Ẹdhoguo Jihova Ọ Be Tha Kẹ Irumuomu
“Wha ruẹrẹ oma rai kpahe bru Ọghẹnẹ ze.”—EMỌS 4:12.
1, 2. Fikieme ma sai ro fi eva họ nọ Ọghẹnẹ o ti si emuemu notọ?
KỌ Jihova o ti si emuemu gbe uye-oruẹ nọ o rrọ otọakpọ nana no ẹdẹjọ? Eva emuhọ ikpe-udhusoi avọ 21 na, onọ oyena u fo gaga. O wọhọ nọ oria kpobi nọ ma riwi, ma be ruẹ olahiẹ nọ ohwo-akpọ ọ be lahiẹ ọrivẹ riẹ. Ẹvẹ ma bi siuru akpọ nọ ọ kare ozighi te, nọ ọ kare ozighi ọkparesuọ, gbe ogbekuo!
2 Emamọ usi na họ ma rẹ sai wo udufihọ ogaga inọ Jihova o ti ku emuemu họ. Ekwakwa Ọghẹnẹ e k’omai imuẹro inọ ọ te j’owọ mukpahe irumuomu na. Jihova yọ Ọghẹnẹ okiẹrẹe, ọnọ o kiete. Eva Olezi 33:5, Ẹme riẹ ọ ta k’omai nọ: “Ẹruoziẹ gbe ẹrẹreokie ọ rẹ were iẹe.” Olezi ọfa ọ ta nọ: “Ẹzi [Jihova] o mukpahe ọnọ o you igbruku.” (Olezi 11:5) Uzẹme, Jihova, Ọghẹnẹ nọ o wo ẹgba kpobi, ọnọ o you ẹrẹreokie gbe uvi-ẹdhoguo na, ọ te kẹ oware nọ o mukpahe uvẹ bẹdẹ bẹdẹ hẹ.
3. Eware vẹ a ti fi ẹgba họ ziezi nọ ma be nyaharo evaọ ewuhrẹ kpahe eruẹaruẹ Emọs na?
3 Roro kpahe ẹjiroro ọfa nọ o sai ro mu omai ẹro inọ Jihova o ti si emuemu no. Eware nọ o ru vrẹ no e kẹ imuẹro onana. A rẹ ruẹ emamọ iriruo erọ eware nọ Jihova o ru irumuomu no evaọ obe Ebaibol ọ Emọs. Oware nọ ma ti wuhrẹ haro kpahe eruẹaruẹ Emọs na u ti fi ẹgba họ eware esa jọ kẹ omai kpahe ẹdhoguo Ọghẹnẹ. Orọ ọsosuọ, Ọghẹnẹ o re mu brukpe ohwo ho. Orọ avivẹ, a rẹ sae dhẹ vabọ no ẹdhoguo riẹ hẹ. Yọ orọ avesa, ọ rẹ kpọ ẹdhoguo riẹ bru enọ i fo kẹe ọvo, keme Jihova ọ rẹ raha irumuomu rekọ o re dhesẹ aruoriwo kẹ enọ i kurẹriẹ gbe enọ i wo eva ezi.—Ahwo Rom 9:17-26.
Ọghẹnẹ O re Mu Brukpe Ohwo Ho
4. Bovẹ Jihova o vi Emọs kpohọ, kọ rọkẹ ẹjiroro vẹ?
4 Evaọ edẹ Emọs, orẹwho Izrẹl o ghale kpohọ ivie ivẹ no. Ojọ họ uvie erua-ivẹ Juda nọ o jọ ofẹ obọze ovatha-ọre. Orọ avivẹ o jọ uvie erua-ikpe Izrẹl nọ o jọ ofẹ ẹkpẹlobọ ovatha-ọre. Jihova o vi Emọs re ọ nyae ruẹaro, o vi rie no otẹwho riẹ evaọ Juda kpohọ Izrẹl. Evaọ obei Ọghẹnẹ ọ te rehọ Emọs ru iruo ro whowho ẹdhoguo riẹ.
5. Erẹwho vẹ Emọs ọ kake ruẹaro ẹdhoguo kpahe, kọ ẹjiroro vẹ jọ a ro fo kẹ ẹdhoguo obrukpe Ọghẹnẹ?
5 Emọs ọ rehọ ewhowho ẹdhoguo Jihova mukpahe uvie ofẹ ẹkpẹlobọ ovatha-ọre Izrẹl na muhọ họ. Ukpoye, ọ rehọ ewhowho ẹdhoguo mukpahe erẹwho ezeza nọ e wariẹ Izrẹl họ ro muhọ. Erẹwho enana họ Siria, Filistia, Taya, Edọm, Ammọn, gbe Moab. Kọ erẹwho eyena i ghine fo kẹ ẹdhoguo obrukpe Ọghẹnẹ? A fo kiọkọ. O tẹ kawo, aikpobi a mukpahe ahwo Jihova kekeke.
6. Fikieme Jihova ọ jẹ te rọ rehọ uye te Siria, Filistia, gbe Taya?
6 Wọhọ oriruo, Jihova o brukpe ahwo Siria “fiki epanọ a kua Giliad.” (Emọs 1:3) Ahwo Siria a mi Giliad ẹkwotọ—otọ Izrẹl nọ o jọ ofẹ ovatha-ọre Ethẹ Jọdan—a te je gboja kẹ ahwo Ọghẹnẹ nọ e jọ etẹe. Kọ ẹvẹ kpahe Filistia gbe Taya? Ahwo Filistia a reabe fiki emọ Izrẹl nọ a ro kpohọ igbo, jẹ zẹ ae kẹ ahwo Edọm, ahwo Izrẹl jọ a tẹ te ziọ otọ ahwo Taya nọ a rẹ thueki erigbo. (Emọs 1:6, 9) Dai rri epanọ onana u yoma te—a zẹ ahwo Ọghẹnẹ kpohọ igbo! U gbunu hu inọ Jihova ọ te rehọ uye te Siria, Filistia, gbe Taya.
7. Eme Edọm, Ammọn, gbe Moab a wo kugbe Izrẹl, rekọ oghẹrẹ vẹ a ru ahwo Izrẹl?
7 Oware ovo jọ u wholo erẹwho esa nana, Edọm, Ammọn, gbe Moab, a te je wo oware jọ kugbe Izrẹl. Erẹwho esa na kpobi a rrọ imoni emọ Izrẹl. Ahwo Edọm a no oma Abraham ze ẹkwoma Esọ, ejime Jekọp. A te riwi ei, koyehọ, inievo Izrẹl a rrọ. Ahwo Ammọn gbe ahwo Moab a no oma Lọt ze, ọmọ oniọvo Abraham. Kọ, Edọm, Ammọn, gbe Moab a rehọ oma inievo tete Izrẹl, imoni rai? Vievie! Edọm ọ rehọ ababọ-ohrọ rehọ ọgbọdọ le “omoni riẹ,” yọ ahwo Ammọn a tubẹ geva thesiwa evaọ obọ nọ a ro yeri kugbe emọ Izrẹl nọ e jọ igbo. (Emọs 1:11, 13) Dede nọ Emọs ọ nwane fodẹ oja nọ Moab o gbe kẹ ahwo Ọghẹnẹ hẹ, a riẹ ahwo Moab kẹ ọwọsuọ rai kpahe Izrẹl notọ avọ otọ ze. Uye nọ u ti te erẹwho esa yena nọ e rrọ imoni na o te jọ gaga. Jihova ọ te rehọ ọraha ọgaga ro te ae.
A rẹ Sae Dhẹ Vabọ no Ẹdhoguo Ọghẹnẹ Hẹ
8. Fikieme erẹwho ezeza nọ e rrọ ekẹloma Izrẹl na a gbẹ sae rọ dhẹ vabọ no ẹdhoguo Ọghẹnẹ hẹ?
8 Avro ọ riẹ hẹ, erẹwho ezeza nọ a kake ta ẹme kpahe evaọ eruẹaruẹ Emọs na i fo kẹ ẹdhoguo Ọghẹnẹ. Ofariẹ, edhere ọvo ọ jọ nọ a sae rọ dhẹ vabọ họ. Muhọ evaọ uzou 1, owọ avọ 3, je rite uzou avọ 2, owọ 1, unuẹse buobu Jihova ọ ta nọ: “Me gbe ti zihe uye na ha.” Nwane wọhọ epanọ ọ ta na, ọ se erẹwho yena uye ba ẹkẹ hẹ. Ikuigbe i dhesẹ nọ erẹwho nana kpobi a ruẹ-uye ọraha uwhremu na. Whaọ o tẹ kawo, ene evaọ usu rai—Filistia, Moab, Ammọn, gbe Edọm—a te ti no otọ ọre na!
9. Eme o fo kẹ ahwo Juda, kọ fikieme?
9 Kẹsena, eruẹaruẹ Emọs e tẹ t’ovao riwi orẹwho avọ ihrẹ—otẹwho obọriẹ, Juda. O sae jọ nọ u gbe enọ e jẹ gaviezọ kẹ Emọs evaọ uvie ẹkpẹlobọ ovatha-ọre Izrẹl na unu inọ o bi whowho ẹdhoguo mukpahe uvie Juda. Fikieme ahwo Juda a ro fo kẹ ẹdhoguo obrukpe? “Keme a se uzi ỌNOWO na,” ere Emọs 2:4 o ta. Jihova o rri rie vo ho nọ a keke aro fihọ la Uzi riẹ vrẹ. Wọhọ epanọ o rrọ Emọs 2:5, ọ ruẹaro nọ: “Fikiere me re ti tu erae họ Juda, e vẹ te to eria adhẹzọ Jerusalẹm.”
10. Fikieme uye o gbẹ te rọ se Juda ba ete he?
10 Juda nọ ọ kare ẹrọwọ na ọ sae dhẹ vabọ no uye nọ o be tha na ha. Jihova ọ wariẹ jọ owọ avene ta nọ: “Me re ti zihe uye na ha.” (Emọs 2:4) Juda ọ ruẹ uye nọ a ruẹaro riẹ na okenọ ahwo Babilọn a raha iẹe evaọ 607 B.C.E. Ma wariẹ jọ etenẹ ruẹ no nnọ irumuomu a sae dhẹ vabọ no ẹdhoguo Ọghẹnẹ hẹ.
11-13. Orẹwho vẹ Emọs ọ mae ruẹaro kpahe, kọ oghẹrẹ ogbekuo vẹ ọ da otọ fia evaọ orẹwho yena?
11 Emọs ọruẹaro na, o whowho ẹdhoguo Jihova mukpahe erẹwho ihrẹ no. Dede na, ohwo kpobi nọ o roro nnọ ọ ruẹaro riẹ kuhọ no, o roro thọ gaga. Emọs o bi tube muhọ obọ! A vi rie uwou maero re o whowho ovuẹ ẹdhoguo ọgaga mukpahe uvie erua-ikpe Izrẹl. Izrẹl o fo kẹ ẹdhoguo ọgaga Ọghẹnẹ keme orẹwho na u gbo fa no evaọ uruemu gbe abọ egagọ.
12 Aruọruẹ Emọs ọ fere okienyẹ nọ ọ dotọ fia evaọ uvie Izrẹl. Fiki onana, Emọs 2:6, 7 o ta nọ: ‘Enẹ ỌNOWO na ọ tae: “Fiki izieraha esa Izrẹl, gbe fiki ọ rọ avọ ene, me re ti zihe uye na ha; keme a be zẹ ahwo nọ a kiẹrẹe na fiki idọlọ-efuafo a vẹ rọ iyogbere ro nwene eviẹ awọ—E nọ i re thihi izou iyogbere họ otọ a ve ku ovao fiẹ kẹ enọ uye o rẹ bẹ.” ’
13 A jẹ zẹ ahwo ikiẹrẹe “fiki idọlọ-efuafo,” onọ o rẹ sai dhesẹ inọ ahwo na a tẹ rehọ idọlọ-efuafo j’udi kẹ iguẹdhọ na no, a ve brukpe evowa. Enọ i re momo igho kẹ ahwo a jẹ rehọ unuigho “eviẹ awọ” zẹ iyogbere kpohọ igbo, ẹsejọhọ fiki osa osese nọ a kru rai. Ahwo eva egaga a je “thihi” hayo jẹ rọ okpakpa nẹ “izou iyogbere họ otọ” te epanọ iyogbere na a jẹ rọ whẹ ovu fihọ izou obọrai, onọ u dhesẹ uye, uweri, gbe omovuọ. Ogbekuo ọ da otọ fia te epanọ “iyogbere” a sai ro rẹro nnọ a rẹ ruẹ uvi-ẹdhoguo ho.
14. Amono a jẹ lahiẹ evaọ uvie erua-ikpe Izrẹl?
14 Muẹrohọ oghẹrẹ ahwo nọ a jẹ lahiẹ na. Ahwo okiẹrẹe, iyogbere, gbe ahwo omurokpotọ nọ e jọ orẹwho na. Ọvọ Uzi Jihova kugbe Izrẹl o gwọlọ nnọ a rẹ re ohrọ enọ i wo obọ họ gbe otu nọ ọ rrọ ọbẹwẹ. Dede na, akpọ o yoma viere kẹ ahwo otiọye na evaọ uvie erua-ikpe Izrẹl.
“Wha Ruẹrẹ Oma Rai Kpahe Bru Ọghẹnẹ Ze”
15, 16. (a) Fikieme a rọ vẹvẹ ahwo Izrẹl unu inọ: “Wha ruẹrẹ oma rai kpahe bru Ọghẹnẹ ze”? (b) Oghẹrẹ vẹ Emọs 9:1, 2 u ro dhesẹ nọ irumuomu a rẹ sae vabọ no ẹdhoguo Ọghẹnẹ hẹ? (c) Eme ọ via kẹ uvie erua-ikpe Izrẹl evaọ 740 B.C.E.?
15 Nọ ọfariẹ-ogbe gbe imuemu efa e da otọ fia evaọ Izrẹl na, u kiehọ gaga nnọ Emọs ọruẹaro na ọ vẹvẹ orẹwho ọkparesuọ na unu inọ: “Wha ruẹrẹ oma rai kpahe bru Ọghẹnẹ ze.” (Emọs 4:12) Izrẹl nọ ọ kare ẹrọwọ na ọ sae dhẹ vabọ no ẹdhoguo Ọghẹnẹ nọ ọ be tha na ha keme Jihova ọ wariẹ whowho nọ: “Me re ti zihe uye na ha.” (Emọs 2:6) Kpahe irumuomu nọ e rẹ sae gwọlọ dhẹ dhere, Ọghẹnẹ ọ ta nọ: “Ae ọvuọvo ọ rẹ te dhẹ vabọ họ, ae ọvuọvo ọ rẹ te vabọ họ. A make tọ otọ ruọ obọ Ẹri, obọ mẹ o rẹ [jọ] etẹe kru ai ghele; dede nọ a make gadiẹ kpehru, etẹe me je ti si ai kpotọ.”—Emọs 9:1, 2.
16 Irumuomu a sae dhẹ vabọ no ẹdhoguo Jihova ha ẹkwoma ẹtọ “ruọ obọ Ẹri,” onọ u dhesẹ omodawọ nọ a re ro dhere eria nọ e mai diwi kpobi evaọ otọakpọ na. Yọ a rẹ sae dhẹ vabọ no ẹdhoguo Ọghẹnẹ ghele he a tẹ make “gadiẹ kpehru,” koyehọ, omodawọ re a dhere igbehru ikpekpehru. Unuovẹvẹ Jihova o jọ vevẹ: U wo uvumọ oria nọ a re dhere he nọ obọ riẹ u gbe te ai hi. Uvi-ẹdhoguo Ọghẹnẹ o gwọlọ nọ a rẹ rọ uye kẹ uvie ofẹ ẹkpẹlobọ ovatha-ọre na fiki iruo imuomu rai. Oke oyena o ghinẹ nyaze. Evaọ 740 B.C.E.—ole ikpe 60 nọ Emọs o kere eruẹaruẹ riẹ fihotọ no—uvie Izrẹl nọ o rrọ ofẹ ẹkpẹlobọ ovatha-ọre u te kie kẹ egbaẹmo Asiria.
Ọghẹnẹ Ọ rẹ Kpọ Ẹdhoguo Riẹ Bru Enọ I Fo Kẹe Ọvo
17, 18. Eme Emọs uzou avọ 9 u dhesẹ via kpahe ohrọoriọ Ọghẹnẹ?
17 Eruẹaruẹ Emọs i fi obọ họ kẹ omai ruẹ no nnọ Ọghẹnẹ o re mu brukpe ohwo ho, yọ a rẹ sae dhẹ vabọ no ẹdhoguo riẹ hẹ. Rekọ obe Emọs u wuhrẹ omai re inọ Jihova ọ rẹ kpọ ẹdhoguo riẹ bru enọ i fo kẹe ọvo. Ọghẹnẹ ọ rẹ sae gwọlọ irumuomu via, o ve gu ae ẹdhọ evaọ oria kpobi nọ a dhere. Ọ rẹ sae jẹ gwọlọ ahwo okiẹrẹe gbe enọ i ku rẹriẹ via—enọ ọ rẹ riohrọ. Uwuhrẹ nana u dhesẹ oma via vevẹ evaọ uzou urere orọ obe Emọs na.
18 Wọhọ epanọ o rrọ Emọs uzou avọ 9, owọ avọ 8, Jihova ọ ta nọ: “Uwou Jekọp ọvo mẹ rẹ te raha muotọ họ.” Wọhọ epanọ owọ avọ 13 rite 15 u dhesẹ, Jihova ọ y’eyaa nọ o “re ti zihe oghale” ahwo riẹ se ai. A re ti dhesẹ ohrọ kẹ ai, a vẹ jẹ te reawere omofọwẹ gbe ẹvi. Jihova ọ yeyaa nọ: “Enọ e be kọ a re ti mi enọ e be kọrọ aro.” Dai roro ẹme ọyena—ivuẹvu na i ti bu te epanọ a ti ro vu idhu na re he bẹsenọ ezi ekakọ ọfa o re te no!
19. Eme ọ via kẹ okiọkotọ ọrọ Izrẹl gbe Juda nọ i kurẹriẹ?
19 A sae ta nọ ẹdhoguo Jihova mukpahe irumuomu na evaọ Juda gbe Izrẹl o ghine bru enọ i fo kẹe ọvo, keme Ọghẹnẹ o dhesẹ orọhriọ kẹ ahwo nọ a kurẹriẹ gbe enọ i wo eva ezi. Evaọ orugba ọrọ eyaa ezihetha nọ a ta kpahe evaọ Emọs uzou avọ 9 na, okiọkotọ ọrọ Izrẹl gbe Juda nọ i kurẹriẹ a zihe no igbo Babilọn ze uwhremu na evaọ 537 B.C.E. Nọ a wariẹ ziọ otẹwho rai nọ a you gaga na no, a te zihe egagọ efuafo ze. Avọ omofọwẹ nọ a wo no, a tẹ wariẹ bọ iwou rai jẹ kọ egbọ evaene re.
Ẹdhoguo Jihova Ọ te Seba Ẹnyaze He!
20. Imuẹro vẹ eware nọ ma wuhrẹ no kpahe ovuẹ ẹdhoguo nọ Emọs o whowho na o rẹ k’omai?
20 Eme nọ ma ta no kpahe ovuẹ ẹdhoguo Ọghẹnẹ onọ Emọs o whowho na, o rẹ k’omai imuẹro inọ Jihova ọ te rehọ emuemu t’oba evaọ edẹ mai na. Fikieme ma jẹ sae rọwo oyena? Orọ ọsosuọ, iriruo anwae nana erọ oware nọ Jihova o ru irumuomu na i dhesẹ oghẹrẹ owọ nọ ọ te jẹ evaọ edẹ mai na. Orọ avivẹ, ẹdhoguo Ọghẹnẹ nọ o te uvie Izrẹl nọ u kie no ẹgọ Ọghẹnẹ no na o kẹ imuẹro inọ Ọghẹnẹ ọ te raha Kristẹndọm, abọ nọ ọ mae riabe evaọ “Babilọn Ologbo” na, uvie-ulogbo egagọ erue akpọ-soso.—Eviavia 18:2.
21. Fikieme Kristẹndọm a ro fo kẹ ẹdhoguo obrukpe Ọghẹnẹ?
21 Avro ọ riẹ hẹ sọ Kristẹndọm o fo kẹ ẹdhoguo obrukpe Ọghẹnẹ. Egbogbo ọrọ egagọ gbe uruemu nọ o rrọ eva riẹ u dhesẹ onana via. Kristẹndọm—gbe akpọ Setan nọ o kiọkọ na—a ghine fo kẹ ẹdhoguo Jihova. O tẹ jẹ rrọ onọ a rẹ sae dhẹ vabọ họ keme oke nọ Jihova o ti ro bruoziẹ u te no, eme ọ Emọs uzou avọ 9, owọ 1 na, i ve ti rugba: “Ae ọvuọvo ọ rẹ te dhẹ vabọ họ, ae ọvuọvo ọ rẹ te vabọ họ.” Ẹhẹ, makọ oria nọ irumuemu a re dhere kẹhẹ, Jihova o ti duku ai.
22. Eware vẹ a dhesẹ vevẹ kpahe ẹdhoguo Ọghẹnẹ eva 2 Ahwo Tẹsalonika 1:6-8?
22 Ọghẹnẹ o re mu brukpe ohwo ho, a rẹ sae dhẹ vabọ no ẹdhoguo riẹ hẹ, yọ enọ i fo kẹe ọvo ọ rẹ kpọ ẹdhoguo riẹ bru. Ma rẹ sae ruẹ onana vuhumu eva eme Pọl ukọ na inọ: “Ukiete kẹ Ọghẹnẹ re ọ rehọ umuomu hwa osa kẹ enọ e be kẹ owhai uye; ọ vẹ te kẹ omai avọ owhai enọ a kẹ uye eri-osehọ, okenọ Ọnowo mai Jesu Kristi ọte via no odhiwu tha avọ otu ikọ-odhiwu iride riẹ avọ ebruerae. Ọ vẹ te rehọ uye hwa osa kẹ enọ e riẹ Ọghẹnẹ hẹ, gbe enọ e kezọ usiuwoma Jesu Ọnowo mai hi.” (2 Ahwo Tẹsalonika 1:6-8) “Ukiete kẹ Ọghẹnẹ” rẹ ọ rehọ ẹdhoguo obrukpe te ahwo nọ a fo kẹe fikinọ a rehọ ukpokpoma te eriẹ nọ o wholo na. A te vabọ no ẹdhoguo yena ha, keme irumuomu na a te zọ họ okenọ ‘Jesu ọ te via avọ otu ikọ-odhiwu iride riẹ avọ ebruerae.’ Ẹdhoguo Ọghẹnẹ nọ ọ be tha na ọ te jẹ salọ ahwo keme Jesu ọ te wọ ofu riẹ bru “enọ e riẹ Ọghẹnẹ hẹ, gbe enọ e kezọ usiuwoma” na ha. Ẹdhoguo Ọghẹnẹ ọ te jẹ rehọ omosasọ kẹ ahwo omarọkẹ Ọghẹnẹ nọ e be ruẹ uye ukpokpoma.
Ẹruore nọ Ọ Rrọ kẹ Ikiẹrẹe Na
23. Ẹruore gbe omosasọ vẹ ma rẹ sai wo no obe Emọs na ze?
23 Eruẹaruẹ Emọs i wo obọdẹ ovuẹ orọ ẹruore gbe omosasọ kẹ ahwo nọ a wo eva ezi. Wọhọ epanọ a ruẹaro riẹ evaọ obe Emọs na, Jihova ọ raha ahwo riẹ kpobi muotọ evaọ oke anwae he. Uwhremu na, o koko ahwo Izrẹl gbe Juda nọ a mu kpohọ igbo họ, o zihe i rai kpohọ ẹwho rai jẹ kẹ ae omofọwẹ gbe eghale buobu. Otofa vẹ onana u wo kẹ omai nẹnẹ? U dhesẹ vevẹ inọ evaọ etoke ẹdhoguo Ọghẹnẹ, Jihova ọ te gwọlọ irumuomu na via evaọ oria kpobi nọ a dhere, ọ vẹ te jẹ gwọlọ enọ i fo kẹ ohrọriọ riẹ via evaọ oria kpobi nọ a rrọ evaọ akpọ na.
24. Idhere vẹ a rọ ghale idibo Jihova inẹnẹ no?
24 Nọ ma be hẹrẹ oke nọ ẹdhoguo Ọghẹnẹ o ti ro te irumuomu na, erere vẹ ma bi wo wọhọ idibo ẹrọwọ riẹ? Ẹhẹ, Jihova ọ be ghale omai jẹ be kẹ omai ẹvi nọ o wo umuo ho evaọ abọ-ẹzi! Ma be reawere egagọ nọ e kare erue gbe ẹthọthọ nọ iwuhrẹ erue egagọ Kristẹndọm a be wha ze. Jihova ọ tẹ jẹ rehọ emu abọ-ẹzi ghale omai gaga no. Dede na, kareghẹhọ inọ eghale ilogbo nana nọ i bi no obọ Jihova ze na e wha owha-iruo ulogbo lele oma. Ọghẹnẹ o rẹro nọ ma rẹ vẹvẹ amọfa unu kpahe ẹdhoguo nọ ọ be tha na. Ma gwọlọ daoma kpobi gwọlọ ‘ahwo nọ a wo eva ezi kẹ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.’ (Iruẹru 13:48) Ẹhẹ, ma gwọlọ fi obọ họ kẹ ahwo nọ ma nyaku kpobi re a lele omai reawere eghale abọ-ẹzi nọ ma bi wo nẹnẹ na. Ma tẹ jẹ gwọlọ nọ a rẹ zọ vrẹ ẹdhoguo Ọghẹnẹ nọ o bi ti te irumuomu kẹle na. Uzẹme, re ma ruẹse reawere eghale enana, o gbahọ nọ ma re wo emamọ eva hayo ubiudu. A jọ eruẹaro Emọs ta ẹme kpahe onana re wọhọ epanọ ma te ruẹ evaọ uzoẹme notha na.
Ẹvẹ Whọ te k’Uyo?
• Ẹvẹ eruẹaruẹ Emọs i ro dhesẹ nọ Jihova o re mu brukpe ohwo ho?
• Imuẹro vẹ Emọs ọ kẹ ro dhesẹ nọ a rẹ sae dhẹ vabọ no ẹdhoguo Ọghẹnẹ hẹ?
• Oghẹrẹ vẹ obe Emọs u ro dhesẹ nọ enọ i fo kẹe ọvo Ọghẹnẹ ọ rẹ kpọ ẹdhoguo riẹ bru?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 14, 15]
Uvie Izrẹl o vabọ no ẹdhoguo Ọghẹnẹ hẹ
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 16]
Evaọ 537 B.C.E., okiọkotọ Izrẹl gbe Juda a zihe kpo no igbo Babilọn