Nya Evaọ Idhere Jihova
‘Eva e were ohwo kpobi nọ ọ be dhozọ ỌNOWO, ọnọ ọ be nya evaọ idhere riẹ!’—Ol. 128:1.
1, 2. Fikieme u je mu mai ẹro inọ ma rẹ sai wo evawere?
EVAWERE yọ oware nọ ohwo kpobi ọ gwọlọ. Rekọ, re ohwo ọ gwọlọ evawere o nwani dhesẹ nnọ o wo rie no ho.
2 Ghele na, ma rẹ sai wo evawere. Olezi avọ 128:1 o ta nọ: ‘Eva e were ohwo kpobi nọ ọ be dhozọ ỌNOWO, ọnọ ọ be nya evaọ idhere riẹ!’ Ma rẹ sai wo evawere otẹrọnọ ma be gọ Ọghẹnẹ jẹ be nya evaọ idhere riẹ ẹkwoma eruo oreva riẹ. Ẹvẹ onana u re kpomahọ uruemu mai gbe oghẹrẹ ohwo nọ ma rrọ?
Jọ Ohwo Oruọzewọ
3. Ẹvẹ oruọzewọ u ro w’obọ kugbe omaromudhe mai kẹ Ọghẹnẹ?
3 Ahwo nọ e be gọ Jihova a rẹ jọ ahwo oruọzewọ wọhọ epanọ ọye omariẹ ọ rrọ na. Jihova o ru eyaa kpobi nọ ọ ya kẹ Izrẹl anwae gba. (1 Iv. 8:56) Omaromudhe mai kẹ Ọghẹnẹ họ eyaa nọ e mai wuzou nọ ma ya no, yọ olẹ nọ ma rẹ lẹ ẹsikpobi u re fiobọhọ k’omai ru eyaa na gba. Ma rẹ sai lẹ wọhọ epanọ Devidi ọso-ilezi na ọ lẹ: “Whẹ, O Ọghẹnẹ, o yo eya mẹ no, . . . mẹ rẹ te . . . suile ajiri kẹ odẹ ra, nọ omẹ be hae hwaosa eya mẹ no ẹdẹ te ẹdẹ.” (Ol. 61:5, 8; Ọtausi. 5:4-6) Re ma jọ egbẹnyusu Ọghẹnẹ, ma rẹ jọ ahwo oruọzewọ.—Ol. 15:1, 4.
4. Eme Jẹfta avọ ọmọtẹ riẹ a ru kpahe eyaa nọ ọ ya kẹ Jihova?
4 Evaọ edẹ Ibruoziẹ emọ Izrẹl, Jẹfta ọ ya eyaa inọ Jihova o te fiobọhọ kẹe fi ahwo Ammọn kparobọ, ọ te rehọ ohwo ọsosuọ nọ o no uwou riẹ ze ti dede ei ro “dhidhe” kẹe. Ọmọ ọvo nọ Jẹfta o yẹ họ ohwo nọ ọ kaki nyai zere iei. Fiki ẹrọwọ nọ a fi họ Jihova, Jẹfta avọ ọmọtẹ riẹ nọ ọ re rọo ho a ru eyaa riẹ gba. Dede nọ a rri orọo gbe emọ yẹ ghaghae evaọ Izrẹl, u no ọmọtẹ Jẹfta eva ze re ọ seba ẹrọo, o te wo uvẹ-ọghọ nọ o je ro ru iruo evaọ aruẹri Jihova.—Ibr. 11:28-40.
5. Edhere vẹ Hana o ro dhesẹ inọ ọ rrọ ohwo oruọzewọ?
5 Hana, aye nọ o wo ozodhẹ Ọghẹnẹ, ọ jọ ohwo oruọzewọ. Tei te ovruvrẹ riẹ, Pẹnina, gbe Ẹlkena, ọzae riẹ, a jẹ rria otọ ugbehru Ifremu. Pẹnina o yẹ emọ buobu, yọ ọ jẹ wọviẹ Hana nọ ọ jọ ọga na maero nọ uviuwou na o te kpohọ obọ uwou-udhu na. Ẹdẹjọ nọ a kpohọ obọ uwou-udhu na, Hana ọ tẹ ya eyaa inọ o te yẹ ọmọzae, ọ te rehọ iẹe kẹ Jihova. U ri kri hi na o te dihọ, o te yẹ ọmọzae, o te se odẹ riẹ Samuẹle. Nọ o bru rie evie no, Hana ọ tẹ rehọ iẹe se Ọghẹnẹ eva obọ Shailo, re ọ jọ obei gbodibo kẹ Jihova “evaọ edẹ uzuazọ riẹ kpobi.” (1 Sam. 1:11) Enẹ o ro ru eyaa riẹ gba dede nọ ọ riẹ sọ o ti yẹ emọ efa ha.—1 Sam. 2:20, 21.
6. Ẹvẹ ma rọ riẹ inọ Tikikọs ọ jọ ohwo oruọzewọ?
6 Oleleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ jọ nọ a re se Tikikọs ọ jọ ohwo oruọzewọ gbe “emamọ odibo.” (Kọl. 4:7) Tikikọs o lele Pọl ukọ na kperẹ no Grisi nya Masidonia vrẹ kpohọ obọ Esia Minor ẹsejọhọ rite obọ Jerusalẹm. (Iruẹru 20:2-4) O sae jọnọ ọye họ “oniọvo” nọ o fiobọhọ kẹ Taitọs ghale eware nọ a rọ dhogbo bru ibe eg’Ọghẹnẹ nọ e jọ obọ Judia. (2 Kọr. 8:18, 19; 12:18) Okenọ a kaki fi Pọl họ uwou-odi evaọ obọ Rom, Tikikọs họ ohwo oruọzewọ nọ ọ kẹ ileta ro se ibe eg’Ọghẹnẹ nọ e jọ obọ Ẹfẹsọs gbe Kọlọsi. (Ẹf. 6:21, 22; Kọl. 4:8, 9) Orọ avivẹ nọ a ro fi Pọl họ uwou-odi evaọ obọ Rom, o vi Tikikọs kpobọ Ẹfẹsọs. (2 Tim. 4:12) Ma tẹ rrọ ahwo oruọzewọ, ma ti wo eghale evaọ iruo Jihova re.
7, 8. Eme ma jẹ ta inọ Devidi avọ Jonatan a jọ uvi egbẹnyusu?
7 Ọghẹnẹ ọ gwọlọ inọ ma jọ egbẹnyusu oruọzewọ. (Itẹ 17:17) Jonatan ọmọ Sọl Ovie na o mu ogbẹnyusu kugbe Devidi. Nọ Jonatan o yo inọ Devidi o kpe Goliat, “iroro Jonatan avọ Devidi i te kugbe ọvo, Jonatan o te yo yei wọhọ oma obọ riẹ.” (1 Sam. 18:1, 3) Jonatan ọ tubẹ vẹvẹ Devidi unu okenọ Sọl ọ jẹ gwọlọ iẹe kpe. Nọ Devidi ọ dhẹ fiki Sọl, Jonatan ọ tẹ nya bru ei jẹ reọvọ kugbei. Ẹme ezi Devidi nọ Jonatan ọ jẹ ta kẹ Sọl o jẹ te wha uwhu se Jonatan, rekọ egbẹnyusu ivẹ na a wariẹ kuomagbe, usu rai o tẹ ga viere. (1 Sam. 20:24-41) Ọrọ urere nọ a rọ ruẹro, Jonatan ọ tẹ “rehọ odẹ Ọghẹnẹ” wha Devidi udu ga.—1 Sam. 23:16-18.
8 Jonatan o whu okenọ avọ ahwo Filistia a je fi ẹmo. (1 Sam. 31:6) Devidi ọ so ole-uweri inọ: “Me weri kẹ owhẹ gaga, Jonatan oniọvo mẹ; whọ jọ evawere kẹ omẹ gaga; uyoyou ra kẹ omẹ u gbunu, o vrẹ uyoyou eyae.” (2 Sam. 1:26) Onana yọ uvi uyoyou nọ o rẹ jọ udevie egbẹnyusu. Devidi avọ Jonatan a jọ uvi egbẹnyusu.
Wo ‘Udu Omaurokpotọ’ Ẹsikpobi
9. Ẹvẹ a ro dhesẹ epanọ omaurokpotọ u wuzou te evaọ Ibruoziẹ uzou avọ 9?
9 Ma tẹ gwọlọ jọ egbẹnyusu Ọghẹnẹ, ma re wo ‘udu omaurokpotọ.’ (1 Pita 3:8; Ol. 138:6) A jọ Ibruoziẹ uzou avọ 9 dhesẹ epanọ omaurokpotọ u wuzou te. Jotam ọmọ Gidiọn ọ ta nọ: “Ẹdẹjọ ire e [tẹ] nya re a rọ ovie mu kẹ oma rai.” A tẹ rehọ ure olivi, ure fig, gbe ure vaene ze re a jọ udevie rai salọ ovie. Ire esa nana i dikihẹ kẹ uvi ahwo enọ e gwọlọ su ibe emọ Izrẹl rai hi. Rekọ ure-inwe nọ u wo iruo ọvo viọ erae nọ a rẹ rehọ iẹe koko họ ha na o te dikihẹ kẹ esuo Abimẹlẹk, ohwo omorro gbe ojihẹ nọ ọ gwọlọ kienyẹ amọfa. Dede nọ o “su ahwo Izrẹl ikpe esa,” o whu uwhu idudhe. (Ibr. 9:22) O rrọ ziezi re ohwo o wo ‘udu omaurokpotọ.’
10. Eme who wuhrẹ no oware nọ o via kẹ Herọd ze fikinọ ọ rehọ ‘oruaro kẹ Ọghẹnẹ hẹ’?
10 Evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ, ẹwhọ ọ jọ udevie Herọd Agripa ovie Judia ọnọ o wo omorro na avọ ahwo Taya gbe Saidọn, enọ e jẹ gwọlọ inọ a kugbe. Ẹdẹjọ nọ Herọd ọ jẹ kẹ ovuẹ evaọ ẹgbede, ahwo a te je bo inọ: ‘Uru ọghẹnẹ, orọnikọ orọ ohwo akpọ họ!’ Herọd ọ siọ ajiri otiọye na ha, ẹnjẹle Jihova ọ tẹ tehe iẹe, o te whu uwhu omovuọ “fiki epanọ ọ rọ oruaro na kẹ Ọghẹnẹ hẹ.” (Iruẹru 12:20-23) Kọ eme ma re ru otẹrọnọ ma wo ona ẹmeọta hayo ona nọ ma re ro wuhrẹ amọfa Ebaibol? Joma rehọ orro na kẹ Ọghẹnẹ ọnọ o ru onana lọhọ.—1 Kọr. 4:6, 7; Jem. 4:6.
Wo Udu, Jọ Gaga
11, 12. Ẹvẹ oriruo Enọk o ro dhesẹ inọ Jihova ọ rẹ kẹ idibo riẹ udu gbe ogaga?
11 Ma tẹ be rehọ omaurokpotọ nya evaọ idhere Jihova, ọ te k’omai udu gbe ogaga. (Izie. 31:6-8, 23) Enọk, ọmọ-oruọmọ avọ isoi Adamu, ọ nyusu kugbe Ọghẹnẹ avọ udu ẹkwoma uzuazọ ẹrẹreokie nọ o yeri evaọ udevie ahwo omuomu. (Emu. 5:21-24) Jihova ọ kẹ Enọk ogaga re o whowho ovuẹ ẹdhoguo kẹ ahwo na fiki eme edada gbe izieraha rai. (Se Jud 14, 15.) Kọ who wo udu nọ who re ro whowho ovuẹ ẹdhoguo Ọghẹnẹ?
12 Jihova ọ rehọ Ẹvo akpọ-soso ro kpe irumuomu evaọ edẹ Noa. Rekọ, eruẹaruẹ Enọk e rrọ uduotahawọ k’omai keme Ọghẹnẹ ọ te rehọ ijẹle riẹ rọ raha irumuomu no kẹle. (Evia. 16:14-16; 19:11-16) Evaọ uyo kẹ elẹ mai, Jihova ọ be k’omai udu nọ ma re ro whowho ovuẹ ẹdhoguo riẹ gbe eghale nọ Uvie riẹ o te wha ze.
13. Fikieme o jẹ sai mu omai ẹro inọ Ọghẹnẹ ọ te k’omai udu gbe ogaga nọ ma re ro thihakọ ebẹbẹ?
13 Ma gwọlọ udu gbe ogaga nọ Ọghẹnẹ ọ rẹ kẹ re ma sai thihakọ ebẹbẹ. Okenọ Esọ ọ rehọ eyae Hit, ‘o wha evedha se [ọsẹgboni riẹ] Aiziki avọ Rebeka.’ Rebeka o tube bruenu nọ: “Uzuazọ eyae obọ Hit obẹ omẹ no. Otẹrọnọ Jekọp [ọmọ mai] ọ rẹ rọwọ aye Hit jọ wọhọ enana eva otọ na, didi erere ọ rẹ jọ uzuazọ mẹ te omẹ?” (Emu. 26:34, 35; 27:46) Aiziki ọ tẹ j’owọ kpata kpata, o te vi Jekọp re ọ nyai wo aye evaọ udevie idibo Jihova. Dede nọ Aiziki avọ Rebeka a sai nwene oware nọ Esọ o ru hu, Ọghẹnẹ ọ kẹ rai areghẹ, udu, gbe ogaga nọ a ro kru ẹgbakiete rai. Ma tẹ lẹ kẹ obufihọ, Jihova o ti ru epọvo na k’omai.—Ol. 118:5.
14. Ẹvẹ ọmọtẹ ọsese Izrẹl jọ o ro dhesẹ emamọ aruọwha?
14 Ikpe buobu e vrẹ no, ọmọtẹ ọsese Izrẹl jọ nọ otu-ẹmo a mu rehọ o zihe ruọ ọgbodibo evaọ uwou oletu ẹmo Siria nọ a re se Neaman, ọnọ ọ jẹ mọ oti. Fikinọ ọmọtẹ na o yo kpahe iruo igbunu nọ Ọghẹnẹ ọ rehọ Elaesha ọruẹaro na ru no, ọ tẹ gbaudu ta kẹ aye Neaman inọ: ‘O hae jọnọ olori mẹ o re kpobọ Izrẹl, ọruẹaro Ọghẹnẹ ọ hai siwi oti riẹ na.’ Nọ Neaman o gine kpobọ Izrẹl, a tẹ rọ edhere igbunu siwi oti riẹ. (2 Iv. 5:1-3) Ọmọtẹ nana o fi emamọ oriruo hotọ kẹ izoge re a rẹroso Jihova kẹ udu nọ a rẹ rọ ta usiuwoma kẹ iticha, ibe emọ-isukulu, gbe amọfa.
15. Oware aruọwha vẹ Obedaya, orieyero Ehab Ovie na o ru?
15 Ọghẹnẹ ọ rẹ k’omai udu nọ ma re ro thihakọ ukpokpoma. Roro kpahe Obedaya, orieyero Ehab Ovie na, ọnọ ọ jọ uzuazọ evaọ etoke Elaeja. Okenọ Jezibẹl Ovie-Aye na ọ juzi inọ a kpe eruẹaro Ọghẹnẹ no, Obedaya ọ tẹ ko eruẹaro 100 dhere, ghale ae “họ eva eghogho utho udhudhe uvẹ gbe ikpe.” (1 Iv. 18:13; 19:18) Kọ whọ sae rehọ udu fiobọhọ kẹ ibe Ileleikristi nọ a bi kpokpo wọhọ epanọ Obedaya o fiobọhọ kẹ eruẹaro Jihova na?
16, 17. Eme Aristakọs avọ Gayọs a ru nọ a rẹriẹ ovao ku ukpokpoma?
16 A te bi kpokpo omai, ma re wo imuẹro inọ Jihova ọ rrọ kugbe omai. (Rom 8:35-39) Evaọ afe-aruọzaha nọ o kpe fihọ eva Ẹfẹsọs, ahwo ugbarugba nọ i bu te idu buobu a wọ ruru Aristakọs avọ Gayọs, ibe iruiruo Pọl. Demetriọus odhogu na ọye ọ wha ozighi na ze. Tei te ibe idhogu riẹ a rehọ isiliva ma Atẹmis ẹdhọ-aye na, rekọ okọ nana nọ a je ro wo igho o te muhọ ekie keme usiuwoma nọ Pọl ọ jẹ ta o lẹliẹ ahwo buobu evaọ ẹwho na siọ edhọgọ ba. Ahwo ugbarugba na a te si Aristakọs avọ Gayọs ototọ kpohọ afe-aruọzaha na a te muhọ ebo nọ: “Atẹmis ahwo Ẹfẹsọs ọ rẹ ruaro!” Aristakọs avọ Gayọs a je rẹro uwhu, rekọ osiobe ẹwho na o te hrẹ ofu ogbotu na kpotọ.—Iruẹru 19:23-41.
17 Oware utioye na o tẹ via kẹ owhẹ, kọ whọ te siọ usiuwoma ba ẹta? Oware ovo u dhesẹ hẹ inọ oma o lọhọ Aristakọs avọ Gayọs. Makọ okenọ ọ jọ obọ Tẹsalonika, Aristakọs ọ riẹ inọ ewhowho emamọ usi na o rẹ sae wha ukpokpoma ze. Okejọ nọ u kpemu, ozighi ọ roma via evaọ okenọ Pọl ọ jọ obei ta usiuwoma. (Iruẹru 17:5; 20:4) Fikinọ Aristakọs avọ Gayọs a jẹ nya evaọ idhere Jihova, Ọghẹnẹ ọ kẹ rai ogaga gbe udu nọ a ro thihakọ ukpokpoma.
Gwọlọ Ifowe Amọfa
18. Ẹvẹ Priska avọ Akwila a jẹ rọ “guọlọ ifowe” amọfa?
18 Makọ a bi kpokpo omai hayo a bi kpokpo omai hi, ma re wo ọdawẹ kẹ ibe Ileleikristi. Priska avọ Akwila a jẹ “guọlọ ifowe” amọfa. (Se Ahwo Filipai 2:4.) Ọzae avọ aye ezi yena a fi Pọl họ uwou evaọ Ẹfẹsọs, oria nọ Demetriọus odhogu na ọ jọ wha ozighi nọ ma t’ẹme te vẹre na ze. O sae jọnọ oke yena Priska avọ Akwila a rọ tubẹ gwọlọ nọ a re “siobọno uzuazọ rai” fiki Pọl. (Rom 16:3, 4; 2 Kọr. 1:8) Nẹnẹ, ọdawẹ nọ ma re wo kẹ inievo mai nọ a bi kpokpo o rẹ lẹliẹ omai “wo areghẹ wọhọ eriọvọ.” (Mat. 10:16-18) Ma rẹ rọ areghẹ ta usiuwoma na, yọ ma re vivie inievo mai kẹ otu ugbarugba ha.
19. Eware ezi vẹ Dọkas o ru kẹ amọfa?
19 Idhere sa-sa e riẹ nọ ma rẹ rọ gwọlọ ifowe amọfa. Ileleikristi jọ a rrọ ọbẹwẹ, yọ ma rẹ sai fiobọhọ kẹ ae. (Ẹf. 4:28; Jem. 2:14-17) Dọkas aye jọ nọ o re ru ọghọ gaga ọ jọ ukoko ikpe-udhusoi ọsosuọ jọ nọ o jọ obọ Jopa. (Se Iruẹru 9:36-42.) “Iruo iwoma iruo gbe ọghọ-ohrọ” e da Dọkas oma fia, onana u kugbe iwu nọ o je ko kẹ eyae-uku iyogbere. Eyae-uku na a weri gaga nọ Dọkas o whu evaọ 36 C.E. Ọghẹnẹ ọ tẹ rehọ ẹkwoma Pita ukọ na kpare Dọkas, yọ ababọ avro, ọ rọ evawere je whowho emamọ usi na je ru eware iwoma kẹ amọfa bọwo ẹdẹ uwhu riẹ. Eva e be were omai inọ eyae Ileleikristi itienana nọ i re ru ọghọ e rrọ udevie mai nẹnẹ!
20, 21. (a) Ẹvẹ uduotahawọ o rọ rrọ edhere jọ nọ ma rẹ rọ gwọlọ ifowe amọfa? (b) Eme whọ rẹ sai ru re whọ jọ uduotahawọ kẹ amọfa?
20 Ma rẹ gwọlọ ifowe amọfa ẹkwoma udu nọ ma rẹ ta hae awọ. (Rom 1:11, 12) Saelas ọ jọ uduotahawọ kẹ Pọl. Okenọ a ku ẹme oyawo na họ no evaọ oware wọhọ 49 C.E., ugboma esuo nọ o jọ obọ Jerusalẹm a te vi ahwo re a wha ileta se ibe eg’Ọghẹnẹ nọ e jọ eria efa. Saelas, Judas, Banabas, gbe Pọl a tẹ wha ileta na kpobọ Antiọk. Saelas avọ Judas a tẹ jọ obei “rọ eme buobu tuduhọ ahwo na awọ.”—Iruẹru 15:32.
21 Uwhremu na, a te fi Pọl avọ Saelas họ uwou-odi evaọ obọ Filipai, rekọ otọ nọ u nuhu o tẹ whae ze nọ a ro no uwou-odi. Dai roro epanọ eva e were rai te nọ oriekarọ na avọ uviuwou riẹ a kurẹriẹ fiki usiuwoma nọ a ta kẹe! Taure a te ti no okpẹwho yena, Sailas avọ Pọl a tuduhọ inievo na awọ. (Iruẹru 16:12, 40) Wọhọ Pọl avọ Saelas, daoma rehọ ẹme gbe ọwhọ ra evaọ usiuwoma ota na tuduhọ amọfa awọ. Yọ who te wo ẹme uduotahawọ jọ, ‘tae via.’—Iruẹru 13:15.
Gbẹ Hae Nya Evaọ Idhere Jihova
22, 23. Ẹvẹ ma sai ro wo erere no ikuigbe Ebaibol ze?
22 Ma re yere Jihova, “Ọghẹnẹ omosasọ kpobi” kẹ ikuigbe uzẹme nana nọ a kere fihọ Ebaibol na. (2 Kọr. 1:3) Re ma sai wo erere no ikuigbe nana ze, ma re fi eware nọ ma wuhrẹ no ai ze họ iruo evaọ uzuazọ mai, ma vẹ jẹ kẹ ẹzi ọfuafo Ọghẹnẹ uvẹ re ọ kpọ omai.—Gal. 5:22-25.
23 Eroro kpahe ikuigbe Ebaibol i ti fiobọhọ k’omai dhesẹ uruemu nọ o rẹ were Ọghẹnẹ. O te bọ usu nọ ma wo kugbe Jihova ga, ọnọ ọ be k’omai “areghẹ gbe eriariẹ jegbe oghọghọ.” (Ọtausi. 2:26) Onana u ve ti fiobọhọ k’omai ru Ọghẹnẹ eva were. (Itẹ 27:11) Jọ o jọ ọtamuo mai inọ enẹ ọvo ma re ru re ma ruabọhọ ẹnya evaọ idhere Jihova.
Ẹvẹ Whọ te k’Uyo?
• Ẹvẹ whọ sae rọ jọ ohwo oruọzewọ?
• Fikieme ma je wo ‘udu omaurokpotọ’?
• Ẹvẹ ikuigbe Ebaibol e sai ro fiobọhọ k’omai wo udu?
• Idhere vẹ ma sae rọ gwọlọ ifowe amọfa?
[Uwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 8]
Jẹfta ohwo oruọzewọ na avọ ọmọtẹ riẹ a ru eyaa riẹ gba, dede nọ o jọ bẹbẹ
[Uwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 10]
Whai emaha na, eme wha wuhrẹ no oriruo ọmọtẹ Izrẹl na ze?
[Uwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 11]
Didi obọ Dọkas o fihọ kẹ ibe Ileleikristi?