Uwuhrẹ Omobọ Ohwo Nọ O Rẹ Thọ Omai Kpahe Ziezi Wọhọ Iwuhrẹ
“He dhe iruo enana erueruo, rehọ uvẹ ra kpobi kẹ ae, re ahwo kpobi a ruẹ ẹnyaharo ra. Sẹro oma ra gbe uwuhrẹ ra.” —1 Timoti 4:15, 16.
1. Eme ọ rrọ uzẹme kpahe oke gbe ewuhrẹ omobọ ohwo?
“KOWARE koware kpobi ọvuọ ezi riẹ,” ere Ebaibol e ta evaọ Ọtausiwoma Na 3:1. Oyena o rrọ uzẹme kpahe uwuhrẹ omobọ ohwo. O rrọ bẹbẹ kẹ ibuobu re a roro kpahe eware abọ-ẹzi otẹrọnọ a rrọ oria hayo oke nọ u kiehọ họ. Wọhọ oriruo, who te ruiruo gaga no evaọ okpẹdẹ na jẹ re okpemu no eva owọwọ na, maero nọ whọ tẹ keria agbara ọzuẹzuẹlẹ ra evaọ aro etẹlivisiọne, kọ o rẹ j’owhẹ oma nọ who wuhrẹ? O lọhọ họ. Nọ o rrọ ere na, eme họ ifue riẹ? U re vevẹ, ma rẹ salọ oke gbe oria nọ ma re jo wuhrẹ avọ iroro inọ ma ti wo erere no omodawọ mai ze.
2. Oke vẹ o rẹ mai kiehọ kẹ uwuhrẹ omobọ ohwo?
2 Ibuobu i ru irioke fihọ emamọ oke nọ a re ro ru uwuhrẹ, okenọ iroro rai e mae rọ jajavi na. Efa e rẹ rehọ oke eriosehọ uvo ru uwuhrẹ kpẹkpẹe. Jọ iriruo obotọ na mu ẹro họ epanọ a dhesẹ oke eva iruẹru abọ-ẹzi nọ i w’uzou. Devidi Ovie Izrẹl anwae na o kere nọ: “Ru re me yo eme uyoyou ulogbo ra eva irioke frifri, keme whẹ mẹ rehọ ẹro so. Wuhrẹ omẹ edhere nọ mẹ rẹ nya, keme whẹ mẹ kpare ẹzi mẹ kpehru kẹ.” (Olezi 143:8) Aizaya ọruẹaro na o dhesẹ ovuhumuo otiọye na nọ ọ ta nọ: “Ọnowo ỌGHẸNẸ ọ kẹ omẹ ẹrọwo-unu otu nọ a wuhrẹ, re mẹ riẹ epanọ mẹ sae rọ ẹme-unu ta udu họ awọ ọnọ oma o rọ no. Kohiohiẹ kohiohiẹ nọ ọ rọwo ze, o re rovie ezọ mẹ, re me yo wọhọ enọ a wuhrẹ.” Ẹme na họ, o gwọlọ nọ ma re wuhrẹ jẹ t’ẹme kugbe Jihova eva okenọ iroro mai e dọmu, makọ oke kpobi nọ u kie fihọ evaọ okpẹdẹ na.—Aizaya 50:4, 5; Olezi 5:3; 88:13.
3. Iyero vẹ i re kiehọ kẹ uwuhrẹ nọ u ro wo ẹgba?
3 Oware ofa nọ u re ru uwuhrẹ wo ẹgba họ ma re du keria agbara ọzuẹzuẹlẹ hayo agbara okiẹzẹ hẹ. Onana o rẹ lẹliẹ ohwo jaja aro vi hi. Ma te bi wuhrẹ, o gwọlọ nọ ma rẹ jọ jajaja evaọ iroro, rekọ agbara nọ ọ zuẹlẹ ọ sae wha owezẹ ze. Oware ofa nọ u fo kẹ uwuhrẹ gbe eroro-didi họ oria nọ o rẹ fọfọ, nọ o kare eware nọ e rẹ rehọ iroro ohwo. Whọ tẹ be gwọlọ wuhrẹ yọ emọ i bi kpokpo owhẹ, iredio hayo etẹlivisiọne i bi kporo, o rẹ wha emamọ iyẹrẹ ze he. Okenọ Jesu ọ gwọlọ roro-didi, o kpohọ oria nọ o jọ fọfọ. Ọ tẹ jẹ ta kpahe ewoma ọ ekpohọ oria nọ o fọ re a jọ lẹ.—Matiu 6:6; 14:13; Mak 6:30-32.
Uwuhrẹ Omobọ Ohwo nọ O rẹ Thọ Omai Kpahe k’Uyo
4, 5. Idhere vẹ ibroshọ Gwọlọ na o rọ rrọ obọdẹ obufihọ?
4 Uwuhrẹ omobọ ohwo o rẹ were oma okenọ ma tẹ rehọ ekwakwa otokiẹ Ebaibol sa-sa rọ kiẹ didi kpohọ uzoẹme jọ, maero ma te ru ere re ma ruẹse za enọ oruọzewọ ohwo jọ. (1 Timoti 1:4; 2 Timoti 2:23) Re a ro muhọ, ahwo ọkpokpọ buobu a bi wuhrẹ ibroshọ na Eme Ọghẹnẹ Ọ Gwọlọ Mi Omai?,a onọ a kporo fihọ evẹrẹ 261 no enẹna. O rrọ obe nọ o rẹ lọlọhọ jẹ rrọ gbiae, onọ a rehọ omariẹ kpobi no Ebaibol na ze. U re fi obọ họ kẹ isisase wo otoriẹ ẹgwọlọ Ọghẹnẹ kẹ egagọ uzẹme vẹrẹ vẹrẹ. Dede na, a ru rie re a jariẹ wuhrẹ uzoẹme ovuovo didi hi. Otẹrọnọ ọmọ-uwuhrẹ Ebaibol ra ọ nọ emamọ enọ jọ kpahe uzoẹme Ebaibol jọ nọ wha bi wuhrẹ, ẹvẹ whọ sae rọ gwọlọ evuẹ Ebaibol efa nọ i re fi obọ họ za enọ yena?
5 Rọkẹ enọ e jọ ẹvẹrẹ rai wo Watchtower Library evaọ CD-ROM, o lọhọ re a ru ekiakiẹ kpohọ evuẹ buobu eva kọmputa. Rekọ ẹvẹ o rẹ jọ kẹ itu nọ i wo okwakwa onana ha? J’oma kiẹ izoẹme ivẹ jọ nọ e rrọ ibroshọ Gwọlọ na riwi re ma ruẹ oghẹrẹ nọ ma sai ro ru otoriẹ mai kẹre jẹ k’iyo t’otọ viere—maero nọ ohwo ọ tẹ nọ enọ wọhọ, Ono họ Ọghẹnẹ, gbe ẹvẹ Jesu ọ ghinẹ jọ?—Ọnyano 5:2; Luk 9:18-20; 1 Pita 3:15.
Ono Họ Ọghẹnẹ?
6, 7. (a) Onọ vẹ o r’oma via kpahe Ọghẹnẹ? (b) Oware ulogbo vẹ osu-egagọ jọ ọ fodẹ hẹ evaọ ovuẹ riẹ?
6 Uwuhrẹ avọ 2 nọ o rọ ibroshọ Gwọlọ na o kuyo onọ nana nọ u w’uzou gaga na, Ono Họ Ọghẹnẹ? Onana yọ okpẹme keme ohwo ọ rẹ sae gọ Ọghẹnẹ uzẹme na ha otẹrọnọ ọ gbẹ riẹ Ẹe he hayo be tubẹ vro nọ Ọ rrọ họ. (Ahwo Rom 1:19, 20; Ahwo Hibru 11:6) Ghele na, wariẹ akpọ na họ, ahwo a wo iroro buobu kpahe ohwo nọ Ọghẹnẹ ọ rrọ. (1 Ahwo Kọrint 8:4-6) Eriariẹ-ikpehru egagọ kpobi i wo iyo sa-sa kpahe oghẹrẹ ohwo nọ Ọghẹnẹ ọ rrọ. Evaọ Kristẹndọm egagọ buobu a riwi Ọghẹnẹ fihọ Esanerọvo. Osu-egagọ obọ United States jọ nọ a riẹ gaga ọ kẹ ovuẹ jọ nọ uzoẹme riẹ o rrọ “Kọ Whọ Riẹ Ọghẹnẹ?” rekiyọ ọ jọ ovuẹ na fodẹ odẹ Ọghẹnẹ ẹsiẹvo ho, dede nọ o se no Ikereakere Hibru na ze unuẹse buobu. Uzẹme riẹ họ, efafa Ebaibol nọ o se no ze na u wo “Olori,” onọ u v’ẹro ho yọ onọ o rrọ odẹ-oma ha viukpọ Jihova hayo Yahweh.
7 Ẹvẹ oware nọ u vru mi osu-egagọ na o rro te okenọ o se Jerimaya 31:33, 34: “Ohwo ọvuọvo o gbe ti wuhrẹ ọrivẹ riẹ gbe omoni riẹ hẹ, inọ, ‘Riẹ ỌNOWO na,’ [Evaọ Hibru, “Riẹ Jihova”] keme ai kpobi a rẹ te riẹ omẹ no ọmaha ri te ọkpako, ere ỌNOWO na [Evaọ Hibru, Jihova] ọ tae.” Uzedhe odẹ Ọghẹnẹ, Jihova, o rrọ efafa nọ o se no ze na ha.— Olezi 103:1, 2, NW.
8. Eme o dhesẹ epanọ odẹ Ọghẹnẹ nọ a re ro ruiruo u w’uzou te?
8 Olezi 8:9 (NW ) u dhesẹ oware nọ odẹ Jihova nọ a re ro ruiruo u je w’uzou t’ere: “O Jihova Olori mai, ẹvẹ odẹ ra o rro te evaọ otọakpọ na kpobi!” Dae rehọ oyena wawọ: “O ỌNOWO, Olori mai, anọ ẹvẹ [oruaro] o rọ odẹ ra nọ o rọ eva akpọ na kpobi!” (Ebaibol Ẹri Na) Ghele na, wọhọ epanọ a jọ uzoẹme nọ o vrẹ na fodẹ, ma rẹ sai wo “eriariẹ Ọghẹnẹ” otẹrọnọ ma kẹ Ẹme riẹ uvẹ re o k’omai otoriẹ. Rekọ obe uwuhrẹ Ebaibol vẹ u ti fi obọ họ k’omai k’iyo enọ mai kpahe epanọ odẹ Ọghẹnẹ u w’uzou te?—Itẹ 2:1-6.
9. (a) Obe vẹ o rẹ sai fi obọ họ k’omai dhesẹ epanọ odẹ Ọghẹnẹ nọ a re ro ruiruo u w’uzou te? (b) Oghẹrẹ vẹ efefafa buobu a ro si adhẹẹ no odẹ Ọghẹnẹ?
9 Ma rẹ sai rri kpohọ ibroshọ na The Divine Name That Will Endure Forever, onọ a fa fihọ evẹrẹ 69 no.b Abọ nọ uzoẹme riẹ o ta nọ “Odẹ Ọghẹnẹ—Otofa gbe Oghẹrẹ nọ A re Sei” (ẹwẹ-obe avọ 6-11) u dhesẹ vevẹ inọ Ibiẹme Ene Hibru na (YHWH hayo JHVH) e rehọ oma via enwenọ unuẹse 7,000 evaọ ekere anwae Hibru na. Ghele na, isu-egagọ gbe efefafa erọ egagọ ahwo Ju gbe Kristẹndọm a keke aro fihọ si ei no efafa Ebaibol rai buobu.c Ẹvẹ a sae rọ ta nọ a riẹ Ọghẹnẹ je wo emamọ usu kugbei otẹrọnọ a rẹ rehọ odẹ riẹ sei hi? Uvi odẹ riẹ u re rovie edhere kpohọ ewo otoriẹ orọ ẹjiroro riẹ gbe oghẹrẹ ohwo nọ ọ rrọ. Ofa riẹ re, aghare vẹ olẹ oriruo Jesu na “Ọsẹ mai nọ ọ rọ obọ odhiwu, odẹ ra [o jọ] ọrẹri” u wo otẹrọnọ a re se odẹ Ọghẹnẹ hẹ?—Matiu 6:9; Jọn 5:43; 17:6.
Ono Họ Jesu Kristi?
10. Idhere vẹ ma sae rọ riẹ kpahe uzuazọ gbe odibọgba Jesu gbagba?
10 Uwuhrẹ avọ 3 orọ ibroshọ Gwọlọ na u wo uzoẹme nọ o ta nọ “Ono Họ Jesu Kristi?” O rehọ edhe-eme ezeza ọvo ta kpẹkpẹe kpahe Jesu, emuhọ riẹ, gbe ẹjiroro nọ ọ rọ ziọ otọakpọ na. Dede na, whọ tẹ gwọlọ ikuigbe uzuazọ riẹ kpobi—u te no ikuigbe Usiuwoma na no—Ọzae nọ Ọ Mae Rro nọ Ọ Rria No na họ obe nọ o mai woma kpaobọ, yọ ma wo rie evaọ evẹrẹ 111.* Obe nana u gb’iku uzuazọ Kristi avọ iwuhrẹ riẹ othotha, wọhọ epanọ o rrọ ebe Usiuwoma ene na. Izou 133 obe na i gb’iku uzuazọ gbe odibọgba Jesu. Whọ tẹ gwọlọ oghẹrẹ ofa kiẹ abọ sa-sa iruẹru riẹ, whọ rẹ sai kpohọ Insight, Uko avọ 2, eva otọ uzoẹme na “Jesus Christ.”
11. (a) Eme o ru Isẹri Jihova wo ohẹriẹ evaọ orọwọ rai kpahe Jesu? (b) Eria Ebaibol vẹ jọ i dhesẹ uwuhrẹ Esanerọvo họ ọrue, kọ obe vẹ o rẹ sai fi obọ họ evaọ abọ nana?
11 Evaọ Kristẹndọm, ehri avro nọ ọ rrọ otọ họ sọ Jesu yọ “Ọmọ Ọghẹnẹ” hayo “Ọghẹnẹ Ọmọ”—koyehọ, avro kpahe oware nọ Catechism of the Catholic Church o se, “oviede igbunu ọrọ orọwọ Ileleikristi,” Esanerọvo na. Wo ohẹriẹ no egagọ Kristẹndọm, Isẹri Jihova a rọwo inọ Ọghẹnẹ ọye ọ ma riẹ orọnikọ Jesu yọ Ọghẹnẹ hẹ. Whọ rẹ sae ruẹ oruvẹ uzoẹme onana evaọ ibroshọ na Should You Believe in the Trinity?, onọ a fa fihọ evẹrẹ 95 no.d Usu ikereakere buobu nọ o ro dhesẹ inọ uwuhrẹ Esanerọvo na yọ ọrue họ Mak 13:32 gbe 1 Ahwo Kọrint 15:24, 28.
12. Onọ ofa vẹ o gwọlọ nọ ma re roro kpahe?
12 Ẹmeọta obehru kpahe Ọghẹnẹ avọ Jesu Kristi na o fi obọ họ dhesẹ idhere nọ ma sai ro ru uwuhrẹ omobọ mai, avọ iroro obufihọ kẹ enọ e riẹ kpahe uzẹme Ebaibol ho re a wo eriariẹ egbagba. (Jọn 17:3) Kọ ẹvẹ kpahe otu nọ o kuomagbe ukoko Ileleikristi na eva ikpe buobu no? Ghelọ eriariẹ Ebaibol nọ a wo fihọ uzou no na, kọ u gbe du gwọlọ nọ a daezọ uwuhrẹ omobọ ohwo orọ Ẹme Jihova?
Fikieme A jẹ ‘Sẹro Oma Ohwo’?
13. Eriwo ọthọthọ vẹ ejọ e rẹ sai wo kpahe uwuhrẹ omobọ ohwo?
13 Ejọ nọ i kuomagbe ukoko na eva ikpe buobu no, a rẹ sai wo uruemu ọ ẹro ọrọ so eriariẹ Ebaibol nọ a wo eva ikpe emuhọ rai wọhọ Isẹri Jihova. O rẹ lọlọhọ re ohwo o roro nọ: “U du fo re me dhe ewewuhrẹ wọhọ ohwo ọkpokpọ họ. Ẹvẹ mẹ gbẹ ta ere he, rri unuẹse nọ me se Ebaibol na gbe ebe nọ a kporo no Ebaibol ze no anwọ ikpe nọ e vrẹ no na.” Onana o rẹ wọhọ ẹsenọ ohwo ọ be ta nọ: “Rri emu nọ mẹ re no anwọ oke nọ u kpemu no, fikiere u du fo re mẹ daezọ oware nọ mẹ rẹ re enẹna ha.” Ma riẹ nọ ugboma na o gwọlọ emamọ emu nọ a there ziezi kẹse kẹse re o ruẹsi ruiruo ziezi jẹ jọ jajaja. Ẹvẹ oyena o rrọ uzẹme te kẹ ẹruorote ẹgba gbe omokpokpọ abọ-ezi mai!—Ahwo Hibru 5:12-14.
14. Eme o jẹ gwọlọ nọ ma s’ẹro oma mai?
14 Fikiere, mai kpobi, makọ ma wuhrẹ Ebaibol kri no hayo ma muhọ obọ, o gwọlọ nọ ma rẹ k’ezọ kẹ ohrẹ Pọl ro se Timoti, ọnọ ọ jọ uvi ọsẹro nọ ọ kpako eva oke yena: “Sẹro oma ra gbe uwuhrẹ ra; yọrọ oyena ga, keme fiki ere oruo who re ro siwi oma ra gbe ahwo nọ a be kezọ ẹme ra.” (1 Timoti 4:15, 16) Fikieme ma jẹ rehọ ohrẹ Pọl na te udu? Kareghẹhọ, Pọl ọ ta re nnọ ma wo ohọre kugbe “ereghẹ ukumuomu” avọ “izi iyoma nọ e rọ eva eria ikpehru.” Yọ Pita ukọ na ọ vẹvẹ unu nọ, Ẹdhọ ọ “be guọlọ ọjọ nọ ọ rẹ ria,” yọ “ọjọ” yena ọ sae jọ omọvo mai jọ. Ma te wo iroro ọ onọ mẹ riẹ no u te k’omẹ, oyena o rẹ sae nwane jọ uvẹ nọ o bi rẹro riẹ na.—Ahwo Ẹfẹsọs 6:11, 12; 1 Pita 5:8.
15. Ọthọwẹ abọ-ẹzi vẹ ma wo, kọ ẹvẹ ma sae rọ sẹro riẹ?
15 Nọ o rrọ ere na, ọthọwẹ vẹ ma wo? Pọl ukọ na ọ kareghẹ họ omai nọ: “Wha rehọ ẹgọ-ẹmo Ọghẹnẹ ọsoso whẹhọ, re wha ruẹse mudhe eva edẹ oyoma, nọ wha je ru ai kpobi no, wha ve mudhe.” (Ahwo Ẹfẹsọs 6:13) Re ẹgọ-ẹmo abọ-ẹzi ọyena o ruiruo ziezi, o rehọ oma hwa ẹruorote riẹ ẹsikpobi orọnikọ ma wo rie no ọvo ho. Ẹgọ-ẹmo ọgbagba ọyena nọ o no obọ Ọghẹnẹ ze na u kugbe ewo eriariẹ egbagba erọ Ẹme Ọghẹnẹ. Onana u dhesẹ epanọ u w’uzou te re ma ru otoriẹ mai orọ uzẹme na kpokpọ ẹsikpobi epanọ Jihova o bi rovie ei via ẹkwoma Ẹme riẹ gbe utu ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ na. Ebaibol na gbe ebe nọ a kporo no Ebaibol na ze nọ ma re wuhrẹ kẹ omobọ mai ẹsikpobi o r’oja kẹ ẹruorote ẹgọ-ẹmo abọ-ẹzi mai na.—Matiu 24:45-47; Ahwo Ẹfẹsọs 6:14, 15.
16. Re ma ruẹ nọ “ojese orọwọ mai” o rrọ iruo ziezi, eme ma rẹ sai ru?
16 Wọhọ abọjọ ẹgọ-ẹmo ekpọfia mai na, Pọl o fi ẹgba họ “ojese orọwọ” na, onọ ma sae rọ kpọ je furie esagba imuomu erọ ọtaraha avọ iwuhrẹ erue Setan. (Ahwo Ẹfẹsọs 6:16) Fikiere o r’oja nọ ma rẹ kiẹ epanọ ojese orọwọ mai o ga te gbe owojẹ nọ u fo re ma bọe ga jẹ sẹro riẹ. Wọhọ oriruo, whọ sae nọ nnọ: ‘Ẹvẹ mẹ be rehọ Uwou-Eroro Na ruẹrẹ oma kpahe kẹ ewuhrẹ Ebaibol ẹkpoka na? Kọ mẹ ruẹrẹ oma kpahe ziezi no re mẹ sae “jaja amọfa oma, wo uyoyou, je ru iruo ezi” ẹkwoma ẹkẹ iyo nọ me roro te ziezi eva etoke ewuhrẹ na? Kọ me bi he rovie Ebaibol na je se ikere nọ a fodẹ, enọ a kere via ha na? Kọ mẹ be rehọ abọ nọ me re wo jajaja eva iwuhrẹ bọ amọfa ga?’ Emu abọ-ẹzi mai ọ rrọ emu ọgaga, yọ o gwọlọ nọ ọ rẹ da ruọ oma ziezi re ma sai wo erere noi ze vọvọ.—Ahwo Hibru 5:14; 10:24.
17. (a) Enua vẹ Setan ọ be rọ daoma raha edikihẹ abọ-ẹzi mai? (b) Eme họ ifue kẹ enua Setan?
17 Setan ọ riẹ omoyẹlẹ oma iwo na, yọ eghẹ riẹ i re dhere gaga. Edhere jọ nọ ọ be rọ wha ọwhẹruọ omuomu riẹ h’aro họ ighe ẹbẹba nọ o bi ru wowẹ eva etẹlivisiọne, Itanẹte, ividio, gbe ebe. Ileleikristi jọ e kẹ enua nana uvẹ dhẹ ruọ ekpọfia rai nọ i whrehe no, nọ u su kpohọ ekufiẹ ọkwa rai evaọ ukoko na hayo ebẹbẹ ilogbo efa dede. (Ahwo Ẹfẹsọs 4:17-19) Eme họ ifue kẹ enua abọ-ẹzi Setan na? Ma re gbabọ kẹ uwuhrẹ Ebaibol omobọ mai hi, iwuhrẹ Ileleikristi mai, gbe ẹgọ-ẹmo Ọghẹnẹ ọsoso na. Enana kpobi e rẹ k’omai ẹgba nọ ma rẹ rọ hẹriẹ uwoma no uyoma je mukpahe oware nọ Ọghẹnẹ o mukpahe.—Olezi 97:10; Ahwo Rom 12:9.
18. Ẹvẹ “ọgbọdọ Ẹzi na” ọ sai ro fi obọ họ kẹ omai evaọ ohọre abọ-ẹzi mai?
18 Ma tẹ sẹro uwuhrẹ Ebaibol ikẹse kẹse mai, orọnikọ obọdẹ ọthọwẹ ọvo ma ti wo no eriariẹ egbagba erọ Ẹme Ọghẹnẹ ze he rekọ te ẹgba nọ a re ro mudhe ẹkwoma obufihọ “ọgbọdọ Ẹzi na, ọnọ ọrọ ẹme Ọghẹnẹ.” Ẹme Ọghẹnẹ ọ “da vi ọpia akọava, nọ o re duwu lafiẹ udevie ẹwẹ gbe ẹzi te ezo-oma, gbe eriare ighogho obọ enwa, gbe eva ekiẹ jẹ riẹ ẹjiroro obọ eva.” (Ahwo Ẹfẹsọs 6:17; Ahwo Hibru 4:12) Ma tẹ riẹ epanọ a rẹ rọ “ọgbọdọ” yena ruiruo ziezi, oke kpobi nọ ma rẹriẹ ovao ku edawọ, ma rẹ sai vuhu egbefẹ ọ omuomu na mu, enọ e rẹ sai su kpohọ uwhu, enọ ọ nabe ko dhere ziezi je ru re i siuru na. Evu ọ eriariẹ gbe otoriẹ Ebaibol mai i re fi obọ họ k’omai whaha oware uyoma je ru onọ u woma. Fikiere u fo re ohwo kpobi ọ nọ oma riẹ nnọ: ‘Kọ ọgbọdọ mẹ ọ rrọ dada, manikọ o whu-akọ no? Kọ o rrọ bẹbẹ k’omẹ re mẹ kareghẹhọ eria ikere nọ i re fi obọ họ k’omẹ mudhe?’ Ajọ ma sẹro uruemu ezi mai orọ uwuhrẹ Ebaibol omobọ ohwo re ma rehọ ere mudhe kẹ Ẹdhọ.—Ahwo Ẹfẹsọs 4:22-24.
19. Irere vẹ ma rẹ sai wo otẹrọnọ ma rọ oma kẹ ewuhrẹ omobọ ohwo?
19 Pọl o kere nọ: “Ọghẹnẹ o gie ẹwolo ku ikereakere na kpobi, re e jọ erere rọ kẹ ewuhrẹ gbe ozọ-usio, avọ ọkpọvio gbe odhesẹkẹ eva ẹrẹreokie. Re ohwo Ọghẹnẹ na ọ ruẹse gba kiete, ọ vẹ jẹ thomavẹre kẹ iruo iwoma i ruo kpobi.” Ma tẹ rehọ eme nọ Pọl o kere se Timoti na te udu, ma sae bọ edikihẹ abọ-ẹzi mai ga jẹ sai ru odibọgba mai wo ẹgba viere. Ekpako avọ idibo iruiruo abọ-ẹzi a rẹ sae jọ obufihọ ulogbo kẹ ukoko na, yọ mai kpobi ma sae gbẹ jọ gaga evaọ ẹrọwọ na.—2 Timoti 3:16, 17; Matiu 7:24-27.
[Oruvẹ-obotọ]
a Wọhọ epanọ o rrọ, ohwo ọkpokpọ nọ o wo isiuru nọ o bi wuhrẹ ibroshọ Gwọlọ na, o re no oyena ruọ obe Eriariẹ Nọ I Re Su Kpohọ Uzuazọ Ebẹdẹ Bẹdẹ, ivẹ na ebe nọ Isẹri Jihova a kporo. Ẹjiroro nọ a jọ etenẹ kẹ na i re fi obọ họ si ezadhe nọ e rẹ whaha ẹnyaharo abọ-ezi no.
b Onọ Isẹri Jihova a kporo. Ahwo nọ a wo Insight on the Scriptures evaọ ẹvẹrẹ nọ a rẹ sai se, a rẹ sai kpohọ Uko avọ 2, eva otọ uzoẹme na “Jehovah.”
c Efafa ẹvẹrẹ Spen avọ erọ Catalonia buobu i wo ohẹriẹ eva oghẹrẹ nọ a se Ibieme Ene Hibru na wọhọ “Yavé,” “Yahveh,” “Jahvè,” gbe “Jehová.”
d Onọ Isẹri Jihova a kporo.
Kọ Whọ Kareghẹhọ?
• Iyero vẹ i re ru ewuhrẹ omobọ ohwo kiehọ oma ziezi?
• Ẹthọthọ vẹ efefafa Ebaibol buobu a ru kpahe odẹ Ọghẹnẹ?
• Ikere Ebaibol vẹ whọ rẹ rọ fere ẹthọthọ uwuhrẹ Esanerọvo na via?
• Eme ma re ru hrọ re ma sae thọ oma mai no eghẹ Setan, o tẹ make rọnọ ma rrọ Ileleikristi uzẹme eva ikpe buobu no?
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 27]
Re ewuhrẹ omobọ ra o jọ ziezi, whọ gwọlọ emamọ oria nọ o rẹ fọfọ
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 31]
Kọ “ọgbọdọ” ra o rrọ dada manikọ o whu-akọ no?