Mateo
Jesús ʉ̃i beoino ʉ̃i yávaiye méne coyʉicõjeimarava
10 No yóboi Jesús órejarejame doce paivʉ ñʉjare ʉ̃i bueimarare. Aru parʉre đarejame ñʉjare, ñʉje jaetovarãjiyepe ayʉ abujuvare aru ñʉje meađarãjiyepe ayʉ caiye duica ijié coapa aru caino ijinore máre. 2 10:2-4 Ñʉjare beorĩ epedejame ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare: Mamarʉmʉ Simón, ʉ̃i ãmidoimʉ mácʉ Pedro, aru Andrés, Simón Pedroi yócʉ; aru Zebedeoi mácʉ Santiago, aru Santiagoi yócʉ Juan; Felipe aru Bartolomé; Tomás aru yʉ, Mateo, jabovare tãutʉra ĩcaipõecʉ bácʉ; Santiago, Alfeoi mácʉ, aru Tadeo; Simón, ãmicʉcʉ Celote, aru Judas Iscariote máre. Ñai marejáme jẽni jícʉyʉ Jesúre ʉ̃i mauvare. Ñʉja marejacárã Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara. 3 — 4 —
Jesús ʉ̃i jaroino ʉ̃i bueimarare
(Mt 11.24; Mr 6.7-13; Lc 9.1-6, 10.4-12; Hch 13.51; 1 Co 9.14; 1 Ti 5.18)
5 Ñʉja doce paivʉre jarocʉyʉ barejáme Jesús, ñʉje coyʉrãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinoquede yávaiye méne. Yópe arĩ, majicarejame ñʉjare ʉ̃i jaroquiye jipocai:
—Judíova ãmevʉ ne joborõai nʉmejara. Aru Samaria ãmicʉrijoborõque ĩmaroare ecobejarã mʉja. 6 Quénora coyʉrãnʉjara mʉja majevʉre, ina judíova, Israel bácʉi pãramenare. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiabeni, ʉ̃i ʉrõpe đabeni, ʉ̃́re jaboteicõjemema na. Que baru ovejava mamateivʉpe paivʉbu na. 7 Mʉje nʉiyede yópe arĩ: “Jʉ̃menijicʉ jabotecʉyʉme põevare maumejiena”, arĩ coyʉjarã náre. Meađajarã ijimarare. Nacovajara yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ. Meađajarã pojeivʉre. Aru jaetovajarã abujuvare ne ĩmamarare jocarĩ. 8 Bojecʉbeda jívʉ yʉ mʉje parʉéva, mʉje meađarãjiyepe ayʉ põevare. Que baru meađajarã náre bojecʉbeda. 9 Nʉvamejara tãutʉrare mʉje jãrióicãvai. Úrure, platare, aru cobrede máre nʉvamejara. 10 Curubʉare máre, mʉje curãnʉri cʉve nʉvajʉroricurubʉare, nʉvamejara mʉja. Aru pʉcacajea mʉje cuitótecajeare, cʉraidoare, aru tuturiteiyoare máre nʉvamejara mʉja. Memecaipõecʉre bojeđaiye jaʉvʉ ʉ̃i memeinore. Que baru ina mʉje meađaimara márajivʉre jíye jaʉvʉ mʉjare jaʉéde.
11 ’Ĩmaroi mʉje eaiyede, vorĩ eajarã cũinácʉ põecʉre, ne pueđaimʉre, jápiaiyʉcʉre mʉje coyʉiyede. Ʉ̃́que cʉjarã mʉja ʉ̃i cʉ̃rami pʉ dajocarĩ nʉivʉta nore jocarĩ. 12 Mʉje ecoiyede cʉ̃rami, diñamicavʉre jacoyʉjarã mʉja, jẽniacaivʉ Jʉ̃menijicʉque ʉ̃i mearo đacaquiyepe aivʉ náre. 13 Na meara maru, náre mearo đacacʉyʉme Jʉ̃menijicʉ yópe mʉje jẽniaiyepe. Ʉbenita na ãmena maru, náre mearo đacabecʉyʉme ʉ̃. 14 Apecʉ ʉ̃i copʉ etabedu mʉjare, aru mʉje coyʉiyede jápiaiyʉbedu máre, pʉpejarã jobore mʉjare jẽiyede mʉje cʉboba cãchinoi ʉ̃i jã́iyede, mʉje etaiyede ʉ̃i cʉ̃ramine jocarĩ, no ĩmarore jocarĩ máre. 15 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ina Sodomacavʉ bácavʉ aru ina Gomorracavʉ bácavʉ máre pare ãmeina đaivʉ barejaquémavʉ. Ʉbenita diĩmarocavʉ mʉjare copʉ etabevʉ ñájinajarama nócavʉ bácavʉ pʉeno baju, Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje, arejame Jesús, ñʉjare jaroyʉ.
Jesús ʉ̃i coyʉino ʉ̃́re jʉ aivʉ ne ñájiyede
(Mt 9.34, 12.24, 24.9, 13; Mr 3.22, 13.9-13; Lc 6.40, 10.3, 11.15, 12.11-12, 21.12-17; Jn 13.16, 15.20)
16 Jesús coyʉre nʉrejame ñʉjare, yópe arĩ:
—Jã́jara. Jaroivʉ yʉ mʉjare ijãravʉcavʉ jẽneboi, yópe ovejava nʉiyepe ãimara jijecʉrivʉ jẽneboi. Ávaivʉbu maja judíova: Ãđa me majibi, aru jureco jijecʉbebico. Que baru ãđape me majijarã, aru jurecope jijecʉbejarã põevaque, mʉje coyʉiyede náre. 17 Me jã́jara mʉja. Mʉjare jẽni nʉvarajarama jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami. Jara popenajarama mʉjare maja judíova maje cójijiñamiai. 18 Aru mʉjare nʉvarajarama cõjeipõeva ne jipocai aru jabova ne jipocai máre, yʉre mʉje jʉ aiye boje, mʉje coyʉrãjiyepe aivʉ ji borore náre aru ina judíova ãmevʉre máre. 19 Ne jẽni nʉvaiyede mʉjare ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami, “¿Aipe coyʉrãjidi náre?” arĩ cãrijimejara mʉja. Dinʉmʉ maquinómareca majinajaramu mʉje coyʉrãjiye mʉjare jaʉéde. 20 Coyʉjarã mʉja yópe majepacʉi Espíritu ʉ̃i dápiare đaquiyepe aivʉ dinʉmʉ maquinóre.
21 ’Mʉjare, yʉre jʉ aivʉre, ina yʉre jʉ abevʉ ʉbenajarama. Que baru ʉ̃mʉ jẽni jícʉyʉme jíbʉcʉre o ĩmacʉre máre, jabova ne boarĩ́ jarʉvaicõjenajiyepe ayʉ ʉ̃́re. Aru nopedeca jípacʉ jẽni jícʉyʉme mamacʉre. Aru nopedeca némara jʉ abeni nébʉcʉvare maucʉvarĩ boarã́jarama náre. 22 Caivʉ mʉjare, yʉre mʉje jʉ aiye boje, jorojĩni jã́rajarama cainoa joborõacavʉ. Ʉbenita ñai jʉ ayʉ yʉre ʉ̃i yainʉmʉita, ʉ̃ macʉyʉ́me ji meađaimʉ. 23 Cũináro ĩmarocavʉ ne ñájine đaiyede mʉjare, dupini nʉjara mʉja apeno ĩmaroi. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, copaidacʉyʉmu mʉje coyʉrĩ bubarãjiye jipocamia ji yávaiye méne cainoa maje ĩmaroa, Israeque ĩmaroai.
24 ’Ina bueimara ñame majibema náre bueipõecʉ pʉeno. Aru ina memecaivʉ ñame parʉbema ne jabocʉ pʉeno. 25 Ñai bueimʉre vaiye jaʉvʉ caiye iye ʉ̃́re bueipõecʉi vaiye báquede. Aru ñai memecayʉre vaiye jaʉvʉ caiye iye ʉ̃i jabocʉi vaiye báquede. Põeva ãmeina yávaivʉ baru cʉ̃rami upacʉre, pʉeno baju ãmeina yávarãjarama ʉ̃i cʉ̃ramicavʉre. Quédecabu ina yʉre jʉ abevʉ “Abujuvai jabocʉbu mʉ” aiyʉrĩ yʉre, ãmidoivʉ Beelzebúre. Que baru mʉjare majicayʉbu: Pʉeno baju ãmeina yávarĩ ñájine đarãjarama mʉjare, arejame ñʉjare Jesús.
Jesús ʉ̃i coyʉino põeva ne jidʉrãjimʉre
26 Ñʉjare coyʉre nʉrejame Jesús:
—Põevareca jidʉbejarã mʉja. Caiye yaveiye báque jároquiyebu. Aru dupióvaiye báquede máre majinajarama caivʉ põeva. 27 Caiye ji coyʉiyede mʉjare ñeminoi, põeva ne jápiabede, coyʉjarã põevare miađároi, ne jápiaiyede. Aru caiye mʉje jápiaiyede, põeva ne jũjuvaiyede, coyʉjarã obedivʉ põevare ne cójijinoai. 28 Jidʉbejarã ina boarĩ́ jarʉvaivʉre mʉje bajure, ʉbenita mʉje ũmene boarĩ́ jarʉvaivʉ oabevʉre. Quénora jidʉjarã Jʉ̃menijicʉre, ñaine mʉje bajure aru mʉje ũmene máre, bíjarorĩ majicʉre toabo cũiméboi.
29 ’Yócavʉ bojeđaivʉ pʉcajĩna míjina quĩ́jinare cũinátʉrava tãutʉratʉrava bojecʉbetʉravaque. Ʉbenita cũinájicʉ nácacʉ tʉrĩburu joborõita ʉ̃i yaidú, majepacʉ Jʉ̃menijicʉ tʉicõjeimi ʉ̃́re. Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i tʉicõjemenu cũinájicʉ nácacʉre joborõita, tʉbecʉyʉme. 30 Aru caiye iye pođamea cʉede mʉje jipobʉi majibi majepacʉ Jʉ̃menijicʉ. 31 Que baru jidʉbejarã. Mʉja bojecʉrivʉtamu caivʉ míjina obedivʉ pʉeno. Que baru Jʉ̃menijicʉi cõjemenu, ãmeno vaibéquiyebu mʉjare, arejame ñʉjare Jesús.
Jesúre jʉ aivʉre aru jʉ abevʉre coyʉino
32 Yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús:
—Caivʉ ina jʉ aivʉre yʉre põeva ne jã́iyede, yʉ máre náre jʉ acʉyʉmu jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, ʉ̃i jã́inoi. 33 Ʉbenita caivʉ ina jʉ abevʉre yʉre põeva ne jã́iyede, yʉ máre náre jʉ abecʉbu jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, ʉ̃i jã́inoi, arejame Jesús.
Jesús ʉ̃i coatede đaino põevare
(Mt 16.24-25; Mr 8.34-35; Lc 9.23-24, 12.51-53, 14.26-27, 17.33; Jn 12.24-25)
34 Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejame ñʉjare:
—Dápiabejarã mʉja yʉ dayʉ bácʉre, cãrijimene đacʉyʉ ijãravʉcavʉre. Dabedejacacʉ yʉ ijãravʉi, cãrijimene đacʉyʉ mʉjare. Quénora darejacacʉ yʉ, põevare coatede đacʉyʉ, apevʉ yʉre ne jʉ aiye boje ʉbenita apevʉ yʉre ne jʉ abe boje. 35 Ji daiye báque boje, mamacʉ maucʉvacʉyʉme jípacʉre, aru mamaco maucʉvacođome jípacore, aru mamacʉi márepaco maucʉvacođome õi vácore máre. 36 Que baru põecʉ ʉ̃i cʉ̃ramicavʉvacaribu ʉ̃i mauva márajivʉ.
37 ’Ácʉ põecʉ jípacʉre o jípacore ʉcʉ baru ji pʉeno, ʉ̃ bʉojabebi jícʉ bacʉyʉ́. Ácʉ põecʉ mamacʉre o mamacore ʉcʉ baru ji pʉeno, ʉ̃ bʉojabebi jícʉ bacʉyʉ́. 38 Ácʉ põecʉ daiyʉcʉ yʉ́que, dajocajacʉrĩ põeva ne mearo jã́iyede ʉ̃́re, cʉyebejacʉrĩ yʉre yóvaiyede, aru jidʉbejacʉrĩ ʉ̃i ñájiquiyede. Nópe đabecʉ baru, ʉ̃ bʉojabebi jícʉ bacʉyʉ́. 39 Ñai põecʉ ʉ̃i baju ʉrõpe đarĩ, meađaiyʉcʉ baru ʉ̃i bajure, coatecʉyʉme ʉ̃i bajure Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, yópe yaiyʉ́ bácʉpe ʉ̃i ũmei. Ʉbenita ñai põecʉ, “Ye baju ãmevʉ, ji yaidú Cristore boje” ayʉ, ʉ̃i baju ʉrõpe đabecʉva quénora ji ʉrõpe đarĩ, ʉ̃́recabe ji meađaquimʉ, cʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa, ñʉjare arĩ buedejame Jesús.
Põeva bojeđaimara ne baju đaiyepe
(Mr 9.37, 41; Lc 9.48, 10.16; Jn 13.20)
40 Jesús buedejame ñʉjare cojedeca:
—Ñai põecʉ copʉ etayʉ baru mʉjare mʉje coyʉrãnʉiyede ji yávaiye méne, yʉre máre copʉ etaibi ʉ̃. Aru ñai põecʉ copʉ etayʉ baru yʉre, copʉ etaibi ñai yʉre daroyʉre máre. 41 Ñame copʉ etaivʉ cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉre, Jʉ̃menijicʉ bojeđacʉyʉme náre yópe ʉ̃i bojeđaiyepedeca ñai ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉre. Aru ñame copʉ etaivʉ cũinácʉ ʉ̃mʉ meacʉre, Jʉ̃menijicʉ bojeđacʉyʉme náre yópe ʉ̃i bojeđaiyepedeca ñai ʉ̃mʉ meacʉre. 42 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ñai põecʉ jíyʉ cũinárʉ jororʉre ocoque, cađatecʉyʉ cũinácʉ ji bueimaracacʉre, parʉbecʉreca ʉ̃i yóvaiye boje yʉre, jãve bíjabecʉyʉme ʉ̃ Jʉ̃menijicʉi bojeđaiyede ʉ̃́re, arĩ buedejame Jesús.