Roro Kpahe Jihova Kẹse Kẹse
“Kẹse kẹse mẹ avọ ỌNOWO na a gbẹ rọ.”—Ol. 16:8.
1. Erere vẹ ma re wo no ikuigbe Ebaibol ze?
EBAIBOL na e vọ avọ obọdẹ ikuigbe ọrọ epanọ Ọghẹnẹ o ro yeri kugbe ahwo-akpọ. E fodẹ ahwo buobu enọ i w’obọ evaọ erugba ẹjiroro Ọghẹnẹ. Orọnikọ a kere eme nọ a ta gbe eware nọ a ru fihọ Ebaibol na wọhọ iku awere gheghe he. Ukpoye, ikuigbe itieye na e rẹ sae lẹliẹ omai si kẹle Ọghẹnẹ.—Jem. 4:8.
2, 3. Eme họ otofa eme Olezi 16:8 na?
2 Mai kpobi ma rẹ sai wuhrẹ no eware nọ e via kẹ ahwo jọ nọ a riẹ kpahe ziezi evaọ Ebaibol na ze, ahwo wọhọ Abraham, Sera, Mosis, Rut, Devidi, Ẹsta, Pọl ukọ na, gbe amọfa. Rekọ, ma rẹ sai je wo erere no iku ahwo nọ a riẹ tere he evaọ Ebaibol na ze. Ikuigbe Ebaibol nọ ma re roro kpahe didi e rẹ sai fiobọhọ k’omai jọ wọhọ ọso-ilezi na ọnọ ọ ta inọ: “Kẹse kẹse mẹ avọ ỌNOWO na a gbẹ rọ; keme ọ rọ obọze mẹ, mẹ gbẹ sae ti kie he.” (Ol. 16:8) Eme họ otofa eme nana?
3 Ọgbaẹmo ọ rẹ rehọ obọze kru ọgbọdọ riẹ, ọ vẹ rehọ ẹkpẹlobọ kru ojese, fikiere ojese na u re ruru ofẹ obọze riẹ tere he. Rekọ, ojese orọ ogbẹnyusu nọ ọ rrọ obọze riẹ o rẹ sai ruru ei. Ma te bi roro kpahe Jihova kẹse kẹse je ru oreva riẹ, ọ te thọ omai. Fikiere joma ta kpahe epanọ ikuigbe Ebaibol nọ ma re wuhrẹ e rẹ sae rọ bọ ẹrọwọ mai ga re ma ‘jọ kugbe ỌNOWO na kẹse kẹse.’
Jihova O Re Yo Elẹ Mai
4. Kẹ oriruo jọ evaọ Ebaibol na nọ o dhesẹ inọ Ọghẹnẹ o re yo elẹ.
4 Ma te bi roro kpahe Jihova kẹse kẹse, o ti yo elẹ mai. (Ol. 65:2; 66:19) Ma wo imuẹro onana evaọ oware nọ o via eva oma odibo Abraham nọ ọ mae kpako, o wọhọ nọ Ẹlieza. Abraham o vi rie kpobọ Mẹsopotemia re o wo aye nọ o wo ozodhẹ Ọghẹnẹ se Aiziki. Ẹlieza ọ lẹ kẹ ọkpọvio Ọghẹnẹ je vuhumu inọ Jihova ọ be kpọ eware okenọ Rebeka o vo ame kẹ ekamẹle riẹ da. Fiki olẹ nọ Ẹlieza ọ lẹ, ọ tẹ ruẹ ọmọtẹ nọ o zihe ruọ aye nọ Aiziki o you. (Emu. 24:12-14, 67) Uzẹme, obọdẹ uwou a vi odibo Abraham na. Kọ u gbe fo re u mu omai ẹro inọ Jihova o re yo elẹ mai re?
5. Fikieme olẹ okpẹkpẹe nọ a lẹ họ eva se Jihova u re ro ru iruo?
5 Ẹsejọ o rẹ gwọlọ nọ ma lẹ kẹ obufihọ Jihova vẹrẹ vẹrẹ. Ẹdẹjọ, Atagzazis ovie Pasia o muẹrohọ inọ ọwọ-egho riẹ Nehemaya ọ rọ ọkora. Ovie na ọ nọ riẹ inọ: “Eme whọ gwọlọ yare? Fikiere [Nehemaya ọ] tẹ lẹ Ọghẹnẹ obọ odhiwu.” Olẹ nana nọ Nehemaya ọ lẹ họ eva na o jọ kpẹkpẹe. Ghele na, Ọghẹnẹ o yo olẹ riẹ, keme ovie na o fiobọhọ kẹ Nehemaya re a wariẹ igbẹhẹ Jerusalẹm bọ. (Se Nehemaya 2:1-8.) Ẹhẹ, makọ olẹ okpẹkpẹe nọ a lẹ họ eva u re ru iruo.
6, 7. (a) Oriruo vẹ Ẹpafras o fihọ otọ evaọ ẹme olẹ? (b) Fikieme ma jẹ lẹ kẹ amọfa?
6 A tuduhọ omai awọ inọ ma ‘lẹ kẹ ohwohwo,’ o tẹ make rọnọ ma wo imuẹro ẹsiẹsiẹ hẹ inọ Ọghẹnẹ o bi yo elẹ itieye na. (Jem. 5:16) Ẹpafras, “ọnọ ọ rọ uvi odibo Kristi,” ọ lẹ ziezi kẹ enọ a gbẹ jọ orọwọ na. Pọl o kere no obọ Rom ze ta nọ: “Ẹpafras, ọ nọ ọ rọ omọvo otu rai jọ [ahwo Kọlọsi], odibo Kristi Jesu, o yere owhai, ọ be hẹ kareghẹ họ owhai eva olẹ riẹ, re wha dikihẹ ga avọ imuẹro eva oreva Ọghẹnẹ. Keme me se isẹi riẹ nọ o ru iruo gaga rọ kẹ owhai enọ e rọ evaọ Laodisia gbe Hiẹrapọlis.”—Kọl. 1:7; 4:12, 13.
7 Kọlọsi, Laodisia, gbe Hiẹrapọlis yọ ikpewho nọ e kẹle ohwohwo evaọ Esia Minor. Ileleikristi nọ e jọ obọ Hiẹrapọlis a jẹ ria udevie ahwo nọ e jẹ gọ ẹdhọ-aye nọ a re se Cybele, ahwo nọ a wo isiuru efe a wariẹ Ileleikristi nọ e jọ obọ Laodisia họ, yọ egba-eriariẹ akpọ na a jọ ọza kẹ Ileleikristi nọ e jọ obọ Kọlọsi. (Kọl. 2:8) Agbẹta nọ Ẹpafras, ohwo Kọlọsi na, ọ jẹ rọ “kareghẹ họ” eg’Ọghẹnẹ nọ e jọ okpẹwho yena evaọ olẹ! Ebaibol na e ta kpahe epanọ a ro yo olẹ Ẹpafras he, rekọ u muẹro inọ ọ jẹ lẹ kẹ ibe eg’Ọghẹnẹ riẹ kẹse kẹse; yọ ere u fo inọ ma rẹ hai ru re. Dede nọ ma rẹ jọ “alaruekọ evaọ eme amọfa” ha, ẹsejọhọ ma riẹ inọ ohwo uviuwou mai jọ hayo ogbẹnyusu mai ọ be ruẹ uye odawọ nọ u te rie fiki ẹrọwọ riẹ. (1 Pita 4:15, NW) U re woma re ma hae fodẹ iẹe evaọ olẹ mai. Olẹ nọ amọfa a jẹ hae lẹ roro Pọl i fiobọhọ kẹe, yọ olẹ mai o rẹ sai fiobọhọ kẹ amọfa re.—2 Kọr. 1:10, 11.
8. (a) Ẹvẹ ma re rri olẹ? (b) Fikieme ma jẹ jọ wọhọ ekpako Ileleikristi obọ Ẹfẹsọs?
8 Kọ amọfa a riẹ omai wọhọ ahwo nọ a re se olẹ gboja? Nọ Pọl ọ gwọlọ nya siọ ekpako obọ Ẹfẹsọs nọ ọ jọ kugbe ba, o “te diguẹ totọ, avọ ai kpobi a tẹ gbẹ lẹ.” Kẹsena “ai kpobi a tẹ jẹ viẹ gaga, a jẹ gbalọ Pọl ohọe, a jẹ viọlọ iẹe unu, onọ amai weri kọ orọ ẹme nọ ọ ta na, nnọ, a gbẹ sai ruẹ ovao riẹ ofa ha.” (Iruẹru 20:36-38) Ma riẹ edẹ ekpako na kpobi hi, rekọ u muẹro inọ a jọ ahwo nọ a se olẹ gboja. Evaọ uzẹme, u fo re ma rri uvẹ-ọghọ nọ ma rẹ rọ lẹ se Ọghẹnẹ ghaghae jẹ “kpare abọ ọrẹri kpehru” avọ imuẹro inọ Ọsẹ obọ odhiwu mai o ti yo elẹ mai.—1 Tim. 2:8.
Yoẹme kẹ Ọghẹnẹ Ẹsikpobi
9, 10. (a) Didi oriruo emetẹ Zẹlofẹhad a fihotọ? (b) Eme Oleleikristi nọ ọ re rọo ho o re wuhrẹ no ẹmeoyo emetẹ Zẹlofẹhad ze?
9 Jihova nọ ma re roro kpahe kẹse kẹse u ti fiobọhọ k’omai yoẹme kẹe, yọ onana o te wha eghale se omai. (Izie. 28:13; 1 Sam. 15:22) Onana o gwọlọ ẹzi ẹmeoyo. Dai roro kpahe uruemu inievo-emetẹ isoi nọ ọsẹgboni ọvo a yẹ, emọ Zẹlofẹhad, ọnọ ọ jọ evaọ oke Mosis. Wọhọ epaọ uruemu emọ Izrẹl, emezae họ enọ e rẹ reuku esẹ rai. Ọzae na Zẹlofẹhad o yẹ emezae re o te whu hu, fikiere Jihova ọ tẹ ta inọ emetẹ isoi nana a rẹ reuku eware riẹ kpobi—rekọ o gwọlọ oware ovo jọ nọ a re ru. Emezae Manasẹ a rẹ rehọ re eware nọ a reuku rai na e ruẹse gbẹ jọ orua ọvona.—Ik. 27:1-8; 36:6-8.
10 Emetẹ Zẹlofẹhad a wo ẹrọwọ inọ a te yoẹme kẹ Ọghẹnẹ, eware i ti woma kẹ ai. Ebaibol e ta nọ: “Emetẹ Zẹlofẹhad a te ru epanọ ỌNOWO na o je kẹ Mosis; [rọ] kẹ Mala, gbe Taze, gbe Hogla, gbe Milka, gbe Noah, emetẹ Zẹlofẹhad na a [tẹ] rọwo emezae inievo ọsẹ rai. A tẹ jẹ rọwo emezae inuwou Manase ọmọzae Josẹf na, ukuoriọ rai o tẹ gbẹ rọ evaọ orua unuwou ọsẹ rai.” (Ik. 36:10-12) Eyae nana nọ i wo udu ẹmeoyo na a ru oware nọ Jihova ọ ta. (Jos. 17:3, 4) Fiki ẹrọwọ utioye na, Ileleikristi nọ e re rọo ho, enọ i se usu rai kugbe Jihova gboja, a bi yoẹme kẹ Ọghẹnẹ nọ a be rọ rọo “evaọ Ọnowo na.”—1 Kọr. 7:39.
11, 12. Ẹvẹ Kelẹb o ro dhesẹ inọ o fi eva họ Ọghẹnẹ?
11 U fo re ma yoẹme kẹ Jihova ẹsikpobi, wọhọ epanọ Kaleb ohwo Izrẹl na o ru. (Izie. 1:36) Nọ emọ Izrẹl a no igbo Ijipti no evaọ 1513 B.C.E., Mosis o te vi ezae 12 re a nyai rri ẹkwotọ Kenan, rekọ ekiotọ ivẹ ọvo, Kelẹb avọ Joshua, a tuduhọ ahwo na awọ inọ a fi eva rai kpobi họ Ọghẹnẹ re a ruọ ẹkwotọ na. (Ik. 14:6-9) Oware wọhọ ikpe udhuvẹ e vrẹ no, Joshua avọ Kelẹb a gbẹ jọ uzuazọ jẹ rehọ eva rai kpobi lele Jihova, yọ Ọghẹnẹ ọ rehọ Joshua ro su emọ Izrẹl ruọ Ẹkwotọ Eyaa na. Rekọ, u muẹro inọ ekiotọ ikpe nọ e kare ẹrọwọ na a whu evaọ etoke onya ikpe 40 emọ Izrẹl evaọ udhude na.—Ik. 14:31-34.
12 Wọhọ ọnọ ọ jọ uzuazọ evaọ okenọ emọ Izrẹl a jọ udhude na, Kelẹb nọ ọ kpako no na ọ ta kẹ Joshua inọ: “Mẹ rehọ eva mẹ kpobi lele ỌNOWO na Ọghẹnẹ mẹ.” (Se Joshua 14:6-9.) Kelẹb nọ ọ kpako te ikpe udhone gbe isoi no na ọ tẹ ta inọ a kẹe ewho igbehru na enọ Ọghẹnẹ ọ ya eyaa inọ ọ te kẹe, dede nọ ewegrẹ nọ e jọ ikpewho egaga rai a jẹ rria ewho na—Jos. 14:10-15.
13. Ghelọ edawọ, eme ma re ru nọ ma je wo oghale?
13 Ọghẹnẹ ọ te thọ omai otẹrọnọ ma rehọ ‘eva mai kpobi lele ỌNOWO na’ wọhọ epanọ Kelẹb ọnọ o wo ẹrọwọ gbe udu ẹmeoyo na o ru. Ma tẹ rẹriẹ ovao ku ebẹbẹ ilogbo, ma ti wo eghale nọ ma tẹ ‘rehọ eva mai kpobi lele ỌNOWO na.’ Rekọ re ma ru onana evaọ edẹ uzuazọ mai kpobi wọhọ epanọ Kelẹb o ru na, o rẹ sae jọ bẹbẹ. Dede nọ okenọ Solomọn Ovie na o mu esuo riẹ họ o lele Jihova, eyae riẹ i ku udu riẹ rẹriẹ nọ ọ rọ gọ edhọ okenọ ọ kpako no, fikiere “ọ gbẹ rehọ eva riẹ kpobi kẹ Ọghẹnẹ hẹ, wọhọ epanọ Devidi ọsẹ riẹ o ru.” (1 Iv. 11:4-6) Ghelọ edawọ nọ ma rẹ rẹriẹ ovao ku kpobi, joma yoẹme kẹ Ọghẹnẹ ẹsikpobi re ma roro kpahe iẹe kẹse kẹse.
Fi Eva Họ Jihova Ẹsikpobi
14, 15. Eme who wuhrẹ no oriruo Naomi ze kpahe eva nọ a re fi họ Ọghẹnẹ?
14 O gwọlọ nọ ma fi eva họ Ọghẹnẹ maero nọ ma tẹ rọ ọkora fikinọ ma roro nọ akpọ o kie omai thọ no. Dai roro kpahe Naomi nọ ọ kpako no, ọnọ ọzae gbe emọ ivẹ riẹ i whu ku. Nọ o zihe no obọ Moab ziọ Juda, o bruenu nọ: “Wha gbe se omẹ Naomi hi [nọ otofa riẹ o rọ “Awere Mẹ”], wha se omẹ Mara [koyehọ “Ẹyayare”], keme Ọghẹnẹ Erumeru na o ru omẹ eware eyayare i no. Mẹ vọ no mẹ nyavrẹ, ỌNOWO na o te zihe omẹ ze ofofe. Kọ fiki eme wha je se omẹ Naomi, kpakiyọ ỌNOWO na o fi ukpokpoma họ omẹ oma no, ọ tẹ jẹ rọ uye uweri rọ kẹ omẹ?”—Rut 1:20, 21.
15 Dede nọ Naomi ọ jọ uweri, ma tẹ roma totọ se obe Rut ma rẹ ruẹ inọ o fi eva họ Jihova ẹsikpobi. Dai roro epanọ eware i woma kẹe te uwhremu na! Boaz ọ rehọ Rut, aye nọ ọmọzae Naomi o whu seba, o te yẹ ọmọzae kẹe. Naomi ọ tẹ jọ ọnọ ọ yọrọ ọmọ na, yọ Ebaibol e ta nọ: “Eyae ogbe na a te mu odẹ [kẹe], a nọ, ‘A yẹ ọmọzae kẹ Naomi no.’ A te se i Obẹd. Ọye họ ọsẹ Jẹsi, nọ o yẹ Devidi.” (Rut 4:14-17) Okenọ a tẹ kpare Naomi ziọ uzuazọ evaọ otọakpọ, ọ te riẹ inọ Rut, ọnọ ọ te jọ akpọ yena re, ọ jọ oni-ode jọ ọrọ Jesu Kristi, Mesaya na. (Mat. 1:5, 6, 16) Wọhọ Naomi, eware e tẹ maki yoma k’omai enẹna, ma sae riẹ hẹ sọ i ti woma evaọ obaro. Fikiere, joma fi eva họ Ọghẹnẹ ẹsikpobi, wọhọ epanọ a tuduhọ omai awọ na eva Itẹ 3:5, 6: “Rehọ ẹroọrọsuọ ra kpobi kpahe ỌNOWO na whọ rehọ eva kpahe ẹriẹ omobọ ra ha. Eva idhere ra kpobi ọ thọrọ owhẹ ẹro ho, o ve ti ruọ idhere ra kpọvi.”
Rẹroso Ẹzi Ọfuafo Na
16. Ẹvẹ ẹzi ọfuafo Ọghẹnẹ o ro fiobọhọ kẹ ezae jọ evaọ Izrẹl anwae?
16 Ma te bi roro kpahe Jihova kẹse kẹse, ọ te rọ ẹkwoma ẹzi ọfuafo riẹ kpọ omai. (Gal. 5:16-18) Ẹzi Ọghẹnẹ ọ jọ ezae 70 na oma, enọ a salọ re a fiobọhọ kẹ Mosis “wha owha ogbẹgbẹdẹ” emọ Izrẹl. Ẹldad avọ Midad ọvo a fodẹ edẹ rai, rekọ ẹzi ọfuafo na o fiobọhọ kẹ ai kpobi ru iruo rai. (Ik. 11:13-29) Ababọ avro, a te kẹ iruo na, a wo ozodhẹ Ọghẹnẹ, a jọ enọ a re fi eva họ, gbe ahwo oruọzewọ wọhọ ezae nọ a kake salọ na. (Ọny. 18:21) Ekpako ukoko Ileleikristi a bi dhesẹ oghẹrẹ uruemu nana nẹnẹ re.
17. Didi obọ ẹzi ọfuafo Jihova o fihọ evaọ okenọ a jẹ bọ uwou-udhu na?
17 Ẹzi ọfuafo Jihova o fiobọhọ gaga okenọ a jẹ bọ uwou-udhu na evaọ udhude na. Jihova ọ rehọ Bẹzalẹl ro mu ọnọ o wuzou ewena gbe enọ e jẹ bọ uwou-udhu na, jẹ ya eyaa inọ ọ te “rehọ ẹzi Ọghẹnẹ vọ ọe oma, avọ ogaga gbe otoriẹ, gbe eriariẹ avọ ẹro ọwena kpobi.” (Ọny. 31:3-5) Ezae “nọ i te” a lele Bẹzalẹl avọ Oholiab nọ ọ jọ ethabọ riẹ ru iruo ilogbo nana. Ofariẹ, ẹzi Jihova ọ tẹ jẹ wọ ahwo nọ u no eva ze ru azọhọ unevaze. (Ọny. 31:6; 35:5, 30-34) Ẹzi ọvo yena ọ be wọ idibo Ọghẹnẹ nẹnẹ ru utho nọ a rẹ sai ru kpobi rọ wha isiuru Uvie na haro. (Mat. 6:33) Ma rẹ sai wo ona sa-sa, rekọ re ma ru iruo nọ Jihova ọ kẹ ahwo riẹ evaọ edẹ mai na gba, o gwọlọ nọ ma rẹ lẹ re Ọghẹnẹ ọ k’omai ẹzi ọfuafo ma vẹ jẹ kẹe uvẹ re ọ kpọ omai.—Luk 11:13.
Gọ Jihova Ọgbaẹmo na Ẹsikpobi
18, 19. (a) Didi oghẹrẹ uruemu ẹzi ọfuafo Ọghẹnẹ o re fiobọhọ k’omai wo? (b) Eme who wuhrẹ no oriruo Simiọn avọ Anna ze?
18 Ẹzi ọfuafo na ọ rẹ lẹliẹ omai wo ozodhẹ Ọghẹnẹ, onọ u re fiobọhọ k’omai roro kpahe Jihova kẹse kẹse. A ta kẹ ahwo Ọghẹnẹ erọ oke anwae inọ: ‘ỌNOWO Ọgbaẹmo na whọ rẹ dhẹ.’ (Aiz. 8:13) Simiọn avọ Anna nọ a kpako no a jọ egba-egagọ evaọ Jerusalẹm ikpe-udhusoi ọsosuọ. (Se Luk 2:25-38.) Simiọn o fi ẹrọwọ họ eruẹaruẹ nọ a ruẹ kpahe Mesaya na o te je “rẹro oma osasọ Izrẹl.” Ọghẹnẹ o ku ẹzi ọfuafo ku Simiọn ọ tẹ jẹ ta kẹe inọ re o te ti whu ọ te ruẹ Mesaya na. Yọ ere o ginẹ via. Ẹdẹjọ evaọ ukpe ọ 2 B.C.E., Meri oni Jesu avọ Josẹf a tẹ wọ Jesu ziọ etẹmpol. Ẹzi ọfuafo na ọ tẹ wọ Simiọn nọ ọ rọ ta eme eruẹaruẹ kpahe Mesaya na jẹ ruẹaro uweri nọ Meri ọ te jọ, onọ u rugba okenọ a kare Jesu fihọ ure oja. Rekọ dai roro epanọ eva e were Simiọn te nọ ọ wọ “Kristi Ọnowo na” fihọ igbama riẹ! Onana yọ emamọ oriruo ọrọ osegboja egagọ nọ Simiọn o fihotọ kẹ idibo Ọghẹnẹ nẹnẹ.
19 Anna ayeuku ikpe udhone gbe ene na “o je no uwou egagọ-ode he.” Ọ jẹ gọ Jihova yọ “ọ se emuọriọ ba, jẹ lẹ te aso te uvo.” Anna ọ jariẹ re okenọ a wọ Jesu ọmọ ọboba na ziọ etẹmpol na. Eva e were riẹ kẹhẹ nọ ọ ruẹ ọnọ o ti zihe ruọ Mesaya na! Evaọ uzẹme, “o te jiri Ọghẹnẹ, ọ tẹ ta ẹme riẹ kẹ enọ i bi rẹro ẹta Jerusalem kpobi.” Oma o wọ Anna ta emamọ usi nana kẹ amọfa. Wọhọ Simiọn avọ Anna, eva e be were Ileleikristi nọ e kpako no nẹnẹ inọ makọ epanọ ohwo ọ kpako te kẹhẹ ọ rẹ sae gọ Jihova.
20. Makọ epanọ ma kpako te kẹhẹ, eme u fo nọ ma re ru, kọ fikieme?
20 Makọ epanọ ma kpako te kẹhẹ, u fo re ma roro kpahe Jihova kẹse kẹse. Ọ vẹ te ghale omodawọ mai nọ ma be rọ ta kẹ ahwo kpahe oruaro uvie gbe iruo igbunu riẹ. (Ol. 71:17, 18; 145:10-13) Rekọ, re ma sae rehọ ọghọ kẹ Jihova, ma re dhesẹ uruemu nọ o rẹ were iẹe. Ma tẹ kiẹ eria Ebaibol efa riwi, ma rẹ sai gbe wuhrẹ eware efa buobu.
Ẹvẹ Whọ te k’Uyo?
• Ẹvẹ ma rọ riẹ inọ Jihova o re yo elẹ?
• Eme u je fo re ma yoẹme kẹ Ọghẹnẹ ẹsikpobi?
• Ma tẹ make rọ ọkora, eme u je fo re ma fi eva họ Jihova ẹsikpobi?
• Ẹvẹ ẹzi ọfuafo Ọghẹnẹ o re ro fiobọhọ kẹ ahwo riẹ?
[Uwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 4]
Olẹ nọ Nehemaya ọ lẹ se Jihova u ru iruo
[Uwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 5]
Ma tẹ kareghẹhọ eghale nọ i te Naomi uwhremu na u re fiobọhọ k’omai fi eva họ Jihova