Idabolo Ọgbọna Ọrọ Ababọ-ẹrẹrẹe
“Izẹme enana i riamafihọ vevẹ, inọ a ma ahwo kpobi ẹrẹrẹe, inọ Ọnọma rai ọ kẹ rae Ẹkẹ-Uvẹ jọ nọ a rẹ vro ho, inọ usu enana họ Uzuazọ, Ufuoma gbe ilale Evawere.”—Ewhowho Omobọohwosuo, onọ United States a jẹrehọ evaọ 1776.
“A yẹ ahwo kpobi avọ ufuoma a te je wo ẹkẹ-uvẹ ẹrẹrẹe.”—Ewhowho Ẹkẹ-Uvẹ Ohwo gbe orọ Ọmotọ, onọ Ogbẹgwae Orẹwho France a jẹrehọ evaọ 1789.
“A yẹ ahwo-akpọ kpobi avọ ufuoma gbe ẹrẹrẹe evaọ orro gbe ẹkẹ-uvẹ.”—Ewhowho Akpọ-Soso ọrọ Ẹkẹ-Uvẹ Ahwo-Akpọ, onọ Ogbẹgwae Ẹgbede ọrọ Okugbe Erẹwho o jẹrehọ evaọ 1948.
AVRO ọ riẹ hẹ. Evaọ udevie ahwo-akpọ, ẹgwọlọ kẹ ẹrẹrẹe ọ rọ oria kpobi. Rekọ, uzẹme na nnọ ẹsikpobi a be hae wariẹ ẹme ọ ẹrẹrẹe ohwo-akpọ u dhesẹ nnọ ẹrẹrẹe u fi ohwo-akpọ abọ kie no.
Kọ ohwo jọ ọ sae r’obọ s’udu ta nọ evaọ ekuhọ ikpe-udhusoi avọ 20 nana, eware i woma vi epaọ ọsosuọ no? Kọ emotọ United States gbe France kpobi, hayo erọ erẹwho 185 nọ i ru Okugbe Erẹwho na via na, a be ghinẹ reawere ẹkẹ-uvẹ ẹrẹrẹe onọ a ta nọ a ro kugbe yẹ ai na?
Dede nọ iroro ẹrẹrẹe evaọ udevie ahwo kpobi “i riamafihọ vevẹ” na, ẹkẹ-uvẹ kẹ “Uzuazọ, Ufuoma gbe ilale Evawere” e rọ ẹrẹrẹe vievie he kẹ ahwo kpobi. Wọhọ oriruo, didiọ ẹrẹrẹe evaọ ẹkẹ-uvẹ ọ uzuazọ ma rẹ sae ta nọ o riẹ nọ ọmọ Africa ọ be rọ ghale edọkita ọvo kugbe ahwo 2,569 efa, kpakiyọ ọmọ evaọ obọ Europe ọ be ghale edọkita kugbe ahwo 289 ọvo? Hayo kọ didi ẹrẹrẹe evaọ ẹkẹ-uvẹ kpahe ufuoma gbe ilale evawere o riẹ nọ ọmọzae ọvo evaọ udevie esa hayo emetẹ ivẹ evaọ esa evaọ India a be kpako ababọ obe-oriẹ, kpakiyọ evaọ eria wọhọ Japan, Germany, gbe Great Britain, enwenọ ọmọ kpobi o re kpohọ isukulu?
Kọ ahwo nọ a rọ erẹwho Udevie America nọ a bi wo osa ọ $1,380 kukpe kukpe a be reawere “orro gbe ẹkẹ-uvẹ” ovo na evaọ uzuazọ wọhọ ahwo nọ a rọ France, oria nọ unuigho kukpe kukpe rai o rọ $24,990? Didi ẹrẹrẹe ọmaha ọmọtẹ nọ a jọ Africa yẹ nọ ọ te rria te ikpe 56 o wo nọ a tẹ rehọ iẹe wawo ọmaha ọmọtẹ Ẹkpẹlobọ-Ọre America ọnọ ọ te rria te ikpe 79?
Ababọ-ẹrẹrẹe u wo abọ sa-sa, aikpobi e rọ yoyoma. Ababọ-ẹrẹrẹe evaọ ẹrria uzuazọ gbe uvẹ kẹ ẹruọsa omokpokpọ gbe ekpohọ isukulu yọ ejọ rai gheghe. Ẹsejọ ohẹriẹ esuo, uyẹ, hayo egagọ i wo abọ ologbo evaọ ẹwhaha orro ahwo gbe ufuoma rai. Ghelọ eme nọ a be ta kpobi kpahe ẹrẹrẹe na, ma be rria akpọ ababọ-ẹrẹrẹe. Wọhọ idabolo—“oware nọ o rẹ wha olahiẹ buobu hayo ulogbo ze,” epanọ a fa ẹme na—ababọ-ẹrẹrẹe o rọ oria kpobi evaọ ukoko ohwo-akpọ. Edada uvuhu, ẹyao, ogbori, ababọ-iruo, gbe omohẹriẹ nọ onana o rẹ wha ze e rẹ da t’onwa.
“A ma ahwo kpobi ẹrẹrẹe.” Ẹvẹ eme na e were ezọ te! Ẹvẹ u yoma te inọ abọdekọ riẹ ma be ruẹ nẹnẹ!
[Picture Credit Line on page 3]
UN PHOTO 152113/SHELLEY ROTNER