“Idhere Ọnowo na I Kiete”
“Idhere ỌNOWO na i kiete, enọ i kiẹrẹ e rẹ nya eva rai.”—Hosia 14:9.
1, 2. Oghẹrẹ vẹ Jihova ọ rọ to orẹwho Izrẹl họ, rekọ eme ọ via kẹ ai?
JIHOVA ọ to orẹwho Izrẹl họ evaọ edhere okiẹrẹe evaọ edẹ Mosis ọruẹaro na. Rekọ evaọ emuhọ ikpe-udhusoi avọ eree B.C.E., uyero rai u te ti yoma te epanọ Ọghẹnẹ o ro brukpe ai fiki eyoma-oruo. Onana u dhesẹ oma via evaọ obe Hosia uzou avọ 10 rite 14.
2 Udu emọ Izrẹl u zihe ruọ orọ eviẹhọ. Ahwo uvie erua-ikpe yena a “kporo [hayo, kọ] eva umuomu,” je vu emuemu. (Hosia 10:1, 13) Jihova ọ ta nọ: “Okenọ Izrẹl ọ gbẹ jọ ọmaha me you rie, eva otọ Ijipti me je sei ọmọ mẹ.” (Hosia 11:1) Dede nọ Ọghẹnẹ o siwi emọ Izrẹl no igbo Ijipti, erueta gbe eviẹhọ a rọ hwosa kẹe. (Hosia 11:12) Fikiere, Jihova ọ hrẹ rai nọ: ‘Zihe bru Ọghẹnẹ ra ze, kruga who you re whọ ta uzẹme.’—Hosia 12:6.
3. Eme ọ rẹ te via kẹ orẹwho Sameria ọkparesuọ na, rekọ eme ahwo Izrẹl a rẹ sai ru nọ a jẹ re ohrọ rai?
3 Okpẹtu ọye Sameria ọkparesuọ na avọ ovie riẹ a ti ro kuhọ. (Hosia 13:11, 16) Rekọ uzou urere obe Hosia na o rehọ ayare nana muhọ: “O Izrẹl wha rẹriẹ bru ỌNOWO na Ọghẹnẹ rai.” Emọ Izrẹl a te kurẹriẹ jẹ yare erọvrẹ, Ọghẹnẹ ọ te re ae ohrọ. Uzẹme, o gwọlọ nọ a re vuhumu inọ “idhere ỌNOWO na i kiete,” a ve je lele ai.—Hosia 14:1-6, 9.
4. Ehri-izi vẹ ma te ta ẹme kpahe evaọ eruẹaruẹ Hosia na?
4 Abọ nana eruẹaruẹ Hosia na u wo ehri-izi buobu nọ e rẹ sai fi obọ họ kẹ omai lele Ọghẹnẹ nya. Ma te ta ẹme kpahe enana: (1) Jihova ọ gwọlọ egagọ nọ e kare eviẹhọ, (2) Ọghẹnẹ o re dhesẹ uyoyou nọ o rẹ hiẹ hẹ kẹ idibo riẹ, (3) u fo nọ ma rẹ rọ ẹruore mai kpahe Jihova ẹsikpobi, (4) idhere Jihova e gbakiete, gbe (5) erahaizi e rẹ sai zihe bru Jihova ze.
Jihova Ọ Gwọlọ Egagọ nọ E Kare Eviẹhọ
5. Oghẹrẹ egagọ vẹ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ mi omai?
5 Jihova o rẹro nnọ ma rẹ rehọ egagọ efuafo kẹe evaọ edhere ọfuafo nọ o kare eviẹhọ. Dede na, Izrẹl o zihe ruọ “ure-evaene nọ o mọ ubi ufofe.” Ahwo Izrẹl a jẹ “bọ eruẹri” kẹ egagọ erue. Ahwo nana nọ a kie no ẹrọwọ no na a tubẹ rehọ edẹẹ vi—ẹsejọhọ edẹẹ egagọ erue nọ a ma kpehru siọsiọle. Jihova ọ be te guọghọ eruẹri nana jẹ raha edẹẹ yena no.—Hosia 10:1, 2.
6. Re ma ruẹsi lele Ọghẹnẹ nya, uruemu vẹ ma rẹ whaha hrọ?
6 Eviẹhọ i wo uvumọ oria evaọ udevie idibo Jihova ha. Rekọ eme ọ via kẹ emọ Izrẹl no? Whaọ, ‘udu rai u zihe ruọ ọrọ eviẹhọ no’! Dede nọ a re ọvọ kugbe Jihova vẹre no wọhọ ahwo nọ a roma mudhe kẹe, a riabe eviẹhọ. Eme ma rẹ sai wuhrẹ no onana ze? Otẹrọnọ ma rọ oma mudhe kẹ Ọghẹnẹ no, ma rẹ gbẹ jọ eviẹwẹ hẹ. Itẹ 3:32 o kẹ unuovẹvẹ nọ: “Ohwo nọ o re ru umuomu o re tu ỌNOWO na oma, rekọ o fievahọ enọ edhere rai okiẹrẹe.” Re ma ruẹsi lele Ọghẹnẹ nya, ma re dhesẹ ‘uyoyou nọ u no eva efuafo ze gbe ẹrọwọ nọ o kare eviẹhọ.’—1 Timoti 1:5.
Ọghẹnẹ O re Dhesẹ Uyoyou nọ O rẹ Hiẹ Hẹ kẹ Idibo Riẹ
7, 8. (a) Otọ uyero vẹ ma sae jọ reawere uyoyou Ọghẹnẹ nọ o rẹ hiẹ hẹ? (b) Eme ma re ru nọ ma tẹ thọ uzi ulogbo jọ?
7 Nọ ma tẹ be gọ Jihova uvi ẹgọ, ababọ eviẹhọ, o re ti dhesẹ uyoyou-ẹwo riẹ kẹ omai. A ta kẹ emọ Izrẹl ogbekuo na nọ: “Wha kọ ẹrẹreokie kẹ oma-obọ-rai, re wha kọrọ ibi uyoyou ulogbo; wha fi etọ nọ a gbikpehọ, keme okenọ a rọ gwọlọ ỌNOWO na u te no, re ọ nyaze te rọ-oso usiwo ro ku owhai.”—Hosia 10:12.
8 Dodonikọ emọ Izrẹl a re kurẹriẹ jẹ gwọlọ Jihova! O hae te were iẹe re ọ “rọ-oso usiwo” ku ai. Ma tẹ raha uzi ulogbo jọ, joma gwọlọ Jihova, lẹ sei kẹ erọvrẹ jẹ gwọlọ obufihọ abọ-ẹzi mi ekpako Ileleikristi. (Jemis 5:13-16) Joma gwọlọ ọkpọvio ẹzi ọfuafo Ọghẹnẹ re, keme “ohwo nọ ọkọ kẹ iwo riẹ ọ rẹ te jọ iwo na vuẹ egbogbo; rekọ ohwo nọ ọkọ kẹ Ẹzi ọ rẹ te jọ erọ Ẹzi na vuẹ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.” (Ahwo Galesha 6:8) Ma tẹ ‘kọ kẹ ẹzi,’ ma te reawere uyoyou Ọghẹnẹ nọ o rẹ hiẹ hẹ.
9, 10. Ẹvẹ Hosia 11:1-4 u ro kiekpahe Izrẹl?
9 Ma rẹ sai fi eva họ inọ Jihova o re yerikugbe idibo riẹ evaọ edhere uyoyou ẹsikpobi. Ma rẹ ruẹ imuẹro onana eva Hosia 11:1-4, oria nọ ma jo se nọ: “Okenọ Izrẹl ọ gbẹ jọ ọmaha me you rie, eva otọ Ijipti me je sei ọmọ mẹ. . . . A ruẹrẹ obọ họ idhe i dhe kẹ Bale na, a tijẹ mahe idhe ore-awere rọ kẹ edhọ. Dede yọ me wuhrẹ Ifremu [emọ Izrẹl] onya, mẹ tẹ wọ ae họ igbama mẹ; rekọ yọ a riẹ nọ me siwi rai hi. Ufi ohrọ me je ro su ai, mẹ tẹ rehọ obọ uyoyou ro su ai, mẹ avọ ae a tẹze jọ ọvo, ọnọ o ru owha egba rai lọhọ, mẹ tẹ jẹ rọ oma kpotọ kuọ ai.”
10 A jọ etenẹ rehọ Izrẹl dhesẹ ọmọboba. Jihova o wuhrẹ emọ Izrẹl onya, wọ ae fihọ igbama riẹ. Ọ tẹ jẹ rehọ “ufi ohrọ” ro su ai. A riẹ ẹme na dhesẹ woma kẹhẹ! Dai rri oma ra wọhọ ọyewọ nọ o bi fi obọ họ kẹ ọmọ riẹ j’owọ ọsosuọ riẹ. Whọ rẹ sae rriẹ abọ ra. Whọ rẹ sae tubẹ kẹ ọmọboba ra ufi kru re ọ seba ekie. Whaọ, ere uyoyou nọ Jihova o wo k’owhẹ u diwi te. O be were iẹe re ọ rehọ “ufi ohrọ” su owhẹ.
11. Ẹvẹ Jihova o ro ru wọhọ ‘ọnọ o ru owha rai lọhọ’?
11 Evaọ eyerikugbe emọ Izrẹl, Jihova ọ wọhọ “ọnọ o ru owha egba rai lọhọ, [ọ] tẹ jẹ rọ oma kpotọ kuọ ai.” Ọghẹnẹ o ru wọhọ ọnọ o go owhowha họ emu ziezi epanọ o sai ro je arao re emu. Okenọ emọ Izrẹl a veghe uzou kẹ Ọghẹnẹ a rọ ziọ otọ owhowha okienyẹ orọ ewegrẹ rai. (Iziewariẹ 28:45, 48; Jerimaya 28:14) A joma kie ruọ egbefẹ ọwegrẹ ologbo mai na ha, Setan, re ma ruẹ uye owhowha okienyẹ riẹ. Ukpoye, joma lele Ọghẹnẹ oyoyou mai na nya dẹdẹ.
Rọ Ẹruore Kpahe Jihova Ẹsikpobi
12. Wọhọ epanọ o rrọ Hosia 12:6, eme o gwọlọ re ma sai lele Ọghẹnẹ nya?
12 Re ma ruẹse ruabọhọ lele Ọghẹnẹ nya, ma rẹ rọ ẹruore mai kpahe iẹe ẹsikpobi. A ta kẹ ahwo Izrẹl nọ: “Fiki obọ-ufihọ Ọghẹnẹ ra zihe ze, kruga who you re whọ ta uzẹme, kẹse kẹse whọ vẹhẹ hẹrẹ Ọghẹnẹ ra.” (Hosia 12:6) Emọ Izrẹl a sai dhesẹ imuẹro ekurẹriẹ bru Jihova ẹkwoma uyoyou-ẹwo nọ a re dhesẹ, uvi-ẹdhoguo, gbe ẹkwoma ‘ẹhẹrẹ Ọghẹnẹ kẹse kẹse.’ O tẹ make rọnọ ma bi lele Ọghẹnẹ nya anwẹdẹ, u fo re ma gbaemu inọ ma re dhesẹ uyoyou-ẹwo, uvi-ẹdhoguo, jẹ hẹrẹ hayo rọ ẹruore mai kpahe Ọghẹnẹ ẹsikpobi.—Olezi 27:14.
13, 14. Eme Pọl ọ ta eme nọ e rrọ Hosia 13:14 na kpahe, kọ ẹjiroro vẹ o kẹ omai nọ ma rẹ rọ rehọ ẹruore mai kpahe Jihova?
13 Eruẹaruẹ Hosia kpahe emọ Izrẹl na o kẹ omai ugogo ẹjiroro nọ ma re ro fi ẹruore họ Ọghẹnẹ. Jihova ọ ta nọ: “Mẹ rẹte fa e no ogaga Ẹri? Kọ mẹ rẹte ta e no uwhu? O Uwhu, kọ ikpehre eyao ra nọ i re vo na e rọ? O Ẹri, kọ ọraha ra ọ rọ?” (Hosia 13:14) Orọnikọ Jihova ọ te nwane jọ oke yena siwi emọ Izrẹl no uwhu hu, rekọ eva obaro o re ti mu uwhu lọ bẹdẹ bẹdẹ jẹ raha obokparọ uwhu.
14 Bi kere se ibe Ileleikristi nọ a wholo, Pọl ọ wariẹ eme eruẹaruẹ Hosia na inọ: “Whaọ oma onana nọ u re gbo na o tẹ whẹ oma nọ o kare egbo họ no, gbe oma na nọ u re whẹ na o jẹ te whẹ oma nọ o kare ewho họ no, kẹsena ekere na ọ jẹ te gba: ‘A le uwhu no eva obọ-okparọ.’ ‘O uwhu, obọ-okparọ ra o rọ? O uwhu, obi ra rọ?’ Uzioraha họ obi uwhu, ogaga uzioraha kọ uzi. Rekọ uyere u te Ọghẹnẹ, ọnọ o ru nọ ma jẹ kpare obọ fiki Ọnowo mai Jesu Kristi.” (1 Ahwo Kọrint 15:54-57) Jihova ọ kpare Jesu no uwhu ze, onọ o kẹ imuẹro omosasọ inọ a rẹ te kpare ahwo nọ e rrọ ekareghẹhọ Ọghẹnẹ ze. (Jọn 5:28, 29) Onana ginọ uvi ẹjiroro nọ ma rẹ rọ rehọ ẹruore mai kpahe Jihova! U te no ẹruore ẹkparomatha na no, oware ofa jọ o riẹ nọ o rẹ wọ omai lele Ọghẹnẹ nya.
Idhere Jihova I Kiete Ẹsikpobi
15, 16. Eme a ruẹaro riẹ kpahe Sameria, kọ ẹvẹ eruẹaruẹ na i ro rugba?
15 Imuẹro mai inọ “idhere ỌNOWO na i kiete” u re fi obọ họ kẹ omai lele Ọghẹnẹ nya. Ahwo Sameria a nya evaọ idhere ikiẹrẹe Ọghẹnẹ hẹ. Fikiere, uye o rẹ te bẹ ae fiki iruthọ rai gbe ẹrọwọ nọ a fihọ Jihova ha. A ruẹaro riẹ nọ: “Sameria ọ rẹte wha owha obrukpe riẹ, fiki epanọ ọ rọ so Ọghẹnẹ riẹ; a rẹte rehọ ọgbọdọ kpe ai, a rẹte pẹhẹ emọ-esese rai ehehẹhẹ, a rẹte bẹre eva eyae nọ i dihọ fihọ.” (Hosia 13:16) Ikuigbe i dhesẹ inọ ahwo Asiria nọ a fi Sameria kparobọ na a rẹ sai gine ru eware imuozọ itieye na.
16 Sameria ọ jọ okpẹwho-esuo ọrọ erua-ikpe uvie Izrẹl na. Dede na eva etenẹ, Sameria ọ sai dikihẹ kẹ ekwotọ nọ e rrọ otọ uvie yena kpobi. (1 Ivie 21:1) Shalmanẹsa avisoi, ovie Asiria, o ko okpẹwho Sameria họ evaọ 742 B.C.E. Okenọ Sameria o kie evaọ 740 B.C.E., a mu ikpahwo riẹ buobu kpohọ igbo evaọ obọ Mẹsopotemia gbe Midia. Ma sae nwane tae gbiae he sọ otọ esuo Shalmanẹsa avisoi hayo Sagọn avivẹ Sameria o jo kie. (2 Ivie 17:1-6, 22, 23; 18:9-12) Ghele na, ikuigbe Sagọn nọ a kere fihọ otọ e ta kpahe emọ Izrẹl 27,290 nọ a mu kpohọ igbo evaọ ofẹ Ukpehru Yufretis gbe Midia.
17. Ukpenọ ma re dhesẹ orivo kẹ itee ikiẹrẹe Ọghẹnẹ, eme u fo nọ ma re ru?
17 Uye o ginẹ bẹ ahwo Sameria fikinọ a kiemu ku idhere ikiẹrẹe Jihova. Nọ ma roma mudhe wọhọ Ileleikristi no na, ma te vioja gaga re otẹrọnọ ma bi keke aro fihọ raha izi Ọghẹnẹ je bi dhesẹ orivo kẹ itee ikiẹrẹe riẹ. Ajọ ma yeri oghẹrẹ uzuazọ otiọye na vievie he! Ukpoye, jọ omai omomọvo o ru lele eme Pita ukọ na: “Ajọ whai ohwo ọvo ọ ruẹ uye wọhọ ojihẹ hayo oji, hayo oru umuomu hayọ ọ rọ ugbarugba ha. Re otẹrọnọ whai ọjọ ọbe ruẹ uye fiki epanọ ọrọ ohwo Kristi, jọ oma [o vuẹ] e he, rekọ ọ rọ fiki odẹ yena jiri Ọghẹnẹ.”—1 Pita 4:15, 16.
18. Ẹvẹ ma sae rọ ruabọhọ “jiri Ọghẹnẹ”?
18 Ma re “jiri Ọghẹnẹ” ẹkwoma ẹnya evaọ idhere ikiẹrẹe riẹ ukpenọ ma rẹ rehọ udu obọ mai ru onọ u je omai. Keni ọ thọ uzi ohwo-okpe fikinọ o ru onọ u je rie jẹ tehe ezọ di kẹ unuovẹvẹ Jihova inọ uzioraha o kpahe ẹta kẹe. (Emuhọ 4:1-8) Belam o mi ovie Moab igho re ọ la Izrẹl eka rekọ ọ thuẹ bẹ, ọ sai ru ei hi. (Ikelakele 24:10) Yọ Ọghẹnẹ o kpe Kora ohwo Livai na avọ amọfa fikinọ a wọso udu-esuo Mosis gbe Erọn. (Ikelakele 16:1-3, 31-33) Evaọ uzẹme, ma gwọlọ “lele edhere Keni” hi, hayo kie ruọ ọkpọ “oruthọ Belam,” yọ ma gwọlọ whu fiki “utioghẹrẹ uduwo Kora” ha. (Jud 11) Dede na, otẹrọnọ ma thọ uzi jọ, eruẹaruẹ Hosia e k’omai imuẹro omosasọ.
Erahaizi A rẹ Sai Zihe Bru Jihova Ze
19, 20. Oghẹrẹ iwẹegọ vẹ emọ Izrẹl nọ i kurẹriẹ a sae rọ kẹ Ọghẹnẹ?
19 Makọ enọ i zoruẹ no ẹkwoma ekiero uzioraha ulogbo jọ a rẹ sai zihe bru Jihova ze. Eva Hosia 14:1, 2, ma ruẹ ayare nana: “O Izrẹl wha rẹriẹ bru ỌNOWO na Ọghẹnẹ rai, keme wha kie fiki umuomu rai. Wha rọwo ẹme na, re wha zihe bru ỌNOWO na; wha ta kẹ e nọ, ‘Si umuomu kpobi no; who mi o nọ uwoma. Ma vẹte rehọ igbenu mai jiri owhẹ.’ ”
20 Emọ Izrẹl nọ i kurẹriẹ a sae ‘rehọ igbenu rai jiri’ Ọghẹnẹ. Onana yọ ajiri nọ o no udu ze. Pọl o wo eruẹaruẹ nana họ iroro nọ ọ ta udu họ Ileleikristi awọ inọ a “rehọ okẹ iwẹegọ ejiro rọ kẹ Ọghẹnẹ kẹse kẹse, koyehọ, ma rẹ rọ enu mai jiri odẹ riẹ.” (Ahwo Hibru 13:15) A rẹ ruẹ obọ ọghọ nọ ma wo ho nọ ma bi ro lele Ọghẹnẹ nya jẹ kẹe ajiri otioye na nẹnẹ!
21, 22. Oghẹrẹ vẹ a ti ro zihe emọ Izrẹl ze?
21 Emọ Izrẹl nọ e nya siọ edhere ogbekuo rai ba je bru Ọghẹnẹ ze a ‘rehọ igbenu rai jiri ei.’ Fikiere, a te zihe ai ziọ ẹta rai evaọ abọ-ẹzi, nwane wọhọ epanọ Ọghẹnẹ ọ yeyaa vẹre na. Hosia 14:4-7 o ta nọ: “[Mẹ Jihova] me reti siwi ae eva ababọ orọwọ rai, me reti you ai gheghe, keme ofu mẹ ọ rẹriẹ no ai no. Mẹ rẹte jọ wọhọ ewhrọwhrọ kẹ Izrẹl; ọ rẹte whẹ eru họ wọhọ ododo, ọ rẹte dhẹ awọ ruọ otọ rọ ure abọọ, ọ rẹte za-egha riẹ; eru riẹ ọ rẹte wọhọ ure olivi, ore riẹ o rẹte wọhọ ore awere ire Lebanọn. A reti zihe tha a vẹte ria otọ uwoho mẹ, a rẹte ro wọhọ ekakọ udhu; a vẹte whẹ eru họ wọhọ ure vaene, ore awere rai o rẹte wọhọ ore udi Lebanọn.”
22 A ti siwi emọ Izrẹl nọ i kurẹriẹ evaọ abọ-ẹzi a vẹ te wariẹ reawere uyoyou Ọghẹnẹ. Jihova o bi ti zihe ruọ ewhrọwhrọ omosasọ rọ kẹ ae ẹkwoma eghale buobu nọ ọ be te kẹ ae. Ahwo riẹ nọ o zihe ze no a be te whẹ eru họ “wọhọ ure olivi,” a vẹ te nya evaọ idhere Ọghẹnẹ. Nọ ma gbaemu no inọ ma re lele Jihova Ọghẹnẹ nya na, eme a gwọlọ mi omai?
Gbẹ Hae Nya Evaọ Idhere Ikiẹrẹe Jihova
23, 24. Eme omosasọ vẹ obe eruẹaruẹ Hosia na u ro kuhọ, kọ ẹvẹ eme na i ro kpomahọ omai?
23 Re ma ruabọhọ lele Ọghẹnẹ nya, o gba omai họ nọ ma re dhesẹ “areghẹ nọ o nehru ze,” je dhesẹ uruemu nọ o rọwokugbe idhere riẹ nọ i kiete ẹsikpobi. (Jemis 3:17, 18) Owọ urere orọ eruẹaruẹ Hosia na u se nọ: “Ọnọ o wo areghẹ kpobi ọ riẹ otọ eware enana; ọnọ ọ rọ ọketa, jọ o vuhu ai mu; keme idhere ỌNOWO na i kiete, enọ i kiẹrẹ e rẹ nya eva rai, rekọ erahaizi i re zoruẹ eva rai.”—Hosia 14:9.
24 Ukpenọ areghẹ gbe itee akpọ nana e kpọ omai, ajọ o jọ ọtamuo mai re ma nya evaọ idhere Ọghẹnẹ nọ i kiete na. (Iziewariẹ 32:4) Hosia ọ nya evaọ idhere ikiẹrẹe Ọghẹnẹ ikpe 59 hayo bu viere. Ọ rehọ oma totọ whowho ẹme Ọghẹnẹ, keme ọ riẹ inọ enọ i wo areghẹ a ti wo otoriẹ eme nọ o bi whowho na. Kọ ẹvẹ kpahe omai? Nọ Jihova ọ gbẹ k’omai uvẹ nnọ ma se isẹri na, ma te gbẹ ruabọhọ gwọlọ enọ e te jẹ aruoriwo riẹ rehọ. Yọ oma o be were omai inọ ma bi ru onana evaọ okugbe lele ‘ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ na.’—Matiu 24:45-47.
25. Eme u fo nọ ọkiẹriwo eruẹaruẹ Hosia na u re fi obọ họ kẹ omai ru?
25 Eme nọ ma ta no kpahe eruẹaruẹ Hosia na u fo nọ i re gine fi obọ họ k’omai ruabọhọ lele Ọghẹnẹ nya avọ irẹro uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ evaọ akpọ ọkpokpọ nọ ọ ya eyaa riẹ na. (2 Pita 3:13; Jud 20, 21) Ẹruore nọ ọ rrọ omai aro na o woma kẹhẹ! Ẹruore yena o ti rugba k’omai otẹrọnọ ma rehọ ẹmeunu gbe uruemu dhesẹ nnọ u gine no udu mai ze nọ ma ta nọ: “Idhere ỌNOWO na i kiete.”
Ẹvẹ Whọ te k’Uyo?
• Nọ ma tẹ be rehọ edhere ọfuafo gọ Ọghẹnẹ, oghẹrẹ vẹ o ti ro lele omai yeri?
• Fikieme ma jẹ rọ ẹruore mai kpahe Jihova ẹsikpobi?
• Fikieme u ro mu owhẹ ẹro nọ idhere Jihova i kiete?
• Ẹvẹ ma sae rọ ruabọhọ nya evaọ idhere ikiẹrẹe Jihova?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 14]
Jẹ obufihọ abọ-ẹzi orọ ekpako ukoko rehọ
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 15]
Eruẹaruẹ Hosia e kẹ omai ẹjiroro nọ ma re ro fi ẹruore họ eyaa Jihova erọ ẹkparomatha na
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 17]
Ruabọhọ lele Ọghẹnẹ nya avọ irẹro uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ