“Wha Hẹ Kẹ Uyere”
“Jọ udhedhẹ Kristi o jọ eva rai . . . re wha hẹ kẹ uyere.”—AHWO KỌLỌSI 3:15.
1. Didi ohẹriẹ ma bi muẹrohọ evaọ udevie ukoko Ileleikristi avọ akpọ nọ ọ rrọ otọ esuo Setan?
MA BE jọ ikoko 94,600 erọ Isẹri Jihova nọ e wariẹ akpọ na họ duku ẹzi uyere. Ewuhrẹ kpobi ọ rẹ rehọ olẹ nọ a re ro yeri Jihova muhọ je kuhọ. Ẹsikpobi ma be hai yo eme wọhọ “do, whẹ k’obọ iruo,” “me yere owhẹ re” hayo ọkpọ eme itieye na evaọ unu emaha gbe ekpako gbe Isẹri ekpokpọ gbe enọ i kri no nọ a bi kuomagbe evaọ egagọ gbe usu ọwhẹwhẹtiẹ na. (Olezi 133:1) Ẹvẹ onana u wo ohẹriẹ te no oriobọ nọ u bi titi evaọ udevie ibuobu “enọ e riẹ Ọghẹnẹ hẹ, gbe enọ e kezọ usiuwoma Jesu Ọnowo mai hi”! (2 Ahwo Tẹsalonika 1:8) Ma be rria akpọ nọ ọ kare uyere. Yọ onana u gbunu hu nọ ma te roro kpahe ohwo nọ ọ rrọ ọghẹnẹ akpọ nana—Setan Ẹdhọ na, nọ ọ wha ẹzi oriobọ ze, ọnọ ẹzi omoya gbe ọkparesuọ riẹ ọ da akpọ na kpobi fia!—Jọn 8:44; 2 Ahwo Kọrint 4:4; 1 Jọn 5:19.
2. Didi unuovẹvẹ u fo nọ ma re yo, kọ didi enọ ma ti roro kpahe?
2 Fikinọ akpọ Setan ọ wariẹ omai họ, u fo re ma yọrọ oma re uruemu riẹ o se omai ba egbeku. Evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ, Pọl ukọ na ọ kareghẹhọ Ileleikristi Ẹfẹsọs na nọ: “Ẹsiẹnwae wha jẹhẹ nya lele epanọ akpọ ọ rọ, wọhọ epanọ [osu ogaga ofou na] ọ rọ, ọnọ ẹzi riẹ o bi ru iruo eva emọ udu uyoma enẹna. Udevie enọ mai kpobi a jarọ je yeri okejọ fiki urusio iwo mai, no ma je he kielele ẹguọlọ iwo eva mai, fikiere ma tẹ jọ emọ ofu wọhọ epanọ edekọ e rọ.” (Ahwo Ẹfẹsọs 2:2, 3) Ere o rrọ kẹ ibuobu nẹnẹ re. Kọ ẹvẹ ma sae rọ yọrọ ẹzi uyere? Didi obufihọ Jihova ọ kẹ? Uvi idhere vẹ ma sai ro dhesẹ nnọ ma bi ghine dhesẹ uyere?
Ẹjiroro nọ Ma Rẹ rọ Kẹ Uyere
3. Fiki eware vẹ ma re ro yeri Jihova?
3 Jihova Ọghẹnẹ, Ọnọma gbe Ọnọkẹ-Uzuazọ mai họ ọnọ ma re yere, maero nọ ma be te t’ẹme kpahe ekẹ ibuobu nọ ọ k’omai na. (Jemis 1:17) Kẹdẹ kẹdẹ, ma re yere Jihova inọ ma rrọ uzuazọ. (Olezi 36:9) Ma be ruẹ imuẹro buobu erọ iruo Jihova nọ e wariẹ omai họ, wọhọ ọre, ọvẹre, gbe isi. Ekwakwa buobu nọ Ọghẹnẹ o fihọ otọ na re ma ruẹse jọ uzuazọ, oghoghẹrẹ obọdẹ egase nọ ọ nabe ruẹrẹ fihọ ehru na, gbe ezi sa-sa nọ Ọghẹnẹ ọ ruẹrẹ họ e rrọ imuẹro inọ u fo re ma yere Ọsẹ oyoyou obọ odhiwu mai. Devidi Ovie na ọ so nnọ “Iruo ibuobu ra nọ who ru, O Ọnowo ỌGHẸNẸ mẹ, iruo igbenu who ru kẹ omai; a [sae rọ ọvo dhe] owhẹ hẹ! re mẹ sae tae dhesẹ ai, rekọ i bu vi ekele.”—Olezi 40:5.
4. Fikieme ma je yere Jihova kẹ usu evawere nọ ma be reawere riẹ evaọ ikoko mai?
4 Dede nọ ma be rria aparadase he, idibo Jihova nẹnẹ a be reawere ẹria evaọ aparadase abọ-ẹzi. Evaọ Egwa Uvie gbe ikokohọ mai, ma be ruẹ iyẹrẹ iruo ẹzi Ọghẹnẹ evaọ oma ibe egegagọ mai. Evaọ uzẹme, ma tẹ be ta usiuwoma kẹ ahwo nọ e riẹ kpahe egagọ tere he, Isẹri jọ a rẹ fodẹ eware nọ Pọl o dhesẹ evaọ ileta riẹ se ahwo Galesha na. A rẹ kaki si iroro kpohọ “iruo uwo” a vẹ nọ enọ e be gaviezọ kẹ ae oware nọ a muẹrohọ no. (Ahwo Galesha 5:19-23) Ibuobu e rẹ nwane rọwo inọ eware nana e vọ akpọ inẹnẹ na. Okenọ a te dhesẹ ubi ẹzi Ọghẹnẹ kẹ ae je zizie ai kpohọ Ọgwa Uvie re a ruẹ imuẹro onana kẹ omobọ rai, ibuobu e rẹ nwane rọwo inọ “ghinọ uzẹme Ọghẹnẹ ọ rọ udevie rai.” (1 Ahwo Kọrint 14:25) Yọ orọnikọ Ọgwa Uvie ọvo a bi jo dhesẹ uruemu ezi onana ha. Rehọ oria nọ u j’owhẹ kperẹ, whọ tẹ nyaku omọvo jọ ọrọ bu vi ima ezeza Isẹri Jihova, whọ rẹ ruẹ ẹzi evawere, ọrọ oghọghọ ọvo na. Evaọ uzẹme, usu ọbọga nana yọ ẹjiroro nọ ma rẹ rọ kẹ Jihova uyere, ọnọ ọ kẹ ẹzi riẹ ro ru onana lọhọ na.—Zefanaya 3:9; Ahwo Ẹfẹsọs 3:20, 21.
5, 6. Ẹvẹ ma sai ro dhesẹ uyere kẹ okẹ Ọghẹnẹ nọ ọ mae rro kpobi na, ẹtanigbo na?
5 Okẹ nọ ọ mae rro kpobi, onọ o mae gba nnọ Jihova ọ k’omai no họ Ọmọ riẹ, Jesu, ẹkwoma ọnọ a rọ hwa idhe ẹtanigbo na. Jọn ukọ na o kere nọ: “Re Ọghẹnẹ o te you omai ere, ufore mai ohwo o you ohwo ere re.” (1 Jọn 4:11) Ẹhẹ, ma re dhesẹ nnọ ma be kẹ uyere fiki ẹtanigbo na orọnikọ ẹkwoma edhesẹ uyoyou gbe uyere kẹ Jihova ọvo ho rekọ te ẹrria izuazọ mai evaọ edhere nọ o re dhesẹ uyoyou kẹ amọfa.—Matiu 22:37-39.
6 Ma rẹ sai wuhrẹ viere kpahe edhesẹ uyere evaọ oghẹrẹ nọ Jihova o ro yeri kugbe Izrẹl anwae. Ẹkwoma Uzi na, onọ ọ rọ kẹ orẹwho na ẹkwoma Mosis, Jihova o wuhrẹ ahwo na iwuhrẹ buobu. Ẹkwoma ewo “ẹme ẹriẹ kpahe uzẹme eva uzi na,” ma rẹ sai wuhrẹ eware buobu nọ i re fi obọ họ k’omai lele ohrẹ Pọl na: “Wha hẹ kẹ uyere.”—Ahwo Rom 2:20; Ahwo Kọlọsi 3:15.
Eware Esa nọ Ma Wuhrẹ no Uzi Mosis na Ze
7. Ẹvẹ ọruẹrẹfihotọ abọvo-abakpe na ọ rọ kẹ emọ Izrẹl uvẹ nọ a re ro dhesẹ uyere rai kẹ Jihova?
7 Evaọ Uzi Mosis na, Jihova o dhesẹ idhere esa nọ emọ Izrẹl a re ro dhesẹ uvi ovuhumuo rai kẹ ewoma riẹ. Orọ ọsosuọ, ẹhwa abọvo-abakpe na ọ jariẹ. Abọvo-abakpe ọrọ ekakọ rai, avọ “abọvo abakpe iruẹ gbe igodẹ kpobi,” e rẹ jọ ‘ọrẹri kẹ ỌNOWO na.’ (Iruo-Izerẹ 27:30-32) Okenọ emọ Izrẹl a yoẹme, Jihova ọ ghale rai gaga. “Wha rehọ abọvo-abakpe na kpobi ze uwou emuore, re emuore ọ vọ uwou mẹ; re wha rehọ onana dawo omẹ, sọ me gbe ti rovie ethẹ-ufuro obọ odhiwu kẹ owhai je vi oghale se owhai hi, ere ỌNOWO ogbaẹmo na ọ tae.”—Malakae 3:10.
8. Eme ọ hẹriẹ azọhọ unevaze no ẹhwa abọvo-abakpe?
8 Orọ avivẹ, u te no ẹgwọlọ abọvo-abakpe na no, Jihova o ru ọruẹrẹfihotọ kẹ emọ Izrẹl re a ru azọhọ unevaze. Ọ vuẹ Mosis re ọ ta kẹ emọ Izrẹl na nọ: “Oke nọ wha ze otọ nọ mẹ rehọ owhai [ze], nọ wha mu emu otọ na họ ẹriọ, wha vẹ rehọ akpẹwẹ rọkẹ ỌNOWO na.” Eva udevie ibi ọsosuọ rai jọ, a rẹ “rehọ ekiekia ro dheidhe wọhọ idhe eka-iwuho” rọ “kẹ ỌNOWO na no ige te ige.” Muẹrohọ nnọ a fodẹ ugogo unu ekakọ ọsosuọ nọ a re ro dheidhe he. (Ikelakele 15:18-21) Rekọ okenọ emọ Izrẹl a tẹ rọ unevaze ru akpẹwẹ, a kẹ rai imuẹro eghale Jihova. A ruẹ ọkpọ ọruẹrẹfihotọ otiọye na evaọ etẹmpol ọ eruẹaruẹ Izikiẹl. Ma se nọ: “Gbe ubi eware idhe oghẹrẹ kpobi izerẹ i re wo ai; wha vẹ jẹ rehọ ikulu emuore ọsosuọ rai kẹ izerẹ na, re eghale e ze iwou rai.”—Izikiẹl 44:30.
9. Eme Jihova ọ rehọ ọruẹrẹfihotọ isogẹ na wuhrẹ?
9 Orọ avesa, Jihova o fi ọruẹrẹfihotọ isogẹ họ. Ọghẹnẹ ọ j’uzi nọ: “Okenọ who bi ti vuẹ udhu ra, who vuei te oka riẹ hẹ, hayo nọ who vu riei no who gbe du isogẹ riẹ hẹ. Who vu udhu ra fua riẹriẹ hẹ, hayo whọ tọlọ enọ e va owhẹ abọ kie he; whọ rẹ se ae ba kẹ iyogbere gbe erara: Mẹ họ ỌNOWO na Ọghẹnẹ rai.” (Iruo-Izerẹ 19:9, 10) A jọ etenẹ fodẹ ugogo unu jọ gbe he. Unu nọ u je ọmọ Izrẹl kpobi o re vuwa kẹ iyogbere. Solomọn Ovie owareghẹ na ọ ta riẹ gbagba nọ: “Ohwo nọ o fiobọhọ kẹ iyogbere yọ ỌNOWO na o momo kẹ, ọ rẹte hwa e osa iruo riẹ.” (Itẹ 19:17) Jihova ọ tẹ rọ enẹ wuhrẹ ohrọ gbe ororokẹ kẹ enọ i wo ohwo ho.
10. Didi oware u te ahwo Izrẹl okenọ a kare uyere?
10 Jihova ọ ghale emọ Izrẹl na nọ a rọ ẹmeoyo rehọ abọvo-abakpe rai ze, ru azọhọ unevaze, jẹ gbẹ edhere kẹ ẹkuọ iyogbere na. Rekọ nọ ahwo Izrẹl a kare uyere, Jihova o kiemu ku ai. Onana u te su kpohọ okpẹtu, uwhremu na kọ igbo. (2 Iruẹru-Ivie 36:17-21) Eme oyena u wuhrẹ omai?
Epanọ Ma rẹ rọ Kẹ Uyere
11. Ugogo edhere jọ vẹ ma re ro dhesẹ uyere mai kẹ Jihova?
11 Edhere ologbo nọ ma re ro jiri Jihova je dhesẹ uyere mai u w’obọ kpahe “akpẹwẹ.” Uzẹme, wọhọ Ileleikristi, ma rrọ otọ Uzi Mosis hi, enọ o gbahọ nnọ a re dheidhe erao gbe ekakọ. (Ahwo Kọlọsi 2:14) Ghele na, Pọl ukọ na ọ tuduhọ Ileleikristi ahwo Hibru awọ nọ: “Jọ ma rehọ okẹ iwẹegọ ejiro rọ kẹ Ọghẹnẹ kẹse kẹse, koyehọ, ma rẹ rọ enu mai jiri odẹ riẹ.” (Ahwo Hibru 13:15) Ẹkwoma ẹgba gbe ekwakwa mai nọ ma re ro jiri Jihova, makọ evaọ odibọgba ẹgbede na hayo “eva udevie ogbotu” ọrọ ibe Ileleikristi, ma rẹ sai dhesẹ uyere udu kpobi kẹ Ọsẹ oyoyou obọ odhiwu mai, Jihova Ọghẹnẹ. (Olezi 26:12) Evaọ ere oruo, eme ma rẹ sai wuhrẹ no idhere nọ emọ Izrẹl a je ro dhesẹ uyere rai kẹ Jihova ze?
12. Kpahe owha-iruo Ileleikristi mai, eme ma rẹ sai wuhrẹ no ọruẹrẹfihotọ ẹhwa abọvo-abakpe na ze?
12 Orọ ọsosuọ, wọhọ epanọ ma ruẹ no na, ọruẹrẹfihotọ abọvo-abakpe na o jọ orọ unevaze he; o jọ ọgbahọ kẹ ọmọ Izrẹl kpobi. Wọhọ Ileleikristi, ma wo owha-iruo ọrọ usiuwoma ota gbe ekpohọ iwuhrẹ Ileleikristi. Iruẹru enana e gb’omai họ. Evaọ eruẹaruẹ ilogbo riẹ kpahe oke urere na, Jesu o dhesẹ via nọ: “A rẹ te vuẹ ovuẹ usiuwoma uvie na kẹ akpọ na kpobi, re o jọ isẹi kẹ erẹwho akpọ na kpobi; kẹsena urere u te zi te.” (Matiu 24:14; 28:19, 20) Kpahe iwuhrẹ Ileleikristi, a kẹ Pọl ukọ na ẹgba kere nọ: “Jọ mai ohwo o he roro epanọ ọ rẹrọ jaja ọrivẹ riẹ oma, re o wo uyoyou, je ru iruo ezi kpobi, [wha hẹ] se oma ba e kugbe he, wọhọ epanọ uruemu otu jọ o rọ, rekọ whai ohwo ọ hẹ ta udu họ ohwo awọ, ofa riẹ, wha riẹ nọ ẹdẹ na ọ kẹlino.” (Ahwo Hibru 10:24, 25) Ma re dhesẹ uyere mai kẹ Jihova okenọ ma tẹ rehọ oghọghọ jẹ owha-iruo mai nọ ma rẹ rọ ta usiuwoma je wuhrẹ na rehọ jẹ jọ kugbe inievo mai ẹsikpobi eva iwuhrẹ ukoko, je rri enana kpobi wọhọ uvẹ ọghọ.
13. Didi iwuhrẹ i no eruẹrẹfihotọ ọrọ azọhọ unevaze gbe abọvo-abakpe na ze?
13 Fibae, ma rẹ sai wo erere no eroro kpahe eruẹrẹfihotọ ivẹ edekọ na ze enọ emọ Izrẹl a re ro dhesẹ ovuhumuo rai—azọhọ unevaze gbe isogẹ. Wo ohẹriẹ no abọvo-abakpe, onọ o jọ ọgbahọ avọ unu nọ a fihọ nnọ a re ru te, azọhọ unevaze gbe ọruẹrẹfihotọ isogẹ na u wo unu hu. Ukpoye, epanọ ovuhumuo nọ odibo Jihova o wo evaọ udu riẹ ọ rro te o rẹ wọe. Evaọ edhere ọvo na, dede nnọ ma vuhumu nnọ ekpohọ usiuwoma gbe iwuhrẹ Ileleikristi yọ owha-iruo ulogbo ọrọ odibo Jihova kpobi, kọ ma be rehọ udu kpobi ru ai avọ ẹzi unevaze? Kọ ma bi rri rai wọhọ uvẹ nọ ma re ro dhesẹ ovuhumuo udu mai kpobi kẹ eware kpobi nọ Jihova o ru k’omai no? Kọ ma be rehọ unevaze w’obọ evaọ iruo nana, te epanọ uvẹ mai u bu te? Hayo kọ ma bi rri enana kpobi wọhọ owha-iruo nọ o gba omai họ? Enana yọ enọ nọ ma rẹ k’iyo rai kẹ omobọ mai hrọ. Enẹ Pọl ukọ na o fi rie họ: “Rekọ jọ kohwo kohwo o dhesẹ iruo riẹ via, kẹsena o ve ti wo a jiri eva oma oboriẹ ọvo, o gbẹjọ orọ omọfa ha.”—Ahwo Galesha 6:4.
14. Eme Jihova ọ gwọlọ mi omai evaọ iruo nọ ma bi ru kẹe?
14 Jihova Ọghẹnẹ ọ riẹ iyero mai lafi. Ọ riẹ kpahe ọnyaba mai. Oma nọ idibo riẹ e be rọ unevaze lahiẹ, te e rro te e kawo, e rẹ dae ẹro fia. O rẹro nọ mai kpobi ma rẹ kẹ unu ovo na ha, yọ ma sai ghine ru ere he. Okenọ ọ jẹ ta kpahe okẹ unevaze, Pọl ukọ na ọ ta kẹ Ileleikristi obọ Kọrint nọ: “Keme okẹ nọ u no ohwo eva ze ọye Ọghẹnẹ o re miẹ; ọ rẹ gba owhẹ họ onọ who wo ho ho.” (2 Ahwo Kọrint 8:12) Ehri-uzi nana u kie kpahe iruo mai kẹ Ọghẹnẹ re. Oware nọ o rẹ lẹliẹ Jihova jẹ iruo mai rehọ họ orọnikọ epanọ ma ru te he rekọ oghẹrẹ nọ ma ro ru ei—avọ oghọghọ gbe udu kpobi.—Olezi 100:1-5; Ahwo Kọlọsi 3:23.
Bọ jẹ Yọrọ Ẹzi Ọkobaro Na
15, 16. (a) Didi okugbe o rrọ udevie odibọgba ọkobaro na gbe uyere? (b) Ẹvẹ enọ e sai ru iruo ọkobaro ho a sai ro dhesẹ ẹzi ọkobaro?
15 Edhere jọ nọ ọ rẹ kẹ erere nọ ma re ro dhesẹ uyere mai kẹ Jihova họ ẹruọ iruo odibọgba oke-kpobi na. Avọ ọwhọ fiki uyoyou kẹ Jihova gbe uyere kẹ aruoriwo riẹ, idibo riẹ buobu nọ e rehọ oma mudhe no a ru inwene ilogbo no evaọ izuazọ rai re a wo uvẹ viere gọ Jihova. Ejọ e be sai ruiruo wọhọ ekobaro oke-kpobi, be raha euwa 70 k’amara k’amara rọ ta usiuwoma je wuhrẹ ahwo uzẹme na. Amọfa, enọ i wo uvẹ tere he fiki eware sa-sa, a rẹ raha euwa 50 evaọ amara rọ ta usiuwoma n’oke ruọ oke wọhọ ekobaro obufihọ.
16 Kọ ẹvẹ kpahe idibo Jihova enọ e rẹ sai ru iruo ọkobaro oke-kpobi hayo ọrọ obufihọ họ? A rẹ sai dhesẹ uyere ẹkwoma ewo gbe ẹyọrọ ẹzi ọkobaro na. Evaọ oghẹrẹ vẹ? Ẹkwoma udu nọ a rẹ ta họ enọ e rẹ sai ru iruo ọkobaro, isiuru nọ a rẹ bọ họ idu emọ rai re a le iruo ọkobaro na, gbe obọ nọ a re wo ziezi evaọ usiuwoma ota wọhọ epanọ iyero rai e rrọ. Oware nọ ma rẹ kẹ evaọ odibọgba mai o mae roma hwa epanọ ovuhumuo nọ o rrọ idu mai o diwi te kẹ oware nọ Jihova o ru no, onọ o bi ru, gbe onọ o gbe ti ru k’omai.
Edhesẹ Uyere Ẹkwoma ‘Eware nọ Ma Wo’
17, 18. (a) Ẹvẹ ma sae rọ rehọ “eyero” mai dhesẹ uyere? (b) Ẹvẹ Jesu o rri unevaze aye-uku na, kọ fikieme?
17 Itẹ 3:9 o muẹrohọ nnọ: “Rehọ eyero gbe ibi ọsosuọ ra kẹ ỌNOWO na adhẹẹ.” Idibo Jihova a gbẹ gwọlọ ẹhwa abọvo-abakpe he. Ukpoye, Pọl o kere se ukoko obọ Kọrint nọ: “Ohwo o re ru wọhọ epanọ o roro evaọ eva riẹ, o jọ o rọ obọ okẹkẹ hẹ hayo ọgbahọ họ, keme Ọghẹnẹ o re you ohwo nọ ọ rẹ kẹ okẹ-evawere.” (2 Ahwo Kọrint 9:7) Azọhọ unevaze nọ ma re ru rọ tha iruo usiuwoma ota Uvie akpọ-soso na uke yọ edhere nọ ma re ro dhesẹ uyere mai. Ovuhumuo udu kpobi o rẹ wọ omai ru onana ẹsikpobi, o sae jọ oware nọ ma re fihọ akotọ k’oka k’oka, wọhọ epanọ Ileleikristi ọsosuọ a ru na.—1 Ahwo Kọrint 16:1, 2.
18 Orọnikọ unuigho nọ ma zọhọ u re dhesẹ uyere mai kẹ Jihova ha. Ukpoye, oghẹrẹ ẹzi nọ ma rọ kẹ ugho na. Onana họ oware nọ Jesu o muẹrohọ okenọ o je rri ahwo nọ i je fi ekẹ rai họ itehe unevaze eva etẹmpol na. Okenọ Jesu ọ ruẹ aye-uku oyegbere jọ nọ o “fi anini ivẹ họ,” ọ ta nọ: “Uzẹme mẹ ta kẹ owhai, ayeuku oyogbere ọnana [o] fihọ vi ai kpobi; keme enana kpobi epanọ a wo bu te a bi ro fihọ, rekọ ọye enọ ikiọkọ kẹe eva eyero riẹ kpobi oro fihọ.”—Luk 21:1-4.
19. Fikieme u ro woma re ma wariẹ kiẹ idhere nọ ma bi ro dhesẹ uyere mai riwi?
19 Jọ ọkiẹriwo nana ọrọ epanọ ma re ro dhesẹ uyere o wọ omai wariẹ kiẹ idhere nọ ma re ro dhesẹ uyere mai riwi. Kọ ma sai ru ẹnyaharo evaọ idhe ujiro mai kẹ Jihova, jẹ rehọ ekwakwa iwo tha iruo akpọ-soso na uke? Epanọ ma ru onana te, o rẹ sai mu omai ẹro inọ Ọsẹ oyoyou ọghoruo mai, Jihova, ọ te wereva gaga inọ ma bi dhesẹ uyere.
Kọ Whọ Kareghẹhọ?
• Fiki ẹjiroro vẹ ma rẹ rọ kẹ Jihova uyere?
• Eme ma wuhrẹ no ẹhwa abọvo-abakpe, azọhọ unevaze, gbe isogẹ na ze?
• Ẹvẹ ma sae rọ bọ ẹzi ọkobaro?
• Ẹvẹ ma sae rọ rehọ “eyero” mai rọkẹ Jihova uyere?
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 27]
“Kokẹ uwoma kokẹ uwoma avọ okẹ nọ o gba kiete kpobi obọ ehru u re notha”
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 28]
Iwuhrẹ esa vẹ no Uzi na ze a jọ etenẹ dhesẹ na?
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 30]
Eme ma rẹ sai ru?