Se Ẹme Ọghẹnẹ Jẹ Gọe Evaọ Uzẹme
“Wuhrẹ omẹ edhere ra, eyo ỌNOWO, re mẹ nya eva uzẹme ra.”—OLEZI 86:11.
1. A tẹ gbae ekru, eme ukere ọsosuọ ọrọ emagazini ọnana ọ ta kpahe uzẹme?
JIHOVA o re vi elo gbe uzẹme ze. (Olezi 43:3) Ọ rẹ jẹ k’omai ẹgba nọ ma re ro se Ẹme riẹ, Ebaibol na, je wuhrẹ uzẹme na. Ukere ọsosuọ emagazini ọnana—ọrọ July 1879—ọ ta nọ: “Uzẹme, wọhọ ododo ọsese nọ ọ rọ igbrẹwọ nọ eware sa-sa e vọ, ikpehre ebe nọ e be rro tha e ware riẹ họ jẹ bi dina duwu iei. Otẹrọnọ whọ gwọlọ rueriẹ kọ whọ rẹ tẹro viotọ ziezi. Whọ tẹ gwọlọ ruẹ erru riẹ koyehọ who re bru ikpehre ebe gbe ire-inwe iyoma nọ e ware riẹ họ na no. Whọ tẹ gwọlọ woi kọ who re ruwẹ who ve viei. Jọ ododo uzẹme ọvo o d’owhẹ ẹro ho. Otẹrọnọ ọvo o te ọfa ọ hae gbe du dhẹze he. Gbẹ hai kokohọ, gbẹ hae gwọlọ efa.” Ese gbe ewuhrẹ Ẹme Ọghẹnẹ u re ru omai wo eriariẹ egbagba jẹ nya evaọ uzẹme riẹ.—Olezi 86:11.
2. Eme ọ via nọ Ẹzra gbe amọfa a se Uzi Ọghẹnẹ kẹ ahwo Ju evaọ Jerusalem anwae?
2 Nọ a wariẹ igbẹhẹ Jerusalem bọ no evaọ 455 B.C.E., Ẹzra ozerẹ na gbe amọfa a te se Uzi Ọghẹnẹ kẹ ahwo Ju. Onọ u lele onana họ Ehaa Uwou-Udhu evawere, eva-efa izieraha, a tẹ “reọvọ ọgaga.” (Nehemaya 8:1–9:38) Ma se nọ: “Koyehọ a te se obe na, ro no obe Izi Ọghẹnẹ ze vevẹ; a te dhesẹ iẹ ziezi, fikiere ahwo na a tẹ riẹ otọ isase na vevẹ.” (Nehemaya 8:8) Ahwo jọ a ta nọ ahwo Ju a wo otoriẹ Hibru ziezi hi fikiere a tẹ fae fihọ ẹvẹrẹ Aramaik. Rekọ ikere na i dhesẹ evevẹ eme ẹvẹrẹ na ọvo ho. Ẹzra avọ ahwo edekọ na a ru Uzi na vevẹ re ahwo na a sai wo otoriẹ ehri-izi riẹ je fi ijaje riẹ họ iruo. Ebe Ukoko na gbe iwuhrẹ i bi fi ‘otoriẹ’ họ Ẹme Ọghẹnẹ re. Ere o rọ kẹ ekpako nọ a ro mu na re, enọ ‘i te kẹ iwuhrẹ.’—1 Timoti 3:1, 2; 2 Timoti 2:24.
Irere nọ E rẹ Tọ
3. Eme họ irere jọ nọ a re wo no isase Ebaibol ze?
3 Nọ iviuwou Oleleikristi a te se Ebaibol na kugbe, ababọ avro a rẹ ruẹ irere nọ e rẹ tọ. A rẹ riẹ izi Ọghẹnẹ je wuhrẹ uzẹme kpahe iwuhrẹ, eme eruẹaruẹ, gbe izoeme efa. Nọ a te se abọjọ Ebaibol na no, ọnọ o wuzou uviuwou na ọ rẹ sae nọ inọ: Ẹvẹ onana u re ro kpomahọ omai? Evaọ edhere vẹ onana u ro wo obọ kugbe iwuhrẹ Ebaibol efa? Ẹvẹ ma sai ro fi eme enana họ iruo evaọ usiuwoma ota? Uviuwou o re wo eriariẹ vọvọ okenọ a te bi se Ebaibol na otẹrọnọ a rẹ rọ Watch Tower Publications Index hayo ebe efa ru ekiakiẹ. A rẹ sai je wo erere noi tha nọ a te rovie kpohọ iko ivẹ Insight on the Scriptures na.
4. Ẹvẹ Joshua o ro fi ohrẹ nọ a kere fihọ Joshua 1:8 na họ iruo?
4 Ijaje nọ ma re si no Ikereakere na ze e rẹ sae kpọ omai evaọ uzuazọ. Ofare, ese gbe ewuhrẹ ‘ikere efuafo na i re ru omai wo areghẹ kẹ esiwo.’ (2 Timoti 3:15) Ma tẹ kuvẹ re Ẹme Ọghẹnẹ ọ kpọ omai, ma rẹ te gbẹ nya evaọ uzẹme riẹ jẹ nyate isiuru ikiẹrẹe mai. (Olezi 26:3; 119:130) Dede, u fo re ma gwọlọ otoriẹ, wọhọ epanọ Joshua, ọnọ ọ rehọ ẹta Mosis o ru. “Obe uzi” na u re no unu riẹ hẹ, yọ o re sei taso tuvo. (Joshua 1:8) Re “obe uzi” na o siẹe unu ba eno u te dhesẹ nọ Joshua ọ rẹ siọ eme ezi nọ ọ rẹ ta ba ẹfodẹ kẹ amọfa ha. Re o se Uzi na taso tuvo u te dhesẹ nọ Joshua o re roro didi kpahiẹe, o re wuhriẹe. Pọl ukọ na ọ ta kẹ Timoti epọvo na re re o “dhe iruo enana erueruo”—roro kpahe ai—uruemu riẹ, odibọgba riẹ, gbe uwuhrẹ riẹ. Wọhọ ọkpako Oleleikristi, Timoti ọ rẹ mae yọrọ oma riẹ gaga re uzuazọ riẹ o jọ oriruo jegbe okenọ o te bi wuhrẹ uzẹme Ikereakere na.—1 Timoti 4:15.
5. Eme o gwọlọ otẹrọnọ ma rẹ ruẹ uzẹme Ọghẹnẹ?
5 Uzẹme Ọghẹnẹ yọ efe ọghaghae. Re a rue riẹ o gwọlọ ẹtọ, ithihakọ nọ a rẹ rọ kiẹ Ikereakere na. Ajokpanọ ma wọhọ emọ Owuhrẹ Ologbo na ọvo ma je wo areghẹ je ti wo ozodhẹ Jihova. (Itẹ 1:7; Aizaya 30:20, 21) Dede, u fo re ma rọ Ikereakere na dhesẹ eware vevẹ. (1 Pita 2:1, 2) Ahwo Ju evaọ obọ Bẹria “amae rọ uvi-ahwo vi erọ obọ Tẹsalonika, keme evaọ oghọghọ a rọ rehọ ẹme na, yọ a riwẹ ikerakere na kẹse kẹse, sọ epanọ a ta kẹ ae na ere eghinẹ rọ.” A jiri ahwo Bẹria ukpenọ a rẹ whọku ai fiki onana uruo.—Iruẹru 17:10, 11.
6. Fikieme Jesu ọ rọ ta nọ u wo erere kẹ ahwo Ju jọ nọ e jẹ kiẹ Ikereakere na riwi hi?
6 Jesu ọ ta kẹ ahwo Ju jọ nọ: “Wha bi riwi ikerakere na, keme wha roro nọ eva rai, wha je wo uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ; yọ enana họ enọ i se isẹi kẹ omẹ; dede wha rọwo nọ wha re bru omẹ tha ha re wha wo uzuazọ.” (Jọn 5:39, 40) A kiẹ Ikereakere na avọ emamọ iroro—re enana e ruẹse su ai kpohọ uzuazọ. Uzẹme, Ikereakere na i wo eruẹaruẹ Mesaya nọ e riobọhọ Jesu wọhọ edhere uzuazọ na. Rekọ ahwo Ju na a se riẹ. Ẹkiẹ Ikereakere na o kẹ rai ewoma ọvuọvo ho.
7. Eme o gwọlọ re ohwo ọ ruẹse rro haro evaọ otoriẹ Ebaibol na, kọ fikieme?
7 Re ma rro evaọ otoriẹ Ebaibol mai, ma gwọlọ uketha ẹzi Ọghẹnẹ, hayo ogaga iruo riẹ. “Keme ẹzi ọ rẹ guọlọ eware kpobi via, makinọ eware ididi Ọghẹnẹ” re ọ ruẹse rọ otofa rai via. (1 Ahwo Kọrint 2:10) Ileleikristi evaọ Tẹsalọnika a jẹ “jawo koware koware” evaọ aruọruẹ kpobi nọ a yo. (1 Ahwo Tẹsalọnika 5:20, 21) Okenọ Pọl o kere se ahwo Tẹsalọnika (ole 50 C.E.), abọ Ikereakere Grik nọ a kere no họ Usiuwoma Matiu. Fikiere te ahwo Tẹsalọnika gbe Bẹria a rẹ jawo eware kpobi, ẹkwoma ọkiẹriwo ofẹ Septuagint ukere Grik ọrọ Ikereakere Hibru na. U fo re a se je wuhrẹ Ikereakere na, yọ ere o rọ kẹ omai re.
O r’Oja kẹ Ohwo Kpobi
8. Fikieme ekpako ukoko nọ a ro mu a je wo eriariẹ Ebaibol na ziezi?
8 U fo re ekpako nọ a ro mu a wo eriariẹ Ebaibol na ziezi. A re ‘te iwuhrẹ’ je ‘kru ẹme ẹrọwọ na gaga ziezi.’ Timoti ọsẹro na ọ rẹ ‘yọrọ ẹme uzẹme na gbagba.’ (1 Timoti 3:2; Taitọs 1:9; 2 Timoti 2:15) Oni riẹ, Yunisi, gbe oniode riẹ Lois a wuhrẹ i rie ikere efuafo na no emaha ze, bọ ‘ẹrọwọ nọ o kare eviẹhọ’ hiẹe, dede nọ ọsẹ riẹ ọ jọ ọgẹdhọ. (2 Timoti 1:5; 3:15) Esẹ nọ e rọ ukoko na a rẹ rọ emọ rai ziọ ‘ọwhọkuo gbe ọkpọvio Jihova,’ yọ maero ekpako nọ e rọ esẹ i re wo ‘emọ nọ e rọwo, nọ a bọo omasa ọfariẹ-ogbe hayo ọjẹfiẹ hẹ.’ (Ahwo Ẹfẹsọs 6:4; Taitọs 1:6) Oghẹrẹ kpobi nọ eyero mai ọ rọ, ma re wo osegboja isase, ewuhrẹ, gbe efihiruo Ẹme Ọghẹnẹ.
9. Fikieme who je wuhrẹ Ebaibol na kugbe Ileleikristi efa?
9 Ma re je wuhrẹ Ebaibol na re kugbe ibe enọ e rọwo. Pọl ọ gwọlọ nọ Ileleikristi ahwo Tẹsalọnika a rọ ohrẹ riẹ t’ẹme kugbe ohwohwo. (1 Ahwo Tẹsalọnika 4:18) Re ma ru otoriẹ uzẹme mai viharo, oware ovo nọ u woma vi emọ-iwuhrẹ efa nọ ma re kuomagbe evaọ ọkiẹriwo Ikereakere na o riẹ hẹ. Uzẹme itẹ na o ghinẹ rọ: “Utehru a rọ thọ utehru da, ohwo o ve ru ohwo woma.” (Itẹ 27:17) Oware nọ a rọ utehru ru o rẹ sai mu ekagba nọ a gbẹ be rehiẹe ruiruo jẹ thọe he. Epọvo na re, u fo re ma kuomagbe ẹsikpobi jẹ thọ ohwohwo ẹkwoma ẹghale eriariẹ nọ ma wo no isase ze, ewuhrẹ, gbe eroro kpahe Ẹme Ọghẹnẹ uzẹme na. (Ahwo Hibru 10:24, 25) Ofare, onana họ edhere jọ nọ u re ro mu omai ẹro nọ ma bi wo erere no elo ẹzi ze.—Olezi 97:11; Itẹ 4:18.
10. Eme u dhesẹ re a nya evaọ uzẹme na?
10 Evaọ ewuhrẹ mai ọrọ Ikereakere na, ma rẹ sae lẹ se Ọghẹnẹ gbagba wọhọ epanọ ọnọ ọ so ilezi na o ru: “O vi elo gbe uzẹme ra ze re i su omẹ.” (Olezi 43:3) Ma tẹ gwọlọ wo ọjẹrehọ Ọghẹnẹ, ma rẹ nya eva uzẹme riẹ hrọ. (3 Jọn 3, 4) Onana u kugbe e ru lele ẹgwọlọ riẹ jẹ rọ ẹrọwọ gbe ọriẹruo rọ gọe. (Olezi 25:4, 5; Jọn 4:23, 24) Ma rẹ gọ Jihova evaọ uzẹme hrọ, wọhọ epanọ a rovie via evaọ Ẹme riẹ je ru vevẹ evaọ ebe nọ ‘ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ’ na a kporo. (Matiu 24:45-47) Onana o gwọlọ eriariẹ egbagba Ikereakere na. Kọ ẹvẹ ma re se je wuhrẹ Ẹme Ọghẹnẹ? Kọ ma re mu ei họ ese no Emuhọ uzou 1, owọ 1 ze, re ma se ebe 66 na kpobi re? E, Oleleikristi kpobi nọ o wo oma Ebaibol na kpobi evaọ ẹvẹrẹ riẹ o re sei no obe Emuhọ rite Eviavia. Yọ ute mai evaọ ese Ebaibol na gbe ebe Ukoko na o rẹ jọ re ma ru otoriẹ abọ ologbo uzẹme Ikereakere na mai viharo viere onọ Ọghẹnẹ o ru k’omai no ẹkwoma ‘ọrigbo ẹrọwọ’ na.
Se Ẹme Ọghẹnẹ Via
11, 12. Fikieme o jẹ kẹ erere re a se Ebaibol na via evaọ iwuhrẹ?
11 Ma rẹ sai se h’eva otẹrọnọ mai ọvo a rọ. Evaọ oke anwae, a je he se isase omobọ ohwo via. Nọ ọwharọ obọ Etiopia ọ jẹ dhẹ evaọ akẹkẹ riẹ, Filip ọtausiuwoma na o yo rie nọ o je se eruẹaruẹ Aizaya via. (Iruẹru 8:27-30) Ubiẹme Hibru nọ a rọ fa “se” o wo otofa “use.” Fikiere ahwo nọ a rẹ sai se heva re a wo otoriẹ oware nọ a bi se he a rẹ dhomovuọ họ re a se ubiẹme ọvuọvo do via. Oware nọ o r’oja họ re a wuhrẹ uzẹme na ẹkwoma ese Ẹme Ọghẹnẹ nọ a kere.
12 U wo erere re a se Ebaibol na via evaọ iwuhrẹ Ileleikristi. Pọl ukọ na ọ tudu họ ibe oruiruo riẹ Timoti awọ nọ: “He kuomagbe ogbotu na se ikereakere ẹri na, hẹ ta usiuwoma, he wuhrẹ ahwo.” (1 Timoti 4:13, ẹjẹlẹ ibieme na ọmai.) Pọl ọ ta kẹ ahwo Kọlọsi nọ: “Oke nọ a se obe nana kẹ owhai no, wha jẹ rehiẹ kpohọ [ikoko] nọ e rọ obọ Laodisia re a se i; wha ve je se obe nọ uno obọ Laodisia ze.” (Ahwo Kọlọsi 4:16) Yọ Eviavia 1:3 ọ ta nọ: “Oghale ute ọnọ o se eme aruọruẹ na via, oghale ute enọ i yo rai gbe enọ i koko eme nọ e riẹe eva, keme oke o kẹlino.” Fikiere, ohwo nọ ọ be k’ovuẹ ogbotu o re se eme no Ebaibol na ze rọ tha oware nọ ọ be ta kẹ ukoko na uke.
Ona Uzoẹme ọrọ Uwuhrẹ
13. Eme họ ona ewuhrẹ izẹme Ebaibol na nọ e mai woma, kọ eme o rẹ sai fiobọhọ k’omai duku ikereakere?
13 Ewuhrẹ uzoẹme họ oghẹrẹ uwuhrẹ izẹme Ikereakere na nọ e mai wo ẹnyaharo. Udhesẹ-ẹme, nọ o wo eme Ebaibol nọ a kere othotha nọ a ghale fihọ ọvuọ ebe rai, uzoẹme, gbe awọ, u re ru ei lọhọ re a kake ruẹ ikere nọ i wo obọ kpahe ugogo ẹme jọ. Yọ a rẹ sae rọ ikereakere na jẹhọ ohwohwo keme Ọnoweme Ebaibol na ọ rẹ wọso omobọ riẹ hẹ. Ẹkwoma ẹzi ọfuafo riẹ, ọ kpọ ezae 40 re a kere Ebaibol na evaọ etoke ikpe udhusoi ẹko 16, yọ re a wuhriẹe evaọ uzoẹme ovuovo o rọ edhere nọ a riẹ kri no nọ o rẹ kẹ erere evaọ ewuhrẹ uzẹme na.
14. Fikieme a je wuhrẹ Ikereakere Hibru gbe orọ Ileleikristi Grik na kugbe?
14 Ovuhumuo mai kẹ uzẹme Ebaibol na o rẹ wọ omai se je wuhrẹ Ikereakere Ileleikristi Grik na kugbe Ikereakere Hibru na. Onana u re dhesẹ epanọ Ikereakere Grik na u ro wo obọ kugbe ẹjiroro Ọghẹnẹ je fi elo họ eruẹaruẹ Ikereakere Hibru na. (Ahwo Rom 16:25-27; Ahwo Ẹfẹsọs 3:4-6; Ahwo Kọlọsi 1:26) New World Translation of the Holy Scriptures ọ rọ obufihọ gaga evaọ abọ ọnana. Ahwo nọ a ruẹre riẹ họ idibo Ọghẹnẹ nọ e roma mudhe no enọ e rehọ uvẹ eviharo eriariẹ nọ e rọ kpahe ikere Ebaibol ọsosuọ na jegbe otọhotọ gbe eme oze riẹ. Ebe obufihọ ewuhrẹ Ebaibol nọ Jihova ọ rọ kẹ no ẹkwoma ‘ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ’ riẹ e rọ oja re.
15. Ẹvẹ whọ sai ro dhesẹ nọ u fo re a se eme no tabọ tabọ Ebaibol na ze?
15 Ahwo jọ a rẹ sae ta nọ, ‘Ebe rai e rẹ wariẹ eme idu buobu ro no Ebaibol na ze, rekọ fikieme wha jẹ be rehọ ai no abọ sa-sa Ebaibol na ze?’ Ẹkwoma ẹmeọta no abọ sa-sa ebe 66 Ebaibol na ze, ebe na e be fodẹ isẹi buobu nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ ẹgba ro dhesẹ uzẹme uwuhrẹ jọ. Jesu omariẹ o fi oghẹrẹ ewuhrẹ otiọna họ iruo. Nọ ọ jẹ kẹ Ovuẹ obọ Ugbehru riẹ, ọ wariẹ eme nọ i bu te 21 no Ikereakere Hibru na ze. Evaọ ovuẹ na ọ wariẹ eme isiasa no Ọnyano ze, isiava no Iruo-Izerẹ ze, ẹsiẹvo no Ikeleakele ze, asia ezeza no Iziewariẹ ze, ẹsiẹvo no Ivie Avivẹ ze, asiane no Ilezi ze, isiasa no Aizaya ze, gbe ẹsiẹvo no Jerimaya ze. Kọ ẹkwoma enẹ oruo, Jesu ọ ‘jẹ fake gwọlọ dhesẹ oware jọ ọvo’? Ijo, keme ‘o wuhrẹ wọhọ ohwo nọ o wo udu, orọnikọ wọhọ ikerebe na ha.’ Oyena o jọ ere keme Jesu ọ jẹ rọ udu ekere Ẹme Ọghẹnẹ rọ tha ewuhrẹ riẹ uke. (Matiu 7:29) Ere Pọl ukọ na o ru re.
16. Didi Ikereakere Pọl ọ wariẹ evaọ Ahwo Rom 15:7-13?
16 Evaọ oria ikereakere nọ a re duku evaọ Ahwo Rom 15:7-13, Pọl ọ t’ẹme no abọ Ikereakere Hibru esa ze—Uzi na, Eruaro na, gbe Ilezi na. O dhesẹ nọ te ahwo Ju te Egedhọ a re ti jiri Ọghẹnẹ, yọ Ileleikristi a re ti dede ahwo erẹwho kpobi rehọ. Pọl ọ ta nọ: “Whai ohwo o dede ohwo rehọ, wọhọ epanọ Kristi o dede owhai rehọ rọ kẹ oruaro Ọghẹnẹ. Keme mẹ ta kẹ owhai nọ Kristi ọ ze ruọ odibo kẹ enọ eyawo re o dhesẹ uzẹme Ọghẹnẹ, re o ru eya nọ a ya kẹ esẹ-ide na wha; jete re otu Egedhọ a ruẹse kẹ Ọghẹnẹ oruaro fiki ohrọ riẹ; epanọ a kere [eva Olezi 18:49] nọ, ‘Fikiere me ti jiri owhẹ eva evie otu Egedhọ, mẹ te so ile kẹ odẹ ra.’ Ofa, ọ tẹ jẹ ta [eva Iziewariẹ 32:43] nọ, ‘Ghọghọ, whai otu Egedhọ, whai gbe ahwo riẹ kpobi wha ghọghọ.’ Ofa [eva Olezi 117:1] nọ, ‘Jiri Ọnowo na, whai otu Egedhọ kpobi, wha jọ erẹwho kpobi a jiri ei.’ Ofa riẹ, Aizaya ọta [11:1, 10] nọ, “Ubi Jẹsi ọte tha, ọnọ o reti mu o ve su otu Egedhọ; eva riẹ otu Egedhọ aje ti wo ẹruore.’ Jọ Ọghẹnẹ ẹruore ọrehọ oghọghọ gbe udhedhẹ vọ eva rai eva ẹrọwọ, re wha wo ẹruore eva ogaga Ẹzi Ẹri.” Evaọ edhere ona izoeme onana, Pọl o te dhesẹ epanọ a rẹ rọ fodẹ ikereakere ro dhesẹ izẹme Ebaibol.
17. Rọwo kugbe uruemu oke anwae o vẹ Ileleikristi a jẹ t’ẹme no tabọ tabọ Ebaibol na soso ze?
17 Ileta ọsosuọ Pita ukọ na nọ a rọ ẹzi Ọghẹnẹ kpọ o wo eme 34 nọ a wariẹ no ebe ikpe Uzi na ze, erọ Eruẹaro na, gbe Ilezi na. Evaọ ileta avivẹ riẹ, Pita ọ wariẹ-eme asia ezeza no ebe esa ze. Usiuwoma Matiu o wo eme nọ a wariẹ 122 no ebe Emuhọ rite Malakae ze. Evaọ ebe 27 erọ Ikereakere Grik na, eme nọ a wariẹ nọ a ta no Emuhọ rite Malakae ze dẹẹ i bu te 320 jegbe eme udhusoi ẹko buobu efa nọ a ta kpeze kpahe Ikereakere Hibru na. Rọwo kugbe uruemu nọ Jesu o fihọ otọ gbe onọ ikọ riẹ a lele, nọ Ileleikristi oke onana a tẹ be rọ uwuhrẹ uzoẹme fotọ ehri-ẹme Ikereakere jọ, a rẹ wariẹ-eme no tabọ tabọ ze evaọ oma Ebaibol na soso. Onana o mai fo evaọ “edẹ urere” enana, nọ eme buobu evaọ Ikereakere Hibru gbe Grik na i bi rugba na. (2 Timoti 3:1) ‘Ọrigbo ẹrọwọ’ na ọ be rehọ Ebaibol na ruiruo evaọ edhere ọyena evaọ ebe riẹ, rekọ o re fihọ Ẹme Ọghẹnẹ hayo si noi vievie he.—Itẹ 30:5, 6; Eviavia 22:18, 19.
Hẹ Nya Evaọ Uzẹme na Ẹsikpobi
18. Fikieme ma jẹ ‘nya eva uzẹme na’?
18 Ma re si oware ovo no Ebaibol na vievie he, keme iwuhrẹ Oleleikristi kpobi nọ erọ eva Ẹme Ọghẹnẹ họ “uzẹme na” hayo “uzẹme usiuwoma na.” Ẹnya lele uzẹme onana—re a ‘nya’ evaọ eva riẹ—o rọ oja kẹ esiwo. (Ahwo Galesha 2:5; 2 Jọn 4; 1 Timoti 2:3, 4) Nọ o rọnọ Egagọ-Ahwo-Ikristi họ “edhere uzẹme” na, re ma fiobọhọ kẹ amọfa wha isiuru rai haro, ma rẹ jọ “egba iruiruo eva uzẹme na.”—2 Pita 2:2; 3 Jọn 8.
19. Ẹvẹ ma gbẹ ‘sae rọ nya eva uzẹme na’?
19 Otẹrọnọ ma bi ‘lele uzẹme na,’ ma re se Ebaibol na hrọ jẹ rehọ uvẹ obufihọ ẹzi nọ Ọghẹnẹ ọ be kẹ ẹkwoma ‘ọrigbo ẹrọwọ’ na. (3 Jọn 4) Joma ru onana rọ kẹ ewoma obọ mai re ma jẹ sai wuhrẹ amọfa kpahe Jihova Ọghẹnẹ, Jesu Kristi, gbe ẹjiroro Ọghẹnẹ. Joma hẹ ghọghọ re nọ ẹzi Jihova o bi fiobọhọ k’omai wo otoriẹ Ẹme riẹ jẹ kparobọ gọe evaọ uzẹme na.
Eme họ Iyo Ra?
◻ Eme họ irere ese Ebaibol na jọ nọ e rẹ tọ?
◻ Fikieme a je wuhrẹ Ebaibol na kugbe ibe enọ e rọwo?
◻ Fikieme u je fo re a t’ẹme no abọ sa-sa Ebaibol na ze?
◻ Eme u dhesẹ re a ‘nya eva uzẹme’ na, kọ ẹvẹ ma sai ro ru ere?
[Picture on page 15]
Esẹ gbe ini, wuhrẹ emọ rai Ikereakere na
[Picture on page 16]
Evaọ Ovuẹ obọ Ugbehru riẹ, Jesu ọ wariẹ-eme no abọ sa-sa ọrọ Ikereakere Hibru na ze