Mateo
Jesús Jerusalẽ́i ʉ̃i ecoino
(Mr 11.1-11; Lc 19.28-40; Jn 12.12-19)
21 Jerusalén ãmicʉriĩmaro joabejĩnoi cʉrĩ, Betfajé ãmicʉriĩmajino baji, no cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũ ẽmeino baji, earejacarã ñʉja, Jesújã. Nore earĩ, pʉcarã ñʉja ʉ̃i bueimaracavʉre yópe arĩ, jarorejame Jesús:
2 —No cõchinoi cʉriĩmajinoi nʉjara mʉja. Cũiná earãjaramu mʉja põevare ũmaiãimacʉre, burra ãmicʉco, mamacʉque, nácacʉi bʉoimarare. Náre bʉoimeare jođeni, davajarã yʉre. 3 Aru, “¿Aipe teni ina ãimarare náre bʉoimeare jođeni, náre nʉvaivʉrʉ̃ mʉja?” ne aruta, yópe ajarã: “Ñʉjare ĩ́cõjeni darobi maje jabocʉ. Ʉ̃́re ũmacayʉ ãimacʉ jaʉbi ʉ̃. Carijĩeneca mʉjare jacopaiyovacʉyʉme cojedeca”, ajarã, arejame Jesús.
4 Caiye iye nópe vaidéjavʉ̃ cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiye báquepedeca cũinácʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉ:
5 Coyʉjacʉ ina Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉre. Jã́jara. Mʉje jabocʉ bacʉyʉ́ mʉjare dacʉyʉme. “¿Meacʉ bárica yʉ?” abecʉbe. Burrore tubarĩ dacʉyʉme. Burro bojʉyovacari bacʉyʉ́me ʉ̃i tubamʉ macʉyʉ́, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
6 Jesúi daroimara nʉrejaima. Aru đarejaimađa yópe ʉ̃i aiye báquepedeca náre. 7 Davacarejaima Jesúre ico burrare mamacʉque. Aru ñʉje doicajea pʉenocacajeare burrare aru mamacʉre máre tʉorejacarã. Mamacʉre tubarejame Jesús. 8 Dinʉmʉma ina obedivʉ põeva, ñʉjaque cʉrivʉ, ne pʉenocacajeare jũarejaima mára. Aru apevʉ jocʉcʉ cavabʉa yoca cʉricavabʉare burarĩ, jũarejaima mára, Jesúre meađaiyʉrivʉ, ne pueđarĩ jacoyʉrãjiyepe aivʉ. 9 Ʉ̃́re jipocateivʉ aru ʉ̃i yóbocavʉ máre cođoboborejaima na:
—David bácʉi pãramecʉ, maje jabocʉ bacʉyʉ́re torojʉe bajađéni. Jʉ̃menijicʉ mearo đacaimʉme ʉ̃, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ. Cari jabocʉ bacʉyʉ́re ména borotenajarevʉ, cođoboborĩ arejacarã ñʉja caivʉ.
10 Jesús ʉ̃i eaiyede Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, caivʉ nócavʉ etarĩ, jã́ri, jẽniari jã́rejaima na, “¿Ñamema ñai?” 11 Aru ina põeva ñʉjare yóvaivʉ arejaima náre:
—Ʉ̃́tame ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ, Jesús Nazarecacʉ, Galileacarõcacʉ, arejaima ina põeva.
Jesús ʉ̃i meađaino Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine
(Mr 11.15-19; Lc 19.45-48; Jn 2.13-22)
12 Jesús edarĩ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami yebai, diñami tãibʉ ʉratãibʉi ecorejame ʉ̃. Aru nore diñami cʉrivʉ bojeđaipõevare jarʉvarejame Jesús. Tãutʉra oatʉvaipõeva ne jã́đovaivare moari najuárejame ʉ̃. Aru jurevare bojeđaipõeva ne dobarõare máre moari najuárejame. 13 Náre yópe arejame Jesús:
—Yópe arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ji cʉ̃rami caivʉ põeva ne yʉre, Jʉ̃menijicʉre, coyʉiñamimu”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Ʉbenita diñamine tatorĩ ĩ́vʉ ne dupiñamipe đaquemavʉ mʉja, mʉje pʉeno ʉrarõ tãutʉra ĩ́ye boje põevare jocarĩ, ne bojeđaiyede mʉje cʉvaede, arejame náre Jesús.
14 Jã́ri eabevʉ darĩ, aru cuiye majibevʉ máre daivʉ barejáima ʉ̃i yebai no Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami. Náre coapa meađarejame Jesús. 15 Apevʉ fariseova aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva caiye iye põeva ne đarĩ majibede Jesús ʉ̃i đaiyede jã́rejaima. Aru ina jʉeđova noi cʉrivʉ, “David bácʉi pãramecʉ, maje jabocʉ bacʉyʉ́re torojʉe bajađéni”, ne arĩ cođoboboiyede jápiarejaima ina fariseovajã. Que baru jorojĩnejaima ʉ̃́re. 16 Aru arĩdurejaima:
—¿Jápiabecʉrʉ̃ mʉ ne aiyede? arĩdurejaima.
Ʉbenita Jesús arejame náre:
—Jápiaivʉ yʉ. ¿Ãrʉmetenarʉ mʉja? Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiye báquede toivaicõjenejaquemavʉ cũinácʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre yópe arĩ yʉrã:
Mʉ, ñʉje jabocʉ, jʉeđovare aru jʉeđojĩnare máre mearore jícõjeivʉ mʉre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, arejame Jesús.
17 Que arĩburu yóboi, náre dajocarĩ etarejacarã ñʉja, Jesújã, diĩmarore jocarĩ. Cãranʉrejacarã Betania ãmicʉriĩmajinoi.
Jesús ʉ̃i ãmecoroino higueracʉ jẽidʉa cʉbecʉre
(Mt 17.20; Mr 11.12-14, 20-26; 1 Co 13.2)
18 Cõmiáijãravʉ javejĩnara copainʉrejacarã Jerusalén ãmicʉriĩmaroita. Aru ãvʉé ijidejavʉ̃ya Jesúre. 19 Que baru ʉ̃i jã́iyede cũinácʉ jocʉcʉ higuera ãmicʉricʉre ma ẽcarʉi, jẽidʉare vocʉnʉridurejame dicʉ yebai. Ʉbenita yoca matʉiyeda earejame. Aru arejame dicʉre:
—Cainʉmʉa jẽmejađeni mi jẽidʉa cojedeca, arejame ʉ̃.
Aru cũiná dicʉ yaidéjavʉ̃. 20 Ñʉja ʉ̃i bueimara diede jã́ri, cuecumarejacarã. Aru arejacarã:
—¿Aipe teni cũiná yaidí dicʉ higueracʉ? arejacarã.
21 Aru Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame ñʉjare:
—Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja me jʉ aivʉ baru Jʉ̃menijicʉre, aru “Jʉ̃menijicʉ iye đaiyede majibebi” arĩ dápiabevʉ baru, mʉja máre đarĩ bʉojarãjaramu yópe ji đaiye báquepe dicʉ higueracʉre. Aru pʉeno baju đarĩ bʉojarãjaramu mʉja. Icũ cʉ̃racũre “Nʉjacũ yore jocarĩ pʉ jia ʉrađaita, cocʉnʉjacũ” mʉje aru, nópe đaquiyebu dicũ. 22 Caiye iye mʉje Jʉ̃menijicʉre jẽniaiyede, “Jãve Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme yʉre” arĩ dápiaru, Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉjare mʉje ʉede, arĩ buedejame ñʉjare Jesús.
Jesús ʉ̃i parʉé
23 Diede coyʉyʉ bácʉ, Jesús Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami ecorejame cojedeca. Noi põevare bueyʉre, sacerdotevare jaboteipõeva aru judíova bʉcʉva máre ʉ̃i yebai nʉrejaima. Aru jẽniari jã́rejaima ʉ̃́re:
—¿Ye parʉéque đayʉrʉ̃ mʉ iye mi đaiyede? ¿Ñame jídi mʉre iye parʉéde mi nópe đaiyede? arejaima na.
24 Jesús arejame náre:
—Yʉ máre jẽniari jã́quijivʉ mʉjare cũináro jẽniari jã́inore. Yʉre coyʉru, yʉ máre coyʉquijivʉ mʉjare ji parʉéque ji đaiyede. 25 ¿Juan Bautista bácʉ jã́đovaquemari põevare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i parʉéque o põeva ne parʉéque? Coyʉjarã yʉre, arejame náre Jesús.
Ʉ̃i que aiyede, ne bajumia boroteivʉ arejaimađa yópe:
—Maje aru “Jʉ̃menijicʉque”, ʉ̃ aquijibi “¿Aipe teni jʉ abetecarãrʉ ʉ̃́re?”26 Ʉbenita maje aru “põevaque”, jidʉé jaʉvʉ majare. Ina obedivʉ põeva coreóvađama Juan Bautista bácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre. Que baru nácapũravʉ ãmeđajebu majare, arejaimađa. 27 Que baru arejaima Jesúre:
—Majibevʉ ñʉja, arejaima.
Dinʉmʉre Jesús arejame náre:
—Yʉ máre coyʉbevʉ mʉjare ñamei parʉéque ji đaiyede, arejame Jesús.
“Pʉcarã mamarare” jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe aino
28 Bedióva yópe arĩ, buedejame Jesús:
—¿Aipe dápiaivʉrʉ̃ mʉja iye ji coyʉquiyede mʉjare? Cũinácʉ ʉ̃mʉ pʉcarã mamarare cʉvacʉ yópe aquemavʉ cũinácʉre: “Mʉ, bʉcʉ, memecʉnʉjacʉ ʉ́yaimu jioi cari jãravʉ”, aquemavʉ jípacʉ. 29 Ʉbenita ʉ̃́capũravʉ “Nʉiyʉbevʉ”, aquemavʉ jípacʉre. Ʉbenita nópe arĩburu yóboi, chĩori dápiaquemavʉ ʉ̃i jʉ abe báquede jípacʉre. Aru jioi nʉquemavʉ ʉ̃, mamacʉ. 30 Népacʉ ñai mamacʉre ʉ̃i coyʉrĩburu yóboi, apecʉ mamacʉre quédeca arĩduquemavʉ. Aru ñai mamacʉcapũravʉ “Báyʉ, memecʉnʉñʉmu yʉ”, jʉ arĩduyʉvacari, ʉbenita ye nʉmetequemavʉ ʉ̃, arejame Jesús.
31 Náre jẽniari jã́rejame Jesús:
—¿Ácʉba ina pʉcarã mamaracacʉ jípacʉi ʉrõpe đayʉ bácʉ? arejame Jesús.
Arejaima Jesúre:
—Ʉ̃i mamarʉmʉ jẽniaimʉ mácʉ ʉ̃i ʉrõpe đaquemavʉ, arejaima.
Aru Jesús arejame náre:
—Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ina jabovare tãutʉra ĩcaipõeva aru ina nomiva ãmena ne bajure bojeđaivʉ ecorãjarama Jʉ̃menijicʉi jaboteinore mʉje jipocai. 32 Quédeca Juan Bautista bácʉ buecʉdame mʉjare aipe đarĩ Jʉ̃menijicʉ jã́ñʉre põevare boropatebevʉpe. Ʉbenita mʉjacapũravʉ ʉ̃ mácʉre jʉ abetequemavʉ. Quénora ina jabovare tãutʉra ĩcaipõeva aru ina nomiva ãmena ne bajure bojeđaivʉ ʉ̃ mácʉre jʉ aquemavʉ, arejame náre Jesús.
“Ãmena memecaipõevare” jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe aino
33 Jesús, yópe arĩ, buede nʉrejame náre:
—Apeno jã́ri dápiarĩ mʉje đarãjiyepe aino ji coyʉquiyede jápiajarã mʉja. Cũinácʉ cʉ̃rami upacʉ doaicõjequemavʉ jiore ʉ́yaimuque. Doarĩ bʉojarĩ, đaicõjequemavʉ biaidore jio tʉrʉvai. Aru ũicõjequemavʉ cobede ʉ́yai pipoicobede. Aru đaicõjequemavʉ ʉ̃mʉjʉriñami cʉ̃ramine, jiore coreipõecʉ ʉ̃i jã́quiñamine máre. Caiye iyede meađarĩ bʉojarĩ, vorĩ earĩ jiore memeipõevare, epequemavʉ náre, ne memecarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Ina memecaipõeva ĩnajivʉ batequémavʉ apeboa ʉ́yaiboare, ne memeiye boje. Aru nʉquemavʉ ñai jio upacʉ apeno joborõi. 34 Ʉ́yai jẽijãravʉ yóboi, ñai jio upacʉ jarorĩduquemavʉ apevʉ ʉ̃i yebacavʉre memecaipõeva yebai, ne ĩnajiyepe ayʉ apeboa ʉ́yaiboare, ñai jio upacʉ jiede. 35 Ʉbenita ina memecaipõeva ina yebacavʉ eaivʉre jẽni, cũinácʉre jara popequemavʉ, aru apecʉre boarĩ́ jarʉvaquemavʉ, aru apecʉre cʉ̃raboaque dʉvarĩ boarĩ́ jarʉvaquemavʉ máre. 36 Ñai jio upacʉ jarorĩduquemavʉ apevʉ yebacavʉre. Ʉbenita náre quédeca đaquemavʉ ina memecaipõeva. 37 ’No yóboi, ñai jio upacʉ jarorĩduquemavʉ mamacʉre memecaipõeva yebai. “Jímacʉre jã́ivʉ pueđarãjichʉma na”, arĩ dápiarĩ, que đarĩduquemavʉ. 38 Ʉbenita ina memecaipõeva jã́ivʉ ñai jio upacʉi mácʉre, aquemavʉ ne bajumia, “Ñai ñʉje jabocʉ bacʉyʉ́me. Jípacʉ ʉ̃i yainíburu yóboi, cʉvacʉyʉme caiye ʉ̃i cʉvaede. Jã́rica, boarĩ́ jarʉvarãjarevʉ ʉ̃́re, maja cʉvaburĩ caiye ʉ̃i cʉvaede”, aquemavʉ na. 39 Que arĩ, ʉ̃́re jẽni jaetovaquemavʉ jiore jocarĩ. Aru boarĩ́ jarʉvaquemavʉ ʉ̃́re, arejame Jesús.
40 Na ʉ̃i coyʉiyede jápiaivʉre jẽniari jã́rejame Jesús:
—¿Ñai jio upacʉ copaini dayʉ, aipe đaquidi ina memecaipõevare? arejame ʉ̃.
41 Ʉ̃́re jápiaivʉ arejaima:
—Ina ãmenare pare ñájine đarĩ boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉme ʉ̃. Aru epecʉyʉme apevʉ memecaipõevare noi, ʉ̃i jioi, ʉ̃́re jínajivʉre ʉ̃i jẽidʉare jẽijãravʉ eaiyeta, arejaima na.
42 Jesús arejame náre:
—¿Ãrʉmetenarʉ mʉja iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báquede? Yópe toivarejaquemavʉ yʉrã, Cristo ji borore:
Iva cʉ̃ravare cʉ̃ramine đaipõeva ʉbeni jarʉvaquemavʉ. Caride iva cʉ̃rava caiva apeva pʉeno parʉrivabu. Nópe đaino mácarõre đaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Que baru pare mearotamu majare, maje dápiaru, arĩ toivarejaquemavʉ. 43 Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja judíova mʉje đabe boje mearore yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe ʉ̃i jaboteimarare đaiye jaʉépe, apevʉ põeva, judíova ãmevʉ, mearore đaivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, ʉ̃i jaboteimara marajárama na mʉje pʉeno. 44 Ácʉ põecʉ tʉyʉ baru divarã, tʉrĩ yavacʉyʉme ʉ̃i bajure. Aru diva tʉiva baru põecʉ pʉenora chĩtoquiyebu ʉ̃́re, arejame náre Jesús.
Yópe aiyʉrõtamu no: Põeva “Ãmecʉbe ʉ̃”, arĩdurãjarama Jesúi borore. Ʉbenita meacʉ bajube ʉ̃, Jesús, caivʉ apevʉ pʉeno.
45 Ina sacerdotevare jaboteipõeva aru ina fariseova jápiaivʉ bácavʉ Jesús ʉ̃i jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe aiyede, coreóvarejaimađa coyʉyʉre nára, “Mʉja judíova mʉje đabe boje mearore yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, judíova ãmevʉ ʉ̃i jaboteimara marajárama mʉje pʉeno” ʉ̃i aiye báque boje. Que baru jẽni nʉvaiyʉrĩdurejaima. 46 Ʉbenita ne jẽiyʉrĩduiyede ʉ̃́re, obedivʉ põeva “Jesúbe Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ” arĩ dápiaivʉre jidʉrejaimađa.