Kristofoi Asɔɔmɔ Nitsumɔ Mumɔ Lɛ
“Nyɛmumɔ lɛ he adɔa la; Nyɛsɔmɔa Nuŋtsɔ Lɛ.”—ROMABII 12:11.
1. Te mɔ ko feɔ tɛŋŋ ejieɔ ehe kpo akɛ eji sɔɔlɔ?
1 GBƐ kome pɛ yɔɔ ni mɔ aŋkro lɛ baanyɛ atsɔ nɔ ajie ehe kpo akɛ eji Kristofonyo sɔɔlɔ—kɛtsɔ enifeemɔi anɔ. Wɔnaa enɛ yɛ Hela wiemɔ kɛha sɔɔlɔ, di·aʹko·nos lɛ shishinumɔ mli. Nilelɔ ko kɛɛ akɛ: “Di·aʹko·nos wieɔ nii ni tsulɔ lɛ tsuɔ yɛ enitsumɔ lɛ mli lɛ he . . . Wiemɔ lɛ tsɔɔ mɔ ni tsuɔ mɔ ko famɔi ahe nii, titri lɛ, mɔ ni ji nuŋtsɔ lɛ nɔ̃.” (Studies in the Vocabulary of the Greek New Testament ni Kenneth S. Wuest fee) Niŋmalɔ lɛ maa nɔ mi yɛ biɛ akɛ ni mɔ ko aaatsɔ sɔɔlɔ lɛ jeee ni mɔ ko aaana gbɛhe ko shi moŋ ni eetsu nɔ ko.
2. Mɛɛ odaseyeli yɔɔ ni tsɔɔ akɛ Timoteo kɛ Paulo ji Nyɔŋmɔ anɔkwa sɔɔlɔi?
2 Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, bɔfo Paulo wie yɛ Timoteo he akɛ: “Shi nyɛle etɛ naa, akɛ ekɛ mi sɔmɔɔ yɛ sanekpakpa lɛ hewɔ tamɔ bi kɛ etsɛ.” (Filipibii 2:22) Timoteo tsu nii waa yɛ sɔɔmɔ lɛ mli. Mɔ ko mɔ ko bɛ ni baanyɛ aje Nyɔŋmɔ sɔɔlɔ diɛŋtsɛ ni eji lɛ he ŋwane yɛ bɔ ni ekɛ ehe fɛɛ ha ni ekɛsɔmɔ lɛ hewɔ. Paulo ŋma eyaha Kristofoi ni yɔɔ Korinto lɛ hu akɛ: “Nyɛji wɔwolo [yijiemɔ nɔ] ni aŋma awo wɔtsuii amli ni mɛi fɛɛ le ni amɛkaneɔ; ni ajie nyɛ faŋŋ atsɔɔ akɛ nyɛji Kristo wolo ni wɔsɔmɔ yɛ he, ni jeee blɛgi, shi moŋ Nyɔŋmɔ hiɛkalɔ lɛ mumɔ lɛ akɛŋma.” (2 Korintobii 3:2, 3) Belɛ namɔ ni naa bɔ ni asafo nɛɛ shwereɔ ni ele akɛ Nyɔŋmɔ ji mɔ ni ha eba shihilɛ mli kɛtsɔ Paulo sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ nɔ lɛ baanyɛ aje Nyɔŋmɔ sɔɔlɔ ni Paulo ji lɛ he ŋwane?
3. Tsɔɔmɔ Kristofonyo anɔkwale sɔɔlɔ mumɔ lɛ mli.
3 Shi kaimɔ akɛ, sɔɔlɔ ni mɔ ko ji lɛ jeee nɔ ko he okadi bibioo ko. Esa akɛ wɔna Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ mumɔ lɛ. Timoteo kɛ Paulo “sɔmɔ.” Bɔfo lɛ diɛŋtsɛ kɛɛ: “Kɛji mijajeee sanekpakpa lɛ, kpoo ha mi!” (1 Korintobii 9:16) Nɔ ni fata he lɛ, eŋma akɛ: “Ni asaŋ wɔtooo mɔ ko mɔ ko pampi yɛ nɔ ko nɔ ko mli, koni akagbe sɔɔmɔ lɛ he guɔ; shi moŋ, nɔ fɛɛ nɔ mli lɛ wɔkɛ wɔhe tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ sɔɔlɔi, yɛ tsuishiŋmɛɛ babaoo mli, yɛ amanehului amli, yɛ fimɔi amli, yɛ haomɔi amli.” Hɛɛ, Paulo jie henɔjɔɔmɔ, ekaa, hehiamɔ kɛ suɔmɔ ni eyɔɔ akɛ ekɛaato etsui shi yɛ nɔ fɛɛ nɔ ni he hiaa lɛ he lɛ kpo, koni ebu nibii akɛ “laajemɔ nii,” bɔni afee ni egbe esɔɔmɔ akɛ Kristofonyo lɛ naa. (2 Korintobii 6:3-10; Filipibii 3:8) Esa akɛ Kristofoi sɔɔlɔi anɔkwafoi fɛɛ ana mumɔ ni tamɔ nakai.—Luka 9:23, 24.
4. Te aaafee tɛŋŋ ni mɔ ko aaatsɔ sɔɔlɔ kɛji akɛ ekɛ ebe ni fa tsuɔ gbɛnaa nii krokomɛi ahe nii?
4 Taakɛ eji yɛ bɔfoi lɛ agbii lɛ amli lɛ, sɔɔlɔi lɛ ekomɛi yɛ ŋmɛnɛ ni ji hii loo yei ni yɔɔ wekui kɛ heloo gbɛfaŋ nitsumɔ. Mɛi krokomɛi hu ji nikaselɔi ni yaa skul. Te aaafee tɛŋŋ ni amɛaakɛɛ akɛ amɛji sɔɔlɔi lɛ? Ojogbaŋŋ, amɛtsuɔ amɛgbɛnaa nii krokomɛi lɛ ahe nii ni amɛnaa hiɛtserɛjiemɔ ko bɔ ni sa. Shi amɛsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ jeee nɔ ni he ehiaaa amɛ tamɔ nɛkɛ nibii krokomɛi nɛɛ. Ni asaŋ jeee akɛ amɛkɛhɔɔ amɛhiɛtserɛjiemɔ bei amli bɔ ni amɛaanyɛ kɛkɛ, ni jeee akɛ be fioo ko pɛ amɛfiteɔ yɛ enɛ he daa nyɔŋ nɔ akɛ nifeemɔ ko kɛkɛ. Amɛyaa nɔ ‘amɛtaoɔ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ kɛ ejalɛ lɛ tsutsu.’—Mateo 6:33.
Gbɛgbamɔ Kɛ Kristofoi Asɔɔmɔ Nitsumɔ Lɛ
5. Mɛni ji gbɛ ni hi jogbaŋŋ ni aaatsɔ nɔ ajie Kristofoi asɔɔmɔ mumɔ lɛ kpo?
5 Mɛi ni jieɔ mumɔ ni tamɔ nɛkɛ kpo lɛ ji sɔɔlɔi anɔkwale Kristofoi, kɛji akɛ amɛyɛ weku mli gbɛnaa nii aloo heloo gbɛfaŋ nitsumɔi po. Shi mɛi komɛi nyɛɔ amɛjieɔ sɔɔmɔ lɛ mumɔ lɛ kpo yɛ gbɛ krɛdɛɛ ni kɛ nyɔmɔwoo baa hu nɔ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Kɛtsɔ gbɛgbamɔ (be fɛɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ni amɛkɛ amɛhe aaawo mli) nɔ, ekolɛ yɛ be kuku ko mli akɛ gbɛgbalɔi awalɔi aloo kɛha be kakadaŋŋ. Ekolɛ amɛbaanyɛ amɛtsu nii yɛ Buu-Mɔɔ Asafo lɛ nitsumɔhe niji lɛ ekomɛi amli aloo amɛna gbɛfaŋnɔ yɛ maŋsɛɛ sanekpakpashiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli aloo yɛ gbɛfaa sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli, ni amɛmiisara ni amɛmiitswa asafoi sɔrɔtoi kɛmiima shi.
6. Mɛni ji yiŋtooi ni sa ni no hewɔ ni Yehowa odasefonyo fɛɛ odasefonyo ni yɔɔ hegbɛ akɛ ekɛaafee nakai lɛ afee gbɛgbalɔ lɛ. (Luka 6:46-49)
6 Mɛni hewɔ Yehowa Odasefoi babaoo kɛ amɛhe woɔ gbɛgbamɔ sɔɔmɔ lɛ mli, yɛ be mli ni kɛji akɛ amɛkɛ be fioo sɔmɔ Nyɔŋmɔ lɛ, eeeha amɛna miishɛjemɔ yɛ shihilɛ mli amɛha amɛ diɛŋtsɛ amɛhe lɛ? Ejaakɛ amɛmiisumɔ ni amɛjie Yehowa yi ni amɛgba mɛi krokomɛi eyiŋtooi ahe sane. Agbɛnɛ hu, amɛle akɛ “je lɛ hoɔ eyaa kɛ emli sɛɛdii nii, shi mɔ ni feɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛ hiɔ shi kɛyaa naanɔ.” (1 Yohane 2:17) Akɛni amɛheɔ enɛ kɛ Nyɔŋmɔ shiwooi amɛyeɔ yɛ anɔkwale mli hewɔ lɛ, amɛmiisumɔ ni amɛkɛ be babaoo agba mɛi krokomɛi sanekpakpa lɛ he sane bɔ ni amɛaanyɛ, bɔni afee ni mɛi ni boɔ toi lɛ hu anyɛ afee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii ni amɛna naanɔ wala. Agbɛnɛ hu, amɛle akɛ be ni “aaashiɛ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa nɛɛ ni akɛye jeŋmaji lɛ fɛɛ odase; ni no dani naagbee lɛ aaaba” lɛ mli wɔyɔɔ nɛɛ. (Mateo 24:14) Amɛkaiɔ akɛ Yesu kɛɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ: “Nikpamɔ lɛ fa moŋ, shi nitsulɔi lɛ faaa. No hewɔ lɛ nyɛkpaa nikpamɔ Nuŋtsɔ lɛ fai, koni ewo nitsulɔi agbɛ kɛba enikpamɔ lɛ mli!” (Mateo 9:37, 38) Amɛyooɔ akɛ nɛkɛ sɔlemɔ nɛɛ sa jogbaŋŋ ŋmɛnɛ fe bɔ ni eji yɛ Yesu gbii lɛ amli lɛ. Shi kɛlɛ te aaafee tɛŋŋ ni amɛaasɔle nɛkɛ yɛ anɔkwayeli mli kɛji akɛ amɛ diɛŋtsɛ lɛ amɛgbalaa amɛhe shi kɛjɛɔ Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli ni amɛkɛ amɛhe fɛɛ aaawo lɛ he?
7. Mɛɛ sane esa akɛ Kristofonyo sɔɔlɔ fɛɛ sɔɔlɔ abi lɛ diɛŋtsɛ ehe?
7 Yɛ anɔkwale mli lɛ, esa akɛ Kristofonyo sɔɔlɔ fɛɛ sɔɔlɔ kɛ sɔlemɔ asusu he akɛ ani eeenyɛ etsɔ gbɛgbalɔ loo enyɛŋ efee nakai. South Afrika nyɛminuu ko kɛ eŋa ni amɛkɛ amɛhe ewo gbɛgbamɔ sɔɔmɔ lɛ mli afii nyɔŋma kɛ enumɔ lɛ kɛɛ akɛ: “Mɛni hewɔ wɔkɛ wɔhe ewo gbɛgbamɔ sɔɔmɔ lɛ mli? Ani wɔbaanyɛ wɔbu wɔhe bem yɛ Yehowa hiɛ eji wɔfeee nakai kulɛ?” Mɛi pii ni amɛjeee gbɛgbalɔi lɛ aaanyɛ amɛbi sane ni fata he nɛɛ akɛ: ‘Ani gbɛgbalɔ ni mijeee lɛ baaha manyɛ maye bem yɛ Yehowa hiɛ?’
Wɔnikeenii Lɛ Ni Wɔkɛaatsu Nii
8. Mɛɛ gbɛ nɔ hegbɛ ni obalaŋtai pii yɔɔ mli lɛ baaha amɛnyɛ amɛfee gbɛgbalɔi tamɔ Timoteo?
8 Timoteo yɛ mumɔŋ nɔkeenɔ krɛdɛɛ ko ni enyɛ ekɛtsu nii jogbaŋŋ yɛ esɔɔmɔ lɛ mli. (2 Timoteo 1:6) Ŋmɛnɛ, wɔnine shɛɛɛ mumɔ lɛ nikeenii krɛdɛɛi lɛ anɔ, shi wɔyɛ nikeenii krokomɛi, ni yɛ bei babaoo mli lɛ nɛkɛ nikeenii nɛɛ gbeleɔ gbɛ kɛhaa gbɛgbamɔ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, obalaŋtai ni gbeɔ nikasemɔ naa yɛ skul lɛ yɛ nikeenii sɔrɔtoi. Amɛle woloŋ. Agbɛnɛ hu, tamɔ Timoteo lɛ, amɛji obalaŋtai. Amɛyɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ, kɛ agbɛnɛ jwɛŋmɔ ni mli ka shi ni nɔ ko nɔ ko etsiii lɛ gbɛ. Ekolɛ nikeenii ni da fe fɛɛ ji akɛ, amɛyɛ be. Kɛ aaawie lɛ, gbɛnaa nii babaoo kaaa amɛnɔ. No hewɔ lɛ obalaŋtai abe ji be ni hi fe fɛɛ ni esa akɛ akɛsusu gbɛgbamɔ sɔɔmɔ lɛ he.—Jajelɔ 12:1.
9. Mɛɛ nikeenii onukpai kɛ mɛi krokomɛi yɔɔ ni baaha amɛnyɛ amɛfee gbɛgbalɔi?
9 Onukpai hu yɛ nikeenii. Nuu kɛ yoo ko ni amɛbii edara ni amɛkpa nitsumɔ yɛ gbɔlɛ hewɔ hu baanyɛ ana be ni amɛbaanyɛ ni amɛkɛtsu gbɛgbamɔ sɔɔmɔ lɛ he nii. Yɛ be babaoo mli lɛ shika he sane gbaaa amɛnaa, ni amɛji mɛi ni amɛna shihilɛ mli niiashikpamɔ kpakpa ni amɛkɛ be kakadaŋŋ ehi sɔɔmɔ lɛ mli yɛ anɔkwayeli mli. (Abɛi 16:31) Amɛbaanyɛ amɛkɛ enɛɛmɛi fɛɛ atsu nii yɛ gbɛgbamɔ mli. Mɛi krokomɛi hu baanyɛ ana nikeenii. Ŋamɛi ni kwɛɔ shia hu yɛ gbɛjianɔtoo he nikeenii, ni yɛ enɛ hewɔ lɛ amɛbaanyɛ amɛtsu amɛweku mli gbɛnaa nii lɛ ahe nii ni amɛfee gbɛgbalɔi hu. Hii komɛi ni yɔɔ wekui ni yɔɔ nikeenii ni tamɔ nakai nɔŋŋ nyɛɔ amɛfeɔ gbɛgbalɔi ni amɛnyɛɔ amɛyeɔ amɛbuaa amɛwekui lɛ yɛ mumɔŋ kɛ heloonaa fɛɛ. Ani oyɛ wiemɔ mli, nitsɔɔmɔ mli aloo bɔ ni akɛ mɛi hiɔ shi yɛ toiŋjɔlɛ mli he nikeenii? Bo lɛ susumɔ nii babaoo ni obaanyɛ okɛ nikeenii ni tamɔ nɛkɛ atsu yɛ gbɛgbamɔ sɔɔmɔ lɛ mli lɛ he okwɛ.
10. (a) Mɛni hewɔ mɛi komɛi shashaoɔ shi akɛ amɛaafee gbɛgbalɔi lɛ, shi te obalanyo kɛ obalayoo ko ni amɛbote gbalashihilɛ mli lɛ tsu naagba nɛɛ he nii amɛha tɛŋŋ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ gbɛgbamɔ sɔɔmɔ lɛ he aaaba sɛɛnamɔ aha mɔ ni susuɔ akɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ wa lɛ?
10 Mɛi komɛi egbala amɛhe shi kɛjɛ gbɛgbamɔ sɔɔmɔ lɛ he, ejaakɛ amɛmiisusu akɛ ekolɛ amɛnyɛŋ amɛdamɔ naa yɛ shika gbɛfaŋ. Nuu kɛ yoo ko ni amɛwo shi akɛ amɛbaabote gbalashihilɛ mli lɛ fee ekome kɛsusu nɛkɛ gbeyeishemɔ nɛɛ he. Amɛmu sane naa akɛ, “wɔto wɔyiŋ akɛ etsɔɔ hekɛnɔfɔɔ ni wɔbɛ yɛ Yehowa nyɛmɔ ni ekɛaaha wɔ nɔ̃ ni wɔtaoɔ lɛ mli. Yɛ be mli ni wɔsusu Mateo 6:25-33 he, yɛ he ni Yesu tsɔɔ akɛ kɛji akɛ wɔtao maŋtsɛyeli lɛ tsutsu Iɛ akɛ nibii ni he hiaa fɛɛ baafata he aha wɔ lɛ, wɔkɛ daa gbɛgbalɔi ni wɔɔtsɔmɔ fee oti ni ma wɔhiɛ.” No sɛɛ etsɛɛɛ kwraa ni amɛbote gbalashihilɛ mli, amɛŋmɛɛ heloo gbɛfaŋ nitsumɔ ni haa amɛnaa shika babaoo Iɛ he ni amɛbatsɔmɔ gbɛgbalɔi. Mɛi krokomɛi hu susuɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he akɛ ewa. Ani onuɔ he nakai? Kɛji nakai ni lɛ, gbɛgbamɔ baanyɛ aye abua. Yɛ anɔkwale mli lɛ; gbɛ ni hi jogbaŋŋ ni aaaha ona miishɛɛ yɛ shia kɛ shia sɔɔmɔ lɛ mli ji ni okɛ be ko atsu gbɛgbamɔ sɔɔmɔ lɛ he nii. Sɔɔlɔ ko ni kɛ ehe wo gbɛgbalɔi awamɔ sɔɔmɔ lɛ mli lɛ kɛɛ akɛ: “Jɔɔmɔ kroko yɛ mli. Mihe jɔ mi ni misheee gbeyei yɛ shia kɛ shia nitsumɔ lɛ mli. Ni mashe shinaa kroko ni mabɛŋkɛ naa lɛ gbeyei lɛ, mije shishi mikpa mɛi krokomɛi ni mawie matsɔɔ amɛ lɛ gbɛ.”—Kwɛmɔ Filipibii 4:13.
Gbɛgbamɔ—Weku Sane Ni
11. Mɛɛ gbɛ nɔ ajɔɔ Timoteo yɛ tsɔsemɔ ni ena kɛjɛ “egbekɛbiiashi” lɛ hewɔ?
11 Asaa Timoteo fiofio aha sɔɔmɔ lɛ “kɛjɛ egbekɛbiiashi.” (2 Timoteo 3:14, 15) Eka shi faŋŋ akɛ enyɛ kɛ enaa yɛ Kristofoi asɔɔmɔ mumɔ lɛ ni amɛkɛ enɛ tsɔse lɛ. Beni Paulo yashɛ Listra lɛ, no mli lɛ Timoteo efee klalo akɛ ekɛ ehe baabɔ ehe yɛ be fɛɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli ni nɔ ko nɔ ko etsiii lɛ gbɛ.—Bɔfoi lɛ Asaji 16:1-5.
12. Mɛɛ gbɛ nɔ fɔlɔi pii etsɔɔ yɛ akɛ amɛyɛ Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ mumɔ lɛ?
12 Ŋmɛnɛ Kristofoi pii yɛ miishɛɛ akɛ amɛfɔlɔi jie mumɔ ni tamɔ nakai kpo. Alice, sɔɔlɔ ko ni ji Ghananyo, kɛɛ akɛ: “Odasefoi fɛɛ ni baa amɛbahiɔ wɔshia lɛ ji be fɛɛ shiɛlɔi. . . . Mɛɛ hegbɛ kpo mina nɛkɛ akɛ mada yɛ teokrase shia ni tamɔ nɛkɛ mli! Mitsɛ kɛ suɔmɔ ni ayɔɔ akɛ akɛ he aaawo be fɛɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ wo ebii fɛɛ mli, ni akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, ekɛ enine tsɔɔ nyɛmimɛi hii kɛ yei ni tsuɔ nɛkɛ nitsumɔ nɛɛ. Belɛ eja gbɛ akɛ yɛ be mli ni migbe skul naa pɛ kɛkɛ ni mikɛ mihe wo be fɛɛ gbɛgbamɔ sɔɔmɔ lɛ mli.” Ed, obalanyo sɔɔlɔ ko ni yɔɔ United States, Amerika kɛɛ akɛ: “Misusuɔ akɛ nɔ ni ye bua mi titri ji anɔkwale ni eji akɛ mifɔlɔi lɛ fɛɛ ji maŋsɛɛ sanekpakpashiɛlɔi yɛ South Amerika, ni amɛhi jɛmɛ afii nyɔŋma kɛ enyɔ ni dani amɛaaya jɛmɛ po lɛ no mli lɛ amɛji gbɛgbalɔi. No hewɔ lɛ amɛkɛ miishɛɛ kɛ hegbɛi ni yɔɔ gbɛgbamɔ mli lɛ ema mihiɛ yɛ be fɛɛ mli kɛ agbɛnɛ jɔɔmɔi ni Yehowa fɔseɔ eshwieɔ gbɛgbalɔi anɔ Iɛ. . . . Enɛ ji nɔ ko ni esa akɛ fɔlɔi fɛɛ afee ejaakɛ eye ebua mi diɛŋtsɛ. Amɛbaanyɛ amɛwo obalaŋtai lɛ ahewalɛ ni amɛjɛ amɛsusuma muu lɛ fɛɛ mli amɛsɔmɔ Yehowa bɔ ni amɛaanyɛ.”
13. Mɛɛ gbɛ atsɔɔ nɔ ayeɔ abuaa gbɛgbalɔi ni amɛye naagbai anɔ kunim?
13 Gbɛgbamɔ baabi ni akɛ nibii komɛi asha afɔle, shi anɔkwale sɔɔlɔi miisumɔ ni amɛsha afɔle ni tamɔ nɛkɛ yɛ suɔmɔ ni amɛyɔɔ kɛha Yehowa hewɔ. Nɔ ni fata he lɛ, nyɔmɔwoo lɛ dara. Michael kɛ Theresa ni amɛbote gbalashihilɛ mli yɛ United States, Amerika lɛ wie lɛ yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ: “Kɛ oosumɔ ni ohe awa yɛ mumɔŋ lɛ, jɛmɛ ji he ni esa akɛ ohi—gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ mli. Okɛ ohe fɔɔ Yehowa nɔ babaoo ni okɛ ohe efɔɔɔ bo diɛŋtsɛ onɔ tsɔ. Eyɛ mli akɛ wɔkɛ shika gbɛfaŋ naagbai kpe be mli ni wɔkɛ wɔhe wo gbɛgbamɔ sɔɔmɔ lɛ mli moŋ, shi Yehowa haa wɔ nibii ni he hiaa wɔ lɛ yɛ be fɛɛ mli. Eji he ni yɔɔ shweshweeshwe fe fɛɛ ni esa akɛ mɔ ko ahi.”
14, 15. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ gbɛgbalɔi afɔlɔi hu baanyɛ ni amɛkɛ nibii asha afɔle? (b) Mɛɛ enɛ he nɔkwɛmɔ nɔ wɔyɔɔ yɛ Biblia bei amli? (d) Mɛɛ gbɛ fɔlɔi aaatsɔ nɔ amɛjie Kristofoi asɔɔmɔ mumɔ lɛ kpo ŋmɛnɛ?
14 Fɔlɔi ni amɛbii ji gbɛgbalɔi lɛ hu baanyɛ asha afɔlei komɛi. Ebaawa kɛha amɛ akɛ amɛaakwɛ ni amɛbii lɛ “miishi buu” lɛ mli ni amɛyafee gbɛgbalɔi yɛ he kroko, ekolɛ yɛ maŋsɛɛ shikpɔŋ ko nɔ. Fɔlɔi nɛɛ tamɔ Hana kɛ Elkana ni kɛ amɛkromɔbi, Samuel ha akɛ esɔmɔ Yehowa yɛ sɔlemɔ we lɛ yɛ Shilo yɛ gbɛ ko nɔ. (1 Samuel 1:1-3, 24-28) Aloo wɔbaanyɛ wɔkɛ amɛ ato Yefta, ni kɛ ebiyoo kome lɛ ha kɛha Yehowa sɔɔmɔ, ni etsɔ no nɔ ekɛ nabii ni eeena yɛ wɔsɛɛ be mli fɛɛ sha afɔle Iɛ. (Kojolɔi 11:36-40) Yehowa kaiɔ ni ewoɔ fɔlɔi ni jeee pɛsɛmkunyatsɛmɛi nɛɛ anyɔmɔ babaoo.
15 Ekolɛ akɛ shika ko baasha afɔle yɛ enɛ mli. Shikpɔji komɛi yɛ ni fɔlɔi kɛ amɛhe fɔɔ amɛbii anɔ koni amɛkwɛ amɛ yɛ amɛgbɔlɛ be mli. Shi kɛlɛ, fɔlɔi ni yɔɔ Kristofoi asɔɔmɔ mumɔ lɛ diɛŋtsɛ lɛ shashaoŋ shi kwraa yɛ enɛ he akɛ amɛaawo amɛbii lɛ ahewalɛ ni amɛfee gbɛgbalɔi. Beni Ghananyo obalanyo ko ni atsɛɔ lɛ Justice miisumɔ ni etsɔ gbɛgbalɔ lɛ, enyɛ kpɛlɛ nɔ ni ekɛ ehiɛ fɔ Yehowa nɔ koni eye ebua lɛ. Yɛ sɛɛ mli lɛ, ekɛɛ ebinuu lɛ akɛ Yehowa eye ebua lɛ yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ kɛjɛ nakai be ni eto eyiŋ nakai lɛ mli. Enɛ hu ji gbɛ ni atsɔɔ nɔ ‘ataoɔ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli Iɛ tsutsu,’ ni Yehowa shiii mɛi ni feɔ nakai lɛ.—Mateo 6:33, 34.
16. Mɛni hewɔ esa akɛ awo mɛi ni yɔɔ be fɛɛ sɔɔmɔ lɛ mli lɛ hewalɛ ni amɛya nɔ bei abɔ ni hegbɛ aaaŋmɛ amɛ gbɛ ni amɛfee nakai lɛ?
16 Eyɛ awerɛho akɛ wɔɔnu yɛ be kɛ bei amli akɛ fɔlɔi miibɔ mɔdɛŋ ni amɛtsɔ amɛbii lɛ ayiŋ ni amɛkpa gbɛgbamɔ—jeee akɛ bii nɛɛ ayelikɛbuamɔ he miihia amɛ, shi amɛnuɔ he akɛ amɛbii lɛ esɔmɔ bɔ ni sa yɛ amɛsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli, ni agbɛnɛ be eshɛ ni esa akɛ amɛba shia, amɛbafɔ bii, ni amɛhi shi “jogbaŋŋ.” Shi jeee be ni yɔɔ jogbaŋŋ nɛ, ni taakɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ naagbee bɛŋkɛɔ lɛ, mɔ fɛɛ mɔ shihilɛ efeŋ nɔ ni yɔɔ jogbaŋŋ tsɔ. Esa akɛ awo gbɛgbalɔi, Betel weku lɛ mlibii, sɔɔlɔi gbɛfalɔi kɛ maŋsɛɛ sanekpakpashiɛlɔi ahewalɛ ni amɛkɛ tsuishiŋmɛɛ aya nɔ.—Tito 2:12.
Sɔɔmɔ Nitsumɔ Mumɔ Lɛ Kpojiemɔ
17. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ gbɛgbalɔi kɛ be fɛɛ sɔɔlɔi krokomɛi anitsumɔ lɛ he baa sɛɛnamɔ kɛhaa asafoi lɛ yɛ (b) Mɛɛ gbɛ wɔ fɛɛ wɔɔtsɔ nɔ ni wɔtsɔɔ akɛ wɔyɛ Kristofoi asɔɔmɔ mumɔ lɛ? (Hebribii 13:15; 16)
17 Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Ni [Nyɔŋmɔ] lɛ nɔŋŋ eha mɛi komɛi tsɔmɔ bɔfoi, ni mɛi komɛi gbalɔi, mɛi komɛi hu sanekpakpajajelɔi, ni mɛi komɛi hu nɔkwɛlɔi kɛ tsɔɔlɔi koni aŋɔsaa hetselɔi lɛ—aha sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ, kɛ Kristo gbɔmɔtso lɛ tswaa.” (Efesobii 4:11, 12) Ŋmɛnɛ, sɔɔlɔi gbɛfalɔi, gbɛgbalɔi kɛ maŋsɛɛ sanekpakpashiɛlɔi yɛ ni kɛ amɛbe ni fa tsuɔ nii ‘amɛkɛshiɛɔ sanekpakpa lɛ,’ kɛ agbɛnɛ Betel wekui lɛ amlibii ni kɛ amɛsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ sɔmɔɔ asafoi sɔrɔtoi lɛ yɛ gbɛi sɔrɔtoi anɔ. (Okɛto Bɔfoi lɛ Asaji 16:4, 5 he.) No hewɔ lɛ, esa akɛ sɔɔlɔi Kristofoi fɛɛ anya be fɛɛ sɔɔmɔ lɛ he. Kɛ amɛyɛ hegbɛ ni amɛbaanyɛ amɛtsɔmɔ gbɛgbalɔi lɛ esa akɛ amɛfee nakai. Kɛji akɛ amɛ diɛŋtsɛ lɛ amɛnyɛɛɛ amɛfee gbɛgbalɔi lɛ esa akɛ amɛwo mɛi krokomɛi ni baanyɛ lɛ hewalɛ.—Romabii 12:11.
18. Mɛni hewɔ Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he hiaa waa ŋmɛnɛ lɛ?
18 Aatao Yehowa Odasefoi ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ ni hiɛ mumɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ babaoo. Akpei babaoo miikpɛlɛ sanekpakpa lɛ shiɛmɔ nɔ, yɛ hei po ni ashiɛ yɛ jɛmɛ shii abɔ yɛ afii babaoo ni eho lɛ amli. Yɛ mɛi ni kpɛlɛɔ nɔ nɛkɛ lɛ agbɛfaŋ lɛ, yɛ anɔkwale ni eji akɛ Kristofonyo sɔɔlɔ he be ni etee eyasara amɛ koni egba amɛ Nyɔŋmɔ yiŋtooi ahe sane lɛ gbele hegbɛ lɛ kɛha amɛ koni amɛna naanɔ wala. (Romabii 10:13, 14; 1 Timoteo 4:16) Mɛi enyiɛ lolo yɔɔ ni miimɛ ni amɛbo toi? Kɛji akɛ wɔbaanyɛ wɔkɛ wɔhe awo gbɛgbamɔ sɔɔmɔ lɛ mli aloo wɔnyɛŋ wɔfee nakai hu lɛ, nyɛhaa wɔnua he akɛ be lɛ he miihia, ni ehe miihia ni wɔna mumɔ ni haa akɛ he shaa afɔle hu. Eba akɛ wɔɔna suɔmɔ akɛ wɔɔtsu nii waa yɛ Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli.—Galatabii 6:10.a
[Shishigbɛ niŋmai]
a Ajie kɛjɛ November 15, 1982 Blɔfo Buu-Mɔɔ lɛ mli
Ani ole enɛ jogbaŋŋ
□ Nɔ ni etsɔɔ akɛ aaana Kristofoi asɔɔmɔ mumɔ lɛ?
□ Nɔ ni sɔɔmɔ lɛ he “okadi” loo nɔ ko fioo ko ji, kɛ nɔ ni ejaaa yɛ enɛ he?
□ Nɔ hewɔ ni esa akɛ sɔɔlɔi Kristofoi fɛɛ anya gbɛgbamɔ sɔɔmɔ lɛ he?
□ Bɔ ni Odasefoi fɛɛ ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ aaajie gbɛgbamɔ mumɔ lɛ kpo?
□ Nɔ hewɔ ni Kristofoi asɔɔmɔ lɛ he hiaa ŋmɛnɛ?
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 16]
Sɔɔlɔi ni ji Kristofoi diɛŋtsɛ lɛ fɛɛ yɛ Paulo kɛ Timoteo mumɔ lɛ