ si kɛ woɔ lɛ ɔ a gbi nɛ e le susumi yayahi nɛ a hɛɛ ngɛ e sɔmɔli a he ɔ.—1Mo 21:17; La 55:18, 19; 69:33; 94:9-11; Yer 23:25.
w22.04 3 ¶1
Bɔ Nɛ O Ma Plɛ Kɛ Da Yeyeeye Peemi Nya Ha
2. Mo susu bɔ nɛ Yehowa ye bua mo ha be ko nɛ be ɔ he. Ke o susu níhi nɛ ya nɔ ngɛ o si himi mi ɔ he ɔ, anɛ o kaiɔ ka komɛ nɛ o kɛ kpe nɛ Yehowa ye bua mo kɛ da nya lo? Ke wa susu bɔ nɛ Yehowa ye bua wɔ ha, kɛ bɔ nɛ e ye bua e sɔmɔli blema a he ɔ, wa náa tue mi jɔmi, nɛ hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ ngɛ e mi ɔ mi waa. (La 18:17-19) Asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Joshua de ke: “I ngma ye sɔlemi slɔɔtohi nɛ Yehowa ha heto ɔ kɛ fɔ si. Enɛ ɔ yeɔ bua mi nɛ i kaiɔ behi nɛ i bi Yehowa nɔ́ pɔtɛɛ ko, nɛ e ha mi nɔ́ nɛ i ngɛ hlae ɔ tutuutu.” Niinɛ, ke wa susu si abɔ nɛ Yehowa ye bua wɔ be ko nɛ be ɔ he ɔ, wa náa he wami nɛ wa hia a konɛ wa nyɛ nɛ waa da yeyeeye peemi nya.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-1 432 ¶2
Kerub
Nihi nɛ a ja we Yehowa a hyɛ lakpa mawuhi nɛ a ja a nɔ kɛ tɛni ní komɛ nɛ a he ngɛ gbeye nɛ a tsɔɔ kaa kerub ɔmɛ daa si kɛ ha jamɛ ní ɔmɛ. Se ngɛ anɔkuale mi ɔ, níhi nɛ a tɛni nɛ a he ngɛ tai nɛ ɔmɛ ɔ, tsa pi kerubihi kaa bɔ nɛ a susu ɔ. Kaa bɔ nɛ unanimous testimony of ancient Jewish tradition (Baiblo ɔ de we nɔ́ ko kɛ kɔ nɔ́ nɛ ɔ he) ɔ tsɔɔ, kerub nɛ ɔmɛ ngɛ kaa adesa. A ji níhi nɛ a tɛni mɛ saminya nɛ a daa si kɛ ha bɔfohi nɛ a hɛ mi ngɛ nyami. Nɛ a pee mɛ kaa bɔ nɛ Yehowa nitsɛ de Mose kaa ‘a pee mɛ ɔ pɛpɛɛpɛ.’ (2Mo 25:9) Bɔfo Paulo kale mɛ kaa ‘a hɛ mi nyami ɔ bu kpatami nya nɔ́ ɔ nɔ.’ (Heb 9:5) Hiɔwe bɔfohi nɛ ji Kerubihi ɔ ngɛ Yehowa kasa nya haa. Baiblo ɔ de ke: “Ma je ye he kpo kɛ tsɔɔ mo ngɛ lejɛ ɔ, nɛ i kɛ mo maa tu munyu kɛ je daka a nya nɔ́ ɔ yi mi. Ma tu munyu kɛ je kerub enyɔ ɔmɛ nɛ a ngɛ Odase daka a nɔ ɔ a kpɛti.” (2Mo 25:22 NW; 4Mo 7:89) Lɔ ɔ he ɔ, a de kɛ kɔ Yehowa he kaa e hii si ngɛ kerub ɔmɛ “a yi mi” aloo a “kpɛti.” (1Sa 4:4; 2Sa 6:2; 2Ma 19:15; 1Kr 13:6; La 80:1; 99:1; Yes 37:16) Ngɛ foni peemi blɔ nɔ ɔ, Kerub ɔmɛ daa si kɛ ha “zugba lɛ” nɛ Yehowa hii si ngɛ nɔ ɔ (1Kr 28:18), nɛ Kerub ɔmɛ a pɛli ɔmɛ peeɔ he piɛ pomi kɛ he sɔmi he foni. Enɛ ɔ he je nɛ ngɛ David asilɛ ɔ mi ɔ, e kale bɔ nɛ Yehowa he sɔ kɛ ba ye bua lɛ ha a kaa “e hi kerub nɔ kɛ fli” aloo “e hi kɔɔhiɔ pɛlihi a nɔ kɛ te” ɔ nɛ.—2Sa 22:11; La 18:10.
MARCH 18-24
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LA 19-21
“Mawu Níbɔ Níhi Nɛ A Ngɛ Hiɔwe ɔ Ngɛ E Yi Jee”
w04 1/1 8 ¶1-2
Nyɛ Ha Nɛ Wa Je Yehowa Yi
JESSE bi nyumu David wa ngɛ Bɛtlehem ma a mi kaa to nɔ hyɛlɔ. Hyɛ bɔ nɛ e ma wó e yi nɔ si abɔ kɛ hyɛ dodoe ɔmɛ benɛ e ngɛ e tsɛ ɔ to ɔmɛ a nɔ hyɛe ngɛ nga a nɔ nyɔ mi nɛ je ɔ mi jɔ ɔ. Nɔ́ jemi ko be he kaa, akɛnɛ David hɛ sa níhi nɛ e na nɛ ɔ he je ɔ, Mawu gu e mumi klɔuklɔu ɔ nɔ kɛ tsitsɛɛ lɛ nɛ e ngma munyu ngɔnguɛ nɛ ngɛ La 19. E de ke: “Mawu nibɔ níhi nɛ ngɛ hiɔwe ngɛ e yi jee, nɛ a ngɛ e nine nya ní tsumi kpo jee, a nuɔ a he ngɛ je ɔ mi tsuo; a munyu ɔ pɛɛ kɛ yaa je mi nyagbe he tɔɔ.”—La 19:1, 4.
2 E ngɛ mi kaa hiɔwe ɔ nɛ Yehowa bɔ ɔ be nya nɛ e kɛ maa tu munyu mohu lɛɛ, se e jeɔ Yehowa yi nyɔ kɛ pia. Adebɔ níhi jeɔ Yehowa yi be fɛɛ be, nɛ enɛ ɔ nɛ wa naa peeɔ wɔ nyakpɛ akɛnɛ a jeɔ Yehowa yi “ngɛ je ɔ mi tsuo” ɔ he je. Se kɛ̃ ɔ, adebɔ níhi nɛ wami be a mi nɛ a ma je Yehowa yi ɔ kɛkɛ pɛ pi. A ngɛ adesahi anɔkualetsɛmɛ nɛ a jaa Mawu ɔ he wami woe konɛ a kɛ a gbi ngɔngɔɛ ɔ nɛ je Mawu yi. Mawu kɛ e mumi ɔ wo La polɔ ko nɛ a wui e biɛ ta a he wami nɛ e de Mawu sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ ke: ‘Nyɛ je e hɛ mi nyami, kɛ e he wami ɔ yi. Nyɛ je Yehowa biɛ klɔuklɔu ɔ yi.’ (La 96:7, 8) Nihi nɛ huɛ bɔmi kpakpa ngɛ a kɛ Yehowa a kpɛti ɔ bua jɔ nine fɔmi nɛ ɔ he wawɛɛ. Se kɛ̃ ɔ, mɛni ji nɔ́ kpa ko nɛ piɛɛ Mawu yi nɛ wa ma je ɔ he?
w04 6/1 11 ¶8-10
Adebɔ Níhi Jeɔ Mawu Yi!
8 David kale Yehowa adebɔ nɔ́ kpa ko hu nɛ ngɛ nyakpɛ. E de ke: “Mawu pee sihi he ha pu ngɛ hiɔwe. Ke pu gba hleii saminyayoo kɛ ma kikɛ nɛ ɔ, e ngɛ kaa ayɛflo huno nɛ je kpo ngɛ tsu mi kɛ ma, aloo fo tulɔ kpanaa nɛ yaa tu fo kɛ bua jɔmi. Pu jeɔ ngɛ hiɔwe nyagbe he kake; e bɔleɔ si kɛ yaa hiɔwe nyagbe he kake, nɛ e la a, nɔ́ ko nɔ́ ko nyɛ we nya dami.”—La 19:4-6.
9 Ke a kɛ pu ɔ to dodoe kpahi a he ɔ, e kle pe ekomɛ nɛ ekomɛ hu kle pe lɛ. Se kɛ̃ ɔ, e ji dodoe ko nɛ sa kadimi wawɛɛ. Ke a kɛ si bɔlemi dodoehi nɛ bɔleɔ pu ɔ to pu ɔ he ɔ, e kle kulaa pe mɛ. E he wami nɛ e kɛ gblaa nɔ́ ɔ ha nɛ zugba a bɔleɔ lɛ nɛ e mi kɛmi ji si tomi ayɔ 93 aloo kilomita ayɔ 150, nɛ lɔ ɔ ha we nɛ zugba a nɛ ya se tsɔ aloo e su e he tsɔ. He wami nɛ jeɔ pu ɔ mi ɔ mi nyafii pɛ lɛ su ɔ zugba a nɔ, nɛ lɔ ɔ haa nɛ nibɔ níhi hi ɔ wami mi.
10 La polɔ ɔ kɛ okadi peemi munyu kale pu ɔ kaa e ji “ta tsɛ kpanaa” nɛ e tu ɔ fo kɛ jeɔ zugba a nyagbe he kake kɛ yaa nyagbe he kpa ngɛ ligbi ɔ mi nɛ e kpaleɔ e se kɛ yaa “e hi he.” Ke je ngɛ jɔe nɛ o ngɛ dodoe ngua nɛ ɔ hyɛe ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ e yaa “e hi he” konɛ e ya jɔɔ e he. Mɔtu ɔ, “e gba hleii kaa ayɛflo huno nɛ e je e tsumi kɛ ma.” David nɛ e ji to nɔ hyɛlɔ ɔ le be nɛ fiɛ yeɔ nɔ wawɛɛ nyɔ mi ha. (1 Mose 31:40) E kai ɔ bɔ nɛ pu la a haa nɛ e he mi dɔ ɔ la mlamlaamla kɛ bɔ nɛ zugba a ngɛ ha ngɛ he nɛ e ngɛ ɔ. E ngɛ heii kaa, pɔ tɔɛ pu ɔ ke e ngɛ “blɔ hiae” ke je pu je he kɛ ya si pu si nɔ he kaa “fo tulɔ kpanaa” nɛ e pee klaalo kaa e maa je e blɔ hiami ɔ sisi ekohu.
km 3/12 3 ¶4
Adebɔ Níhi Nɛ Ngɛ Nyakpɛ ɔ Jeɔ Mawu Hɛ Mi Nyami ɔ Kpo
“Nyɛɛ Hyɛ” Yehowa Nine Nya Nítsumi: Yesu wo wɔ he wami kaa ‘waa hyɛ hiɔwe lohwe pɛlitsɛmɛ, kɛ mɔmɔhi.’ (Mat. 6:26, 28) Ke wa peeɔ jã a, lɔɔ ma ha nɛ hemi kɛ yemi, kɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ wa ngɛ ngɛ wa Bɔlɔ ɔ mi ɔ mi maa wa, nɛ enɛ ɔ ma ha nɛ wa maa na kaa wa Bɔlɔ ɔ ngɛ nile, e ngɛ he wami nɛ́ e kɛ maa baa e webi a yi, nɛ e ngɛ suɔmi hulɔ. E sa nɛ wa ná deka nɛ waa bɔ mɔde nɛ wa yɔse nyakpɛ níhi nɛ Yehowa bɔ ɔ, nɛ wa susu níhi nɛ nibɔ ní nɛ ɔmɛ tsɔɔ wɔ ngɛ wa Mawu ɔ he ɔ a he mohu pe nɛ wa ma ha nɛ je nɛ ɔ mi nítsumihi ma je wa juɛmi kɛ je a nɔ.—La 19:1.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-1 1073
Hebri, 2
A to Hebri asilɛ ɔ he blɔ nya saminya. Munyuza enyɔne nɛ nyɛɛ kekleekle nɔ́ ɔ se ɔ tsɔɔ kekleekle nɔ́ ɔ mi aloo e gbeɔ kekleekle nɔ́ ɔ nya. Se kɛ̃ ɔ, a toɔ munyuza enyɔne ɔ ngɛ kekleekle nɔ́ ɔ sisi. A tsɛɛ asilɛ nɛ ɔ ke synthetic parallelism. Enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́ ji nɔ́ nɛ ngɛ La 19:7-9 NW ɔ nɛ. Lejɛ ɔ de ke:
Yehowa mlaa a hi kɛ pi si,
e haa nɔ he wami ekohu.
Yehowa kaimi ɔ, a ma nyɛ maa fĩa kɛ fɔ nɔ,
e haa nɛ nɔ nɛ be níhi a si kpami ɔ peeɔ juɛmitsɛ.
Yehowa fami ɔmɛ da,
e haa nɛ nɔ tsui nyaa;
Yehowa mlaa a he tsɔ,
e haa nɛ nɔ hɛngmɛ nɔ tsɔɔ.
Yehowa gbeye yemi ɔ ngɛ klɔuu,
e ngɛ kɛ yaa neneene.
Yehowa kojomi ɔmɛ ji anɔkuale;
mɛ tsuo pɛpɛɛpɛ a da.
Kadi kaa munyuza enyɔne ɔ jeɔ oti nɛ ngɛ kekleekle munyuza a mi ɔ kpo, nɛ tsɔɔ hu kaa munyu enyɔ nɛ ɔmɛ nɛ a bla a haa nɛ wa náa sisi numi kake. Munyuza enyɔne kaa “e haa nɔ he wami ekohu” kɛ “e haa nɛ nɔ nɛ be níhi a si kpami ɔ peeɔ juɛmitsɛ” ɔ yeɔ bua ní kanelɔ ɔ nɛ e naa bɔ nɛ Mawu “mlaa hi kɛ pi si” ha kɛ bɔ nɛ “Yehowa kaimi ɔ, a ma nyɛ maa fĩa kɛ fɔ nɔ” ha.
MARCH 25-31
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LA 22
Baiblo ɔ Gba Níhi Nɛ Kɔ Yesu Gbenɔ ɔ He ɔ Kɛ Fɔ Si Fitsofitso
w21.04 11 ¶9
Moo Kase Ní Kɛ Je Yesu Nyagbe Munyu Ɔmɛ A Mi
9 Mɛni Yesu de? Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ Yesu ma gbo ɔ, e kɛ ngmlaa de ke: “Ye Mawu, ye Mawu, mɛni he je nɛ o kua mi ɔ?” (Mat. 27:46) Baiblo ɔ tsɔɔ we nɔ́ he je nɛ Yesu de jã, se nyɛ ha nɛ waa hyɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ Yesu munyu ɔmɛ a mi. Munyu nɛ ɔ nɛ Yesu tu ɔ ha nɛ gbami nɛ ngɛ La 22:1 ɔ ba mi. Jehanɛ hu ɔ, munyu nɛ ɔ tsɔɔ heii kaa Yehowa “baa we [e Bi ɔ] yi.” (Hiob 1:10) Yesu le kaa e Tsɛ ɔ ngmɛ blɔ nɛ e he nyɛli ɔmɛ ka e hemi kɛ yemi ɔ kɛ ya si gbenɔ mi. A kɛ́ adesa ko hyɛ kaa bɔ nɛ a ka Yesu ɔ. Jehanɛ hu ɔ, Yesu munyu ɔmɛ maa nɔ mi kaa e pee we yayami ko nɛ sa gbenɔ.
jy 298 ¶5
Matsɛ Ko Nɛ E Pee We Yayami Na Nɔ́ Ngɛ Sɛumi Tso
Osɔfo ɔmɛ a mi mi fu, nɛ a wo munyu nɛ a kɛ po Yesu nya ngɛ Sanhedrin ɔ nɔ ekohu. Enɛ ɔ he ɔ, e be nyakpɛ kaa nihi nɛ a bee ngɛ lejɛ ɔ mimiɛ a yi nɛ a ye Yesu he fɛu ke: “Ei, mo nɛ o kuɔ sɔlemi we ɔ, nɛ o kpaleɔ maa lɛ ligbi etɛ ɔ ji nɛ ɔ! He mo nitsɛ o yi wami, nɛ o je sɛumi tso ɔ nɔ kɛ kple si!” Jã a nɔuu kɛ̃ nɛ jami nya dali ɔmɛ hu ye e he fɛu. A hyɛ a sibi a hɛ mi nɛ a de ke: “E he ni kpahi a yi wami, se lɛ nitsɛ e yi wami lɛɛ e nyɛ we nɛ e he. Ke lɛ ji Kristo, Israel matsɛ ɔ, e je sɛumi tso ɔ nɔ kɛ kple si nɛ waa na konɛ wa he ye!” (Marko 15:29-32) Yayami peeli enyɔ ɔmɛ nɛ a sɛu nɔ kake ngɛ Yesu hiɔ nɔ, kɛ nɔ kake hu ngɛ e muɔ nɔ ɔ po ye Yesu nɛ lɛ mohu e pee we yayami ko ɔ he fɛu.
jy 299 ¶1
Matsɛ Ko Nɛ E Pee We Yayami Na Nɔ́ Ngɛ Sɛumi Tso
Roma ta buli eywiɛ ɔmɛ ngɔ Yesu yi nɔ tade ɔmɛ nɛ a gba mi eywiɛ. A fɔ̃ sɔ kɛ dla tade ɔmɛ ngɔ ha a he kakaaka. Se e sisi tade klɔii ɔ lɛɛ, e he jua wa ejakaa “a lo kɛ je hiɔwe ba ma si, nɛ e be tsami he.” Enɛ ɔ he ɔ, ta buli ɔmɛ de a sibi ke: “Wa ko gba enɛ ɔ; mohu nyɛ ha waa fɔ̃ nɔ sɔ, konɛ waa na nɔ nɛ nɔ́ nɛ e maa pee.” Jã nɛ a pee ɔ ha nɛ ngmami ko ba mi. A gba kɛ fɔ si ke: “A dla ye tade ɔmɛ ngɔ ha a he; nɛ ye tade klɔii ɔ, a fɔ̃ nɔ sɔ.”—Yohane 19:23, 24; La 22:18
Ngmami ɔ Mi Junehi
w06 11/1 29 ¶7
Bumi Kpo Nɛ Wa Ma Je Kɛ Ha Kpehi Nɛ Wa Yaa
7 Wa ma nyɛ maa gu blɔ slɔɔtohi a nɔ kɛ je bu kpo kɛ ha wa kpe ɔmɛ. Blɔ kake ji kaa nɛ wa maa hi kpe ɔmɛ a sisi ke a ngɛ Matsɛ Yemi la amɛ lae. La nɛ ɔmɛ hiɛhiɛɛ ngɛ kaa sɔlemi lɔ ɔ he ɔ, e sa nɛ wa je bu kpo kɛ la. Bɔfo Paulo tsɛ La 22 ɔ se benɛ e ngma kɛ kɔ Yesu he ke: “Ma jaje o biɛ ɔ kɛ tsɔɔ ye nyɛmimɛ ɔmɛ; ma la kɛ je o yi ngɛ asafo ɔ mi” ɔ. (Hebri Bi 2:12) Enɛ ɔ he ɔ, e sa kaa waa hi si loko sɛnɔhilɔ ɔ nɛ e tsɔɔ la nɛ a kɛ maa je kpe ɔ sisi nɛ jehanɛ se hu, wa susu la a mi munyu ɔmɛ a he ke wa ngɛ lae. E ba kaa ke wa ngɛ lae ɔ, wa ma je he numi nɛ la polɔ ɔ ná benɛ e ngma ke: ‘Ma na Yehowa si kɛ ye tsui tsuo ngɛ nihi nɛ peeɔ nɔ nɛ da a gua a mi’ ɔ kpo. (La 111:1) Ngɛ anɔkualemi ɔ, la nɛ wa laa kɛ jeɔ Yehowa yi ɔ ji yi mi tomi kpakpa he je nɛ e sa kaa waa ya asafo mi kpehi mla nɛ waa hi lejɛ ɔ kɛ yaa si be nɛ asafo mi kpe ɔ maa ba nyagbe ɔ nɛ.
w03 9/1 20 ¶1
Je Yehowa Yi “Ngɛ Asafo ɔ Mi”
Kaa bɔ nɛ e ji be ko nɛ be ɔ, mwɔnɛ ɔ, a to blɔ nya konɛ ni kakaakahi nɛ a je a hemi kɛ yemi ɔ kpo “ngɛ asafo ɔ mi.” Nɔ fɛɛ nɔ ngɛ he blɔ kaa e ma ha sanehi nɛ a ma bi tue buli ngɛ asafo mi kpehi a sisi ɔ heto. Koo na se nami nɛ maa je enɛ ɔ mi kɛ baa kaa nɔ́ ko nyafii. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, hetohi nɛ tsɔɔ bɔ nɛ wa maa yu wa he ha ngɛ nyagbahi a he aloo nɔ́ nɛ wa maa pee kɛ da nyagbahi a nya a, woɔ nyɛmimɛ ɔmɛ a pɛɛ si nɛ a fia kaa a kɛ Baiblo sisi tomi mlaahi ma tsu ní ɔ mi he wami. Sane hetohi nɛ tsɔɔ Baiblo ngmami ko mi loo ngmami ko nɛ a tsɛ se, se a tui e mi munyu nɛ tsɔɔ oti nɛ wa na kɛ je níhi a mi hlami nɛ wa pee ɔ mi ɔ, ma nyɛ maa wo ni kpahi he wami konɛ mɛ hu a hla blɔ kpakpahi a nɔ nɛ a maa gu kɛ kase ní.
APRIL 1-7
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LA 23-25
“Yehowa Ji Ye Nɔ Hyɛlɔ”
w11 5/1 31 ¶3
“Yehowa Ji Ye Nɔ Hyɛlɔ”
Yehowa tsɔɔ e sɔmɔli blɔ. Behi fuu ɔ, tohi nɛ a be hyɛlɔ ɔ pɔɔ laami. Jã kɛ̃ nɛ wɔ hu wa hia yemi kɛ buami konɛ waa na blɔ nɛ da nɛ waa nyɛɛ nɔ. (Yeremia 10:23) David tsɔɔ kaa Yehowa tsɔɔ e we bi blɔ kɛ yaa he nɛ “nga mumu” kɛ he nɛ “takuhi kɛ a mi nyu jɔjɔɛ” ngɛ. E ngɔɔ mɛ kɛ “guu blɔhi nɛ da a nɔ.” (kuku 2, 3) Munyuhi nɛ la polɔ ɔ kɛ tsu ní ɔ ha nɛ wa ná nɔ mi mami kaa wa ma nyɛ maa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Mawu nɔ. Ke waa kɛ blɔ tsɔɔmihi nɛ e guɔ Baiblo ɔ nɔ kɛ haa wɔ ɔ tsuɔ ní ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa bua maa jɔ níhi nɛ wa ngɛ ɔ he, wa he mi maa jɔ wɔ, nɛ jehanɛ ɔ se hu, wa maa hi si slɔkee.
w11 5/1 31 ¶4
“Yehowa Ji Ye Nɔ Hyɛlɔ”
Yehowa poɔ e sɔmɔli a he piɛ. Ke to nɔ hyɛlɔ ko be e tohi a he ɔ, to ɔmɛ yeɔ gbeye nɛ a nuɔ he kaa a be slɔkee. Yehowa ngɛ e we bi dee ke, e sɛ nɛ a ye gbeye ke a ngɛ “diblii kpii mi” nyɛe po, nɛ ji, be mi nɛ a nɛ́ nɔ́ ko nya ngɛ si himi mi ɔ. (Kuku 4) Yehowa hyɛɛ a nɔ nɛ e pee klaalo kaa e maa ye bua mɛ. E ma nyɛ ma ha e sɔmɔli juɛmi kɛ nyɛmi nɛ a hiaa bɔ nɛ pee nɛ a nyɛ nɛ a da kahi nɛ a kɛ ngɛ kpe ɔmɛ a nya—Filipi Bi 4:13; Yakobo 1:2-5.
w11 5/1 31 ¶5
“Yehowa Ji Ye Nɔ Hyɛlɔ”
Yehowa lɛɔ e sɔmɔli. Tohi hyɛɛ blɔ kaa a nɔ hyɛli ma ha mɛ niye ní. Wa ngɛ mumi mi hiami níhi nɛ Yehowa pɛ lɛ ma nyɛ ma ha wɔ. (Mateo 5:3) Bua jɔmi sane ji kaa, Yehowa haa nɔ nɔ́ faa nɛ e ngmɛɔ e sɔmɔli okplɔɔ kɛ e nɔ ní babauu. (Kuku 5) Baiblo ɔ kɛ Baiblo kasemi womihi kaa nɔ́ nɛ o ngɛ kanee nɛ ɔ ji mumi mi niye ní nɛ yeɔ bua wɔ nɛ wa leɔ yi mi tomi nɛ ngɛ wami he kɛ jehanɛ se hu Mawu yi mi tomi kɛ ha wɔ.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w11 2/15 24 ¶1-3
O Kɛ O Tsui Tsuo Nɛ Suɔ Dami Ní Peemi
YEHOWA guɔ e mumi klɔuklɔu ɔ kɛ e Munyu ɔ nɔ kɛ tsɔɔ e we bi blɔ konɛ a nyɛɛ “blɔ nɛ da nɔ.” (La 23:3) Akɛnɛ wa yi mluku he je ɔ, behi fuu ɔ, wa gbaa ke jeɔ blɔ nɛ da nɛ ɔ nɔ. Loko wa ma nyɛ maa ya nɔ maa nyɛɛ blɔ nɛ ɔ nɔ ɔ, e biɔ mɔde bɔmi wawɛɛ. Mɛni maa ye bua wɔ konɛ waa ye manye? Kaa bɔ nɛ Yesu pee ɔ, e sa nɛ waa suɔ nɔ́ nɛ da peemi.—Kane La 45:7.
2 Mɛni ji “blɔhi nɛ da a”? Blɔ nɛ a ngɛ he munyu tue ɔ ji nane blɔ aloo blɔ tokofii nɛ e nɔ bli we. Yehowa guɔ e dami mlaa amɛ a nɔ kɛ tsɔɔ wɔ ‘blɔ’ nɛ ɔmɛ. Ngɛ Hebri kɛ Hela ngmami ɔ mi ɔ, a kɛ “dami” tsu ní kɛ da si ha “nɔ́ nɛ hi kɛ pi si”, kɛ tsɔɔ bɔ nɛ waa kɛ sisi tomi mlaahi nɛ kɔɔ je mi bami he ɔ ma tsu ní ha. Akɛnɛ Yehowa ji “dami sane yelɔ” he je ɔ, e sɔmɔli kɛ a hɛ fɔɔ e nɔ konɛ e tsɔɔ mɛ je mi bami he mlaahi nɛ da nɛ a kɛ ma tsu ní.—Yer. 50:7.
3 Ke wa bɔ mɔde nɛ wa je wa tsui mi nɛ waa kɛ Yehowa dami mlaa amɛ tsu ní ɔ, wa maa sa e hɛ mi kɛ pi si. (5 Mose 32:4) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ waa bɔ mɔde nɛ waa kase Yehowa Mawu he ní ngɛ e Munyu nɛ ji Baiblo ɔ mi. Ke wa yaa nɔ nɛ wa kaseɔ e he ní nɛ wa hɛɛ kɛ suɔ e he daa ligbi ɔ, jã kɛ̃ nɛ wa maa ya nɔ maa suɔ e dami mlaa amɛ. (Yak. 4:8) Ke wa maa mwɔ yi mi kpɔhi nɛ a he hia ngɛ si himi mi ɔ, e sa nɛ waa kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ ngɛ Mawu Munyu nɛ ji Baiblo ɔ mi ɔ nɛ tsu ní.
APRIL 8-14
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | La 26–28
Nɔ́ Nɛ David Pee Konɛ E Ya Nɔ Nɛ E Ye Yehowa Anɔkuale
w04 12/1 14 ¶8-9
Moo Nyɛɛ Anɔkuale Blɔ ɔ Nɔ
8 David sɔle ke: “Oo Yehowa, moo hyɛ ye mi, nɛ o ka mi nɛ o hyɛ; Moo tsu ye mi blɔ susumi [aloo ye se tso mi ngmɛ] kɛ ye tsui he.” (La 26:2 NW) Se tso mi ngmɛ ɔmɛ ngɛ wa nɔmlɔ tso ɔ mi tɔɔ. Ngɛ okadi peemi blɔ nɔ ɔ, se tso mi ngmɛ ɔmɛ daa si kɛ ha wa susumihi kɛ wa he numihi. Nɛ foni peemi tsui ɔ daa si ha nɔmlɔ tutuutu nɛ wa ji ngɛ wa mi, nɛ lɔ ɔ ji nɔ́ nɛ haa nɛ wa peeɔ nɔ́ ko, wa he numihi kɛ bɔ nɛ wa susuɔ níhi a he ha. Benɛ David de Yehowa kaa e hyɛ e mi ɔ, e ngɛ Yehowa bie konɛ e hyɛ níhi nɛ e susuɔ a he kɛ bɔ nɛ e nuɔ nɔ́ he ha a mi fitsofitso.
9 David kpa Yehowa pɛɛ konɛ e tsu e mi blɔ susumi aloo e foni peemi se tso mi ngmɛ kɛ e tsui ɔ he. Kɛ Yehowa plɛɔ kɛ tsuɔ nɔ nɛ wa ji ngɛ wa mi ɔ he ha kɛɛ? David la ke: ‘Ma je Yehowa yi, ejakaa e ha mi juɛmi. Nyɔ mi po, ye he nile kɛ mi tuɔ munyu.’ (La 16:7) Mɛni munyu nɛ ɔ tsɔɔ? E tsɔɔ kaa ga womi nɛ je Mawu ngɔ ɔ sɛ David tsui mi tɔɔ nɛ e dla e he numihi kɛ e tsui mi susumihi. Jã nɔuu nɛ wɔ hu wa maa nu he ke wa pueɔ wa yi mi tɛ ngɛ ga womihi nɛ wa nine suɔ nɔ kɛ jeɔ Mawu Munyu ɔ, e nane mi dalihi kɛ e we asafo ɔ ngɔɔ he, nɛ wa ngmɛ blɔ nɛ e sɛ wa tsui mi. Ke wa sɔleɔ ha Yehowa be fɛɛ be konɛ e tsu bɔ nɛ wa ji ngɛ wa mi ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa ya nɔ nɛ waa ye lɛ anɔkuale.
w04 12/1 15 ¶12-13
Moo Nyɛɛ Anɔkuale Blɔ ɔ Nɔ
12 Benɛ David ngɛ nɔ́ kpa ko nɛ ye bua lɛ nɛ e ya nɔ nɛ e ye Yehowa anɔkuale ɔ he munyu tue ɔ, e de ke: “I kɛ yakayaka nimli bɔɛ; i kɛ osatotsɛmɛ pee we nɔ́ ko. I sume he nɛ yayami peeli bua a he nya ngɛ; i kɛ yiwutsotsɛmɛ bɔɛ juami.” (La 26:4, 5) David hí he nɛ yiwutsotsɛmɛ ngɛ. Nɛ e kɛ nimli yayahi hu bɔɛ.
13 Wɔ hu nɛɛ? Anɛ wa kuaa kaa waa kɛ nihi nɛ a yi anɔkuale ɔ maa bɔ kɛ gu tiivi nɔ ní peepeehi, videohi, fonihi, Intanɛti nɔ huɛ bɔmi hehi, aloo blɔ kpahi a nɔ lo? Anɛ wa bɔɔ mɔde kaa wa maa yu wa he kɛ je osatotsɛmɛ a he lo? Nihi nɛ waa kɛ mɛ yaa sukuu aloo nihi nɛ waa kɛ mɛ tsuɔ ní ɔ maa bua pee a ní kaa nimli kpakpahi, se ngɛ anɔkuale mi ɔ, a ngɛ hlae nɛ a sisi wɔ. Anɛ wa suɔ kaa waa kɛ nihi nɛ a sume kaa a maa nyɛɛ ngɛ Mawu anɔkuale ɔ nya a maa bɔ lo? Hemi kɛ yemi kuali hu maa bua pee a ní kaa a bua jɔ anɔkuale ɔ he, se a ngɛ hlae nɛ a je wɔ kɛ je Yehowa he. Nɛ ke ni komɛ ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi nɛ a peeɔ a he osatotsɛmɛ ɔ hu nɛɛ? Mɛ hu a laa nɔ tutuutu nɛ a ji ɔ nɔ. Jayson, nɛ amlɔ nɛ ɔ e ngɛ sɔmɔe kaa asafo mi sɔmɔlɔ ɔ kɛ nihi kaa jã bɔ benɛ e ji niheyo ɔ. E de ngɛ a he ke: “Ligbi ko ɔ, a kpɛti nɔ kake de mi ke: ‘Nɔ́ nɛ wa ngɛ tsue amlɔ nɛ ɔ he hia we ejakaa benɛ je ehe ɔ ke e maa ba a, wɔ tsuo wa ma gbo. Wa be lee kaa nɔ́ ko bɔ wɔ.’ Munyu nɛ e tu nɛ ɔ ha nɛ ye hɛ ba ye he nɔ. Ejakaa i sume nɛ a kpata ye hɛ mi ke je ehe ɔ ba.” Jayson kɛ nile tsu ní nɛ e kɛ e huɛmɛ ɔmɛ kpa bɔmi kulaa. Bɔfo Paulo bɔ wɔ kɔkɔ ke: “Nyɛ ko ha nɛ a sisi nyɛ. Huɛ yaya bɔmi puɛɔ je mi bami kpakpa.” (1 Korinto Bi 15:33) Ke wa kua kaa waa kɛ huɛ yayahi maa bɔ ɔ, wa ná a he se wawɛɛ!
w04 12/1 16 ¶17-18
Moo Nyɛɛ Anɔkuale Blɔ ɔ Nɔ
17 Bo tsu kɛ e mi afɔle sami la tɛ nɛ a saa afɔle ngɛ nɔ ɔ ji he titlii nɛ a jaa Yehowa ngɛ ngɛ Israel. Bua jɔmi nɛ David ná ngɛ bo tsu ɔ he ɔ ha nɛ e sɔle ke: ‘Yehowa, i suɔ o hi he ɔ. I suɔ o we ɔ, he nɛ o hɛ mi nyami ɔ ngɛ ɔ.’—La 26:8.
18 Anɛ wa suɔ hehi nɛ wa kpeɔ nɛ wa kaseɔ Yehowa he ní ngɛ ɔ lo? Hehi nɛ wa kpeɔ ngɛ wa ma amɛ a mi nɛ wa kaseɔ Yehowa he ní ngɛ ɔ ji hehi nɛ anɔkuale jami yaa nɔ ngɛ. Jehanɛ se hu, wa ngɛ behi nɛ waa kɛ peeɔ daa jeha kpehi, kpɔ mi kpehi, kɛ kpe klɛdɛɛ. Wa kaseɔ Yehowa “mlaa amɛ” a he ni ngɛ kpe nɛ ɔmɛ a sisi. Ke wa ‘suɔ mlaa amɛ kɛ wa tsui tsuo’ ɔ, wa maa suɔ kaa wa maa ya kpe nɛ ɔmɛ nɛ ke wa ya hu ɔ, wa maa pee totooto ke kpe ɔ ngɛ nɔ yae. (La 119:167) Ke wa ngɛ nyɛmimɛ nɛ a suɔ kaa a le wa hiami níhi konɛ a ye bua wɔ nɛ waa hɛɛ wa we anɔkuale yemi ɔ mi ɔ a kasa nya a, wa bua jɔɔ wawɛɛ!—Hebri Bi 10:24, 25.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w06 7/15 28 ¶15
Yehowa Heɔ Nihi Nɛ A Hao ɔ A Yi Wami
15 La polɔ David la ke: ‘Ke tsaatsɛ kɛ maa kua mi po, Yehowa maa hyɛ ye nɔ.’ (La 27:10) Lemi nɛ wa le kaa Yehowa suɔ wɔ pe adesa fɔlɔ ko ɔ, woɔ wa bua wawɛɛ! Ke o haoɔ akɛnɛ o fɔlɔ ko kua mo aloo e kɛ mo yi saminya a, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa Yehowa hu susuu we o he. (Roma Bi 8:38, 39) Mo kai kaa Mawu hɛɛ kɛ suu nihi nɛ e suɔ mɛ ɔ a he. (Yohane 3:16; 6:44) Ngɛ bɔ nɛ adesahi kɛ mo yeɔ ha a tsuo se ɔ, mo kai kaa o hiɔwe Tsɛ ɔ suɔ mo saminya!
APRIL 15-21
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LA 29-31
Tsɔsemi—Blɔ Nɔ Nɛ Mawu Guɔ Kɛ Jeɔ Suɔmi Kpo Kɛ Tsɔɔ Wɔ
it-1 802 ¶3
Hɛ Mi
Ke a ke nɔ ko ‘laa e hɛ mi’ ɔ, e hɛɛ sisi numihi fuu, ngɛ si fɔfɔɛhi nɛ a kɛ tsu ní ngɛ mi ɔ mi. Be komɛ ɔ, Yehowa Mawu hɛ mi nɛ e kɛ laa a tsɔɔ kaa e je e dloomi ɔ aloo e he wami ɔ ngɛ nɔ ko nɔ. Enɛ ɔ pɔɔ nɔ yami ke ji kaa nɔ ko gbo tue aloo nihi babauu gbo tue kaa bɔ nɛ Israel ma a pee ɔ. (Hio 34:29; La 30:5-8; Yes 54:8; 59:2) Ngɛ behi komɛ a mi ɔ, e ma nyɛ maa tsɔɔ kaa Yehowa be nɔ́ ko pee ngɛ sane ɔ he kɛ yaa si be nɛ e to ɔ maa su. (La 13:1-3) David de ke, “Koo hyɛ ye yayami ɔmɛ,” e sɔle konɛ Mawu kɛ e yayami ɔmɛ nɛ ke lɛ loo e je tɔmi nɛ e tɔ ɔ kɛ je kulaa.—La 51:9; kɛ to La 10:11 ɔ he.
w07 3/1 19 ¶1
O Kɛ Bua Jɔmi Nɛ Hyɛ Yehowa Blɔ
A kɛ bɔ nɛ wa náa tsɔsemi nɛ je Yehowa ngɔ ɔ he se ha a ma nyɛ maa to bɔ nɛ tso yiblii waa ha a he. Baiblo ɔ de kɛ kɔ tsɔsemi nɛ je Mawu ngɔ ɔ he ke: Tsɔsemi “woɔ tue mi jɔmi yiblii nɛ ji dami kɛ haa ni nɛmɛ nɛ a gu nɔ kɛ tsɔɔ mɛ ní ɔ.” (Hebri Bi 12:11) Kaa bɔ nɛ e heɔ be loko tso yiblii ko fuɔ ɔ, jã kɛ̃ nɛ e heɔ be loko waa kɛ tsɔsemi nɛ Mawu kɛ haa wɔ ɔ ma nyɛ ma tsu ní. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke je mi bami yaya ha nɛ he blɔ nɛ wa ngɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ je wa dɛ ɔ, suɔmi nɛ wa ngɛ kaa wa maa hyɛ Yehowa blɔ ɔ, maa ye bua wɔ konɛ wa kɔni mi ko jɔ̃ nɛ́ wa kpa lɛ sɔmɔmi. Ngɛ si fɔfɔɛhi kaa jã a mi ɔ, munyuhi nɛ David ngma nɛ ɔ maa wo wɔ he wami: “[Mawu] mi mi fuɔ be kuku kɛkɛ; se e mɔbɔ nami lɛɛ e ngɛ daa. O maa wo ya nyɔ mi, se ke je na pɛ bua jɔmi ba.” (La 30:5) Ke wa fia wa pɛɛ si kaa wa maa hyɛ Yehowa blɔ nɛ waa kɛ tsɔsemi nɛ e Munyu ɔ kɛ e we asafo ɔ haa wɔ ɔ ma tsuɔ ní ɔ, lɛɛ wa “bua jɔmi” ɔ maa ba ligbi ko kɛ̃.
w21.10 6 ¶18
Mɛni Ji Tsui Tsakemi Nitsɛnitsɛ?
18 Loko nɔ ko nɛ a fiee lɛ kɛ je asafo ɔ mi ɔ maa tsɔɔ kaa e tsake e tsui niinɛ ɔ, e biɔ nɛ e ba asafo mi kpe daa, e ngɔ nikɔtɔma amɛ a blɔ tsɔɔmi nɛ a kɛ ha lɛ kaa e sɔle nɛ e kase Baiblo ɔ daa a kɛ tsu. Jehanɛ hu ɔ, e sa nɛ e yu e he ngɛ níhi nɛ ma ha nɛ e tɔ̃ ekohu ɔ a he. Ke e bɔ mɔde nɛ e pee níhi kɛ dla e kɛ Yehowa a kpɛti ekohu ɔ, e ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa kɛ e tɔmi maa ke lɛ, nɛ nikɔtɔma amɛ maa ngɔ lɛ ngɛ asafo ɔ mi ekohu. Ke nikɔtɔma amɛ ngɛ mɔde bɔe kaa a maa le kaa nɔ ɔ tsake e tsui ɔ, e sa nɛ a le kaa e slo bɔ nɛ sane ɔ eko fɛɛ eko ngɛ ha, nɛ a hyɛ sane ɔ mi saminya, nɛ a ko pee kpɛii tsɔ.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w06 5/15 19 ¶13
Otihi Nɛ Ngɛ La Womi ɔ Kekleekle Fã a Mi
31:23—Mɛni baa he nɔ woli a nɔ? Nɔ́ nɛ baa he nɔ woli a nɔ ji tue gblami. Ke dalɔ ko li e he be nɛ e pee yayami ko ɔ, Yehowa tsɔseɔ lɛ. Se akɛnɛ he nɔ wolɔ lɛɛ e kpale we kɛ ji e yayami ɔmɛ a he he je ɔ, e náa tue gblami nɛ mi wa.—Abɛ 11:31; 1 Petro 4:18.
APRIL 22-28
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LA 32-33
Mɛni He Je Nɛ E Sa Kaa O Jaje Tɔmi Ko Nɛ Hɛdɔ Ngɛ He Nɛ O Pee ɔ?
w93 3/15 9 ¶7
Yehowa Mɔbɔ Nami ɔ Ha We Nɛ Waa Hao
7 Ke wa tɔ̃ Mawu mlaa a nɔ nɛ wa he nile ngɛ wɔ fɔ bue ɔ, lɔ ɔ be hae nɛ waa bɔ nikɔtɔma amɛ amaniɛ nɛ jehanɛ ɔ se hu, nɛ waa jaje wa tɔmi ɔ kɛ ha Yehowa. Mɛni ma nyɛ maa ba ngɛ si fɔfɔɛhi kaa jã a mi? Ngɛ La 32 mi ɔ, David de ke: ‘Benɛ i laa ye yayami ɔmɛ a nɔ nɛ i jaje we ɔ, daa nɛ ɔ, kɛmɛmi kɛkɛ i hii kɛmɛe; nɛ nɔ́ nɛ ɔ ha nɛ ye nɔmlɔ tso ɔ gbɔjɔ. Mo Yehowa, o gbla ye tue nyɔ kɛ pia, nɛ ye he wami tsuo ta kaa bɔ nɛ nyu taa pa mi latsa be mi ɔ.’ (Kuku 3, 4) Benɛ David ka kaa e maa laa e yayami ɔmɛ a nɔ, nɛ e bu we e he nile ɔ hu tue ɔ, e hao wawɛɛ. Tsui yemi ha nɛ e he wami ta kaa bɔ nɛ tso ko hiaa nyu ngɛ sapu be mi ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, lɔ ɔ ha nɛ e susu e yi mi nɛ e ta helo. Bɔ fɛɛ bɔ nɛ e ji ɔ, e bua jɔmi ɔ ta. Ke wa ti nɔ ko ya je si fɔfɔɛ kaa jã a mi ɔ, mɛni e sa kaa waa pee?
cl 262 ¶8
Mawu Ko Nɛ E Pee “Klaalo Kaa E Kɛ Yayami Maa Pa”
8 David nɛ e pia e he ɔ de ke: “Kɛkɛ nɛ i jaje ye he yayami ɔmɛ kɛ ha mo; i laa we ye tɔmi ɔmɛ a nɔ. . . . nɛ mo hu o ngɔ ye he yayami ɔmɛ kɛ pa mi.” (La 32:5) Hebri munyugu nɛ a tsɔɔ sisi ke “kɛ pa mi” ɔ hɛɛ sisi numi nɛ tsɔɔ kaa “wo nɔ” loo “tloo.” Bɔ nɛ a kɛ tsu ní ngɛ ngmami ɔ mi ɔ tsɔɔ “fɔ yemi, yayami” kɛ “tɔmi” nɛ a ma je. Lɔ ɔ ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, Yehowa wó David yayami ɔmɛ a nɔ nɛ e je kɛ je kulaa. Enɛ ɔ ha nɛ David he nile bui lɛ fɔ hu kaa sa a. (La 32:3) Wɔ hu wa ma nyɛ ma ná hɛ kɛ nɔ fɔmi nitsɛnitsɛ ngɛ Mawu, nɔ nɛ e ngɔɔ nihi nɛ a kpaa a tɔmihi a he pɛɛ, nɛ a ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ Yesu kpɔ̃mi afɔle sami ɔ mi ɔ a he yayami kɛ keɔ mɛ ɔ mi.—Mateo 20:28.
w01 6/1 30 ¶1
Yayami Jajemi Nɛ Haa Nɔ Náa Tsami
Benɛ David jaje e tɔmi ɔ se ɔ, e nui he hu kaa se nami be e he. Munyuhi nɛ e ngma ngɛ la nɛ kɔɔ tɔmi nɛ a maa jaje ɔ mi ɔ tsɔɔ bɔ nɛ e nu he ha kɛ e pɛɛ si nɛ e fia kaa e kɛ anɔkuale yemi ma sɔmɔ Mawu. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, La 32:1 ɔ de ke: “A gbaa nɔ nɛ a ngɔ e tɔmihi, kɛ e he yayamihi ngɔ pa lɛ.” Ke hɛdɔ ngɛ o tɔmi ɔ he kaa mɛni po ɔ, be abɔ nɛ o je o tsui mi nɛ o pia o he ɔ, o ma nyɛ ma ná bua jɔmi ekohu. Nɔ́ kake nɛ o maa pee kɛ tsɔɔ kaa o je o tsui mi nɛ o jaje o yayami ɔmɛ ji kaa, nɛ o maa kplɛɛ o tɔmihi a nɔ kaa bɔ nɛ David pee ɔ. (2 Samuel 12:13) David je we e nya ngɛ Yehowa hɛ mi nɛ e pia we ni kpahi hulɔ. La 32:5 de ke: ‘Kɛkɛ nɛ i jaje ye he yayami ɔmɛ kɛ ha mo; i laa we ye tɔmi ɔmɛ a nɔ. I de ke, ‘Ma jaje ye tɔmi ɔmɛ kɛ ha Yehowa,’ nɛ mo hu o ngɔ ye he yayami ɔmɛ kɛ pa mi.’ Ke nɔ ko je e tsui mi nɛ e pia e he ɔ, e he mi jɔɔ lɛ nɛ lɔ ɔ haa nɛ e he nile kojo we lɛ ngɛ yayamihi nɛ e pee be ko nɛ be ɔ he.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w21.11 6 ¶14
Kɛ O Naa Yehowa Suɔmi Nɛ Se Pui ɔ Ha Kɛɛ?
14 Mawu suɔmi nɛ se pui ɔ poɔ wa he piɛ. Benɛ David ngɛ sɔlee ha Yehowa a, e de ke: “O ji laami he kɛ ha mi; o maa po ye he piɛ ngɛ haomi he. O kɛ yi wami hemi he ose hemi maa bɔle mi kɛ kpe. . . . Nɔ nɛ ngɔɔ e hɛ kɛ fɔɔ Yehowa nɔ ɔ, Mawu suɔmi nɛ se pui ɔ bɔleɔ lɛ kɛ kpeɔ.” (La 32:7, 10, NW) Kaa bɔ nɛ a fiaa gbogbohi kɛ woɔ mahi a he blema nɛ e poɔ ma bi ɔmɛ a he piɛ ɔ, jã kɛ̃ nɛ Yehowa suɔmi nɛ se pui ɔ bɔleɔ wɔ, nɛ e poɔ wa he piɛ ngɛ níhi nɛ ma nyɛ maa ka wa anɔkuale yemi ɔ a he. Jehanɛ hu ɔ, Yehowa suɔmi nɛ se pui ɔ haa nɛ e gblaa wɔ kɛ baa e ngɔ.—Yer. 31:3.
APRIL 29–MAY 5
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LA 34-35
“Mo Je Yehowa Yi Be Fɛɛ Be”
w07 3/1 22 ¶11
Nyɛ Ha Waa Wo Yehowa Biɛ ɔ Hɛ Mi Nyami
11 ‘Ma na Yehowa si daa; ma la kɛ je e yi be tsuaa be.’ (La 34:1) Benɛ David ya ngɛ lalaalo woe ɔ, eko ɔ, e ko hi helo nya níhi a he susue, se kaa bɔ nɛ munyuhi nɛ e ngma nɛ ɔmɛ tsɔɔ, e ha we nɛ si himi ɔ mi hiami níhi nɛ a tsi lɛ blɔ ngɛ e pɛɛ si nɛ e fia kaa e ma je Yehowa yi ɔ he. Enɛ ɔ ji nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha wɔ ke waa kɛ si himi nɛ mi wa ngɛ kpee! Wa ngɛ sukuu jio, ní tsumi he jio, waa kɛ wa nyɛmimɛ Kristofohi nɛ ngɛ loo wa ngɛ fiɛɛmi mi jio, e sa nɛ waa fia wa pɛɛ si kaa wa ma je Yehowa yi. Mo susu yi mi tomi fuu a he je nɛ e sa kaa o pee jã a he! Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, be fɛɛ be ɔ, wa ma nyɛ maa kase Yehowa ní, nɛ wa ma nyɛ ma ná bua jɔmi kɛ je nyakpɛ níhi nɛ e bɔ ɔmɛ a mi. Jehanɛ se hu mo susu níhi nɛ e pee kɛ gu e we asafo nɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ he! E ngɛ mi kaa adesahi yi mluku mohu lɛɛ, se Yehowa gu nihi nɛ a yeɔ lɛ anɔkuale ɔ a nɔ kɛ tsu e yi mi tomihi a he ní ngɛ wa mwɔnɛ be nɛ ɔ mi. Kɛ waa kɛ Mawu nine nya ní tsumi ɔmɛ ma nyɛ maa to nihi nɛ je ɔ woɔ a hɛ mi nyami ɔ a ní tsumihi a he ha kɛɛ? Anɛ o kɛ David, nɔ nɛ e ngma ke: “Nyɔmtsɛ, mawu ko mawu ko be nɛ kɛ mo sɔ; níhi nɛ o pee ɔ hu, nɔ́ ko nɔ́ ko be nɛ a kɛ maa to a he” ɔ kpa gbi lo?—La 86:8.
w07 3/1 22 ¶13
Nyɛ Ha Waa Wo Yehowa Biɛ ɔ Hɛ Mi Nyami
13 ‘Ma fĩa kɛ fɔ Yehowa nɔ; nɔ́ nali maa nu he, nɛ a ma nya.’ (La 34:2) David kɛ níhi nɛ e nyɛ pee ngɛ si himi mi ɔ fĩɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e ngɔɛ blɔ nɔ nɛ e gu kɛ sisi Gat matsɛ ɔ kɛ fĩa. E yɔse kaa Yehowa lɛ po e he piɛ benɛ e ngɛ Gat ɔ, nɛ kɛ gu Yehowa yemi kɛ buami nɔ ɔ, a gbi lɛ. (Abɛ 21:1) Enɛ ɔ he ɔ, David fĩa kɛ fɔ Yehowa nɔ, pi ngɛ lɛ nitsɛ e nɔ. Enɛ ɔ ha nɛ he si bali hɛ kɛ su Yehowa he. Yesu hu wo Yehowa biɛ ɔ hɛ mi nyami nɛ enɛ ɔ ha nɛ nihi nɛ a baa a he si nɛ a suɔ kaa e tsɔɔ mɛ ní ɔ hɛ kɛ su Yehowa he. Mwɔnɛ ɔ, a ngɛ he si bali tsuo nɛ a ngɛ je kɛ wɛ ɔ gblae kɛ ngɛ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ asafo ɔ nɛ Yesu ji Yi ɔ mi bae. (Kolose Bi 1:18) Ke he si bali nɛ ɔmɛ nu nɛ Mawu sɔmɔli ngɛ e biɛ ɔ hɛ mi nyami woe ɔ, e taa a tsui he nɛ a bua jɔɔ. Nɛ ke a nu Baiblo mi sɛ gbi ko ɔ, Mawu mumi klɔuklɔu ɔ yeɔ bua mɛ nɛ a nuɔ sisi.—Yohane 6:44; Ní Tsumi 16:14.
w07 3/1 23 ¶15
Nyɛ Ha Waa Wo Yehowa Biɛ ɔ Hɛ Mi Nyami
15 ‘I fa kue ha Yehowa, nɛ e bu mi tue; e ha nɛ i jɔɔ gbeye yemi.’ (La 34:4) David hɛ ji e níhi a si kpami nɛ ɔ nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e ya nɔ nɛ e de ke: ‘Nɔ́ nalɔ nɛ ɔ fa kue ha Yehowa; Yehowa bu lɛ tue, nɛ e je lɛ kɛ je e haomi ɔmɛ tsuo a mi.’ (La 34:6) Ke waa kɛ wa nyɛmimɛ Kristofohi bɔɔ ɔ, wa náa he blɔhi fuu nɛ waa kɛ ma de mɛ níhi a si kpamihi nɛ wa ná kɛ bɔ nɛ Yehowa ye bua wɔ nɛ wa nyɛ da si himihi nɛ a mi wa a nya ha. Enɛ ɔ woɔ wa nyɛmimɛ ɔmɛ a hemi kɛ yemi mi he wami, kaa bɔ nɛ munyuhi nɛ David tu ɔ hu wo nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ a hemi kɛ yemi ɔ mi he wami ɔ. Ngɛ David blɔ fa mi ɔ, nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ ‘Ngɔɔ a hɛ kɛ fɔɔ Yehowa nɔ, a naa bua jɔmi; nɛ zo gbi mɛ gblegbleegble.’ (La 34:5) Benɛ a ngɛ Matsɛ Saul nya fo tue ɔ, zo pee we mɛ. A ngɛ nɔ mi mami kaa Mawu fi David se, nɛ lɔ ɔ he ɔ, zo gbi mɛ. Jã nɔuu kɛ̃, nɛ ni hehi nɛ a ngɛ Baiblo ɔ kasee, kɛ nihi nɛ a kɛ jehahi babauu ngɛ Yehowa sɔmɔe ɔ ngɔɔ a hɛ kɛ fɔɔ e nɔ konɛ e ye bua mɛ. Akɛnɛ a ná Yehowa yemi kɛ buami ɔ mi níhi a si kpami he je ɔ, zo pee we mɛ benɛ a kɛ anɔkuale yemi ngɛ lɛ sɔmɔe ɔ.
Ngmami ɔ Mi Junehi
w06 5/15 20 ¶2
Otihi Nɛ Ngɛ La Womi ɔ Kekleekle Fã a Mi
35:19—Mɛni David ní bimi nɛ ɔ tsɔɔ benɛ e de Yehowa ke; ko ha nɛ nihi nɛ nyɛɔ mi ɔ nɛ a kpɛ mi ɔ? Kpɛmi nɛ David he nyɛli ɔmɛ ma kpɛ lɛ ɔ tsɔɔ kaa a ngɛ manye yee ngɛ ga yayahi nɛ a toɔ kɛ si ɔ lɛ ɔ mi, nɛ lɔ ɔ ha nɛ a bua jɔɔ. Lɔ ɔ he ɔ, David bi konɛ e ko ba mi jã kɔkɔɔkɔ.