ARTIKULO KʼAWUAITA 42
«Sobiapanʉ yi Jeowaʉ̃me kʼẽrẽpapanʉrãra»
«Sobiapanʉ yi ãyi ode kʼẽrẽpapanʉra, Jeowa leyba jarabʉde bʉra» (SAL. 119:1, nota).
TRÃBI 124 Siempre fieles y leales
KʼÃRẼTA ŨDUDAITAa
Ʉ̃kʉrʉ mebẽrãra karseldebʉ Jeowaʉ̃me kʼẽrẽpabʉ baera (akʉra parrapo 1 akʉza 2).
1, 2. (1) ¿Kʼãrẽta ozebʉda ʉ̃kʉrʉ nokʼorabara Jeowa ʉ̃rʉ Kʼawuabipanʉrãra, mamina Jeowa ʉ̃rʉ Kʼawuabipanʉrãbara kʼãrẽta opanʉ? (2) ¿Kʼãrẽa sobiapanʉ pẽwãpanʉmina? (Akʉra poto yi nããrabemata).
IDI ewadera, 30 pʉwʉrʉ audrebʉ nokʼoraba iduaribida ẽãta Daizeze Bedʼea jaradiaita akʉza ʉ̃kʉrʉ maʉ̃ra pʉwʉrʉdebemanera mebẽrãra karselʼeda bʉesida. ¿Ãyira mawũã osidaka nemitiata osida baera? Mawũã ẽ, ãyira Jeowa nããra kayirua oẽ panʉ. Ãyara Daizeze Bedʼea akʉpanʉ baera, ãya ĩjãbʉta awurura jaradiapanʉ baera, ãyi mebẽrãbawara ãba yi jʉrebarima wãpanʉ baera akʉza kʼaiarepanʉ ẽ baera. Ãyira mawũã pẽwãpanʉmina, Jeoware jipa kʼẽrẽpapanʉb maʉ̃ba mejãcha sobiapanʉ.
2 Bʉa ũdubaribaibara naʉ̃ra mebẽrã potota, ãyira zʉbʉria berabaribʉmina sobiapanʉ. Ãyira sobiapanʉ kʼawuapanʉ baera Jeowaba biʼia akʉbʉta ãyita Jeowaʉ̃me kʼẽrẽpapanʉ baera (1 Crón. 29:17a). Jesuba jarasi: «Sobiaudua biata obʼe kʼarea zuburia obʉdadʼera, [...]. Bʼʉsridʼaudua, sobiaudua, mawũãrã marãbara [...] ne biata waibʼʉa jidadʼaya» (Mat. 5:10-12).
YIZA BIATA DAYIRÃITA
Pedroba Juanʼʉ̃meba yiza biata diasida kristianora idibemara, ãyi juez nãã edebʉrʉde jara ũrĩbimarẽã kʼãrẽ ʉ̃rʉ ĩjãbʉta. (Akʉra parrapo 3 akʉza 4).
3. Hechos 4:19, 20ba jarabʉdebara Jesu kʼaidubemarabara, ¿kʼãrẽta osida akʉza kʼãrẽa mawũã osida?
3 Idi mebẽrã kʼãwũã pẽwãpanʉ kĩrãkʼa Jesu kʼaidubemarasida abarika pẽwãsida Jesu ʉ̃rʉ jaradiada kʼarea. Ãyi juezʼraba jarasida «kaʉ̃ yumakẽrã [Jesu] trʉ̃nera jaradiada ẽ marẽã» (Hech. 4:18; 5:27, 28, 40). ¿Jesu kʼaidubemarabara kʼãrẽta osida? (Akʉra Hechos 4:19, 20). Ãya idubʉda ẽ basi jaradiapanʉta, ẽbẽra audre zarea barabʉba zokʼasi baera Jesu ʉ̃rʉ jaradiadamarẽã (Hech. 10:42). Maʉ̃ba Pedroba Juanʼʉ̃meba jarasida ãyara ũrĩbarabasita Daizezeba zokʼabʉta, juezʼraba jarabʉta ũrĩ kaude. Adewara jarasida idubʉda ẽ baita Jesu ʉ̃rʉ jaradiabʉta. Ãya mawũã panʉbʉrʉba juezʼra jarabʉrʉ kĩrãkʼabasi: «¿Maramara, maraba krĩchabʉra audre yibiaka Daizezeba zokʼabʉira?».
4. Hechos 5:27-29 bayeda jarabʉdebara, ¿kʼãrẽ yiza biata diasida Jesu kʼaidubemarabara kristianora jõmaʉ̃ʼa akʉza sãwũã ãyide kĩrãkʼa oseapanʉ?
4 Jesu kʼaidubemarabara yiza biata amaesida, mawũã idibema kristianoraba ãyide kĩrãkʼa ozebʉrʉ, ãya opanʉ «Daizezeba zokʼabʉta yumakẽrãraba zokʼabʉ oi kaude» (akʉra Hechos 5:27-29). Ãyi podapeada tẽãra Jesu kʼaidubemarãra «sobia wãsida Sanedrínʼneba Daizezeba idu zʉbʉriabisi baera Jesu trʉ̃ kʼarea». Mõbe jaradia wãsida (Hech. 5:40-42).
5. ¿Kʼãrẽ bedʼeata panʉnaibara dayirãbara?
5 Jesu kʼaidubemaraba yiza amaenaba dayirãʼa krĩchabibʉ, ãya sãwũã osita Daizezeba zokʼabʉ aripe oita, maʉ̃ daucha Daizeze Bedʼeaba «nokʼorã edre» bʼai jarabʉ aripe oita (Rom. 13:1). Apostol Pabloba jarasi dayirãra «nokʼora juwa edre bʼaibarata akʉza yi bururaba jarabʉde bʼaibarata». Dayirãbara maʉ̃ra, ¿sãwũã ũrĩseapanʉ akʉza maʉ̃ daucha sãwũã Jeoware kʼẽrẽpa baseapanʉ? (Tito 3:1).
«NOKʼORA»
6. (1) ¿Kʼaira ʉ̃rʉ bedʼeabʉ Romanos 13:1nera akʉza dayirãbara kʼãrẽta oibara? (2) ¿Kʼãrẽta erbʉ ẽ nokʼorabara?
6 (Akʉra Romanos 13:1). Naʉ̃ bersikulodera jarabʉ nokʼora ẽbẽrarã ʉ̃rʉ zokʼabʉta, kristianorabara ũrĩbara maʉ̃ra nokʼoraba jarabʉta. Ãyara pʉwʉrʉta daucha babibʉ, leyta diapanʉ ẽbẽrarãba maʉ̃ta odamarẽã akʉza edaʉde Jeowa pʉwʉrʉta kʼarebabʉ (Apoc. 12:16). Maʉ̃ kʼarea ãya plata widibʉra diaibara, wawiata ũdubimarẽãbʉbʉrʉ wawia ũdubibara akʉza ãyita yi zromane akʉmarẽãbʉbʉrʉ mawũã akʉibara (Rom. 13:7). Mamina kĩrãbedaibara naʉ̃ra nokʼorabara mawũã zokʼabʉta Jeowaba iduaribibʉ baera. Nokʼo Pilatoba Jesuʼa jaraside, iyira zarea barabʉta iyi ẽdrʉbita mawũã ẽ bʉrʉ beaita, Jesuba jarasi: «Bʉa mʉrã kʼãrẽ sãwũã ẽbakʼausia ʉ̃treba kʼãwũã idaribi ẽbasibʉrʉ». Jesuba mawũã ũdubisi iyara bia kʼawuabasita nokʼorabara zokʼabʉta Jeowaba mawũã iduaribibʉ baera (Juan 19:11). Nokʼora idibemara akʉza politikorãra zarea neẽ jõma zokʼaita Pilato kĩrãkʼa.
7. ¿Dayirãbara sõbede ũrĩ ẽ baibara nokʼoraba jarabʉra akʉza nokʼorabara kʼãrẽta kĩrãbeibara?
7 Dayirãba nokʼoraba ley bʉebʉta ũrĩbaramina, ũrĩ ẽ baibara ãya jarabʉdade oẽ marẽã Jeowaba zokʼabʉta. Mawũã ẽ bʉrʉ, Jeowaba kãga ẽãta omarẽã jarabʉdade ũrĩ ẽ baibara. Bari jaraita, ãya zokʼaseabʉ warrarata gorogorora bamarẽã.c Mawũã ẽ bʉrʉ jaraseapanʉ Daizeze Bedʼeata, kartarata, wua dedeka ẽ marẽã akʉza wua jaradia wã ẽ marẽã, adewara wua ãba yi jʉrebarima wã ẽ marẽã. Nokʼorabara ãyita zarea barabʉ baera, edaʉde bia zokʼa ẽ maʉ̃ zareata. Bari jaraita, edaʉde pẽwãpanʉ Daizeze pʉwʉrʉta, maʉ̃ta mawũã berabaribʉrʉdera, ãyira Jeowaba kʼawua oyi (Ecl. 5:8).
8. Nokʼorãra zareabarabʉmina, ¿kʼãrẽne awuarabʉ Jeowaira?
8 Bedʼea «nokʼora», naʉ̃bara jarakĩrãbʉ nokʼoraba nekʼãrẽ oseabʉta akʉza nebia oseabʉta, adewara wuabemara ʉ̃rʉ zokʼaseabʉta. Mamina naʉ̃ba jarakĩrãbʉ ẽ ãyira nemitia okata akʉza wuabemaraira audre yi zromata. Bʉ aba nemitia okata akʉza jõmara audre ʉ̃tabʉta, maʉ̃ra Daizeze Jeowa. Daizeze Bedʼeade testo kimarene Jeowara trʉ̃gabʉ «el Supremo» (Dan. 7:18, 22, 25, 27).
«YI JÕMAɄ̃RA AUDRE Ʉ̃TABɄTA»
9. ¿Kʼãrẽta ũdusi Danielbara?
9 Danielʼa nekʼãrẽta ũdubisida, maʉ̃ne iya ũdusi Jeowara jõmaʉ̃ra audre ʉ̃tabʉta. Iya nããrãra ũdusi nedʉwʉrʉ zromara kimareta, maʉ̃rabara jarakĩrãbasi nokʼo zromara naʉ̃ drʉa jõmaʉ̃nẽ zokʼabadata. Maʉ̃rãra naʉ̃ra basi: Babilonia, Medopersia, Grecia akʉza Roma adewara nokʼo zroma idi ewade zokʼabʉta, naʉ̃ra Estados Unidos akʉza Gran Bretaña (Dan. 7:1-3, 17). Tẽã, Danielba ũdusi Jeowara ʉ̃tʉ iyi bugue ʉ̃rʉ jewedabʉta (Dan. 7:9, 10). Danielba tẽã ũdudaba, jarakĩrãbasi nokʼorata jʉra kʼawuapanamarẽã.
10. Daniel 7:13, 14 akʉza 27ba jarabʉdebara, ¿Jeowabara kʼaira zarea diabʉ naʉ̃ drʉa ʉ̃rʉ zokʼamarẽã akʉza naʉ̃ba kʼãrẽta ũdubibʉ iyi ʉ̃rʉ?
10 (Akʉra Daniel 7:13, 14, 27). Jeowabara jãrĩbʉ nokʼora naʉ̃ drʉadebemaba zarea erbʉra akʉza diabʉ awuru nokʼo wãrĩnu zokʼaseabʉa akʉza mejãcha zarea barabʉa. Maʉ̃rãra Jesu akʉza 144.000ra. Ãyara ewari jõmaʉ̃nẽ zokʼayi (Dan. 7:18). Naʉ̃ba ũdubibʉ Jeowara jõmaʉ̃ra audre ʉ̃tabʉta, iyabʉrʉ jãrĩseabʉ baera zareata iya kãgabʉa diaita.
11. ¿Akʉza kʼãrẽta bʉsi Danielbara Jeowa ʉ̃rʉ, mawũã ũdubita Jeowara jõmaʉ̃ra audre ʉ̃tabʉta?
11 Danielba nekʼãrẽ ũdudara iya nãã jarada kĩrãkʼabasi. Danielba jarasi Daizeze ʉ̃tʉbemaba nokʼorata bʉebʉ akʉza nokʼorata ãĩ bʉebʉ akʉza jarasi: «Ʉ̃tʉbʉba Zokʼabʉta naʉ̃ drʉara akʉza iya nokʼo babiyi iya kãgata» (Dan. 2:19-21; 4:17). ¿Jeowabara nokʼorãra bʉebarika akʉza ãĩ bʉebarika? Mawũã.
Jeowaba jãrĩsi Belsasarba zokʼabadara mõbe medo akʉza persara diasi maʉ̃raba zokʼamarẽã. (Akʉra parrapo 12).
12. Yiza aba jara ũrĩbira ũdubibʉta sãwũã Jeowaba nokʼora ãĩ bʉebʉta (Akʉra potota).
12 Jeowaba ũdubibʉ iyira nokʼora naʉ̃ drʉadebemaraira audre ʉ̃tabʉta. Yiza ũbea kʼawuadayi maʉ̃ ũdubibʉta. Nããra, paraon Egiptodebemabara Jeowa pʉwʉrʉra iyi nezokʼa babisi, mõbe ẽdrʉbikĩrã ẽ basi. Mamina Jeowabara iyi pʉwʉrʉra ẽdrʉbisi akʉza paraonta beasi Mar Rojode (Éx. 14:26-28; Sal. 136:15). Ũme, Belsasarʼra Babilonianebemabasi. Ewari aba diamasi iyikʉza Jeowa ʉ̃tabʉta krĩchasi akʉza iyi daizeze zeri ẽã plata oma akʉza oro oma yiwidʼibasi Jeowaʼa yiwidʼi kaude (Dan. 5:22, 23). Mamina Jeowabara ũdubisi maʉ̃ nokʼora zarea mejãcha neẽãta, mõbe maʉ̃ diamasi medo akʉza persara beabisi adewara iyi nokʼota jidabisi maʉ̃ra (Dan. 5:28, 30, 31). Ũbea, nokʼo Herodes Agripa Palestinanebemaba Santiagota beasi akʉza tẽã Pedrota karselde eda bʉesi iyara Pedrora beakĩrãbasi baera, mamina Jeowaba iduaribi ẽ basi maʉ̃ta berabarimarẽã, angel abaʉdeba kayabisi maʉ̃ nokʼora mawũã tẽã juneane beisi (Hech. 12:1-5, 21-23).
13. Yiza aba jara ũrĩbira ũdubibʉta sãwũã Jeowaba nokʼoraba ãba zedata makenasita.
13 Adewara Jeowabara ũdubibʉ iyira nokʼora ãba zebʉra ʉ̃tabʉta. Iyira yõsi Israel bari, maʉ̃ba israelitarabara jõma makenasi nokʼora kananeo 31 panʉta ãba zedata, mawũã Daizezeba drʉa diaya adata jidasida (Jos. 11:4-6, 20; 12:1, 7, 24). Adewara Jeowaba beasi nokʼo Ben-Hadadta akʉza nokʼora Siriadebema 32 panʉta ãyira Israelʼʉ̃me yõne wãsi baera (1 Rey. 20:1, 26-29).
14, 15. (1) ¿Kʼãrẽta jarasida nokʼo Nabucodonosor akʉza nokʼo Daríoba ũdubita Jeowaba ne jõma zokʼaseabʉta? (2) ¿Kʼãrẽta jarasi salmistaba Jeowa ʉ̃rʉ akʉza iyi pʉwʉrʉ ʉ̃rʉ?
14 Jeowabara ewari jõmaʉ̃nẽ ũdubi zebʉrʉ iyira jõmaʉ̃ra audre ʉ̃tabʉta. Nokʼo Nabucodonosor Babilonianebemaba jarasi, iyira audre zarea barabʉta akʉza iyira audre yi zromata wuabemaraira. Jeowabara iyira kĩrãnemabisi, iya ũdubi ẽ basi baera Jeowara jõmaʉ̃ra audre ʉ̃tabʉta akʉza Jeowaʼa abapaiabʉrʉ yiwidʼibarata. Nabucodonosor beda tẽã iyira ibia bedʼeasi Jeowa ʉ̃rʉ akʉza jarasi Jeowa nokʼora ewari jõmaʉ̃nẽ bʼaita akʉza jarasi mia abaʉba obe ẽãta Jeowaba zokʼabʉta idubʉmarẽã (Dan. 4:30, 33-35). Daniel kʼẽrẽpabʉ kʼarea leonra bʉmae eda bʉesidadera nokʼo Daríoba jarasi: «Ẽbẽra jõmaʉ̃ba wawia ũdubidaibara Daniel Daizezera. Naʉ̃ra Daizezeara baera akʉza ewari jõmaʉ̃nẽ bakikibari baera. Iyi nokʼora jõkabayi akʉza ewari jõmaʉ̃nẽ zokʼabayi» (Dan. 6:7-10, 19-22, 26, nota, 27).
15 Salmistaba bʉsi: «Pʉwʉrʉraba nekayirua oita krĩchabʉra Jeowabara maʉ̃ra aripe berabaribi ẽ; pʉwʉrʉraba oita krĩchabʉra ãrĩbʉ». Akʉza jarasi: «Pʉwʉrʉ sobiapanʉ ãyi zezeta Jeowabʉrʉ, iya jʉrʉsi maʉ̃ pʉwʉrʉra iyita» (Sal. 33:10, 12). Maʉ̃ kʼarea dayirãra Jeowaʉ̃me kʼẽrẽpa bʼaibara.
YÕBɄ JÕITA
Nokʼora ãba zebʉra yõbeda ẽ bayi Jeowa gorogororabawarara. (Akʉra parrapo 16 akʉza 17).
16. ¿Kʼãrẽne ĩjãseapanʉ zʉbʉria zroma zebʉrʉde akʉza kʼãrẽa? (Akʉra potota).
16 Dayirãba naʉ̃ artikulode kʼawuatabeda Jeowaba sãwũã osita nããbema nokʼorata. Ʉ̃ra zeidera, ¿kʼãrẽta berabarita jʉ̃ãibara? Dayirãbara ĩjãpanʉ ʉ̃ra zeidera Jeowabara iyi pʉwʉrʉ kʼẽrẽpabʉra ẽdrʉbita zʉbʉria zromaneba (Mat. 24:21; Dan. 12:1). Jeowaba maʉ̃ta oyi nokʼora ãba zebʉraba (Gog de Magog) naʉ̃ drʉa jõmaʉ̃mae Jeowa pʉwʉrʉta pẽwãbʉrʉde. 193 ẽbẽrarã Naciones Unidasdebʉrata maʉ̃ra nokʼorabawara ãba zebʉrʉbʉsida Jeowaʉ̃me akʉza iyi gorogororabawara yõita, ãyira bia wã ẽ bayi, Jeowara jõmaʉ̃ra audre ʉ̃tabʉ baera. Jeowaba jarabʉ: «Mʉ̃ra mʉ̃yikʉza yi zroma bayi akʉza neneẽã babiyi adewara oyi pʉwʉrʉ mejãchaʉba mʉ̃ ũdukʼawuamarẽã akʉza kʼawuadayi mʉ̃ra Jeowata» (Ezeq. 38:14-16, 23; Sal. 46:10).
17. ¿Ʉ̃ra zeidera kʼãrẽta berabarita jarabʉ Daizeze Bedʼeabara nokʼora naʉ̃ drʉadebemarata akʉza ẽbẽrarã Jeowaʉ̃me kʼẽrẽpapanʉrata?
17 Gogba Jeowa pʉwʉrʉ pẽwãbʉrʉdera Daizezeta yõñi Armagedónʼne iyi pʉwʉrʉ bari, maʉ̃ne makenañi nokʼora naʉ̃ drʉade bʉrata (Apoc. 16:14, 16; 19:19-21). Mamina «ẽbẽrarã kʼẽrẽpabʉrãra bayi naʉ̃ drʉade akʉza yi ẽbẽrarã nekayiruara oẽãta bayi mamara» (Prov. 2:21, nota).
ZAREA OIBARA KʼẼRẼPA BʼAITA
18. ¿Kʼãrẽta okĩrãpanʉta ũdʉbi zebʉda Jeowaʉ̃me kʼẽrẽpapanʉrabara akʉza kʼãrẽa? (Daniel 3:28).
18 Dããrabadeba ẽbẽrarã Jeowa kãgaba iyiare kʼẽrẽpapanʉrãra karselde eda bʉe zebʉda akʉza ʉ̃kʉrʉra beapanʉ, ãyira ebreora ũbeabada tʉbʉdeba ẽdrʉda kĩrãkʼa kʼẽrẽpapanʉ, ãyira bei ẽ basi Jeowa jõmaʉ̃ra audrebʉare kʼẽrẽpapanasi baera (akʉra Daniel 3:28).
19. Jeowaba iyi pʉwʉrʉ kʼawua oidera, ¿kʼãrẽta akʉi akʉza atia kʼãrẽta oibara?
19 Salmista Davidba jarasi kʼãrẽa yibiata Jeowaʉ̃me kʼẽrẽpa bʼaita, naʉ̃ta jaraside: «Jeowabara pʉwʉrʉrãra kʼawua oyi. Jeowa mʉ̃ta kʼawua ora mʉ̃ya aripe obʉdeba akʉza kʼẽrẽpabʉdeba» (Sal. 7:8). Davidba akʉza bʉsi: «Kʼẽrẽpabʉba akʉza aripe obʉba mʉ̃ta kʼarebamarẽã, mʉ̃a bʉta jʉ̃ãbʉ baera» (Sal. 25:21). Dayi audre bia bʼaira, Jeowaʉ̃me kʼẽrẽpa bʼaibara. Nekʼãrẽ berabaribʉmina Jeowaʉ̃me kʼẽrẽpa bʼaibara. Maʉ̃ta opanʉbʉrʉ salmista kĩrãkʼa sentidayi iya naʉ̃ta bʉsi: «Sobiapanʉ yi ãyi ode kʼẽrẽpapanʉra, Jeowa leyba jarabʉde bʉra» (Sal. 119:1, nota).
TRÃBI 122 ¡Mantengámonos firmes, inmovibles!
a Daizeze Bedʼeaba jarabʉ nokʼora nama egorodebemaba jarabʉta ũrĩnamarẽã. Mamina ʉ̃kʉrʉ nokʼorabara kãga ẽ Jeowade oita akʉza pẽwãpanʉ iyi nezokʼarata. ¿Sãwũã ũrĩseapanʉ nokʼoraba jarabʉta akʉza maʉ̃ daucha sãwũã Jeowaʉ̃me kʼẽrẽpa baseapanʉ?
b KʼÃRẼTA JARAKĨRÃKɄ: Jeowaʉ̃me kʼẽrẽpa bʼaiba jarakĩrãbʉ ewari jõmaʉ̃nẽ Jeoware bʼaita akʉza kʼawuaita Jeowa abapaibʉrʉ zokʼaseabʉta, adewara ũrĩbara iya jarabʉta bedʼea zroma ũdubʉmina.
c Naʉ̃ kartade akʉra artikulo «Israelitarãra yõne wãsida, ¿kʼãrẽa idira dayirãbara ãyide kĩrãkʼa oẽ?».