Kọ Whọ Riẹ Onọ Whọ rẹ Salọ?
Edọkita buobu evaọ akpọ na soso a bi siwi ahwo ababọ azẹ osefihọ-oma enẹna. Kọ whọ riẹ je wo otoriẹ oghẹrẹ usiwo-imu ababọ-azẹ nọ e riẹ enẹna? U fo nọ whọ rẹ riẹ re whọ jẹ iroro ra kpahotọ kpahe oghẹrẹ usiwo-imu gbe obẹrọ nọ o were owhẹ. Rri ividio na No Blood—Medicine Meets the Challenge. Nọ who ti rri rie na, muẹrohọ eware nọ e rrọ obotọ na.—Muẹrohọ: Fikinọ ughe oma-obẹrọ ekpẹkpẹ jọ e rrọ ividio na, esẹgbini a rẹ rehọ areghẹ rri ividio na kugbe emaha na.
(1) Isẹri Jihova a rẹ siọ azẹ osefihọ-oma fiki uzi Ebaibol nọ o rrọ Iruẹru 15:28, 29. O ta nnọ ma ‘si oma no azẹ.’ (2) Isẹri Jihova a gwọlọ usiwo-imu nọ o mai woma nọ e riẹ ababọ azẹ omọfa nọ a rẹ rehọ. (3) Ohwo kpobi nọ ọ be mọ o wo udu nọ ọ rẹ rọ salọ onọ u je rie; koyehọ, udu nọ ọ rẹ rọ jiroro oware nọ a rẹ jọ oma riẹ ru.
(4) O rrọ oware areghẹ re a salọ usiwo-imu nọ a re ro nwene azẹ osefihọ-oma keme u re ruiruo ziezi, o tẹ jẹ kare ọza eyao efa nọ o rẹ wha fihọ ohwo oma. Azẹ osefihọ-oma ọ rẹ wha eyao wọhọ AIDS, hepatitis (ẹyao-edhẹ) gbe oghẹrẹ eyao efa ze. Ohwo nọ ọ be mọ họ ọnọ ọ rẹ jiroro oghẹrẹ usiwo nọ ọ rẹ jẹrehọ gbe onọ ọ rẹ jẹrehọ họ. (5) Nọ azẹ o te bi hwẹ kufiẹ gaga, eware ivẹ nọ edọkita a re ru kpatakpata họ, a rẹ whaha azẹ na re ọ seba ehwẹ, a vẹ jẹ jọ oma ohwo na ru azẹ ọvona bu te epanọ ọ jọ.
(6) Ehri-izi ene nọ a rẹ nya lele evaọ usiwo nọ a re ro nwene azẹ osefihọ-oma họ, ru epanọ azẹ o gbe hwẹ kufiẹ ga hrọ họ, ru epanọ egẹgẹ-azẹ ọwawae i gbe vru bu hrọ họ, ru azẹ ohwo vihọ, je ru ohwo wariẹ wo azẹ nọ o no rie oma.
(7) Edọkita a rẹ daoma (a) ru nọ azẹ o gbe hwẹ kufiẹ bu hrọ họ, (b) ru nọ egẹgẹ-azẹ ọwawae i gbe vru bu hrọ họ, (c) ru azẹ ohwo vihọ, gbe (d) ru ohwo wariẹ wo azẹ nọ o no rie oma ẹkwoma eru eware enana: (1) Ona obẹrọ nọ a rẹ romatotọ ru nọ a rẹ jọ rehọ electrocautery ruiruo (okwakwa ẹlẹtriki oma-obẹrọ nọ u re ru oria nọ a be bẹre na yamu), argon beam coagulator (okwakwa nọ a re ro ru azẹ oria nọ a be bẹre na dhẹmu), gbe fibrin glue (ame nọ a re ro ru azẹ dhẹmu); (2) hemodilution(a rẹ rehọ oghẹrẹ umu ame jọ gua azẹ nọ ọ rrọ ohwo oma u ve ru azẹ na bu vi epaọ ọsosuọ); (3) erythropoietin (EPO); (4) cell salvage (egẹgẹ azẹ nọ a re ru re e seba evru). (8) (a) Evaọ etoke obẹrọ, a rẹ kpọ azẹ ohwo na jọ fihọ eria jọ a ve se oghẹrẹ umu ame jọ nọ ọ rrọ azẹ hẹ họ ohwo na oma. Evaọ etoke obẹrọ na hayo nọ a te ru obẹrọ na no a ve zihe azẹ nọ a kpọ fihọ oria jọ vẹre na fihọ ohwo na oma. A re se onana Hemodilution. (b) A rẹ kpọ azẹ nọ o bi hwẹ no omola hayo uriẹ oma na jọ ze fihọ ẹjini jọ evaọ etoke obẹrọ. A ve ru azẹ na fo evaọ ẹjini na a ve zihe iei họ ohwo na oma. A re se onana cell salvage. (9) Ma rẹ nọ edọkita kpobi nọ o bi siwi omai re ọ vuẹ omai kpahe irere gbe enwoma nọ e rẹ sai no usiwo-imu nọ a re ro nwene azẹ osefihọ-oma ze.
(10) A rẹ sai ru obẹrọ ogaga gbe onọ o gwọlọ onaa ziezi ababọ azẹ osefihọ-oma. A dhesẹ iriruo ivẹ jọ kpahe ọmọ nọ a bẹre oma nọ o rehọ oke gaga re a ru onwa-uke riẹ nọ u zulẹ liọ gbe ọkpako nọ a bẹre eva re a ruẹse ruẹrẹ eghogho-azẹ ologbo nọ ọ rẹ wha azẹ no ubiudu ruọ ugboma na. (11) Omamọ oware jọ o be romavia evaọ udevie edọkita enẹna, edọkita nọ i wo ọdawẹ a be rehọ oghẹrẹ onaa usiwo-imu ekpokpọ nọ a be kiẹ via enẹna ro siwi Isẹri Jihova ababọ azẹ.
Eghẹrẹ usiwo jọ nọ a dhesẹ evaọ ividio na yọ enọ omomọvo ọ rẹ rehọ iroro riẹ nọ ọ rehọ Ebaibol wuhrẹ no rọ salọ, sọ ọ gwọlọ hayo ọ se. Kọ whọ jiroro kpahe oghẹrẹ usiwo-imu nọ a re ro nwene azẹ osefihọ-oma nọ whẹ gbe emọ ra a rẹ sae rehọ, je kere ẹjiroro ra fihọ ekade DPA ra no? Re whọ sai wo otoriẹ eme nana ziezi, roma totọ se “Enọ Ahwo nọ A s’Ebe” evaọ Uwou-Eroro ọ June 15, 2004, gbe October 15, 2000, (erọ Oyibo). Kẹsena whọ vẹ rehọ uko-obeva Odibọgba Uvie Mai ọrọ December 2006 nọ u wo uzoẹme na, “Didi Iroro Mẹ rẹ Jẹ Kpahe Eroruiruo Egẹgẹ-Esese Azẹ gbe Oghẹrẹ Usiwo-Imu nọ U Kpomahọ Eroruiruo Azẹ Obọmẹ?,” rọ jiroro ra kpahe enọ whọ jẹrehọ gbe enọ whọ se. Kẹsena, who ve kere ẹjiroro ra gbagba fihọ ekade DPA ra. Whọ rẹ vuẹ amiunugu usiwo-imu ra nọ whọ salọ gbe imoni ra nọ e rrọ Isẹri Jihova ha kpahe ẹjiroro ra.