Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • es20 bf. 88-98
  • September

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • September
  • Ŋmalɛi Lɛ Amli Ni Wɔɔkwɛ Daa—2020
  • Saneyitsei Bibii
  • Jufɔ, September 1
  • Shɔ, September 2
  • Soo, September 3
  • Sohaa, September 4
  • Hɔɔ, September 5
  • Hɔgbaa, September 6
  • Ju, September 7
  • Jufɔ, September 8
  • Shɔ, September 9
  • Soo, September 10
  • Sohaa, September 11
  • Hɔɔ, September 12
  • Hɔgbaa, September 13
  • Ju, September 14
  • Jufɔ, September 15
  • Shɔ, September 16
  • Soo, September 17
  • Sohaa, September 18
  • Hɔɔ, September 19
  • Hɔgbaa, September 20
  • Ju, September 21
  • Jufɔ, September 22
  • Shɔ, September 23
  • Soo, September 24
  • Sohaa, September 25
  • Hɔɔ, September 26
  • Hɔgbaa, September 27
  • Ju, September 28
  • Jufɔ, September 29
  • Shɔ, September 30
Ŋmalɛi Lɛ Amli Ni Wɔɔkwɛ Daa—2020
es20 bf. 88-98

September

Jufɔ, September 1

Eyɛ mli akɛ nyɛnako lɛ pɛŋ moŋ, shi nyɛsumɔɔ lɛ.​—1 Pet. 1:8.

Yesu nu he ehã Marta kɛ Maria. Be ni Yesu na amɛ ni amɛmiiye awerɛho yɛ amɛnyɛmi nuu Lazaro gbele lɛ hewɔ lɛ, “yaafonui jɛ Yesu hiŋmɛiiaŋ.” (Yoh. 11:32-35) Jeee enaanyo kpaakpa Lazaro ni bɛ dɔŋŋ lɛ hewɔ efó lɛ. Kɛ́ ka no pɛ kulɛ, efóŋ, ejaakɛ ele akɛ ebaatee lɛ shi. Nɔ moŋ hewɔ ni Yesu fó ji akɛ, enu he ehã Marta kɛ Maria, ejaakɛ ena akɛ Lazaro gbele lɛ ekumɔ amɛtsui waa. Ani wɔná le ni wɔle akɛ Yesu nuɔ he ehãa mɛi lɛ he sɛɛ? Hɛɛ, wɔná he sɛɛ waa! Bɔ ni Yesu kɛ mɛi ye ehã lɛ ehã wɔbasumɔ lɛ waa. Le ni wɔle akɛ amrɔ nɛɛ Yesu miiye nɔ akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ lɛ hãa wɔnáa miishɛɛ waa. Etsɛŋ, ebaahã wɔnaagbai fɛɛ sɛɛ afo. Akɛni Yesu ehi shikpɔŋ nɛɛ nɔ pɛŋ akɛ adesa hewɔ lɛ, lɛ ji mɔ ni hi fe fɛɛ ni baanyɛ ashɛje adesai amii ni ehã amɛye amɛhe kɛjɛ naagbai kɛ haomɔi ni Satan kɛba amɛnɔ lɛ ahe. Eji miishɛɛ sane diɛŋtsɛ akɛ mɔ ni baaye wɔnɔ lɛ ji mɔ ko ni baanyɛ “anu wɔgbɔjɔmɔi lɛ ahe ehã wɔ.”​—Heb. 2:17, 18; 4:15, 16. w19.03 16-17 kk. 12-13

Shɔ, September 2

Mɔ ko mɔ ko nyɛŋ aba miŋɔɔ, akɛ ja Tsɛ lɛ ni tsu mi lɛ gbala lɛ dã.—Yoh. 6:44.

Wɔyɛ gbɛfaŋnɔ ni esa akɛ wɔtsu yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Shi be fɛɛ be lɛ, esa akɛ wɔkai akɛ Yehowa hu yɛ gbɛfaŋnɔ ni etsuɔ, ni nɔ ni etsuɔ lɛ he miihia kwraa fe nɔ ni wɔtsuɔ lɛ. (1 Kor. 3:6, 7) Nɔ ni Yehowa tsuɔ ji, egbalaa mɛi kɛbaa eŋɔɔ. Kɛ̃lɛ, naagbee lɛ, kɛji mɔ lɛ baabo sane kpakpa lɛ toi jio, eboŋ toi jio, fɛɛ baadamɔ tsui ni eyɔɔ lɛ nɔ. (Mat. 13:4-8) Kaimɔ akɛ, Yesu po, jeee mɔ fɛɛ mɔ bo lɛ toi, ni kɛ̃lɛ, lɛ ji tsɔɔlɔ ni fe fɛɛ ni ehi shikpɔŋ lɛ nɔ pɛŋ! No hewɔ lɛ, kɛ́ otee shiɛmɔ ni mɛi pii booo bo toi po lɛ, onijiaŋ akaje wui. Kɛ́ wɔnu he wɔhã mɛi ni wɔkɛkpeɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, ebaawo yibii kpakpai. Klɛŋklɛŋ lɛ, wɔbaasumɔ shiɛmɔyaa waa, ni wɔbaaná miishɛɛ ni jɛɔ nɔhãmɔ mli kɛbaa lɛ eko. Agbɛnɛ hu, no baahã efee mlɛo kɛhã mɛi “ni yɔɔ anɔkwale lɛ ni baanyɛ ahã amɛná naanɔ wala lɛ he tsui kpakpa lɛ” akɛ amɛbaabo sane kpakpa lɛ toi. (Bɔf. 13:48) No hewɔ lɛ, “gbii abɔ ni wɔyɔɔ hegbɛ nɛɛ, nyɛhãa wɔfea mɛi fɛɛ ekpakpa.” (Gal. 6:10) Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, wɔbaawo wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ hiɛ nyam, ni no baahã wɔtsui anyɔ wɔmli.​—Mat. 5:16. w19.03 25 kk. 18-19

Soo, September 3

Majie oyi yɛ asafo lɛ teŋ.—Lala 22:22.

Maŋtsɛ David wie akɛ: “Yehowa je agbo, ni esa yijiemɔ babaoo.” (Lala 145:3) David sumɔ Yehowa, ni no tsirɛ lɛ ni ejie Nyɔŋmɔ yi “yɛ asafo lɛ teŋ.” (1 Kro. 29:10-13; Lala 40:5) Ŋmɛnɛ lɛ, nɔ kome ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛjie Yehowa yi ji, ni wɔbaahã saji ahetoo kɛ́ wɔtee asafoŋ kpeei. Kɛ́ wɔtee asafoŋ kpeei lɛ, wɔnuɔ hetoi srɔtoisrɔtoi, ni fɛɛ hãa wɔnáa miishɛɛ waa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ gbekɛ ko jɛ etsuiŋ ehã sane ko hetoo kuku lɛ, ani wɔmii shɛɛɛ wɔhe? Kɛ́ mɔ ko kɛ miishɛɛ miiwie Biblia mli sane ko loo nɔ ko ni ekase lɛ he lɛ, ani etaaa wɔtsuiŋ? Ni kɛ́ mɔ ko ni hiɛ gboɔ waa loo mɔ ko ni miikase wɔwiemɔ lɛ ‘ná ekãa’ ni ehã sane hetoo lɛ, ani efeee wɔ fɛo? (1 Tes. 2:2) Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔhiɛ sɔɔ mɛi nɛɛ fɛɛ waa yɛ hetoo ni amɛhã lɛ hewɔ? Kɛ́ akpa asafoŋ kpee lɛ, wɔbaanyɛ wɔda amɛ shi ni wɔhã amɛle akɛ hetoo ni amɛhã lɛ wo wɔ hewalɛ. Agbɛnɛ hu, wɔ diɛŋtsɛ wɔbaanyɛ wɔhã saji ahetoo kɛwo amɛ hewalɛ. Kɛkɛ lɛ, ebaŋ lɛ akɛ daa nɛɛ aawo wɔ hewalɛ shi wɔ lɛ wɔwooo mɛi hewalɛ.​—Rom. 1:11, 12. w19.01 8 kk. 1-2; 9 kk. 6

Sohaa, September 4

Nyɛfea nyɛhe mɛi ni le shidaa.​—Kol. 3:15.

Be ko lɛ, Yesu, Tsɔɔlɔ Kpele lɛ, nyiɛ gbɛ eeya he ko ni hii kpitiyelɔi nyɔŋma na lɛ kɛjɛ shɔŋŋ. Hii nɛɛ enu akɛ Yesu nyɛɔ etsaa helai srɔtoi fɛɛ. Anɔkwa, lɛ pɛ ji amɛhiɛnɔkamɔ, ejaakɛ hela lɛ ehã amɛnii efee mɔbɔ waa. No hewɔ lɛ, be ni amɛna lɛ lɛ, amɛhole amɛgbei anɔ amɛkɛɛ: “Yesu, Tsɔɔlɔ, naa wɔ mɔbɔ!” Yesu tsa hii nyɔŋma lɛ fɛɛ, ni ekã shi faŋŋ akɛ, amɛ fɛɛ amɛhiɛ sɔ enɛ waa. Shi amɛteŋ mɔ kome ni ji Samarianyo lɛ fee nɔ ko ni sa kadimɔ; eba Yesu ŋɔɔ ni ebada lɛ shi. Ekɛ enifeemɔ tsɔɔ faŋŋ akɛ, ehiɛ esɔ nɔ ni Yesu efee ehã lɛ lɛ. Nɔ ni Yesu fee ehã nuu nɛɛ tsirɛ lɛ ni ‘ekɛ gbee ni wa wo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam.’ (Luka 17:12-19) Kɛ́ mɔ ko fee wɔ ejurɔ lɛ, esa akɛ wɔkase Samarianyo lɛ, ni wɔwie loo wɔfee nɔ ko kɛtsɔɔ mɔ lɛ akɛ wɔhiɛ esɔ. Yehowa tsɔɔ enifeemɔi anɔ ehãa wɔnaa akɛ ehiɛ sɔɔ nii waa, ni enɛ ji nɔkwɛmɔnɔ kpakpa kɛhã wɔ. Nɔ kome ni efeɔ kɛtsɔɔ nakai ji, ejwereɔ mɛi ni feɔ esuɔmɔnaa nii lɛ. (2 Sam. 22:21; Lala 13:6; Mat. 10:40, 41) Ŋmalɛ lɛ woɔ wɔ hewalɛ akɛ ‘wɔfee wɔhe mɛi ni kaseɔ Nyɔŋmɔ.’ (Efe. 5:1) No hewɔ lɛ, yiŋtoo titri hewɔ ni esa akɛ wɔjie hiɛsɔɔ kpo ji akɛ, wɔmiisumɔ ni wɔkase Yehowa. w19.02 14 kk. 1-2; 15 kk. 4

Hɔɔ, September 5

Miŋmɛŋ minɔkwayeli lɛ he.—Hiob 27:5.

Ŋɔɔ lɛ akɛ, oblayoo fioo ko etee skul ni aaye gbi jurɔ ko. Shi ele akɛ nakai gbi jurɔ lɛ esaaa Nyɔŋmɔ hiɛ. No hewɔ lɛ, ejɛ bulɛ mli ehã tsɔɔlɔ lɛ le akɛ enyɛŋ efata he ni aye. Nyɛmi nuu ko ni hiɛ gboɔ waa lɛ miishiɛ yɛ shĩa fɛɛ shĩa ni etee oblanyo ko ni ekɛyaa skul ni eye Yehowa Odasefoi ahe fɛo pɛŋ lɛ shĩa. Nyɛmi nuu ko ni tsuɔ nii waa lɛ nitsumɔtsɛ kɛɛ lɛ akɛ efee nɔ ko ni ele akɛ ejaaa loo ni teɔ shi ewoɔ maŋ lɛ mla. Kɛ́ ekɛɛ efeee lɛ, ekolɛ nitsumɔ nɛɛ baaje edɛŋ, ni no nɔŋŋ ekɛkwɛɔ eweku lɛ. Shi ehã enitsumɔtsɛ lɛ le akɛ eesumɔ ni eye anɔkwa ni ebo maŋ lɛ mla lɛ toi, ejaakɛ nakai Nyɔŋmɔ kpaa gbɛ yɛ etsuji fɛɛ adɛŋ. (Rom. 13:1-4; Heb. 13:18) Nyɛmimɛi nɛɛ jie sui kpakpai komɛi akpo. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, amɛ fɛɛ amɛtsɔɔ akɛ amɛyɛ ekãa. Agbɛnɛ hu, amɛtsɔɔ akɛ amɛmiisumɔ ni amɛfee nɔ ni ja. Shi su kome ko ni amɛjie lɛ kpo ni sa kadimɔ waa ji, anɔkwayeli. Akɛni amɛ fɛɛ amɛtswa amɛfai shi akɛ amɛbaaye Yehowa anɔkwa hewɔ lɛ, amɛhãaa shihilɛi ni amɛkɛkpe lɛ anyɛ amɛnɔ ni amɛgbo enɔ toi. Kwɛ bɔ ni Yehowa mii baashɛ ehe ehã akɛ amɛjie su nɛɛ kpo! Wɔ hu wɔmiisumɔ ni wɔhã wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ aná wɔhe miishɛɛ, aloo jeee nakai? w19.02 2 kk. 1-2

Hɔgbaa, September 6

Mla lɛ ji nibii kpakpai ni baaba lɛ ahe mfoniri kɛkɛ.​—Heb. 10:1.

Mɛi titri ni Mla lɛ bu amɛhe ji mɛi ni nyɛŋ afã amɛ diɛŋtsɛ amɛhe, tamɔ awusãi, okulafoi, kɛ gbɔi nɛkɛ. Yehowa kɛɛ kojolɔi ni yɔɔ Israel lɛ akɛ: “Kaatsɔ gbɔ loo gbekɛ ni bɛ tsɛ sane hiɛ obu shi yɛ kojomɔ mli, ni kaashɔ̃ yoo okulafo mama yɛ edɛŋ akɛ awaba kɛhã nɔ ko ni ebafa.” (5 Mo. 24:17) Yehowa tsɔɔ faŋŋ akɛ, esusuɔ mɛi ni nii yɔɔ mɔbɔ ni ewaaa kwraa akɛ abaaye amɛ sane fɔŋ lɛ ahe waa, ni ehãŋ mɛi ni yeɔ amɛ sane fɔŋ lɛ aye amɛhe. (2 Mo. 22:22-24) Yehowa miisumɔ ni mɛi ni etu mɛi ewo amɛshishi lɛ akwɛ mɛi fɛɛ ni yɔɔ amɛshishi lɛ anɔ jogbaŋŋ ni amɛsumɔ amɛsane. Kɛ́ mɔ ko to mɔ ko kabonaa, ekɛ ewekunyo kpaakpa ko ná bɔlɛ, loo efee nɔ fɔŋ kroko ni tamɔ nakai ni kɛ́ bɔlɛnamɔ yɔɔ tsakpãa lɛ, Yehowa miihi. Agbɛnɛ hu, Yehowa baabu ewebii lɛ ahe ni ebaakwɛ ni aye amɛsane ahã amɛ, titri lɛ amɛteŋ mɛi ni ewaaa akɛ abaaye amɛ sane fɔŋ lɛ. (3 Mo. 18:6-30) Kɛ́ wɔna nibii ni tsɔɔ akɛ Yehowa kɛ wɔ miiye yɛ jalɛ naa lɛ, suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã lɛ lɛ mli waa. Ni kɛ́ wɔsumɔɔ Nyɔŋmɔ ni wɔsumɔɔ emlai kɛ eshishitoo mlai lɛ, no tsirɛɔ wɔ ni wɔsumɔ wɔnaanyo gbɔmɔ ni wɔye jalɛ sane. w19.02 24-25 kk. 22-26

Ju, September 7

Wɔtsi wɔhe kɛje bu ni abuuu Nyɔŋmɔ kɛ je lɛŋ akɔnɔi ahe.—Tito 2:12.

Naa nɔkwɛmɔnɔ ko ni baaye abua wɔ ni wɔna nɔ ni wɔbaanyɛ wɔfee koni Satan akafite wɔjwɛŋmɔ. Ŋɔɔ lɛ akɛ, wɔnu ni mɛi ni wɔkɛtsuɔ nii loo wɔkɛyaa skul lɛ ateŋ mɛi komɛi miigba sane ko ni kɔɔ bɔlɛnamɔ jeŋba sha he. Mɛni wɔbaafee? Ekolɛ wɔbaanu he akɛ wɔbo sane ni amɛgbaa lɛ toi, loo kɛ́ mfonirii amɛkwɛɔ lɛ, wɔ hu wɔkwɛ eko. Shi Yehowa kɛɛ ‘akatsĩ ajwamaŋbɔɔ kɛ muji nii srɔtoi fɛɛ atã po yɛ wɔteŋ.’ (Efe. 5:3) Ekolɛ wɔhenilee baabɔ wɔ kɔkɔ, tamɔ bulɔi feɔ lɛ, ni kɛ́ ebɔ wɔ kɔkɔ lɛ, esa akɛ wɔŋamɔ mfonirifeemɔŋ agbói lɛ, ni tsɔɔ akɛ, wɔtsake sanegbaa lɛ loo wɔshi jɛmɛ. (Rom. 2:15) Bei komɛi lɛ, nibii ni wɔnanemɛi baasumɔ ni wɔfee, kɛ susumɔi ni amɛbaajie yi amɛhã wɔ lɛ ejaaa, ni ja wɔyɛ ekãa dani wɔbaanyɛ wɔfi shi ni wɔfee nɔ ni ja. Shi Yehowa naa wɔhiɛ ni wɔmiaa ni wɔfee nɔ ni ja lɛ, ni ebaawaje wɔ ni ehã wɔhiɛ akã shi, koni susumɔi gbohii akafite wɔjwɛŋmɔ.​—2 Kro. 16:9; Yes. 40:29; Yak. 1:5. w19.01 17-18 kk. 12-13

Jufɔ, September 8

Be ni mijwɛŋ nitsumɔi fɛɛ ni mikɛ mi diɛŋtsɛ miniji etsu . . .  lɛ anɔ lɛ, mina akɛ fɛɛ lɛ yaka nii ni . . . Nɔ ko kwraa bɛ . . . ni sɛɛnamɔ yɔɔ he.​—Jaj. 2:11.

Solomon ná nii kpɔtɔɔ, ehe gbɛ́i, ni mɛi bu lɛ waa. Be ko lɛ, ekpɛ eyiŋ akɛ ‘ebaaka ŋɔɔmɔyeli ekwɛ, koni ekwɛ nɔ kpakpa ni baajɛ mli kɛba.’ (Jaj. 2:1-10) No hewɔ lɛ, emamɔ tsũi, efee abɔi kɛ koi, ni efee nɔ fɛɛ nɔ ni eshweɔ. Shi be ni egbe naa lɛ, te enu he ehã tɛŋŋ? Ani ená miishɛɛ? Ani etsui nyɔ emli? Ŋmɛnɛ ŋmalɛ lɛ hãa wɔnaa nɔ ni lɛ diɛŋtsɛ ewie. Ani obaafee ohe hiɛshikalɔ ni okase nii kɛjɛ Solomon sane lɛ mli? Yehowa sumɔɔɔ ni wɔkɛ wɔhiɛ yashiɔ gbogbo dani wɔkase nii. Moŋ lɛ, eesumɔ ni wɔbo lɛ toi ni wɔkɛ nibii ni ekɛɔ wɔ lɛ atsu nii, ni ja wɔyɛ hemɔkɛyeli ni mli wa dani wɔbaafee nakai. Hemɔkɛyeli nɛɛ baahã wɔkpɛ yiŋ kpakpai ni hãŋ wɔshwa wɔhe kɔkɔɔkɔ. Yehowa hu hiɛ kpaŋ ‘suɔmɔ ni wɔjie lɛ kpo yɛ egbɛ́i lɛ hewɔ lɛ nɔ’ kɔkɔɔkɔ. (Heb. 6:10) No hewɔ lɛ, feemɔ nibii ni baahã ohemɔkɛyeli lɛ mli awa. Kɛ́ ofee nakai lɛ, bo diɛŋtsɛ obaana akɛ osane kã Yehowa, wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ, tsui nɔ waa.​—Lala 32:8. w18.12 22 kk. 14-15

Shɔ, September 9

Nyɔŋmɔ jieɔ lɛ diɛŋtsɛ esuɔmɔ lɛ yi ehãa wɔ, akɛ be ni wɔkã he wɔji eshafeelɔi lɛ, Kristo gbo ehã wɔ.​—Rom. 5:8.

Kɛ́ akɛɛ mɔ ko ji mumɔŋ gbɔmɔ lɛ, etsɔɔ akɛ mɔ lɛ heɔ Nyɔŋmɔ nɔ eyeɔ, ebɔɔ mɔdɛŋ akɛ ebaakwɛ nii tamɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ kwɛɔ nii lɛ, ehãa Nyɔŋmɔ tsɔɔ lɛ gbɛ, ni etswa efai shi akɛ ebaabo lɛ toi. (1 Kor. 2:12, 13) Mɔ ko ni fee enɛ he nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ji David. Ewie akɛ: “Yehowa ji migbɛfaŋnɔ.” (Lala 16:5) David hiɛ sɔ ‘egbɛfaŋnɔ’ lɛ, ni ji wekukpaa kpakpa ni yɔɔ ekɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ, ni eba Nyɔŋmɔ abo loo ekɛ ehiɛ fɔ̃ enɔ. (Lala 16:1) Enɛ hewɔ lɛ, enyɛ ewie akɛ: “Migbɔmɔtso muu lɛ fɛɛ náa miishɛɛ.” Nɔ ko nɔ ko bɛ ni hã David ná miishɛɛ fe wekukpaa kpakpa ni yɔɔ ekɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ. (Lala 16:9, 11) Mɛi ni kɛ amɛjwɛŋmɔ fɛɛ maa shika kɛ shwɛmɔ-kɛ-ŋɔɔmɔ nɔ lɛ nyɛŋ aná miishɛɛ ni David ná lɛ eko. (1 Tim. 6:9, 10) Kɛ́ otee nɔ ofee nibii ni baahã oná hemɔkɛyeli ni mli wa yɛ Yehowa mli, ni osɔmɔ lɛ lɛ, obaaná miishɛɛ waa ni otsui baanyɔ omli yɛ shihilɛ mli. Mɛni obaanyɛ ofee koni ohemɔkɛyeli lɛ mli awa? Esa akɛ oná be ohã Yehowa, ni tsɔɔ akɛ, esa akɛ okane e-Wiemɔ lɛ, okwɛ nibii ni ebɔ lɛ, ni osusu esui lɛ ahe; sui nɛɛ ekome ji, suɔmɔ ni eyɔɔ kɛhã bo lɛ.​—Rom. 1:20. w18.12 25 kk. 7-8

Soo, September 10

Awo gbalashihilɛ hiɛ nyam yɛ mɛi fɛɛ ateŋ.​—Heb. 13:4.

Kadimɔ akɛ Paulo ekɛɛɛ akɛ “gbalashihilɛ hiɛ yɛ nyam,” oookɛɛ nɔ ni eekɛɛ Kristofoi lɛ anɔkwa sane ko ni eetao amɛle kɛkɛ. Moŋ lɛ, ekɛɛ akɛ, “awo gbalashihilɛ hiɛ nyam,” ni tsɔɔ akɛ ekɛ gbɛtsɔɔmɔ miihã amɛ. Eekɛɛ amɛ akɛ, amɛkabu gbalashihilɛ akɛ nɔ ko fɛlɛfɛlɛ ko kɛkɛ, shi moŋ amɛwo hiɛ nyam. No hewɔ lɛ, te onaa gbalashihilɛ ohãa tɛŋŋ? Ni kɛ́ obote gbalashihilɛ mli lɛ, ani oowo ogbãla lɛ hiɛ nyam? Kɛ́ oowo ogbãla lɛ hiɛ nyam lɛ, belɛ onyiɛ Yesu nɔkwɛmɔnɔ kpakpa lɛ sɛɛ, ejaakɛ Yesu wo gbalashihilɛ hiɛ nyam. Be ni Farisifoi lɛ bi lɛ gbalatsemɔ he sane lɛ, etsɛ nɔ ni Nyɔŋmɔ wie yɛ klɛŋklɛŋ gbalashihilɛ lɛ he lɛ yisɛɛ, akɛ: “Enɛ hewɔ lɛ, nuu baashi epapa kɛ emami, ni amɛyi enyɔ lɛ fɛɛ amɛbaatsɔ heloo kome.” Kɛkɛ ni ewie kɛfata he akɛ: “Nɔ ni Nyɔŋmɔ kɛtsa lɛ, gbɔmɔ ko akagbála mli.” (Mar. 10:2-12; 1 Mo. 2:24) Nɔ ni Yesu wie nɛɛ tsɔɔ akɛ ele akɛ Nyɔŋmɔ ni to gbalashihilɛ he gbɛjianɔ, ni akɛ esaaa akɛ atseɔ gbãla. Be ni Nyɔŋmɔ kɛ Hawa bahã Adam akɛ eŋa lɛ, Nyɔŋmɔ ekɛɛɛ amɛ akɛ amɛbaanyɛ amɛtse gbãla. Moŋ lɛ, eto akɛ “amɛyi enyɔ lɛ” amɛhi shi akɛ wu kɛ ŋa kɛya naanɔ. w18.12 10-11 kk. 2-4

Sohaa, September 11

Nyɛtsakea nyɛhe kɛtsɔ nyɛjwɛŋmɔ ni nyɛbaaya nɔ nyɛtsake lɛ nɔ.​—Rom. 12:2.

Be ni akɛ wɔ bɔi Yehowa he nii kasemɔ lɛ, wɔbana akɛ ehe miihia ni wɔbo efamɔi kɛ ekitãi lɛ toi. Shi be ni wɔyaa wɔhiɛ ni wekukpaa ni yɔɔ wɔ kɛ Yehowa teŋ lɛ mli waa lɛ, wɔbaleɔ esusumɔ yɛ saji srɔtoi pii ahe, ni tsɔɔ akɛ, wɔbaleɔ nibii ni esumɔɔ kɛ nibii ni esumɔɔɔ, kɛ bɔ ni enaa nibii komɛi ehãa. Enɛ náa wɔnifeemɔi kɛ yiŋ srɔtoi ni wɔkpɛɔ lɛ anɔ hewalɛ. Eyɛ mli akɛ wɔnáa miishɛɛ kɛ́ wɔnyɛ wɔtsake susumɔ ni wɔhiɛ yɛ sane ko he lɛ koni ekɛ Yehowa nɔ lɛ akpã gbee moŋ, shi emuu ni wɔyeee lɛ hewɔ lɛ, jeee be fɛɛ be wɔnáa enɛ feemɔ mlɛo. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, eyɛ mli akɛ wɔle bɔ ni Yehowa naa bɔlɛnamɔ jeŋba sha, heloonaa nibii asɛɛtiumɔ, shiɛmɔ nitsumɔ lɛ, lá ni akɛtsuɔ nii yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ, kɛ nibii krokomɛi ehãa lɛ moŋ, shi ekolɛ ewa kɛhã wɔ akɛ wɔbaanu nɔ hewɔ ni enaa amɛ nakai lɛ shishi. No hewɔ lɛ, mɛni baaye abua wɔ ni daa nɛɛ wɔna nibii tamɔ bɔ ni Yehowa naa amɛ lɛ? Esa akɛ wɔkase Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ koni wɔle bɔ ni Yehowa naa nibii komɛi ehãa kɛ nɔ hewɔ ni enaa amɛ nakai. No sɛɛ lɛ, esa akɛ wɔjwɛŋ nɔ ni wɔkase lɛ nɔ ni wɔmia wɔhiɛ waa koni wɔ hu wɔna nibii nɛɛ tamɔ bɔ ni Yehowa naa amɛ lɛ. w18.11 23-24 kk. 2-4

Hɔɔ, September 12

Mɛɛ beyinɔ nɔŋŋ mabi ni ojie mi kɛje yiwalɛ mli kɛyashi, ni otsuŋ he nii?​—Hab. 1:2.

Yɛ Habakuk beiaŋ lɛ, nibii efite kwraa yɛ Israelbii lɛ ateŋ. Mɛi fee yiwalɛ nibii kɛ nibii gbohii krokomɛi, ni enɛ gba Habakuk naa waa. He fɛɛ he ni ebaatsɔ lɛ, enaa ni Israelbii miiye amɛnyɛmimɛi Israelbii awui, ni ayeee jalɛsane kwraa. Ekolɛ Habakuk bi ehe akɛ: ‘Mɛɛ be efɔŋfeemɔ nɛɛ sɛɛ baafo? Mɛni hewɔ Yehowa ehã nibii gbohii etee nɔ be kplaŋŋ nɛkɛ ni efeee he nɔ ko?’ Anɔkwa, efee shwɛm. No hewɔ lɛ, esɔle ekpa Yehowa fai ni efee nɔ ko yɛ shihilɛ lɛ he. Eeenyɛ efee akɛ, Habakuk nu he akɛ Yehowa ekpoo ewebii lɛ ajeŋ ehã amɛ, loo akɛ, etsɛ tsɔ kɛ naagba lɛ he nitsumɔ. Ani bo hu onu he nakai pɛŋ? Ani saji ni Habakuk bi lɛ tsɔɔ akɛ eheee Yehowa nɔ eyeee dɔŋŋ, ni akɛ, ebɛ hiɛnɔkamɔ akɛ Yehowa baaye eshiwoi lɛ anɔ? Dabi kwraa! Eji Habakuk hemɔkɛyeli fɛɛ etã ni ekɛ ehiɛ efɔ̃ɔɔ Yehowa nɔ dɔŋŋ kulɛ, esɔleŋ ehãŋ Yehowa ni ekɛɛ lɛ naagbai ni ekɛkpeɔ kɛ bɔ ni enuɔ he ehãa. Habakuk nuuu nɔ hewɔ ni Yehowa tsuuu saji ahe nii amrɔ nɔŋŋ, kɛ nɔ hewɔ ni eŋmɛ gbɛ ni epiŋɔ nakai lɛ shishi, ni no hã ehao lɛ. w18.11 14 kk. 4-5

Hɔgbaa, September 13

Nyɛkpaa jwetrii ni nyɛbuaa naa nyɛhãa nyɛhe yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ [lɛ].—Mat. 6:19.

Be ni Yesu tsɛ Petro kɛ Andrea akɛ amɛbatsɔmɔ ekaselɔi lɛ, “amɛshi amɛyai lɛ” ni amɛyanyiɛ esɛɛ. (Mat. 4:18-20) Shi enɛ etsɔɔɔ akɛ kɛ́ mɔ ko bale anɔkwale lɛ, esaaa akɛ etsuɔ nii dɔŋŋ. Esa akɛ wɔtsu nii kɛkwɛ wɔweku lɛ. (1 Tim. 5:8) Kɛ̃lɛ, kɛ́ wɔbale anɔkwale lɛ, esa akɛ wɔtsake jwɛŋmɔ ni wɔhiɛ yɛ heloonaa nibii ahe lɛ, kɛ nibii ni wɔkɛyeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ wɔshihilɛ mli lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, oblayoo ko ni atsɛɔ lɛ Maria lɛ kɛma ehiɛ akɛ ebaatsɔ gɔlftswalɔ kpanaa koni ená shika kpɔtɔɔ. Kɛkɛ ni akɛ Maria bɔi Biblia lɛ kasemɔ. Enya nibii ni ekase lɛ ahe waa, ni ekɛbɔi nitsumɔ yɛ eshihilɛ mli. Maria na akɛ kɛ́ ekɛɛ ebaaya nɔ etiu oti ni ekɛma ehiɛ lɛ sɛɛ lɛ, ebaawa kɛhã lɛ akɛ ebaasɔmɔ Yehowa jogbaŋŋ. (Mat. 6:24) No hewɔ lɛ, ekɛ nakai oti lɛ shã afɔle. Ŋmɛnɛ lɛ, eesɔmɔ akɛ daa gbɛgbalɔ, ni ewie akɛ ená miishɛɛ waa ni etsui hu enyɔ emli waa. w18.11 5 kk. 9-10

Ju, September 14

Mɔ nɛɛ ji kapintafonyo lɛ, Maria bi lɛ.​—Mar. 6:3.

Be ni Yesu ye afii 30 lɛ, ekpa kapinta nitsumɔ lɛ ni ebɔi nitsɔɔmɔ, ejaakɛ ele akɛ shiɛmɔ kɛ nitsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he miihia kwraa fe kapinta nitsumɔ lɛ. Ewie akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa lɛ shiɛmɔ ji yiŋtoo kome hewɔ ni Nyɔŋmɔ tsu lɛ kɛba shikpɔŋ lɛ nɔ. (Mat. 20:28; Luka 3:23; 4:43) Yesu hãaa nɔ ko nɔ ko he ahia lɛ fe shiɛmɔ nitsumɔ lɛ, ni eshwe ni mɛi krokomɛi abafata ehe kɛtsu nitsumɔ nɛɛ. (Mat. 9:35-38) Wɔteŋ mɛi pii jeee kapintafoi, shi wɔ fɛɛ wɔshiɛɔ sane kpakpa lɛ ni wɔtsɔɔ mɛi nii. Nitsumɔ nɛɛ he miihia aahu akɛ, Nyɔŋmɔ po tsuɔ eko. Biblia lɛ kɛɛ “Nyɔŋmɔ nanemɛi nitsulɔi ji wɔ.” (1 Kor. 3:9; 2 Kor. 6:4) Wɔkɛ lalatsɛ lɛ kpãa gbee akɛ, “[Yehowa wiemɔ] lɛ fɛɛ lɛ, anɔkwale sɔŋŋ ni.” (Lala 119:159, 160) Enɛ hewɔ kɛ́ wɔtee shiɛmɔ lɛ, esa akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni wɔbaanyɛ ni ‘wɔhiɛ anɔkwale lɛ wiemɔ lɛ mli pɛpɛɛpɛ’ lɛ. (2 Tim. 2:15) Ni no hu hewɔ esa akɛ wɔya wɔhiɛ be fɛɛ be yɛ bɔ ni wɔkɛ Biblia lɛ tsuɔ nii wɔhãa lɛ mli lɛ, ejaakɛ no ji wolo titri ni wɔkɛtsuɔ nii kɛtsɔɔ mɛi anɔkwalei ni kɔɔ Yehowa, Yesu, kɛ Maŋtsɛyeli lɛ he. w18.10 11 kk. 1-2

Jufɔ, September 15

[Nyɛyea nyɛbuaa] mɛi ni egbede lɛ . . . ni esa akɛ nyɛhã Nuŋtsɔ Yesu wiemɔi, ni lɛ diɛŋtsɛ ewie lɛ ahi nyɛjwɛŋmɔ mli.​—Bɔf. 20:35.

Kɛ́ wumɛi kase Yesu Kristo, ni ji amɛyitso lɛ, efeɔ mlɛo kɛhãa amɛŋamɛi akɛ amɛbaajie “bulɛ ni mli kwɔ” kpo amɛtsɔɔ amɛ. (Efe. 5:22-25, 33) Yoo ni buɔ ewu lɛ bɔɔ mɔdɛŋ akɛ ebaanu ewu lɛ shishi ni ená tsui ehã lɛ. Kɛ́ wu kɛ ŋa jie mlihilɛ kɛ bulɛ kpo amɛtsɔɔ amɛhe lɛ, amɛmiifee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa amɛmiihã amɛbii lɛ. Shi kɛfata he lɛ, esa akɛ amɛje gbɛ amɛye amɛbua amɛbii lɛ koni amɛna akɛ, esa akɛ amɛsusu mɛi krokomɛi ahe ni amɛfee amɛ ejurɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, esa akɛ fɔlɔi atsɔse amɛbii lɛ koni amɛkajo foi kɛkpa Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ. Agbɛnɛ hu, kɛ́ atee henaabuamɔi ashishi lɛ, amɛbaanyɛ amɛhã amɛbii lɛ ale akɛ, esa akɛ amɛmɛ ni mɛi ni edara lɛ ayahe amɛniyenii lɛ dani amɛ amɛya. Kɛ́ gbekɛ ko fee bo ejurɔ, tamɔ ekolɛ egbele shinaa ehã bo lɛ, esa akɛ ojie eyi. Enɛ baahã ená miishɛɛ, ni no baahã ena akɛ “nɔhãmɔ hãa mɔ náa miishɛɛ fe hemɔ.” w18.09 29 kk. 5-6

Shɔ, September 16

Mɔ kome ji nyɛ-Hiɛnyiɛlɔ, Kristo lɛ.​—Mat. 23:10.

Gbɛtsɔɔmɔi ni Yesu Kristo, wɔ-Maŋtsɛ lɛ, kɛhãa wɔ lɛ baaye abua wɔ ŋmɛnɛ kɛ daa. No hewɔ lɛ, nyɛhãa wɔkɛ wɔjwɛŋmɔ amaa bɔ ni wɔná tsakemɔi ni afee yɛ asafo lɛ mli nyɛsɛɛ nɛɛ ahe sɛɛ wɔhã lɛ nɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nyɛsɛɛ nɛɛ afee tsakemɔi yɛ bɔ ni ato asafoŋ kpeei lɛ ahe gbɛjianɔ ahã kɛ bɔ ni wɔtsuɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ wɔhãa lɛ mli. Nyɛbaanyɛ nyɛsusu bɔ ni nyɛná tsakemɔi nɛɛ ahe sɛɛ lɛ he yɛ nyɛweku jamɔ lɛ mli. Kɛ́ wɔhã ehi wɔjwɛŋmɔ mli be fɛɛ be akɛ, tsakemɔi ni afeɔ yɛ Yehowa asafo lɛ mli lɛ kɛ jɔɔmɔi pii baa lɛ, ewaŋ kɛhãŋ wɔ akɛ wɔbaafi tsakemɔi nɛɛ asɛɛ ni wɔná amɛhe miishɛɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, akɛni amrɔ nɛɛ wɔkɛ foŋ kɛ tablɛti kɛ amɛhenɔi lɛ miitsu nii waa hewɔ lɛ, asafo lɛ fiteee shika pii yɛ woji akalamɔ he tamɔ tsutsu ko. Enɛ hewɔ lɛ, asafo lɛ enyɛ ekɛ shika pii ewo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli koni mɛi babaoo anu sane kpakpa lɛ. Ani obaanyɛ odaunlodi asafo lɛ woji kɛ nibii krokomɛi ofata nɔ ni oyɔɔ momo lɛ ahe ni okɛtsu nii? Kɛ́ ofee nakai lɛ, no baatsɔɔ akɛ oofi Kristo sɛɛ, ejaakɛ lɛ hu eesumɔ ni abaa shika kɛ nibii krokomɛi ni asafo lɛ yɔɔ lɛ ayi. Kɛ́ wɔfi gbɛtsɔɔmɔi ni Kristo kɛhãa wɔ lɛ asɛɛ kɛ wɔtsui fɛɛ lɛ, ewajeɔ nyɛmimɛi krokomɛi ni ehãa ekomefeemɔ ni yɔɔ wɔteŋ lɛ mli waa. w18.10 25-26 kk. 17-19

Soo, September 17

Akɛni wɔsumɔɔ nyɛ hewɔ lɛ, wɔtswa wɔfai shi akɛ jeee Nyɔŋmɔ sane kpakpa lɛ pɛ wɔkɛbaahã nyɛ, shi moŋ wɔ diɛŋtsɛ wɔhe hu.—1 Tes. 2:8.

Kɛ́ wɔnyɛmimɛi lɛ hao lɛ, amɛsɔleɔ amɛhãa Yehowa koni eshɛje amɛmii. Ni Yehowa baanyɛ atsɔ wɔnɔ ehã amɛsɔlemɔi lɛ ahetoo kɛji wɔkase lɛ ni wɔmusuŋ tsɔ wɔ yɛ wɔnyɛmimɛi ni ehao lɛ ahe. (2 Kor. 1:3-6) Shi kaimɔ akɛ onyɛmi lɛ yeee emuu. Kɛ́ ohãaa anɔkwa sane nɛɛ ahi ojwɛŋmɔŋ be fɛɛ be lɛ, omli baafu onyɛmimɛi Kristofoi lɛ. (Jaj. 7:21, 22) Yehowa kɛ wɔ yeee yɛ wɔtɔmɔi lɛ anaa, ejaakɛ ele akɛ wɔyeee emuu. Kɛ́ wɔkase lɛ lɛ, wɔbaato wɔtsui shi wɔhã wɔnyɛmimɛi lɛ kɛ́ amɛtɔ̃ po. (Efe. 4:2, 32) Yɛ nɔ najiaŋ ni wɔbaahã amɛnu he akɛ amɛbɔɔɔ mɔdɛŋ loo wɔkɛ amɛ baato mɛi krokomɛi ahe lɛ, esa akɛ wɔwo amɛ hewalɛ ni wɔjie amɛ yi yɛ nibii kpakpai ni amɛfeɔ lɛ ahe. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, ebaahã amɛkɛ miishɛɛ asɔmɔ Yehowa.​—Gal. 6:4. w18.09 16 kk. 16-17

Sohaa, September 18

Miniyenii ji akɛ mafee mɔ ni tsu mi lɛ suɔmɔnaa nii ni magbe enitsumɔ lɛ naa.​—Yoh. 4:34.

Mɛni hewɔ Yesu wie akɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii ni ebaafee lɛ tamɔ niyenii kɛhã lɛ lɛ? Bɔ ni wɔmii shɛɔ wɔhe ni wɔnáa hewalɛ kɛ́ wɔye niyenii kpakpa lɛ, nakai nɔŋŋ wɔhemɔkɛyeli lɛ kɛ shwelɛ ni wɔyɔɔ akɛ wɔsɔmɔ Nyɔŋmɔ lɛ mli waa kɛji wɔfee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii. Kɛ́ wɔfee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛ, wɔbaaná naanɔ wala. Kɛ́ wɔkɛ nibii ni Yehowa tsɔɔ wɔ lɛ tsu nii lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔhiɛ kã shi. (Mat. 7:24) Enɛ feemɔ bɛ mlɛo, shi emli jɔɔmɔi lɛ fa babaoo. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Gbɔmɔ ni hiɛ kã shi lɛ yɛ miishɛɛ. . . . Onyɛŋ okɛ nɔ ko nɔ ko ni otaoɔ lɛ ato he. . . . Eji wala tso kɛhã mɛi ni mɔɔ mli lɛ, ni mɛi ni hiɛɔ mli kpɛŋŋ lɛ, abaabu amɛ akɛ amɛyɛ miishɛɛ.” (Abɛi 3:13-18) Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ: “Kɛji nyɛle nibii nɛɛ ni nyɛkɛtsu nii lɛ, nyɛyɛ miishɛɛ.” (Yoh. 13:17) Kɛ́ kaselɔi lɛ tee nɔ amɛfee nibii ni Yesu efã amɛ akɛ amɛfee lɛ, amɛbaaná miishɛɛ daa. Ehe bahia ni amɛkɛ nibii ni etsɔɔ amɛ lɛ atsu nii ni amɛnyiɛ enɔkwɛmɔnɔ lɛ sɛɛ amɛwala gbii abɔ fɛɛ. w18.09 4 kk. 4-5

Hɔɔ, September 19

Nyɔŋmɔ bɔ gbɔmɔ lɛ tamɔ bɔ ni eyɔɔ lɛ.​—1 Mo. 1:27.

Eyɛ mli akɛ Adam kɛ Hawa kome pɛ hi Eden abɔɔ lɛ mli moŋ, shi Yehowa hã amɛ gbɛtsɔɔmɔi ni baaye abua amɛ ni amɛkasusu amɛ pɛ amɛhe. Ejɔɔ amɛ ni ekɛɛ amɛ akɛ amɛfɔ ni amɛyi afa ni amɛyi shikpɔŋ lɛ nɔ obɔ ni amɛkwɛ nɔ. (1 Mo. 1:28) Bɔ ni Yehowa sumɔɔ ni adesai fɛɛ aná miishɛɛ lɛ, nakai kulɛ esa akɛ Adam kɛ Hawa hu asusu bii ni amɛbaafɔ lɛ ahe ni amɛkpɛ yiŋ ni baahã amɛbii lɛ aná miishɛɛ. Nyɔŋmɔ kpa gbɛ akɛ Adam kɛ Hawa kɛ amɛbii lɛ baafee ekome kɛsaa shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ koni etsɔ Paradeiso. Enɛ jeee nitsumɔ bibioo. Eji Adam kɛ Hawa susu amɛbii lɛ ahe kulɛ, adesai ni eye emuu baahi shikpɔŋ lɛ nɔ, ni amɛ kɛ Yehowa baafee ekome kɛtsu nii koni shikpɔŋ lɛ atsɔ Paradeiso ni eyiŋtoi aba mli. Ni no baahã amɛbote Yehowa hejɔɔmɔ lɛ mli. (Heb. 4:11) Kwɛ bɔ ni nitsumɔ nɛɛ tsumɔ baaŋɔɔ ahã kɛ bɔ ni ebaahã amɛtsui anyɔ amli waa ahã! Kulɛ Yehowa baajɔɔ amɛ waa, ni amɛtsui hu baanyɔ amɛmli yɛ bɔ ni amɛsusuɔ mɛi krokomɛi ahe lɛ hewɔ. w18.08 18 kk. 2; 19-20 kk. 8-9

Hɔgbaa, September 20

Ebawie otsulɔ he efɔŋ ehã minuŋtsɔ maŋtsɛ.​—2 Sam. 19:27.

Kɛ́ mɔ ko male ewie wɔhe efɔŋ lɛ, mɛni wɔbaanyɛ wɔfee? Yesu kɛ Yohane Baptisilɔ lɛ kɛ shihilɛ nɛɛ eko kpe. (Mat. 11:18, 19) Te Yesu tsu shihilɛ lɛ he nii ehã tɛŋŋ? Efiteee ebe kɛ ehewalɛ fɛɛ kɛjieee amalei nɛɛ anaa. Moŋ lɛ, ewo mɛi hewalɛ ni amɛkwɛ ewiemɔ kɛ enifeemɔ koni amɛ diɛŋtsɛ amɛkojo kɛji saji ni awieɔ yɛ ehe lɛ yɛ mli nakai lo. Yesu wie akɛ: “Abuɔ hiɛshikamɔ bem yɛ enitsumɔi lɛ anaa.” (Mat. 11:19; shn.) Wɔbaanyɛ wɔkase nɔ ko ni he hiaa waa yɛ sane nɛɛ mli. Bei komɛi lɛ, mɛi folɔɔ wɔnaa loo amɛwieɔ wɔhe saji fɔji, ni enɛ baanyɛ afite gbɛ́i kpakpa ni wɔyɔɔ lɛ. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, mɛni wɔbaanyɛ wɔfee? Kɛ́ mɔ ko male ewie ohe efɔŋ lɛ, hii shi yɛ gbɛ ni hãŋ mɔ ko mɔ ko ahe nakai amale lɛ eye lɛ nɔ. Tamɔ bɔ ni eba lɛ yɛ Yesu gbɛfaŋ lɛ, kɛ́ oba ojeŋ jogbaŋŋ lɛ, mɛi baana akɛ saji kɔdɔji fɛɛ ni awie yɛ ohe lɛ bɛ mli. w18.08 6 kk. 11-13

Ju, September 21

She Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ gbeyei, lɛ osɔmɔ, lɛ ehe okpɛtɛ.—5 Mo. 10:20.

Kain, Solomon, kɛ Israelbii lɛ ná hegbɛ akɛ ‘amɛbaatsake amɛtsui ni amɛku amɛsɛɛ’ kɛba Yehowa ŋɔɔ. (Bɔf. 3:19) Enɛ hãa wɔnaa akɛ, kɛ́ mɔ ko kɔ gbɛ fɔŋ po lɛ, Yehowa yeee ehe oyai akɛ ebaakwa lɛ. Aaron fee esha, shi Yehowa kɛ ehe ke lɛ. Ŋmɛnɛ lɛ, Yehowa tsɔɔ Biblia lɛ, asafo lɛ woji lɛ, kɛ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ anɔ ebɔɔ wɔ kɔkɔ koni wɔkafee nibii ni ehiii. Kɛ́ wɔbo kɔkɔbɔi nɛɛ toi lɛ, Yehowa baana wɔ mɔbɔ. Yiŋtoo ko hewɔ Yehowa toɔ etsui shi ehãa wɔ lɛ. (2 Kor. 6:1) Eesumɔ ni “wɔtsi wɔhe kɛje bu ni abuuu Nyɔŋmɔ kɛ je lɛŋ akɔnɔi ahe.” (Tito 2:11-14) Bei abɔ ni wɔyɔɔ jeŋ fɔŋ nɛɛ mli lolo lɛ, wɔkɛ shihilɛi ni baanyɛ aka anɔkwa ni wɔyeɔ Yehowa lɛ baakpe. Nyɛhãa wɔtswaa wɔfai shi akɛ, wɔbaahi Yehowa masɛi daa! w18.07 21 kk. 20-21

Jufɔ, September 22

Yehowa le mɛi ni ji enii lɛ.—2 Tim. 2:19.

Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee koni shwelɛ ni wɔyɔɔ akɛ wɔhiɛ aba nyam yɛ Yehowa hiɛ lɛ mli awa waa bɔ ni wɔtaoŋ hiɛnyam yɛ je lɛ mli? Kɛ́ wɔmiitao ni shwelɛ ni wɔyɔɔ akɛ wɔhiɛ aba nyam yɛ Yehowa hiɛ lɛ mli awa lɛ, nibii enyɔ komɛi ni he hiaa yɛ ni esa akɛ wɔkai be fɛɛ be. Klɛŋklɛŋ nɔ lɛ ji akɛ, Yehowa woɔ mɛi fɛɛ ni sɔmɔɔ lɛ kɛ amɛtsui fɛɛ lɛ ahiɛ nyam. (Heb. 6:10; 11:6) Yehowa shwɛɛɛ mɛi ni sɔmɔɔ lɛ lɛ ahe kwraa, ni no hewɔ lɛ, enuɔ he akɛ kɛ́ eku ehiɛ eshwie amɛnɔ lɛ “ejaaa.” Yehowa “le jalɔi agbɛ lɛ” ni ele bɔ ni efeɔ ejieɔ amɛ kɛjeɔ shihilɛ ni mli wa mli. (Lala 1:6; 2 Pet. 2:9) Sane ni ji enyɔ ni he hiaa ni esa akɛ wɔkai lɛ ji akɛ: Yehowa baanyɛ atsɔ gbɛi ni wɔkpaaa gbɛ kwraa anɔ ewo wɔhiɛ nyam. Mɛi ni feɔ ejurɔ koni gbɔmɛi ana amɛ ni amɛjie amɛyi lɛ náŋ jweremɔnɔ ko kwraa kɛjɛŋ Yehowa dɛŋ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ “amɛná amɛjweremɔnɔ lɛ fɛɛ momo.” (Mat. 6:1-5) Yesu kɛɛ akɛ e-Tsɛ lɛ kwɛɔ mɛi ni feɔ ejurɔ shi ajieee amɛyi lɛ ‘kɛjɛɔ teemɔŋ.’ Ele nibii fɛɛ ni amɛfee lɛ, ni ebaato amɛ najiaŋ pɛpɛɛpɛ loo ebaajɔɔ amɛ. w18.07 9 kk. 8, 10

Shɔ, September 23

Kpa nibii ni Nyɔŋmɔ efee amɛ krɔŋkrɔŋ lɛ tsɛmɔ akɛ nibii ni abule.​—Bɔf. 10:15.

Petro hiɛ fee lɛ yaa, ejaakɛ enuuu nɔ ni gbee lɛ taoɔ ekɛɛ lɛ lɛ shishi. Shi etsɛɛɛ ni hii komɛi ni Kornelio etsu amɛ eŋɔɔ lɛ bashɛ shi. Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kɛɛ Petro akɛ efata hii lɛ ahe kɛya Kornelio shĩa lɛ, no hewɔ lɛ, Petro kɛ amɛ tee. Eji Petro damɔ mɔ ni Kornelio ji yɛ kponɔgbɛ lɛ nɔ ekojo lɛ kulɛ, eboteŋ eshĩa lɛ mli kɔkɔɔkɔ, ejaakɛ Yudafoi boteee Jeŋmajiaŋbii ashĩai amli. Shi ninaa ni ajie atsɔɔ lɛ lɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔ ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kɛhã lɛ lɛ hewɔ lɛ, etsake jwɛŋmɔ ni ejaaa ni ehiɛ yɛ Jeŋmajiaŋbii lɛ ahe lɛ, ni no hewɔ etee lɛ. Kornelio gba Petro nɔ hewɔ ni etsu ni ayatsɛ lɛ kɛba lɛ, ni Petro bo toi jogbaŋŋ. Kɛkɛ ni mumɔ lɛ tsirɛ Petro ni ewie akɛ: “Agbɛnɛ minu shishi lɛɛlɛŋ akɛ Nyɔŋmɔ kwɛɛɛ mɛi ahiɛiaŋ, shi moŋ, yɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ mli lɛ, mɔ ni sheɔ lɛ gbeyei ni efeɔ nɔ ni ja lɛ, lɛ ji mɔ ni enáa ehe miishɛɛ.” (Bɔf. 10:34, 35) Shishinumɔ hee nɛɛ ni Petro ná lɛ hã emii shɛ ehe waa, ni anɔkwa, shishinumɔ nɛɛ esa Kristofoi fɛɛ ni ehi shi kɛjɛ nakai beiaŋ kɛbashi ŋmɛnɛ lɛ ahe. w18.08 9 kk. 3-4

Soo, September 24

Nyɛnyɛa nɔ fɔŋ.​—Amos 5:15.

Wɔnyɛɔ nibii ni Nyɔŋmɔ nyɛɔ lɛ, ni wɔtsiɔ wɔhe kɛjeɔ amɛhe kwraa. Shi kɛ́ wɔkɛ shihilɛ ko ni awoko mla pɔtɛɛ ko yɛ he yɛ Biblia lɛ mli lɛ kpe lɛ, mɛni wɔbaafee? Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔna nɔ ni Nyɔŋmɔ miisumɔ ni wɔfee yɛ nakai shihilɛ lɛ mli? Kɛ́ wɔkɛ Biblia lɛ tsɔse wɔhenilee lɛ, wɔbaakpɛ yiŋ kpakpa. Yehowa sumɔɔ wɔ, ni no hewɔ lɛ, ehã wɔ shishitoo mlai ni wɔbaanyɛ wɔkɛtsɔse wɔhenilee jogbaŋŋ koni wɔkpɛ yiŋ kpakpai. Yehowa diɛŋtsɛ ewie akɛ: “Mi Yehowa, miji o-Nyɔŋmɔ lɛ, mɔ ni tsɔɔ bo nii koni oná he sɛɛ lɛ, mɔ ni tsɔɔ bo gbɛ yɛ gbɛ ni esa akɛ onyiɛ nɔ lɛ nɔ lɛ.” (Yes. 48:17, 18) Kɛ́ wɔjwɛŋ Biblia mli shishitoo mlai anɔ jogbaŋŋ ni wɔhã ebote wɔtsui mli lɛ, no baahã wɔhenilee atsu nii jogbaŋŋ, ni enɛ ji nɔ ni baaye abua wɔ ni wɔkpɛ yiŋ kpakpai. Shishitoo mla ji anɔkwa sane ko loo tsɔɔmɔ ko ni baanyɛ aye abua wɔ ni wɔjwɛŋ nii anɔ loo wɔle nɔ ni esa akɛ wɔfee. Kɛ́ wɔkase Biblia mli shishitoo mlai lɛ, wɔbaana Yehowa susumɔ yɛ saji ahe kɛ nɔ hewɔ ni ewo mlai komɛi. w18.06 17 kk. 5; 18 kk. 8-10

Sohaa, September 25

Ani mla ŋmɛɔ gbɛ akɛ awo too ni aŋkroaŋkroi woɔ lɛ ahã Kaisare aloo mla eŋmɛɛɛ gbɛ?​—Mat. 22:17.

Herode sɛɛfilɔi lɛ ji mɛi ni yawó sane nɛɛ nɔ. Kɛ́ Yesu wie akɛ esaaa akɛ aheɔ too nɛɛ lɛ, mɛi baakɛɛ akɛ eetse nɔyeli lɛ hiɛ atua, ni kɛ́ ekɛɛ akɛ esa akɛ awo lɛ, esɛɛnyiɛlɔi lɛ baaje esɛɛ. Yesu kwɛ ewiemɔ jogbaŋŋ koni ekafi kuu ko sɛɛ yɛ toowoo sane lɛ mli. Yesu le waa akɛ toohelɔi lɛ tswaa maŋbii lɛ ojo. Shi yɛ nɔ najiaŋ ni ebaatsu nɔ ko yɛ he lɛ, ekɛ ejwɛŋmɔ ma Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ moŋ nɔ, ejaakɛ Maŋtsɛyeli lɛ he miihia kwraa fe toowoo sane lɛ. Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ni baatsu adesai anaagbai fɛɛ ahe nii ehã amɛ. Nɔ ni Yesu fee lɛ ji nɔkwɛmɔnɔ kɛhã esɛɛnyiɛlɔi fɛɛ. Kɛ́ susumɔ ni mɛi komɛi hiɛ yɛ maŋ sane ko he lɛ ja po lɛ, esaaa akɛ Kristofoi yafiɔ amɛsɛɛ. Kristofoi kɛ amɛhiɛ fɔ̃ɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ kɛ Nyɔŋmɔ jalɛ lɛ nɔ, moŋ fe ni amɛbaawie veveeve amɛshi jalɛ sane ni ayeee yɛ saji komɛi ahe lɛ. (Mat. 6:33) Yehowa Odasefoi pii yɛ ni dani amɛbale anɔkwale lɛ, amɛkɛ amɛhe woɔ pɔlitis loo maŋ saji amli waa, shi amrɔ nɛɛ amɛtsi amɛhe kwraa kɛje he. w18.06 6 kk. 9-11

Hɔɔ, September 26

Anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ bihii lɛ na akɛ, gbɔmɛi abiyei lɛ ahe yɛ fɛo.—1 Mo. 6:2.

Ekolɛ jeee bɔlɛnamɔ lɛ pɛ Satan kɛtsɔ bɔfoi nɛɛ tsɔne. Ekolɛ ewo amɛ shi akɛ, ebaahã amɛ hegbɛ ni amɛye adesai anɔ. Eeenyɛ efee akɛ, efee nakai kɛ jwɛŋmɔ lɛ akɛ, ebaafite gbɛjianɔ ni Yehowa eto ni kɔɔ ‘yoo lɛ seshi’ lɛ he lɛ, bɔ ni afee ni Yehowa yiŋtoo lɛ akaba mli. (1 Mo. 3:15) Bɔ fɛɛ bɔ ni sane lɛ ji lɛ, Yehowa hãaa Satan aye omanye. Etsɔ Nu Afua lɛ nɔ efite Abonsam kɛ daimonioi lɛ ayiŋtoi lɛ fɛɛ. Nɔ ni ba ŋwɛibɔfoi nɛɛ anɔ lɛ hãa wɔnaa akɛ, Satan yeɔ omanye waa kɛji etsɔ mɛi tsɔne koni amɛkɛ amɛhe awo jeŋba sha mli loo amɛwó amɛhe nɔ. Ŋwɛibɔfoi nɛɛ kɛ Nyɔŋmɔ ehi ŋwɛi afii akpekpei abɔ. Fɛɛ sɛɛ lɛ, amɛshwe nibii fɔji, ni amɛhã nibii nɛɛ ahe akɔnɔi he shi yɛ amɛtsui mli. Ekolɛ wɔ hu wɔkɛ afii pii esɔmɔ Yehowa, shi kɛ́ wɔkwɛɛɛ jogbaŋŋ lɛ, akɔnɔi fɔji baanyɛ ahe shi yɛ wɔtsuii amli. (1 Kor. 10:12) No hewɔ lɛ, ehe miihia ni be fɛɛ be lɛ, wɔpɛi wɔmli wɔkwɛ kɛji akɔnɔ fɔŋ ko miihe shi yɛ wɔtsui mli loo wɔmiiwó wɔhe nɔ lo. Kɛ́ wɔna akɛ nɔ ko nakai yɛ wɔtsui mli lɛ, esa akɛ wɔjie kɛje jɛmɛ oya nɔŋŋ!​—Gal. 5:26; Kol. 3:5. w18.05 25 kk. 11-12

Hɔgbaa, September 27

Miyeɔ awerɛho babaoo ni minuɔ dɔlɛ ni sɛɛ efooo he yɛ mitsui mli.​—Rom. 9:2.

Paulo nijiaŋ je wui akɛni Yudafoi lɛ booo Maŋtsɛyeli sane lɛ toi lɛ hewɔ. Kɛ̃lɛ, etee nɔ eshiɛ etsɔɔ amɛ. Yɛ wolo ni eŋma eyahã Kristofoi ni yɔɔ Roma lɛ mli lɛ, ewie bɔ ni enuɔ he ehãa yɛ Yudafoi nɛɛ ahe lɛ he. Ewie akɛ: “Nɔ ni mitsui shweɔ kɛ fai ni mikɛ hiɛdɔɔ kpaa Nyɔŋmɔ mihãa amɛ ji akɛ, ahere amɛyiwala. Ejaakɛ miyeɔ amɛhe odase akɛ amɛhiɛ dɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ he moŋ, shi jeee yɛ nilee krɔŋŋ naa.” (Rom. 10:1, 2) Paulo tee nɔ eshiɛ etsɔɔ Yudafoi lɛ ejaakɛ ‘etsui shwe’ waa akɛ ahere amɛteŋ mɛi komɛi kɛ̃ ayiwala. (Rom. 11:13, 14) Esɔle ekpa Nyɔŋmɔ fai ni eye ebua Yudafoi lɛ, jeee maŋ muu lɛ fɛɛ, shi moŋ aŋkroaŋkroi ni yɔɔ mli lɛ, ní amɛbo Maŋtsɛyeli sane lɛ toi. Ewie akɛ: “Amɛhiɛ dɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ he.” Ena akɛ gbɔmɛi kpakpai ji amɛ, ni akɛ amɛbaanyɛ amɛbasɔmɔ Yehowa. Paulo na akɛ, kɛ́ aye abua Yudafoi nɛɛ, bɔ ni amɛhiɛ dɔɔ yɛ amɛjamɔ lɛ he lɛ, nakai nɔŋŋ amɛkɛ hiɛdɔɔ baasɔmɔ akɛ Kristo sɛɛnyiɛlɔi, tamɔ bɔ ni eba lɛ yɛ egbɛfaŋ lɛ. w18.05 13 kk. 4; 15 kk. 13-14

Ju, September 28

[Nyɛwiea wiemɔi] ni hi ni tswaa mɔ emaa shi, yɛ hiamɔ ni yɔɔ lɛ naa, koni mɛi ni nuɔ lɛ aná nɔ ko ni sɛɛnamɔ yɔɔ he.​—Efe. 4:29.

Esa akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ kɛ ehiɛ afɔ̃ shi ni ekwɛ nɔ ni ebaanyɛ efee kɛye ebua mɛi krokomɛi. Paulo wo Kristofoi ni yɔɔ Yudea lɛ ŋaa akɛ: “Nyɛwajea niji ni mli eje wui kɛ nakutsei ni egbɔjɔ lɛ, ni nyɛyaa nɔ nyɛjajea gbɛ ni nyɛnyiɛ nɔ lɛ koni nyɛnyiɛ trɔmɔɔ, koni nɔ ni egbɔjɔ lɛ akaje talɔ lɛ mli, shi moŋ atsa lɛ.” (Heb. 12:12, 13) Gbekɛbii ji wɔ jio, onukpai ji wɔ jio, wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔwiemɔi anɔ wɔwowoo wɔhe hewalɛ. Paulo wo ŋaa akɛ: “No hewɔ lɛ, kɛ́ Kristo mli hewalɛwoo ko yɛ, kɛ́ suɔmɔ miishɛjemɔ ko yɛ, kɛ́ mɔhesusumɔ ko yɛ, kɛ́ suɔmɔ kɛ musuŋtsɔlɛ ko yɛ lɛ, nyɛhãa mimiishɛɛ lɛ ayia obɔ, akɛ nyɛmiijwɛŋ nɔ kome, nyɛhiɛ suɔmɔ kome, nyɛfee ekome, ni nyɛhiɛ susumɔ kome. Nyɛkajɛa naataamɔ loo nyɛhe ni nyɛnaa tsɔ mli nyɛfea nɔ ko nɔ ko, shi moŋ nyɛkɛ heshibaa abua mɛi krokomɛi akɛ amɛnɔ kwɔlɔ fe nyɛ, be mli ni nyɛtaoɔ nibii ni hi hã mɛi krokomɛi, shi jeee nibii ni hi hã nyɛ pɛ lɛ.”​—Fip. 2:1-4. w18.04 22 kk. 10; 23 kk. 12

Jufɔ, September 29

Nyɛfea nyɛnii akɛ mɛi ni jeee nyɔji, ni nyɛkɛ nyɛheyeli lɛ atsu nii akɛ Nyɔŋmɔ nyɔji.​—1 Pet. 2:16.

Nɔ tuuntu hewɔ ni Yehowa tsɔ Yesu nɔ ehã wɔye wɔhe kɛje esha kɛ gbele nyɔŋyeli mli ji, koni wɔkɛ wɔwala fɛɛ asɔmɔ Nyɔŋmɔ akɛ enyɔji. Gbɛ ni hi fe fɛɛ ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔkɛ wɔheyeli lɛ atsu nii jogbaŋŋ ji, ni wɔkɛ wɔbe kɛ wɔhewalɛ fɛɛ baasɔmɔ Yehowa. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, wɔtsɔmɔŋ nyɔji wɔhãŋ je lɛ kɛ nibii ni wɔ diɛŋtsɛ wɔheloo lɛ shweɔ lɛ. (Gal. 5:16) Noa kɛ eweku lɛ fee enɛ he nɔkwɛmɔnɔ kpakpa. Mɛi ni hi shi yɛ amɛbeiaŋ lɛ kɛ amɛhe wo awuiyeli kɛ jeŋba sha mli vii. Shi Noa kɛ eweku lɛ kɛ amɛhe wooo nibii gbohii nɛɛ amli. Mɛni ye ebua amɛ ni amɛnyɛ amɛfee nakai? Amɛkpɛ amɛyiŋ akɛ amɛkɛ amɛbe fɛɛ baawo nitsumɔi srɔtoi ni Yehowa ehã amɛ lɛ amli. Amɛkpɛ adeka lɛ, amɛbua niyenii naa kɛhã amɛ diɛŋtsɛ amɛhe kɛ kooloi lɛ, ni amɛbɔ mɛi kɔkɔ yɛ Nu Afua lɛ he. “Noa fee nɔ fɛɛ nɔ tamɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ fã lɛ lɛ. Nakai pɛpɛɛpɛ efee.” (1 Mo. 6:22) Enɛ hewɔ lɛ, be ni Yehowa kpãtãa nakai jeŋ fɔŋ lɛ hiɛ lɛ, ebaa Noa kɛ eweku lɛ yi.​—Heb. 11:7. w18.04 10 kk. 8, 11; 11 kk. 12

Shɔ, September 30

Mikɛ hegbɛ nɛɛ fɛɛ kɛ amɛnunyam lɛ baahã bo ejaakɛ akɛhã mi, ni mɔ fɛɛ mɔ ni misumɔɔ ni mikɛhã lɛ, lɛ mikɛhãa.​—Luka 4:6.

Jeee je lɛŋ nɔyelii lɛ pɛ anɔ Satan tsɔɔ elakaa mɛi. Etsɔɔ amale jamɔi kɛ je nɛŋ jarayeli gbɛjianɔtoi lɛ hu anɔ elakaa “shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ.” (Kpo. 12:9) Satan tsɔɔ amale jamɔi anɔ egbɛɔ Yehowa he amalei eshwãa, ni eebɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni ebaanyɛ koni ehã Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ alaaje kwraa koni mɛi akale. (Yer. 23:26, 27) Enɛ hewɔ lɛ, mɛi pii susuɔ akɛ amɛmiijá Nyɔŋmɔ, shi yɛ anɔkwale mli lɛ, Satan elaka amɛ ni amɛmiijá daimonioi. (1 Kor. 10:20; 2 Kor. 11:13-15) Satan tsɔɔ je nɛŋ jarayeli gbɛjianɔtoi lɛ hu anɔ egbɛɔ amalei eshwãa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, jarayeli gbɛjianɔtoi nɛɛ ehã mɛi ená jwɛŋmɔ lɛ akɛ, ja amɛná shika kpɔtɔɔ kɛ heloonaa nibii babaoo dani amɛbaaná miishɛɛ. (Abɛi 18:11) Mɛi ni ehe amale nɛɛ amɛye lɛ etsɔmɔ nyɔji amɛhã “Ninámɔ,” moŋ fe Nyɔŋmɔ. (Mat. 6:24) Ni kɛ́ amɛtsa nɔ nakai lɛ, suɔmɔ fioo ni amɛyɔɔ kɛhã Nyɔŋmɔ lɛ po baatã kwraa.​—Mat. 13:22; 1 Yoh. 2:15, 16. w18.05 23 kk. 6-7

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje