Kọ Whọ Ruẹrẹ Oma Kpahe no re Whọ “rọ Otọakpọ na Reuku?”
JESU ọ ya eyaa nọ: “Eva e were enọ e rrọ wowolẹ, keme a te rọ otọakpọ na reuku.” Eyaa nana e were omai gaga. (Mat. 5:5) Dede nọ obọ odhiwu Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo na a te jọ, a te rọ otọakpọ na reuku, keme a ti lele Jesu su otọakpọ na. (Evia. 5:10; 20:6) Mai idibo Jihova buobu ma wo ẹruore nọ ma te rọ otọakpọ na reuku, ma te rriae bẹdẹ bẹdẹ, yọ ma te jọ gbagba, ma ve ti je wo udhedhẹ gbe evawere. Rekọ u wo eware jọ nọ i wuzou gaga nọ a ti ru oke yena. Ma ti dhunu te esa: a ti ru otọakpọ na fihọ aparadase, a ti fi ahwo nọ a kpare no uki ze họ uwou, a ve ti je wuhrẹ ai. Kọ eme whọ rẹ sai ru enẹna nọ u re dhesẹ nọ whọ ginẹ gwọlọ ru eware nana?
RUẸRẸ OMA KPAHE RE WHO RU OTỌAKPỌ NA FIHỌ APARADASE
Nọ Ọghẹnẹ ọ ma ahwo-akpọ no, ọ tẹ ta kẹ ae nọ: “Wha vihọ re wha jọ buobu, wha vọ otọakpọ na je woi.” Ẹme yena o dhesẹ nọ a ti ru otọakpọ na kpobi fihọ aparadase. (Emu. 1:28) Oke o be tha nọ ahwo nọ a te rọ otọakpọ na reuku a ti ro ru ẹme yena gba. Nọ orọnọ ọgbọ Idẹn ọ gbẹ riẹ ha na, oria ọvo nọ o woma no ọ rrọ akpọ na obọnana ha. Ahwo-akpọ a raha otọakpọ na gaga no. Fikiere, ọmọziọ iruo a ti ro ru otọakpọ na fihọ aparadase he!
Onana o lẹliẹ omai kareghẹhọ obọdẹ iruo nọ ahwo Izrẹl a ru nọ a no igbo Babilọn ze. Evaọ ikpe udhosa-gbikpe nọ a jọ igbo na, ohwo ọvo ọ jẹ rria ẹwho rai hi. Rekọ ọruẹaro Ọghẹnẹ nọ a re se Aizaya ọ ta nọ a te wariẹ bọ ẹwho na. Ọ ruẹaro nọ: “O ti ru udhude riẹ jọ wọhọ Idẹn je ti ru udhude opraprara riẹ jọ wọhọ ọgbọ Jihova.” (Aiz. 51:3) A gine ru ẹwho na fihọ ere. Epọvo na re, Jihova o ti fiobọhọ kẹ ahwo nọ a te rọ otọakpọ na reuku na re a ru otọakpọ na fihọ aparadase. Eware jọ e riẹ nọ whọ rẹ sai ru enẹna nọ u re dhesẹ nọ whọ gwọlọ jọ usu ahwo yena.
Oware jọ nọ whọ rẹ sai ru obọnana họ, who re ru uwou ra gbe ighẹ ra fihọ fuafo, whọ vẹ jẹ hae ruẹrẹ eware fihọ kpatiẹ. Whọ sai ru eware nana dede nọ ahwo nọ a rrọ ogbe ra a bi ru ai hi. U te no ere no, whọ sai kuomagbe inievo na ru Ọgwa Uvie gbe Ọgwa Okokohọ rai fo, jẹ ruẹrẹ eware nọ e jariẹ raha. O tẹ lọhọ whọ sai fi odẹ hotọ inọ whọ gwọlọ jọ usu ahwo nọ a rẹ dhogbo bru inievo nọ oware okpẹtu o via kẹ. Who te ru ere, ukoko na o rẹ riẹ nọ whọ gwọlọ nọ a vi owhẹ kpohọ oria kpobi nọ oware okpẹtu o jọ via re who fiobọhọ kẹ inievo ra. Nọ omara nọ, ‘Kọ mẹ sai wuhrẹ iruo jọ nọ mẹ sai ro fiobọhọ kẹ ahwo evaọ oke nọ ma ti ro ru otọakpọ na fihọ aparadase na?’
RUẸRẸ OMA KPAHE KẸ EPANỌ WHO TI RO FI AHWO NỌ A KPARE ZE HỌ UWOU
Nọ Jesu ọ kpare ọmọtẹ Jairọs no uwhu ze no, ọ tẹ ta nọ jọ a kẹ ọmọ na emu re ọ re. (Mak 5:42, 43) O te nwane bẹ tere he re a rẹrote ọmọtẹ ikpe ikpegbivẹ na. Rekọ ẹvẹ who roro nọ o te jọ nọ Jesu ọ tẹ kpare “enọ e rrọ iki ekareghẹhọ kpobi” ze no? (Jọn 5:28, 29) Ebaibol ọ nwane vuẹ omai oghẹrẹ nọ eware e te jọ kpobi evaọ oke yena ha. Rekọ ma riẹ nọ enọ a kpare ze a te re emu, a ti ku iwu họ, je wo iwou nọ a rẹ rria, yọ ahwo nọ e rrọ uzuazọ oke yena ae a ti fiobọhọ kẹ ae wo eware nana. Kọ eme who re ru enẹna nọ u re dhesẹ nọ whọ te gwọlọ fiobọhọ kẹ ae nọ oke yena o te te? Rehọ enọ nana kiẹ omara riwi.
Eme who re ru enẹna ro dhesẹ nọ whọ ruẹrẹ oma kpahe no re whọ rọ otọakpọ na reuku?
Nọ a tẹ jọ ukoko ra woro nọ ọsẹro okogho ọ be te nyaze, kọ whọ be hae vuẹ ekpako na inọ whọ gwọlọ nọ ọ nyaze ti lele owhẹ re emu ẹdẹjọ? Nọ whọ tẹ ruẹ oniọvo jọ nọ ọ jọ Ebẹtẹle hayo ọsẹro okogho vẹre nọ ọ be gwọlọ uwou, kọ who re lele iei gwọlọ uwou hayo kẹe oria jọ nọ ọ rẹ rria? Nọ a te bi ru okokohọ ologbo hayo obọdẹ okokohọ jọ evaọ ẹwho ra, who re fi odẹ hotọ inọ whọ gwọlọ jọ usu ahwo nọ a rẹ ruẹrẹ eware kpahe hayo ru oria na fo nọ a te ru okokohọ na no? Kọ whọ te ta nọ whọ gwọlọ jọ usu ahwo nọ a ti dede inievo nọ i no erẹwho efa ze rehọ?
RUẸRẸ OMA KPAHE RE WHO WUHRẸ ENỌ A TE KPARE ZE
Ẹme nọ Iruẹru Ikọ 24:15 ọ ta u dhesẹ nọ a te kpare ima ahwo buobu ze. Ahwo buobu nọ a ruẹ ohwo wuhrẹ ai kpahe Jihova ha a te jọ usu rai. Nọ a tẹ kpare ae ze no, a ti wuhrẹ ai kpahe Jihova.a Idibo Ọghẹnẹ nọ e rrọ uzuazọ oke yena ae a ti wuhrẹ ai. (Aiz. 11:9) Oniọvo-ọmọtẹ nọ a re se Charlotte nọ ọ jọ obọ Europe, South America, gbe Africa ta usi uwoma no, ọ ta nọ: “Me bi rẹro oke nọ me ti ro wuhrẹ ahwo nọ a kpare ze. Ẹsejọ nọ me te se iku ohwo oke anwae jọ, mẹ rẹ jọ udu mẹ ta nọ: ‘O hae jọ nọ ohwo nana ọ riẹ Jihova, uruemu riẹ o hai woma kẹhẹ.’ Me wo iku buobu nọ me ti gbe kẹ ahwo nọ a kpare ze.”
Makọ idibo Jihova nọ i whu kri no taure Jesu ọ tẹ te nyaze otọakpọ na, a ti wuhrẹ ai eware buobu. Ọjọ họ Daniẹl. Eva e te were omai gaga oke nọ ma ti gbiku epanọ eruẹaruẹ nọ o kere fihotọ nọ ọ riẹ otọ rai hi na i ro rugba. (Dan. 12:8) Kọ ẹvẹ kpahe Rut avọ Naomi? Ma te vuẹ ae oghẹrẹ nọ Mesaya na o ro no uyẹ rai ze. Eva e te were omai kẹhẹ nọ ma ti wuhrẹ ahwo nọ a kpare ze evaọ akpọ na soso, keme oke yena ebẹbẹ nọ e rrọ akpọ na nẹnẹ na e te gbẹ jariẹ hẹ.
Kọ eme who re ru enẹna ro dhesẹ nọ whọ ruẹrẹ oma kpahe no re who wuhrẹ ahwo oke yena? Oware jọ họ, whọ rẹ hai kpohọ usi uwoma ziezi jẹ daoma riẹ epanọ a re wuhrẹ ahwo ziezi. (Mat. 24:14) O tẹ make rọnọ owho hayo oware ofa jọ u ru nọ whọ gbẹ be sae rọ ta usi uwoma tere he, hae dao utho ẹgba ra. Whọ te rọ ere dhesẹ nọ whọ gwọlọ jọ usu ahwo nọ a ti wuhrẹ ahwo nọ a te kpare ze na.
U gine fo nọ ma rẹ nọ omamai nọ, ‘Kọ mẹ ginẹ ruẹrẹ oma kpahe no re mẹ rọ otọakpọ na reuku? Kọ mẹ gwọlọ nọ oke u te vẹrẹ re me kuobọgbe ru otọakpọ na fihọ aparadase, fi ahwo nọ a kpare ze họ uwou, je wuhrẹ ae?’ Whọ tẹ be hae gwọlọ epa kpobi nọ who re ro ru ọkpọ eware nọ a ti ru evaọ akpọ ọkpokpọ na, kiyọ who bi dhesẹ nọ whọ ruẹrẹ oma kpahe no re whọ rọ otọakpọ na reuku.
a Rri uzoẹme na “A ti Fiobọhọ kẹ Ibuobu Lele Edhere Ẹrẹreokie” nọ o rrọ Uwou-Eroro Azie 2022.