Rehọ Oma Ra Kẹ Isase
“Bẹsenọ mẹ rẹ tha, he kuomagbe ogbotu na se ikereakere ẹri na, hẹ ta usiuwoma, he wuhrẹ ahwo.”—1 TIMOTI 4:13.
1. Ẹvẹ ma sai ro wo erere no isase Ebaibol ze?
JIHOVA ỌGHẸNẸ ọ rehọ ẹgba igbunu ọrọ ewuhrẹ ese gbe ekere rọ kẹ ohwo-akpọ. Ọ tẹ jẹ rọ Ẹme riẹ, Ebaibol na kẹ, re a riẹ omai wuhrẹ ziezi. (Aizaya 30:20, 21) Ẹme na họ, ewẹ-ebe riẹ i re fiobọhọ k’omai “nya” kugbe esẹ-anwae nọ i wo ozodhẹ Ọghẹnẹ wọhọ Abraham, Aizik, gbe Jekọp. Ma rẹ sae “ruẹ” eyae ahwo Ọghẹnẹ wọhọ Sera, Rebeka, gbe aye Moab omarokpotọ na Rut. Ẹhẹ, ma rẹ sai je “yo” Jesu Kristi nọ ọ be kẹ Ovuẹ obọ Ugbehru na. Omawere gbe ewuhrẹ ologbo ọnana nọ u no Ikereakere Efuafo enana ze na e rẹ sae jọ emai ma tẹ rọ ahwo nọ i re se ziezi.
2. Eme u dhesẹ nọ Jesu avọ ikọ riẹ a rẹ sai se ziezi?
2 Ababọ avro, ọzae ọgbagba na Jesu Kristi o wo ẹgba isase obọdẹ, yọ ọ ghinẹ riẹ Ikereakere Hibru na totọ. Nọ Ẹdhọ ọ dawo iẹe, Jesu o je dhe ai ẹfẹfodẹ jẹ ta nọ, “A kere nọ.” (Matiu 4:4, 7, 10) Evaọ ẹdẹjọ obọ uwou-egagọ na evaọ Nazarẹt, ọ jọ ẹgbede se jẹ rọ abọ eruẹaruẹ Aizaya fihọ iruo kpahe oma riẹ. (Luk 4:16-21) Kọ ẹvẹ kpahe ikọ Jesu? Evaọ ikere rai, a jẹ hẹ wariẹ eme no Ikereakere Hibru ze ẹsikpobi. Dede nọ isu ahwo Ju a rri Pita avọ Jọn wọhọ ahwo nọ e riobe he gbe ahwo gheghe fikinọ a wuhrẹ i rai evaọ isukulu Hibru ọrọ iwuhrẹ kpehru hu, ileta rai nọ Ọghẹnẹ o fiẹgba họ i dhesẹ nọ a re se je kere ziezi. (Iruẹru 4:13) Rekọ ẹgba isase u ghine wuzou?
‘Oghale Ute Ọnọ O Se Via’
3. Fikieme u je wuzou tere re a se Ikereakere gbe ebe Ukoko na?
3 Ẹrehọ gbe efihiruo eriariẹ egbagba Ikereakere na o rẹ sae wha uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ ze. (Jọn 17:3) Fikiere Isẹri Jihova a vuhumu nọ u wuzou gaga re a se je wuhrẹ Ikereakere Efuafo na gbe ebe Ukoko na nọ Ọghẹnẹ ọ be rọ ẹkwoma otu ọrigbo nọ owẹrọwọ gbe areghẹ ọrọ Ileleikristi nọ a wholo na kẹ. (Matiu 24:45-47) Eva uzẹme, ẹkwoma efihiruo ebe Watch Tower nọ a nabe ruẹrẹ họ ziezi, a wuhrẹ ahwo buobu no re a riẹ se re a wo eriariẹ Ẹme Ọghẹnẹ nọ e rẹ kẹ uzuazọ.
4. (a) Fikieme evawere u je no isase, ewuhrẹ, gbe efihiruo Ẹme Ọghẹnẹ ze? (b) Kpahe isase, eme Pọl ọ ta kẹ Timoti?
4 Evawere u re no ese, ewuhrẹ, gbe efihiruo Ẹme Ọghẹnẹ ze. Onana o rọ ere keme ere ma re ro ru Ọghẹnẹ evawere jẹ wha orro sei, wo oghale riẹ, jẹ ruẹ oghọghọ. Jihova ọ gwọlọ nọ idibo riẹ a wereva. Fikiere, o juzi kẹ izerẹ na nọ a se Uzi riẹ kẹ ahwo Izrẹl anwae. (Iziewariẹ 31:9-12) Okenọ Ẹzra okere na gbe amọfa a se Uzi na kẹ ahwo nọ i kokohọ Jerusalem kpobi, a te ru otofa riẹ vevẹ, “oghọghọ ulogbo” họ oware nọ u no rie ze. (Nehemaya 8:6-8, 12) Pọl ukọ Oleleikristi na ọ tẹ ta kẹ ibe oruiruo riẹ Timoti anọ: “Bẹsenọ mẹ rẹ tha, he kuomagbe ogbotu na se ikereakere ẹri na, hẹ ta usiuwoma, he wuhrẹ ahwo.” (1 Timoti 4:13) Efafa ọfa u se nọ: “Rehọ oma ra kẹ isase ẹgbede Ikereakere na.”—New International Version.
5. Ẹvẹ Eviavia 1:3 ọ rọ gba evawere kugbe isase?
5 Inọ evawere mai o roma hwa ese gbe efihiruo Ẹme Ọghẹnẹ a ru rie vevẹ eva Eviavia 1:3. Evaọ etẹ a jọ ta k’omai nọ: “Oghale ute ọnọ o se ẹme aruọruẹ na via, oghale ute enọ i yo rai gbe enọ i koko eme nọ e riẹe eva, keme oke o kẹlino.” Ẹhẹ, u fo re ma se via je yo ẹme eruẹaruẹ Ọghẹnẹ evaọ Eviavia gbe oma Ikereakere na kpobi. Ohwo nọ ọ rẹ ghinẹ wereva họ ọnọ “awere riẹ ọ rẹ jọ evaọ uzi ỌNOWO; evaọ uzi riẹ ọ jẹ ghọghọ t’aso t’uvo.” Eme u re noize? “Koware koware nọ o ru, u re woyei obọ.” (Olezi 1:1-3) Fikiere, o rọ omamọ iroro nọ ukoko Jihova ọ be rọ tudu họ omai omomọvo awọ re ma se je wuhrẹ Ẹme riẹ kẹ omobọ mai, wọhọ iviuwou, je kugbe egbẹnyusu.
Roro Didi
6. Eme a wuhrẹ Joshua nọ o se, kọ ẹvẹ onana u je wo erere?
6 Ẹvẹ whọ sai ro wo erere vọvọ no isase Ẹme Ọghẹnẹ gbe ebe Ukoko na ze? Ẹsejọ whọ te rueriẹ avọ erere re who ru oware nọ Joshua o ru, osu Izrẹl anwae nọ ọ dhozọ Ọghẹnẹ. A juzi kẹe nọ: “Obe uzi onana u re no unu ra ha, rekọ who re se i te aso te uvo, whọ vẹ yọre oma ru epanọ a kere fihọ eva riẹ; re edhere ra o kiehọ kẹ owhẹ wowoma, kẹsena who ve ti wo emamọ obọ okparọ.” (Joshua 1:8) ‘Re whọ roma totọ sei’ u dhesẹ nọ whọ rẹ rọ urru kpotọ sei kẹ omobọ ra. Onana yọ obufihọ kẹ ẹgba ekareghẹhọ na, keme o rẹ lẹliẹ ẹme na duobọ te iroro na. Joshua o se Uzi Ọghẹnẹ “te aso te uvo,” hayo ẹsikpobi. Onana họ edhere nọ a re ro wo obokparọ je ruiruo areghẹ evaọ ẹwhaharo owha-iruo Ọghẹnẹ. Isase Ẹme Ọghẹnẹ otiọye na evaọ ẹsikpobi o rẹ sai fiobọhọ k’owhẹ evaọ edhere otiọye re.
7. Fikieme ma gbẹ kẹ iroro-ovẹrẹ re o kpọ omai hi nọ ma te bi se Ẹme Ọghẹnẹ?
7 Whọ kuvẹ kẹ iroro isase nọ a re ru kpatakpata re o kpọ owhẹ hẹ nọ who te bi se Ẹme Ọghẹnẹ. Whọ tẹ moma nọ whọ rẹ raha unu oke jọ evaọ ese Ebaibol na hayo ebe Ukoko na, roma totọ sei. Onana o mae rọ oja otẹrọnọ who bi wuhrẹ avọ iroro ekareghẹhọ igogo eme jọ. Yọ nọ who te bi se, roro didi. Kiẹ eme ọ ọnọ o kere Ebaibol na riwi. Nọ oma ra nọ, ‘Eme ọ be jọ etenẹ ta na? Ẹvẹ mẹ sai ro fi ovuẹ onana họ iruo?’
8. Fikieme u je wo erere re ma roro didi nọ ma te bi se Ikereakere na?
8 Rehọ oke roro nọ who te bi se Ikereakere Efuafo na. Onana u re fiobọhọ k’owhẹ kareghẹhọ eme Ebaibol na je fi izi Ikereakere na họ iruo. Eroro kpahe Ẹme Ọghẹnẹ je fi igogo eme na họ iroro ra u re je fiobọhọ k’owhẹ t’ẹme no udu ze, rehọ uvi uyo rọ kẹ ahwo nọ enonọ viukpenọ whọ rẹ ta oware nọ o te da owhẹ uwhremu na. Enẹ ohare jọ nọ a rehọ ẹgba Ọghẹnẹ kere o ta: “Evaọ ohwo nọ o kiẹrẹe o re roro didi epanọ ọ rẹ rọ kẹ uyo.”—Itẹ 15:28.
Ku Igogo Eme Ekpokpọ Gbe Erọ Anwae
9, 10. Ẹvẹ whọ sai ro ru ese Ebaibol ra w’otọ viere ẹkwoma eme Ikereakere ekpokpọ i ro kugbe erọ anwae nọ whọ riẹ no?
9 Ileleikristi buobu a rẹ rọwo inọ evaọ oke jọ a riẹ kpahe Ọghẹnẹ kakao ọvo, kpahe Ẹme riẹ, gbe ẹjiroro riẹ. Nẹnẹ, egbodibo Ileleikristi enana, muhọ no emama gbe ekie ohwo ruọ uzioraha, a rẹ sae fodẹ ẹjiroro idhe Kristi, a rẹ sae t’ẹme kpahe ọraha eyero eware imuomu na, je dhesẹ epanọ a te rọ rehọ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ ghale ahwo-akpọ ẹmeoyo evaọ otọakpọ aparadase. Onana o sae lọhọ keme idibo Jihova enana a wuhrẹ ‘eriariẹ Ọghẹnẹ na’ ẹkwoma ewuhrẹ Ebaibol gbe ebe Ukoko na. (Itẹ 2:1-5) A rọ ẹmẹrera rehọ eware ekpokpọ nọ a wuhrẹ no fiba erọ anwae nọ a riẹ no vẹre.
10 Re whọ rehọ eme Ikereakere ekpokpọ fiba erọ anwae nọ whọ riẹ no vẹre u re wo erere jẹ kẹ evawere. (Aizaya 48:17) Nọ a tẹ rọ izi Ebaibol, ehri-izi riẹ, makọ eme nọ e dina vẹro tere he via, rehọ enana kugbe onọ whọ riẹ no vẹre. Rehọ ovuẹ na gua oware nọ who wuhrẹ no kpahe “oghẹrẹ eme oma ojaja.” (2 Timoti 1:13) Gwọlọ evuẹ nọ i re fiobọhọ k’owhẹ ru usu ra kugbe Ọghẹnẹ jọ kothi, nọ u re fiba uruemu Oleleikristi ra, hayo nọ u re fiobọhọ k’owhẹ ghale izẹme Ebaibol na kugbe amọfa.
11. Eme u fo nọ who re ru nọ who te bi se kpahe oware nọ Ebaibol na ọ ta kpahe uruemu? Dhesiẹe.
11 Nọ who te bi se oware nọ Ebaibol na ọ ta kpahe uruemu, daoma re who wo otoriẹ ehri-izi nọ e rọ otọ riẹ. Roro kpahiẹe, re whọ jẹ jiroro oware nọ who re ru evaọ otọ iyero itieye na. Josẹf, ọmọzae Jekọp, ọ se thahe thahe nọ o re lele aye Potifa bruẹnwae he, ọ tẹ nọ inọ: “Kẹvẹ me je ru umuomu ulogbo utiona, re mẹ thọ uzi Ọghẹnẹ?” (Emuhọ 39:7-9) Evaọ ikere ọjaja ọnana, whọ ruẹ ehri-uzi jọ no—ọfariẹ-ogbe yọ uzioraha mukpahe Ọghẹnẹ. Whọ rẹ sae jọ ẹvori ra rọ ehri-uzi ọnana gua eme efa evaọ Ẹme Ọghẹnẹ, yọ whọ rẹ sai wo erere no eriariẹ enana ze otẹrọnọ a dawo owhẹ evaọ ẹthọthọ otiọye.—1 Ahwo Kọrint 6:9-11.
Jọ Iroro Ra Ruẹ Eware nọ E jọ Ikereakere Via
12. Fikieme who je roro kpahe ikuigbe Ebaibol nọ who te bi se kpahe ai?
12 Re igogo eme na e dọmu iroro ra nọ who bi se na, jọ iroro ra ruẹ oware nọ o be via na. Jọ iroro ra ruẹ okegbe, iwou, gbe ahwo na. Yo irru rai. Se orre ebrẹdi nọ a be jọ ovunu there. Wariẹ roro kpahe oware nọ o via na. Kẹsiẹe isase ra e vẹ te sasa owhẹ oma, keme whọ rẹ te ruẹ okpẹwho anwae, gadiẹ ugbehru ukpehru, jọ emama na i gbe owhẹ unu, hayo nyusu kugbe ezae gbe eyae ẹrọwọ ologbo.
13. Ẹvẹ who re dhesẹ oware nọ a kere eva Ibruoziẹ 7:19-22?
13 Ma rehiẹe nọ who bi se obe Ibruoziẹ 7:19-22. Roro kpahe oware nọ o be via na. Gidiọn Obruoziẹ na avọ egba esa ezae egaga Izrẹl a rehọ ẹta rai no evaọ akotọ evuẹ ahwo Midian. Ole ughọjọ ikpe evaọ aso, emuhọ “ohẹrẹ-oke udevie aso.” Iroiro Midian a nwani dhe ai kpohọ ọvuọ oria rai no, yọ ebi o ruru evuẹ ewegrẹ Izrẹl nọ e rọ owezẹ no. Rri! Gidiọn avọ ezae riẹ a kru egbaa. A wo emetoto nọ i ruru ikpẹ nọ a kru fihọ ẹkpẹlobọ rai. Idudhe na, utu esa nọ ahwo ẹgba ọvuọvo u ru via na a te kporo egbaa rai, bẹre emetoto na, kpare ikpẹ na kpehru, jẹ va whawha nọ: ‘Ọgbọdọ Jihova gbe ọrọ Gidiọn!’ Who rri evuẹ na. Ahwo Midian na a kparoma vi ohrẹ jẹ vahabọ bi bo! Nọ ahwo egba esa na a gbe bi kporo egbaa rai na, Ọghẹnẹ o te ru re ahwo Midian na a rọ egbọdọ kpe ohwohwo. A tẹ vaha ahwo Midian na, koyehọ Jihova ọ kẹ Izrẹl obokparọ no.
Ewuhrẹ Eware Aghae
14. Ẹvẹ a sae rọ rehọ Ibruoziẹ uzou 9 ro wuhrẹ ọmọ kpahe ẹgwọlọ omarokpotọ?
14 Ẹkwoma isase Ẹme Ọghẹnẹ, ma rẹ sai wuhrẹ eware buobu. Wọhọ oriruo, ẹsejọhọ whọ gwọlọ wuhrẹ emọ ra kpahe ẹgwọlọ omarokpotọ. Whaọ, o rẹ jọ lọlọhọ re ohwo ọ riẹ oware nọ a ta evaọ eruẹaruẹ Jotam, ọmọzae Gidiọn. Muhọ ese evaọ Ibruoziẹ 9:8. Jotam ọ tẹ ta nọ: “Ẹdẹjọ ire e tẹ nya re a rọ ovie mu kẹ oma rai, a [tẹ] ta kẹ ure olivi nọ, ‘Su omai.’ ” Ure olivi na, ure fig na, gbe vaene a se nọ a re su. Rekọ ure-inwe gheghe ọ tẹ ghọghọ nọ ọ rẹ jọ osu. Nọ who te se ikere na do via kẹ emọ ra no, whọ rẹ sai ru ei vevẹ nọ ekakọ eghaghae na i dikihẹ kẹ ikpahwo nọ e gwọlọ ọkwa ovie re a su ibe emọ Izrẹl rai hi. Ure-inwe nọ a re ro koko errae họ, o te dikihẹ ọkwa-ovie omoya Abimẹlẹk, ojihẹ nọ ọ jẹ gwọlọ amọfa su rekọ o te whu evaọ orugba aruọruẹ Jotam. (Ibruoziẹ, uzou 9) Ọmọ vẹ ọ rẹ gwọlọ kpako re ọ jọ wọhọ ure-inwe?
15. Ẹvẹ a rọ jọ obe Rut dhesẹ epanọ omarokpotọ u wuzou te?
15 Epanọ u wuzou te re a wo omarokpotọ a ru rie vevẹ evaọ obe Ebaibol Rut na. Dae rehiẹe nọ omomọvo evaọ uviuwou ra o bi se iku na via jẹ daoma roro kpahe oware nọ o ta. Whọ ruẹ Rut aye Moab na nọ o bi lele oniọrọ aye-uku riẹ, Naomi, kpohọ Bẹtelẹhẹm, who te je yo Rut nọ ọ ta nọ: “Ahwo ra a rẹ te jọ ahwo mẹ, gbe Ọghẹnẹ ra họ Ọghẹnẹ mẹ.” (Rut 1:16) Ma ruẹ Rut nọ o re ruiruo gaga na nọ o bi koko eka họ lele ahwo nọ e be kọrọ evaọ udhu Boaz. Who yo nọ o bi jiri iei, be ta nọ: “Ahwo ẹwho mẹ kpobi a riẹ nọ whẹ emamọ aye nọ ọ gbaunu.” (Rut 3:11) U kri hi, Boaz ọ tẹ rọo Rut. Rọwo kugbe ọruẹrẹfihọ orọo oniọvo-ọzae, ẹkwoma Boaz o te yẹ ọmọzae “kẹ Naomi.” Rut o te zihe ruọ oniode Devidi jẹ nwane rọ ere rọ oniode Jesu Kristi. Fikiere a tẹ ‘rọ vọ kẹe.’ Ofariẹ, ahwo nọ i bi se iku Ikereakere na a te wuhrẹ uwuhrẹ oghaghae jọ: Romakpotọ kẹ Jihova, ọ te ghale owhẹ ruaro.—Rut 2:12; 4:17-22; Itẹ 10:22; Matiu 1:1, 5, 6.
16. Didi odawọ emọ Hibru esa na a nyaku, kọ ẹvẹ iku enana e sai ro fiobọhọ k’omai?
16 Ikuigbe emọ Hibru nọ a re se Shedrak, Mishak, gbe Abẹdinigo i re fiobọhọ k’omai kru ẹrọwọ kẹ Ọghẹnẹ evaọ eyero odawọ. Dai roro kpahe oware nọ o via na nọ a te bi se obe Daniẹl uzou avọ 3. Ẹmema igoru ologbo nọ o kpehru vi ukpehru Dura, oria nọ ikpahwo Babilọn a kokohọ. Evaọ edo ikporakporo, a te kie fihọ otọ jẹ gọ ẹmema nọ Nebukadineza Ovie na o ro mu na. Koyehọ ahwo na kpobi a ru erei ajokpa Shedrak, Mishak, gbe Abẹdinigo. Avọ adhẹẹ, rekọ kekeke, a tẹ ta kẹ ovie na nọ a te gọ eghẹnẹ riẹ hayo gọ emema igoru riẹ hẹ. A te gbolo emoha Hibru enana fihọ ebrerae nọ ọ roro thesiwa. Rekọ eme ọ te via? Nọ o rri eva riẹ, ovie na ọ tẹ ruẹ upelẹ ezae ene, ọvo rai jọ “ọ wọhọ ọmọ edhọ.” (Daniẹl 3:25) A tẹ rọ emọ Hibru esa na no ebrerae ze, Nebukadineza o te jiri Ọghẹnẹ rai. U wo erere gaga no nọ ma bi roro kpahe ikuigbe na. Yọ dai roro kpahe uwuhrẹ nọ o kẹ no kpahe ẹrọwọ nọ a re fihọ Jihova evaọ otọ odawọ!
Wo Erere no Ese Ebaibol na ze Wọhọ Uviuwou
17. Ta kpẹkpẹ kpahe eware erere jọ nọ uviuwou ra ọ sai wuhrẹ ẹkwoma ese kugbe Ebaibol na.
17 Uviuwou ra o rẹ sae reawere irere buobu otẹrọnọ a rẹ raha oke se Ebaibol na kugbe ẹsikpobi. Muhọ evaọ obe Emuhọ, whọ rẹ sae muẹro họ emama je rri didi kpohọ uwou Aparadase ọsosuọ ohwo. Whọ rẹ sae ghale oware nọ esẹ-anwae na avọ iviuwou rai a nyaku je lele emọ Izrẹl nya Abade Ọwawae na vrẹ evaọ otọ oyaya. Whọ rẹ sae ruẹ upelẹ othuru-igodẹ na Devidi nọ o fi Goliat oguara Filistia na kparobọ. Uviuwou ra o rẹ sae muẹrohọ ebabọ etẹmpol Jihova evaọ Jerusalem, a rẹ jẹ ruẹ epanọ ogbaẹmo Babilọn a rọ raha iẹe, a vẹ jẹ ruẹ ọwariẹbọ riẹ evaọ otọ Zerubabẹl Osu na. Kugbe ithuru-igodẹ omarokpotọ nọ e kẹle Bẹtelẹhẹm, whọ rẹ sai yo enjẹle na nọ i bi whowho eyẹ Jesu. Whọ rẹ sae riẹ eware kpahe ame-ọhọ gbe odibọgba riẹ vọvọ, whọ rẹ sae rueriẹ nọ ọ rehọ uzuazọ ohwo-akpọ riẹ kẹ wọhọ ẹtanigbo, je wo abọ kpahe oghọghọ ẹkparomatha riẹ. U no ere no, whọ rẹ sai lele Pọl ukọ na kpohọ erẹ je muẹrohọ eromuo ikoko nọ Egagọ-Ahwo-Ikristi o be kẹre na. U je no ere no, evaọ obe Eviavia, uviuwou ra o rẹ sae reawere eruẹaruẹ iride kpahe obaro Jọn ukọ na, kugbe Esuo Odu Ikpe Kristi.
18, 19. Didi ẹjiroro a kẹ kpahe ese Ebaibol uviuwou?
18 Otẹrọnọ wha bi se Ebaibol na via wọhọ uviuwou, sei vevẹ avọ ẹgba. Nọ who te bi se abọ jọ Ikereakere na, omọvo jọ uviuwou na—o tẹ lọhọ kẹ ọsẹ na—o re se iku na kpobi re. Ahwo edekọ a ve dikihẹ ẹta ahwo nọ e rọ iku Ebaibol na, se ẹkẹ abọ ra avọ oma urirẹ nọ u fo.
19 Nọ who bi w’abọ evaọ isase Ebaibol wọhọ uviuwou na, ẹgba isase ra o rẹ sai woma viere. Ẹsejọ, eriariẹ ra kpahe Ọghẹnẹ i re ti viharo viere, yọ onana u re ti si owhẹ kẹliẹe viere. Asaf ọ so nọ: “Rekọ uwoma kẹ omẹ re me sikẹle Ọghẹnẹ; me ru Ọnowo ỌGHẸNẸ mẹ họ adhẹzọ mẹ, re mẹ ta ẹme ezi iruo riẹ.” (Olezi 73:28) Onana u re ti fiobọhọ kẹ uviuwou ra jọ wọhọ Mosis, ọnọ o “thihi akọ ruẹ ọ nọ a rẹ ruẹ hẹ,” koyehọ, Jihova Ọghẹnẹ.—Ahwo Hibru 11:27.
Isase gbe Odibọgba Oleleikristi Na
20, 21. Ẹvẹ iruo usiuwoma ota mai u ro wo obọ kpahe ẹgba isase?
20 Ẹgwọlọ mai re ma gọ “ọ nọ a rẹ ruẹ hẹ” na o rẹ w’omai re ma jọ emamọ isisase. Ẹgba nọ ma rẹ rọ riẹ se u re fiobọhọ k’omai sisẹi no Ẹme Ọghẹnẹ ze. U re ghine fiobọhọ k’omai nyaharo evaọ iruo usiuwoma ota Uvie na onọ Jesu o vi ilele riẹ nọ ọ ta nọ: “Wha wuhrẹ ahwo erẹwho kpobi, wha họ ae ame evaọ odẹ Ọsẹ, gbe Ọmọ gbe Ẹzi Ẹri, wha wuhrẹ ai, re a ru eware kpobi nọ mẹ vuẹ owhai: ri, mẹ avọ owhai a gbẹ jọ kẹse kẹse, makọ te urere akpọ na.” (Matiu 28:19, 20; Iruẹru 1:8) Isẹri họ iruo ilogbo ahwo Jihova, yọ ẹgba isase u re fiobọhọ k’omai ru onana gba.
21 O gwọlọ omodawọ re a ruẹse jọ emamọ isisase gbe owuhrẹ ona Ẹme Ọghẹnẹ. (Ahwo Ẹfẹsọs 6:17) Fikiere, ‘dawo oma re whọ sae ru oma ra wọhọ ọ nọ a jẹrehọ no, obọ aro Ọghẹnẹ, nọ ọ rẹ yọrọ ẹme uzẹme na ziezi.’ (2 Timoti 2:15) Ru eriariẹ uzẹme Ikereakere ra viharo gbe ẹgba ra wọhọ Osẹri Jihova ẹkwoma oma nọ whọ rẹ rọ kẹ isase.
Eme họ Iyo Ra?
◻ Ẹvẹ evawere o jẹ roma hwa ese Ẹme Ọghẹnẹ?
◻ Fikieme who je roro didi kpahe oware nọ who se evaọ Ebaibol na?
◻ Fikieme who je fi oma ra họ ẹta ahwo je roro kpahe ai nọ who te bi se Ikereakere na?
◻ Eme họ iwuhrẹ jọ nọ a re wuhrẹ no isase Ebaibol ze?
◻ Fikieme a je se Ebaibol na via wọhọ uviuwou, kọ obọ vẹ onana u wo kpahe odibọgba Oleleikristi na?
[Pictures on page 11]
Nọ wha te bi se Ebaibol na kugbe wọhọ uviuwou, roro kpahe odhesẹvia iku na je roro kpahe otofa rai