Rri Orọo Ghaghae Wọhọ Okẹ Nọ U No Obọ Ọghẹnẹ ze
“Fikiere ọzae ọ rẹ se ọsẹ gbe oni riẹ ba, ọ vẹ gbalọ aye riẹ, a vẹ jọ uwo ovo.”—EMU. 2:24.
1. Fikieme Jihova o ro te ọnọ ma rẹ rọ adhẹẹ kẹ?
JIHOVA ỌGHẸNẸ, Ọnọ ọ to orọo họ na, o te ọnọ ma rẹ rọ adhẹẹ kẹ. Ọye họ Ọmemama, Osu okpehru, gbe Ọsẹ obọ odhiwu, fikiere Ebaibol na e ta gba inọ obọ riẹ “kokẹ uwoma kokẹ uwoma avọ okẹ nọ o gba kiete kpobi” u no ze. (Jem. 1:17; Evia. 4:11) Onana yọ odhesẹvia ọrọ uyoyou ulogbo riẹ. (1 Jọn 4:8) Eware kpobi nọ o wuhrẹ omai no, gbe enọ ọ gwọlọ nọ ma ru, jegbe enọ ọ kẹ omai no kpobi e rrọ rọkẹ ewoma mai.—Aiz. 48:17.
2. Ithubro vẹ Jihova ọ kẹ ọzae avọ aye ọsosuọ na?
2 Ebaibol i dhesẹ inọ orọo yọ ọvojọ evaọ usu ekẹ ‘iwoma’ nọ Ọghẹnẹ ọ rọ kẹ omai. Nọ Jihova ọ to orọo ọsosuọ họ, ọ kẹ Adamu avọ Ivi ugogo ithubro nọ i re fi obọ họ kẹ ae kparobọ evaọ orọo na. (Se Matiu 19:4-6.) O hae jọnọ a koko izi Ọghẹnẹ, a hai wo evawere bẹdẹ bẹdẹ. Rekọ a tẹ rehọ ugheghẹ siọ uzi Ọghẹnẹ, uye ulogbo u te te ai.—Emu. 3:6-13, 16-19, 23.
3, 4. (a) Ẹvẹ ahwo buobu nẹnẹ a bi ro rri orọo gbe Jihova Ọghẹnẹ vo? (b) Iriruo vẹ ma te ta kpahe evaọ uzoẹme nana?
3 Wọhọ imava-orọo ọsosuọ yena, ahwo buobu nẹnẹ a be jọ erọo rai jiroro ababọ ithubro Jihova nọ a bi roro kpahe. Ezae avọ eyae jọ a be rria kugbe ababọ ẹrọo nọ a rọo, yọ efa a bi rri orọo wọhọ oware odode. (Rom 1:24-32; 2 Tim. 3:1-5) O thọrọ e rai ẹro inọ orọo yọ okẹ nọ u no obọ Ọghẹnẹ ze, gbe nnọ a te gbabọkẹ okẹ yena yọ Jihova Ọghẹnẹ, Ọnọ ọ kẹ okẹ na a bi rri vo na.
4 Ẹsejọ, makọ idibo Ọghẹnẹ jọ a re rri orọo wọhọ epanọ Jihova o rri rie he. Imava-orọo Ileleikristi jọ a rẹ jiroro re a hẹriẹ hayo fa orọo rai dede nọ oware nọ Ebaibol e ta nọ o rẹ sae fa orọo o via ha. Ẹvẹ a sae rọ whaha onana? Ẹvẹ uthubro nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ evaọ Emuhọ 2:24 na o sai ro fi obọ họ kẹ Ileleikristi bọ orọo rai ga? Ẹvẹ enọ e gwọlọ rọo a sae rọ ruẹrẹ oma kpahe kẹe? Joma ta kpahe erọo esa jọ evaọ oke anwae nọ i dhesẹ nọ re a kẹ Jihova adhẹẹ yọ oware jọ nọ u wuzou gaga re orọo o sae kparobọ.
Daoma Talamu Orọo Ra
5, 6. Ẹbẹbẹ vẹ Zekaraya avọ Ẹlizabẹt a rẹriẹ ovao ku, kọ erere vẹ o te rai fikinọ a talamu orọo rai?
5 Zekaraya avọ Ẹlizabẹt a jẹ emamọ iroro evaọ uzuazọ. Aimava yọ ahwo nọ a se egagọ Jihova gboja. Zekaraya ọ jẹ roma totọ ru iruo ozerẹ riẹ, yọ aimava na a jẹ dawo ẹgba rai kpobi koko izi Ọghẹnẹ. Eware buobu e riẹ nọ a rẹ rọ fiki rai yere Ọghẹnẹ. Rekọ, o hae jọ nọ who weze kpohọ uwou rai evaọ obọ Juda, whọ hai muẹrohọ inọ oware jọ o kare rai. A wo ọmọ họ. Ẹlizabẹt ọ jọ ọga, yọ aimava a kpako no.—Luk 1:5-7.
6 Evaọ orẹwho Izrẹl, ahwo a rri emọyẹ ghare gaga, yọ a je yẹ emọ buobu. (1 Sam. 1:2, 6, 10; Ol. 128:3, 4) Ọzae Izrẹl evaọ oke yena ọ rẹ sae tubẹ rọ edhere ẹghẹ siọ aye riẹ otẹrọnọ o yẹ emọ kẹe he. Rekọ Zekaraya ọ siọ Ẹlizabẹt he. Ọ dhẹ no orọo na ha, yọ aye riẹ o ru ere gbe he. Dede nọ o jẹ kẹ ae uye inọ a wo emọ họ, a gbẹ jẹ gọ Jihova kugbe. Uwhremu na, Jihova ọ tẹ rọ edhere igbunu rehọ ọmọzae ghale ae evaọ oke owho rai.—Luk 1:8-14.
7. Edhere ọfa vẹ Ẹlizabẹt o ro dhesẹ emamọ uruemu?
7 Ẹlizabẹt o dhesẹ emamọ uruemu evaọ edhere ọfa. Nọ o yẹ Jọn no, Zekaraya ọ jẹ ta ẹme he keme a di rie enu fikinọ ọ vro ẹme ẹnjẹle Ọghẹnẹ. Ghele na, u muẹro inọ Zekaraya ọ rehọ edhere jọ vuẹ aye riẹ inọ ẹnjẹle na ọ ta kẹe nnọ jọ o se odẹ ọmọ na “Jọn.” Ahwo nọ a jọ etẹe gbe imoni rai a gwọlọ nọ odẹ ọsẹ na a re ro se ọmọ na. Rekọ Ẹlizabẹt ọ suobọhọ onọ ọzae riẹ ọ gwọlọ na. Ọ ta nọ: “Ere he, rekọ Jọn a re ti se i.”—Luk 1:59-63.
8, 9. (a) Oghẹrẹ vẹ ẹtalamu o re ro ru orọo ga? (b) Ugogo idhere jọ vẹ ọzae avọ aye a sai ro dhesẹ nọ a talamu orọo rai?
8 Wọhọ Zekaraya avọ Ẹlizabẹt, enọ e rọo no nẹnẹ a be rẹriẹ ovao dhe use-abọ sa-sa. Imava-orọo a gbẹ talamu ohwohwo ho, orọo na o rẹ tọ họ. Oma orọ lẹliẹ amọfa, ifoto ẹbẹba iriwo, ẹnwae-obro, gbe eware itieye efa e rẹ sae raha eva nọ ọzae avọ aye a fihọ ohwohwo. Yọ evaifihọ itieye e gbẹ rrọ orọo ho, uyoyou u ve muhọ ekiekpo. Evaọ idhere jọ, ẹtalamu orọo o wọhọ ogba nọ a ma wariẹ uwou họ, nọ u re ru re ahwo nọ a gwọlọ họ a siọ uwou na ba ẹruọ re enọ e rrọ uwou na a ruẹsi wo ufuoma. Fikiere, nọ ọzae avọ aye a tẹ talamu orọo rai, a rẹ sae rria kugbe dhedhẹ je rovie eva kẹ ohwohwo re uyoyou rai o jọ gaga. Ẹhẹ, o r’oja re ọzae avọ aye nọ a rọo no a talamu orọo rai.
9 Jihova ọ ta kẹ Adamu nọ: ‘Ọzae ọ rẹ se ọsẹ gbe oni riẹ ba, ọ vẹ gbalọ aye riẹ.’ (Emu. 2:24) Eme oyena u dhesẹ? Nọ imava a tẹ rọo no, oghẹrẹ nọ a je yeri kugbe egbẹnyusu gbe uviuwou rai u re nwene. Ọrivẹ-orọo rai na a rẹ mae raha oke kugbe. Isiuru ọrivẹ-orọo rai a rẹ rọ karo orọnikọ orọ egbẹnyusu gbe imoni rai hi; yọ a rẹ kuvẹ re esẹgbini rai a dhunu họ ẹjiroro gbe ẹwhọ rai hi. Imava-orọo na a rẹ talamu ohwohwo. Ere Ọghẹnẹ ọ gwọlọ mi ai.
10. Eme o re fi obọ họ kẹ imava orọo daji orọo rai?
10 Makọ evaọ uviuwou nọ otujọ a be jọ gọ Jihova ha, uruemu ezi ọ rẹ wha irere ze. Oniọvo-ọmọtẹ jọ nọ ọzae riẹ ọ rrọ ukoko ho ọ ta nọ: “Me yere Jihova gaga nọ o ro wuhrẹ omẹ re mẹ roma kpotọ kẹ ọzae mẹ jẹ kẹe adhẹẹ. Omaurokpotọ o wha riẹ ze nọ mẹ be rọ reawere orọo mẹ anwọ ikpe 47 na.” (1 Kọr. 7:10, 11; 1 Pita 3:1, 2) Fikiere, daoma gaga re udu u kie ọrivẹ-orọo ra vi evaọ orọo na. Rehọ ẹmeunu gbe uruemu dhesẹ nọ ọrivẹ-orọo ra họ ohwo nọ ọ mae ghare kẹ owhẹ evaọ otọakpọ na. Dawo ẹgba ra kpobi re ohwo jọ hayo oware jọ ọ siọ ohẹriẹ ba efihọ udevie rai. (Se Itẹ 5:15-20.) Ron avọ Jeannette nọ a be reawere orọo rai anwọ ikpe 35 a ta nọ: “Fikinọ ma be roma kpotọ ru oware nọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ mi omai, ma bi wo evawere evaọ orọo mai.”
Okugbe O re Ru Orọo Jọ Gaga
11, 12. Ẹvẹ Akwila avọ Prisila a je ro ru iruo kugbe (a) evaọ obọ uwou, (b) evaọ akiruo rai, gbe (c) evaọ odibọgba na?
11 Nọ Pọl ukọ na ọ ta ẹme kpahe egbẹnyusu riẹ Akwila avọ Prisila, ọ fodẹ ọjọ siọ ọjọ ba ha. Imava orọo nana nọ a wo okugbe na yọ emamọ oriruo ọrọ oware nọ Ọghẹnẹ o wo họ iroro nọ ọ ta inọ ọzae avọ aye a rẹ jọ “uwo ovo.” (Emu. 2:24) A jẹ hai ru iruo kugbe ẹsikpobi evaọ obọ uwou rai, evaọ iruo rai gbe evaọ odibọgba na. Wọhọ oriruo, nọ Pọl ọ kaki te Kọrint, Akwila avọ Prisila a dede i rie rehọ re ọ rria kugbe ai, yọ o wọhọ nọ etẹe ọ jẹ hai wohọ kẹse kẹse evaọ iruo riẹ. Uwhremu na, evaọ obọ Ẹfẹsọs, uwou rai a jẹ jọ ru ewuhrẹ, yọ aimava na a jẹ daoma fi obọ họ kẹ enọ i kurẹriẹ obọ wọhọ Apọlọs re a dikihẹ ga evaọ abọ-ẹzi. (Iruẹru 18:2, 18-26) Ọzae avọ aye nana nọ a wo ajọwha na a tẹ kwa kpobọ Rom, a tẹ jẹ jọ obei kuvẹ re a jọ uwou rai ru ewuhrẹ. Uwhremu na, a te zihe kpobọ Ẹfẹsọs, jẹ bọ inievo na ga.—Rom 16:3-5.
12 Akwila, Prisila gbe Pọl a jọ akiruo ọvona evaọ etoke jọ, jẹ bọ iwou-udhu. Evaọ onana re, ọzae avọ aye nana a je ru iruo kugbe ababọ ẹwhọ. (Iruẹru 18:3) Rekọ, oke nọ a jẹ raha kugbe evaọ odibọgba rai họ oware nọ o lẹliẹ orọo rai jọ gaga ziezi. Okenọ a jọ Kọrint, Ẹfẹsọs, hayo Rom, a riẹ rai wọhọ ‘egba-iruo eva Kristi Jesu.’ (Rom 16:3) A je ru iruo kugbe jẹ wha iruo usiuwoma ota na haro evaọ oria kpobi nọ a kpohọ.
13, 14. (a) Eware jọ vẹ i re ru ei bẹbẹ re erivẹ orọo e kẹle ohwohwo? (b) Eware jọ vẹ erivẹ orọo a rẹ sai ru rọ bọ orọo rai ga wọhọ “uwo ovo”?
13 Evaọ uzẹme, imava-orọo a te wo itee evona je bi ru eware kugbe o rẹ bọ orọo rai ga. (Ọtausi. 4:9, 10) Rekọ u yoma gaga inọ imava-orọo buobu a bi wo oke kugbe ziezi hi. A re kpohọ iruo oke krẹkri evaọ ọvuọ oria riẹ. Ejọ i re kpohọ erẹ ẹsibuobu fiki iruo hayo tube kpohọ orẹwho ofa siọ uviuwou rai ba, a vẹ hai vi ugho se uviuwou na. Makọ evaọ uwou na, erivẹ orọo jọ a re wo uvẹ kẹ ohwohwo ho fiki oke nọ a be raha kẹ etehe-ughe, erozaha ividio, Itanẹte, hayo eware efa. Kọ ere o rrọ evaọ uviuwou ra? O tẹ rrọ ere, kọ wha gbẹ daoma ru inwene re wha sai wo oke kugbe? Kọ ẹvẹ kpahe eware nọ wha rẹ sai ru kugbe wọhọ emu-othere, imidhe ewozẹ, hayo erufuọ ighẹ na? Kọ wha sai kuomagbe rẹrote emọ rai hayo esẹgbini rai nọ e kpako no?
14 Mai wuzou, wha raha oke kugbe ziezi evaọ iruẹru nọ i kie kpahe egagọ Jihova. Ese ikere okpẹdẹ na gbe uwuhrẹ Ebaibol uviuwou nọ wha re ru u re fi obọ họ kẹ uviuwou rai le itee abọ-ẹzi. Wha hai je kpohọ usiuwoma ota kugbe. O tẹ lọhọ, wha ru iruo ọkobaro kugbe, o tẹ make rọnọ amara ọvo hayo ukpe ọvo wha sai ru ei. (Se 1 Ahwo Kọrint 15:58.) Oniọvo-ọmọtẹ jọ nọ o ru ọkobaro kugbe ọzae riẹ ọ ta nọ: “Usiuwoma ota yọ edhere jọ nọ ma jẹ rọ raha oke kugbe, jẹ t’ẹme kugbe ziezi. Fikinọ utee mai họ re ma fi obọ họ kẹ amọfa wo eriariẹ Ọghẹnẹ, ma gine wo okugbe. Mẹ tẹ te kẹle iẹe gaga orọnikọ wọhọ ọzae mẹ ọvo ho rekọ wọhọ emamọ ogbẹnyusu.” Nọ wha bi ru eware nọ e rẹ kẹ erere na, isiuru rai, eware nọ wha be rọ karo, gbe uruemu rai e vẹ te rọwo kugbe, yọ wọhọ Akwila avọ Prisila, wha ve ti mu eware họ eru kugbe wọhọ “uwo ovo.”
Wha rọ Ọghẹnẹ Karo
15. Eme o re ru orọo kparobọ? Ru ei vẹ.
15 Jesu ọ riẹ epanọ u wuzou te re a rọ Ọghẹnẹ karo evaọ orọo. Ọ ruẹ no odhiwu ze okenọ Jihova ọ to orọo ọsosuọ na họ. O muẹrohọ epanọ eva e were Adamu avọ Ivi te nọ a je koko izi Ọghẹnẹ, yọ ọ ruẹ uye nọ u te rai nọ a gbabọkẹ izi Ọghẹnẹ. Fikiere nọ Jesu o je wuhrẹ amọfa, o fiẹgba họ uzi Ọghẹnẹ nọ o rrọ Emuhọ 2:24. O fibae nọ: “Onọ Ọghẹnẹ o kugbe no, a jọ ohwo ọvo ọ hẹriẹ e he.” (Mat. 19:6) Fikiere, adhẹẹ odidi kẹ Jihova ọ gbẹ rrọ ugogo oware nọ o rẹ lẹliẹ orọo wo evawere jẹ kparobọ. Josẹf avọ Meri, ọsẹgboni Jesu, a fi uvi oriruo h’otọ evaọ abọ nana.
16. Ẹvẹ Josẹf avọ Meri a rọ jọ uviuwou rai se eware abọ-ẹzi gboja?
16 Josẹf ọ jẹ hai tete Meri. Okenọ ọ riẹ nọ Meri o dihọ, o jọ isiuru riẹ hẹ re o kpomovuọ họ iẹe oma, makọ taure ẹnjẹle Ọghẹnẹ ọ tẹ te ta kẹe oghẹrẹ nọ Meri o ro dihọ. (Mat. 1:18-20) Aimava a koko uzi Siza, yọ a jẹ r’oma totọ koko uzi Mosis na. (Luk 2:1-5, 21, 22) Yọ dede nọ o jọ ọgbahọ kẹ eyae gbe emọ re a kpohọ ehaa egagọ evaọ Jerusalẹm ho, Josẹf avọ Meri kugbe ahwo uviuwou rai a jẹ hae nya kukpe kukpe. (Izie. 16:16; Luk 2:41) Evaọ idhere nana gbe efa, ọzae avọ aye nana nọ i se egagọ Jihova gboja na a daoma ru Jihova eva were, je dhesẹ adhẹẹ kẹ eware abọ-ẹzi. Agbẹta nọ Jihova ọ rọ salọ ae re a rẹrote Jesu no emaha ze na.
17, 18. (a) Idhere vẹ ọzae avọ aye a sae rọ rehọ eware abọ-ẹzi karo evaọ uviuwou rai? (b) Ẹvẹ onana o sai ro fi obọ họ kẹ ae?
17 Kọ uviuwou ra o be rọ eware abọ-ẹzi karo? Wọhọ oriruo, nọ wha tẹ be jiroro jọ nọ i wuzou gaga, kọ wha be hae kake kiẹ oware nọ Ebaibol e ta kpahe ẹme na, lẹ kpahe ẹme na, jẹ yare ohrẹ mi Ileleikristi nọ e kpako evaọ abọ-ẹzi? Manikọ onọ wha jọ udu rai roro hayo onọ egbẹnyusu gbe ahwo uviuwou rai a ta kẹ owhai wha be hae gwọlọ ro ku ebẹbẹ họ? Kọ wha be hae daoma fi obọdẹ ithubro nọ ọrigbo ẹrọwọ na o kere kpahe orọo gbe uzuazọ uviuwou họ iruo? Manikọ uruemu okegbe nọ wha rrọ hayo enọ a kere fihọ ebe obọ akpọ wha bi lele? Kọ wha be hae lẹ je ru uwuhrẹ kugbe ẹsikpobi, fi itee abọ-ẹzi họ, jẹ ta kpahe eware nọ uviuwou rai o rẹ rọ karo?
18 Ray nọ ọ reawere orọo te ikpe 50 no, ọ ta nọ: “Ma ri wo ẹbẹbẹ ọvuọvo nọ ma fi kparobọ họ họ, keme ma fi Jihova họ abọjọ ọrọ ‘ufi nọ a thahe akuasa’ evaọ orọo mai.” (Se Ọtausiuwoma Na 4:12.) Epọvo na Danny avọ Trina a ta inọ: “Nọ ma be gọ Jihova kugbe na, okugbe orọo mai u bi dhe ẹgẹga.” A rọo avọ evawere vrẹ ikpe 34 no. Wha tẹ be rọ Jihova karo evaọ orọo rai, o ti fi obọ họ kẹ owhai kparobọ jẹ ghale owhai.—Ol. 127:1.
Gbẹ Hai Rri Orọo Ghaghae
19. Ẹjiroro vẹ Ọghẹnẹ ọ rọ to orọo họ?
19 Rọ kẹ ahwo buobu nẹnẹ, evawere obọ rai họ oware nọ u wuzou kẹ ae. Rekọ oghẹrẹ nọ odibo Jihova o re rri eware sa. Ọ riẹ inọ orọo yọ okẹ nọ u no obọ Ọghẹnẹ ze nọ ọ be rọ wha ẹjiroro riẹ haro. (Emu. 1:26-28) O hae jọ nọ Adamu avọ Ivi a rọ adhẹẹ kẹ okẹ yena, akpọ na kpobi ọ hae te jọ aparadase nọ idibo ikiẹrẹe Ọghẹnẹ nọ e be wereva ọvo a hae jọ.
20, 21. (a) Fikieme ma re ro rri orọo ghaghae? (b) Okẹ vẹ ma ti wuhrẹ kpahe evaọ uzoẹme n’otha?
20 Mai wuzou, idibo Ọghẹnẹ a rri orọo wọhọ uvẹ nọ a rẹ rọ wha orro se Jihova. (Se 1 Ahwo Kọrint 10:31.) Wọhọ epanọ ma ruẹ no na, ẹtalamu orọo, okugbe, gbe Ọghẹnẹ nọ a rẹ rọ karo yọ eware nọ e rẹ were Jihova jẹ bọ orọo ga. Fikiere, o tẹ make rọnọ ma be ruẹrẹ oma kpahe kẹ orọo, be bọ orọo mai ga, hayo be daoma ku ebẹbẹ orọo mai họ re o seba ẹfa, ma re wo adhẹẹ kẹ orọo keme Ọghẹnẹ họ ọnọ ọ to ọruẹrẹfihotọ na họ. Oyena nọ ma re wo họ iroro o te wọ omai fi ehrẹ Ebaibol họ iruo nọ ma tẹ be jiroro evaọ orọo. Enẹ ma re ro wo adhẹẹ kẹ orọo gbe Jihova Ọghẹnẹ, ọnọ ọ to orọo họ.
21 Orọnikọ orọo ọvo họ okẹ nọ Jihova ọ kẹ omai hi; yọ orọnikọ oye ọvo o rẹ lẹliẹ ohwo wo evawere he. Evaọ uzoẹme nọ o rrọ aro na, ma te ta kpahe okẹ oghaghae ofa nọ Ọghẹnẹ ọ rọ kẹ omai—okẹ seba-ẹrọo.
Ẹvẹ Whọ te k’Uyo?
• Ẹvẹ Ileleikristi a re ro dhesẹ inọ a rri orọo ghaghae?
• Fikieme iruo nọ ọzae avọ aye a re ru kugbe o rẹ rọ bọ orọo rai ga?
• Idhere jọ vẹ ọzae avọ aye a sae rọ rehọ Ọghẹnẹ karo evaọ orọo rai?
• Ẹvẹ ma sae rọ rehọ adhẹẹ kẹ Jihova, Ọnọ ọ to orọo họ na?
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 15]
Eware nọ ọzae avọ aye a re ru kugbe u re fi obọ họ kẹ ae jọ kpekpekpe