Jọ Oma Oware Uwoma Uruo O Rrọ Owhẹ Hẹ
“[Jọ] oma oware uwoma uruo o rọ omai hi: keme u re ti krẹ hẹ re ma te kọrọ ibi rai, otẹrọnọ oma o rọ omai hi.”—AHWO GALESHA 6:9.
1, 2. (a) Fikieme o jẹ gwọlọ akothiho re ma sae gọ Ọghẹnẹ? (b) Ẹvẹ Abraham o ro dhesẹ akothiho, kọ eme o fiobọhọ kẹe ru ere?
WỌHỌ Isẹri Jihova, oma o rẹ were omai evaọ eruo oreva Ọghẹnẹ. Ma rẹ jẹ ruẹ omosasọ evaọ ẹwọ “owhowha” ọkwa-olele na. (Matiu 11:29) Ghele na, re a gọ Jihova avọ Kristi o lọhọ ẹsikpobi hi. Pọl ukọ na o ru onana vevẹ evaọ okenọ ọ tuduhọ ibe Ileleikristi awọ nọ: “Wha wo odiri ọwhawha, wha ru orọ eva Ọghẹnẹ re eya riẹ eruẹse te owhai obọ.” (Ahwo Hibru 10:36) O gwọlọ akothiho keme re a gọ Ọghẹnẹ o sae jọ use-abọ.
2 Uzuazọ Abraham o ghinẹ rọ imuẹro uzẹme oyena. Ẹsibuobu ọ rẹriẹ ovao ku ẹsalọ ebẹbẹ gbe uyero idhọvẹ. Uzi nọ a jie kẹe re ọ nyasiọ uzuazọ akpọriọ Ọr ba yọ emuhọ gheghe. U kri hi ọ tẹ rẹriẹ ovao ku ohọo, egrẹ erivẹ riẹ, aye riẹ nọ ọ jẹ te va ae abọ, egrẹ n’obọ imoni riẹ jọ ze, gbe olahiẹ ẹmo. Edawọ ilogbo e gbẹ rọ obaro tha. Rekọ oma oware uwoma uruo o rrọ Abraham vievie he. Onana u gbunu nọ ma tẹ kareghẹhọ nọ o wo Ẹme Ọghẹnẹ soso ho, wọhọ epanọ ma wo nẹnẹ na. Ghele na, avro ọ riẹ hẹ inọ ọ riẹ kpahe eruẹaruẹ ọsosuọ na, onọ Ọghẹnẹ o jo whowho nọ: “Me re ti fi egrẹ họ udevie ra avọ aye na, gbe udevie [ubi] ra avọ [ubi] riẹ.” (Emuhọ 3:15) Wọhọ ọnọ Ubi na u ti no oma riẹ ze, u muẹro nọ Abraham ọ te rẹriẹ ovao ku egrẹ Setan. Ababọ avro, otoriẹ onana u fiobọhọ kẹ Abraham thihakọ edawọ riẹ avọ oghọghọ.
3. (a) Fikieme ahwo Jihova nẹnẹ a je rẹro ukpokpoma? (b) Didi uduotahawọ Ahwo Galesha 6:9 o k’omai?
3 Ahwo Jihova nẹnẹ a re rẹro ikpokpoma re. (1 Pita 1:6, 7) Whaọ, Eviavia 12:17 o vẹvẹ omai unu inọ Setan o bi lele okiọkotọ nọ a wholo na ‘fiẹmo.’ Fiki usu okpekpe rai kugbe enọ a wholo na, Setan ọ rehọ ofu riẹ dhe “igodẹ efa” na re. (Jọn 10:16) U te no ọwọsuọ nọ Ileleikristi e rẹ sae rẹriẹ ovao ku evaọ odibọgba ẹgbede rai no, a sae jẹ ruẹ itunyẹ edawọ evaọ izuazọ omobọ rai. Pọl ọ tuduhọ omai awọ nọ: “[Jọ] oma oware uwoma uruo o rọ omai hi: keme u re ti krẹ hẹ re ma te kọrọ ibi rai, otẹrọnọ oma o rọ omai hi.” (Ahwo Galesha 6:9) Ẹhẹ, dede nọ Setan ọ dadamu re ọ raha ẹrọwọ mai, ma re mudhe kẹe, jọ gaga evaọ ẹrọwọ na. (1 Pita 5:8, 9) Eme ọ rẹ sai no edhere ẹrọwọ mai ze? Jemis 1:2, 3 u ru rie vẹ nọ: “Imoni mẹ, re egheghẹrẹ edawọ i te te owhai, wha rehọ iẹe avọ evawere, keme na wha riẹ nọ odawọ nọ u te orọwọ rai na, o rẹ rehọ akothiho ọwhawha tha.”
Ọwọsuọ Ovadhova
4. Ẹvẹ Setan ọ rọ rehọ ọwọsuọ ovadhova ro ruiruo no evaọ omodawọ re ọ raha ẹgbakiete ahwo Ọghẹnẹ?
4 Uzuazọ Abraham u ghine dhesẹ “egheghẹrẹ edawọ” nọ Oleleikristi ọ rẹ sae rẹriẹ ovao ku nẹnẹ. Wọhọ oriruo, ọ j’owọ kpahe ọwọsuọ enọ e wọ ohọre n’obọ Shina ze. (Emuhọ 14:11-16) U re gbunu hu, Setan ọ gbẹ be rehọ ohọre ovadhova, evaọ abọ ukpokpoma, ro ruiruo. Anwọ ekuhọ Ẹmo Akpọ II na ze, ekwotọ buobu i fi awhaha họ iruo ewuhrẹ Ileleikristi Isẹri Jihova no. Ma rẹ jọ 2001 Yearbook of Jehovah’s Witnesses ruẹ ikuigbe ozighi nọ Ileleikristi nọ e rọ Angola a thihakọ riẹ evaọ obọ ewegrẹ na. Avọ evaifihọ Jihova, inievo mai nọ e rọ ekwotọ itieye na a dadamu kothi se nnọ a re serihọ họ no! A j’owọ, orọnikọ ẹkwoma ozighi hayo ọkparesuọ nọ a ru hu, rekọ ẹkwoma ẹdadamu iruo usiuwoma ota na avọ areghẹ.—Matiu 24:14.
5. Ẹvẹ izoge Ileleikristi a sae rọ rẹriẹ ovao ku ukpokpoma eva obọ isukulu?
5 Dede na, orọnikọ ẹsikpobi ukpokpoma o rẹ jọ orọ ozighi hi. A rehọ emezae ivẹ ghale Abraham uwhremu na—Ishmẹl avọ Aiziki. Emuhọ 21:8-12 o ta k’omai nọ evaọ etoke jọ Ishmẹl ọ jẹ rehọ Aiziki “zaharo.” Evaọ ileta riẹ ro se ahwo Galesha, Pọl o dhesẹ nọ onana o ga vi arozaha emaha gheghe, keme o dhesẹ nọ Ishmẹl o je kpokpo Aiziki! (Ahwo Galesha 4:29) Fikiere a sai ghine se ẹkoko ibe-isukulu gbe ọwọsuọ ovadhova ọrọ otu ọwọsuọ nnọ ukpokpoma. Uzoge Oleleikristi jọ nọ a re se Ryan ọ kareghẹhọ olahiẹ nọ ọ rioja riẹ evaọ obọ ibe-eklase riẹ: “Iminiti 15 nọ ma rẹ rọ dhẹ kpohọ je zihe no isukulu ze na e rẹ wọhọ euwa evaọ ibiaro mẹ fiki epanọ a jẹ hae poviẹ omẹ. A rẹ rehọ ipini ebe nọ a fihọ erae elaita isigareti mahe omẹ.” Fikieme a jẹ rọ kẹe olahiẹ ogaga onana? “Ewuhrẹ ukoko Ọghẹnẹ nọ me wo o lẹliẹ omẹ wo ohẹriẹ no izoge efa eva isukulu na.” Ghele na, avọ obufihọ ọsẹ gbe oni riẹ, Ryan ọ sai thihakọ avọ ẹrọwọ. Whai izoge, kọ ẹkoko ehwa rai ọ lẹliẹ udu whrehe owhẹ no? Whaọ, jọ oma o rọ owhẹ hẹ! Ẹkwoma akothiho avọ ẹrọwọ, whọ te ruẹ orugba eme Jesu na: “Eva e were owhai nọ ahwo a [tẹ] la owhai eka, a vẹ kẹ owhai uye, a vẹ ta erue oghẹrẹ eware iyoma kpobi họ uzou rai fiki mẹ.”—Matiu 5:11.
Awa-Ọruọ Ekẹdẹ Kẹdẹ
6. Didi eware e rẹ sai fi ọhra họ usu evaọ udevie ibe Ileleikristi nẹnẹ?
6 Awa-ọruọ ekẹdẹ kẹdẹ o w’obọ kpahe edawọ buobu nọ ma rẹ rẹriẹ ovao ku nẹnẹ na. Abraham omariẹ ọ rẹriẹ ovao ku ẹbẹbẹ ẹwhọ nọ ọ romavia evaọ udevie ithuru-igodẹ riẹ gbe erọ ọmọ oniọvo riẹ Lọt. (Emuhọ 13:5-7) Evaọ edhere ọvona nẹnẹ, ẹwhọ gbe ihri-eriọ oghoghẹrẹ e sai fi ọhra họ usu je tube fi udhedhẹ ukoko na họ awa. “Oria nọ ihri-eriọ avọ mọvuowo e rọ, etẹe eghẹrẹ umuemu avọ ọdhaze kpobi e jẹ whẹgbe.” (Jemis 3:16) Wọhọ epanọ Abraham o ru, ẹvẹ u wuzou te re oma o siọ omai ba ẹrọ rekọ re ma fi udhedhẹ haro omoya, jẹ gwọlọ isiuru amọfa!—1 Ahwo Kọrint 13:5; Jemis 3:17.
7. (a) Eme ohwo o re ru otẹrọnọ ibe Oleleikristi jọ o ru rie thọ? (b) Ẹvẹ Abraham o ro fi emamọ oriruo h’otọ evaọ ẹyọrọ emamọ usu kugbe amọfa?
7 Re ma yọrọ udhedhẹ o sae jọ use-abọ evaọ okenọ ma te roro nọ ibe ọnọ ọ rọwo o ru omai thọ. Itẹ 12:18 o ta nọ: “Eme izuehọ ahwo jọ i re duwẹ wọhọ ọgbọdọ.” Eme izuehọ, makọ ogbori a rọ tae, e sae wha edada ididi ze. Edada na e rẹ mae ga otẹrọnọ ma roro nọ a ta omai raha hayo a gu omai iguẹgu. (Olezi 6:6, 7) Rekọ Oleleikristi ọ rẹ kuvẹ re oma o rọe fiki iruthọ họ! Whọ tẹ rọ uyero utioye na, j’owọ re whọ kpọ eware vi ẹkwoma ẹmeọta kugbe ọnọ o ru owhẹ thọ na evaọ edhere ẹwo. (Matiu 5:23, 24; Ahwo Ẹfẹsọs 4:26) Jọ u no owhẹ eva ze re whọ rọvrẹ ohwo na. (Ahwo Kọlọsi 3:13) Ẹkwoma ẹgo nọ ma re sino eva, ma re ru ei lọhọ re ma ruẹrẹ iroro mai gbe usu mai kugbe oniọvo mai họ. Abraham o wo ẹgo ọvuọvo kpahe Lọt ho. Ẹhẹ, Abraham ọ dhẹ nyae thọ Lọt avọ uviuwou riẹ!—Emuhọ 14:12-16.
Edawọ nọ Ma Wha Se Omobọ Mai
8. (a) Ẹvẹ Ileleikristi a sae rọ rehọ ‘inwe buobu duwu omarai’? (b) Fikieme Abraham ọ sai ro wo eriwo owowa kpahe ekwakwa efe?
8 Evaọ uzẹme, edawọ jọ yọ enọ ma wha se omobọ mai. Wọhọ oriruo, Jesu o jie kẹ ilele riẹ nọ: “Wha kọ okọ akpọ na kẹ oma rai hi, oria nọ ehẹhẹ gbe ẹgbẹomuo e jẹ rahae gbe enọ iji erẹ tọ lafiẹ a tho.” (Matiu 6:19) Ghele na, inievo jọ a rẹ ‘rehọ inwe buobu duwu omarai’ ẹkwoma isiuru efe nọ a re fi haro kẹ isiuru Uvie. (1 Timoti 6:9, 10) U no Abraham eva ze re ọ nyasiọ akpọriọ ekwakwa efe ba re ọ sai ru eva were Ọghẹnẹ. “Fiki orọwọ ọ rọ ria otọ eya na, wọhọ otọ ọrara, jẹ ria eva uwou-udhu avọ Aiziki gbe Jekọp, [enọ e] jọ ereuku kugbei eva eya ọvọna. Keme o je re ẹro ẹwho nọ o wo emamọ otọhotọ nọ Ọghẹnẹ ọ vo ọ fae jẹ bọ.” (Ahwo Hibru 11:9, 10) Ẹrọwọ Abraham kpahe “ẹwho” obaro, hayo egọmeti Ọghẹnẹ, o fiobọhọ kẹe siọ ẹro ba ẹrọso efe. Kọ o gbẹ rọ oware areghẹ re ma ru epọvo na re?
9, 10. (a) Ẹvẹ isiuru kẹ omorro-ọkwa e sae rọ jọ ẹdawọ? (b) Ẹvẹ oniọvo nẹnẹ ọ sai ro ru omariẹ wọhọ ‘ọnọ ọ mae kawo’?
9 Roro kpahe abọ ọfa jọ. Ebaibol na ọ kẹ ọkpọvio ọgaga ọnana: “Ohwo o te bi roro oma riẹ nọ ọye oware jọ, kpakiyọ o te odoware ovo ho, oma obọriẹ ọ viẹhọ.” (Ahwo Galesha 6:3) Ofariẹ, a tuduhọ omai awọ inọ ma “rehọ mẹ-ọvo-ọria hayo eheri ru oware ovo ho, rekọ eva oma urokpotọ.” (Ahwo Filipai 2:3) Ejọ e rẹ wha edawọ se oma rai ẹkwoma abọgbekẹ ohrẹ nana. Fikinọ a wo isiuru omorro-ọkwa viukpọ isiuru re a ru ‘iruo iwoma,’ eva e rẹ dha ae nọ a gbẹ kẹ ae uvẹ-iruo evaọ ukoko na ha.—1 Timoti 3:1.
10 Abraham ọ kẹ emamọ oriruo evaọ ‘oma ohwo nọ a re roro kpehru vi epanọ u fo eroro ho.’ (Ahwo Rom 12:3) Okenọ o zere Mẹlkizẹdẹk, Abraham o ru wọhọ ẹsenọ ọkwa aruoriwo riẹ kugbe Ọghẹnẹ o ru ei mai kpehru hu. Evaọ abọdekọ riẹ, o dhesẹ ovuhumuo kẹ ọkwa okpehru Mẹlkizẹdẹk wọhọ ozerẹ ẹkwoma abọvo-abakpe nọ ọ hwa kẹe. (Ahwo Hibru 7:4-7) Ileleikristi nẹnẹ a re je wo unevaze re a ru omarai wọhọ ‘enọ e mae kawo’ orọnikọ a rẹ gwọlọ dhesẹ oma rai via ha. (Luk 9:48) O tẹ wọhọ nọ enọ e be kobaro evaọ ukoko na a be whaha owhẹ uvẹ-iruo jọ, kiẹ oma ra riwi re whọ ruẹ ẹnyaharo nọ whọ rẹ sai ru evaọ uruemu ra hayo evaọ oghẹrẹ nọ whọ rẹ rẹrote eware. Ukpenọ eva e rẹ dh’owhẹ kpahe uvẹ-iruo nọ who wo ho, rehọ uvẹ-ọghọ nọ who wo ro ruiruo ziezi—uvẹ-ọghọ nọ who re ro fiobọhọ kẹ amọfa re a nyaze te riẹ Jihova. Ẹhẹ, “wha hrẹ oma rai kpotọ họ obọ otọ ogaga Ọghẹnẹ, re nọ uje te ezi ọvẹ kpare owhai kpehru.”—1 Pita 5:6.
Ẹrọwọ Kpahe Eware nọ A rẹ Ruẹ Hẹ
11, 12. (a) Fikieme ejọ evaọ ukoko na a sai ro gbabọkẹ iroro ovẹrẹ rai? (b) Ẹvẹ Abraham o ro fi emamọ oriruo h’otọ evaọ ẹbọ uzuazọ riẹ fihọ ẹrọwọ kpahe eyaa Ọghẹnẹ?
11 Ẹdawọ ọfa ọ sae jọ kpahe ekuhọ eyero-akpọ omuomu ọnana nọ o rẹ wọhọ nọ u bi lehie. Wọhọ epanọ 2 Pita 3:12 o ta, Ileleikristi e be “hẹrẹ je bi rẹro ẹtha ẹdẹ Ọghẹnẹ vẹrẹ vẹrẹ.” Rekọ, ibuobu a rẹro “ẹdẹ” ọnana te ikpe buobu no. Fikiere, ejọ e rẹ sai whrehe je gbabọkẹ iroro ovẹrẹ rai.
12 Jẹ wariẹ roro kpahe oriruo Abraham. Ọ bọ uzuazọ riẹ kpobi fihọ ẹrọwọ kpahe eyaa Ọghẹnẹ, dede nọ u muẹro nọ aikpobi i ti rugba evaọ etoke uzuazọ riẹ hẹ. Uzẹme, ọ rria kri te epanọ ọ rọ ruẹ ọmọzae riẹ Aiziki nọ ọ rro kpako. Rekọ o te rehọ ikpe-udhusoi buobu taure a tẹ te rehọ emọ Abraham dhe “isi obọ ehru” hayo “uwẹkpẹ akotọ abade.” (Emuhọ 22:17) Rekọ, Abraham ọ dheva hayo whrehe he. Fikiere Pọl ukọ na ọ tẹ ta kpahe Abraham gbe esẹ-anwae efa nọ: “Enana kpobi eva orọwọ a je whu, o nọ a ya eya riẹ [na] u te rai obọ họ, rekọ a jọ eva ugbo kpararo ruẹe a je dedie ei, a tẹ jẹ riẹ nọ ae oma rai na erara, gbe enya-ugbo eva akpọ na.”—Ahwo Hibru 11:13.
13. (a) Ẹvẹ Ileleikristi nẹnẹ a rọ wọhọ “erara”? (b) Fikieme Jihova ọ te rọ rehọ ekuhọ eyero-akpọ ọnana ze?
13 Otẹrọnọ Abraham ọ sae bọ uzuazọ riẹ fihọ eyaa nọ orugba rai ọ gbẹ rọ “ugbo,” kọ ẹvẹ ma re ru ere te nẹnẹ, nọ orugba eware enana ọ kẹle gaga no na! Wọhọ Abraham, ma re rri oma mai wọhọ “erara” evaọ eyero-akpọ Setan, whaha akpọriọ uzuazọ odode. Wọhọ epanọ o rọ, ma rẹ gwọlọ nọ “urere eware kpobi” o nyaze obọnana, orọnikọ ẹkẹle ọvo ho. (1 Pita 4:7) Ẹsejọhọ ma be ruẹ-uye ẹyao ọgaga jọ. Hayo ọbẹwẹ ugho ọ rọ omai oma gaga. Dede na, ma rẹ kareghẹhọ nọ Jihova ọ te rehọ ekuhọ na ze, orọnikọ re o siwi omai no uyero uweri ọvo ho rekọ re o ro ru odẹ riẹ fo. (Izikiẹl 36:23; Matiu 6:9, 10) Ekuhọ na ọ te tha, orọnikọ evaọ okenọ o nwani kiehọ k’omai hi, rekọ okenọ o te mai ro ru ẹjiroro Jihova gba.
14. Ẹvẹ ithihakọ Ọghẹnẹ o rọ rrọ erere kẹ Ileleikristi nẹnẹ?
14 Jẹ kareghẹhọ nọ “o rẹ kpẹlẹ Ọnowo na obọ kpahọ eya riẹ hẹ, wọhọ epanọ ahwo jọ a re roro, rekọ o re thihakọ krẹkri kẹ owhai, ọ guọlọ nọ ohwo ọvo o whu hu, rekọ ahwo kpobi a zite ekurẹriẹ.” (2 Pita 3:9) Muẹrohọ, Ọghẹnẹ o ‘re thihakọ krẹkri kẹ owhai’—ahwo ukoko Ileleikristi na. U re vevẹ, ejọ evaọ usu mai a gwọlọ oke nọ a re ro ru inwene re a sae jọ “ababọ epe hayo afuẹwẹ, rekọ [evaọ] udhedhẹ.” (2 Pita 3:14) Fikiere, kọ ma gbẹ vọ avọ uyere inọ Ọghẹnẹ o bi dhesẹ odiri otiọye na?
Eduku Oghọghọ Ghelọ Ezadhe
15. Ẹvẹ Jesu ọ sae rọ yọrọ oghọghọ riẹ evaọ otọ edawọ, kọ ẹvẹ aro nọ a re ro kele iei o rẹ rọ jọ erere kẹ Ileleikristi nẹnẹ?
15 Uzuazọ Abraham u re wuhrẹ Ileleikristi nẹnẹ eware buobu. Orọnikọ ẹrọwọ ọvo o dhesẹ hẹ rekọ te odiri, areghẹ, aruọwha, gbe uyoyou ababọ-oriobọ. Ọ rehọ egagọ Jihova rọ karo evaọ uzuazọ riẹ. Ghele na, ma rẹ kareghẹhọ nọ oriruo nọ ọ mae rro nọ ma rẹ raro kele họ onọ Jesu Kristi o fihọ. Ọ rẹriẹ ovao ku edawọ buobu re, rekọ evaọ aikpobi, o ku oghọghọ riẹ fiẹ hẹ. Fikieme? Fikinọ ọ tẹrovi ẹruore obaro na. (Ahwo Hibru 12:2, 3) Fikiere Pọl ọ tẹ lẹ nọ: “Jọ Ọghẹnẹ odiri gbe eri o ru owhai re wha jọ eva okugbe ọvo, wọhọ epa Jesu Kristi.” (Ahwo Rom 15:5) Avọ oghẹrẹ uruemu nọ u fo, ma rẹ sai duku oghọghọ ghelọ ezadhe nọ Setan o re fihọ k’omai.
16. Eme ma rẹ sai ru evaọ okenọ ebẹbẹ i te bi tunyẹ omai?
16 Okenọ ebẹbẹ i te bi tunyẹ owhẹ, kareghẹhọ nọ wọhọ epanọ o you Abraham na, Jihova o you owhẹ re. Ọ gwọlọ nọ whọ kparobọ. (Ahwo Filipai 1:6) Fi eva ra kpobi họ Jihova, avọ imuẹro inọ ọ rẹ kuvẹ re “ẹdawọ nọ ọ ro vi owhẹ o te owhẹ hẹ; rekọ ọ rẹ jọ eva ẹdawọ na ru epanọ owhẹ rẹ rọ va ae abọ, re whọ ruẹse sai thihi-akọ riẹ.” (1 Ahwo Kọrint 10:13) Bọ uruemu isase Ẹme Ọghẹnẹ kẹdẹ kẹdẹ. (Olezi 1:2) Hẹ lẹ kẹse kẹse, yare Jihova re o fiobọhọ k’owhẹ thihakọ. (Ahwo Filipai 4:6) Ọ rẹ “rehọ Ẹzi Ẹri kẹ enọ e yare riẹ.” (Luk 11:13) Rehọ eruẹrẹfihotọ nọ Jihova o ru no re e sẹro ra evaọ abọ-ẹzi ro ruiruo ziezi, wọhọ ebe mai nọ a kporo no Ebaibol ze na. Ofariẹ, gwọlọ obufihọ okugbe-inievo na. (1 Pita 2:17) Kpohọ iwuhrẹ Ileleikristi ẹsikpobi, keme etẹe whọ rẹ jọ wo uduotahawọ nọ whọ gwọlọ re whọ sai thihakọ. (Ahwo Hibru 10:24, 25) Ghọghọ evaọ imuẹro na inọ akothiho ra o re su kpohọ uyero ọjẹrehọ evaọ aro Ọghẹnẹ yọ edikihẹga ra o re ru udu riẹ ghọghọ!—Itẹ 27:11; Ahwo Rom 5:3-5.
17. Fikieme Ileleikristi i gbe ro kie kẹ uyero ababọ ẹruore he?
17 Ọghẹnẹ o you Abraham wọhọ “ogbẹnyusu” riẹ. (Jemis 2:23) O make rọ ere na, uzuazọ Abraham o vọ avọ edawọ gbe ikpokpoma idhọvẹ buobu. Fikiere Ileleikristi e rẹ sai rẹro eware evona re evaọ etoke “edẹ urere” imuemu enana. Evaọ uzẹme, Ebaibol na ọ vẹvẹ omai unu nọ “ahwo omuomu [gbe] otu eviẹhọ a re ti no eyoma ruọ onọ o mai yoma.” (2 Timoti 3:1, 13) Ukpenọ who re kie ruọ uyero ababọ ẹruore, riẹ vuhumu nọ itunyẹ nọ ma be rẹriẹ ovao ku na e kẹ imuẹro inọ ekuhọ eyero-akpọ omuomu Setan ọ kẹlino. Rekọ Jesu ọ kareghẹhọ omai nọ “ọnọ o kiakọ te urere ọye a re ti siwẹ.” (Matiu 24:13) Fikiere, ‘jọ oma oware uwoma uruo o rrọ owhẹ hẹ!’ Raro kele Abraham, re whọ jọ usu ahwo nọ “e rehọ fiki odiri gbe orọwọ reuku eya na.”—Ahwo Hibru 6:12.
Kọ Who Muẹrohọ?
• Fikieme ahwo Jihova nẹnẹ a je rẹro edawọ gbe ukpokpoma?
• Evaọ edhere vẹ Setan ọ sae rọ rehọ ọwọsuọ ovadhova ro ruiruo?
• Ẹvẹ a sai ro ku ẹwhọ evaọ udevie Ileleikristi họ?
• Ẹvẹ omoya gbe omorro e sae rọ jọ edawọ?
• Evaọ oghẹrẹ vẹ Abraham o ro fi emamọ oriruo h’otọ evaọ ẹhẹrẹ orugba eyaa Ọghẹnẹ?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 16]
Izoge Ileleikristi buobu e be ruẹ-uye ukpokpoma, ehwa rai a re se ai ẹkoko
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 19]
Evaọ edẹ Abraham orugba eyaa Ọghẹnẹ ọ jọ “ugbo” thethabọ, ghele na ọ bọ uzuazọ riẹ wariẹ ae họ