AWTIK POU ÉTIDIÉ 50
KANTIK 48 Chak jou, maché épi Jéova
Annou imité limilité Jéova
« Fòk zòt imité Bondié kon timanmay Bondié enmen » (ÉFÉ. 5:1).
MI SA NOU KÉ WÈ
Nou ké wè 4 manniè nou pé imité limilité Jéova.
1. Poutji limilité Jéova èstwòdinè ?
ÈS OU té kèy di ki limilité, sé pli gran kalité ou ka touvé kay moun ki ni lotorité jòdi-a ? Pou vré, latè pa ka pòté yo. Jéova li menm ki tou-puisan, ni limilité (Sòm 113:5-8). Adan tousa Jéova ka fè nou ka wè limilité’y ; pa ni an kras lòwgèy lakay-li. Adan awtik-tala, nou kèy wè 4 bagay adan bèl pèrsonalité’y ka montré wotè limilité’y. Nou ké wè osi ki manniè Jézi imité limilité Papa’y. Létid-tala kèy endé nou vini pli pré Jéova épi imité limilité’y plis ankò.
SA FASIL PALÉ BA JÉOVA
2. Kisa Sòm 62:8 ka aprann nou asou Jéova ? (gadé zimaj-la osi).
2 Souvan sa difisil palé ba moun ki awogan. Yo sitèlman ka kwè kòyo, ki moun pè vini wè yo ouben simié chanjé chimen lè yo ka jwenn yo. Men Jéova li pa konsa piès ! Davwè i ni limilité, i ka envité nou vini obò’y épi palé di tout lentjétid-nou adan lapriyè (li Sòm 62:8). Menm manniè an papa ki enmen timanmay-li, ka pran tan kouté yo lè yo ni ti pwoblèm-yo, menm manniè Papa-nou ki an sièl-la kontan kouté lapriyè sèvitè’y. Dayè, adan Bib-la i ni an patjé lapriyè Jéova pèrmèt yo ékri. Sa ka vréman montré nou manniè sa fasil palé ba Bondié (Joz. 10:12-14 ; 1 Sam. 1:10-18). Men kisa nou pé fè, si nou ka santi nou pa asé moun pou palé ba Jéova ?
Pas i lé imité Jéova, an papa ka kouté yich-li épi limilité. Yich-li krazé an vaz lè i té ka jwé (gadé paragraf 2-a).
3. Poutji ou pé asiré sèten Jéova lé ou palé ba’y souvan ?
3 Menmsi nou ka santi nou pa mérité lanmou Jéova, nou pé palé ba’y souvan. Poutji nou ka di sa ? Jézi konparé Jéova a an papa ki sansib a soufrans yich-li, adan èkzanp gason-an ki té pèd chimen’y. Magré tibolonm-tala té ripanti kòy, i pa té ka santi i té mérité viré adan fanmiy-li. Lè i viré bò kay papa’y, koumanniè papa’y réyaji ? Jézi ka rakonté ki dépi i wè’y olwen, « papa’y kouri jwenn li, i pran’y an dé bra’y, é i bo’y épi anpil tandrès » (Lik 15:17-20). Jéova sé an papa ki konsa. Jéova ka tann lapriyè an moun ki ni tjè’y an bobo ouben krazé palakòz an lérè i fè, ouben palakòz pwoblèm ka pran tèt-li. É épi limilité, i ka pran tan kouté moun-tala (Lam. 3:19, 20). Jéova ni anpil konpasion ba nou. É kon papa-a ki ka kouri jwenn yich-li, i ka rasiré nou lè i ka di nou i enmen nou é i ka konsolé nou (Iza. 57:15). Koumanniè Jéova ka fè sa jòdi-a ? Souvantman, i ka vréyé sé ansien-an, an moun fanmi-nou oben an lòt sèvitè’y (Jak 5:14, 15). I ka mété tout sé moun-tala a dispozision-nou, pas i lé nou vini bon zanmi épi’y.
4. Kisa ka montré sé moun-lan pa té ni piès pwoblèm pou palé ba Jézi ?
4 Jézi ka imité Papa’y. Menm manniè ki Papa’y Jézi ni limilité. Sé pou sa, lè i té anlè latè, sé moun-lan pa té pè vini palé ba’y. Yo pa té ka fè dèyè pou pozé’y kèsion (Mak 4:10, 11). É lè i té ka mandé yo sa yo té ka pansé asou an bagay, yo pa té pè di sa yo ka pansé vréman (Mat. 16:13-16). Anplis, lè yo té ka fè an lérè, yo pa té pè manniè Jézi té kèy réyaji ; yo té sav i té dous, pasian, é i té ka chèché konprann yo (Mat. 17:24-27). Si sé disip-la rivé konnèt Jéova osi bien, sé pas Jézi té ka imité Papa’y adan tousa i té ka fè (Jan 14:9). Gras a Jézi, yo té ka wè Jéova kon an moun ki ni limilité é ki té lé vini bon zanmi épi yo. Poutoudi, Jéova pa té ni ayen a wè épi sé chèf rilijié-a ki té rèd, awogan é ki pa té ka pran wotè yo.
5. Poutji nou pé di sé limilité ka ba moun anvi palé ba nou ?
5 Ki manniè nou pé imité Jéova ? Pou sé moun-lan anvi vini palé ba nou, fòk nou travay limilité-nou. Si nou pa ni limilité nou pé jalou lézòt, pansé nou wo pasé yo, é nou pé kèy padonnen yo lè yo ka blésé nou. Lè nou ka aji konsa sé moun-lan pa ka anvi kolé bò nou. Men okontrè, si nou janti épi lézòt, pasian, épi nou ka padonnen yo épi tout tjè-nou, sa ké ba yo anvi kolé bò nou, palé ba nou, épi vini zanmi épi nou (Kol. 3:12-14). Sé ansien-an èspésialman pou travay limilité-yo. Konsa sa kèy pli fasil ba sé frè é sè-a vini palé ba yo. É pou yo rivé fè sa, fòk sé ansien-an pasé tan épi yo. Sé poutji, sé ansien-an ka fè éfò pou vini an réyinion lasal, pasé yo rété anlè Zoom, tout tan sitiyasion-yo ka pèrmèt yo. Fòk yo préché osi kay an kay épi sé frè é sè-a tout tan yo pé. Alò sé konsa frè é sè-yo ké ni lokazion aprann konnèt yo, santi kòyo alèz épi yo, é yo ké anvi ouvè tjè-yo ba yo.
JÉOVA SÉ AN MOUN KI RÉZONNAB
6-7. Kisa ka montré Jéova pa ka toujou rété asou pozision’y lè sèvitè’y ka mandé’y an bagay ? Ba an ègzanp.
6 Souvan, moun ki ni lòwgèy ka pansé yo sav plis pasé pèsonn, é yo toujou ka rété doubout asou pozision-yo. Men menmsi Jéova toujou sav sa ki méyè ba nou, i pa konsa menm. Davrè i ni limilité, i paré pou kouté sa lézòt ka di, é i menm paré chanjé désizion’y pou fè lézòt plézi. Annou wè ki manniè i aji épi Miriam, sè Moyiz-la. Alòs ki Moyiz té riprézantan Jéova-a, Miriam épi Aawon palé anlè do’y. Avrédi, Miriam mantjé Jéova rèspé adan sitiyasion-tala. Jéova té sitèlman faché kont li, i fè lalèp tonbé anlè’y. Lè Aawon sipliyé Moyiz ba sè’y la, ki manniè Jéova réyaji ? É lè Moyiz sipliyé’y pou djéri Miriam, kisa i fè ? I pa aji épi lòwgèy, épi rété doubout asou pozision’y. Davrè i ni limilité, i kouté Moyiz épi i djéri Miriam (Nonb 12:1-15).
7 Jéova montré limilité osi adan rilasion’y épi wa Ézékias. I itilizé an pwofèt pou di’y konsa i té ké mò. Kifè, Ézékias pléré gwo dlo épi sipliyé Jéova pou i djéri’y. Kisa Jéova fè ? Jéova adan konpasion’y, pèrmèt li viv 15 lanné anplis (2 Wa 20:1, 5, 6). Asiré-pa-pétèt, limilité Jéova ka fè’y ni konpasion, é i pa ka toujou rété asou pozision’y lè nou ka mandé’y an bagay.
8. Kisa ka montré Jézi ni konpasion épi i rézonnab ? (Mak 3:1-6).
8 Jézi ka imité Papa’y. Lè i té anlè latè, dépi Jézi té ni lokazion fè lézòt dibien i té ka fè’y. Pa ègzanp, Jézi té ka djéri moun jou saba-a, alòs ki sé chèf rilijié-a, pa té dakò épi sa. Jézi pa té ni tjè rèd kon yo, men i té ni konpasion é i té rézonnab (li Mak 3:1-6). Jòdi-a osi, Jézi ka montré i ni konpasion épi i rézonnab adan manniè i ka dirijé sé sanblé-a. Pa ègzanp, lè an moun ka fè an péché grav, i pasian épi’y é i ka ba’y tout ti tan’y, pou i pé sa chanjé (Rév. 2:2-5).
9. Ki manniè nou pé montré nou rézonnab ? (gadé sé zimaj-la osi).
9 Ki manniè nou pé imité Jéova ? Kon nou wè’y la, Jéova rézonnab adan sa i ka fè épi adan manniè wè’y. Nou ka montré nou ni limilité, lè nou ka fè tousa nou pé pou imité’y (Jak 3:17). Lé paran pa ègzanp, ka montré yo rézonnab, lè yo pa ka gaté timanmay-yo, men osi, lè yo pa ka atann twòp di yo. Parapòt a sa, adan Jénèz 33:12-14, Jakòb kité ba yo an bèl lègzanp. Anplis, lé paran ka montré limilité-yo, épi ka montré yo rézonnab, lè yo pa ka konparé timanmay-yo ant yo. Sé ansien-an osi pou rézonnab. Pa ègzanp, an ansien ké montré i rézonnab lè i kèy asèpté suiv an désizion sé lézòt ansien-an pran, si désizion-tala an larèl sé prensip Labib-la (1 Tim. 3:2, 3). É nou tout la pé éséyé konprann manniè wè lézòt, menmsi nou ka wè an lòt manniè (Wom. 14:1). Kidonk, sé chak moun adan sanblé-a ki pou fè tousa i pé, pou « tout moun wè [i] rézonnab (Fil. 4:5).
Lè i ka préché épi timanmay-li, an papa ki rézonnab pa ka atann plis ki sa yo pé fè (gadé paragraf 9-la).
JÉOVA KA PRAN PASIANS ÉPI NOU
10. Ki manniè Jéova montré i té pasian ?
10 Ou dwèt ja rimatjé ki an moun ki ni lòwgèy pa enmen lézòt fè’y atann. Pou vré, lòwgèy-la ka fè’y pèd pasians. Jéova sé toutafètman lèkontrè. Jéova sé pli gran lègzanp pasians ki ni ! A lépòk Noé, i di i té kèy atann 120 lanné, avan détwi sé méchan-an (Jén. 6:3). Kifè, Noé ni tan fè yich, élivé yo épi konstwi larch-la épi yo. Plita, an zanj Jéova pran tan kouté kèsion Abraam té ka pozé anlè dèstriksion Sodòm épi Gomò. An moun awogan té kèy di’y : « Ou sé ki moun pou pozé mwen kèsion ! » Men zanj-tala imité Jéova, i kouté Abraam épi pasians (Jén. 18:20-33).
11. Silon 2 Piè 3:9, poutji jik jòdi Jéova pasian ?
11 Jik jòdi, Jéova ka montré i pasian. I ka atann moman-an i fiksé a pou détwi monn-tala. Poutji i ka pran pasians ? « Pas i pa lé menm an sèl moun détwi, men i lé tout moun ripanti kòyo » (li 2 Piè 3:9). Men ès pasians Jéova initil ? Piès pa ! Milion moun sensè ja vini bon zanmi’y. É nou ka èspéré milion moun ankò kèy aprann konnèt li. Men an lè dlo kèy dépasé farin ! Sa vré, Jéova enmen tout moun, men i pé kèy toujou kité yo fè sa yo lé. Lè lè-a kèy rivé, i kèy fè disparèt tout méchansté ki ni (Abk. 2:3).
12. Koumanniè Jézi ka imité pasians Jéova ?
12 Jézi ka imité Papa’y. Sa ka fè milié lanné Jézi ka imité pasians Jéova. Sa vré dépi tout tan-tala, i ka tann manti Satan ka manti anlè Jéova é anlè moun ka sèvi’y épi fidélité (Jén. 3:4, 5 ; Jòb 1:11 ; Rév. 12:10). É i ka wè osi manniè lézòm ka kriyé anmwé anba soufwans. Sé pa ti présé Jézi dwèt présé « krazé travay Djab-la » ! (1 Jan 3:8). Kisa ka endé Jézi atann épi pasians, Jéova ba’y lotorizasion krazé an fwa pou tout travay Djab-la ? Sé pas i ni limilité. I ka kité Papa’y désidé méyè moman-an pou fè sa (Akt 1:7).
13. Ki manniè Jézi montré i té pasian épi sé apòt-la, é poutji ?
13 Jézi montré i té ni pasians osi lè i té anlè latè. Annou pran ègzanp sé apòt-la. Yo té toujou adan an kankan pou yo sav kilès ki té pli enpòwtan. Men lè sa té ka rivé, Jézi pa té ka janmen mété lanmen an tèt. Olié di sa i té ka kontinié pran pasians épi yo (Lik 9:46 ; 22:24-27). I té asiré sèten, an lè yo té kéy chanjé. Ès sa ka rivé’w fè menm lérè-a toulong ? Si wi, ès ou pa kontan sav ou ni an wa ki ni tousa limilité épi tousa pasians ?
14. Koumanniè nou pé ni plis pasians ?
14 Ki manniè nou pé imité Jéova ? Plis nou kèy aprann aji épi wè kon Jézi, sé plis nou ké rivé aji épi wè kon Jéova (1 Kor. 2:16). Koumanniè nou pé konprann pli bien pansé Kris-la ? Pa ni chimen-chien. Fòk nou li sé Lévanjil-la. Apré, fòk nou pran tan réfléchi anlè sa istwa-a ka aprann nou anlè manniè wè Jézi. Asiré fòk nou mandé Jéova osi, endé nou ni menm limilité épi menm pasians ki Jézi. Si nou ka aprann wè kon Jézi, nou kèy sanm Jéova plis. Kifè, nou kèy pli pasian épi frè èk sè-nou, men osi épi nou menm (Mat. 18:26-30, 35).
JÉOVA KA BA MOUN KI NI LIMILITÉ LONNÈ
15. Ki manniè Jéova montré i enmen moun ki ni limilité ? (Sòm 138:6).
15 (Li Sòm 138:6.) Katjilé anlè sa : Jéova Gran Mèt linivè-a ka rimatjé moun ki ni limilité ! Annou palé di yonn-dé i chwazi onoré. Sé pétèt pa yo nou té ké sonjé an prèmié, men listwa-yo matjé adan Bib-la. Jéova itilizé Moyiz, pou matjé adan Pawòl-li non an nouris : Débora. Sé té antan Jakòb épi Izaak. Débora sèvi épi fidélité fanmi Izaak épi apré fanmi Jakòb, pandan oliwon 125 lanné ! Menmsi nou pa djè sav anlo bagay anlè Débora, Jéova fè Moyiz matjé manniè yo té enmen madanm fidèl tala (Jén. 24:59 ; 35:8, gadé nòt-la ki adan Bib-la pou étidié an fwansé). Sièk-tan plita, Jéova chwézi David an jenn bèrjé, pou i vini wa Izrayèl (2 Sam. 22:1, 36). Tibren tan apré Jézi wè jou, Jéova onoré bèrjé ki té ni anpil limilité lè i vréyé an zanj pou fè yo konnèt avan tout moun bon nouvèl-tala : timanmay-la ki té kèy vini Mési-a an jou, té fini nèt adan vil Bètléyèm (Lik 2:8-11). É lè Jozèf épi Mari mennen Jézi o Tanp, Jéova onoré Siméon épi Àn. Yo té ja ni an bèl laj lè i pèrmèt yo wè Yich-li a (Lik 2:25-30, 36-38). Asiré, « menmsi Jéova ka rété an sièl, i ka rimatjé moun ki ni limilité » !
16. Koumanniè Jézi imité manniè Papa’y ka aji épi lézòm ?
16 Jézi ka imité Papa’y. Menm manniè ki Papa’y, Jézi onoré moun ki ni limilité. I ansénié sé vérité Wayòm-lan ba moun « ki pa té ni lenstriksion, moun kon tout moun » (Akt 4:13 ; Mat. 11:25). I djéri osi moun ki té malad lè i viré ba yo lasanté. Men anplis, adan manniè i aji épi yo, Jézi viré ba sé moun-tala tout dinité-yo (Lik 5:13). Lannuit-la avan i mò, i lavé pié sé apòt-la, alòs ki sé an sèvitè ki té pou fè sa (Jan 13:5). É avan i monté an sièl, i ba tout disip-li, kivédi nou osi jòdi-a, lonnè pran pa adan pli bèl mision an nonm sé pé ni : endé lézòt trapé lavi étèrnèl (Mat. 28:19, 20).
17. Ki manniè nou pé ba lézòt lonnè ? (gadé zimaj-la osi).
17 Ki manniè nou pé imité Jéova ? Nou ka ba sé moun-lan lonnè, lè nou ka préché bon nouvèl-la ba yo tout, kisiswa péyi-a yo sòti, sitiyasion-yo, koulè lapo-yo, ouben lékòl yo fè. É kisiswa kapasité-nou ouben rèsponsabilité-nou adan sanblé-a, nou ka onoré frè èk sè-nou osi, lè nou ka konsidéré yo pli enpòwtan ki nou (Fil. 2:3). Jéova kontan lè nou ka montré limilité é lè nou « toujou ka pran douvan » pou ba lézòt lonnè, kisiswa manniè-a (Wom. 12:10 ; Sof. 3:12).
Nou ka imité limilité Jéova lè nou ka préché bon nouvèl-la ba tout kalté mouna (gadé paragraf 17-la).
18. Poutji ou lé imité limilité Jéova ?
18 Si nou ka fè tousa nou pé pou imité limilité Papa-nou ki an sièl-la é ki enmen nou, sé moun lan pé kèy pè vini palé ba nou. Anplis, nou kèy pli rézonnab é nou kèy pli pasian. Épi kon Jéova, nou kèy ba lézòt lonnè. Pa janmen oubliyé sa : tout éfò nou ka fè pou vini pli pré Jéova, Bondié-nou ki ni limilité, ka ba nou plis valè an zié’y ! (Iza. 43:4).
KANTIK 159 Annou gloriyé Jéova
a DÉ-TWA MO ASOU ZIMAJ-LA : 2 sè ka suiv lègzanp Jéova lè yo ka préché épi limilité ba moun ki lajòl.