Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã
3-9 DE ENERO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | JUECES 15, 16
“¡Ajépa ivaiete pe traisión!”
Traisión: peteĩ mbaʼe ivaietereíva ojehecháva opárupi
4 Ñepyrũrã jahechami mbaʼéichapa Dalila otraisionavaʼekue Sansónpe. Ko hués ou ohayhueterei chupe ha haʼe ojaprovecha upévare. Sansón odesidíma oñorairõtaha Jehová puévlo rehehápe umi filistéo kóntrape, upéicha rupi umi cinco mburuvicha Filisteaygua ojukase chupe. ¿Mbaʼépa ojapo hikuái upearã? Haʼekuéra ohechakuaáne raʼe Dalila ndohayhúi ni nomombaʼeiha Sansónpe, upévare oikuaveʼẽ chupe heta pláta oaverigua hag̃ua mbaʼérepa iména imbaretete. Ko kuña iplatarayhueterei ha opromete oñehaʼãtaha omeʼẽ chupekuéra pe informasión. Tres vése ningo oporandu Sansónpe, péro noguenohẽi chugui mbaʼeve. Dalila naikaneʼõi ha “manterei oporandu chupe. Hapykuéri niko oiko ha oporandu jey jey chupe, ha amo ipahápe omonguerairóma Sansónpe”. Upémarõ haʼe omombeʼu arakaʼeve noikytĩriha iñakãrague, ha sapyʼa rei oñeikytĩramo, opytataha ikangy. Dalila oikuaávo upéva, omonge hypaʼũme Sansónpe, oikytĩka chugui iñakãrague, ha upéi ontrega chupe iñenemigokuéra pópe ojapo hag̃ua hikuái ojaposéva chugui (Jue. 16:4, 5, 15-21). ¡Ajépa ivaiete pe ojapóva! Haʼe iplatapota rupi otraisiona pe kuimbaʼe ohayhuetévape chupe.
w05-S 15/1 27 párr. 5
Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Jueces
14:16, 17; 16:16. Ikatu hína japyta vai peteĩ persónandi jaikóramo ñanerasẽ chupe ojapo hag̃ua álgo ñamonguerái peve chupe (Proverbios 19:13; 21:19).
Traisión: peteĩ mbaʼe ivaietereíva ojehecháva opárupi
15 ¿Mbaʼépa ojapovaʼerã umi omendáva ani hag̃ua oñombotavy? La Biblia ombohovái: “Evyʼaite ne rembireko teéva ndive, reikuaáva ndekariaʼy ára guive”. Avei heʼi: “Evyʼáke nde rekovépe ne rembireko [térã ne ména] rehayhúva ndive” (Pro. 5:18, ÑÑB; Ecl. 9:9, ÑÑB). Ohasávo pe tiémpo, mokõivéva ohechakuaavaʼerã mbaʼépa oñandu ha oikotevẽ oĩ porã hag̃ua oñondive. Péva heʼise hína umi omendáva oñemoag̃ui ha oñangarekovaʼerãha ojuehe ha ohasavaʼerãha tiémpo oñondive. Ojapovaʼerã opa ikatúva akóinte oĩ porã hag̃ua hogapýpe ha Ñandejára ndive. Upearã tekotevẽ ohesaʼỹijo meme la Biblia oñondive, osẽ opredika oñondive ha oñemboʼe oñondive ikatu hag̃uáicha Jehová ovendesi chupekuéra.
ANÍKE ÑAMBOYKE JEHOVÁPE
16 Sapyʼánte oĩ ermáno hembiapo vaietereíva ha oñesensura ‘mbarete vaʼerã oĩ porã hag̃ua ijeroviápe’ (Tito 1:13). Péro oĩ avei oñemosẽmante vaʼerã kongregasióngui hembiapo vai haguére. Upéva ikatu oipytyvõ umi ‘upéicha oñehekomboʼévape’ oñemoĩ porã jey hag̃ua Jehovándi (Heb. 12:11, BNP). Péro, ¿mbaʼépa jajapovaʼerã oñemosẽramo kongregasióngui peteĩ ñane hénte térã ñane amigoite? Upépe jahechaukáta ñaimépa Jehová ndive, térãpa pe hembiapo vaíva ykére. Jehová ñanderechahína ha oikuaa ñaneñeʼẽrendúpa chupe ndajajeheʼáivo opavave oñemosẽvaʼekuére (elee 1 Corintios 5:11-13).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
w05-S 15/3 27 párr. 6
Jehová omombarete Sansónpe
Sansón oikuaa porã kuri oñorairõ vaʼerãha umi filisteo kóntrape. Upearã opytámante vaʼerã upe pyhare Gázape, ha upévare opyta peteĩ kuña rekovai rógape. Añetehápe Sansón ndahaʼéi la hekovaise vaʼekue, síno oikotevẽnte peteĩ lugár opyta hag̃ua. Pyharepyte haʼe osẽ pe ógagui, oipeʼa ha ogueraha pe siuda rokẽ. Avei oipeʼa umi póste guasu ojokóva pe okẽ ha peichaite ogueraha peteĩ montáña ári oĩva Hebrón rovái, opytáva 60 kilómetrorupi pe siudágui. Sansón ojapo upéva Ñandejára omombarete ha oguerohory rupi chupe (Jueces 16:1-3).
10-16 DE ENERO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | JUECES 17-19
“Ñaneprovlémata ndajajapóirõ Ñandejára heʼíva”
it-2-S 398
Miqueas
1. Peteĩ kuimbaʼe Efraingua. Haʼe naiñeʼẽrendúi vaʼekue pe octavo mandamiéntope ha omonda isýgui 1.100 monéda de pláta (Éx 20:15). Upéi Miqueas omombeʼu isýpe la ojapo vaʼekue ha omeʼẽ jey chupe umi monéda. Upémarõ isy heʼi chupe: “Ameʼẽta che pláta Jehovápe g̃uarã. Ha aipota reipuru rejapo hag̃ua mokõi dios raʼanga. Péicha ko pláta opytáta nembaʼerã”. Upe rire Miqueas sy ojagarra 200 monéda de pláta ha omeʼẽ peteĩ kuimbaʼe ombaʼapóvape umi kósa de plátare ha haʼe ojapo chugui peteĩ dios raʼanga ha peteĩ estátua de metál. Upe rire koʼã ojegueraha oñemoĩ Miqueas rógape. Miqueas oreko vaʼekue peteĩ dios róga, avei ojapo peteĩ delantál, unos kuánto dios raʼanga ha omoĩ peteĩ itaʼýrape oservi hag̃ua de saserdóte. Entéro koʼã mbaʼe Miqueas ojapo vaʼekue openságui péicha omombaʼeguasutaha Jehovápe, péro ivaieterei kuri la ojapóva. Primero pórke nopenái pe mandamiénto heʼívare ndojeadorái vaʼerãha umi taʼanga (Éx 20:4-6). Ha segundo, Miqueas ohechauka vaʼekue ndorrespetaiha pe tavernákulo ni umi saserdótepe (Jue 17:1-6; Dt 12:1-14). Tiémpo rire Miqueas okontrata peteĩ mitãkariaʼy levítape hérava Jonatán oservi hag̃ua chupe de saserdóte. Jonatán hína Guersom raʼy, Moisés familiare (Jue 18:4, 30). Miqueas oimoʼã oĩ porãha la ojapóva, upévare heʼi: “Koʼág̃a aikuaa porã Jehová chevendesitaha” (Jue 17:7-13). Péro Jonatán ndahaʼéi vaʼekue Aarón familiare upévare haʼe ndaikatúi vaʼekue oservi de saserdóte. Upéicha rupi jaʼekuaa Miqueas tuichavéntema ojavy hague (Nú 3:10).
it-2-S 399 párr. 1
Miqueas
Upe riremínte Miqueas oñembyaty unos kuánto kuimbaʼéndi ha opersegi umi danítape, ohupytývo chupekuéra umi danita oporandu mbaʼépa la oikóva. Upémarõ Miqueas okontesta chupekuéra: “Peẽ ningo peipeʼa chehegui umi che dios ajapoka vaʼekue ha pegueru avei penendive pe saserdótepe, ha mbaʼevete ndapehejái chéve”. Umi danita katu heʼi chupe osegínterõ iñeʼẽ arhél oatakataha chupekuéra. Miqueas ohechakuaa umi danita imbareteveha chuguikuéra, upémarõ ojere oho jey hógape (Jue 18:22-26). Umi danita katu oho peteĩ puévlo héravape Láispe, haʼekuéra ojuka umi hénte upepeguápe ha ohapy pe siuda. Upéi omopuʼã upépe pe siuda ombohérava hikuái Dan. Jonatán ha itaʼyrakuéragui oiko saserdóte Dan trívupe g̃uarã ha “upe estátua de metál Miqueas ojapo vaʼekue opyta upépe oĩ aja entéro Silópe Ñandejára róga” (Jue 18:27-31).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
Peteĩ traduksión opokóva ñane korasõre
6 Koʼág̃a oĩve pruéva ohechaukáva Ñandejára réra katuete oñemoĩ vaʼerãha la Bíbliape. Pe Traducción del Nuevo Mundo 2013-pe oĩva ingléspe, oñemoĩ Jehová réra 7.216 vése. Ko edición pyahúpe oñemoĩve 6 vése Jehová réra. Umi 5 primero jatopa 1 Samuel 2:25; 6:3; 10:26 ha 23:14, 16-pe. ¿Mbaʼérepa ojejapo koʼã kámbio? Pórke ramoiténte oñemoĩ kuri al púvliko umi Rollo del mar Muerto, ha pype oĩmbaite Ñandejára réra koʼã versíkulo jasitávape. Avei ojedesidi oñemoĩ pe téra Jehová Jueces 19:18-pe, pórke oñehesaʼỹijo porãve umi kópia yma guare ha ojehecha oñemoĩ vaʼerãha avei ko versíkulope.
17-23 DE ENERO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | JUECES 20, 21
“Jasegi ñaporandu Jehovápe la jajapótava”
Mbaʼéichapa Finehás ombohovái umi mbaʼe ijetuʼúva?
Peteĩ jey, táva Guibeáhpe, umi kuimbaʼe Benjamín trivuygua oviola ha ojuka peteĩ levíta rembirekópe. Upémarõ umi ótro isrraelíta osẽ oñorairõ hag̃ua Benjamín trívu ndive (Jue. 20:1-11). Oñemboʼéramo jepe oñorairõ mboyve, tuicha operde hikuái dos vése voi (Jue. 20:14-25). Opensáparaʼe hikuái oñemboʼe reiha ha Jehová oipotanteha ojeheja rei upe oikovaʼekue?
Mbaʼéichapa Finehás ombohovái umi mbaʼe ijetuʼúva?
Mbaʼépa omboʼe ko ehémplo umi ansiáno ombohováivape provléma ijetuʼúva kongregasiónpe? Ndovaleiha ojedesespera ohechakuaáramo noñesolusionaiha umi provléma oñehaʼãramo jepe ha heta oñemboʼe Jehovápe. Upéva rangue, iporã imanduʼa hikuái Jesús heʼivaʼekuére: ‘Pejerure jey jeýkena, ha oñemeʼẽta peẽme; peheka meme, ha petopáta; pesegi pembota pe okẽ, ha ojeavríta peẽme’ (Luc. 11:9, NM). Ikatu oimoʼã Jehová noipytyvõpyaʼeiha chupekuéra, péro ndahesarairivaʼerã hikuái itiempoitépe oñembohovaitaha iñemboʼe.
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
Jaikuaave hag̃ua
¿Mbaʼéichapa yma ojeporu vaʼekue umi ónda gerrahápe?
David ojuka vaʼekue pe higánte Goliátpe peteĩ óndape. Oiméne oaprende raʼe oiporu upéva oñangarekórõ guare ovechakuérare (1 Samuel 17:40-50).
Umi ehípsio ha asírio odivuha vaʼekue iparére umi kostúmbre orekóva ha opa mbaʼe oiporúva hikuái hetãme, ha umíva apytépe oĩ vaʼekue pe ónda. Peteĩ ónda ojejapo vaʼekue kuéro térã téla pehenguégui, ha oñemosã piólape umi ipúntagui. Upéi ojedovla pe kuéro mbytépe ha oñemoĩ pype peteĩ ita ipéva, orekóva éntre 5 ha 8 sentímetro ha ipohýiva 250 grámorupi. Upe oiporúva ko ónda, ojagarra umi piolaʼígui ha ovolea hatã porã ipo un ládope, upéi opoi un ládo isãgui ha pe ita oveve ohóvo opoise haguepete.
Médio Oriénte gotyo heta ojetopa yvyguýpe umi ita ojeporu vaʼekue gerrahápe yma. Peteĩ soldádo ivaléva ikatu vaʼekue opoi umi ita hatãiterei, éntre 160 ha 240 kilómetro por óra. Ndajaikuaái ningo añete ikatúpa oho hatã peteĩ fléchaicha, péro ikatu vaʼekue avei oporojuka (Jueces 20:16).
24-30 DE ENERO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | RUT 1, 2
“Jahechaukákena pe mborayhu ifiélva”
Jasegíkena Jehová amigokuéra ehémplo
5 Rut oho jeýramo Moábpe, ikatúta oiko jey hógapente ha ihentekuéra oñangarekóta hese. Avei oikóta peteĩ lugár haʼe ojepokuaahápe ha oñeñeʼẽhápe iñidióma. Hiʼarive Noemí ndaikatúi oasegura Rútpe oiko porãvetaha Belénpe. Avei oipyʼapy chupe ndaikatúine hag̃ua oipytyvõ Rútpe ojuhu jey hag̃ua imenarã térã ifamiliarã. Opa umívare Noemí heʼi Rútpe oho jey hag̃ua Moábpe. Jahecháma haguéicha, Orpá oho jey ‘ivállepe ha omombaʼeguasu jeýta idioskuérape’ (Rut 1:9-15, NM). Péro Rut odesidi ndohomoʼãiha ivállepe ni ndoadoramoʼãiha umi dios fálsope.
Jasegíkena Jehová amigokuéra ehémplo
6 Oiméne Rut oikuaa Jehovápe iména térã Noemí rupive. Haʼe oaprende Jehová ndojoguaiha umi dios Moabguápe. Rut ou ohayhueterei Jehovápe ha ohechakuaa chupe añoite oadora vaʼerãha. Upéva oipytyvõ Rútpe odesidi porã hag̃ua. Haʼe heʼi Noemíme: “Ne retã che retãrã ha nde Jára che Jararã” (Rut 1:16, ÑÑB). Añetehápe ningo Rut ohayhu Noemíme, péro ohayhueteve Jehovápe. Ndareíri peteĩ isrraelíta hérava Boaz oguerohoryeterei chupe. Boaz ohechakuaa Rut ojerrefuhiaha Ñandejára ‘pepo guýpe’ (elee Rut 2:12). Umi mbaʼe Boaz heʼi vaʼekue Rútpe, ñanemomanduʼa peteĩ guyraraʼýre oikéva isy pepo guýpe oñemoʼã hag̃ua (Sal. 36:7; 91:1-4). Ha upéva la Rut ojapo vaʼekue. Haʼe oipota Jehová ohayhu ha oprotehe chupe, ha Jehová orrekompensa chupe ojerovia haguére hese. Rut núnka nombyasýi upe odesidi vaʼekue.
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
w05-S 1/3 27 párr. 1
Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Rut
1:13, 21. ¿Jehová káusarepa Noemí osufri ha ohasa asy? Nahániri, ha Noemí ndokulpái Ñandejárape la oiko vaʼekuére. Péro ohechávo umi mbaʼe vai oikóva hese haʼe oimoʼã Jehová noirĩha ifavórpe. Noemí oñamarga ha operde la esperánsa. Avei jareko vaʼerã enkuénta upe tiémpope, peteĩ kuña imembýrõ ojeʼe vaʼekue Ñandejára ovendesiha chupe péro naimembýirõ katu ojeʼe oñemaldesiha chupe. Upévare, omanóvo umi mokõi imemby ha ni nainiétoi rupi oiméne Noemí opensa Jehová omonaha chupe yvýre.
31 DE ENERO AL 6 DE FEBRERO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | RUT 3, 4
“Ñañatendékena ñañekomporta lájare”
Peteĩ kuña ‘hekomarangatúva’
Boaz mbeguekatumi ha pyʼaguapýpe porã heʼi Rútpe: “Jehová tanevendesi che rajy. Tuichaiteve mbaʼe ningo ko koʼág̃a rejapóva, upe yma rejapo vaʼekuégui. Nde ikatúnte kuri reheka peteĩ kuimbaʼe ipyahuvéva, tahaʼe irríkova térã imboriahúva, péro nderejapói upéicha” (Rut 3:10, NM). Boaz heʼívo “yma rejapo vaʼekue”, imanduʼa hína Rut imbaʼeporãiterei hague isuégrandi oúvo hendive Israélpe ha oñangareko hese. Ha heʼívo “koʼág̃a rejapóva”, ontendeka haʼe ohechakuaaha Rut ikatuha kuri oheka imenarã ijavegua, tahaʼe ipláta térã imboriahúva. Péro Noemí ha imenare rehehápe, Rut ojapose ikatúva ani hag̃ua opyta tesaráipe Noemí menare réra. Péicha ohechauka nopensaiha ijehénte. Ndareíri ningo Boaz oguerohoryeterei chupe.
Peteĩ kuña ‘hekomarangatúva’
Oiméne Rut oñeñandu porãiterei Boaz heʼi haguére chupe enterovénte heʼiha hese “hekomarangatuha”. Ikatu jaʼe haʼe oñehaʼã hague hekoporã oikuaasevégui Jehovápe ha oserviségui chupe hekopete. Avei Rut ohechauka ipyʼaporã ha imbaʼerechakuaaha Noemí ha hetãyguakuérandi. Haʼe oñehaʼã vaʼekue ontende umi kostúmbre upepegua ha oiko haʼekuéraicha. Jasegíramo Rut ehémplo ha jajerovia mbaretérõ haʼéicha, ñañehaʼãta jarrespeta ñande rapichakuérape, ndajaapoʼimoʼãi avavépe tetã ambuegua haguére ha ndajatakymoʼãi ikostumbrekuérare. Jarrespeta ha jatrata porãramo ñande rapichakuérape, enterovénte oñeʼẽ porãta ñanderehe.
Peteĩ kuña ‘hekomarangatúva’
Boaz omenda Rut rehe, ha la Biblia heʼi: ‘Ñande Ruete ovendesi rupi Rútpe hyeguasu, ha imemby peteĩ mitãkuimbaʼe’. Upéi umi kuñakarai Belengua oguerohoryjoa Noemípe ha heʼi chupe Rut iporãveha chupe g̃uarã siete imembykariaʼýgui. Upe rire, la Biblia omombeʼu Rut familiarégui ou hague rréi David (Rut 4:11-22). Ha jaikuaaháicha David familiarégui ou kuri Jesucristo (Mat. 1:1).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
w05-S 1/3 29 párr. 3
Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Rut
4:6. ¿Mbaʼére ojeʼe vaʼekue pe rrekompradór ikatuha operde okumplívo pe ovligasión orekóva? Pe persóna imboriahúva oimérõ ovende raʼe ijyvy, upéi pe rrekompradór oipuru vaʼerã ipláta ojogua jey hag̃ua upéva, ha opaga hag̃ua hese oreko vaʼerã enkuénta mboy áñopa ofalta og̃uahẽ hag̃ua pe Jubileo (Levítico 25:25-27). Ojapóvo upéva pe rrekompradór osẽta operde pórke haʼe ogastáta la orekóva. Ha hiʼarive Rut kásope, haʼe oúvo imemby, pe mitãkuimbaʼe orresivíta kuri de erénsia pe yvy ha ndahaʼéi pe rrekompradór familiare.
7-13 DE FEBRERO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | 1 SAMUEL 1, 2
“Emombeʼupaite Jehovápe la reñandúva”
Omombeʼu Jehovápe mbaʼéichapa oñeñandu
12 Ana ehémplo ohechauka ñandéve mbaʼéichapa Ñandejára Jehová oipota ñañemboʼe chupe. Haʼe oipota ñamombeʼupaite chupe umi mbaʼe ñandepyʼapýva, peteĩ mitã omombeʼuháicha itúvape opa mbaʼe (elee Salmo 62:8 ha 1 Tesalonicenses 5:17). Espíritu sánto rupive apóstol Pedro oskrivi vaʼekue mbaʼépa jajapo vaʼerã ñañemboʼe jave Jehovápe: “Pemoĩ ipópe opaite mbaʼe pendepyʼapýva, haʼe ojepyʼapýgui penderehe” (1 Ped. 5:7).
w07-S 15/3 16 párr. 4
Mbaʼéichapa Ana ou ipyʼaguapy jey
¿Mbaʼépa ñaaprende la oiko vaʼekuégui Ánare? Ñamombeʼu jave Jehovápe la ñandepyʼapýva, ikatu ñañeʼẽ hendive sinséramente ha jajerure chupe la jaipotáva. Oimérõ ndaikatuvéima jajapo mbaʼeve ñasolusiona hag̃ua ñane provléma, ikuentave jahejántema Jehová pópe pe situasión. Upéva ou porãitevéta ñandéve (Proverbios 3:5, 6).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
w05-S 15/3 21 párr. 5
Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Primero de Samuel
2:10. ¿Mbaʼérepa Ana heʼi iñemboʼépe Jehová omombaretetaha pe rréipe, si upe tiémpope ndaipóri vaʼekue peteĩ rréi Israélpe? Pe léi oñemeʼẽ vaʼekue Moiséspe heʼi vaʼekue umi israelita orekotaha peteĩ rréi umáno (Deuteronomio 17:14-18). Avei Jacob omano mbotaitérõ guare heʼi vaʼekue: “Avave ndoipeʼamoʼãi Judágui pe vastón oipurúva pe governánte”. Péva heʼise orekoha autorida omanda hag̃ua (Génesis 49:10). Avei Sárare ojeʼe vaʼekue álgo iñimportánteva, chugui ningo ou vaʼekue umi israelita ha Jehová heʼi hese: “Avendesi rupi chupe osẽta chugui heta nasión ha rréi” (Génesis 17:16). Upéicharõ Ana oñemboʼérõ guare oñeʼẽ vaʼekue pe rréi ogovernátavare amo gotyove.
14-20 DE FEBRERO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | 1 SAMUEL 3-5
“Jehová ningo imbaʼerechakuaa”
Ñandejára ningo Todopoderóso, péro imbaʼerechakuaa
3 Samuel imitãramo jepe, oñepyrũ vaʼekue oservi pe tavernákulope (1 Sam. 3:1). Peteĩ pyhare, oñeno riréma oke hag̃ua, oiko peteĩ mbaʼe nohaʼarõietéva (elee 1 Samuel 3:2-10). Samuel ohendu oĩha ohenóiva chupe hérarupi. Haʼe opensa Elí pe saserdóte prinsipál ohenoiha chupe. Samuel odipara oho Elí rendápe ha heʼi: “Ápe aime, ¿mbaʼépa reipota che karai?”. Péro Elí heʼi chupe: “No, che norohenóiri”. Upe rire Samuel ohendu jey oñehenoiha chupe ha oho Elí rendápe. Ha ohendúrõ guare por tercera ves oñehenoiha chupe, Elí opilla Ñandejára ohenoiha Samuélpe. Upémarõ heʼi pe mitãme mbaʼéichapa orresponde vaʼerã ohendu jey vove oñehenoiha chupe, ha Samuel ojapo upéicha. ¿Mbaʼérepa Jehová ohenói ñepyrũ guive Samuélpe nomombeʼúima haʼe oñeʼẽha chupe? La Biblia ndeʼíri. Péro posívlemente ndojapói upéva imbaʼerechakuaa rupi Samuel ndive.
Ñandejára ningo Todopoderóso, péro imbaʼerechakuaa
4 (Elee 1 Samuel 3:11-18). Jehová léi omanda umi mitãme orrespeta hag̃ua umi ijedávape, koʼýte peteĩ orekóvape autorida (Éx. 22:28; Lev. 19:32). Upévare, nañapensamoʼãi asy Samuel ohotaha pyharevete Elí rendápe omeʼẽ hag̃ua chupe peteĩ mensáhe de kondéna. La Biblia heʼi voi haʼe “okyhyjeterei” hague omombeʼu hag̃ua Elípe pe visión ohecha vaʼekue. Péro Jehová ontendeka Elípe haʼe ohenoiha Samuélpe. Upévare Elí omanda Samuélpe omombeʼupaite hag̃ua chupe Ñandejára heʼi vaʼekue ha ani hag̃ua omokañy chugui mbaʼevete. Samuel iñeʼẽrendu Elípe ha omombeʼupaite chupe.
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
w05-S 15/3 21 párr. 6
Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Primero de Samuel
3:3. ¿Oképa raʼe Samuel pe Santísimope? Nahániri. Samuel ningo peteĩ levita oúva umi cohatítagui, ha ko trívu ndoservíri vaʼekue de saserdóte (1 Crónicas 6:33-38). Upe trívu “ndohechái vaʼerã ni sapyʼaitemi jepe umi mbaʼe sagrádova” (Números 4:17-20). Samuel ningo pe tavernákulo korapýpente ikatu vaʼekue oike ha upépe provávlemente okémi vaʼerã. Amalisia Elí avei okémi vaʼerã pe tavernákulo korapýpe. Pe téxto heʼívo “oĩháme Ñandejára árka”, oñeʼẽne hína pe lugár oĩháme pe tavernákulo.
21-27 DE FEBRERO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | 1 SAMUEL 6-8
“¿Mávapa pe rréi negovernáva?”
it-2-S 813 párr. 2
Ñandejára Rréino
Umi israelita ojerure peteĩ rréi umáno. Haimetéma ohasa 400 áño osẽ hague hikuái Egíptogui ha mas de 800 áño Ñandejára ojapo hague pe kompromíso Abrahán ndive, ha koʼág̃a umi israelita oipota peteĩ rréi umáno orekoháicha umi ótro tetã. Ojerurévo upéva añetehápe orrechasa hikuái Jehovápe igovernánteramo (1Sa 8:4-8). Siértongo, haʼekuéra ikatu oreko esperánsa oĩtaha peteĩ rréino. ¿Mbaʼérepa? Oikuaa rupi la Jehová opromete vaʼekue Abrahán ha Jacóbpe. Avei Jacob omanombotaitérõ guare heʼi vaʼekue peteĩ profesía ohechaukáva upeichataha (Gé 49:8-10). Jehová voi oñeʼẽ vaʼekue upe témare pe puévlo osẽ rire Egíptogui (Éx 19:3-6). Avei oñeñeʼẽ peteĩ rréinore pe pákto de la léipe (Dt 17:14, 15), ha pe mensáhe Ñandejára omanda vaʼekuépe Balaámpe heʼi hag̃ua (Nú 24:2-7, 17). Avei Ana, Samuel sy omensiona vaʼekue ko esperánsa oñemboʼérõ guare (1Sa 2:7-10). Péro upe tiémpope Jehová neʼirã omombeʼupa pe “sekréto sagrádo” oñeʼẽva pe Rréinore, ndeʼíri vaʼekue arakaʼépa oñepyrũta ogoverna, mávapa ogovernáta, ni oĩtapa yvágape térã ko yvy ape ári. Upéicharõ, umi israelita ojerurérõ guare peteĩ rréi ohechauka hovaʼatãha hikuái.
Ogueropuʼakavaʼekue heta mbaʼe ijetuʼúva
Samuel omombeʼu rire Jehovápe upe oikovaʼekue, Haʼe ombohovái: ‘Ejapo katu haʼekuéra oipotáva. Nandévei nemboyke, chévente ndachepotavéi hikuái rréiramo’. Péicha Jehová ohechauka upe tetã omboykeha Chupe voi, ndahaʼéi Samuélpe. Upéi pe proféta oavisa umi Israelguápe opagataha hikuái upe ojerurevaʼekuére. Péro haʼekuéra ndoikuaaséi mbaʼeve, ha heʼi jey: “Marãve ndoikói. Roipota ore ruvicha guasurã”. Upémarõ Jehová oiporavo chupekuéra peteĩ mburuvicha ha ojerure Samuélpe oñohẽ hag̃ua iñakã ári aséite. Ha Samuel iñeʼẽrendu Jehovápe jepiveguáicha (1 Samuel 8:7-19).
Ndaipóri Jehová goviérno rasaharã
Umi mbaʼe oikóva upe rire ohechauka añeteha la Jehová heʼivaʼekue chupekuéra. Heta provléma ogueru umi yvypóra ogovernáva pe tetã Israel ha koʼýte umi rréi naiñeʼẽrendúiva Jehovápe. Ha heta áñorema ningo oiko upéicha opa tetãme. Umi ogovernáva noñemoĩriramo Ñandejára poguýpe, osẽ vai katuete. Péro oĩ umi polítiko heʼíva Ñandejára ovendesiha umi mbaʼe ojapóva hikuái ikatu hag̃uáicha yvyporakuéra oiko porã pyʼaguapýpe. Añetépa upéva? Umíva ningo noñemoĩri Jehová poguýpe ha upévare haʼe noipytyvõi chupekuéra (Sal. 2:10-12).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
w02-S 1/4 12 párr. 13
¿Mbaʼérepa tekotevẽ jajevautisa?
Jajevautisa mboyve ha oiko mboyve ñandehegui peteĩ testígo de Jehová tekotevẽ ñakambia. Káda uno odesidi vaʼerã ipyʼaite guive okambiátapa oiko hag̃ua chugui Cristo Jesús disípulo. Upéva heʼise pe persóna omboyketaha umi mbaʼe vai ojapo vaʼekue yma ha oñepyrũta ojapo umi mbaʼe ogustáva Jehovápe. Ñandejára Ñeʼẽ omensiona jave umi kámbio oipuru umi palávra hebrea ha griega heʼiséva peteĩ persóna ojevyha ha okambiaha hape. Péicha ojehechauka peteĩ persóna okambiáva ohejaite vaʼerãha hembiapo vaikue ha ojevy Ñandejára rendápe (1 Reyes 8:33, 34). Peteĩ persóna okambiáva ohechauka vaʼerã “umi mbaʼe ojapóva rupive oñarrepentiha” (Hechos 26:20). Tekotevẽ oheja pe rrelihión japu, oñepyrũ okumpli Ñandejára léi ha oadora Jehovápe añoite (Deuteronomio 30:2, 8-10; 1 Samuel 7:3). Jadesidi jave ñakambiataha ñakambia vaʼerã umi mbaʼe ñapensáva, jajaposéva ha ñande lája voi (Ezequiel 18:31). Jajevývo ñande rape vaígui jahejaite ñane kondúkta yma guare ha ñamonde peteĩ aóicha pe kondúkta pyahu (Hechos 3:19; Efesios 4:20-24; Colosenses 3:5-14).
28 DE FEBRERO AL 6 DE MARZO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | 1 SAMUEL 9-11
“Saúl iñumílde vaʼekue ñepyrũrã”
Ñaneumíldekena jaservívo Jehovápe
Ñapensamína upe oiko vaʼekuére rréi Saúl rehe. Haʼe ningo imitãme orrekonose vaʼekue umi mbaʼe ndaikatúiva ojapo, upéicha rupi ndojagarraséi vaʼekue hetave rresponsavilida (1 Sam. 9:21; 10:20-22). Péro oiko riremínte chugui rréi, Saúl oñepyrũma oñemombaʼeguasu ha ojapo umi mbaʼe nokorrespondéiva chupe. Por ehémplo, peteĩ vuéltape haʼe naipasiensiavéima ohaʼarõ aja og̃uahẽ proféta Samuel. Ojerovia rangue Jehová odefendetaha ipuévlope, Saúl ojapo pe sakrifísio ojehapýva nokorrespondéiramo jepe chupe. Upéva káusare Saúl noĩporãvéima Jehová renondépe, ha tiémpo rire haʼe oipeʼa chugui pe goviérno (1 Sam. 13:8-14). Iporã ningo ñaaprende iñehémplogui ndovaleiha jajapo umi mbaʼe nokorrespondéiva ñandéve.
Aníkena ñapensa ñandejehénte
Rréi Saúl rembiasakue ohechauka tekotevẽha ñañatende ani hag̃ua jaju ñapensa ñandejehénte. Haʼe oñepyrũrõ guare ogoverna iñumílde ha iñeʼẽrendu vaʼekue (1 Sam. 9:21). Umi isrraelíta heʼírõ guare hese nogovernaporãiha, haʼe ikatu kuri heʼi Jehová voi oiporavo hague chupe ha okastiga chupekuéra upévare, péro ndojapói (1 Sam. 10:27). Avei, rréi Saúl oheja rupi Ñandejára espíritu ogia chupe, ogana kuri umi ammonítape ha upéi orrekonose Jehová rupínte ogana hague hikuái (1 Sam. 11:6, 11-13).
w95-S 15/12 10 párr. 1
Umi ammonita ndoaprovechái Jehová imbaʼeporãrõ guare
Jehová imbaʼeporã jey vaʼekue umi ammonita ndive péro haʼekuéra ipyʼahatã jey. Ko vuéltape oamenasa vaieterei umi israelítape ha Jehová nombohasareíri upéva. “Upepete Ñandejára espíritu omombarete Saúlpe, ha haʼe ipochyeterei ohendúvo la oiko vaʼekue [Nahás heʼi vaʼekuére]”. Ñandejára espíritu sánto ogia Saúlpe ombyaty hag̃ua peteĩ ehérsito de 330.000 soldádo ha oataka umi ammonítape. Tuicha ogana hikuái, “umi ndojejukái vaʼekue osẽ odiparapa, haʼeño rei oho okañy upérupi” (1 Samuel 11:6, 11).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
w05-S 15/3 22 párr. 8
Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Primero de Samuel
9:9. ¿Mbaʼérepa oiméne umi ohechávape visión upéi oñehenói proféta? Provávlemente Samuel ha umi rréi de Israel tiémpope umi proféta iñimportanteve ohóvo pe puévlope g̃uarã. Upéicha rupi ko téxto heʼi upérõ guare oñepyrũ hague oñehenói chupekuéra proféta ojeʼe rangue hesekuéra kuimbaʼe ohecháva visión. Samuel rehe ojeʼe vaʼekue haʼe hague pe primer proféta (Hechos 3:24).