Ẹkẹ Ufuoma Evaọ Udevie Ọraha
OMODAWỌ ohwo-akpọ re ọ rọ ufuoma ze nọ okpẹtu ọ tẹ roma via o rọ oware nọ u fo ejiro. Eruẹrẹfihotọ ufuoma buobu i fiobọhọ evaọ ọwariẹbọ iwou no, ku iviuwou gbe, yọ, maero dede, siwi izuazọ.
Nọ okpẹtu ọ tẹ roma via, Isẹri Jihova a rẹ rehọ eruẹrẹfihotọ ufuoma nọ egọmeti ọ rọ kẹ kpobi—avọ uyere. Eva oke ovo na, a wo owha-iruo Ikereakere re a “ru iruo ezi kẹ ahwo . . . mae ro kọ rọ kẹ otu nọ [a gbẹ rọ] ẹgba orọwọ na.” (Ahwo Galesha 6:10) Ẹhẹ, Isẹri na a wo ọdawẹ epaọ ẹsenọ a rọ imoni; a riwi ohwohwo wọhọ omomọvo “uviuwou.” Fikioye jabọ a je se ohwohwo “brọda” gbe “sista” na.—Wawo Mak 3:31-35; Filimọn 1, 2.
Fikiere nọ okpẹtu ọ tẹ tehe okegbe, ekpako evaọ udevie Isẹri Jihova a rẹ dawo umutho ẹgba rai kpobi re a riẹ oria gbe ẹgwọlọ omomọvo evaọ ukoko na je ru ọruẹrẹfihotọ kẹ obufihọ nọ o gwọlọ kpobi. Roro kpahe epanọ onana o rọ jọ uzẹme no evaọ Accra, Ghana; San Angelo, U.S.A.; gbe Kobe, Japan.
Accra—“Ẹdẹ Noa Ọsese”
Oso na o muhọ ẹrọ ole ughọjọ 11 evaọ aso, o te je dhe ẹrẹrọ evaọ euwa buobu. “Ọ rọ te epanọ uviuwou mẹ kpobi a ro kparo fihọ,” ere John Twumasi ọ ta, omọvo Isẹri Jihova evaọ Accra. Obe awhusi ọ Daily Graphic o se rie “Ẹdẹ Noa ọsese.” John ọ tẹ ta haro nọ: “Ma daoma re ma kwa ehwa jọ kpohọ iwou nọ e rọ obọ ehru, rekọ nọ ma rovie ẹthẹ nọ a rẹ rọ gadiẹ kpohọ obọ ehru na, ame ẹvo na ọ tẹ tehe rueva.”
Ahwo udu-esuo a tẹ vẹvẹ unu nọ ahwo a kwa, rekọ ejọ a te dhizu, be dhozọ nọ a te no uwou na no—dede nọ ame ọ vọ riẹ—ọ te lẹliẹ iji rueva. Uvẹ o tubẹ jariẹ nọ ejọ e rẹ rọ kwa ha a tẹ make gwọlọ kwa dede. Ọmọtẹ jọ nọ a re se Paulina ọ ta nọ: “Mẹ avọ oni mẹ ma jẹ sai rovie ẹthẹ na ha. Ame na o je dhe ebuebuo, fikiere ma tẹ jẹ gadiẹ je kru ekpọ nọ e rọ okpo uwou na. Uwhremu na, ole ughọjọ isoi evaọ ohiohiẹ, erivẹ mai a te siwi omai.”
Nọ uvẹ na o nwani rovie no, Isẹri Jihova a te mu iruo họ. Oniọvo-ọmọtẹ Oleleikristi jọ nọ a re se Beatrice o gbiku nọ: “Ekpako na evaọ ukoko na a te mu omai họ ẹgwọlọ, a tẹ ruẹ omai evaọ uwou ibe Osẹri jọ, oria nọ ma dhẹ dhere. Nwane edẹ esa nọ ẹvo na o ku no, ekpako gbe izoge ukoko na a tẹ dhẹ ze ti fiobọhọ k’omai yẹ ẹkpẹ no t’eva te otafe uwou mai. Watch Tower Society ọ tẹ rehọ odha ze, umu-emerae, ọbia, ifomu, eblankẹte, ehọ, gbe iwu rọ kẹ emaha na. Inievo na a vi emuore s’omai edẹ buobu. Onana u duobọ t’omẹ gaga!”
John Twumasi, nọ ma kake fodẹ na, ọ niyẹrẹ nọ: “Mẹ ta kẹ amọfa evaọ ighẹ na nọ Ukoko mai a vi odha gbe umu-emerae s’omai—onọ u ti te ru uwou na kpobi fo. Ole ahwo 40 evaọ ighẹ na a fiobọhọ ru orufuọ na. Mẹ tẹ rọ odha jọ kẹ erivẹ mẹ, kugbe ọzae jọ nọ ọ rọ ozerẹ ichọche jọ. Ibe iruiruo mẹ a roro thọthọ vẹre nọ Isẹri Jihova a re dhesẹ uyoyou kẹ omoma rai ọvo.”
Inievo emezae gbe emetẹ Ileleikristi na a ghine wo ovuhumuo uyoyou obufihọ nọ a rọ kẹ ai na. Brọda Twumasi o te ku ei họ nọ: “Dede nọ eware mẹ nọ i vru evaọ ẹvo na e ghare vi unu eware nọ a ro fiobọhọ k’omẹ, o r’omẹ avọ uviuwou mẹ oma wọhọ nọ fiki ọruẹrẹfihotọ ezi ọnana no obọ Ukoko-Ulogbo ze na, u ru omai wo eware bu vi enọ ma kufiẹ no vẹre.”
San Angelo—“O Wọhọ nọ Akpọ Na O bi Kuhọ”
Okpofou nọ ọ raha San Angelo evaọ May 28, 1995, o vi ire n’otọ, wolo ekpọ ikpẹ, je gbolo ifi ikpẹ nọ erae e gbẹ rọ fihọ idhere. Ofou na o je fou ga te ikilomita 160 evaọ auwa ọvo, be raha eware kpobi no. Iwou nọ ikpẹ i fu ku i bu vi 20,000. U no oye no, oso-itho ọ tẹ ze. Ẹko-Iruo Ehru Orẹwho na a niyẹrẹ kpahe “oso-itho nọ i kpoko te eke-ọhọ,” ọ tẹ wariẹ ta kpahe “oso-itho nọ e rro te obọro ọsese,” yọ ukuhọ riẹ “oso-itho nọ e rro te otiowo-eni.” Edo oso-itho na o re di ohwo ezọ. Enẹ ọzae jọ evaọ etẹe ọ ta: “O wọhọ nọ akpọ na o bi kuhọ.”
Urirẹ imuozọ u te lele okpofou na. Ahwo a te bi viuzou lahwe no iwou rai nọ e raha no ze ti rri ọraha na. Ire nọ i gbe dikihẹ e fa ebe kpobi no. Iwou nọ i gbe dikihẹ e tẹ wọhọ epaọ ẹsenọ a wọ ohọrọ uke rai no. Evaọ eria jọ itho nọ i ruru otọ na i kpehru te irula esa. Ofou na ọ raha inwido idu buobu erọ iwou gbe imoto, fikiere eglase nọ i whu i te bi lo no eware nọ i ruru otọ na ze. Aye jọ ọ ta nọ: “Nọ me t’uwou, mẹ tẹ keria evaọ omoto mẹ jẹ viẹ. Ọraha na o yoma thesiwa, u gb’omẹ unu ọvo.”
Eruẹrẹfihotọ ufuoma gbe ẹsipito a tẹ rehọ obufihọ igho ze vẹrẹ, ekwakwa ebabọ, usiwo, gbe ohrẹ. Avọ ujiro, makọ ahwo buobu nọ ofou na o kpomahọ dede a jẹ daoma fiobọhọ kẹ amọfa.
Ikoko Isẹri Jihova a j’owọ re. Aubrey Conner, ọkpako evaọ San Angelo, ọ niyẹrẹ nọ: “Nọ ofou na ọ nwani kuhọ no, ma tẹ be rehọ ifonu nekpẹ ohwohwo. Ma fiobọhọ kẹ ohwohwo gbe erivẹ nọ e rọ Isẹri hi tehe inwido rai fihọ, rọ eware hwa ebọ uwou na, jẹ rehọ irọba hwa iwou na. Ma te kere edẹ ahwo nọ e rọ ukoko na kpobi enọ iwou rai e raha. Iwou nọ i bu te udhusoi e gwọlọ ẹruẹrẹ, yọ ekwakwa nọ amọfa a rọze i te he. Fikiere ma tẹ dẹ ekwakwa efa jẹ ruẹrẹ oma kpahe kẹ iruo na. Evaọ oma rai kpobi, Isẹri nọ i bu te 1,000 e fialoma ze inọ a re fiobọhọ, ole 250 evaọ urere oka kpobi. A no ikilomita nọ i thabọ te 740 ze. Aikpobi a ruiruo ababọ eriosehọ, dede nọ ẹroro na ọ jọ gaga. Makọ oniọvo-ọmọtẹ jọ nọ ọ kpako te ikpe 70 no dede o je lele omai ruiruo evaọ urere oka kpobi ajokpa oka ovo, nọ a jẹ ruẹrẹ uwou riẹ. Yọ evaọ urere oka oyena ọ gadiẹ kpohọ ehru ebọ riẹ je fiobọhọ evaọ aruẹrẹ na!
“Ẹsikpobi ma je he yo ẹme no unu ahwo nọ i bi riughe ze nọ, ‘Kọ o hai gbe woma otẹrọnọ egagọ efa a re ru onana kẹ ahwo rai?’ U duobọ te erivẹ mai nọ a ruẹ ẹko ahwo unevaze 10 rite 12 (kugbe inievo-emetẹ) nọ e nyaze evaọ irioke Edisoi-Oka evaọ uwou ibe Osẹri jọ, nọ e ruẹrẹ oma họ re a ruẹrẹ hayo tubẹ wariẹ bọ ebọ uwou na ọvọvẹ dede. Ẹsibuobu a re ru iruo na re no evaọ urere ẹkpoka ọvo. Ẹsejọ, taure ahwo ebabọ obọ otafe a te ti mu ebọ họ ẹruẹrẹ yọ ahwo mai a rọ ebọ avivẹ. Ma rẹ fariẹ ebọ mai no jẹ wariẹ bọ ai je ru ighẹ na fo no taure a te ti ru ọ rai re muotọ. Ẹsejọ a re siobọ no iruo rai a ve mu ughe ọmai họ eriwo!”
Brọda Conner o te ku ei họ nọ: “Mai kpobi a be te nyase eware nọ ma reawre rai kugbe no ba. Ma nyaze te riẹ ohwohwo no abọ sa-sa ze no ẹkwoma edhesẹ uyoyou nọ a dhesẹ vi epaọ anwẹdẹ. Oma o jọ omai nọ enẹ o te nwane jọ evaọ akpọ ọkpokpọ Ọghẹnẹ na, avọ inievo emezae gbe emetẹ sa-sa nọ i ti fiobọhọ kẹ ohwohwo keme u ghine no ai eva ze re a ru ere.”—2 Pita 3:13.
Kobe—“Oria nọ Ire, Eblọko gbe Iri-Ahwo E jẹ Vaha Ku”
Ahwo nọ e be rria Kobe a roro nọ a ruẹrẹ oma kpahe no. Uzẹme, evaọ September 1 kpobi a re ru ehaa Ẹdẹ Awhaha Okpẹtu. Emọ isukulu a rẹ wariẹ epanọ a rẹ rọ zọ no otọ-nuhu, ahwo isoja a vẹ jẹ wariẹ epanọ a rẹ rọ rehọ irupre siwi ahwo nọ e rọ uye, yọ ẹko-iruo erae a be rehọ emashini nọ i re nuhu otọ ruiruo, nọ ahwo nọ a fialoma rai ze a rẹ wariẹ ona asiwi evaọ ubrukpẹ nọ o rro te etehe nọ u re nuhu je guegue wọhọ epaọ ẹsenọ otọ u te nuhu. Rekọ nọ otọ u ghine nuhu evaọ January 17, 1995, o tẹ wọhọ nọ oma ruẹrẹhọ na kpobi uvrẹvru. Iwou idu buobu i kie—obonọ ahwo na a ruẹrẹ oma kpahe te he. Itreni i te kie rofẹkọ; idhere buobu i te bru; ekpọ ame gbe egase e tẹ sa zue; iwou i te zurie kie wọhọ epaọ ẹsenọ a rọ ekatọno gheghe bọ ai. Emagazini ọ Time o dhesẹ oria na wọhọ “oria nọ ire, eblọko gbe iri-ahwo e jẹ vaha ku.”
Kẹsiẹe erae e tẹ ze. Iwou e tẹ be to yọ eware nọ e rọ edhere e be jọ ahwo nọ a re furie erae dhẹ te ai oma ha. Enọ e sae dhẹ te oria erae na a tẹ ruẹ nọ a sai wo ame no oria ame okpẹwho na nọ ọ raha no na ze he. Oletu jọ ọ tẹ ta nọ: “Ẹdẹ ọsosuọ na ọ vọ avọ idudu gaga. Uzuazọ mẹ o re jọ goli enẹ ẹdẹvo ho, re mẹ riẹ nọ ahwo buobu e riẹ nọ eware i kie ruru evaọ iwou eyena nọ e be to na. Re mẹ jẹ riẹ nọ oware ovo o riẹ nọ mẹ rẹ sai ru hu re me ro fiobọhọ.”
Ukuhọ riẹ kpobi, ahwo 5,000 a whu, yọ iwou 50,000 e raha muotọ. Abọvo abasa emuore nọ a jọ Kobe gwọlọ ọvo a wo. Re a ruẹse wo ame ahwo jọ a te mu ame họ ẹbalọ no ekpọ ame nọ i zue no na ze. Ahwo buobu nọ i wo uwou hu a tẹ dhẹ kpohọ eria idhere, ibuobu rai a te mu emuore họ ẹghale, omomọvo o te je wo umugẹji isikapa kẹdẹ kẹdẹ. Ohọo o tẹ vaha ruọ oria kpobi. Ọzae jọ o bruenu nọ: “Egọmeti o ri ti ru oware ovo ho. Otẹrọnọ ma gbe bi fievahọ ai, ohọo u ti kp’omai whu.”
Ikoko Isẹri Jihova evaọ Kobe gbe eria nọ e kẹle rai a te koko oma rai họ vẹrẹ vẹrẹ. Ohwo jọ nọ ọ jẹ dhẹ arupre nọ ọ ruẹ iruo rai ọ tẹ ta nọ: “Me kpohọ oria okpẹtu na evaọ ẹdẹ nọ otọ na u nuhu mẹ tẹ raha oka ovo evaọ obei. Nọ mẹ nyate oria jọ nọ ahwo a si uzou koko, oria kpobi o jọ zighi zighi. A bi ru oware ovo ro fiobọhọ k’ahwo na ha. Isẹri Jihova ọvo họ ahwo nọ e dhẹ kpohọ oria na, avọ eware sa-sa nọ a bi ru.”
Uzẹme, iruo buobu e jariẹ nọ a je ru. Egwae Uvie ikpe e raha nọ a sai jo ru ewuhrẹ hẹ, yọ bu vi Isẹri 430 e jọ ababọ iwou. Iwou 1,206 efa nọ a jẹ rria e gwọlọ ẹruẹrẹ. Orọnikọ ere ọvo ho rekọ iviuwou 15 Isẹri enọ i whu no evaọ okpẹtu na a gwọlọ omosasọ gaga.
Isẹri 1,000 no orẹwho na kpobi ze a rehọ oke rai kẹ re a ro fiobọhọ evaọ iruo aruẹrẹ na. Oniọvo jọ o muẹrohọ nọ: “Okenọ ma te ruiruo evaọ iwou emọ-iwuhrẹ Ebaibol nọ e re họ-ame he, a vẹ nọ inọ, ‘Kọ brigho ma te hwa kẹ onana kpobi?’ Okenọ ma tẹ ta nọ ukoko na o be tha iruo na uke, a ve yere omai, anọ, ‘Oware nọ ma wuhrẹ no na o be via eva iraro mai na!’ ”
Uyo ovẹrẹ nọ Isẹri na a kẹ kẹ okpẹtu na u duobọ te ahwo buobu udu. Ọzae nọ ọ dhẹ arupre nọ ma kake t’ẹme te na ọ ta nọ: “Oware na u duobọ t’omẹ udu gaga. Wha bi se ohwohwo ‘brọda’ gbe ‘sista.’ Mẹ ruẹ epanọ wha bi ro fiobọhọ kẹ ohwohwo no; uviuwou ovo wha ghinẹ rọ.”
Isẹri na omarai a wuhrẹ eware buobu no otọ-nuhu na ze. Oniọvo-ọmọtẹ jọ ọ f’eva nọ: “Kẹse kẹse mẹ jẹ hai roro inọ epanọ ukoko o rro te, ere ọdawẹ nọ a re wo kẹ ohwohwo ọ rẹ kawo te.” Rekọ ẹruọsa owowolẹ nọ a dhesẹ kẹe u te nwene eriwo riẹ. “Enẹna mẹ riẹ no inọ Jihova ọ be sẹro mai orọnikọ wọhọ ukoko ọvo ho rekọ wọhọ omomọvo.” Ghele, ufuoma ebẹdẹ bẹdẹ no okpẹtu ze o rọ obaro.
Ufuoma Ebẹdẹ Bẹdẹ Kẹle!
Isẹri Jihova a bi rri kpohọ okenọ okpẹtu o gbe ti bru uzuazọ gbe ẹria ohwo-akpọ kpẹre he. Evaọ akpọ ọkpokpọ Ọghẹnẹ, a ti wuhrẹ ahwo re a ruiruo rọwo-kugbe okegbe otọakpọ na. Nọ ahwo-akpọ a bi fi iruemu oriobọ họ akotọ na, a vẹ te kẹnoma no idabolo emama.
Ofariẹ, Jihova Ọghẹnẹ—Ọnọma ogaga emama na—ọ te rueriẹ nọ uviuwou ohwo-akpọ gbe emama otọakpọ riẹ e gbẹ te jọ awa ogaga emama ha. Okioye otọakpọ na ọ te ghinẹ rọ jọ aparadase. (Aizaya 65:17, 21, 23; Luk 23:43) Eruẹaruẹ ọ Eviavia 21:4 o ve ti rugba avọ oruaro: “Ọghẹnẹ o ve ti ririe irui kpobi no aro rai; uwhu o gbẹte jọ ofa ha, hayo kọ uweri hi, hayo oviẹ hẹ, hayo edada ọvuọvo ho, keme eware anwae evrẹ no.”
[Picture on page 5]
Beatrice Jones (ẹkpẹlobọ) o bi dhesẹ epanọ tei te amọfa a rọ j’obọ họ ohwohwo re a fa ame ẹvo na vrẹ
[Picture on page 6]
Iruo ufuoma nọ okpofou na o fou no