Izoge Nọ I Re Ru Eva Were Jihova
A ruẹrẹ izoẹme iwuhrẹ enana họ mae rọkẹ izoge nọ e rrọ Isẹri Jihova. Fikiere ma ta udu họ emaha na kpobi awọ re a rọ oma totọ wuhrẹ izoẹme nana re a jẹ kẹ uyo ziezi eva okenọ a ti wuhrẹ Uwou-Eroro na evaọ obọ ukoko.
“Ọmọzae mẹ, wo areghẹ, re who ru omẹ eva were, re mẹ sae kẹ ọnọ ọ poviẹ omẹ uyo.”—Itẹ 27:11.
1, 2. (a) Who te wo isiuru gheghe kpahe eware akpọ na yọ u dhesẹ nọ who te ohwo nọ ọ rẹ jọ Oleleikristi hi, ru ei vẹ. (Ahwo Rom 7:21) (b) Eme who wuhrẹ no oriruo Asaf ze? (Rri ẹkpẹti, ẹwẹ-obe avọ 4.)
DAE rehọ iẹe nnọ whọ gwọlọ dẹ ewu. Nọ whọ be kiẹ na, who te gbẹro ku ewu jọ nọ o si owhẹ urru. O wọhọ nnọ okọlọ avọ ona riẹ u kiehọ owhẹ oma, yọ unuigho nọ a ta mu ei u dhesẹ nọ o ghare hrọ họ. Rekọ who te rri rie ziezi. U gbe owhẹ unu gaga nọ whọ ruẹ nnọ ekotọ ewu na e be fa no, yọ uko riẹ o rrọ rohoroho. Ewu na o woma tere he dede nọ o siuru. Kọ whọ rẹ raha ugho ra fihọ ekpehre oware utioye?
2 Rehọ onana wawo uyero nọ whọ rẹ sae rẹriẹ ovao dhe wọhọ uzoge Oleleikristi. Eva eriwo ọsosuọ, eware akpọ nana—wọhọ ewu ọyena—e rẹ sai siuru gaga. Wọhọ oriruo, ibe emọ-isukulu ra e rẹ sai kpohọ ehaa nọ e rẹ sasa-oma, rehọ imu-egaga, da idi, nya usu-omoriẹ ọmọtẹ avọ ọmọzae ababọ ọtamuo orọo, jẹ wezẹ kugbe. Kọ uzuazọ utioye na nọ a re yeri u bi he si owhẹ urru ẹsejọ? Kọ whọ gwọlọ dawo oware nọ a bi se ufuoma na riwi? O tẹ rrọ ere, whọ nwani ku ei họ nnọ whẹ yọ ohwo oyoma hayo inọ who te ohwo nọ ọ rẹ jọ Oleleikristi hi hi. Uzẹme riẹ họ, Ebaibol na e ta nnọ akpọ na ọ rẹ sai siuru gaga—tubẹ rọkẹ ohwo nọ ọ gwọlọ ru Ọghẹnẹ eva were dede.—2 Timoti 4:10.
3. (a) Eme o jẹ rrọ oware ufofe re a le eware akpọ na? (b) Ẹvẹ Oleleikristi jọ o ro dhesẹ nọ ilale akpọ na ifofe?
3 Enẹna, roma totọ rri ziezi, wọhọ epanọ who re rri ewu nọ whọ gwọlọ dẹ na. Nọ oma ra nnọ, ‘Aghare vẹ uyero akpọ nana u ghine wo?’ Ebaibol na e ta nọ ‘akpọ na ọ rẹ te vrẹ.’ (1 Jọn 2:17) Omawere nọ u re no akpọ na ze kpobi, o tẹ maki woma gaga ubroke ọvo o rẹ jọ. Ofariẹ re, uruemu ababọ omarọkẹ Ọghẹnẹ u re su kpohọ ebẹbẹ ilogbo. O rẹ kẹ erere vievie he. Oleleikristi jọ nọ o thihakọ oware nọ o se “edada nọ i no uzuazọ uzoge nọ ọ riẹ yeri hi ze,” ọ ta nọ: “Akpọ na ọ rẹ sae wọhọ ẹsenọ o bi siuru jẹ were oma. Ọ rẹ gwọlọ ru owhẹ wo iroro inọ whọ rẹ sai wo oghẹrẹ omawere nọ o kare edada. Rekọ onana o sae lọhọ vievie he. Akpọ na ọ rẹ rehọ owhẹ ru ẹgwọlọ riẹ, nọ o je ru ẹgwọlọ riẹ no, o ve kiuke ku owhẹ.”a Fikieme whọ jẹ raha udhu ra fihọ uzuazọ utioye nọ u fioka ha?
Ọthọwẹ Rono “Obọ Oyoma Na”
4, 5. (a) Omoke kakao taure o te ti whu, eme Jesu ọ yare evaọ olẹ se Jihova? (b) Eme onana o jẹ rrọ emamọ ayare?
4 Avọ ovuhumuo inọ eyero eware nana o wo oware uwoma ovo nọ o rẹ kẹ hẹ, izoge Isẹri Jihova e be dao oma re a bru usu no akpọ nana. (Jemis 4:4) Kọ whẹ yọ omọvo izoge ẹrọwọ nana jọ? O tẹ rrọ ere, ma jiri owhẹ. Evaọ uzẹme, o lọhọ họ re a mudhe kẹ otunyẹ ọhwa je dhesẹ oma via wọhọ ohwo nọ o wo ohẹriẹ, rekọ who wo obufihọ.
5 Omoke kpẹkpẹe u kiọkọ re o whu, Jesu ọ lẹ nnọ Jihova o “siwi” ilele riẹ “no obọ oyoma na.” (Jọn 17:15) Oware o so riẹ ze nọ Jesu o ro ru ayare ọnana. Ọ riẹ nọ re a yọrọ ẹgbakiete o te lọhọ kẹ ilele riẹ ẹsikpobi hi, makọ oghẹrẹ nọ a kpako te kẹhẹ. Fikieme? Oware jọ họ, wọhọ epanọ Jesu ọ riẹ vevẹ, ilele riẹ e te rẹriẹ ovao dhe ọwegrẹ ọgaga nọ a rẹ ruẹ hẹ—“oyoma na,” Setan Ẹdhọ na. Ebaibol na e ta nnọ omama ẹzi oyoma nana “ọ wọhọ okpohrokpo nọ obi do enu, be guọlọ ọjọ nọ ọ rẹ ria.”—1 Pita 5:8.
6. Ẹvẹ ma rọ riẹ nọ Setan o wo ohrọ kẹ emaha na ha?
6 No otọ avọ otọ ze, Setan o wo evawere iyoma kpahe olahiẹ ogaga kpobi nọ o re ro te ahwo akpọ. Roro kpahe uye idudu nọ Setan o ro te Job avọ uviuwou riẹ. (Job 1:13-19; 2:7) Ẹsejọhọ whọ sae kareghẹhọ usi eware nọ e via no anwẹnọ whọ rọ rrọ uzuazọ na, enọ i dhesẹ ẹzi ozighi ọrọ Setan via. Ẹdhọ ọ be bẹbẹ gwọlọ ọnọ o re mu, yọ nọ ọ be gwọlọ ọnọ o re mulọ na, o bi wo ohrọ kẹ izoge he. Wọhọ oriruo, evaọ emuhọ ikpe-udhusoi ọsosuọ ọrọ ekele oke nana, Herọd ọ gba ẹguae oyoma re a kpe emezae kpobi nọ e rrọ umuo ikpe ivẹ kpotọ evaọ Bẹtlẹhẹm. (Matiu 2:16) O wọhọ nnọ Setan ọ wọ Herọd—re ọ ruẹsi kpe ọmọ nọ ọ be te jọ Mesaya nọ Ọghẹnẹ ọ yaa eyaa riẹ na, ọnọ ọ te rehọ oziẹobro Ọghẹnẹ te Setan na! (Emuhọ 3:15) O rrọ vevẹ, Setan ọ rẹ lọhọ obọ kẹ emaha ha. Uzedhe ẹgwọlọ riẹ họ re o mu ahwo nọ a rẹ sai tei obọ kpobi lọ. Onana o mai rrọ ere enẹna, keme a le Setan no odhiwu ze otoakpọ no, ‘avọ ofu ọgaga, keme ọ riẹ nọ oke riẹ o re kpẹkpẹre.’—Eviavia 12:9, 12.
7. (a) Ẹvẹ Jihova o ro wo ohẹriẹ no Setan thethabọ? (b) Ẹvẹ uzuazọ omawere nọ who re wo o rrọ Jihova oma?
7 Wo ohẹriẹ gaga no Setan, ọnọ o wo ‘ofu ologbo,’ Jihova o wo “ohrọ uyoyou.” (Luk 1:78) Ọye họ ehri uyoyou. Evaọ uzẹme, Ọnọma omai o dhesẹ okwakwa onana te epanọ Ebaibol na e rọ ta nọ: “Ọghẹnẹ họ uyoyou.” (1 Jọn 4:8) Ẹvẹ ohẹriẹ nọ o rrọ usu ọghẹnẹ eyero eware nana gbe Ọghẹnẹ nọ who wo uvẹ ọghọ egagọ riẹ na u kpehru te! Setan ọ be gwọlọ enọ o re mulọ rekọ Jihova “ọ guọlọ nọ ohwo ọvo o whu hu.” (2 Pita 3:9) O rri uzuazọ ohwo akpọ kpobi ghaghae—te uzuazọ ra. Nọ Jihova ọ ta evaọ Ẹme riẹ nnọ whọ jọ ọrọ akpọ na ha, orọnikọ ọ be gwọlọ bru akpọriọ ra dhe hayo mi owhẹ ufuoma ra ha. (Jọn 15:19) Viukpoye, o bi siwi owhẹ no obọ oyoma na. Ọsẹ obọ odhiwu ra ọ gwọlọ nọ who wo oware nọ u woma vi omawere ubroke akpọ na thethabọ. Oreva riẹ họ re who wo “uvi uzuazọ”—uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ eva otọakpọ aparadase. (1 Timoti 6:17-19) Jihova ọ gwọlọ nọ whọ kparobọ, yọ ọ be ta udu họ owhẹ awọ re who le ute yena te obọ. (1 Timoti 2:4) Ofa riẹ, Jihova ọ kẹ owhẹ obọdẹ uzizie jọ. Uzizie vẹ oye?
“Ru Omẹ Eva Were”
8, 9. (a) Didi okẹ whọ rẹ sae rọ kẹ Jihova? (b) Ẹvẹ Setan ọ be rọ poviẹ Jihova, wọhọ epanọ oware nọ o via kẹ Job u dhesẹ na?
8 Kọ whọ dẹ oware kẹ ogbẹnyusu ọkpekpe no ẹdẹjọ nọ o je kpohwẹ ku unu avọ edẹro? Otiẹsejọ họ whọ raha oke krẹkri ro roro ziezi kpahe oghẹrẹ okẹ nọ u re ti kiehọ ohwo ọyena oma. Whaọ, roro kpahe onọ nana: Didi oghẹrẹ okẹ whọ sae rọ kẹ Ọnọ ọ ma owhẹ, Jihova Ọghẹnẹ? Evaọ ọsosuọ, o sai do evaọ ezọ ra wọhọ oware nọ o kare iroro. Eme Erumeru na ọ rẹ gwọlọ mi ohwo akpọ gheghe? Eme whọ rẹ sae kẹe nọ o wo vẹre he? Ebaibol na e kẹ uyo eva Itẹ 27:11 inọ: “Ọmọzae mẹ, wo areghẹ, re who ru omẹ eva were, re mẹ sae kẹ ọnọ ọ poviẹ omẹ uyo.”
9 Ẹsejọhọ wọhọ epanọ whọ riẹ rono uwuhrẹ Ebaibol ra ze no, Setan Ẹdhọ na họ ọnọ ọ be poviẹ Jihova. Ọ ta nnọ ohwo kpobi nọ ọ be gọ Ọghẹnẹ, o bi ru ere fiki isiuru omobọ riẹ orọnikọ fiki uyoyou hu. Setan ọ be ta nnọ, ahwo a tẹ rrọ otọ ọbẹwẹ, a re ti kiuke ku egagọ uzẹme. Wọhọ oriruo, roro ẹme nọ Setan ọ ta kẹ Jihova kpahe Job, ohwo okiẹrẹe na, inọ: “Who gbe diogba wariẹ e, gbe uwou riẹ, gbe eware kpobi nọ o woi, evaọ kabọ kabọ? Whọ ghale iruo abọ riẹ, gbe eware kpobi nọ o woi, who te fi ẹvi họ ae evaọ otọ na. Rekọ enẹna riẹ obọ ra ro te eware kpobi nọ o woi, ọ vẹ te jọ iraro ra la owhẹ eka.”—Job 1:10, 11.
10. (a) Ẹvẹ ma rọ riẹ nnọ orọnikọ ẹgbakiete Job ọvo Setan ọ vro ho? (b) Ẹvẹ ẹme esuo nọ ọ mai kpehru na o ro kpomahọ owhẹ?
10 Wọhọ epanọ okerefihotọ Ebaibol na i dhesẹ via, orọnikọ ẹgbakiete Job ọvo Setan ọ vro ho rekọ te orọ amọfa nọ a be gọ Ọghẹnẹ kpobi—te owhẹ re. Evaọ uzẹme, Setan ọ ta kẹ Jihova kpahe uyẹ ahwo akpọ kpobi nnọ: “Eware kpobi nọ ohwo [orọnikọ Job ọvo ho rekọ ohwo kpobi] o wo o re ro nwene uzuazọ riẹ.” (Job 2:4) Kọ whọ gbẹ ruẹ ẹkẹ-abọ ra evaọ ẹme ọnana nọ o wo uzou na? Wọhọ epanọ a dhesẹ evaọ Itẹ 27:11 na, Jihova ọ be ta nọ oware jọ o riẹ nọ whọ rẹ sae kẹe—oware nọ ọ sae ruẹ rọ kpahe kẹ ọnọ ọ be poviẹ e na, Setan. Dai roro iei—Osu Okpehru Ehrugbakpọ na o bi se owhẹ re who wo obọ eva ẹme nọ ọ mai wo uzou kpobi no anwae ze. Owha-iruo gbe uvẹ-ọghọ nọ who wo u gbunu kẹhẹ! Kọ whọ te sai ru oware nọ Jihova ọ be yare mi owhẹ na gba? Job ọ sai ru ei gba. (Job 2:9, 10) Ere ọvona Jesu gbe amọfa nọ a rẹ sai kele he a ru no anwae ze, je kugbe izoge buobu. (Ahwo Filipai 2:8; Eviavia 6:9) Whọ sai ru epọvo na re. Dede na, oware jọ nọ who re mu ẹro họ ona, ohwo ọ rẹ jọ abọ jọ hrọ evaọ ẹme nana. Owojẹ ra who re ro dhesẹ nnọ whọ rrọ abọ ẹpoviẹ Setan hayo abọ uyo nọ Jihova ọ te kpahe. Abọ vẹ whọ te tha uke?
Jihova Ọ be Sẹro Ra!
11, 12. Whọ tẹ salọ nọ whọ rẹ gọ Jihova hayo inọ whọ rẹ gọ e he, kọ u re kpoma họ iẹe? Ru ei vẹ.
11 Kọ abọ nọ whọ rrọ kpobi o ghinẹ rrọ oja kẹ Jihova? Kọ ahwo nọ a yọrọ ẹrọwọ rai no a gbe bu te epanọ ọ rẹ rọ kpahe emamọ uyo kẹ Setan? Uzẹme, avro nọ Ẹdhọ o fihọ otọ họ ohwo ọvo ọ be gọ Jihova fiki uyoyou nọ o wo kẹe he, ota nọ a dhesẹ fihọ ọrue no anwẹdẹ. Ghele na, Jihova ọ gwọlọ nọ who dikihẹ abọ jọ eva ẹme esuo-okpehru na keme ọ be daezọ ra. Jesu ọ ta nnọ: “Ọsẹ mẹ nọ ọ rọ obọ odhiwu ọ guọlọ nọ ọvo eva emaha enana o vru hu.”—Matiu 18:14.
12 U re vevẹ nnọ Jihova o wo isiuru kpahe owọ nọ whọ jẹ. Mai wo uzou na, owọ nọ whọ jẹ kpobi u re kpoma họ iẹe. Ebaibol na i ru rie vẹ inọ Jihova o wo ọdawẹ odidi nọ owojẹ uwoma hayo uyoma nọ ahwo akpọ a jẹ kpobi u re kpoma họ. Wọhọ oriruo, eva okenọ emọ Izrẹl i je dhe ẹwẹwọso, o jẹ hae “rariẹ ofu” Jihova. (Olezi 78:40, 41) Taure Ẹvo edẹ Noa ọ tẹ ze, okenọ “umuomu ohwo o ro thesiwa . . . eva e jẹ dha [Jihova] gaga.” (Emuhọ 6:5, 6) Roro kpahe oware nọ onana u dhesẹ. Otẹrọnọ whọ jẹ ekpehre owọ, o sai ru eva dha Ọnọ ọ ma owhẹ. Orọnikọ onana u dhesẹ nọ Ọghẹnẹ o re whrewhrehe hayo wo ọdawẹ ọkpuakpua ha. Ukpoye, o you owhẹ, jẹ be daezọ ewoma ra. Evaọ abọdekọ riẹ, nọ who te ru oware ezi, u re ru Jihova wereva. Eva e be were iẹe orọnikọ fikinọ ọ te ruẹ uyo ofa nọ ọ rẹ kpahe kẹ Setan ọvo ho rekọ fikinọ ọ te sae Hwosa kẹ owhẹ re. Yọ ọ ghinẹ gwọlọ nọ o re ru onana. (Ahwo Hibru 11:6) Ẹvẹ Jihova Ọghẹnẹ ọ ghinẹ rrọ Ọsẹ oyoyou kẹ owhẹ te!
Eghale Buobu Enẹna
13. Ẹvẹ Jihova nọ a rẹ gọ o rẹ rọ wha eghale ze enẹna?
13 Eghale nọ i re no ẹgọ Jihova ze, orọnikọ obaro ọvo e rrọ họ. Izoge Isẹri Jihova buobu i bi wo oghọghọ avọ evevọwẹ enẹna, yọ oware o wha onana ze. Ọnọ ọ so ilezi na o kere nnọ: “Iruo Ọnowo i kiete, e rẹ ghariẹ eva.” (Olezi 19:8) Jihova ọ riẹ oware nọ u woma kẹ omai vi ohwo akpọ kpobi. Ẹkwoma Aizaya ọruẹaro na, Jihova ọ ta nọ: “Mẹ họ Ọnowo na Ọghẹnẹ ra, ọnọ o [bi] wuhrẹ owhẹ wo erere, ọnọ o [bi] su owhẹ nya edhere nọ o fo ẹnya. O whọ hae yo ijaje mẹ, udhedhẹ ra o hae jọ wọhọ ethẹ, ẹrẹreokie ra ọ hae jọ wọhọ ẹkporo abade.”—Aizaya 48:17, 18.
14. Ẹvẹ ehri-izi Ebaibol e sai ro fi obọ họ kẹ owhẹ whaha edada nọ i re no osa-oriọ ze?
14 Ehri-izi Ebaibol nọ whọ rẹ nya lele u ti fi obọ họ kẹ owhẹ whaha edada gbe idhọvẹ buobu. Wọhọ oriruo, Ebaibol na e ta nọ enọ i wo uyoyou ugho a rẹ “rehọ inwe buobu duwu eva rai.” (1 Timoti 6:9, 10) Kọ otu ra jọ ọ ruẹ edada ilale ugho wọhọ epanọ ikere nana e ta na no ẹdẹjọ? Upelẹ emezae avọ emetẹ jọ a riesa vọ uzou no fikinọ a gwọlọ wo emu-osẹ nọ o kieze gbe ekwakwa ona nọ a ku ze kpobi. Nọ who te bi roro kpahe iruo nọ e rẹ tọ, nọ e rẹ wha okposa re whọ ruẹse dẹ eware nọ whọ rẹ sai ghine wo tobọ họ yọ oghẹrẹ igbo jọ nọ e rẹ kẹ edada gaga!—Itẹ 22:7.
15. Oghẹrẹ vẹ ehri-izi Ebaibol na e rẹ rọ thọ omai no edada nọ i re no igberẹ-ibro ze?
15 Roro kpahe ẹme igberẹ-ibro re. Wariẹ akpọ na họ, emaha ọ ikpe-ikpegbọ nọ e re rọo ho a bi di eva họ kukpe kukpe. Ejọ i bi yẹ emọ nọ a gwọlọ họ hayo nọ a rẹ sae rọ ẹro te he. Efa i re kpohọ eva ekparọ nọ o rẹ wha edada se iroro-obroziẹ rai. U te no ere no, ovrawha emezae avọ emetẹ e riẹ nọ i bi wo eyao igberẹ-ibro nọ i re vo wọhọ AIDS. Uzẹme o rrọ, rọkẹ ọnọ ọ riẹ Jihova, usu riẹ kugbe Jihova nọ o rẹ raha họ edada nọ e mai kpehru nọ i re noi ze.b (Ahwo Galesha 5:19-21) Agbẹta nọ Ebaibol na e rọ ta nọ: ‘Wha si oma rai no ogberẹ-obro.’—1 Ahwo Kọrint 6:18.
Ẹgọ ‘Ọghẹnẹ Evawere Na’
16. (a) Ẹvẹ ma rọ riẹ nọ Jihova ọ gwọlọ nọ whọ wereva eva edẹ uzoge ra? (b) Fikieme Jihova o je fi ekpọvio họ otọ kẹ owhẹ nọ who lele?
16 Ebaibol na i dhesẹ Jihova wọhọ ‘Ọghẹnẹ evawere.’ (1 Timoti 1:11) Ọ gwọlọ nọ ma wereva re. Evaọ uzẹme, Ẹme riẹ ọ ta nọ: “Ghọghọ, O whẹ ọmoha na, evaọ oke upelẹ ra, jọ eva ra e vọ avọ oghọghọ.” (Ọtausiwoma Na 11:9) Rekọ Jihova ọ be ruẹ vi etoke inẹnẹ na jẹ sae riẹ oware nọ u re noi ze nọ ohwo o te ru oware uwoma hayo uyoma. Oyejabọ nọ ọ jẹ kẹ owhẹ ohrẹ nnọ: “Kareghẹhọ ọnọ ọ ma owhẹ evaọ oke ọmoha ra re, re edẹ iyoma na e tẹ ze, gbe ikpe i te sikẹle, nọ whọ te tanọ, ‘Me wo evawere kpahe ae he.’ ”—Ọtausiwoma Na 12:1.
17, 18. Ẹvẹ uzoge Oleleikristi jọ o dhesẹ evawere nọ o bi wo evaọ ẹgọ Jihova, kọ ẹvẹ whọ sai ro wo oghọghọ ovona?
17 Nẹnẹ na, izoge buobu i wo evawere ilogbo no evaọ ẹgọ Jihova. Wọhọ oriruo, Lina nọ ọ rrọ ikpe 15, ọ ta nọ: “Mẹ rẹ sae robọ sudu avọ ọghọ. Me wo oma-okpokpọ fikinọ me si oma no ivovavovo gbe imu egaga erehọ. Me bi wo uvi ọkpọvio nọ o wo iruo no ukoko na ze nọ u bi fi obọ họ kẹ omẹ fi otunyẹ imuozọ Setan kparobọ. Ovao mẹ o be ghariẹ fiki omakugbe ọbọga nọ me bi wo no obọ Ọgwa Uvie na ze. Mai woma na, me wo emamọ irẹro nọ i wo ibe he, orọ uzuazọ ibẹdẹ bẹdẹ eva otọakpọ.”
18 Wọhọ Lina, izoge Ileleikristi buobu a be họre uvi ohọre kẹ ẹrọwọ na, yọ onana o be wha oghọghọ se ai. A riẹ nọ uzuazọ rai—dedenọ o rẹ vọ avọ use-abọ ẹsejọ—u wo uvi ẹjiroro gbe uvi obaro. Fikiere, gbẹ ruabọhọ ẹgọ Ọghẹnẹ nọ o wo uvi isiuru ra họ iroro. Ru ei eva were, o re ti ru owhẹ wereva enẹna rite oke nọ u wo oba ha!—Olezi 5:11.
[Oruvẹ-obotọ]
a Rri uzoẹme na “The Truth Gave Me Back My Life” (Uzẹme na U Ru Omẹ Wo Uzuazọ Mẹ Ziheze), nọ o rrọ ukere Awake! ọ October 22, 1996.
b O rrọ oware ọbọga re ma riẹ nọ okenọ ohwo o te kurẹriẹ, whaha oware uyoma, jẹ fa izieraha riẹ, Jihova “ọ rẹ te rehọ vrẹ.”—Aizaya 55:7.
Kọ Whọ Kareghẹhọ?
• Didi enwoma whọ rẹriẹ ovao dhe eva obọ Setan “oyoma na”?
• Ẹvẹ whọ sai ro ru Jihova eva were?
• Ẹvẹ Ebaibol na i ro dhesẹ nọ Jihova ọ be daezọ ra?
• Didi eghale jọ i re no ẹgọ Jihova ze?
[Ẹkpẹti/Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 4]
Omojọ U Kiọkọ Re Ọzae Okiẹrẹe Jọ O Zoruẹ
Asaf yọ ohwo orua Livai nọ ọ jọ ọgba-ile eva etẹmpol Jihova evaọ Izrẹl anwae. Ọ tubẹ ruẹrẹ ile họ nọ a jẹ hae so evaọ egagọ ẹgbede. Dede na, ghelọ ọkwa-iruo obọdẹ riẹ na, evaọ etoke jọ Asaf o te wo isiuru kpahe uruemu ehwa riẹ nọ e riẹ Ọghẹnẹ hẹ, enọ e wọhọ nọ a be thọ izi Ọghẹnẹ ababọ uye nọ u bi te ai. Asaf ọ ta uwhremu na nnọ: “Ukiọkọ omojọ awọ mẹ o vru no edhere, evawọ mẹ ukiọkọ omojọ izoruẹ, . . . eva mẹ e ghinẹ wọ kpahọ otu omovia, okenọ mẹ ruẹ ewoma nọ ọ rọ kẹ ahwo omuomu.”—Olezi 73:2, 3.
Uwhremu na, Asaf o te kpohọ aruẹri Ọghẹnẹ nya e lẹ kpahe ẹme na. Nọ ọ te wariẹ wo eriwo abọ-ẹzi kpahe ẹme na no, o te ti wo otoriẹ nnọ Jihova o mukpahe eyoma gbe nnọ evaọ ẹruoke riẹ te irumuomu gbe ikiẹrẹe na a ti vu oware nọ a kọ. (Olezi 73:17-20; Ahwo Galesha 6:7, 8) Avro ọ riẹ hẹ, irumuomu na a dikihẹ otọ nọ o be whrae. Ukuhọ riẹ kpobi, a ti kie evaọ okenọ Jihova ọ te raha eyero nana nọ ọ riẹ Ọghẹnẹ hẹ na.—Eviavia 21:8.
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 6]
Jihova o wo uvi isiuru ra họ iroro, rekọ ute Setan họ re o mu owhẹ lọ
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 7]
Izoge jọ buobu a bi duku uvi oghọghọ ẹkwoma Jihova nọ a be gọ kugbe ibe Ileleikristi