WALA SHIHILƐ HE SANE
“Yehowa Shiii Mi Kɔkɔɔkɔ!”
NIBII pii ni wɔkɛkpeɔ yɛ shihilɛ mli lɛ baanyɛ ahã wɔnu he akɛ eshwɛ wɔ kome. Nibii nɛɛ ekomɛi ji, kɛ́ mɛi ni wɔsumɔɔ amɛ waa lɛ gboi, wɔfã kɛtee he ko hee, loo wɔyaje he ko ni kɛ wɔwekumɛi kɛ wɔnanemɛi ateŋ jekɛ waa. Mikɛ shihilɛi nɛɛ fɛɛ ekpe pɛŋ. Shi bianɛ lɛ, kɛ́ misusu nibii ni etee nɔ yɛ mishihilɛ mli lɛ ahe lɛ, minaa akɛ, be ni minu he akɛ eshwɛ mi kome po lɛ, no mli lɛ eshwɛko mi kome. Hã magba bo nɔ hewɔ ni mikɛɔ nakai.
NƆKWƐMƆNƆ KPAKPA NI MIFƆLƆI FEE
No mli lɛ, mifɔlɔi yaa Roman, ni amɛkɛ amɛjamɔ lɛ shwɛɛɛ kwraa. Shi be ni ajɛ Biblia lɛ mli atsɔɔ amɛ akɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i ji Yehowa lɛ, amɛbatsɔmɔ Yehowa Odasefoi ni yɔɔ ekãa waa. Mipapa lɛ, kapintafonyo ni he esa ni, ni no mli lɛ efeɔ Yesu he amagai. Shi ekpa, ni ekɛ hesai ni eyɔɔ lɛ tsu nii kɛtsake wɔŋwɛitsu lɛ shishi lɛ ni ekɛfee Maŋtsɛyeli Asa. Enɛ ji klɛŋklɛŋ Maŋtsɛyeli Asa ni aná yɛ San Juan del Monte, ni yɔɔ Philippines maŋ lɛ maŋtiase ni atsɛɔ lɛ Manila lɛ.
Mi kɛ mifɔlɔi kɛ miwekumɛi
Afɔ mi 1952, ni miyɛ nyɛmimɛi hii onukpai ejwɛ kɛ nyɛmimɛi yei onukpai etɛ. Mifɔlɔi tsɔɔ mi Yehowa he nii jogbaŋŋ, tamɔ bɔ ni amɛtsɔɔ minyɛmimɛi onukpai lɛ. Be ni midaa lɛ, mipapa wo mi hewalɛ ni mikane Biblia lɛ yitso kome daa gbi, ni ekɛ mi kase asafo lɛ woji pii. Yɛ be kɛ beiaŋ lɛ, mifɔlɔi fɔ̃ɔ nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi kɛ nitsumɔhe nine lɛ najiaŋdamɔlɔi nine ni amɛbatoɔ wɔshĩa lɛ. Nyɛmimɛi nɛɛ gba wɔ amɛniiashikpamɔi, ni enɛ wo weku muu lɛ fɛɛ hewalɛ ni ehã wɔná miishɛɛ. Agbɛnɛ hu, ekanya wɔ ni wɔhã Yehowa sɔɔmɔ he ahia wɔ fe nibii krokomɛi fɛɛ yɛ wɔshihilɛ mli.
Mifɔlɔi ahemɔkɛyeli mli wa, ni mikase nibii kpakpai pii kɛjɛ amɛnɔkwɛmɔnɔ lɛ mli. Hela bamɔ mimami ni egbo. No sɛɛ, yɛ 1971 lɛ, mi kɛ mipapa bɔi sɔɔmɔ akɛ daa gbɛgbalɔi. Shi yɛ 1973, be ni miye afii 20 lɛ, mipapa hu gbo. Be ni mifɔlɔi gboi amɛshi mi lɛ, minu he akɛ eshwɛ mi kome, ni mifee shwɛm. Shi hiɛnɔkamɔ ni miyɔɔ akɛ Yehowa baatee amɛ shi, tamɔ bɔ ni awie yɛ Biblia lɛ mli lɛ, shɛje mimii, ni eye ebua mi ni minyɛ mifi shi ni mitee nɔ misɔmɔ Yehowa. (Heb. 6:19) Mipapa gbele lɛ sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, ahã mibɔi sɔɔmɔ akɛ gbɛgbalɔ krɛdɛɛ yɛ ŋshɔkpɔ ko ni etse ehe lɛ nɔ. Atsɛɔ ŋshɔkpɔ nɛɛ Coron, ni eyɛ Palawan kpokpaa lɛ nɔ.
NAAGBAI NI MIKƐKPE BE NI MI KOME MISƆMƆƆ YƐ CORON LƐ
Be ni mitee Coron lɛ, no mli lɛ miye afii 21. Mihi maŋ wulu lɛ mli miwala gbii fɛɛ, no hewɔ lɛ, be ni mibashɛ ŋshɔkpɔ lɛ nɔ lɛ, minaa kpɛ mihe waa akɛ shĩai fioo pɛ yɔɔ kane kɛ paipi, ni ekpakpa ko dani obaana tsɔne loo moto. Eyɛ mli akɛ nyɛmimɛi fioo yɛ ŋshɔkpɔ lɛ nɔ moŋ, shi mi pɛ ji gbɛgbalɔ ni asafo lɛ tsu kɛtee jɛmɛ. No hewɔ lɛ, bei komɛi lɛ, mi kome miyaa shiɛmɔ, ejaakɛ mináaa mɔ ko mikɛya. Klɛŋklɛŋ nyɔɔŋ ni miye yɛ jɛmɛ lɛ mli lɛ, mihiɛ tse miwekumɛi kɛ minanemɛi lɛ waa. Kɛ́ je na lɛ, miwóɔ mihiɛ nɔ mikwɛɔ ŋwɛi, ni mifóɔ. Efee mi akɛ miku misɛɛ miya shĩa.
Be fɛɛ be ni manu he nakai lɛ, misɔleɔ mihãa Yehowa ni migbaa lɛ mitsuiŋ saji fɛɛ. Mikaiɔ ŋmalɛi kɛ saji ni woɔ mɔ hewalɛ ni mikane yɛ asafo lɛ woji lɛ amli lɛ. Ŋmalɛ kome ni mifɔɔ he susumɔ ji, Lala 19:14. Miyɔse akɛ, kɛ́ mihe be misusu nibii ni Yehowa sumɔɔ, tamɔ enitsumɔi kɛ esui lɛ ahe lɛ, ebaatsɔ “mi-Tɛsaa kɛ mi-Kpɔ̃lɔ.” Buu-Mɔɔ nikasemɔ ko ni ba ni yitso ji, “Yehowa Shiŋ Bo Kɔkɔɔkɔ” (You Are Never Alone)a lɛ ye ebua mi waa, ni mikane lɛ shii abɔ. Kɛ́ eshwɛ mi kome lɛ, minuɔ he tamɔ mikɛ Yehowa pɛ yɔɔ he ni miyɔɔ lɛ, ni minaa lɛ akɛ eji hegbɛ krɛdɛɛ ni miná ni mikɛbaasɔle, makase nii, ni majwɛŋ nii anɔ.
Be ni miyashɛ Coron lɛ sɛɛ etsɛɛɛ ni awó mi asafoŋ onukpa. No hewɔ lɛ, abaná asafoŋ onukpa kome yɛ ŋshɔkpɔ lɛ nɔ, ni ji mi. Mito gbɛjianɔ ni wɔbɔi Teokrase Sɔɔmɔ Skul lɛ, Sɔɔmɔ Kpee lɛ, Asafo Wolo Nikasemɔ lɛ, kɛ Buu-Mɔɔ Nikasemɔ lɛ feemɔ, ni mi mikwɛɔ fɛɛ nɔ. Agbɛnɛ hu, daa otsi lɛ, mi mihãa maŋshiɛmɔ lɛ. Nitsumɔi nɛɛ ni jwere minɔ lɛ hewɔ lɛ, mináaa dekã po ni mikɛbaaye ŋkɔmɔ akɛ eshwɛ mi kome!
Shiɛmɔ nitsumɔ lɛ wo yibii kpakpai yɛ Coron. Mi-Biblia mli nikaselɔi lɛ ekomɛi po tee amɛhiɛ ni abaptisi amɛ. Shi mikɛ naagbai komɛi hu kpe. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, bei komɛi lɛ, minyiɛɔ ŋmɛlɛtswai abɔ dani miyashɛɔ shikpɔŋkuku lɛ mli he ni miyashiɛ yɛ lɛ, ni mileee he ni kɛ́ je na lɛ, mikɛ miyitso baafɔ̃ po. Ŋshɔkpɔi bibiibibii pii hu yɛ wɔshikpɔŋkuku lɛ mli, ni bei pii kɛ́ miiya eko nɔ lɛ, mikɛ lɛlɛ ni outboard motor yɔɔ he ni yaa. Bei komɛi lɛ, ŋshɔ lɛ hiɛ feɔ hamahama, ni mileee seremɔ hu! Shi Yehowa bu mihe ni eye ebua mi yɛ naagbai nɛɛ fɛɛ amli. Sɛɛ mli lɛ, mina akɛ Yehowa tsɔ naagbai nɛɛ anɔ esaa mi kɛhã shihilɛi ni mli wawai ni mikɛkpe yɛ he ni miyasɔmɔ yɛ be ni mishi Coron lɛ.
PAPUA NEW GUINEA
Yɛ 1978 lɛ, ahã miyasɔmɔ yɛ Papua New Guinea, ni yɔɔ Australia kooyi lɛ. Gɔji sɔŋŋ ni yɔɔ jɛmɛ. Eyɛ mli akɛ mɛi aaafee miliɔn etɛ pɛ ni yɔɔ ŋshɔkpɔ nɛɛ nɔ, shi awieɔ wiemɔi srɔtoi 800 kɛ sɛɛ yɛ jɛmɛ, ni enɛ hã minaa kpɛ mihe waa. Shi miishɛɛ sane ji, mɛi babaoo wieɔ Melanesian Pidgin, nɔ ni afɔɔ lɛ tsɛmɔ akɛ, Tok Pisin lɛ.
Akɛ mi tee Blɔfo asafo ko ni yɔɔ maŋ lɛ maŋtiase, ni ji Port Moresby lɛ mli be kukuoo. No sɛɛ lɛ, akɛ mi tee Tok Pisin asafo mli, ni mihã abɔi mi Tok Pisin lɛ tsɔɔmɔ. Mikɛ nɔ ni mikaseɔ lɛ tsu nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Enɛ ye ebua mi ni minyɛ mikase wiemɔ lɛ oyayaayai. Etsɛɛɛ tsɔ ni mibɔi maŋshiɛmɔ hãmɔ yɛ Tok Pisin mli. Sɛɛ mli lɛ, ahã mibɔi Tok Pisin asafoi ni yɔɔ kpokpaa wuji srɔtoi lɛ anɔ lɛ sɔɔmɔ akɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ, ni enɛ hã minaa kpɛ mihe waa, ejaakɛ ni miba Papua New Guinea lɛ, mináko afi.
Asafoi lɛ ateŋ jekɛ waa. Enɛ hewɔ lɛ, kɛ́ kpokpaa nɔ kpee be shɛ lɛ, esa akɛ mato gbɛjianɔ ni afee yɛ hei srɔtoi pii, ni no hã mifã gbɛ waa. Be ni mibɔi sɔɔmɔ akɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ, mináaa nibii mlɛo, ejaakɛ mileee maŋ lɛ mli jogbaŋŋ, ni kpaako mikaseɔ amɛwiemɔ lɛ kɛ bɔ ni amɛhiɔ shi amɛhãa. Bɔ ni maŋ lɛ efee gɔji sɔŋŋ ni tɛi wuji hɔlɔ shikpɔŋ lɛ hewɔ lɛ, gbɛjegbɛi faaa yɛ jɛmɛ. No hewɔ lɛ, bei pii lɛ, kɛ́ miifã gbɛ kɛmiijɛ asafo kome mli kɛmiiya ekroko mli lɛ, mikɛ ɛroplen ni yaa. Bei komɛi lɛ, ɛroplen ni mikɛfãa gbɛ lɛ egbɔ ni mi kome mita mli. Kɛ́ mita plen lɛ mli lɛ, mitsui fãa waa, tamɔ bɔ ni no mli lɛ minuɔ he kɛ́ mita lɛlɛ lɛ mli lɛ!
Nakai beiaŋ lɛ, mɛi pii bɛ tɛlifoŋ. No hewɔ lɛ, kɛ́ miyasara asafoi lɛ, miŋmaa amɛ lɛta. Bei pii lɛ, miyashɛɔ ni milɛta lɛ ebashɛko, no hewɔ lɛ esa akɛ manyiɛ mabibii mɛi kɛ́ amɛle Odasefonyo ko. Shi kɛ́ blɛooblɛoo miyana nyɛmimɛi lɛ, amɛhereɔ mi hiɛmɛɛ ni no hãa minaa akɛ mitɔlɛ lɛ efeko efolo. Mina shii abɔ akɛ Yehowa kɛ mi yɛ, ni no hã naanyobɔɔ ni yɔɔ mi kɛ lɛ teŋ lɛ mli bawa waa.
Klɛŋklɛŋ be ni miyasara asafo ni yɔɔ Bougainville ŋshɔkpɔ lɛ nɔ lɛ, nyɛmi nuu ko kɛ eŋa kɛ amɛhiɛ ŋmɔlɔŋmɔlɔ baŋa mi ni amɛbi mi akɛ, “Ani okaiɔ wɔ?” Mikai akɛ, klɛŋklɛŋ be ni mitee Port Moresby lɛ, mishiɛ mihã amɛ. Mikɛ amɛ je Biblia mli nikasemɔ shishi, ni sɛɛ mli lɛ, mikɛ amɛ hã nyɛmi nuu ko ni yɔɔ jɛmɛ asafo lɛ mli ni ekɛ amɛ atsa nɔ. Shi bianɛ lɛ, abaptisi amɛ! Miná jɔɔmɔi babaoo yɛ Papua New Guinea yɛ afii etɛ ni mikɛsɔmɔ yɛ jɛmɛ lɛ amli, ni nyɛmi nuu nɛɛ kɛ eŋa lɛ sane lɛ ji jɔɔmɔi nɛɛ ateŋ ekome.
WEKU BIBIOO NI BƐ DEKÃ KWRAA
Mi kɛ Adel
Dani mashi Coron yɛ 1978 lɛ, mibale nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Adel. Adel he yɛ fɛo waa, ni ekɛ ehe shãa afɔle hu. Eji daa gbɛgbalɔ, ni nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, ehiɛ bii enyɔ, Samuel kɛ Shirley, ni eekwɛ emami ni eda yɛ afii amli lɛ hu. Yɛ May 1981 lɛ, miku misɛɛ kɛtee Philippines ni mikɛ Adel yabote gbalashihilɛ mli. No sɛɛ lɛ, mi kɛ lɛ fɛɛ sɔmɔ akɛ daa gbɛgbalɔi, ni wɔfee ekome kɛkwɛ weku lɛ.
Be ni mikɛ Adel, kɛ wɔbii Samuel kɛ Shirley sɔmɔɔ yɛ Palawan lɛ
Eyɛ mli akɛ miyɛ weku moŋ, shi yɛ 1983 lɛ, ahã mibɔi sɔɔmɔ ekoŋŋ akɛ gbɛgbalɔ krɛdɛɛ, ni he ni akɛhã mi ji Linapacan ŋshɔkpɔ lɛ ni yɔɔ Palawan kpokpaa lɛ nɔ lɛ. Wɔ fɛɛ wɔfã kɛtee ŋshɔkpɔ ni etse ehe banee nɛɛ nɔ, ni no mli lɛ Odasefonyo ko kwraa bɛ jɛmɛ. Be ni wɔfã kɛtee jɛmɛ aaafee afi sɛɛ lɛ, Adel mami gbo. Shi wɔtee nɔ wɔtsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ kɛ ekãa, ni no ye ebua wɔ ni wɔyeee awerɛho tsɔ. Wɔkɛ mɛi pii bɔi Biblia lɛ kasemɔ, ni bɔ ni amɛyaa amɛhiɛ lɛ hewɔ lɛ, wɔna akɛ ehe miihia ni wɔná Maŋtsɛyeli Asa. No hewɔ lɛ, wɔma bibioo ko. Be ni wɔba biɛ lɛ, afii etɛ pɛ sɛɛ lɛ, wɔná mɛi 110 ba Kaimɔ lɛ, ni enɛ hã wɔná miishɛɛ waa. Sɛɛ mli be ni wɔshi po lɛ, mɛi nɛɛ ateŋ mɛi pii tee amɛhiɛ ni abaptisi amɛ.
Yɛ 1986 lɛ, ahã miyasɔmɔ yɛ ŋshɔkpɔ ko ni atsɛɔ lɛ Culion lɛ nɔ. Kpitiyelɔi babaoo yɛ ŋshɔkpɔ nɛɛ nɔ. Sɛɛ mli lɛ, ahã Adel hu bɔi sɔɔmɔ akɛ gbɛgbalɔ krɛdɛɛ. No mli lɛ, ewa kɛhã wɔ akɛ wɔbaashiɛ wɔhã kpitiyelɔi lɛ. Shi nyɛmimɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ hã wɔle akɛ akwɛ kpitiyelɔi nɛɛ, ni no hewɔ lɛ, ebaawa akɛ eko baatsɛŋe wɔ. Kpitiyelɔi nɛɛ ekomɛi yaa asafoŋ kpeei yɛ nyɛmi yoo ko shĩa. Etsɛɛɛ kwraa ni wɔgbeyeishemɔ lɛ sɛɛ fo, ni wɔná miishɛɛ waa akɛ wɔhã mɛi nɛɛ ni nuɔ he akɛ Nyɔŋmɔ kɛ adesai ekpoo amɛ lɛ le hiɛnɔkamɔ ni Biblia lɛ yɔɔ kɛhã amɛ lɛ. Be ni mɛi ni eye hela ni naa wa nɛɛ ná amɛle akɛ wɔsɛɛ lɛ amɛbaaná gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kpakpa lɛ, amɛná miishɛɛ waa ni enɛ ta wɔtsuiŋ waa.—Luka 5:12, 13.
Mikɛ Adel fee nɔ ko kɛye wɔbua wɔbii lɛ koni Culion shihilɛ akaje amɛhiɛ. Wɔhã nyɛmimɛi oblayei enyɔ jɛ Coron ni amɛkɛ wɔ bahi shi, ni enɛ hã wɔbii lɛ ná nanemɛi kpakpai amɛkɛbɔ. Samuel, Shirley, kɛ oblayei enyɔ nɛɛ ná miishɛɛ waa yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Amɛná gbekɛbii pii amɛkɛkase nii, ni mi kɛ Adel kɛ gbekɛbii nɛɛ afɔlɔi kase nii. Anɔkwa, ebashɛ he ko lɛ, wɔkɛ wekui 11 sɔŋŋ ni kaseɔ nii. Etsɛɛɛ ni wɔbaná Biblia mli nikaselɔi babaoo ni miiya amɛhiɛ aahu akɛ, wɔtse asafo hee!
No mli lɛ, mi pɛ ji asafoŋ onukpa yɛ jɛmɛ niiaŋ. No hewɔ lɛ, nitsumɔhe nine lɛ bi ni daa otsi lɛ, mikɛ shiɛlɔi kpaanyɔ ni yɔɔ Culion lɛ afee asafoŋ kpeei, ni agbɛnɛ hu, mikɛ shiɛlɔi nɛɛhu ni yɔɔ akrowa ko ni atsɛɔ lɛ Marily lɛ hu afee asafoŋ kpeei. Kɛjɛ he ni wɔyɔɔ lɛ kɛmiiya jɛmɛ lɛ, ja okɛ lɛlɛ tee, ni ebaahe bo ŋmɛlɛtswai etɛ dani obaashɛ. Kɛ́ wɔkpa asafoŋ kpeei yɛ jɛmɛ lɛ, mikɛ miweku lɛ nyiɛɔ ŋmɛlɛtswai abɔ kɛtsɔɔ gɔji anɔ kɛyaa akrowa ko ni atsɛɔ lɛ Halsey lɛ, ni wɔkɛ mɛi komɛi yakaseɔ nii yɛ jɛmɛ.
Etsɛɛɛ ni nitsumɔ lɛ shwere waa yɛ Marily kɛ Halsey. Enɛ hewɔ lɛ, wɔmamɔ Maŋtsɛyeli Asai yɛ hei enyɔ nɛɛ. Nyɛmimɛi lɛ diɛŋtsɛ kɛ amɛnibii kɛ amɛhewalɛ ni mamɔ Maŋtsɛyeli Asai lɛ, tamɔ bɔ ni mɛi ni yɔɔ Linapacan lɛ fee lɛ. Mɛi aaafee 200 baanyɛ aya Maŋtsɛyeli Asa ni ama yɛ Marily lɛ mli, ni ama lɛ bɔ ni abaanyɛ agbele mli hu. No hewɔ lɛ, wɔnyɛɔ wɔfeɔ kpokpaa nɔ kpeei yɛ jɛmɛ.
MIYE AWERƐHO, MIHE FEE SHOO, SHI MINÁ MIISHƐƐ EKOŊŊ
Yɛ 1993 lɛ, ahã mi kɛ Adel bɔi sɔɔmɔ akɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ kɛ eŋa yɛ Philippines; no mli lɛ, wɔbii lɛ edara. Kɛkɛ ni yɛ afi 2000 lɛ, ahã mitee Sɔɔmɔ Tsɔsemɔ Skul lɛ eko, koni atsɔse mi akɛ tsɔɔlɔ kɛhã nakai skul lɛ. Minu he akɛ minyɛŋ matsɔɔ nii yɛ skul nɛɛ, shi Adel wo mi hewalɛ be fɛɛ be. Ekai mi akɛ, Yehowa baahã mi nyɛmɔ lɛ kɛtsu nitsumɔ nɛɛ. (Fip. 4:13) Adel nyɛ ewie nakai kɛ ekãa, ejaakɛ no mli lɛ, lɛ diɛŋtsɛ lɛ, eeye hela ko, shi fɛɛ sɛɛ lɛ eenyɛ eetsu esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ.
Yɛ 2006 be ni mibɔi nitsɔɔmɔ yɛ Sɔɔmɔ Tsɔsemɔ Skul lɛ, ahã wɔle akɛ Adel miiye hela ko ni atsɛɔ lɛ Parkinson’s disease. Wɔkpaaa enɛ gbɛ kwraa! Enɛ hewɔ lɛ, mikɛɛ Adel akɛ wɔkɛ wɔsɔɔmɔ lɛ afɔ̃ shi dã. Shi ekɛɛ mi akɛ, “Ofainɛ, taomɔ datrɛfonyo ni baanyɛ akwɛ mi, ni mile akɛ Yehowa baaye abua wɔ ni wɔnyɛ wɔtsa wɔsɔɔmɔ lɛ nɔ.” Adel tee nɔ ekɛ hela nɛɛ sɔmɔ Yehowa afii ekpaa sɔŋŋ ni egbigbiliii emli. Be ni eshɛ he ko ni enyɛɛɛ enyiɛ po lɛ, etaa helatsɛmɛi ashwiili mli kɛyaa shiɛmɔ. Be ni ebashɛ he ko ni wiemɔ wa kɛhã lɛ hu lɛ, ebɔ mɔdɛŋ akɛ kɛ́ atee asafoŋ kpeei lɛ, ebaahã sane hetoo kuku ko. Nyɛmimɛi pii jie Adel yi yɛ bɔ ni efiɔ shi lɛ hewɔ, ni amɛtee nɔ amɛfee nakai kɛyashi egbo yɛ 2013 mli. Mikɛ Adel, mihefatalɔ ni sumɔɔ mi ni yeɔ ebua mi nɛɛ ehi shi afii 30 kɛ sɛɛ. No hewɔ lɛ be ni egbo lɛ, miwerɛ ho mihe waa, ni minu he shi kome ekoŋŋ akɛ eshwɛ mi kome.
Adel yɛ wala mli kulɛ, mile akɛ, ebaasumɔ ni maya nɔ mahiɛ misɔɔmɔ lɛ mli, no hewɔ lɛ mifee nakai. Mikɛ mihe wo sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli waa, ni no ye ebua mi ni minuuu shoofeemɔ he tsɔ. Kɛjɛ 2014 kɛyashi 2017 lɛ, ahã miyasɔmɔ asafoi ni wieɔ Tagalog yɛ maji ni atsĩ wɔnitsumɔ lɛ naa yɛ mli lɛ anɔ. No sɛɛ lɛ, miyasɔmɔ asafoi ni wieɔ Tagalog yɛ Taiwan, United States, kɛ Canada. Yɛ 2019 lɛ, miyatsɔɔ nii yɛ Skul Kɛhã Maŋtsɛyeli Sane Kpakpa Jajelɔi ni afee yɛ Blɔfo mli yɛ India kɛ Thailand lɛ. Nitsumɔi nɛɛ fɛɛ hã miná miishɛɛ waa. Anɔkwa, kɛ́ miitsu babaoo yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli lɛ, no hãa mináa miishɛɛ waa.
BE FƐƐ BE LƐ, MƆ KO YƐ NI BAAYE ABUA WƆ
He fɛɛ he ni Yehowa sɔɔmɔ lɛ kɛ mi baaya lɛ, mikɛ nyɛmimɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ bɔɔ waa, ni mibasumɔɔ amɛ, no hewɔ lɛ kɛ́ miishi amɛ lɛ, ewa. Yɛ bei ni tamɔ nakai lɛ amli lɛ, mikɛ mihiɛ fɔ̃ɔ Yehowa nɔ kwraa. Mina Yehowa nine yɛ mishihilɛ mli shii abɔ, ni enɛ eye ebua mi ni mitee nɔ misɔmɔ lɛ kɛ miishɛɛ yɛ shihilɛ fɛɛ shihilɛ mli. Bianɛ lɛ, miisɔmɔ akɛ gbɛgbalɔ krɛdɛɛ yɛ Philippines. Nyɛmimɛi ni yɔɔ misafo hee lɛ mli lɛ yeɔ amɛbuaa mi waa, ni amɛhãa mináa miishɛɛ; amɛbatsɔ tamɔ miweku. Agbɛnɛ hu, kɛ́ mina bɔ ni Samuel kɛ Shirley nyiɛ amɛmami nanemaahei lɛ asɛɛ lɛ, mitsui nyɔɔ mimli waa.—3 Yoh. 4.
Nyɛmimɛi ni mikɛyɔɔ asafo lɛ mli lɛ etsɔ miweku, ni amɛkwɛɔ mi jogbaŋŋ
Mikɛ shihilɛi ni mli wawai pii ekpe, ni eko ji be ni hela ko ni naa wa waa mɔ miŋa ni epiŋ aahu kɛyashi egbo lɛ. Agbɛnɛ hu, mishihilɛ tsake shii abɔ. Shi yɛ fɛɛ mli lɛ, mina akɛ Yehowa kɛ “wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ teŋ jekɛɛɛ.” (Bɔf. 17:27) “Yehowa nine bɛ kuku” bɔ ni enyɛŋ eye ebua etsuji ni ewaje amɛ kɛ́ amɛyɛ hei ni etse amɛhe banee po. (Yes. 59:1) Yehowa, mi-Tɛsaa lɛ, kɛ mi ehi shi miwala gbii fɛɛ, ni miida lɛ shi waa yɛ enɛ hewɔ. Anɔkwa, Yehowa shiii mi kɔkɔɔkɔ!