Mateo
Jesús ʉ̃i coyʉino “Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami tʉquiyebu” arĩ
24 Jesús etayʉ bácʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jocarĩ, ñʉja ʉ̃i bueimara ʉ̃i yebai nʉri, jã́đovarejacarã diñamia cʉ̃ramiare, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramicađãmiare. 2 Aru ñʉjare arejame:
—Caiñamia diñamia ʉrađãmia cʉ̃ramiare jã́ivʉbu mʉja. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cũináva cʉ̃rava mautebequiyebu apeva pʉenora. Caiye iva cʉ̃rava tʉquiyebu, arejame Jesús.
Jã́đovaiye jãravʉ cũiquíye jipocai
(Mt 10.22; Mr 13.3-23; Lc 17.22-24, 31, 37, 21.7-24; Ap 7.14)
3 Jesús dobarejame cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũ pʉenoi. Ʉ̃i dobaede noi, ñʉja, ʉ̃i bueimara, jẽniari jã́rejacarã ʉ̃́re yavenina, põevare jocarĩ:
—Coyʉjacʉ ñʉjare: ¿Aipiyede tʉquidi caiye iye cʉ̃ramia ʉrađãmia? ¿Aipe đarĩ coreóvarãjidica ñʉja mi copaidaquiyede? ¿Aipe đarĩ majinajidica ñʉja ijãravʉ cũiquíyede? jẽniari jã́rejacarã ʉ̃́re. 4 Ñʉjare yópe arĩ, coyʉrejame Jesús:
—Me jã́jara apecʉ jʉjovaiyʉcʉre mʉjare. 5 Obedivʉ ʉ̃mʉva darĩ arãjarama “Cristobu yʉ”, jʉjovarãjivʉ obedivʉ põevare. 6 Aru “Põeva boađáma apevʉ põevaque” ne borore jápiarĩ, aru “Põeva boarã́jarama apevʉ põevaque” ne borore máre jápiarĩ, jidʉbejarã mʉja. Que baru caiye iye vaiye jaʉvʉ, jãravʉ cũiquíye jipocai. Ʉbenita cũimébu cãreja. 7 Cũináyajubo põeyajubocavʉ ãđamatenajarama apeyajubo põeyajubocavʉque. Aru cũináro jaboteinocavʉ ãđamatenajarama apeno jaboteinocavʉque. Joborõ cújiquiyebu obedicʉrõare. Ñájinajarama ãvʉéna. 8 Iye ñájiye baquiyébu yópe jʉeđocʉ põeteyʉre ñájiyepe. Yópe bʉ́quiyebu caiye iye ãmeina ñájinajiye.
9 ’Mʉjare jẽni jínajarama, mʉje ñájinajiyepe aivʉ. Aru mʉjare boarĩ́ jarʉvarãjarama na. Mʉjare cainoa jaborõacavʉ jorojĩni jã́rajarama, yʉre mʉje jʉ aiye boje. 10 Dinʉmʉ maquinóre obedivʉ yʉre jʉ aivʉ bácavʉ dajocarãjarama ne yʉre jʉ aiye báquede. Obedivʉ jẽni jínajarama névʉre ne mauvare. Aru obedivʉ jorojĩni jã́rajarama névʉre máre. 11 Obedivʉ borocʉrivʉ “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbu yʉ” arĩ, ʉbenina coyʉcarĩduivʉ, põevare jʉjovarãdarãjarama. 12 Dinʉmʉ maquinóre obedivʉ põeva ʉrarõ baju ãmenore đarãjarama. Que baru obedivʉ põeva ʉbenajarama apevʉ põevare. 13 Ʉbenita ñai jʉ ayʉ yʉre ʉ̃i yainʉmʉita, ʉ̃ macʉyʉ́me ji meađaimʉ. 14 Mamarʉmʉre yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi jaboteinora coyʉiye jaʉvʉ cainoa joborõacavʉre, ne jápiarãjiyepe aivʉ diede. Que baru cainoa joborõacavʉ iye yávaiye méne coreóvaivʉ barãjárama. No yóboi jãravʉ cũiquíyebu.
15 ’Ʉbenita iye vaiquíye jipocai, ñai ʉ̃mʉ pare ãmecʉ núcʉyʉme nore, Jʉ̃menijicʉi cʉicõjemenore ʉ̃́re, yópe Daniel ãmicʉcʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ ʉ̃i coyʉiye báquepedeca. Caivʉ jã́ri boroteivʉ iye toivaiyede me dápiajarãri caiye iyede. Ñai ʉ̃mʉre jã́rajaramu mʉja. 16 Judeacavʉ dupini nʉjarari cʉ̃racũai, ne jidʉé boje ñai ʉ̃mʉre. 17 Aru ñai cʉ̃rami pʉenora cʉcʉyʉ, ʉ̃i dupini nʉiyede, ẽmeni, darĩ, nʉvariducʉyʉ ʉ̃i apejĩene, ecobejacʉrĩ ʉ̃i cʉ̃rami. 18 Aru ñai jiore memecʉyʉ, ʉ̃i dupini nʉiyede, copainʉmejacʉrĩ, ĩniducʉyʉ ʉ̃i cuitótecaje pʉenocacajede. 19 ¡Cõmaje ãrojarajarama ina nomiva micava bárãjivʉ dijãravʉa baquiyéde! ¡Aru ina nomiva némajina nuri dajocabevʉre cʉvarãjivʉ máre pare ñájinajarama dijãravʉa baquiyéde! 20 Jẽniajara Jʉ̃menijicʉque iye vaibéquiyepe aivʉ ocorʉ̃mʉre aru jabʉóvaijãravʉ sábadore máre.
21 ’Dijãravʉa baquiyéde põeva ʉrarõ ñájinajarama. Nópe paiye cʉbevʉ cãreja, mamarʉmʉmata Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cʉeđarĩ bʉinʉmʉre pʉ caride máre. Aru cainʉmʉa cʉbequiyebu. 22 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i javaiyobedu dijãravʉa ñájiovaquijãravʉa baquiyéde, caivʉ yaijébu. Meađaimara cʉbejebu. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ javaiyocʉyʉme dijãravʉa ñájiovaquijãravʉa baquiyéde, ʉ̃i beoimara mácavʉre boje.
23 ’Dijãravʉa baquiyéde apecʉ ʉ̃i aru mʉjare yópe, “Jã́jara. ¡Ñainecabe Cristo!” o apecʉ ʉ̃i aru mʉjare, “¡Ãñʉrecabe Cristo!” náre jʉ abejarã. 24 Que teni obedivʉ borocʉrivʉ darĩ, coyʉrãjarama “Cristobu yʉ”. Aru apevʉ máre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarĩdurãjarama. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva baju ãmenajarama na. Ʉrarõ põeva ne jã́mene aru ne đarĩ majibede máre đarãjarama, jʉjovaiyʉrĩduivʉ Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉre. 25 Ʉbenita me jã́jara mʉja. Coyʉyʉbu mʉjare ne borore, mʉje majinajiyepe ayʉ, ne darãjiye jipocai. 26 Que baru apevʉ ne aru “Jã́jara. Ñai Cristo cʉbi põecʉbenoi”, nʉmejara mʉja nore. Aru apevʉ ne aru “Jã́jara. Ñai Cristo cʉbi tucubʉ jívʉi”, jʉ abejarã ne nópe coyʉiyede.
27 ’Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, yaroinope nʉquiyebu ji copaidaquijãravʉ baquinóre. Yópe no yaroino pẽoiyepe cavarõi, aviá dainocapũravʉre jocarĩ pʉ aviá doinocapũravʉita, caivʉ põeva ne jã́rajiyepe ayʉ nore, nopedeca copaidacʉyʉmu yʉ. Aru caivʉ põeva jã́rajarama ji copaidaquiyede ijãravʉi. 28 Ã́ri yaiyʉ́ bácʉi cʉrõi, noi cójijinajarama cavava. Nopedeca caiye iye ji coyʉiyede jã́ivʉ, majinajaramu mʉja ji copaidaquino joabenore, ji ñájiovaquinore põevare, ne ãmeina teiye boje, arĩ buedejame Jesús.
Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe ʉ̃i copaidaquino
(Mr 13.24-37; Lc 12.39-40, 17.26-30, 34-36, 21.25-33; Ap 1.7, 6.12-13)
29 Bedióva cojedeca Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame ñʉjare:
—Cũinájãravʉ dijãravʉacajãravʉ baquinói, iye ʉrarõ ñájiniburu yóboi, aviá ñemitecʉyʉme. Aru aviá ñamicacʉ máre pẽomecʉyʉme. Na abiácova tʉrãjarama cavarõre jocarĩ. Aru caivʉ ina parʉrivʉ cʉrivʉ cavarõi cújinajarama. 30 Dinʉmʉ maquinóre Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe ji copaidaquiyede jã́đovaiye jároquiyebu cavarõi. Aru caivʉ põeyajuboacavʉ ijãravʉcavʉ chĩori orãjarama. Dinʉmʉ maquinóre jã́rajarama yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, dayʉre ocopeniboai, ʉrarõ parʉéque, jã́đovañʉre meacʉ bajure. 31 Que teni trompeta ãmicʉriyo japuiyore japuiye pare bʉjiéque, ji ángelevare darocʉyʉmu yʉ. Nácapũravʉ cójijovarãjarama Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉre, caivʉ aviá dainocavʉre aru caivʉ aviá doinocavʉre máre, cainoa joborõacavʉre.
32 ’Majijarã yo mʉje jã́inore. Icʉ jocʉcʉ higueracʉ ãmicʉricʉre yoca yuiyede, majivʉ mʉja ʉjʉrʉ̃mʉ joabenore. 33 Nopedeca jã́ivʉ caiye iye teiyede, majinajaramu mʉja jãravʉ cũino joabenore. 34 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Apevʉ ijãravʉi cʉrivʉ yaibédeca cãreja, vaiquíyebu caiye iye yópe ji coyʉiyepe. 35 Caino cavarõ, aru caino joborõ máre cũiquíyebu. Yópe ji yávaiyepedeca jãve vaiquíyebu.
36 ’Ʉbenita dijãravʉ baquinóre aru diora baquinóre ñame majibema. Ángeleva, ina cʉrivʉ Jʉ̃menijicʉque cavarõ mearoi, aru yʉ, Jʉ̃menijicʉi mácʉ máre, majibevʉ ñʉja. Quénora jipacʉ majibi dijãravʉ baquinóre.
37 ’Dijãravʉa baquiyéde, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe ji copaidaquijãravʉ jipocai, cʉquiyebu nópe ãnijãravʉa Noé mácʉi cʉrijãravʉa báquepe. 38 Ãnijãravʉa báquede, muiváibo daquiye jipocai, caivʉ põeva ãivʉ barejaquémavʉ, aru ũcuivʉ barejaquémavʉ. Ʉ̃mʉva pʉrʉbʉoivʉ barejaquémavʉ. Aru jívʉ barejaquémavʉ némaromivare, ne pʉrʉbʉorãjiyepe aivʉ. Nópe tedejaquemavʉ, Noé mácʉi jiađocũ ʉracũre ecoijãravʉ bácarõita. 39 Ʉbenita ne bíjarãjiyede coreóvabedejaquemavʉ, pʉ muiváibo daiyeta. Aru caivʉ ina põeva corĩ bíjarejaquemavʉ na mácavʉ. Nopedeca baquiyébu Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe ji copaidaquiyede. 40 Dinʉmʉ maquinóre pʉcarã ʉ̃mʉva memenajarama ne jioi. Cũinácʉ nʉvaimʉ macʉyʉ́me, yʉre ʉ̃i jʉ aiye boje. Aru apecʉ mautecʉyʉme, yʉre ʉ̃i jʉ abe boje. 41 Pʉcarã nomiva jĩorajarama ne cʉ̃rami jívʉi. Cũináco nʉvaimo macođóme, yʉre õi jʉ aiye boje. Aru apeco mautecođome, yʉre õi jʉ abe boje.
42 ’Que baru me jã́jara mʉja. Mʉja majibevʉ ji copaidaquijãravʉre, ji jabotequiyede mʉjare. 43 Ñai cʉ̃rami upacʉ majibebi aipiyede ñavaipõecʉ dacʉyʉre. Majicʉ baru ñavaipõecʉ ʉ̃i daiyede, coreni, ecoicõjemeni, ñavaicõjemejebu ʉ̃i cʉ̃ramiquede. 44 Aru mʉjare máre meađaiye jaʉvʉ. Que baru yʉ máre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, dacʉyʉmu mʉje corebeorai yʉre, arĩ buedejame Jesús.
“Memecaipõecʉ jʉ ayʉre aru memecaipõecʉ jʉ abecʉre” jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe aino
45 Bedióva jã́ri dápiarĩ ñʉje đarãjiyepe arĩ, buedejame Jesús:
—Coyʉquijivʉ mʉjare ʉ̃i borore ñai memecaipõecʉre jʉ ayʉre ʉ̃i jabocʉre aru majicʉre máre. Ñai cʉ̃rami upacʉ coreicõjecʉyʉbe ñai memecaipõecʉ majicʉre, ʉ̃i jíquiyepe ayʉ yebacavʉre ne ãrajiyeva caijãravʉa. 46 Ñai cʉ̃rami upacʉ copaini dayʉ earu ʉ̃́re memecaipõecʉre đayʉre yópe ʉ̃i cõjeinope, torojʉcʉyʉbe ñai memecaipõecʉ, cʉ̃rami upacʉ ʉ̃i jíquiye boje ʉ̃́re bojeđaino mearore. 47 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ñai cʉ̃rami upacʉ coreicõjecʉyʉbe ñai memecaipõecʉre caiye ʉ̃i cʉvaede. 48 24:48-49 Ʉbenita ñai memecaipõecʉ, jʉ abecʉ baru ʉ̃i jabocʉre, “Ji jabocʉ maume dabecʉbe” arĩ, aru ãmeina đayʉ baru ʉ̃i yebacavʉre aru yebacarõmivare máre, ʉrarõ ãri aru ũcuri pacotecʉyʉbe ʉ̃. 49 — 50 Que teiyede ʉ̃i jabocʉ dacʉyʉbe ñai memecaipõecʉ ʉ̃i corebejãravʉ baquinói aru ʉ̃i majibeora baquinói máre. 51 Aru ñai jabocʉ jarʉvaicõjecʉyʉbe ʉ̃́re jʉjovaivʉre ne jarʉvainoi, ʉ̃i ñájiquiyepe ayʉ noi. Nore chĩoivʉ orĩ, cʉrãjarama põeva. Aru jararĩ cõpi cũrajarama na, arĩ buedejame Jesús.