Ezinụlọ, Toonụ Chineke Dị Ka Akụkụ nke Ọgbakọ Ya
“N’ime mkpọkọta mmadụ nile ka m ga-agọzi Jehova.”—ABỤ ỌMA 26:12.
1. Tụkwasị n’ịmụ ihe na ikpe ekpere n’ụlọ, gịnị bụ otu akụkụ dị mkpa nke ezi ofufe?
OFUFE Jehova abụghị nanị ekpere na ọmụmụ Bible ebe obibi ka ọ gụnyere kamakwa ihe omume dị ka akụkụ nke ọgbakọ Chineke. E nyere Israel oge ochie iwu ka ha “kpọkọta ndị Israel, bụ́ ndị ikom, na ndị inyom, na ụmụntakịrị,” ịmụta iwu Chineke iji jee ije n’ụzọ ya. (Deuterọnọmi 31:12; Joshua 8:35) A gbara ma ndị agadi ma “ụmụ okorobịa ma ụmụ agbọghọ” ume ikere òkè n’ito aha Jehova. (Abụ Ọma 148:12, 13) E nwere ndokwa yiri nke ahụ n’ime ọgbakọ ndị Kraịst. N’Ụlọ Nzukọ Alaeze ndị e nwere n’ụwa nile, ndị ikom, ndị inyom, na ụmụntakịrị na-ekere òkè n’enweghị ihe mgbochi ná nnọkọ nke ndị na-ege ntị na-etinye ọnụ, ọtụtụ ndị na-enwekwa ọṅụ dị ukwuu n’ikere òkè.—Ndị Hibru 10:23-25.
2. (a) N’ihi gịnị ka ime nkwadebe ji bụrụ otu ihe bụ́ isi n’inyere ndị na-eto eto aka ịnụ ụtọ nzukọ? (b) Olee ndị ihe nlereanya ha dị mkpa?
2 N’ezie, inyere ndị na-eto eto aka isonye n’usoro ihe omume ọgbakọ nke dị mma bụ́ nke a na-eme mgbe dum pụrụ ịbụ ihe ịma aka. Ọ bụrụ na ihe àmà na-egosi na ụfọdụ ụmụaka ndị so ndị mụrụ ha aga nzukọ adịghị anụ ụtọ ya, gịnị pụrụ ịbụ nsogbu? N’ezie, ihe ka ọtụtụ n’ụmụaka na-etinye uche n’ihe ruo nanị nwa oge, ọ dịghịkwa esi ike ihe agwụwa ha ike. Ime nkwadebe pụrụ inye aka iji dozie nsogbu a. Ma e meghị nkwadebe, ụmụaka apụghị ikere òkè n’ụzọ bara uru ná nzukọ. (Ilu 15:23) Ma e meghị nkwadebe, ọ ga-esiri ha ike inwe ọganihu ime mmụọ nke na-enye afọ ojuju. (1 Timoti 4:12, 15) Gịnị ka a pụrụ ime? Nke mbụ, ọ dị ndị nne na nna mkpa ịjụ onwe ha ma hà na-akwadebe maka nzukọ n’onwe ha. Ihe nlereanya ha na-enwe mmetụta dị ike. (Luk 6:40) Iji nlezianya na-eme atụmatụ maka ọmụmụ ihe ezinụlọ pụkwara ịbụ isi ihe dị mkpa.
Iwulite Obi
3. N’oge ọmụmụ ihe ezinụlọ, n’ihi gịnị ka e kwesịrị iji mee mgbalị pụrụ iche iji wulite obi, gịnịkwa ka nke a na-achọ?
3 Ọmụmụ ihe ezinụlọ kwesịkwara ịbụ oge iwulite obi ọ bụghị nanị oge ikpoju ihe ọmụma n’isi. Nke a na-achọ ma ịmara nsogbu ndị na-eche ndị òtù ezinụlọ ihu ma inwe nchegbu ịhụnanya maka onye nke ọ bụla. Jehova bụ ‘onye na-anwapụta obi.’—1 Ihe E Mere 29:17.
4. (a) Gịnị ka ọ pụtara ịbụ onye “obi amamihe kọrọ”? (b) Gịnị ka ‘inweta obi amamihe’ gụnyere?
4 Gịnị ka Jehova na-ahụ mgbe ọ na-anwapụta obi ụmụ anyị? Ihe ka ọtụtụ n’ime ha ga-asị na ha hụrụ Chineke n’anya, nke ahụ bụkwa ihe kwesịrị ịja mma. Ma, onye na-eto eto ma ọ bụ onye ka malitere ọhụrụ ịmụ banyere Jehova nwere ahụmahụ dị nta n’ụzọ Jehova. N’ihi na o nweghị ahụmahụ, ọ pụrụ ịbụ onye “obi amamihe kọrọ,” dị ka Bible si kwuo ya. Ikekwe ọ bụghị ebumnobi ya nile dị njọ, ma ọ na-ewe oge tupu mmadụ edebe obi ya n’ọnọdụ ga-adị Chineke mma n’ezie. Nke a na-agụnye mmadụ ime ka echiche, ọchịchọ, mmasị, mmetụta uche, na ihe mgbaru ọsọ ya ná ndụ kwekọọ n’ihe Chineke na-anakwere, ruo n’ókè nke a ga-ekwe mmadụ na-ezughị okè omume. Mgbe mmadụ ji ụzọ nsọpụrụ Chineke kpụzie mmadụ ime ya n’ụzọ dị otú ahụ, ọ “na-enweta obi amamihe.”—Ilu 9:4; 19:8.
5, 6. Olee otú ndị nne na nna pụrụ isi nyere ụmụ ha aka ‘inweta obi amamihe’?
5 Ndị nne na nna hà pụrụ inyere ụmụ ha aka ‘inweta obi amamihe’? N’eziokwu, ọ dịghị mmadụ ọ bụla pụrụ itinye ọnọdụ obi dị mma n’ime onye ọzọ. E nyere onye ọ bụla n’ime anyị nnwere onwe ime nhọrọ, ihe dị ukwuu na-adaberekwa n’ihe anyị na-eche n’echiche. Otú ọ dị, site n’iji nghọta eme ihe, ndị nne na nna pụrụ ịjụpụta nwa ha okwu n’ọnụ, na-amara ihe dị ya n’obi na ebe enyemaka dị ya mkpa. Jirinụ ajụjụ ndị dị ka ndị a mee ihe, ‘Olee otú i si ele nke a anya?’ na ‘Gịnị ka ị ga-enwe mmasị ime n’ezie?’ Jirizienụ ndidi gee ntị. Unu emeghachila omume gabiga ókè. (Ilu 20:5) Ọnọdụ nke obiọma, nghọta, na ịhụnanya dị na ya dị mkpa ma ọ bụrụ na unu chọrọ iru n’obi.
6 Iji wusie ọchịchọ ziri ezi ike, kwurịtanụ ugboro ugboro banyere mkpụrụ nke mmụọ nsọ—akụkụ ya nke ọ bụla—rụkọọkwanụ ọrụ ọnụ dị ka ezinụlọ iji zụlite ya. (Ndị Galetia 5:22, 23) Wulitenụ ịhụnanya maka Jehova na Jisọs Kraịst, ọ bụghị nanị site n’ịsị na anyị kwesịrị ịhụ ha n’anya kama site n’ikwurịta ihe ndị mere anyị ji ahụ ha n’anya na otú anyị pụrụ isi gosipụta ịhụnanya ahụ. (2 Ndị Kọrint 5:14, 15) Wusienụ ọchịchọ ime ihe ziri ezi ike site n’ịtụgharị uche n’uru ndị ga-esi na ya pụta. Wulitenụ ọchịchọ ịjụ echiche, okwu, na omume na-ezighị ezi site n’ikwurịta mmetụta ọjọọ ihe ndị dị otú ahụ na-enwe. (Emọs 5:15; 3 Jọn 11) Gosinụ otú echiche, okwu, na omume—ma hà dị mma ma hà dị njọ—pụrụ isi metụta mmekọrịta mmadụ na Jehova.
7. Gịnị ka a pụrụ ime iji nyere ụmụaka aka idozi nsogbu na ime mkpebi n’ụzọ ga-eme ka ha nọrọ Jehova nso?
7 Mgbe nwatakịrị nwere nsogbu ma ọ bụ mgbe ọ chọrọ ime mkpebi dị mkpa, anyị pụrụ ịjụ ya, sị: ‘Olee otú i chere Jehova si ele ihe a anya? Gịnị ka ị maara banyere Jehova nke mere i ji kwuo otú ahụ? Ì kpegaworo ya ekpere banyere ya?’ N’ịmalite nnọọ n’oge dị ka o kwere mee, nyerenụ ụmụ unu aka iwulite ụzọ ndụ nke ime mgbalị siri ike mgbe nile iji chọpụta ihe bụ uche Chineke ma mee ya. Ka ha na Jehova na-enwe mmekọrịta chiri anya, ha ga-achọta obi ụtọ n’ijegharị n’ụzọ ya nile. (Abụ Ọma 119:34, 35) Nke a ga-ewulite n’ime ha ekele maka ihe ùgwù nke iso ọgbakọ nke ezi Chineke ahụ na-akpakọrịta.
Ịkwadebe Maka Nzukọ Ọgbakọ
8. (a) Gịnị pụrụ inyere anyị aka ịgụnye ihe nile chọrọ nlebara anya, n’ọmụmụ ihe ezinụlọ anyị? (b) Olee otú ọmụmụ ihe a dịruru ná mkpa?
8 E nwere ọtụtụ ihe ọ dị mkpa ka e lebara anya n’oge a na-enwe ọmụmụ ihe ezinụlọ. Olee otú unu pụrụ isi webata ha nile? Ọ gaghị ekwe omume ime ihe nile n’otu mgbe. Ma unu pụrụ ịhụ na ọ ga-enye aka inwe ihe ndekọ atụmatụ. (Ilu 21:5) Site n’oge ruo n’oge, tụleghachinụ ya ma kwurịta ihe ndị chọrọ nlebara anya pụrụ iche. Nweenụ ezi mmasị n’ọganihu nke onye ọ bụla nọ n’ezinụlọ unu. Ndokwa maka ọmụmụ ihe ezinụlọ a bụ akụkụ dị mkpa nke mmụta ndị Kraịst, na-akwadebe anyị maka ndụ anyị dị ugbu a nakwa maka ndụ ebighị ebi nke na-abịanụ.—1 Timoti 4:8.
9. Ihe mgbaru ọsọ ndị dị aṅaa banyere ịkwadebe maka nzukọ ka anyị pụrụ iji nwayọọ nwayọọ rụọ ọrụ na ha n’oge anyị na-enwe ọmụmụ ihe ezinụlọ?
9 Ọmụmụ ihe ezinụlọ unu ọ̀ na-agụnye ịkwadebe maka nzukọ ọgbakọ? E nwere ọtụtụ ihe unu pụrụ ịrụ ọrụ na ha n’ụzọ na-aga n’ihu ka unu na-amụkọ ihe ọnụ. Ụfọdụ n’ime ha pụrụ iwe ọtụtụ izu, ọnwa, ma ọ bụ ọbụna afọ iji rụzuo ha. Tụlee ihe mgbaru ọsọ ndị a: (1) onye ọ bụla n’ime ezinụlọ ịdị njikere ịza ajụjụ ná nzukọ ọgbakọ; (2) onye nke ọ bụla ịgbalị ịza ajụjụ n’okwu nke aka ya; (3) itinye akụkụ akwụkwọ nsọ n’azịza ya; na (4) ịkọwa ihe ọmụmụ ahụ na-eburu n’uche itinye ya n’ọrụ n’onwe ya. Ihe a nile pụrụ inyere mmadụ aka ime ka eziokwu ahụ bụrụ nke ya.—Abụ Ọma 25:4, 5.
10. (a) Olee otú anyị pụrụ isi lebara nke ọ bụla n’ime nzukọ ọgbakọ anyị anya? (b) N’ihi gịnị ka nke a ji kwesị ekwesị?
10 Ọ bụrụgodị na ọmụmụ ihe ezinụlọ unu na-adaberekarị n’ihe ọmụmụ Ụlọ Nche maka izu ahụ, unu elegharala ịdị mkpa nke ịkwadebe n’otu n’otu ma ọ bụ dị ka ezinụlọ maka Ọmụmụ Akwụkwọ Ọgbakọ, Ụlọ Akwụkwọ Ije Ozi Ọchịchị Chineke, na Nzukọ Ije Ozi, anya. Ndị a bụkwa akụkụ dị mkpa nke usoro ihe omume maka ịkụziri anyị ije ije n’ụzọ Jehova. Site n’oge ruo n’oge, unu pụrụ ịkwadebe maka nzukọ ndị ahụ dị ka ezinụlọ. Site n’ịrụkọ ọrụ ọnụ, nkà ịmụ ihe unu ga-akawanye mma. N’ihi ya, unu ga-eritekwu uru ná nzukọ. Tinyere ihe ndị ọzọ, kwurịtanụ abamuru ndị dị n’ịkwadebe maka nzukọ ndị a mgbe nile na ịdị mkpa nke iwepụtara ya oge a kapịrị ọnụ.—Ndị Efesọs 5:15-17.
11, 12. Olee otú nkwadebe maka ịbụ abụ n’ọgbakọ ga-esi baara anyị uru, oleekwa otú a pụrụ isi mee nke a?
11 Ná Mgbakọ “Ụzọ Ndụ nke Chineke,” a gbara anyị ume ịkwadebe maka akụkụ ọzọ nke nzukọ anyị—ịbụ abụ. Ùnu amalitewo ime nke ahụ? Ime otú ahụ pụrụ inye aka ịkụbanye eziokwu Bible n’uche na n’obi anyị, n’otu mgbe ahụkwa mụbaa ọṅụ anyị na-enwe ná nzukọ ọgbakọ.
12 Nkwadebe nke gụnyere ịgụpụta na ikwurịta ihe okwu ndị dị n’ụfọdụ n’ime abụ ndị a ga-abụ pụtara, pụrụ inyere anyị aka ịbụ abụ site n’obi. N’Israel oge ochie, e jiri ngwá egwú mee ihe n’ụzọ pụtara ìhè n’ofufe. (1 Ihe E Mere 25:1; Abụ Ọma 28:7) Ọ̀ dị onye na-akpọ ngwá egwú n’ezinụlọ unu? Gịnị ma unu jiri ngwá egwú ahụ bụọ otu n’ime abụ Alaeze ndị a ga-abụ n’izu ahụ, ma bụkọzie abụ ahụ ọnụ dị ka ezinụlọ. Ihe ọzọ a pụrụ ime bụ iji tepụ abụ ndị ahụ mee ihe. N’ala ụfọdụ, ụmụnna anyị na-abụ abụ nke ọma n’ejighị ngwá egwú. Ka ha na-aga n’ụzọ ma ọ bụ na-arụ ọrụ n’ubi, ha na-abụrịkarị abụ ndị e dokwara maka nzukọ ọgbakọ n’izu ahụ.—Ndị Efesọs 5:19.
Ezinụlọ Ime Nkwadebe Maka Ozi Ubi
13, 14. N’ihi gịnị ka nkwurịta okwu ezinụlọ bụ́ ndị na-edozi obi anyị maka ozi ubi ji baa uru?
13 Ịgbara ndị ọzọ àmà banyere Jehova na nzube ya bụ akụkụ dị mkpa nke ndụ anyị. (Aịsaịa 43:10-12; Matiu 24:14) Ma ànyị bụ ndị na-eto eto ma ọ bụ ndị agadi, anyị na-aka enwe ọṅụ n’ọrụ a ma na-arụzu ihe ka mma ma ọ bụrụ na anyị emee nkwadebe. Olee otú anyị pụrụ isi mee nke a n’ime ezinụlọ?
14 Dị ka ọ dị n’okwu nile metụtara ofufe anyị, ọ dị anyị mkpa idozi obi anyị. Ọ dị anyị mkpa ikwurịta ọ bụghị nanị ihe anyị gaje ime kamakwa ihe mere anyị ga-eji eme ya. N’oge Eze Jehoshafat, e nyere ndị ahụ ntụziaka n’iwu Chineke, ma Bible na-agwa anyị na ha “edozighị obi ha.” Nke a mere ka ha bụrụ ndị ihe ndọrọ ndị pụrụ ịdọpụ ha n’ezi ofufe ga-enweta ngwa ngwa. (2 Ihe E Mere 20:33; 21:11) Ihe mgbaru ọsọ anyị abụghị nanị inwe ike inye awa ndị anyị tinyere n’ozi ubi, ọ bụghịkwa nanị inyefe akwụkwọ. Ozi anyị kwesịrị ịbụ ngosipụta nke ịhụnanya anyị nwere maka Jehova na ịhụnanya anyị nwere maka ndị chọrọ ohere ịhọrọ ndụ. (Ndị Hibru 13:15) Ọ bụ ọrụ nke anyị bụ “ndị ha na Chineke na-arụkọ ọrụ” na ya. (1 Ndị Kọrint 3:9) Lee ihe ùgwù ọ bụ! Ka anyị na-ekere òkè n’ozi, anyị so ndị mmụọ ozi dị nsọ na-eme otú ahụ. (Mkpughe 14:6, 7) Olee oge ka mma iji wulite ekele maka nke a karịa ná nkwurịta okwu ezinụlọ, ma ọ̀ bụ n’ọmụmụ ihe anyị na-enwe kwa izu ma ọ bụ mgbe anyị na-atụle akụkụ akwụkwọ nsọ kwesịrị ekwesị site n’Inyocha Akwụkwọ Nsọ Kwa Ụbọchị!
15. Olee mgbe anyị pụrụ ịkwadebe maka ozi ubi dị ka ezinụlọ?
15 Ùnu na-eji oge unu nọ n’ọmụmụ ihe ezinụlọ mgbe ụfọdụ enyere ndị òtù ezinụlọ unu aka ịkwadebe maka ozi ubi nke izu ahụ? Ime otú ahụ pụrụ ịba nnọọ uru. (2 Timoti 2:15) Ọ pụrụ inye aka ime ka ozi ha nwee nzube ma mịa mkpụrụ. Site n’oge ruo n’oge, unu pụrụ iwepụta otu oge ọmụmụ ihe dum maka ime nkwadebe dị otú ahụ. Ọtụtụ mgbe karị, unu pụrụ ịtụle akụkụ ndị metụtara ozi ubi ná nkwurịta okwu ndị ka mkpirikpi ná ngwụsi nke ọmụmụ ihe ezinụlọ ma ọ bụ n’oge ndị ọzọ n’ime izu.
16. Kwuo uru nke ọ bụla n’ime nzọụkwụ ndị ahụ e depụtara na paragraf a bara.
16 Nnọkọ ezinụlọ pụrụ ilekwasị anya n’usoro dị iche iche, dị ka ndị na-esonụ: (1) Kwadebenụ ụzọ a pụrụ isi gbaara ndị mmadụ àmà bụ́ nke a mụgharịrị nke ọma, nke gụnyere akụkụ akwụkwọ nsọ unu ga-agụpụta na Bible ma ọ bụrụ na ohere adị. (2) Ọ bụrụ na o kwe mee, jidenụ n’aka na onye nke ọ bụla nwere akpa ozi ọma, Bible, akwụkwọ ndetu ihe, mkpịsị akwụkwọ ma ọ bụ pensịl, traktị, na akwụkwọ ndị ọzọ dị n’ọnọdụ dị mma. Ọ bụghị iwu na akpa ozi ọma ahụ ga-adị oké ọnụ, ma o kwesịrị ịdị mma. (3) Tụleenụ ebe a ga-agba àmà mberede na otú a ga-esi agba ya. Wepụtanụ oge unu ga-arụkọ ọrụ ọnụ n’ozi ubi iji sochie akụkụ nke ọ bụla nke ntụziaka a. Tụọnụ aro ndị na-enye aka, ma unu enyela ndụmọdụ n’ọtụtụ ihe.
17, 18. (a) Ụdị nkwadebe dị aṅaa dị ka ezinụlọ pụrụ inye aka ime ka ozi ubi anyị mịa mkpụrụ karị? (b) Akụkụ dị aṅaa nke nkwadebe a ka a pụrụ ime kwa izu?
17 Otu akụkụ gbara ọkpụrụkpụ nke ọrụ Jisọs Kraịst nyere ụmụazụ ya bụ ime ndị na-eso ụzọ. (Matiu 28:19, 20) Ime ndị na-eso ụzọ na-agụnye ihe karịrị ime nkwusa. Ọ na-achọ ịkụzi ihe. Olee otú ọmụmụ ihe ezinụlọ unu pụrụ isi nyere unu aka ịdị irè n’ime nke a?
18 Dị ka ezinụlọ, tụleenụ onye ọ ga-adị mma ka a gaara nletaghachi. Ụfọdụ n’ime ha pụrụ ịnatawo akwụkwọ; ụfọdụ pụrụ ịṅawo nanị ntị. A pụrụ izutewo ha n’ọrụ ụlọ n’ụlọ ma ọ bụ mgbe a na-agba àmà mberede n’ahịa ma ọ bụ n’ụlọ akwụkwọ. Kwenụ ka Okwu Chineke duzie unu. (Abụ Ọma 25:9; Ezikiel 9:4) Kpebienụ ndị onye nke ọ bụla n’ime unu chọrọ ịkpọtụrụ n’izu ahụ. Gịnị ka a ga-ekwu maka ya? Nkwurịta okwu ezinụlọ pụrụ inyere onye ọ bụla n’ime ezinụlọ aka ime nkwadebe. Detuonụ kpọmkwem akụkụ akwụkwọ nsọ ndị unu ga-eso ndị nwere mmasị kerịta tinyere isi ihe ndị kwesịrị ekwesị sitere na broshuọ bụ́ Gịnị Ka Chineke Na-achọ n’Aka Anyị? ma ọ bụ akwụkwọ bụ́ Ihe Ọmụma nke Na-eduba ná Ndụ Ebighị Ebi. Unu anwala ịmụ ihe karịrị akarị n’otu mgbe. Jụọnụ onye nwe ụlọ ajụjụ nke a ga-aza ná nleta ọzọ. Gịnị ma unu mee ka ọ bụrụ akụkụ nke ihe ezinụlọ unu na-eme kwa izu bụ́ ime ndokwa banyere nletaghachi onye nke ọ bụla gaje ime, mgbe ọ ga-eme ha, na ihe o nwere olileanya ịrụzu? Ime nke a pụrụ inye aka ime ka ozi ubi nke ezinụlọ ahụ dum mịa mkpụrụ karị.
Gaanụ n’Ihu Ịkụziri Ha Ụzọ Jehova
19. Ọ bụrụ na ndị òtù ezinụlọ ga-anọgide na-eje ije n’ụzọ Jehova, gịnị ka ha na-aghaghị inwe, gịnịkwa na-atụnye ụtụ na nke a?
19 Ịbụ onyeisi ezinụlọ n’ajọ ụwa a bụ ihe ịma aka. Setan na ndị mmụọ ọjọọ ya na-agbalịsi ike imebi ọnọdụ ime mmụọ nke ndị ohu Jehova. (1 Pita 5:8) Ọzọkwa, taa unu ndị nne na nna, nke ka nke unu ndị na-azụ ụmụ nanị unu, nwere ọtụtụ nrụgide. Ọ na-esi ike ịchọta oge iji mee ihe ndị unu ga-achọ ime. Ma mgbalị e tinyere kwesịrị ya ọbụna ma a sị na ọ bụ nanị otu aro ka unu pụrụ itinye n’ọrụ n’otu mgbe, ma jiri nwayọọ nwayọọ meziwanye usoro ọmụmụ ihe ezinụlọ unu. Ịhụ ndị nọ gị ezi nso ka ha ji iguzosi ike n’ihe na-eje ije n’ụzọ Jehova bụ ụgwọ ọrụ na-enye obi ụtọ. Iji nwee ihe ịga nke ọma n’ije ije n’ụzọ Jehova, ọ dị ndị òtù ezinụlọ mkpa inwe ọṅụ n’ịga nzukọ ọgbakọ nakwa n’ikere òkè n’ozi ubi. Ka nke ahụ wee dị otú ahụ, a chọrọ ime nkwadebe—nkwadebe nke na-ewuli obi elu na nke na-ejikere onye nke ọ bụla ikere òkè zuru ezu.
20. Gịnị pụrụ inyekwuru ọtụtụ ndị nne na nna aka inwe ụdị ọṅụ ahụ e kwupụtara na 3 Jọn 4?
20 Banyere ndị o nyeere aka n’ụzọ ime mmụọ, Jọn onyeozi dere, sị: “Enweghị m ọṅụ nke ka ihe ndị a ukwuu, bụ́ ịnụ ka ụmụ nke aka m na-ejegharị n’eziokwu ahụ.” (3 Jọn 4) Ọmụmụ ihe ezinụlọ ndị e bu nzube doro anya n’obi na-eduzi na ndị isi ezinụlọ bụ́ ndị ji àgwà obiọma na enyemaka na-elebara mkpa nke onye ọ bụla nọ n’ezinụlọ ha anya pụrụ ime ihe dị ukwuu iji mee ka ezinụlọ ahụ kerịta ọṅụ dị otú ahụ. Site n’ịzụlite ekele maka ụzọ ndụ nke Chineke, ndị nne na nna na-enyere ezinụlọ ha aka inwe ọṅụ n’ụzọ ndụ kasị nnọọ mma.—Abụ Ọma 19:7-11.
Ị̀ Pụrụ Ịkọwa?
◻ N’ihi gịnị ka ịkwadebe maka nzukọ ji dị ụmụ anyị oké mkpa?
◻ Olee otú ndị nne na nna pụrụ isi nyere ụmụ ha aka ‘inweta obi amamihe’?
◻ Olee otú ọmụmụ ihe ezinụlọ anyị pụrụ isi nye aka n’ịkwadebe maka nzukọ nile?
◻ Olee otú ịkwadebe maka ozi ubi dị ka ezinụlọ pụrụ isi nyere anyị aka ịdị irè karị?
[Foto dị na peeji nke 20]
Ọmụmụ ihe ezinụlọ unu pụrụ ịgụnye ime nkwadebe maka nzukọ ọgbakọ
[Foto dị na peeji nke 21]
Ịbụgharị abụ ndị a ga-abụ ná nzukọ bara uru