AWTIK POU ÉTIDYÉ 34
KANTIK 107 Modèl lanmou-la Bondyé ban-nou la
Sé ansyen la, aji èvè lanmou é èvè mizérikòd épi moun ki péché
« Bondyé, adan bonté a-y, vlé édé-w rèpanti-w » (WOM. 2:4).
ON TI LIDÉ ASI SA NOU KAY VWÈ
Nou ké vwè kijan sé ansyen-la ka fè pou édé on moun adan lasanblé-la ki fè on péché ki grav.
1. Ka ki pé touché on moun ki fè on péché ki grav ?
ADAN awtik-la ki avan la, nou vwè kè té ni on péché grav ki té ka fèt adan lasanblé a Korent é nou vwè kijan lapòt Pòl jéré sa. Moun-la ki fè péché-la pa té rèpanti-y, kifè fò yo té woté-y adan lasanblé-la. Men kon vèwsé-la ki antèt a awtik-lasa ka montré, ni sa ki fè on péché ki grav, é sé éfò-la sé ansyen-la ka fè pou édé-yo pé rivé a touché-yo. Kifè yo pé rèpanti-yo (Wom. 2:4). Kijan sé ansyen-la pé édé-yo rèpanti-yo ?
2-3. Si on moun adan lasanblé-la ka fè on péché ki grav é nou ka vin sav sa, ka pou nou fè é poukwa fò nou fè sa ?
2 Si on moun adan lasanblé-la ka fè on péché ki grav é kè sé ansyen-la pa okouran a sa, yo pé pa édé-y. Alò sa vé di kè si ou vin sav kè on frè oben on sè fè on péché ki grav é kè péché-lasa pé fè kè yo ka woté-y adan lasanblé-la, fò ou ankourajé moun-lasa ay vwè sé ansyen-la pou yo pé sa édé-y (Iz. 1:18 ; Akt 20:28 ; 1 Pyè 5:2).
3 É si on moun ki fè on péché ka rèfizé ay vwè sé ansyen-la, ka pou nou fè ? Adan ka-lasa nou ké ay vwè sé ansyen-la noumenm an nou pou palé ba yo, pou moun-la rèsèvwa èd-la i bizwen la. Lèwvwè nou ka aji konsa, nou ka montré nou enmé frè an nou oben sè an nou, pas nou sav sé ansyen-la pé édé-y. Si moun-la ka kontinyé fè sa ki pa bon i ka riské pèd lanmityé a-y èvè Jéova, é i ka riské sali répitasyon a lasanblé-la osi. Sé pousa, davwa nou enmé Jéova é nou enmé moun-la ki péché la, nou ka pran kouraj an nou a dé men, é nou kay palé ba sé ansyen-la (Sòm 27:14).
KIJAN SÉ ANSYEN-LA KA ÉDÉ ON MOUN KI FÈ ON PÉCHÉ KI GRAV
4. Ki òbjèktif a sé ansyen-la lè yo ka vwè moun-la ki péché la ?
4 Lè on moun adan lasanblé-la ka fè on péché ki grav, sé ansyen-la ka chwazi twa adan yo pou vwè moun-lasaa. Èvè imilité, sé frè-lasa ka rèkonnèt kè menmsi yo ka édé on moun pou i rèpanti-y, anfinaldikont yo pé pa fòsé-y chanjé (Dét. 30:19). Sé ansyen-la ka admèt kè a pa toutmoun ki ké réyaji byen kon wa David fè-y (2 Sam. 12:13). Ni sèwten moun ki péché ki pa ka aksèpté èd-la Jéova ka ba-yo la (Jén. 4:6-8). Men kèlkanswa, òbjèktif a sé ansyen-la sé édé on moun ki fè on péché ki grav rèpanti-y. Ka pou sé ansyen-la sonjé lè yo ka vwè moun-la ki péché la ?
5. Lèwvwè sé ansyen-la kay palé èvè on moun ki fè on péché ka fò yo sonjé ? (2 Timoté 2:24-26 ; gadé imaj-la osi).
5 Sé ansyen-la sav kè menmsi on moun fè on péché ki grav moun-lasa ka kontinyé ni valè pou Jéova (Lik 15:4, 6). Sé pousa lèwvwè yo kay palé èvè-y, yo pa’a montré-yo rèd èvè-y ni adan jan yo ka palé ba-y ni adan atitid a yo. Yo pa’a mèt an tèt a yo kè sèl biten yo ni a fè sé pozé moun-la kèsyon pou yo sav tout biten-la, men yo pito ka aji kon 2 Timoté 2:24-26 ka di (li-y). Yo toujou ka aji èvè dousè é èvè bonté épi moun-lasa toupannan yo ka éséyé touché tchè a-y.
Kon sé bèwjé an tan lontan la, sé ansyen-la ka éséyé fè mouton ki pèd chimen wouviré (gadé paragraf 5).
6. Kijan sé ansyen-la pé préparé tchè a yo avan yo vwè on moun ki fè on péché ? (Women 2:4).
6 Sé ansyen-la ka préparé tchè a yo avan yo vwè moun-la ki fè péché-la.Yo ka éséyé aji èvè moun-la kon Jéova ka fè-y é yo toujou ni an lèspri a yo sa Pòl di an Women 2:4 : « Bondyé, adan bonté a-y, vlé édé-w pou-w rèpanti-w » (li-y). Sé ansyen-la ka sonjé yo sé dé bèwjé, kè fò yo suiv dirèksyon a Jézikri é kè fò yo imité jan i ka pran swen a lasanblé-la (Iz. 11:3, 4 ; Mat. 18:18-20). Avan yo palé èvè on moun ki fè on péché, yo ka priyé ansanm é yo pa ka oubliyé òbjèktif a yo, kivédi édé moun-la rèpanti-y. Yo ka fè rèchèch an Bib-la é adan sé piblikasyon-la é yo ka mandé Jéova édé-yo ni bon jijman. Yo ka gadé pou vwè ka ki pousé moun-la rézonné kon i rézonné la é aji kon i aji la (Pwov. 20:5).
7-8. Lèwvwè sé ansyen-la ka palé èvè on moun ki fè on péché ki grav kijan yo pé imité ègzanp a Jéova ?
7 Sé ansyen-la ka imité pasyans a Jéova. Yo ka sonjé jan i aji dan lèpasé èvè moun ki té péché. An-nou vwè déotwa ègzanp. Jéova fè Kayen rézonné èvè pasyans, i di-y sa ki té’é rivé-y siwvwè i té ka péché é i èspliké-y osi kè i té’é béni-y siwvwè i té ka obéyi (Jén. 4:6, 7). Jéova sèvi èvè pwofèt Natan pou i té korijé David (2 Sam. 12:1-7). Nasyon a Israèl sé té on nasyon ki té rèbèl, men Jéova voyé pwofèt ba yo akontinyé (Jér. 7:24, 25). I pa atann pèp a-y rèpanti-y pou i té édé-y, okontrè sé-y ki pran douvan pou édé pèp-la rèpanti-y.
8 Lèwvwè sé ansyen-la ka édé on moun ki fè on péché ki grav, yo ka pran ègzanp asi Jéova. Toupannan yo ka rézonné èvè moun-lasa, yo ka aji èvè onlo pasyans èvè-y kon 2 Timoté 4:2 ka di. Kifè fò on ansyen toujou rété kalm é ‘fò i pran pasyans’ èvè moun-la pou édé-y fè sa ki byen. Si on ansyen ka vin égri é kè i pa’a pran pasyans èvè moun-la, pétèt moun-lasa pé rivé a pa kouté sé konsèy-la yo ba-y la é pétèt i ké rèfizé rèpanti-y.
9-10. Kijan sé ansyen-la pé édé moun-la konprann kè sa i fè la pa té bon ?
9 Sé ansyen-la ka gadé pou vwè ka ki pousé moun-la fè on péché. Ka ki aji asi lanmityé a-y èvè Jéova ? Ès sé pas i pa té ka étidyé dè koté a-y ? Ès sé pas i pa té ka préché ankò ? Pétèt avan, i té ka priyé toutlè men ès i pa moli asi sa ? Ès i arété goumé èvè mové lanvi i té ni ? Ès i té ni mové frékantasyon ? Ès i té ka anmizé-y èvè biten ki pa bon ? Ès sa pa détenn asi-y kifè i mété-y ka pansé kon i ka pansé la é sa ba-y sé lanvi-la i té ni la ? Ès i ka rann-li kont kè sé désizyon-la i pran la é konpòwtasyon a-y fè Pap’a-y Jéova lapenn ?
10 Sé ansyen-la pé pozé moun-la ki péché la kèsyon pou fè-y réfléchi asi sa ki fè kè i pa bon bon zanmi èvè Jéova ankò é asi sa ki fè-y péché (Pwov. 20:5). Yo ka fè sa èvè jantiyès é yo pa ka pozé-y pon kèsyon asi détay ki initil. Kon Natan fè-y èvè David, yo pé pran on ègzanp ba-y osi pou fè-y réfléchi asi sa i fè la, é pou fè-y konprann kè sa pa té bon ditou. Pétèt pannan prèmyé ti kozé-lasa, moun-la ké koumansé santi-y tris parapòt a sa i fè la, é pétèt i pé jous rèpanti-y.
11. Kijan Jézi té ka aji èvè moun ki té ka péché ?
11 Sé ansyen-la ka fè éfò pou imité Jézi. Jézi pozé Pòl on kèsyon pou fè-y réfléchi. I di-y : « Sòl, Sòl, poukwa ou ka pèwsékité-mwen ? » Lèfètkè i fè sa konsa, sa édé Pòl vwè kè sa i té ka fè la pa té bon (Akt 9:3-6). É lè i palé dè madanm-la non a-y sé Jézabèl, mi sa Jézi di : « An ba-y tan pou i rèpanti-y, men i vé pa rèpanti-y » (Rév. 2:20, 21).
12-13. Kijan sé ansyen-la pé ba on moun tan pou i rèpanti-y ? (gadé imaj-la osi.)
12 Sé ansyen-la ka imité Jézi é yo pa ka mèt an tèt a yo kè moun-la ki péché la pé’é rèpanti-y. Ni sèwten frè é sè ki ké rèpanti-yo lèwvwè sé ansyen-la ké vwè-yo prèmyé fwa-la. Men pou dòt moun sa ké pran plis tan. Sé pousa pétèt sé ansyen-la ké bizwen vwè moun-la ki péché la plizyè fwa. Pétèt kè apré prèmyé ti kozé-la yo ké fè la, moun-la ki péché la ké koumansé réfléchi asi sa yo di-y, é pétèt kè èvè imilité i ké mandé Jéova padonné-y (Sòm 32:5 ; 38:18). Lèwvwè sé ansyen-la ké fè ondòt ti kozé èvè-y, moun-la pé ni ondòt létadèspri ki lè yo té fè prèmyé ti kozé-la.
13 Pou édé on moun ki péché rèpanti-y, sé ansyen-la ka aji èvè onlo bonté é yo ka éséyé mèt-yo an plas a moun-la. Yo ka priyé Jéova pou i béni éfò a yo é pou moun-la chanjé konpòwtasyon a-y é rèpanti-y (2 Tim. 2:25, 26).
Délè, a pa onsèl fwa sé ansyen-la ké vwè moun-la. Konsa yo ka lésé-y tan pou i rèpanti-y (gadé paragraf 12).
14. Lèwvwè on moun ki péché ka rèpanti-y, kimoun ki ka édé-y fè sa é poukwa nou ka di sa ?
14 Lè on moun ki péché ka rèpanti-y, sa ka mèt onlo jwa an tchè an nou ! (Lik 15:7, 10). Sé vré sé ansyen-la ka fè onlo éfò pou édé on moun rèpanti-y, men kimoun ki dèyè do a sa vréman ? Sonjé sa Pòl di anrapò èvè sé moun-la ki té ka péché la : « Pétèt Bondyé ké pèwmèt-yo rèpanti-yo » (2 Tim. 2:25). Kifè a pa on moun ki ka fè si moun-la ka chanjé létadèspri a-y é konpòwtasyon a-y, men sé Jéova. Pòl èspliké kè apré moun-la rèpanti-y, ni on biten pozitif ki ka pasé apré : i ka konprann vérité-la plibyen é sa ka édé-y woté kò a-y adan zatrap a Dyab-la (2 Tim. 2:26).
15. Kijan sé ansyen-la ké kontinyé édé moun-la ki rèpanti-y la ?
15 Lè moun-la ki péché la ka rèpanti-y, sé ansyen-la ka pran dispozisyon pou yo kontinyé ay vwè-y. Konsa yo ké konsolidé fwa a-y é yo ké kontinyé édé-y pou pon tantasyon pa pran lanmen asi-y é pou i kontinyé fè sa ki byen (Ébr. 12:12, 13). Nou ka tou konprann kè sé ansyen-la pé’é di ponmoun ka moun-la fè. Men ki enfòwmasyon lasanblé-la bizwen konnèt ?
« KORIJÉ-YO DOUVAN TOUTMOUN »
16. Lè Pòl maké « douvan toutmoun », ka i té vlé di pa la ?
16 (Li 1 Timoté 5:20.) Pòl maké sé pawòl-lasa ba Timoté, ki té on ansyen osi, pou èspliké-y kijan pou i té aji èvè « moun ki ni labitid fè péché ». Lè i maké « douvan toutmoun », ka i té vlé di pa la ? Ès sa té vlé di kè sé té douvan tout lasanblé-la ? Pa oblijé. Délè sé pé déotwa moun tousèl ki okouran a péché-la, é sé dè yo Pòl té vlé palé. Pétèt yo vwè sa i fè oben yo okouran a sa i fè pas sé-y menm ki di-yo sa. Alò sé sé moun-lasa fò sé ansyen-la ay vwè pou fè-yo sav kè yo korijé moun-la ki péché la.
17. Si onlo moun okouran a on péché grav ki fèt, ka sé ansyen-la ké di lasanblé-la é pou ki rézon ?
17 Délè, ni onlo moun ki okouran a péché-la oben yo ké fin pa sav sa. A moman-lasa, lè Pòl ka di « douvan toutmoun » sé pou palé dè tout lasanblé-la. Kifè, on ansyen ké di lasanblé-la kè yo korijé frè-la oben sè-la. Pou ki rézon ? Mi sa Pòl ka di : « pou sa sèvi lézòt lèson », kivédi pou sélézòt moun-la adan lasanblé-la pa tonbé adan menm péché-la.
18. Si on jenn ki po’o majè ka fè on péché ki grav, ka pou sé ansyen-la fè ? (gadé imaj-la osi).
18 Vinvwè on jenn ki batizé é ki po’o majè ka fè on péché ki grav, ka pou sé ansyen-la fè ? Sé ansyen-la ké chwazi 2 ansyen ki ké palé èvè jenn-la é paran a-y ki Témwenb. Sé ansyen-la ké mandé sé paran-la ka yo fè pou édé timoun a yo rèpanti-y. Si timoun-la ka kouté paran a-y é kè i ka chanjé létadèspri a-y é jan i ka aji, sé ansyen-la pé désidé kè yo pa bizwen fòwmé on komité pou vwè timoun-la é paran a-y. Sé ansyen-la sav kè Jéova mandé sé paran-la korijé timoun a yo èvè lanmou, sé rèsponsabilité a sé paran-la (Dét. 6:6, 7 ; Pwov. 6:20 ; 22:6 ; Éféz. 6:2-4). Aprésa, dè tanzantan sé ansyen-la ké palé èvè sé paran-la pou yo sèten kè sé paran-la ka kontinyé édé timoun-la. Men vinvwè timoun-la pa’a tann pon lang é kè i ka kontinyé fè mové biten, ka pou sé ansyen-la fè ? A moman-lasa, on komité a 3 ansyen ké palé èvè timoun-la é paran a-y ki Témwen.
Si on timoun ki po’o majè ka fè on péché ki grav, 2 ansyen ké vwè-y èvè paran a-y (gadé paragraf 18).
« JÉOVA ENMÉ-NOU ÈVÈ TANDRÈS É I PLEN MIZÉRIKÒD »
19. Lè yo ka palé èvè on moun ki péché, kijan sé ansyen-la ka imité Jéova ?
19 Sé ansyen-la sav Jéova ka mandé-yo fè ansòt pou lasanblé-la rété pwòp (1 Kor. 5:7). Men yo vlé édé moun-la ki péché la pou i rèpanti-y. Sé pousa yo ka kontinyé èspéré i ké chanjé. Yo ka imité Jéova ‘ki enmé-nou èvè tandrès é ki plen mizérikòd’ (Jak 5:11). Sé konsa lapòt Jan té ka aji osi. Mi sa i maké : « Pitit an mwen, an ka ékri-zòt sé biten-lasa pou zò pa péché. É poutan, si on moun ka vin fè on péché, nou ni on moun pou édé-nou owa Papa-la, Jézikri, on moun ki jis » (1 Jan 2:1).
20. A ki kèsyon nou ké réponn adan dènyé awtik a Tou dè Gad-lasa ?
20 Malérèzman, a pa toutlè on krétyen ka rèpanti-y. Kifè, fò yo woté-y adan lasanblé-la. Ka pou sé ansyen-la fè adan ka-lasa ? Nou ké réponn a kèsyon-lasa adan dènyé awtik a Tou dè Gad-lasa.
KANTIK 103 Lébèwjé : dé nonm konm kado
a Avan, yo té ka di kè sé 3 frè-lasa té ka fòwmé on « komité a disiplin ». Sé vré kè adan komité-lasa sé ansyen ka jijé, men a pa sa tousèl yo ka fè. Sé pousa nou pa’a di « komité a disiplin » ankò. Alèla nou ka di kè yo ka fòwmé « on komité a ansyen ».
b Lè yo ka palé dè « sé paran-la », sé pou palé osi dè moun-la ki rèsponsab a timoun-la douvan Lalwa.