Buu-Mɔɔ kɛ Awake!—Anɔkwale lɛ He Woji ni Baa yɛ Ebe Naa
“Bo ohere mi, Yehowa, bo Nyɔŋmɔ anɔkwafo!”—LALA 31:6.
1, 2. (a) Te nyɛmiyoo ko nu sane ko ni ekane yɛ Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ he eha tɛŋŋ? (b) Mɛɛ saji abiɔ yɛ wɔwoji tɛtrɛbii lɛ ahe?
NYƐMIYOO Kristofonyo ko ŋma akɛ: “Miida nyɛ shi waa yɛ saji ni yeɔ ebuaa waa, ni yɔɔ Buu-Mɔɔ lɛ mli sane ni ji ‘Obaanyɛ Ona Miishɛjemɔ yɛ Haomɔ Bei Amli’a lɛ he. Otii ni nyɛtsi ta lɛ amli babaoo ji bɔ ni henumɔi ni esa akɛ matsu he nii lɛ ji pɛpɛɛpɛ; etamɔ nɔ ni mihewɔ tuuŋtu aŋma nɛkɛ sane nɛɛ. Klɛŋklɛŋ kwraa ni mikane lɛ, yaafonui ba mihiŋmɛiiaŋ. Eji miishɛɛ sane kpele akɛ male akɛ mɔ kroko hu le bɔ ni minuɔ nii ahe mihaa! Miida shi waa akɛ miji Yehowa Odasefoi ateŋ mɔ ko. Mɛɛ he kroko wɔbaana Paradeiso ni etsɛŋ ni ebaaba lɛ he naanɔ wala shiwoo yɛ, kɛ amrɔ nɛɛ hu lɛ, miishɛjemɔ kɛha wɔsusumai! Nyɛyiwala dɔŋŋ. Miida nyɛ shi babaoo.”
2 Ani onu he nakai dã? Ani efee akɛ etamɔ nɔ ni bo ohewɔ titri aŋma sane ko yɛ Buu-Mɔɔ aloo ehefatalɔ wolo tɛtrɛɛ, ni ji Awake! lɛ mli? Mɛni yɔɔ wɔwoji tɛtrɛbii lɛ ahe ni mɔɔ gbɔmɛi atsuii nakai lɛ? Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔye wɔbua mɛi krokomɛi ni yiwalaheremɔ shɛɛ sane ni yɔɔ mli lɛ he aba sɛɛnamɔ aha amɛ?—1 Timoteo 4:16.
Woji Tɛtrɛbii ni Fãa Anɔkwale lɛ He
3. Mɛɛ yiŋtoo kpakpa hewɔ Buu-Mɔɔ kɛ Awake! woji tɛtrɛbii lɛ esa kanelɔi pii atsuii ahe lɛ?
3 “Nyɔŋmɔ anɔkwafo” ji Yehowa. (Lala 31:6) E-Wiemɔ, ni ji Biblia lɛ, anɔkwale wolo ni. (Yohane 17:17) Gbɔmɛi ni yɔɔ jalɛ tsuii lɛ boɔ anɔkwale lɛ toi. (Okɛto Yohane 4:23, 24 he.) Yiŋtoo kome hewɔ ni Buu-Mɔɔ kɛ Awake! lɛ esa kanelɔi akpekpei abɔ lɛ atsuii ahe lɛ ji akɛ amɛji woji tɛtrɛbii ni tsɔɔ anɔkwayeli kɛ anɔkwale. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Biblia mli anɔkwale lɛ sɛɛfimɔ yɛ anɔkwayeli mli hewɔ ni abɔi Buu-Mɔɔ lɛ kalamɔ.
4, 5. (a) Mɛɛ nibii komɛi ni ba ha C. T. Russell bɔi Buu-Mɔɔ lɛ ŋmaa lɛ? (b) Te “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ kɛ Buu-Mɔɔ wolo tɛtrɛɛ lɛ tsuɔ nii ehaa tɛŋŋ?
4 Yɛ 1876 lɛ, Charles T. Russell kɛ ehe bɔ Nelson H. Barbour, ni jɛ Rochester, yɛ New York lɛ he. Russell ha shika ni asaa akɛje Barbour jamɔ he wolo ni akalaa, ni ji Herald of the Morning lɛ shishi ekoŋŋ, kɛ Barbour ákɛ niŋmalɔ nukpa kɛ Russell ákɛ niŋmalɔ sɛɛyelɔ. Shi, aaafee afi kɛ fa sɛɛ lɛ, Barbour ŋma sane ko yɛ August 1878 Herald ni je kpo lɛ mli ni miikpoo kpɔmɔ nɔ jarawalɛ ni Kristo gbele lɛ yɔɔ lɛ kwraa. Russell, ní Barbour ye lɛ onukpa aaashɛ afii 30 sɔŋŋ lɛ hu ha hetoo kɛ sane kroko ni eŋma yɛ wolo ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli, ni fi kpɔmɔ nɔ lɛ sɛɛ, ni ewie he akɛ “Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli tsɔɔmɔi ni he hiaa fe fɛɛ lɛ ateŋ ekome.” (Mateo 20:28) Beni ebɔ mɔdɛŋ aahu akɛ ekɛ Barbour aaasusu nii ahe kɛjɛ Ŋmalɛi lɛ amli sɛɛ lɛ, yɛ naagbee lɛ Russell kpɛ eyiŋ akɛ ekɛ Herald lɛ baafo tako mli kwraa. Kɛjɛ wolo nɛɛ mli nɔ ni je kpo yɛ June 1879 mli lɛ nɔ kɛbaa lɛ, Russell gbɛi baaa mli dɔŋŋ akɛ niŋmalɔ sɛɛyelɔ. Yɛ nyɔŋ kome sɛɛ lɛ, Russell ni eye afii 27 lɛ je Zion’s Watch Tower and Herald of Christ’s Presence (ni amrɔ nɛɛ atsɛɔ lɛ Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi) lɛ ŋmaa shishi, ni kɛjɛ shishijee tɔ̃ɔ lɛ, efi Ŋmalɛ mli anɔkwale, tamɔ kpɔmɔ nɔ lɛ sɛɛ.
5 Yɛ afii 114 ni eho lɛ mli fɛɛ lɛ, Buu-Mɔɔ lɛ ejie ehe kpo faŋŋ akɛ Biblia mli anɔkwale kɛ tsɔɔmɔi lɛ ahefalɔ, tamɔ mlalelɔ ko ni he esa waa. Yɛ enɛ feemɔ mli lɛ, ekanelɔi akpekpei abɔ ni hiɛ sɔɔ nii waa lɛ ena hekɛnɔfɔɔ yɛ mli. Efiɔ kpɔmɔ nɔ lɛ sɛɛ waa lolo. (Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, kwɛmɔ nɔ ni je kpo yɛ February 15, 1991 lɛ.) Ni eka he eji dɛŋdade titri ni “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ kɛ e-Nɔyeli Kuu lɛ kɛtsuɔ nii ni amɛkɛtswaa Yehowa Maŋtsɛyeli ni ato ama shi lɛ he adafi, ni amɛkɛjaa mumɔŋ “ŋmaa yɛ be ni sa nɔ.”—Mateo 24:14, 45.
6, 7. Mɛni ji The Golden Age lɛ yiŋtoo ni atsɔɔ yɛ mli, ni mɛni tsɔɔ akɛ mɛi ni susuɔ nii ahe lɛ bo eshɛɛ sane lɛ toi?
6 Ni Awake! wolo tɛtrɛɛ lɛ hu? Kɛjɛ eshishijee mli lɛ, Awake! lɛ hu efa anɔkwale lɛ he. Ato nɛkɛ wolo tɛtrɛɛ, ni kɛjɛ shishijee lɛ atsɛɔ lɛ The Golden Age nɛɛ he gbɛjianɔ ni akɛha maŋbii pɛ. Nɔ ni akala klɛŋklɛŋ, ni je kpo yɛ October 1, 1919 lɛ jaje yiŋtoo ni ehiɛ lɛ akɛ: “Eyiŋtoo ji ni egbala amrɔ nɛɛ gbii nɛɛ amli okadii wuji lɛ anɔkwa shishinumɔ mli yɛ Ŋwɛi nilee naa, koni etsɔ odaseyeli ni tsɔɔ mɔ yiŋ, ni anyɛɛɛ aje ŋwane lɛ nɔ ema nɔ mi eha gbɔmɛi ni susuɔ nii ahe waa lɛ akɛ be ni adesai kɛbaana jɔɔmɔ kpele lɛ ebɛŋkɛ kwraa.” Gbɔmɛi ni susuɔ nii ahe waa lɛ bo The Golden Age lɛ shɛɛ sane lɛ toi. Afii babaoo ho ní yibɔ ni akalaa lɛ fa fe Buu-Mɔɔ lɛ yibɔ ni akalaa.b
7 Shi Buu-Mɔɔ kɛ Awake! lɛ ahe miishɛɛ ni anaa lɛ tekeɔ anɔkwale ni eji akɛ amɛŋmalaa anɔkwalei ni kɔɔ tsɔɔmɔi ahe, ni amɛtsɔɔ bɔ ni je lɛŋ shihilɛi ahe hiaa yɛ gbalɛ mli lɛ kɛkɛ. Wɔ woji tɛtrɛbii lɛ emɔ gbɔmɛi atsuii waa yɛ yiŋtoo kroko hu hewɔ, titri lɛ yɛ afii nyɔŋma loo nyɔŋmai enyɔ ni eho lɛ amli.
Saji ni Baa yɛ Be Naa ni Saa Gbɔmɛi Ashihilɛi Ahe
8. Mɛɛ niŋmaa mli tsakemɔ ko Yuda fee, ni ekɛwo ekanelɔi lɛ hewalɛ ni amɛte shi amɛwo mɛɛ hewalɛi yɛ asafo lɛ mli?
8 Aaafee afii 30 yɛ Yesu Kristo gbele kɛ eshitee lɛ sɛɛ lɛ, Biblia ŋmalɔ Yuda kɛ shihilɛ ko ni kaa mɔ waa kpe. Hii ni hiɛ jeŋba shara kɛ kooloi asui eju shi kɛba Kristofoi ateŋ. Kulɛ Yuda kpɛ eyiŋ akɛ ebaaŋma enanemɛi Kristofoi lɛ tsɔɔmɔ he sane—yiwalaheremɔ ni Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ fɛɛ ahiɛ ka nɔ lɛ. Shi yɛ no najiaŋ lɛ, mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsirɛ lɛ, ni ena akɛ ehe miihia ni ewo ekanelɔi lɛ hewalɛ ni amɛte shi amɛwo mɛi ni naa mɛi anɔ hewalɛ fɔŋ yɛ asafo lɛ mli lɛ. (Yuda 3, 4, 19-23) Yuda tsake kɛha shihilɛ ni yɔɔ lɛ, ni ekɛ ŋaa ha yɛ ebe naa ni ekɛtsu enyɛmimɛi Kristofoi lɛ ahiamɔ nii ahe nii.
9. Mɛni yɔɔ saji ni jeɔ kpo yɛ ebe naa lɛ aŋmalamɔ yɛ wɔwoji lɛ amli lɛ he?
9 Nakai nɔŋŋ hu, saji ni jeɔ kpo yɛ ebe naa yɛ wɔwoji lɛ amli lɛ ji gbɛnaa nii ni kaa mɔ waa. Be tsakeɔ, ni nakai nɔŋŋ ji gbɔmɛi—amɛhiamɔ nii kɛ nibii ni amɛnaa he miishɛɛ lɛ jeee bɔ ni amɛji afii nyɔŋma loo nyɔŋmai enyɔ ni eho nɛ. Nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ ko wie nyɛsɛɛ nɛɛ akɛ: “Beni mitsɔ Odasefonyo yɛ 1950 afii lɛ amli lɛ, no mli lɛ gbɛ ni wɔtsɔɔ nɔ wɔkɛ mɛi kaseɔ Biblia lɛ kɔɔ tsɔɔmɔi ahe titri—wɔtsɔɔ amɛ anɔkwale ni kɔɔ Triniti, hɛl la, susuma lɛ, kɛ nibii krokomɛi ahe. Shi amrɔ nɛɛ, etamɔ nɔ ni naagbai kɛ jaramɔi babaoo yɛ gbɔmɛi ashihilɛi amli aahu akɛ esa akɛ wɔtsɔɔ amɛ bɔ ni amɛaafee amɛhi shi.” Mɛni hewɔ eji nakai?
10. Mɛni hewɔ esaaa akɛ efeɔ wɔ naakpɛɛ akɛ adesai ashihilɛ etee nɔ efite aahu kɛjɛ 1914 kɛbaa nɛɛ?
10 Biblia lɛ gba efɔ shi yɛ “naagbee gbii lɛ” ahe akɛ: “Gbɔmɛi fɔji kɛ shishiulɔi aaawo wu yɛ efɔŋ mli; amɛlakaa mɛi ni amɛ hu alakaa amɛ.” (2 Timoteo 3:1, 13) No hewɔ lɛ, esaaa akɛ efeɔ wɔ naakpɛɛ akɛ adesai ashihilɛi etee nɔ efite aahu kɛtsa nɔ kɛjɛ be mli ni naagbee be lɛ je shishi yɛ 1914 kɛbaa nɛɛ. Satan, mɔ ní be ni eshwɛ kɛha lɛ lɛ faaa kwraa dɔŋŋ lɛ, miijie emlifu kpo yɛ adesai aje lɛ nɔ fe bei fɛɛ ni eho. (Kpojiemɔ 12:9, 12) Nɔ ni ejɛ mli eba ji akɛ, jeŋba kɛ weku shihilɛ kpakpa etsake kwraa yɛ bɔ ni amɛji aaafee afii 30 loo 40 pɛ ni eho lɛ he. Gbɔmɛi babaoo susuuu Nyɔŋmɔ jamɔ he tamɔ bɔ ni eji afii nyɔŋmai abɔ ni eho lɛ. Awuiyeli efa aahu akɛ gbɔmɛi miitsɔ gbɛi komɛi ni anuko dã aaafee afii 20 loo 30 pɛ ni eho nɛ lɛ anɔ amɛmiibu amɛhe.—Mateo 24:12.
11. (a) Mɛɛ saji gbɔmɛi susuɔ he waa, ni te tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ lɛ etsu hiamɔ nɛɛ he nii amɛha tɛŋŋ? (b) Okɛ Buu-Mɔɔ loo Awake! lɛ eko mli sane ni esa oshihilɛ he waa lɛ he nɔkwɛmɔ nɔ ko aha.
11 Belɛ, ebɛ naakpɛɛ akɛ mɛi babaoo susuɔ, henumɔŋ, shihilɛ, kɛ weku shihilɛ mli saji ahe waa. Tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ kuu lɛ kɛ ekaa etsu he nii yɛ Buu-Mɔɔ kɛ Awake! lɛ mli kɛtsɔ saji ni aŋmalaa yɛ ebe naa, ni tsuɔ gbɔmɛi ahiamɔ nii diɛŋtsɛ ahe nii, ni esa amɛshihilɛi ahe diɛŋtsɛ hu lɛ anɔ. Susumɔ nɔkwɛmɔ nii komɛi ahe okwɛ.
12. (a) Mɛni hewɔ aŋmala saji ni kɔɔ fɔlɔ-kome wekui ahe lɛ awo 1980 Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ? (b) Te nyɛmiyoo ko tsɔɔ ehiɛsɔɔ yɛ saji ni kɔɔ fɔlɔ-kome wekui ahe nɛɛ he eha tɛŋŋ?
12 Weku saji. Beni jeŋ fɛɛ amaniɛbɔi tsɔɔ bɔ ni fɔlɔ-kome wekui yaa nɔ efaa oyayaayai lɛ, aŋmala saji heei kwraa ni yitso ji ‘Fɔlɔ-Kome Wekui—Naagbai lɛ Anaadaamɔ’ awo Watchtower ni je kpo yɛ September 15, 1980 lɛ mli. Saji ni aŋmala nɛɛ hiɛ yiŋtoi enyɔ: (1) ni eye ebua fɔlɔi komekomei lɛ ni amɛnyɛ amɛdamɔ naagbai ni yɔɔ sɔrɔto kwraa ni amɛkɛkpeɔ lɛ anaa (2) ni eye ebua mɛi krokomɛi hu ni amɛle jogbaŋŋ koni amɛnyɛ amɛjie “naanyo henumɔ” kpo ni ‘amɛkwɛ fɔlɔ-kome wekui nɛɛ anɔ’ jogbaŋŋ. (1 Petro 3:8; Yakobo 1:27) Kanelɔi pii ŋmala woji ni amɛkɛjie hiɛsɔɔ kpo yɛ saji nɛɛ ahe. Fɔlɔ kome ko ŋma akɛ: “Beni mina wolo lɛ sɛɛ lɛ, yɛ anɔkwale mli lɛ, eha yaafonui ba mihiŋmɛiiaŋ, ni beni migbele wolo tɛtrɛɛ lɛ mli ni mikane emli sane lɛ, mitsui yi obɔ kɛ shidaa kɛha Yehowa akɛ eha mile sane ni tamɔ nɛkɛ yɛ be ni ehe hiaa mi lɛ mli.”
13. Mɛɛ nɔnyɛɛ he susumɔ ko ni yaa shɔŋŋ aŋma awo Awake! lɛ mli yɛ 1981 mli, ni mɛni kanelɔ ko wie yɛ enɛ he?
13 Henumɔ mli saji. Asusu sane ni kɔɔ nɔnyɛɛ he lɛ he aahu yɛ Buu-Mɔɔ kɛ Awake! ni eje kpo kɛjɛ 1960 afii lɛ amli kɛbaa lɛ amli. (1 Tesalonikabii 5:14) Shi atsɔ gbɛ hee kɛ gbɛ krɛdɛɛ nɔ asusu sane lɛ he ekoŋŋ yɛ saneyitso ni ji ‘Obaanyɛ Owuu Oshi Nɔnyɛɛ!’ ni je kpo yɛ September 8, 1981, Awake! lɛ sɛɛ lɛ mli. Etsɛɛɛ kɛkɛ ni woji ni miitsɔɔ hiɛsɔɔ babaoo jɛ je lɛŋ he fɛɛ he bashɛ Buu Mɔɔ Asafo lɛ ŋɔɔ. Nyɛmiyoo ko ŋma akɛ: “Te mafee tɛŋŋ matsɔɔ bɔ ni minuɔ he mihaa yɛ mitsuiŋ lɛ yɛ wolo nɔ? Miye afii 24, ni afii nyɔŋma ni eho lɛ mli fɛɛ lɛ, mikɛ emli be babaoo ebote nɔnyɛɛ shihilɛ mli. Shi amrɔ nɛɛ minuɔ he akɛ mibɛŋkɛ Yehowa ni miida lɛ shi waa akɛ etsu mɛi ni yɔɔ nɔnyɛɛ shishi lɛ ahiamɔ nii ahe nii kɛtsɔ saji ni tsɔɔ suɔmɔ nɛɛ anɔ, ni miitao makɛɛ nyɛ nakai.”
14, 15. (a) Te atsu sane ni kɔɔ gbekɛbii ni afeɔ amɛ nisenianii lɛ ahe lɛ he nii aha tɛŋŋ yɛ wɔwoji lɛ amli? (b) Mɛɛ wolo tɛtrɛɛ lɛ mli saji komɛi okpɔŋɔtalɔ ko na he miishɛɛ yɛ Australia?
14 Shihilɛ mli saji. Biblia lɛ gba efɔ shi akɛ “naagbee gbii lɛ” amli lɛ, gbɔmɛi baatsɔmɔ “hesuɔlɔi, . . . mɛi ni edɔɔɔ mɔ he, . . . mɛi ni nyɛɛɛ amɛkɔnɔ nɔ amɛye, mɛi ni hiɛ yɔɔ la, mɛi ni sumɔɔɔ ekpakpa.” (2 Timoteo 3:1-3) No hewɔ lɛ, esaaa akɛ efeɔ wɔ naakpɛɛ akɛ gbekɛbii ni afeɔ amɛ nisenianii lɛ miiya nɔ waa ŋmɛnɛ. Atsu nɛkɛ sane nɛɛ he nii yɛ gbɛ krɛdɛɛ nɔ yɛ saneyitso ni ji ‘Yelikɛbuamɔ Kɛha Mɛi ni Amɛwekumɛi kɛ Amɛ Ena Bɔlɛ’ ni je kpo yɛ October 1, 1983 Watchtower lɛ mli lɛ mli. Afii kpaanyɔ sɛɛ lɛ, aje gbɛ aŋmala saji ni je kpo yɛ October 8, 1991, Awake! lɛ sɛɛ, ni yitso ji ‘Gbekɛbiiashi Nisenianifeemɔi lɛ Amli Dɔlɛ lɛ Tsamɔ’ lɛ jogbaŋŋ koni ekɛ ehe shishinumɔ aha mɛi ni nakai nɔ ko eba amɛnɔ lɛ, kɛ mɛi krokomɛi hu koni amɛnyɛ amɛkɛ yelikɛbuamɔ aha yɛ he. Saji ni aŋmala nɛɛ tee kanelɔi ahiɛsɔɔ shi fe fɛɛ yɛ woji tɛtrɛbii nɛɛ ayinɔsane be fɛɛ mli. Kanelɔ ko ŋma akɛ: “Nɔ ni na minɔ hewalɛ waa yɛ sane nɛɛ he nitsumɔ mli ji susumɔi ni shɛjeɔ mɔ mii kɛ Ŋmalɛi ni atsɛ yɛ sane lɛ mli lɛ. Le ni mina mile akɛ Yehowa susuɔ mihe waa lolo lɛ ha mina heyeli kpele diɛŋtsɛ. Ni le ni mile akɛ jeee mikome kɛkɛ enɛ eba minɔ lɛ hu shɛje mimii waa.”
15 Okpɔŋɔtalɔ ni jɛ Melbourne, yɛ Australia lɛ tswa tɛlifon kɛjɛ jɛmɛ tɔ̃ɔ kɛba Buu Mɔɔ Asafo lɛ nitsumɔ he nine ni yɔɔ Sydney lɛ, ni ekɛtsɔɔ bɔ ni okpɔŋɔtamɔ nitsumɔ lɛ eje etsine eha. Ewie akɛ etsɛko tsɔ ni ekane March 8 Awake! ni wieɔ ‘Kaabonaatoo—Yoo Gbeyeishemɔ ni Fe Fɛɛ’ lɛ he lɛ, ni enyɛɛɛ ehe eye akɛ wolo tɛtrɛɛ ni he yɛ sɛɛnamɔ tamɔ nɛkɛ yɛ. Ebi saji aaashɛ minitii 30 sɔŋŋ, ni ena hetoi ni aha lɛ lɛ he miishɛɛ waa.
16. Mɛɛ gbɛi anɔ oootsɔ ojie hiɛsɔɔ kpo yɛ wɔwoji lɛ ahe?
16 Ni bo hu? Ani sane krɛdɛɛ ko ni aŋma awo Buu-Mɔɔ loo Awake! lɛ mli lɛ esa oshihilɛ he waa? Kɛ nakai lɛ, no lɛ ŋwanejee ko bɛ he akɛ odaa shi waa yɛ wɔwoji tɛtrɛbii nɛɛ ahe. Mɛɛ gbɛ nɔ oootsɔ ojie ohiɛsɔɔ lɛ kpo yɛ? Eka shi faŋŋ akɛ kɛtsɔ eko fɛɛ eko ni jeɔ kpo lɛ kanemɔ nɔ. Obaanyɛ ona mli gbɛfaŋnɔ hu ni akɛja nɛkɛ woji ni he yɔɔ sɛɛnamɔ waa nɛɛ babaoo. Mɛɛ gbɛ nɔ aaatsɔ afee enɛ?
Okɛ Mɛi Krokomɛi Agba he Sane!
17. Mɛni asafoi lɛ baanyɛ afee ni amɛha woji tɛtrɛbii ni amɛkɛhaa lɛ aya hiɛ?
17 Klɛŋklɛŋ lɛ, nɔ ko yɛ ni asafo fɛɛ asafo baanyɛ afee. Informant (amrɔ nɛɛ Wɔ Maŋtsɛyeli Sɔɔmɔ) ni je kpo yɛ October 1952 lɛ wie akɛ: “Gbɛ ni mɔɔ shi fe fɛɛ ni atsɔɔ nɔ akɛ woji tɛtrɛbii haa ji yɛ shia kɛ shia aloo shwapo kɛ shwapo naa. Enɛ hewɔ lɛ Asafo lɛ jieɔ yi akɛ wɔha nɛkɛ gbɛi ni atsɔɔ nɔ akɛ woji tɛtrɛbii haa nɛɛ afee Woji Tɛtrɛbii Agbi nitsumɔ lɛ fã daa.” Nakai ŋaawoo lɛ sa jogbaŋŋ ŋmɛnɛ. Asafoi baanyɛ ato Woji Tɛtrɛbii Agbi he gbɛjianɔ be fɛɛ be, ni ji gbi ni ato kɛha woji tɛtrɛbii lɛ kɛ odaseyeli. Yɛ asafoi pii agbɛfaŋ lɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ Hɔɔ krɛdɛɛi komɛi baafee be ni hi. Hɛɛ, asafo fɛɛ asafo diɛŋtsɛ ato gbii loo gbɛkɛnaashi krɛdɛɛi kɛha woji tɛtrɛbii kɛ odaseyeli—yɛ shia kɛ shia, yɛ shwapo kɛ shwapo mli, yɛ gbɛjegbɛ nɔ nitsumɔ mli, kɛ agbɛnɛ yɛ mɛi ni heɔ woji tɛtrɛbii lɛ daa lɛ aŋɔɔ. Kɛfata he lɛ, mɛni bo, ni ji Maŋtsɛyeli shiɛlɔ lɛ baanyɛ afee ni okɛha woji tɛtrɛbii ni okɛhaa lɛ aya hiɛ?
18, 19. (a) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Buu-Mɔɔ kɛ Awake! lɛ ni ooosumɔ akɛ ona eko lɛ baaye abua bo ni okɛ woji tɛtrɛbii lɛ aha? (b) Mɛɛ sɛɛnamɔ yɔɔ wiemɔ kuku, ni kɔɔ oti pɔtɛɛ ko he ni okɛaatsu nii yɛ woji tɛtrɛbii kɛhamɔ mli lɛ he? (d) Mɛni tsɔɔ sɛɛnamɔ ni yɔɔ woji tɛtrɛbii lɛ ni wɔɔha eyashɛ gbɔmɛi lɛ ashiai amli lɛ he?
18 Ni wɔɔsumɔ ni wɔna “Buu-Mɔɔ” kɛ “Awake!” lɛ eko fɛɛ eko lɛ ji klɛŋklɛŋ gbɛ. Kanemɔ woji tɛtrɛbii lɛ kɛtsɔ hiɛ. Beni okaneɔ saji lɛ eko fɛɛ eko lɛ, bi ohe akɛ, ‘Namɔ baana sane nɛɛ he miishɛɛ waa?’ Susumɔ wiemɔi fioo ni obaanyɛ owie ni okɛtee miishɛɛ shi yɛ sane lɛ he lɛ he. Kɛfata daa Woji Tɛtrɛbii Agbi ni ooofi sɛɛ lɛ he lɛ, mɛni hewɔ ohiɛɛɛ eko, koni okɛ hegbɛ fɛɛ hegbɛ ni onaa lɛ atsu nii ni okɛha mɛi krokomɛi hu—beni ofaa gbɛ aloo otee nihemɔ, kɛ agbɛnɛ beni okɛ onanemɛi nitsulɔi, kuuŋbii, skulbii, aloo tsɔɔlɔi gbaa sane lɛ?
19 Ha owiemɔ lɛ afee kuku, ji ŋaawoo ni ji enyɔ. December 1, 1956 Watchtower lɛ wie akɛ: “Wiemɔ kuku, ni kɔɔ oti pɔtɛɛ ko he lɛ ji nɔ ni hi fe fɛɛ yɛ woji tɛtrɛbii kɛhamɔ mli. Oti lɛ ji ni wɔkɛ babaoo aha. Amɛ diɛŋtsɛ ‘amɛbaawie’ amɛha amɛhe.’ ” Shiɛlɔi komɛi ena akɛ oti kome ni amɛaahala kɛjɛ emli sane kome mli, ni amɛwie he fioo, koni no sɛɛ lɛ amɛkɛ woji tɛtrɛbii lɛ aha lɛ mɔɔ shi jogbaŋŋ. Kɛ ahe yɛ shia lɛ, woji tɛtrɛbii lɛ kɛ mɛi krokomɛi hu ‘baawie’ kɛfata mɔ ni he yɛ odɛŋ lɛ he. Yɛ Ireland lɛ, obalayoo ko ni miikase nii yɛ univɛsiti kane September 1, 1991 Buu-Mɔɔ ni epapa he yɛ Odasefonyo ko ŋɔɔ lɛ. Saji ni kɔɔ sanegbaa he, kɛ saji krokomɛi ni fata he lɛ tee emiishɛɛ shi yɛ he. Beni ekane wolo tɛtrɛɛ lɛ egbe naa nɔŋŋ pɛ kɛkɛ ni etswa Odasefonyo lɛ tɛlifon, kɛtsɔ nɔmbai ni aŋmala yɛ tɛlifon wolo lɛ mli lɛ nɔ. Amɛje Biblia mli nikasemɔ shishi amrɔ nɔŋŋ, ni abaptisi obalayoo lɛ yɛ “Ŋwɛi Nitsɔɔmɔ” Kpokpaa Wulu nɔ Kpee lɛ shishi yɛ July 1993. Nyɛhaa wɔtsɔa gbɛ fɛɛ gbɛ nɔ wɔkɛ woji tɛtrɛbii lɛ ayaa shiai lɛ amli, ni amɛbaanyɛ “amɛwie” amɛtsɔɔ gbɔmɛi lɛ! Nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ ko kɛ ŋaawoo kroko ni yɔɔ mlɛo ha, akɛ: “Ha woji tɛtrɛbii lɛ ashi obaagi lɛ mli.” Lɛlɛŋ, kɛji nɔ ni okɛɔ lɛ eteee shiatsɛ lɛ miishɛɛ shi lɛ, no lɛ ekolɛ amɛsɛɛ mfoniri fɛfɛji lɛ kɛ woji tɛtrɛbii lɛ baaha mɔ lɛ aha bo.
20, 21. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ oootsɔ ofee tswãa kɛ okɛ ohe ewo woji tɛtrɛbii anitsumɔ mli? (b) Mɛni obaanyɛ ofee ni okɛ woji tɛtrɛbii pii aha yɛ daa nyɔŋ nɔ?
20 Ŋaawoo ni ji etɛ ji akɛ, feemɔ tswãa. (Okɛto 1 Korintobii 9:19-23 he.) Kasemɔ shiɛmɔ wiemɔi kukuji komɛi. Ha sane kome ko ni hii baana he miishɛɛ, kɛ ekroko hu kɛha yei ahi ojwɛŋmɔ mli. Yɛ obalaŋtai agbɛfaŋ lɛ, obaanyɛ okɛ ‘Obalaŋtai Biɔ Akɛ . . . ’ lɛ atsu nii. Feemɔ tswãa hu, beni okɛ ohe woɔ woji tɛtrɛbii anitsumɔ mli lɛ. Kɛfata Woji Tɛtrɛbii Agbi lɛ he lɛ, ekolɛ obaana akɛ gbɛkɛnaashi odaseyeli haa onaa hegbɛ ni hi waa ni okɛ woji tɛtrɛbii lɛ aha yɛ shia kɛ shia.
21 Ŋaawoo ni ji ejwɛ ji akɛ, okɛ oti ko ama ohiɛ. Nɔ ni aŋma ahɔ May 1984 Wɔ Maŋtsɛyeli Sɔɔmɔ lɛ mli, ni yitso ji “Woji Tɛtrɛbii Tsɔɔ Gbɛ ni Yaa Wala Mli” lɛ wie akɛ: “Ákɛ ŋaawoo lɛ, shiɛlɔi baanyɛ aná oti ko ni ji woji tɛtrɛbii 10 daa nyɔŋ nɔ, taakɛ amɛshihilɛ baaŋmɛ gbɛ; gbɛgbalɔi baanyɛ apele 90 he. Shi shiɛlɔi komɛi baanyɛ aha woji tɛtrɛbii babaoo fe nakai daa nyɔŋ nɔ, ni no hewɔ lɛ, amɛkɛ oti ni fe nakai ema amɛhiɛ amɛha amɛhe. Shi, yɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ ni bɛ, bɔ ni shikpɔŋkuku lɛ yɔɔ, aloo yiŋtoi kpakpai komɛi ahewɔ lɛ, otii ni mamɔ mɛi komɛi ahiɛ lɛ baaba shi. Shi kɛlɛ amɛsɔɔmɔ kɛha Yehowa lɛ sa hiɛ nakai nɔŋŋ. (Mat. 13:23; Luka 21:3, 4) Nɔ ni he hiaa ji ni wɔ diɛŋtsɛ lɛ wɔna oti ko ni ma wɔhiɛ.”
22. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔtsɔɔ akɛ wɔdaa Yehowa shi yɛ wɔwoji ni baa yɛ ebe naa, ni wieɔ anɔkwale lɛ he lɛ ahe yɛ?
22 Kwɛ bɔ ni wɔdaa shi waa akɛ Yehowa, “Nyɔŋmɔ anɔkwafo” lɛ kɛ tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ kuu lɛ kɛ e-Nɔyeli Kuu lɛ etsu nii koni amɛkɛ woji ni baa yɛ amɛbe naa nɛɛ aha wɔ! (Lala 31:6) Bei abɔ ni Yehowa baaŋmɛ gbɛ lɛ, nɛkɛ woji tɛtrɛbii nɛɛ baaya nɔ atsu gbɔmɛi ahiamɔ nii ahe nii jogbaŋŋ. Amɛbaaya nɔ amɛfi Yehowa jeŋba kpakpa he mlai ni nɔ kwɔlɔ lɛ asɛɛ. Amɛkpaŋ tsɔɔmɔi ni ja lɛ ahe wiemɔ hu. Ni amɛbaaya nɔ amɛgbala jwɛŋmɔ kɛba gbalɛ mlibaa ni kadiɔ wɔgbii nɛɛ akɛ be mli ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ miiye nɔ, ni Yehowa anɔkwa jalɔi ni amɛyi miiya nɔ eefa daa nɛɛ miifee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii yɛ shikpɔŋ nɔ, bɔ ni afeko nakai da lɛ nɔ. (Mateo 6:10; Kpojiemɔ 11:15) Mɛɛ jwetri ni jara wa waa Buu-Mɔɔ kɛ Awake! lɛ ji nɛkɛ! Nyɛhaa wɔŋɔa hegbɛ fɛɛ hegbɛ ni wɔɔna lɛ ni wɔkɛ woji ni he hiaa waa, ni amɛsaa gbɔmɛi ashihilɛi ahe nɛɛ ahaa mɛi ni yɔɔ heshibaa tsuii lɛ ni wɔkɛfi Maŋtsɛyeli anɔkwalei lɛ asɛɛ.
[Shishigbɛ niŋmai]
a July 15, 1992, baafai 19-22.
b Afii babaoo ho ni abuɔ Buu-Mɔɔ lɛ akɛ wolo tɛtrɛɛ ni afeɔ yɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ ahewɔ titri. Shi, kɛjɛ 1935 kɛbaa nɛɛ, atee nɔ awo “asafo babaoo” lɛ, ni amɛhiɛnɔkamɔ ji naanɔ wala yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ hewalɛ aahu kɛtsara nɔ ni amɛhe Buu-Mɔɔ lɛ eko ni amɛkane. (Kpojiemɔ 7:9) Afii fioo sɛɛ, yɛ 1940 mli lɛ, akɛ Buu-Mɔɔ lɛ bɔi mɛi fɛɛ hamɔ yɛ gbɛjegbɛi anɔ daa. Kɛjɛ no sɛɛ kɛbaa nɛɛ, yibɔ ni akalaa lɛ etee hiɛ oyayaayai.
Mɛni Ji Ohetoo?
◻ Mɛni tsɔɔ akɛ Buu-Mɔɔ kɛ Awake! lɛ ji woji ni wieɔ anɔkwale?
◻ Te Buu-Mɔɔ kɛ Awake! lɛ esa gbɔmɛi ashihilɛi ahe eha tɛŋŋ?
◻ Mɛni asafoi baanyɛ afee ni amɛkɛha woji tɛtrɛbii ni amɛkɛhaa lɛ aya hiɛ?
◻ Mɛɛ ŋaawoi baanyɛ aye abua bo ni okɛ woji tɛtrɛbii pii aha?
[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 22]
Saji Komɛi ni Aŋmala ni Esa Gbɔmɛi Ashihilɛ He
Kanelɔi pii eŋmala woji yɛ afii abɔ ni eho lɛ amli ni amɛtsɔɔ hiɛsɔɔ yɛ saji pɔtɛɛ komɛi ni aŋmala yɛ Buu-Mɔɔ kɛ Awake! lɛ mli lɛ ahe. Saji babaoo ni esa wɔkanelɔi lɛ ahe lɛ mli fioo komɛi ato naa yɛ shishigbɛ lɛ. Ani enɛɛmɛi aloo saji krokomɛi etsake oshihilɛ?
Buu-Mɔɔ
“Kpɛlɛmɔ Nyɔŋmɔ Yelikɛbuamɔ ni Okɛye Teemɔŋ Tɔmɔi Anɔ Kunim lɛ Nɔ” (October 1, 1985)
“Nyɔŋmɔ Gbeyeishemɔ ni Aaajie lɛ Kpo Yɛ Fɔlɔi ni Amɛdara yɛ Afii Amli lɛ Ahe” (September 1, 1987)
“Wolo Kasemɔ ni Yiŋtoo Yɔɔ He” (November 1, 1992)
Awake!
‘Obaanyɛ Owuu Oshi Jwɛŋmɔŋ Nɔnyɛɛ!’ (September 8, 1981)
‘Beni Mɔ ko ni Osumɔɔ Esane Egbo Lɛ . . . ’ (April 22, 1985)
‘Buu Obii lɛ Ahe!’ (October 8, 1993)
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 23]
Yɛ Canada—shiɛmɔ yɛ shia kɛ shia kɛ woji tɛtrɛbii
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 24]
Yɛ Myanmar—woji tɛtrɛbii ni tsɔɔ mɔ wala gbɛ lɛ kɛhamɔ