“Otẹrọnọ Ọghẹnẹ Ọ Rọ Abọ Mai no, Kọ Ono Ọ Rẹ Rọ Suọ Omai?”
“Kọ ovẹ mẹ rẹ ta kpahe eware nana? Otẹrọnọ Ọghẹnẹ ọ rọ abọ mai no, kọ ono ọ rẹ rọ suọ omai?”—AHWO ROM 8:31.
1. Amono a lele emọ Izrẹl no Ijipti, kọ eme ọ wọ rai ru ere?
OKENỌ emọ Izrẹl a je zihe kpo nọ a rria ikpe 215 no evaọ Ijipti, etoke yena buobu evaọ otọ igbo, “ogbotu jọ nọ a kuomagbe a te lele ai nya.” (Ọnyano 12:38) Enana nọ e rọ emọ Izrẹl he na a ruẹ iye ilogbo ikpe nọ e raha Ijipti muotọ jẹ rọ eghẹnẹ erue rai jijehwẹ na. Eva okiovo na—maero rono uye avọ ene na vrẹ—a rọ ẹro ruẹ ẹgba Jihova nọ ọ rẹ rọ thọ ahwo riẹ. (Ọnyano 8:23, 24) Dede nọ eriariẹ rai kpahe ẹjiroro Jihova i tulo ho, oware ovo jọ u mu rai ẹro: Eghẹnẹ Ijipti a sae thọ ahwo Ijipti hi, rekọ Jihova o dhesẹ ogaga riẹ rọ tha emọ Izrẹl no.
2. Fikieme Rehab o je fiobọhọ kẹ ekiotọ emọ Izrẹl na, kọ fikieme eva nọ o fihọ Ọghẹnẹ rai u gbe kie kpei hi?
2 Ikpe 40 e vrẹ no, taure emọ Izrẹl e tẹ te nwane ro ẹkwotọ Eyaa na, Joshua, ọnọ ọ rehọ ẹta Mosis, o te vi ezae ivẹ re a nyae kiẹ otọ na riwi. A tẹ jọ obei nyaku Rehab, ohwo Jẹriko. No oware nọ o yo kpahe iruẹru ilogbo Jihova nọ ọ rọ thọ emọ Izrẹl evaọ etoke ikpe 40 anwẹnọ a ro no Ijipti ze, ọ riẹ nọ ọ tẹ gwọlọ oghale Ọghẹnẹ, o re fiobọhọ kẹ ahwo riẹ. Fiki ẹjiroro areghẹ riẹ, a vu rie gbe uviuwou riẹ wa evaọ okenọ emọ Izrẹl a nyaze te rehọ okpẹwho na. Edhere igbunu nọ a ro siwi ai o rọ imuẹro ivevẹ inọ Ọghẹnẹ ọ rọ kugbe ai. Fikiere, eva nọ Rehab o fihọ Ọghẹnẹ emọ Izrẹl na u kie kpei hi.—Joshua 2:1, 9-13; 6:15-17, 25.
3. (a) Didi iruo igbunu Jesu o ru kẹle okpẹwho Jẹriko nọ a wariẹ bọ na, kọ didi owọ isu-egagọ ahwo Ju na a jẹ? (b) Eme ahwo Ju jọ, gbe uwhremu na ibuobu nọ e rọ ahwo Ju hu, a ti vuhumu?
3 Ikpe-udhusoi ẹko 15 nọ i lele i rie, Jesu Kristi o siwi ọyareware otuaro jọ kẹle okpẹwho Jẹriko nọ a wariẹ bọ na. (Mak 10:46-52; Luk 18:35-43) Ọzae nana ọ lẹ Jesu re ọ re ohrọ riẹ, onọ u dhesẹ nọ o vuhumu nnọ Jesu o wo uketha Ọghẹnẹ. Evaọ abọdekọ riẹ, isu egagọ ahwo Ju gbe ilele rai a se eware igbunu nọ Jesu o ru na wọhọ imuẹro inọ o bi ru iruo Ọghẹnẹ. Ikpoye, a jẹ jọ oma riẹ gwọlọ afuẹwẹ. (Mak 2:15, 16; 3:1-6; Luk 7:31-35) Nọ a tube yo nọ Jesu ọ kparoma no nọ a kpei no, a vro ghele inọ onana yọ iruo Ọghẹnẹ. Ukpoye, a kobaro evaọ ekpokpo ilele Jesu, be gwọlọ whaha iruo rai ọrọ ewhowho “ovuẹ usiuwoma Ọnowo na.” Rekọ ahwo Ju jọ, uwhremu na jegbe ibuobu nọ e rọ ahwo Ju hu, a muẹrohọ iruẹru enana a te roro kpahe ai ziezi. O jọ vevẹ kẹ ai inọ Ọghẹnẹ ọ se isu ahwo Ju omorro na no gbe nnọ ọ rọ emu ilele omarokpotọ Jesu Kristi.—Iruẹru 11:19-21.
Amono A Wo Uketha Ọghẹnẹ Nẹnẹ?
4, 5. (a) Ẹvẹ ahwo jọ a re roro kpahe ẹsalọ egagọ? (b) Re a vuhu egagọ uzẹme, eme họ onọ ulogbo na?
4 Kpahe egagọ uzẹme, osu-egagọ jọ ọ ta evaọ ọkiẹriwo TV jọ kẹle na inọ: “Mẹ rẹ sae ta nnọ egagọ yọ erọ uzẹme otẹrọnọ i re ru ohwo nọ ọ rria lele izi riẹ fihọ ohwo owoma.” Uzẹme, egagọ uzẹme i re ru ahwo woma. Rekọ uzẹme na inọ egagọ e be lẹliẹ ahwo woma ọvo u dhesẹ nọ i wo uketha Ọghẹnẹ? Kọ oye ọvo họ oware nọ a rẹ rọ riẹ sọ egagọ e rọ uzẹme?
5 O rẹ were ohwo kpobi re ọ sae salọ oware nọ u je rie, kugbe ẹsalọ egagọ nọ ọ rẹ jọ. Rekọ fikinọ o wo ufuoma nọ ọ rẹ rọ salọ o rẹ nwane k’imuẹro nọ ohwo ọ te riẹ salọ họ. Wọhọ oriruo, ahwo jọ a rẹ salọ egagọ fiki epanọ e rro te, efe egagọ na, ehaa urirẹ riẹ, hayo fikinọ egagọ na uviuwou na kpobi o rọ. Eware nana ọvuọvo o re dhesẹ hẹ sọ egagọ na yọ erọ uzẹme hayo e rọ họ. Onọ ulogbo evaọ ẹme nana họ: Egagọ vẹ e be tuduhọ ahwo riẹ awọ re a ru oreva Ọghẹnẹ jẹ kẹ imuẹro ilogbo ọrọ uketha Ọghẹnẹ, nọ ahwo riẹ a sae rọ ududu ta nọ “Ọghẹnẹ ọ rọ abọ mai”?
6. Eme ọ Jesu vẹ i fielo họ ẹme kpahe egagọ uzẹme gbe erọ ọrue?
6 Jesu o fi uzi nọ a rẹ rọ hẹriẹ egagọ uzẹme no erọ ọrue h’otọ evaọ okenọ ọ ta nọ: “Wha sẹro oma rai obọ eruẹaro erue, e nọ e rẹ gọ ẹgọ iwu igodẹ bru owhai tha rekọ eva rai erao ijihẹ. Ibi rai wha re ro vuhu ai.” (Matiu 7:15, 16; Malakae 3:18, ẹjẹlẹ ibieme na ọmai.) Joma kiẹ “ibi,” hayo eka ovuhumuo erọ egagọ uzẹme na jọ riwi re evaọ oruọzewọ kpobi ma sai vuhu enọ i wo uketha Ọghẹnẹ nẹnẹ.
Eka Evuhumu Enọ I Wo Uketha Ọghẹnẹ
7. Eme u dhesẹ re a wuhrẹ oware nọ u no Ebaibol na ọvo ze?
7 A re si iwuhrẹ rai no Ebaibol na ze. Jesu ọ ta nọ: “Ewuhrẹ mẹ ọ rọ ọrobọ mẹ hẹ, rekọ ọrọ ọnọ o vi omẹ; ohwo nọ ọ guọlọ nọ o re ru orọ eva riẹ ọ rẹ te riẹ epa ewuhrẹ na jọ ọ rọ Ọghẹnẹ hayo orobọ mẹ.” Ọ tẹ jẹ ta nọ: “Ọ nọ ọrọ ọ rọ Ọghẹnẹ o re yo ẹme Ọghẹnẹ.” (Jọn 7:16, 17; 8:47) Avọ iroro, re a reawere uketha Ọghẹnẹ, ohwo o re wuhrẹ oware nọ Ọghẹnẹ ọ jọ Ẹme riẹ dhesẹ via ọvo jẹ se iwuhrẹ nọ i no ereghẹ hayo uruemu anwae ahwo-akpọ ze.—Aizaya 29:13; Matiu 15:3-9; Ahwo Kọlọsi 2:8.
8. Fikieme u je wuzou re ma rọ odẹ Ọghẹnẹ ruiruo evaọ egagọ?
8 A rẹ rọ odẹ Ọghẹnẹ, Jihova, ro ruiruo je whowho iei. Aizaya ọ ruẹaro nọ: “Eva ẹdẹ ọyena whọ rẹ te ta nọ: ‘Wha se odẹ ỌNOWO na, re wha kpẹwẹ iẹe, wha dhesẹ iruo riẹ vevẹ eva erẹwho na wha whowho nọ odẹ riẹ omaero. Wha so ile kẹ ỌNOWO na, keme o ru eware urirẹ, ru re akpọ kpobi ọ riẹ onana.’ ” (Aizaya 12:4, 5) Jesu o wuhrẹ ilele riẹ re a lẹ nọ: “Ọsẹ mai nọ ọ rọ obọ odhiwu, odẹ ra ojọ ọrẹri.” (Matiu 6:9) Fikiere, makọ a rọ ahwo Ju hayo ahwo Ju hu, Ileleikristi e rẹ gọ wọhọ ‘ahwo rọkẹ odẹ Ọghẹnẹ.’ (Iruẹru 15:14) U re vevẹ inọ o rẹ were Ọghẹnẹ re ọ tha enọ e rẹ ghọghọ fikinọ a rrọ ‘ahwo rọkẹ odẹ riẹ.’
9. (a) Fikieme oghọghọ u je kpoka họ ahwo egagọ uzẹme? (b) Didi ohẹriẹ Aizaya o fihọ udevie egagọ uzẹme gbe erọ ọrue?
9 A re dhesẹ uruemu oghọghọ Ọghẹnẹ via. Wọhọ ọnọ o wo “usiuwoma” na, Jihova họ ‘Ọghẹnẹ evawere na.’ (1 Timoti 1:11) Fikiere eme jabọ egegagọ riẹ a je mu ovao họ? Makọ uye akpọ gbe ebẹbẹ omobọ rai, Ileleikristi uzẹme a rẹ yọrọ ẹzi oghọghọ keme a be re emamọ emu abọ-ẹzi kẹse kẹse. Aizaya o fi ohẹriẹ họ udevie rai avọ enọ e rọ egagọ erue: “Enẹ Ọnowo ỌGHẸNẸ na ọ tae: ‘Keme ri, idibo mẹ e rẹte re evavọ, rekọ ohọo u reti kpe owhai; ri, idibo mẹ e rẹte da bẹ, rekọ uruame u reti kpe owhai; ri, idibo mẹ e rẹte ghọghọ, rekọ oma o rẹte vuọ owhai; keme ri, idibo mẹ e rẹte so ile ghọghọ evaọ eva rai, rekọ wha reti bo via fiki edada, jegbọ wha rẹte viẹ fiki oyawọ ẹzi.’ ”—Aizaya 65:13, 14.
10. Ẹvẹ enọ i wo egagọ uzẹme na a rẹ rọ whaha ekie ro ẹthọthọ?
10 A re si uruemu gbe iroro-ejẹ rai no ehri-izi Ebaibol ze. Ọnọ o kere Itẹ na ọ hrẹ omai nọ: “Rehọ ẹroọrọsuọ ra kpobi kpahe ỌNOWO na whọ rehọ eva kpahe ẹriẹ omobọ ra ha. Eva idhere ra kpobi ọ thọrọ owhẹ ẹro ho, o ve ti ruọ idhere ra kpọvi.” (Itẹ 3:5, 6) Ọghẹnẹ ọ rẹ rehọ uketha kẹ enọ i fievahọ iẹe kẹ ọkpọvio ukpenọ a re fievahọ iwuhrẹ ethọthọ ahwo-akpọ nọ i gbabọ kẹ areghẹ Ọghẹnẹ. Epanọ u no ohwo eva ze te re ọ kpọ uzuazọ riẹ lele Ẹme Ọghẹnẹ, ọ rẹ whaha ekie ro ẹthọthọ.—Olezi 119:33; 1 Ahwo Kọrint 1:19-21.
11. (a) Fikieme ahwo egagọ uzẹme a gbẹ ghale oma fihọ ẹko isu-ichọche gbe ọrọ ahwo gheghe he? (b) Didi oriruo enọ e be kobaro evaọ udevie ahwo Ọghẹnẹ a re fihọ kẹ uthuru na?
11 Ukoko rai o rẹ nwane wọhọ ukoko Ileleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ na. Jesu o fi ehri-uzi na họ: “Wha rọwo nọ a se o whai iwuhrẹ hẹ, keme ọvo họ owuhrẹ rai, whai kpobi inievo. Wha jọ eva akpọ na se ohwo ọvo ọsẹ rai hi, keme wha wo Ọsẹ ọvo nọ ọ rọ obọ odhiwu. Wha rọwo nọ a se owhai ilori gbe he, keme ọvo họ Olori rai, Kristi na. Ohwo nọ ọ mai wuzou evaọ udevie rai, jọ o ru oma riẹ wọhọ odibo.” (Matiu 23:8-11) Ukoko inievo o rẹ whaha ewo ẹko isu-ichọche nọ e rẹ rọ edẹ-ova ilogbo ro bru orro h’oma jẹ kpare oma riẹ kpehru vi ahwo gheghe. (Job 32:21, 22) A ta kẹ enọ e be rẹro te uthuru Ọghẹnẹ nọ a ru ere “orọnọ [evaọ] ọgbahọ họ rekọ onọ uno eva ze, orọnọ rọ kẹ erere nọ o re fou omovuọ họ, rekọ iroro nọ e gba kiete. Orọnọ wha re ru oma oruoro rọ kẹ enọ-iwuzou otu nọ ọrọ otọ rai hi, rekọ wha rẹ jọ oriruo kẹ uthuru na.” (1 Pita 5:2, 3) Uvi ithuru-igodẹ Ileleikristi a re ru oma rai wọhọ ilori ẹrọwọ ahwo ọdekọ họ. Wọhọ ibe iruiruo evaọ iruo Ọghẹnẹ, a rẹ daoma fi emamọ oriruo h’otọ ọvo.—2 Ahwo Kọrint 1:24.
12. Didi edikihẹ owowa kpahe egọmeti ohwo-akpọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ mi enọ e gwọlọ uketha riẹ?
12 A rẹ roma kpotọ kẹ egọmeti ahwo-akpọ rekọ a rẹ jọ ofẹ ovo ho. Ohwo kpobi nọ o bi ‘yoẹme kẹ enọ a kẹ udu na’ ha ọ sai rẹro ewo uketha Ọghẹnẹ hẹ. Fikieme? Keme “enọ a kẹ udu na Ọghẹnẹ ọvo ọ rehọ e rai mu. Fikiere kohwo kohwo nọ ọ se ẹme enọ a kẹ udu na, ọ se ujaje Ọghẹnẹ.” (Ahwo Rom 13:1, 2) Dede na, Jesu o vuhu ẹbẹbẹ nọ ọ rẹ sae roma via nọ ọ ta nọ: “Eware Siza kẹ Siza, gbe eware Ọghẹnẹ kẹ Ọghẹnẹ.” (Mak 12:17) Enọ e gwọlọ wo uketha Ọghẹnẹ a rẹ “kake guọlọ uvie [Ọghẹnẹ gbe ẹrẹreokie] riẹ,” yọ eva okiovo na je yoẹme kẹ izi ẹkwotọ na nọ e rọwo kugbe ewha-iruo ikpehru Ọghẹnẹ. (Matiu 6:33; Iruẹru 5:29) Jesu o fiẹgba họ seomaba-edhehọ evaọ okenọ ọ ta kpahe ilele riẹ nọ: “A rọ e rọ akpọ na ha, wọhọ epanọ mẹ rọ ọ rọ akpọ na ha.” Uwhremu na o te fibae nọ: “Uvie mẹ orọ akpọ na ha.”—Jọn 17:16; 18:36.
13. Didi abọ uyoyou u wo evaọ evuhumu ahwo Ọghẹnẹ?
13 A re dhesẹ ọriẹwẹ hẹ evaọ eruo “iruo ezi kẹ ahwo kpobi.” (Ahwo Galesha 6:10) Uyoyou Oleleikristi o rẹ kare ọriẹwẹ, o rẹ jẹ ahwo kpobi rehọ ghelọ oghẹrẹ ovioma rai, epanọ a w’ugho hayo kpohọ isukulu te, orẹwho rai, hayo ẹvẹrẹ. Eruo eware ezi kẹ ahwo kpobi maero rọ kẹ enọ a gbẹ rọ ẹrọwọ ọvona u re fiobọhọ vuhu enọ i wo uketha Ọghẹnẹ mu. Jesu ọ ta nọ: “Fiki onana ahwo kpobi a jẹ riẹ nọ whai ilele mẹ re whai ohwo o te you ohwo.”—Jọn 13:35; Iruẹru 10:34, 35.
14. Kọ o nwane rọ nọ ahwo kpobi a rẹ jẹ enọ i wo ọjẹrehọ Ọghẹnẹ rehọ? Ru ei vẹ.
14 U re no ai eva ze re a ruẹ uye ukpokpoma fiki oreva Ọghẹnẹ uruo. Jesu ọ vẹvẹ ilele riẹ unu nọ: “A te kpokpo mẹ, a re kpokpo owhai re; a te koko eme mẹ, a re ti koko eme rai re.” (Jọn 15:20; Matiu 5:11, 12; 2 Timoti 3:12) A re rri enọ i wo uketha Ọghẹnẹ vo, wọhọ epanọ a rri Noa ọnọ ọ rọ ẹrọwọ riẹ brukpe akpọ na vo na. (Ahwo Hibru 11:7) Nẹnẹ, enọ e gwọlọ uketha Ọghẹnẹ a re kru ẹme Ọghẹnẹ whrehewhrehe he hayo lọhọ obọ kẹ ehri-izi Ọghẹnẹ re a sae whaha ukpokpoma. Nọ a be gọ Ọghẹnẹ avọ ẹrọwọ na, a riẹ nọ u ‘ti gbe ahwo unu a vẹ te poviẹ’ ae.—1 Pita 2:12; 3:16; 4:4.
Oke nọ A Rẹ rọ Kiẹ Uzẹme na Riwi
15, 16. (a) Enọ vẹ i ti fiobọhọ k’omai vuhu ẹko egagọ nọ e be reawere uketha Ọghẹnẹ? (b) Ẹvẹ ima ahwo buobu a ro ku ei họ no, kọ fikieme?
15 Nọ oma ra, ‘Ẹko egagọ vẹ a riẹ nọ ọ rẹ talamu Ẹme Ọghẹnẹ, o tẹ make rọnọ iwuhrẹ riẹ e hẹrioma no iwuhrẹ ahwo buobu? Amono a bi fiẹgba họ epanọ odẹ Ọghẹnẹ u wuzou te, tube se odẹ na kpahe oma rai? Amono a be ghinẹ riobọhọ Uvie Ọghẹnẹ wọhọ ifue evuọvo kẹ ebẹbẹ ahwo-akpọ kpobi? Amono a bi kru itee uruemu erọ Ebaibol na kpehru, dede nọ ahwo a sai se ai ahwo anwae? Ẹko vẹ a riẹ nọ a wo isu-egagọ nọ a rẹ hwosa ha, nọ ahwo riẹ kpobi a rọ etausiuwoma? Amono a bi jiri fikinọ a bi yoẹme kẹ izi egọmeti, dede nọ a bi dhomahọ isuẹsu hu? Amono a be rọ uyoyou raha oke gbe ugho ro fiobọhọ kẹ amọfa wuhrẹ kpahe Ọghẹnẹ gbe ẹjiroro riẹ? Yọ ghelọ eware ezi enana kpobi, amono a bi rri vo, s’ẹkoko, je kpokpo?’
16 Ima ahwo buobu evaọ akpọ na soso a kiẹ uzẹme na riwi no u te mu ai ẹro no inọ Isẹri Jihova ọvo họ enọ i wo egagọ uzẹme. A ku ẹme na họ enẹ fiki eware nọ Isẹri Jihova a bi wuhrẹ gbe uruemu nọ a bi dhesẹ, gbe irere nọ egagọ rai e wha ze no. (Aizaya 48:17) Ima ahwo buobu a be rọ owojẹ rai ta wọhọ epanọ Zekaraya 8:23 o ruẹaro nọ: “Je oma lele owhai, keme ma yo nọ Ọghẹnẹ avọ owhai a gbẹrọ.”
17. Fikieme o gbẹ rrọ omovia ha re Isẹri Jihova a ta nọ ae a wo egagọ uzẹme na?
17 Kọ o rọ omovia kẹ Isẹri Jihova re a ta nọ ae ọvo a wo uketha Ọghẹnẹ? Evaọ uzẹme, o rrọ ere he wọhọ epanọ o jọ omovia ha evaọ okenọ emọ Izrẹl evaọ Ijipti a ta nọ a wo uketha Ọghẹnẹ ghelọ iwuhrẹ ahwo Ijipti, hayo okenọ Ileleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ a ta nọ a wo uketha Ọghẹnẹ hẹrioma no egagọ ahwo Ju. Uzẹme na ọvo u dhesẹ oma via no. Evaọ ekwotọ 235 Isẹri Jihova a bi ru iruo nọ Jesu ọ ruẹaro nọ ilele uzẹme riẹ a ti ru evaọ oke urere na: “A rẹ te vuẹ ovuẹ usiuwoma uvie na kẹ akpọ na kpobi, re o jọ isẹi kẹ erẹwho akpọ na kpobi; kẹsena urere u te zi te.”—Matiu 24:14.
18, 19. (a) Fikieme uvumọ oware o gbẹ lẹliẹ Isẹri Jihova go hemu no iruo usiuwoma ota rai hi, dede nọ a be wọso ai? (b) Ẹvẹ Olezi 41:11 o ro fiba uzẹme na nnọ Isẹri na a wo uketha Ọghẹnẹ?
18 Isẹri Jihova a te gbẹ wha iruo nana haro, a te kuvẹ re ukpokpoma hayo ọwọsuọ ọ whaha iruo rai hi. A re ru iruo Jihova hrọ. Oma nọ ahwo a dawo kpobi evaọ ikpe-udhusoi nọ o vrẹ na re a whaha Isẹri na eruo iruo Ọghẹnẹ u kie riẹriẹriẹ, keme Jihova ọ yeyaa nọ: “Ekuakua ẹmo ọvo nọ a gali vi owhai nọ i re wo iruo e [rọ] họ, yọ wha rẹte kparobọ vi ọnọ ọ kpare edhọ bru owhai ze kpobi. Onana họ ukuoriọ idibo ỌNOWO na, gbe imuẹro nọ a wo no obọ mẹ ze.”—Aizaya 54:17.
19 Uzẹme na inọ enẹna Isẹri Jihova a ga je wo ajọwha vi epaọ ọsosuọ no—ghelọ ọwọsuọ akpọ-soso—yọ imuẹro inọ oware nọ a bi ru na o be were Jihova. Devidi Ovie na ọ ta nọ: “Fiki onana mẹ rọ riẹ nọ, mẹ were owhẹ, keme ewegrẹ mẹ i ru omẹ re he.” (Olezi 41:11; 56:9, 11) Ewegrẹ Ọghẹnẹ a sae te kparobọ vi ahwo Jihova ha, keme Osu rai, Jesu Kristi, o bi thihi kparo kpohọ obokparọ urere!
Kọ Whọ Sae k’Uyo?
• Evẹ họ iriruo anwae jọ ọrọ ahwo nọ i wo uketha Ọghẹnẹ?
• Evẹ jọ họ eka ovuhumu egagọ uzẹme?
• Fikieme u je mu owhẹ omara ẹro inọ Isẹri Jihova a wo uketha Ọghẹnẹ?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 21]
Enọ e gwọlọ wo uketha Ọghẹnẹ a rẹ rehọ iwuhrẹ rai kpobi no Ẹme riẹ ze
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 23]
Ekpako Ileleikristi a rẹ jọ iriruo kẹ uthuru na